Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_31CoZm-6-2018.pdf
PDF · 117.53 KB
Case nature
Area
Subarea
31CoZm/6/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Vyskočovej a sudkýň JUDr. Boženy Husárovej a Mgr. Anity Filovej, v sporovej veci žalobkyne: Mgr. A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX, XXX XX J., zastúpená: Pacalaj, Palla a partneri s.r.o., Námestie SNP 3, 917 01 Trnava, proti žalovanému v 1. rade: E. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. F. Q. XX, žalovanému v 2. rade: H. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ul. Q. H. XXXX/XX, Q., zastúpený: Mgr. Emese Suba, advokátka, Cintorínska 91, 925 71 Trnovec nad Váhom, o zaplatenie 20.000 eur s prísl., o odvolaní žalovaného v 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 21.02.2018 č. k. 36CbZm/4/2015-96, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa potvrdzuje.
II. Žalobkyni sa priznáva voči žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa návrhom na vydanie zmenkového platobného rozkazu doručeným súdu prvej inštancie dňa 17.2.2015 domáhala, aby súd vydal zmenkový platobný rozkaz, ktorým uloží žalovaným v 1. a v 2. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 20.000 eur s 6% ročným úrokom z omeškania zo sumy 20.000 eur od 5.10.2013 do zaplatenia, zmenkovú odmenu 66,66 eur a trovy konania.
2. Súd prvej inštancie vyhovel návrhu žalobkyne v skrátenom konaní v celom rozsahu a vydal zmenkový platobný rozkaz č.k. 36CbZm/4/2015-11 dňa 14.4.2015, proti ktorému podali žalovaní v 1. a v 2. rade v zákonnej lehote námietky, preto súd vo veci nariadil pojednávanie.
3. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. rozhodol tak, že Zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Trnava č.k. 36CbZm/4/2015-11 zo dňa 14.4.2015 sa ponecháva v celom rozsahu v platnosti a výrokom II. uložil žalovaným v 1. a v 2. rade povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v celom rozsahu.
4. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou ust. § 471 ods. 2 C.s.p., § 175 ods. 4 O.s.p., § 75 druhej časti Zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 (ďalej len Zákon zmenkový a šekový), § 75 druhej časti, § 77 ods. 1, § 17 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového, § 8, § 185 ods. 1, § 191 ods. 1, § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. Súd prvej inštancie zdôraznil, že v zmenkovom konaní sa dôsledne uplatňuje tzv. koncentračná zásada a v námietkach musí žalovaný uviesť všetko, čo proti zmenkovému platobnému rozkazu namieta. Obsah podaných námietok v podstate determinuje predmet ďalšieho konania.
Podľa názoru súdu prvej inštancie, žalobkyňou predložený prvopis zmenky obsahuje všetky náležitosti predpísané v ustanovení § 75 druhej časti zmenkového a šekového zákona pre vlastnú zmenku. Zmenka je dokonalým a nesporným listinným cenným papierom, práva a povinnosti z nej sú definované len samotnou zmenkovou listinou a len od nej závislé. Keďže zmenka, z ktorej si žalobkyňa uplatňuje práva obsahuje všetky zákonom ustanovené náležitosti a je z formálneho hľadiska platnou zmenkou, nemá žalobkyňa povinnosť svoj nárok preukázať iným spôsobom, než originálom zmenky. Doplnením chýbajúcich údajov o zmenkovej sume a dátume splatnosti sa pôvodná blankozmenka stala riadnou zmenkou spätne ku dňu jej vystavenia, preto žalobkyňa nemá ani povinnosť preukázať, či blankozmenku doplnila oprávnene a všetky údaje vyplnila správne. V prípade ak žalovaní tvrdia že zmenka nebola vyplnená v súlade s dohodnutými podmienkami, tak výlučne ich zaťaťažuje dôkazné bremeno toto preukázať. Žalovaní v konaní namietali, že došlo k zániku záväzku zabezpečeného vystavenou zmenkou. Namietali zánik kauzálneho vzťahu nie však splnením (ako bolo dohodnuté v písomnej zmluve o prevode obchodného podielu) ale započítaním (ako tvrdili žalovaní, že bolo dohodnuté zmluvnými stranami neformálne). V konaní nebolo sporné, že zmenka bola vystavená ako blankozmenka ako zabezpečovacia a mala slúžiť na zabezpečenie záväzku so Zmluvy