Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13Csp-11-2019.pdf
PDF · 88.5 KB
Case nature
Area
Subarea
13Csp/11/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Svediakovou, v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom F. XX, B., IČO: 35 831 154, zastúpený zvoleným zástupcom JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, s miestom výkonu činnosti Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanému: P. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXX, korešpondenčná adresa A. XXXX/X, Ž., o zaplatenie 10.706,02 eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 10.706,02 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 09.04.2016 do zaplatenia.
II. Súd povoľuje žalovanému splácať uvedenú sumu s príslušenstvom v mesačných splátkach, každá vo výške 150,- eur, s prvou splátkou splatnou počnúc mesiacom, nasledujúcim po mesiaci, v ktorom rozsudok nadobudne právoplatnosť, a to vždy do 30. dňa toho ktorého mesiaca, pod stratou výhody splátok.
III. Žalobcovi proti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou, doručenou súdu dňa 25.01.2019, sa právny predchodca žalobcu, spol. Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť mu sumu 10.706,02 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 09.04.2016 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Žalobu právny predchodca žalobcu skutkovo odôvodnil tým, že dňa 23.10.2015 bola medzi ním a žalovaným uzavretá zmluva o pôžičke evid. č. 5025609, na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému pôžičku vo výške 9.913,97 eur. Podľa zmluvy o pôžičke mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 61 mesačných splátkach v sume 260,51 eur, a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 15.891,11 eur. Do dňa vyhotovenia žaloby uhradil žalovaný z vyššie uvedenej zmluvy sumu 0,- eur. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas, t. j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, právny predchodca žalobcu dňa 27.01.2016 listom - predžalobnou upomienkou vyzval žalovaného k úhrade dlžných splátok a upozornil ho na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Nakoľko k úhrade dlžných splátok ani v dodatočne poskytnutej lehote nedošlo, právny predchodca žalobcu dňa 19.03.2016 úver zosplatnil, o čom bol žalovaný informovaný listom zo dňa 03.04.2016 - oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru. Do dňa vyhotovenia žaloby žalovaný dlžné splátky neuhradil. Celkový dlh žalovaného ku dňu podania žaloby predstavuje sumu 10.706,02 eur, pričom právny predchodca žalobcu si zároveň uplatnil aj zákonné úroky z omeškania. Neuplatnil si zmluvnú pokutu, ktorá je evidovaná v priloženom prehľade splátok a úhrad.
2. Súd dňa 26.02.2019 vo veci vydal platobný rozkaz, sp. zn. 13Csp/11/2019-32, ktorým v plnom rozsahu vyhovel žalobe žalobcu. Proti predmetnému platobnému rozkazu podal žalovaný včas odpor, v ktorom uviedol, že je ochotný uhradiť úver, ktorý si požičal, ale nie naraz, a preto prosí súd, aby mu umožnil splácať dlžnú sumu podľa jeho finančných možností. Žiadal zamietnuť 5 % úrok z omeškania do zaplatenia úveru a žiadal, aby z dlžnej sumy bolo odrátané to, čo už uhradil. Žalovaný napokon žiadal o zamietnutie žaloby v časti trov právneho zastúpenia a ostatných trov konania.
3. Uznesením, sp. zn. 13Csp/11/2019-56 zo dňa 17.05.2019, súd pripustil zmenu subjektu na strane žalobcu tak, že do konania na miesto pôvodného žalobcu, spol. Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., so sídlom F. Z. X, B., IČO: 31 320 155, zastúpeného zvoleným zástupcom JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, s miestom výkonu činnosti F. XX, B., vstúpil ako žalobca spol. Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom F. XX, B., IČO: 35 831 154, zastúpený zvoleným zástupcom JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, s miestom výkonu činnosti Mýtna 48, Bratislava.
4. Podaním, doručeným súdu dňa 20.08.2019, žalobca ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní a k odporu žalovaného v súvislosti s jeho návrhom na postupné splácanie pohľadávky uviedol, že má záujem dohodnúť sa so žalovaným na postupnom splatení pohľadávky formou mesačných splátok, avšak pri výške splátky najmenej v sume 300,- eur mesačne. Vzhľadom na to, že žalovaný svoj záväzok voči žalobcovi doposiaľ neuhradil, žalobca zotrval v plnom rozsahu zotrval na podanej žalobe. 5. Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie na deň 27.08.2019, ktoré sa konalo v neprítomnosti žalobcu, a na ktorom súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, nachádzajúcimi sa v súdnom spise, i predloženými žalovaným v origináli, a mal zistený nasledovný skutkový stav.
6. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že je zamestnaný, nastúpil do novej práce, kde má čistý príjem cca 900,- eur mesačne, jeho manželka je čiastočná invalidná dôchodkyňa, s ktorou majú podľa predloženej notárskej zápisnice o uznaní dlhu dlh na nájomnom voči spoločnosti Žilbyt v celkovej výške 3.504,17 eur, pričom im bolo povolené túto sumu splácať vo výške 15,- eur mesačne. V ďalšom žalovaný uviedol, že platí mesačné poplatky, spojené s užívaním bytu a s dodávkami služieb, ako energia, voda, plyn a pod. cca 240,- eur mesačne, a tiež uviedol, že má ešte dve nezaopatrené deti, a to dcéru, ktorá má 11 rokov a syna, ktorý má 15 rokov, ktorá dcéra navštevuje základnú školu a syn začal študovať prvý ročník strednej školy. V ostatnom žalovaný svoj dlh čo do dôvodu a výšky uznal, požadoval iba splátky vždy k 30. dňu v mesiaci. Žalovaný napokon predložil doklad o exekúcii, ktorá sa vedie pred exekútorským úradom JUDr. P. J., č. k. 139EX 382/19, tiež proti oprávnenému Intrum Slovakia s.r.o., kde sú povolené splátky vo výške 65,- eur, ktoré povolil exekútorský úrad.
7. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa 23.10.2015, uzavretou medzi právnym predchodcom žalobcu, ako veriteľom, a žalovaným, ako dlžníkom, poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému spotrebiteľský úver vo forme pôžičky vo výške 9.913,97 eur. Celková suma spotrebiteľského úveru bola určená na sumu 15.891,11 eur, ktorú mal žalovaný splatiť v 61 mesačných splátkach po 260,51 eur, pričom prvá splátka bola splatná dňa 20.11.2015 a každá ďalšia splátka vždy do 20. dňa v mesiaci. RPMN bola v zmluve určená na 22,02 %, priemerná hodnota RPMN bola 10,07 % a ročná úroková sadzba činila 22,02 %. Celkové náklady spotrebiteľa, spojené s úverom, predstavovali sumu 5.977,14 eur. Termín konečnej splatnosti úveru bol stanovený na 11/2020. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli aj zmluvné podmienky.
8. Listom zo dňa 27.01.2016, označeným ako predžalobná upomienka, právny predchodca žalobcu požiadal žalovaného o úhradu nedoplatku na splátkach v celkovej výške 781,53 eur podľa uzatvorenej zmluvy a súčasne žalovaného upozornil, že ak do 05.03.2016 nedôjde k úhrade splátky, splatnej v mesiaci 11/2015, bude oprávnený úver zosplatniť.
9. Listom zo dňa 26.03.2016, označeným ako oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému, že nakoľko dlžné splátky v lehote, stanovenej v predžalobnej upomienke, riadne a včas neuhradil, jeho dlh z uzavretej úverovej zmluvy č. 5025609 sa stal splatným v celom rozsahu naraz.
10. Z priloženého prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že žalovaný doposiaľ na daný úverový prípad neuhradil nič.
11. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
12. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „ZoSÚ“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
13. Podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
14. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
15. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
16. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
17. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
18. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., účinného v rozhodnom čase, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
19. Právny predchodca žalobcu, ako veriteľ, v danom prípade pri uzatváraní predmetnej zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, nakoľko z jeho výpisu z obchodného registra vyplývalo, že predmetom jeho činnosti bolo okrem iného aj poskytovanie úverov a pôžičiek z vlastných zdrojov nebankovým spôsobom. Žalovaný zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania, povolania alebo zamestnania. Pri zákonnom posudzovaní konkrétneho prípadu súd preto vychádzal z príslušných ustanovení ZoSÚ a OZ a dospel k záveru, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi stranami na základe zmluvy, uzavretej dňa 23.10.2015, je vzťahom občianskoprávnym a je potrebné naň aplikovať ustanovenia týchto zákonov.
20. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania, ako aj z citovaných zákonných ustanovení, súd dospel k záveru, že žalobca preukázal platné uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere medzi jeho právnym predchodcom a žalovaným, v zmysle ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 9.913,97 eur, pričom žalovaný sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky, spolu s celkovými nákladmi vo výške 5.977,14 eur, právnemu predchodcovi žalobcu vrátiť v 61 mesačných splátkach v sume 260,51 eur. Keďže v konaní nebolo preukázané, že by žalovaný do dňa rozhodnutia súdu splnil tento svoj záväzok vrátiť žalobcovi poskytnuté peňažné prostriedky a žalovaný pohľadávku žalobcu nijakým spôsobom nespochybnil a nepoprel skutkové tvrdenia žalobcu a napokon na pojednávaní aj v plnom rozsahu uznal žalobou uplatnený nárok, súd žalobe v plnom rozsahu, ako skutkovo a právne dôvodnej, vyhovel a žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 10.706,02 eur žalobcovi.
21. Žalovaný sa nevrátením poskytnutého úveru v lehote splatnosti dostal do omeškania, a preto súd, v súlade s citovaným zákonným ustanovením § 517 OZ, priznal žalobcovi aj úroky z omeškania vo výške, ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Výška úrokovej sadzby bola určená ku dňu 09.04.2016, ako ku dňu, nasledujúcemu po dni 08.04.2016, ktorý
je dňom splatnosti úveru. Dňom 08.04.2016 sa celý úver stal splatný, a preto odo dňa 09.04.2016 je žalovaný v omeškaní s úhradou peňažného dlhu. Ku dňu 09.04.2016 úroková sadzba predstavovala 5 % ročne, ako základná úroková sadzba ECB 0,00 % + 5 percentuálnych bodov.
22. Podľa § 232 ods. 4 C.s.p., ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia. 23. Súd súčasne povolil žalovanému platenie dlhu v mesačných splátkach vo výške 150,- eur, ktorú výšku splátky s poukazom na žalovaným deklarované a aj preukázané nepriaznivé sociálne a ekonomické pomery, aj vo vzťahu k výške uplatnenej pohľadávky, súd považuje za primeranú. 24. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
25. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
26. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1, C.s.p.. Žalobca bol vo veci v plnom rozsahu úspešný, keďže súd jeho žalobe v plnom rozsahu vyhovel, a preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % účelne vynaložených trov konania voči neúspešnej strane, t. j. žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, a to v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 366 C.s.p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.