Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_7CoEk-14-2023.pdf
PDF · 89.12 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoEk/14/2023
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek senátu JUDr. Marty Polyákovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený advokátskou kanceláriou: Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX C. A., o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 606,80 eura s príslušenstvom a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného voči uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. 5Er/734/2009-65 zo dňa 3. októbra 2023, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Povinnej sa nárok na náhradu trov konania voči oprávnenému nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením vyhlásil exekúciu za neprípustnú a túto zastavil (I. výrok). Súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal (II. výrok) a tiež nepriznal náhradu trov exekúcie povinnej (III. výrok). Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 35, § 45 ods. 1, ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov v znení účinnom do 31.12.2014 (ďalej ako „Zákon o rozhodcovskom konaní“), § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej ako „Občiansky zákonník“), § 57 ods. 1 písm. g), § 200 ods. 5, § 203 ods. 1, zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ako aj zisteným skutkovým stavom, na základe čoho dospel k záveru, že exekúcia je neprípustná a je potrebné ju zastaviť.
2. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 18.08.2009 domáhal vykonania exekúcie na vymoženie pohľadávky proti povinnej vo výške 606,80 eura s príslušenstvom a trov exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu so sídlom v Bratislave zo dňa 26.05.2009, sp. zn. SR 02203/09. Súd prvej inštancie za účelom posúdenia zákonnosti prebiehajúcej exekúcie pristúpil k preskúmaniu zmluvy o úvere podpísanej oprávneným a povinnou, vrátane všeobecných podmienok poskytnutia úveru, a to s ohľadom na skutočnosť, že oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označil za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu. Súd prvej inštancie zistil, že povinná a oprávnený uzavreli zmluvu o úvere dňa 14.08.2008, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Všeobecné podmienky poskytnutia úveru obsahujú i rozhodcovskú doložku nachádzajúcu sa v bode 17. uvedených podmienok. Zmluvu o úvere z 14.08.2008, ktorá založila záväzkový právny vzťah medzi oprávneným a povinnou, považoval za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 ods. 1 OZ. V danej veci je nepochybné, že oprávnený pri jej uzatváraní konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a povinná nekonala v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Oprávnený teda pri uzavieraní predmetnej zmluvy vystupoval ako dodávateľ a povinná ako spotrebiteľ (§ 52 ods. 3 a ods. 4 OZ). Bol toho názoru, že v danom prípade nie
je možné formuláciu rozhodcovskej doložky obsiahnutú v predloženej zmluve o úvere považovať za platnú rozhodcovskú zmluvu, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že mu znemožňuje zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli oprávneného. Povinnej je odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, že žalobu podáva oprávnený. Oprávnený totiž mohol na základe rozhodcovskej doložky vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorý si sám vybral a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Povinná týmto stratila právo brániť sa voči nárokom oprávneného na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska, keď v súlade s ustanoveniami rozhodcovskej doložky výber rozhodcovského súdu bol v rukách zmluvnej strany podávajúcej žalobný návrh. Konanie pred rozhodcovským súdom v prevažnej väčšine iniciuje práve veriteľ, ktorý sám zostavil znenie rozhodcovskej doložky vo svojej vopred pripravenej formulárovej podobe a jednostranne určil, ktorému rozhodcovskému súdu bude vec predložená. Povinná nemala možnosť ovplyvniť obsah návrhu zmluvy, ani obsah rozhodcovskej doložky, preto nemožno považovať rozhodcovskú doložku za zmluvnú podmienku dojednanú individuálne. Dôsledkom rozhodcovskej doložky totiž je, že povinná v skutočnosti ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči nárokom veriteľa na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Rozhodcovskú doložku preto vyhodnotil ako neprijateľnú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Záverom uviedol, že ak v určitej veci nedošlo k uzatvoreniu platnej rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a vydať rozhodcovský rozsudok. Takto vydaný rozsudok nie je vykonateľný a nemôže byť ani exekučným titulom, pretože nie je spôsobilý byť podkladom na nútený výkon rozhodnutia. Ak neexistuje rozhodcovský rozsudok, ktorý je spôsobilý byť exekučným titulom buď z hľadiska formálneho alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na zastavenie exekúcie v súlade s § 57 ods. 1 písm. g) EP. Súd prvej inštancie v súlade s § 203 ods. 1 EP náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal, keď súdny exekútor si trovy exekúcie neuplatnil ani na výzvu súdu doručenú mu dňa 13.09.2023. Povinnej súd prvej inštancie náhradu trov exekúcie nepriznal z dôvodu, že povinnej nárok na náhradu trov exekúcie v zmysle § 200 ods. 1 veta tretia EP ani nevznikol.