o prevode obchodného podielu a to konkrétne na zabezpečenie zaplatenia kúpnej ceny resp. jej zvyšku 20.000 eur za prevod obchodného podielu v spoločnosti AMFIK, s.r.o.. K zmenke bola uzatvorená písomná Dohoda o vyplnení blankozmenky zo dňa 2.7.2013, ktorá obsahovala konkrétne podmienky vyplnenia blankozmenky zmenky. V dohode sa zmluvné strany dohodli, že žalobkyňa je oprávnená vyplniť zmenku ak nebude riadne a včas splnený ktorýkoľvek zmluvný záväzok H. F. alebo E. T. vyplývajúci zo zmluvy o prevode obchodného podielu spoločnosti AMFIK s.r.o. najmä ak bude H. F. alebo E. T. v omeškaní čo i len s jednou splátkou v zmysle zmluvy o prevode obchodného podielu. Zmluvné strany sa dohodli, že v prípade omeškania s akoukoľvek platbou sa stáva splatný celý zvyšok odplaty. Ďalej nebolo sporné, že žalovaní uhradili iba prvú časť kúpnej ceny 5.000 eur každej spoločníčke a zvyšok 20.000 eur majúci sa zaplatiť v splátkach neplnili ani čiastočne. Žalovaní sa v konaní bránili tým, že dodatočne došlo k zmene písomnej Dohody o prevode obchodného podielu v časti výšky kúpnej ceny, ktorá mala byť ponížená o výšku novobjavených záväzkov spoločnosti, ktoré sa mali započítať do kúpnej ceny. Nakoľko výška týchto záväzkov podľa tvrdení žalovaných presiahla sumu 20.000 eur, tak neboli povinní už zaplatiť žalobkyni zvyšok kúpnej ceny 20.000 eur majúci sa zaplatiť v splátkach. Takýmto zápočtom, kompenzáciou došlo k zániku ich záväzku zo Zmluvy o prevode obchodného podielu. Žalobkyňa však akúkoľvek zmenu písomnej Zmluvy o prevode obchodného podielu a zmluvných dojednaní poprela a tvrdila, že zmenkou zabezpečený záväzok nezanikol a to ani splnením ani iným spôsobom (zápočtom). Bolo preto na žalovaných, aby svoje tvrdenia pred súdom dostatočne hodnoverne a bez pochybností preukázali. Súd mal za to, že žalovaní dôkazne bremeno v tomto smere neuniesli a okrem ich vzájomných ústnych tvrdení nepredložili žiaden zásadný dôkaz preukazujúci ich tvrdenia o zániku zabezpečeného záväzku spôsobom ako uvádzali (započítanie novobjavených záväzkov zo zvyškom kúpnej ceny). V prípade ak mali zato, že existuje medzi nimi a prevádzajúcimi spoločníčkami takáto vzájomná dohoda o dodatočnej kompenzácii novoobjavených záväzkov spoločnosti (v danom konaní so strany spoločníčky žalobkyne popieraná) tak bolo nutné obsiahnuť ju do zmluvných dojednaní obsiahnutých v písomnej Zmluve o prevode obchodného podielu zo dňa 3.7.2013 resp. písomného dodatku k zmluve, lebo inak vyznievajú takéto tvrdenia (vzhľadom na popretie druhej strany) ako pochybné a účelové. Taktiež treba dodať, že zmluvné strany sa v písomnej zmluve výslovne dohodli na tom, že akákoľvek zmena písomnej zmluvy je možná len vo forme písomných dodatkoch, teda žiadna neformálne dohoda o zmene zmluvy nie je prípustná. V konaní tak bolo preukázané, že existuje iba písomná Zmluva o prevode obchodného podielu v zmysle ktorej žalovaným vznikla povinnosť zaplatiť 25.000 eur každej so spoločníčok za prevod obchodného podielu. Suma 5.000 eur bola vyplatená prevodom pri podpise zmluvy a zvyšok 20.000 mal byť zaplatený v splátkach po 2.500 eur, prvá splátka do 30.9.2013. Žiadna iná či už písomná alebo neformálna dohoda o inej nižšej výške kúpnej ceny a inom spôsobe zániku tohto záväzku ako splnením obsiahnutom v písomnej zmluve nebola v konaní preukázaná. Preto ak žalovaní neuhradili prvú splátku zvyšku kúpnej ceny, tak sa stal splatným 1.10.2013 celý zvyšok dlhu 20.000 eur a nastali podmienky vyplnenia zmenky o splatnú sumu. Žalobkyňa využila svoje oprávnenie a zmenku vyplnila v chýbajúcich údajoch o zmenenčnej sume 20.000 eur a splatnosti 5.10.2013 v súlade s písomnou Dohodou o jej vyplnení. Na základe vyššie uvedeného možno usudzovať, že právna obrana žalovaných je len účelová, ničím nepodložená a nepreukázaná. V konaní nebolo preukázané, že by zmenkou zabezpečený záväzok zanikol, že by zmenka nebola vyplnená správne v súlade s dohodou o jej vyplnení, a preto žalovaní ako zmeneční dlžníci sú povinní poskytnúť žalobkyni ako majiteľke zmenky plnenie 20.000 eur.
