Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14CoE-17-2019.pdf
PDF · 104.64 KB
Case nature
Area
Subarea
14CoE/17/2019
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a sudcov JUDr. Anity Filovej a JUDr. Ľubomíra Bundzela, v exekučnej veci oprávneného: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., IČO: 31 335 004, so sídlom Bratislava, Bajkalská 30, proti povinnému: Mgr. Y. I. /predtým P./, nar. XX.XX.XXXX, bytom X. X. časť G., B.. Ľ. P. XXXX/XX, vedenej pred súdnym exekútorom: Mgr. Angelika Slopovská, Exekútorský úrad so sídlom Bratislava, Sedlárska 6, P.O. Box 86, o vymoženie 18.315,81 € istiny s príslušenstvom a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 5Er/145/2010-76 zo dňa 4. novembra 2016, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekúciu s poukazom na ust. § 39 ods. 4, § 57 ods. 1 písm. m), § 196, 200 ods. 5, § 203 ods. 1 § 243h ods. 1, § 243f ods. 1, 3, 4 a 6, zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, § 52 ods. 1, 3 a 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 4 písm. k), 5, § 54 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy). V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že dňa 25.01.2016 bolo súdu prvej inštancie doručené podanie ,,Doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie“ ku ktorému bola pripojená zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 22.05.2006, výzvu na náhradu zo dňa 02.05.2007, dohodu o vydaní a vyplnení bianko zmenky zo dňa 22.05.2006, kópiu zmenky č. 2750491 6 02/20060522, odstúpenie od zmluvy zo dňa 19.07.2007, oznámenie o odstúpení od zmluvy zo dňa 23.07.2007, oznámenie o vyplnení zmenky č. 2750491 6 02/20060522 ako aj kópie doručeniek a nedoručených zásielok. Z obsahu podania oprávneného vyplýva, že vlastný vzťah medzi oprávneným a povinným vznikol uzatvorením úverovej zmluvy, od ktorej oprávnený, vzhľadom na porušenie povinnosti splácať úver riadne a včas vyplývajúcej zo zmluvy zo strany povinného, odstúpil. Súd prvej inštancie uviedol, že oprávnený tvrdil, že zmenka, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul, je zabezpečovacou zmenkou k úverovej zmluve. Z doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie možno vyvodiť, že vlastný právny vzťah týkajúci sa oprávneného a povinného vznikol na základe spotrebiteľskej zmluvy. Spotrebiteľský charakter právneho vzťahu možno vyvodiť z toho, že zmluva, ktorá bola zabezpečená zmenkou, bola uzavretá oprávneným v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a povinným, ktorý nekonal v rámci predmetu obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Preto ide o zmluvu spotrebiteľskú, tak ako to má na mysli Občiansky zákonník a Zákon o ochrane spotrebiteľa. Okresný súd uviedol, že z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky. Exekučným titulom je zmenkový platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Bratislava V, dňa 24.10.2008. Pretože zmenkové platobné rozkazy sa do 22.12.2015 vydávali podľa ust. § 175 ods. O.s.p., teda za podmienok, že navrhovateľ predloží zmenkovému súdu v prvopise zmenku o pravosti ktorých niet dôvodu pochybovať, exekučný súd nemal pochybnosti o tom, že v základnom konaní nebolo prihliadnuté na prípadné neprijateľné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, prípadne na rozpor s dobrými mravmi alebo zákonom. Spotrebiteľský charakter a prípadné
neprijateľné podmienky zmenkový súd nemusel skúmať, záväzok zo zmenky je nesporným záväzkom a oprávnený /navrhovateľ/ ako majiteľ zmenky nemá povinnosť svoj nárok preukazovať iným spôsobom, než predložením prvopisu zmenky. Pre hmotnoprávny charakter zmenkových záväzkov je príznačná ich abstraktnosť, nespornosť a prísnosť. Avšak exekučný súd zastáva názor, že spotrebiteľovi sa musí poskytnúť ochrana pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami aj v prípade, ak sa uplatňuje právo zo zmenky. Vychádzajúc z tohto princípu preto pri kolízii zmenkového práva so spotrebiteľskými právami povinného musí mať prednosť ochrana práv spotrebiteľa. Oprávnený v rámci povinnosti podľa ust. § 243f ods. 1 v spoj. s ust. § 39 Exekučného poriadku predložil Zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 22.05.2006, Dohodu o vydaní a vyplnení biankozmenky zo dňa 22.05.2006, kópiu vlastnej zmenky doručenej oprávnenému dňa 25.05.2006 a ďalšie doklady /výzvy, oznámenia, kópie neprevzatých zásielok/ týkajúce sa právneho vzťahu oprávneného s povinným. Súd po preskúmaní uvedených dokumentov však zistil, že dohodu o vyplňovacom práve k blankozmenke je potrebné vyhodnotiť ako neprijateľnú zmluvnú podmienku a to s poukazom na § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Predmetná dohoda je formulárový dokument, ktorý spracoval oprávnený a povinný nemal možnosť ho ovplyvniť, pričom vystavenie takej zmenky bolo podľa čl. IV. Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere podmienkou poskytnutia/vyplatenia úveru povinnému. Nepochybne teda táto podmienka nebola individuálne dojednaná a nepochybne spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov v neprospech spotrebiteľa práve pre nezohľadnenie práv spotrebiteľa. Táto dohoda totiž umožňuje vystaviť povinnému zmenku, v ktorej nie je vyplnená zmenková suma a údaj o splatnosti zmenky, pričom tieto údaje za určitých podmienok môže vyplniť oprávnený, ako remitent. Zmenkovú sumu vyplní remitent v rozsahu všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré podľa uváženia veriteľa vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Takéto zmluvné dojednanie o vyplnení zmenky, ktoré mení vzťah medzi účastníkmi zo zmluvného dojednania na vzťah zo zmenky, ktorý nie je zásadne kauzálny a nepožíva žiadnu ochranu spotrebiteľa, musí súd vyhodnotiť ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Povinný „prázdnu“ zmenku podpísal pri uzavretí úverovej zmluvy a preto je nepochybné, že jej účelom je zabezpečovať pre veriteľa zjednodušené vymáhanie nárokov z tejto úverovej zmluvy. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a argumenty, prvostupňový súd rozhodol, že spôsob, akým oprávnený predložil spotrebiteľovi zmluvné podmienky zakladá nekalú obchodnú praktiku, ktorou sledoval vylúčenie zmluvných podmienok spod režimu súdnej kontroly neprijateľných zmluvných podmienok. Z listinných dôkazov predložených oprávneným teda nevyplýva, že by sa zmenkový súd zaoberal spotrebiteľským charakterom právneho vzťahu účastníkov konania a že by prihliadal na okolnosti uvedené v § 57 ods. 1 písm. m) bod prvý až tretí Exekučného poriadku. Keby tomu tak bolo zmenkový súd zmenkový platobný rozkaz dňa 24.10.2008 nevydá a to práve s poukazom na formulárovú dohodu o vydaní a vyplnení biankozmenky, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V posudzovanej veci teda oprávnený nepreukázal, že nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku (s poukazom na § 243f ods. 4 Exekučného poriadku). Preto súd vychádzal z prezumpcie dôvodu na zastavenie exekúcie a exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku z dôvodu, že rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky zastavil.