3. Uvedené uznesenie napadol v celom rozsahu oprávnený, ktorý sa domáhal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie podal z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Oprávnený poukázal na to, že s povinnou uzatvoril zmluvu podľa § 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník. Podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka má zmluva povahu absolútneho obchodu, a preto aplikácia právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa nie je možná. Vzťah medzi oprávneným a povinnou nie je vzťahom spotrebiteľským. Všeobecné podmienky poskytnutia úveru (ďalej len „VPPÚ“) sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere. Dlžník podpisom zmluvy o úvere jednoznačne prejavil vôľu byť viazaný aj VPPÚ. Z uvedeného vyplýva, že uzavretie zmluvy o úvere samostatne bez toho, aby prejav vôle zahŕňal aj vôľu byť viazaný VPPÚ neprichádza do úvahy. Oprávnený si predložením zmluvy o úvere, ako aj VPPÚ splnil na jednej strane svoju informačnú povinnosť vo vzťahu k dlžníkovi a na strane druhej bola splnená podmienka písomnej formy zmluvy o úvere. Rozhodcovská doložka bola dojednaná vo VPPÚ a je písaná čitateľným písmom, pričom z nej už na prvý pohľad vyplýva alternatívna možnosť riešenia sporov medzi klientom a veriteľom pred rozhodcovským súdom alebo pred všeobecným súdom. Nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že rozhodcovská doložka je neprijateľná a neplatná zmluvná podmienka, ktorá v neprospech spotrebiteľa spôsobuje značnú nerovnováhu a v ich právach a povinnostiach, lebo od spotrebiteľa fakticky vyžaduje, aby sa podriadil výlučne rozhodcovskému konaniu. Časová verzia Občianskeho zákonníka účinná v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, nezakazovala použitie rozhodcovskej doložky. Rozhodcovská doložka dohodnutá medzi oprávneným a povinnou je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, pretože umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania, teda povinná nemusí riešiť spory s oprávneným výlučne v rozhodcovskom konaní. Oprávnený zastal názor, že predmetná rozhodcovská doložka bola dojednaná v súlade s právnymi predpismi platnými a účinnými v čase uzatvorenia zmluvy o úvere a z tohto dôvodu nemožno mať žiadne pochybnosti o jej legitímnosti. Na základe uvedeného je toho názoru, že rozhodcovská doložka nepredstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože nespôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach spotrebiteľa a ani od neho nevyžaduje, aby sa podriadil výlučne rozhodcovskému konaniu.
4. Povinná sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrila.
5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť.
6. Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie spísaným do zápisnice pred súdnym exekútorom domáhal voči povinnej vymoženia sumy 606,80 eura a trov konania, pričom ako exekučný titul bol uvedený rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. zo dňa 26. mája 2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29.06.2009 a vykonateľnosť dňa 02.07.2009. Dňa 14.10.2009 bolo súdnemu exekútorovi doručené poverenie na vykonanie predmetnej exekúcie. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 5Er/734/2009-12 zo dňa 04.02.2010 odložil výkon exekúcie do právoplatného rozhodnutia o zastavení exekúcie, ktoré odvolací súd uznesením č. k. 25CoE/5/2023-37 zo dňa 21.04.2023 zrušil. Súd prvej inštancie dňa 19.07.2023 vyzval oprávneného, aby predložil súdu hmotnoprávne podklady preukazujúce nárok priznaný rozhodcovským rozsudkom spolu s prílohami za účelom preskúmania rozhodcovského rozsudku a jeho súladu s právnym poriadkom SR a právom EÚ (č. l. 51). Oprávnený dňa 08.08.2023 (č. l. 54) doručil exekučnému súdu zmluvu o úvere zo dňa 14.08.2008, VPPÚ a následne súd prvej inštancie rozhodol vo veci napadnutým uznesením.
7. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
8. Exekučný poriadok bol s účinnosťou od 1. júla 2016 v ustanoveniach § 9a a § 9b novelizovaný zákonom č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
9. Podľa § 9a ods. 1, 2, 3, 4 Exekučného poriadku: (1) Ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. (2) Ustanovenia Civilného sporového poriadku o odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach sa v konaní podľa tohto zákona nepoužijú. (3) Na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie. (4) Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
10. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
11. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
12. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.
13. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia s ohľadom na dôvody uvádzané oprávneným v podanom odvolaní, odvolací súd uvádza, že zmluva o úvere č. 4720034 zo dňa 14.08.2008 uzatvorená medzi oprávneným a povinnou je spotrebiteľskou zmluvou, uzatvorenou štandardným formulárovým systémom. V ustanovení § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere je stanovené, že spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Z uvedenej zmluvy je zrejmé, že veriteľ, v tomto spore oprávnený, je osoba, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy konala v rámci svojej podnikateľskej činnosti a dlžník, v tomto spore povinná, je osoba, ktorá pri uzatváraní zmluvy vystupovala v pozícii spotrebiteľa. Odvolací súd nespochybňuje tvrdenie oprávneného, že zmluva o úvere je tzv. absolútnym
obchodom, avšak je potrebné mať na zreteli, že úverová zmluva vykazuje aj znaky spotrebiteľskej zmluvy. Súdna prax považuje obdobné právne vzťahy vzhľadom na vzťah medzi podnikateľom a nepodnikateľom a so zreteľom na nepodnikateľský účel zmluvy za typické občianskoprávne (spotrebiteľské) vzťahy. Účastníkmi týchto vzťahov sú obchodník (poskytujúci úver v rámci svojho predmetu činnosti) a spotrebiteľ (ktorý prijíma úver na svoju osobnú spotrebu) (porovnaj uznesenie NS SR sp. zn. 1Cdo/23/2017 zo dňa 27.02.2018). Vzhľadom na uvedené bol správny postup súdu prvej inštancie, keď na právny vzťah medzi oprávneným a povinnou aplikoval normy občianskeho a spotrebiteľského práva.
14. Oprávnený tiež namietal skutočnosť, že nejde o neplatné dojednanie rozhodcovskej doložky. V tomto smere sa odvolací súd opäť stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie. Odvolací súd poukazuje na to, že súčasťou zmluvy o úvere sú aj všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré v čl. 17 obsahujú rozhodcovskú doložku, podľa ktorej „Všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I., Oddiel : Sa, vložka č. 3530/B (ďalej len "rozhodcovský súd"), ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.“
15. Odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že takto formulovaná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a to v neprospech spotrebiteľa. Z obsahu spisu má odvolací súd za preukázané, že vzhľadom na podstatu plnenia oprávneného (veriteľa, dodávateľa), je viac ako pravdepodobné, že subjektom, ktorý bude uplatňovať svoje nároky pred povolaným orgánom, bude práve oprávnený a povolaným orgánom pre možné efektívnejšie dovolanie sa svojho nároku bude rozhodcovský orgán podľa výberu určeného subjektu. Odvolací súd zastáva názor, že predmetná rozhodcovská doložka v čl. 17 VPPÚ obsahuje neprijateľné dojednanie z dôvodu, že vylučuje právo zmluvnej strany podať žalobu na všeobecný súd po tom, čo jedna zo zmluvných strán podá žalobu na Stály rozhodcovský súd. Z rozhodcovskej doložky vôbec jasne nevyplýva, či spotrebiteľ bol, v akom rozsahu a akou osobou poučený adekvátne o následkoch uzavretia tejto rozhodcovskej doložky. Podľa názoru odvolacieho súdu možnosť výberu spôsobu riešenia sporu povinnou uvedená v rozhodcovskej zmluve je len zdanlivá a v prevažnej časti sporov zo spotrebiteľských zmlúv je možnosť výberu na strane žalobcu - veriteľa, pričom dlžník ako spotrebiteľ v zásade žalobu nepodáva. Spotrebiteľ tak nemá žiadnu možnosť ovplyvniť alternatívu riešenia sporu, čo považuje odvolací súd za nekalé dojednanie o možnosti riešenia sporov. O individuálne dojednanú zmluvnú podmienku nejde, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad. Dojednanie takejto doložky v spotrebiteľskom právnom vzťahu je neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
16. Podľa názoru odvolacieho súdu predmetný exekučný titul je v rozpore so zákonom, keďže celý postup od rozhodcovskej doložky až po rozhodcovský rozsudok je prejavom zneužitia práv dodávateľa, ktorý si vlastne takýmto postupom zaobstaral ekvivalent rozsudku súdu takmer na akékoľvek plnenie zo zmluvy. Odvolací súd predmetnú zmluvu o úvere považuje za spotrebiteľskú zmluvu, v ktorej oprávnený vystupuje ako spotrebiteľ a výkon práv oprávneného - dodávateľa podľa predmetnej rozhodcovskej doložky považuje za nezlučiteľný s dobrými mravmi a právnou úpravou ochrany spotrebiteľa, nakoľko exekúcia je vedená na podklade exekučného titulu, ktorý vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti (neplatnú rozhodcovskú doložku) ani nemal byť vydaný, pričom rozhodcovský súd nemal ani právomoc rozhodovať spor účastníkov konania.
17. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1, ods. 2 CSP potvrdil.
18. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že úspešnej povinnej nárok na ich náhradu síce vznikol, ale žiadne trovy odvolacieho konanie jej nevznikli, preto povinnej nárok na ich náhradu nepriznal.
19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).