K podaným námietkam súd považoval za potrebné dodať, že žalovaný v 2. rade v námietkach spochybňoval pravosť svojho podpisu na zmenke avšak v priebehu konania na tejto námietke už netrval a po predložení rovnopisu zmenky k nahliadnutiu svoj vlastnoručný podpis na zmenke opoznal. V konaní naviac ani nespochybňoval, že žalobkyni vystavili spolu so žalovaným v 1. rade blankpozmenku na zabezpečenie záväzku zo Zmluvy o prevode obchodného podielu a potvrdil tak vystavenie predmetnej zmenky. V priebehu konania právna zástupkyňa žalovaného v 2. rade namietla nesúlad dátumu vytavenia zmenky v deň 2.7.2013, dátumu uzatvorenia Dohody o jej vyplnení v deň 2.7.2013 s dátumom Zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 3.7.2013, s tým, že zmenka bola vystavená ešte pred uzatvorením zmluvného vzťahu z ktorého mala zabezpečovať záväzok. Súd sa stotožňuje s tvrdením právneho zástupcu žalobkyne, že táto námietka bola vznesená až v priebehu konania, nebola uplatnená v písomne podaných námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu a z dôvodu prísnej koncentrácie námietok, preto už nie je možné na ňu ako dodatočne podanú námietku prihliadať. Aj napriek tomu je však nutné uviesť, že súd by ju vyhodnotil ako nedôvodnú. V konaní zmluvné strany zhodne potvrdili, že všetky 3 dokumenty (zmenka, dohoda o vyplnení zmenky, zmluva o prevode obchodného podielu) boli podpisované v jeden deň a nesprávny, neskorší dátum sa dostal na Zmluvu o prevode obchodného podielu zrejme preto, že táto zmluva bola až dodatočne deň nasledujúci overovaná u notára. Ale ak by tomu aj tak nebolo, tak zmenka môže ako zabezpečovací prostriedok vzniknúť aj skôr, než samotný zabezpečený záväzok, čo je u iných zabezpečovacích prostriedkov vylúčené. Zmenka, ktorá neskôr bude plniť zabezpečovaciu funkciu, môže totiž platne a bez ďalšieho existovať omnoho skôr, než účastníci neskôr zabezpečeného záväzku na tento vôbec pomysleli. (Kovařík, Z. Směnka jako zajištení, 1.vydání Praha, C.H.Beck, rok 2002, str. 8-11). Ak zmenka zabezpečuje určitý záväzok, neplatí podmienka akcesorického vzťahu medzi zabezpečeným (hlavným) záväzkom a zabezpečovacím prostriedkom. Je to rozdiel oproti všetkým ostatným zabezpečovacím prostriedkom, ktorý vyplýva zo skutočnosti, že zmenka je dokonalý cenný papier, inkorporujúci záväzok výstavcu, ktorý vzniká už tým, že riadne vystavená listina je uvedená do obehu (§1 a 2 alebo §75-76 zák. č. 191/1950). Zmenka, ktorá plní zabezpečovaciu funkciu, zostáva vo svojej podstate nedotknutá v abstraktnosti a nespornosti.
5. Súd prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že procesne plne úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov konania v celom rozsahu (za zaplatený súdny poplatok, trovy právneho zastúpenia) a uložil žalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne ich žalobkyni zaplatiť s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd až po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
6. Žalovaný v 2. rade podal odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konania a nové rozhodnutie. Svoje odvolanie odôvodnil tým, že je pravda, že začiatkom júla roku 2013 v súvislosti s kúpou obchodného podielu na spol. AMFIK s.r.o., IČO: 44227582 vystavoval blankozmenku. Blankozmenka mala byť vystavená za účelom zabezpečenia úhrady splátok odplaty za prevod obchodného podielu na vyššie uvedenej spoločnosti pre žalobkyňu. K blankozmenke bola podpísaná Dohoda o vyplnení blankozmenky zo dňa 02.07.2013. K čl. 3 „Vyplňovacie právo“ Dohody o vyplnení blankozmenky zo dňa 02.07.2013 uviedol, že tento článok: špecifikuje kedy, avšak nie ako (roz. o akú sumu sa má vyplniť pri porušení toho - ktorého zmluvného záväzku) sa má blankozmenka vyplniť. Z formálneho hľadiska považuje blankozmenku predloženú žalobkyňou za neplatnú nakoľko v čase jej podpísania ako aj v čase podpísania dohody o vyplnení blankozmenky zo dňa 02.07.2013 neexistovala Zmluva o prevode obchodného podielu spol. AMFIK, s.r.o., na ktorú odkazuje. Zmluva o prevode obchodného podielu (hlavný záväzkovo-právny vzťah) vznikla dňa 03.07.2013. Z formálneho hľadiska je uvedená blankozmenka neplatná i preto, že z Dohody o vyplnení blankozmenky zo dňa 02.07.2013 výslovne nevyplýva ako, t.j. na akú sumu má byť blankozmenka vyplnená, čl. 3 uvedenej Dohody odkazuje len na Zmluvu o prevode obchodného podielu medzi sporovými stranami a E. M., a ustanovuje, že „ak nebude riadne a včas splnený ktorýkoľvek zmluvný záväzok“. Ďalšia špecifikácia ohľadne určenia výšky zmenečnej sumy v Dohode o vyplnení blankozmenky zo dňa 02.07.2013 chýba. Žalobkyňa ako prevádzajúci spoločník č.2 na spoločnosti mi deklarovala, že spoločnosť, na ktorej bola ako podielníčka / spoločníčka zúčastnená nemá okrem záväzkov uvedených v Zmluve o prevode obchodného podielu z zo dňa 03.0.2013 žiadne iné záväzky, laicky povedané, že je spoločnosť „vitálna“, a že pre mňa je kúpa obchodného podielu žalobkyne dobrá investícia. Nakoľko však krátko po nadobudnutí obchodného podielu od žalobkyne sa začali vynárať ďalšie a ďalšie záväzky spoločnosti, vo forme pokút, exekúcií a výziev na plnenie, ktoré pri prevode boli zo strany žalobkyne zamlčané, som bezodkladne žalobkyňu o nich informoval a žiadal o vysvetlenie a to súčinnosť pri riešení týchto skrytých záväzkov z minulosti.
Pretože pri nadobudnutí obchodných podielov sme boli so žalovanými v 1.rade úmyselne podvedení a spoločnosť bola zaťažená zamlčanými záväzkami z minulosti, ktoré viacnásobne „prerástli“ v Zmluve o prevode obchodného podielu zo dňa 03.07.2013 deklarované pasíva spoločnosti, so žalobkyňou sa jednoznačne dohodli, že vzhľadom a uvedené skutočnosti sa poníži dohodnutá odplata za prevod obchodných podielov a uzavreli dohodu, ktorou urovnali ich vzťahy v tom slova zmysle, že dovtedy nezaplatená časť odplaty za obchodný podiel sa zníži o sumu skrytých záväzkov uplatňovaných z obdobia, ktoré predchádzalo jeho účasti na spoločnosti, a ktoré sa „vynoria“ počas doby dohodnutého splátkového kalendára na úhradu pôvodne dohodnutej odplaty za obchodný podiel. Žalobkyňa ako prevádzajúci spoločník deklarovala, že spoločnosť má vo vzťahu k tretím osobám a záväzky v celkovej výške 16.398,84 eur, toto vyhlásenie žalobkyni sa preukázalo byť nepravdivým. O vyššie uvedenom boli súdu predložené dôkazy a to: exekučný príkaz EX607ú13 na sumu vo výške cca 1.350,- eur (v spise), exekučný príkaz EX2415/14 na sumu vo výške cca 2.000,- eur (v spise), neuhradené faktúry spoločnosti SWAN, a.s., splatné dňa 21.01.2011 a 16.01.2012 v celkovej výške cca 2.400,- eur (v spise). Odvolateľ vyhlásil, že uvedená spoločnosť mala zamlčané nedostatky na energiách vo výške 2.040,- eur, na plyne vo výške 473,- eur a na vodnom a stočnom vo výške 8.600,- eur. okrem uvedených dlžôb mala aj záväzky voči sociálnej poisťovni vo výške 1.520,- eur. Všetky vymenované dlžoby boli pred ním zatajené. Odvolateľ má za to, že Zmluva o prevode obchodného podielu zo dňa 03.07.2013 je neplatná pre rozpor s dobrými mravmi, keď v bode 1.5 čl. I. Zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 03.07.2013 sú uvedené záväzky spoločnosti neúplné, pričom nejde o nepatrnú nepresnosť, ale o záväzky vo výške niekoľko desaťtisíc eur. Podľa vyššie cit. ust. § 39 Obč. zák. je absolútne neplatným aj taký právny úkon, ktorý sa prieči dobrým mravom. V tomto mojom prípade mám za to, že cieľ právneho úkonu, ktorý sledovali spoločníčky v čase prevodu ich obchodných podielov bol v rozpore s poctivosťou, nakoľko mňa úmyselne zaviedli v otázke hospodársko-ekonomického stavu spoločnosti, keď vyhlásili, že spoločnosť má záväzky definované v bode 1.5 čl. I. Zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 03.07.2013 a v snahe zbaviť sa spoločnosti v úpadku predali nám obchodné podiely tvrdiac, že spoločnosť je hospodársky vitálna. Odvolateľ má za to, že Zmluva o prevode obchodného podielu zo dňa 03.07.2013 teda odporuje dobrým mravom nielen svojim obsahom (úmyselné zamlčanie záväzkov spoločnosti), ale aj účelom, ktorý ním prevádzajúce spoločníčky / konateľky sledovali, v podobe povinnosti riešiť / odvrátiť hroziaci úpadok spoločnosti a vzhľadom na uvedené je absolútne neplatná, na čo mal súd prihliadnuť a to aj bez návrhu z úradnej povinnosti. Nielen Zmluva o prevode obchodného podielu zo dňa 03.07.2013 je v rozpore s dobrými mravmi, ale aj samotný žalobný nárok žalobkyne, nakoľko v zmysle § 3 ods. 1 Obč. zák. výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Ust. § 3 ods. 1 Obč. zák. nemá totiž vlastnú priamu normotvornú platnosť - upravuje iba spôsob aplikácie a interpretácie iných ustanovení (mutatis mutandis rozsudok NS SR z 30.03.2011, sp.zn. 3Cdo/144/2010). Odhliadnuc od toho, že z vyššie uvedených dôvodov považuje samotnú Zmluvu o prevode obchodného podielu zo dňa 03.07.2013 za absolútne neplatnú za rozpor s dobrými mravmi, má za to, že vzhľadom na všetky osobitosti tejto právnej veci a to najmä na skutočnosť, že žalobkyňa sa dohodla so žalovanými o zániku ich záväzkov, ale napriek tomu blankozmenku mu nevrátila, ba vyplnila a uplatnila na súde, je plne dôvodná aplikácia ust. § 3 ods. 1 Obč. zák. a nepriznanie súdnej ochrany takémuto výkonu práv, nakoľko je v rozpore s dobými mravmi. Vzhľadom na fakt, že ďalšie „zamlčané záväzky z minulosti“ po niekoľkých mesiacoch niekoľko násobne prerástli i nezaplatenú časť odplaty za prevod obchodného podielu, sa odvolateľ pokúšal kontaktovať žalobkyňu s úmyslom odstúpiť od Zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 03.07.2013, resp. náhrady škody, ale márne, lebo nebola zastihnuteľná.
7. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny. Názor odvolateľa, že zabezpečovacia zmenka nemohla byť vystavená pred uzavretím Zmluvy o prevode obchodného podielu ako hlavným záväzkovo-právnym vzťahom, z ktorej zabezpečovala záväzky žalovaných, je nesprávny a nemá žiadny m právny základ. Ide o námietku žalovaného v 2.rade, na ktorú nemožno prihliadať, nakoľko nebola riadne vznesená v lehote na podanie námietok proti zmenkovému platobnému rozkazu, keďže v konaní o námietkach sa uplatňuje zásada koncentrácie (§ 175 ods. 1 O.s.p. v znení do 22.12.2015 v spojení s § 471 ods. 2 C.s.p.). Ak by aj predmetná námietka bola riadne uplatnená, nie je dôvodná. Ako správne uviedol súd prvého stupňa vo svojom rozsudku, a to aj s poukazom na právny názor vyjadrený v odbornej literatúre, zmenka môže platne a bez ďalšieho existovať omnoho skôr ako zabezpečený záväzok. Ak zmenka zabezpečuje určitý záväzok, neplatí podmienka akcesorického vzťahu medzi zabezpečeným (hlavným) záväzkom a zabezpečovacím prostriedkom, čo vyplýva zo skutočnosti, že zmenka je dokonalý cenný papier, inkorporujúci záväzok výstavcu, ktorý vzniká už tým, že riadne vystavená listina je uvedená do obehu
(§1 a 2 alebo §75-76 zák. č. 191/1950). Podľa žalovaného v 2. rade je zmenka údajne neplatná aj z dôvodu, že dohoda o vyplňovacom práce k blankozmenke neobsahuje, na akú sumu má byť zmenka vyplnená. Ide o účelové a formalistické tvrdenie žalovaného v 2. rade, ktoré vyznieva absolútne nelogicky zo strany žalovaného v 2. rade aj v tom kontexte, že žalovaný v 2 .rade sám výslovne uviedol v priebehu prvostupňového konania, a uviedol to aj na úvod svojho odvolania, že vystavil blankozmenku na zabezpečenie svojho záväzku zo zmluvy o prevode obchodného podielu - i z uvedeného je zrejmé, aká suma má byť vyplnená do blankozmenky, potvrdil to samotný žalovaný v 2. rade. Podľa názoru žalovaného v 2. rade došlo k zániku v hmotnoprávnej rovine zabezpečeného záväzku zo zmluvy o prevode obchodného podielu. Toto tvrdenie nebolo žiadnym relevantným spôsobom preukázané a ani nemohlo, nakoľko predmetný záväzok nezanikol. Žalobkyňa postupovala pri uzatváraní zmluvy o prevode obchodného podielu so žalovanými dobromyseľne a nemala vedomosť o iných záväzkoch spoločnosti ako tých, ktoré sú uvedené v zmluve o prevode obchodného podielu. Ak by aj bolo preukázané, že predmetná spoločnosť mala aj iné, žalovaným neznáme záväzky, táto skutočnosť neznamená automatickú absolútnu neplatnosť zmluvy o prevode obchodného podielu pre jej rozpor s dobrými mravmi. Napokon samotný žalovaný v 2. rade viackrát uviedol, že mal zámer odstúpiť od tejto zmluvy, ale neučinil tak, pretože sa mu žalobkyňa údajne vyhýbala. Je zrejmé, že odstúpiť možno len od platného právneho úkonu (odstúpenie v prípade absolútneho právneho úkonu nie je možné). Tvrdenie žalovaného v 2. rade o tom, že neodstúpil od zmluvy z dôvodu, že sa mu mala žalobkyňa vyhýbať, vyznieva absolútne nelogicky a nevierohodne, keďže odstúpenie ako jednostranný právny úkon nemusí byť doručené adresátovi len osobne. Žalovaný v 2. rade neodstúpil od zmluvy o prevode obchodného podielu výlučne z dôvodu, že na takýto postup nemal právny dôvod. Žalovaný v 2. rade previedol obchodný podiel, ktorý nadobudol od žalobkyne, na žalovaného v 1. rade, čo vyplýva z výpisu spoločnosti AMFIK z obchodného registra, z čoho je zrejmé, že takýto prevod by nebol možný, ak nadobúdací titul obchodného podielu v prípade žalovaného v 2. rade by bol absolútne neplatný ako tvrdí žalovaný v 2. rade. Uplatňovanie pohľadávky žalobkyňou na základe existujúceho právneho titulu nemôže byť vo svojej podstate výkon práva v rozpore s dobrými mravmi, ako tvrdí žalovaný v2. rade z dôvodu, že žalovaný v 2. rade údajne eviduje vzájomný nárok voči žalobkyni a to základe rovného alebo súvisiaceho právneho vzťahu. Ak žalovaný v 2. rade eviduje nejaké nároky voči žalobkyni, má právo si ich uplatniť využitím príslušných právnych prostriedkov. V čase vyplnenia blankozmenky žalobkyňou a jej uvedenia do obehu neexistovala žiadna právna skutočnosť a ani nebola preukázaná v tomto súdnom konaní, ktorá by mala za následok zánik záväzku žalovaného v 2. rade voči žalobkyni, zabezpečeného blankozmenkou.
8. Žalovaný v 2. rade vo vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne zotrval na právnej argumentácii, ktorú uviedol už v odvolaní.
9. Konanie v prerokúvanej veci sa začalo podaním návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu pred 1. júlom 2016, teda za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. Podľa § 471 ods. 3 C. s. p. sa konanie zmenkovom platobnom rozkaze dokončí podľa doterajších predpisov, teda podľa § 175 O. s. p. účinného do 30. júna 2016. Podľa judikatúry (porov. uznesenie NS SR sp. zn. 3 Obdo 23/2018) však odvolacie konanie nie je konaním o zmenkovom platobnom rozkaze, preto sa naň nevzťahuje použitie Občianskeho súdneho poriadku, ale Civilného sporového poriadku.
10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenými osobami (§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keďže nebolo potrebné opakovať ani dopĺňať dokazovanie a nevyžaduje si to ani verejný záujem (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného v 2. rade nie je dôvodné.
11. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 12. Po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolací súd konštatuje, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí v zmysle 220 ods. 2 C.s.p.. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán v prejednávanom spore, výsledky vykonaného dokazovania a uviedol právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný spor, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Zistenia súdu prvej inštancie majú vecné i logické zakotvenie vo vykonaných dôkazoch a prijaté skutkové a právne závery sú odôvodnené zrozumiteľne a v súlade s ustálenou súdnou praxou, pri súčasnom zohľadnení ochrany subjektívneho práva oboch sporových strán, ich rovnosti v uplatnení práv, ochrany ich oprávnenej dôvery v právo, ako i predvídateľnosti súdneho rozhodnutia. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku, z pohľadu logiky a argumentačnej súdržnosti nebolo možné odôvodneniu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie vytknúť závažné nedostatky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo sporovej strany aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/04) a rovnako neznamená ani to, aby sporová strana bola pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkou a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci samej, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 C.s.p. odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku.
13. V prípade podaného odvolania dôvodmi odvolania, ktoré odvolateľ uviedol v odvolaní do uplynutia lehoty na podanie odvolania je súd viazaný, čo znamená, že prítomnosť iných odvolací dôvodov, než ktoré odvolateľ uviedol, odvolací súd pri prieskume rozhodnutia a postupu súdu prvej inštancie nebude zisťovať, a ak aj v odvolacom konaní vyšli najavo, nemôže na ne prihliadať.
14. Odvolací súd viazaný odvolacími námietkami dospel k záveru, že žalovaný v 2. rade v odvolaní neuviedol žiadne nové relevantné skutočnosti, ktoré neboli predmetom posúdenia súdom prvej inštancie, všetky ním produkované tvrdenia, ktorými argumentoval v odvolacom konaní boli známe už v konaní pred súdom prvej inštancie a ani žiadnym iným spôsobom nevyvrátil právne názory súdu prvej inštancie, a preto považoval odvolanie za nedôvodné. Odvolací súd považuje za duplicitné vyjadrovať sa k jednotlivými námietkam uvedených v odvolaní, nakoľko súd prvej inštancie sa im venoval vyčerpávajúco v odôvodnení svojho rozhodnutia.
15. Podľa § 175 ods. 1 O.s.p., ktorý sa na konanie o zmenkovom platobnom rozkaze použil aj po 30. júni 2016, sa v konaní o zmenkovom platobnom rozkaze uplatňovala koncentračná zásada. Podľa nej je možné prihliadať len na námietky, ktoré boli uplatnené v trojdňovej lehote od doručenia zmenkového platobného rozkazu. Na ďalšie námietky nebolo možné prihliadať, teda súd je v konaní limitovaný skutkovými tvrdeniami, ktoré žalovaný uviedol v námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu. Odvolací súd len na zdôraznenie správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie uvádza, že žalovaní sa v námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu bránili tým, že došlo k zániku záväzku zabezpečeného predmetnou zmenkou započítaním a to na základe Dohody uzavretej so žalobkyňou, v zmysle ktorej podľa tvrdení žalovaných malo dôjsť k zmene Dohody o prevode obchodného podielu v časti kúpnej ceny, na základe ktorej už žalovaní neboli povinný zaplatiť žalobkyni zvyšok kúpnej ceny, nakoľko výška novoobjavených záväzkov spoločnosti, o ktorú mala byť ponížená kúpna cena, presiahla výšku nezaplatenej časti kúpnej ceny 20.000 eur, ktoré tvrdenia neboli v konaní preukázané a teda nakoľko nebola preukázaná existencia takejto dohody, nebolo preukázané, že by zmenkou zabezpečený záväzok zanikol, a preto súd prvej inštancie správne rozhodol, keď ponechal zmenkový platobný rozkaz v platnosti, na základe ktorého sú žalovaní ako zmeneční dlžníci povinní zaplatiť žalobkyni ako majiteľke zmenky sumu 20.000 eur s príslušenstvom. Pokiaľ ide o námietky žalovaných namietané aj pred súdom prvej inštancie týkajúce sa nesúladu dátumu vystavenia zmenky, dátumu uzavretia Dohody o jej vyplnení a dátumu Zmluvy o prevode obchodného podielu, ako správne uviedol aj súd prvej inštancie v odseku 27. odôvodnenia napadnutého rozsudku,
tieto námietky neboli vznesené v zákonnej lehote v písomne podaných námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu a vzhľadom na koncentračnú zásadu námietok, nie je možné na ne prihliadať. Pokiaľ ide o skutkové tvrdenia žalovaného v 2. rade, ktoré uviedol v odvolaní, že cieľom právneho úkonu - zmluvy o prevode obchodného podielu 03.07.2013, ktorý sledovali spoločníčky spoločnosti AMFIK s.r.o. v čase prevodu ich obchodných podielov, bol v rozpore s poctivosťou, nakoľko ho úmyselne zaviedli v otázke hospodársko-ekonomického stavu spoločnosti, a že Zmluva o prevode obchodného podielu zo dňa 03.07.2013 odporuje dobrým mravom nielen svojim obsahom ale aj účelom, ktorý ním prevádzajúce spoločníčky sledovali, v podobe odvrátiť hroziaci úpadok spoločnosti, čím v odvolaní namietal absolútnu neplatnosť právneho úkonu - zmluvy o prevode obchodného podielu pre rozpor s dobrými mravmi, na čo mal súd podľa názoru odvolateľa prihliadnuť z úradnej povinnosti, odvolací súd uvádza, že pokiaľ tieto skutkové tvrdenia neboli uvedené v zákonnej lehote v námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu, súd prvej inštancie na ne nemohol prihliadnuť, v dôsledku čoho na ne nemožno prihliadať ani v odvolacom konaní.
16. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá (nemusí) odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS78/05). Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument sporovej strany, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (II. ÚS 76/07). Ustanovenie § 387 ods. 2 C. s. p., dáva odvolaciemu súdu možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Tá je podmienená stotožnením sa so skutkovými, aj právnymi dôvodmi rozhodnutia prvostupňového súdu v plnom rozsahu. V takomto prípade je postačujúce v odôvodnení skonštatovať správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti ďalšie dôvody.
17. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vrátane závislého výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p.
18. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania odvolacieho súdu podľa § 378 ods. 1 C.s.p, § 396 ods. 1 C.s.p. a § 255 ods. 1 C.s.p. a žalobkyni, ktorá bola úspešná v odvolacom konaní, priznal proti žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov konania pred odvolacím súdom v rozsahu 100%. Neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne jej náhradu trov konania nepriznať ( § 257 C.s.p.). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( § 262 ods. 2 C.s.p.).
19. K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie za podmienok ustanovených v § 420 C.s.p. Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto uznesenia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, ak nejde o prípady § 429 ods. 2 C. s. p. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.