2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. V odvolaní namietal, že uznesenie považuje za nesprávne a to z dôvodov stanovených v zmysle § 365 ods. 1 písm. d), f), h) CSP a domáha sa, aby ho Krajský súd v Trnave v zmenil tak, že rozhodne o pokračovaní v exekúcii alebo rozhodnutie zruší a vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a to z nasledujúcich dôvodov: že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
3. V písomnom odvolaní oprávnený uvádza, že žiaden z príslušných zmenkových súdov nebol do 22.12.2015 ani povinný skúmať či nárok zo zmenky vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, nebol povinný prihliadať na prípadné neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom, s výnimkou na námietku žalovaného. Napadnutým uznesením bola oprávnenému bezprecedentne odňatá možnosť dosiahnuť nútený výkon zmenkového platobného rozkazu, ktorý má všetky atribúty vykonateľného exekučného titulu, čim bolo zasiahnuté do jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. Zastavenie exekúcie v celom rozsahu považujeme za extrémne nespravodlivé, v rozpore so zmyslom a účelom zákona a v rozpore s požiadavkou ústavne-konformného výkladu právnych predpisov. Zastavením exekúcie v celom rozsahu došlo k zamedzeniu vymoženia nároku oprávneného, ktorý je nesporný. Zmyslom a účelom cit. ustanovenia § 57 ods. 1 pism. m) EP by nemalo byť odňatie možnosti uspokojenia celej pohľadávky veriteľa, ale kvalifikované posúdenie, či podmienky za ktorých vznikol právny vzťah riadne spĺňajú znaky neprijateľných zmluvných podmienok ak na ne nebolo prihliadané v konaní o veci samej a v prípade zistenia tejto skutočnosti, zastaviť exekúciu v časti plnenia, ktoré sa na zistenú neprijateľnú podmienku viaže. Súdy by mali vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení rozhodnutia súčasne dbať na jeho celkovú presvedčivosť, teda na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé (III. ÚS 36/2010; III. ÚS 119/03). Takto stanovené kritéria argumentácie podľa nášho názoru napadnuté uznesenie nespĺňa. Rovnako konajúci súd nespravodlivé dôsledky rozhodnutia vo vzťahu k oprávnenému vôbec nezohľadnil resp. nepredpokladal. Spravodlivosť je pritom kritériom ukladajúcim každému všeobecnému súdu ústavnú povinnosť hľadať také riešenie súdenej právnej veci, ktoré nebude možné vyhodnotiť ako krajne nesúladné s princípom spravodlivosti a popierajúce zmysel a účel príslušných zákonných ustanovení (I. ÚS 26/2010). Oprávnený ako žalobca v konaní o vydanie zmenkového platobného rozkazu na Okresnom súde Bratislava V predložil doklady týkajúce sa vlastného vzťahu účastníkov konania k zmenke (hoci takú povinnosť v čase podania návrhu nemal) a splnil zákonnú povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie. Prísne arbitrárne a teda nesprávne právne posúdenie konajúceho exekučného súdu, ktorý dospel aj k nesprávnym skutkovým zisteniam, bol oprávnený nielenže zbavený možnosti vymôcť svoj nárok na zaplatenie peňažných prostriedkov, ale bez prihliadnutia na vyššie uvedené okolnosti mu súd uložil povinnosť zaplatiť náhradu trov exekučného konania.
4. Podľa § 9a Exekučného poriadku účinného od 1.7.2016, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
5. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku účinného od 1.4.2017, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
6. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
7. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
8. Podľa § 243f ods. 1, 4 a 6 Exekučného poriadku v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4, je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. Ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m). Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.
9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas § 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 37 ods. 1 Exekučného poriadku) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku) a že má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 379 až § 381 C.s.p., podľa ktorého je dôvodmi a rozsahom odvolania viazaný a podľa § 385 ods. 1 C.s.p. bez
nariadenia ústneho pojednávania, keď dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Preto uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.
10. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
11. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
12. Odvolací súd, ktorý je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 až § 381 C.s.p.) po preskúmaní uznesenia v napadnutej časti dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v dostatočnom rozsahu skutkový stav, vec správne právne posúdil a rozhodnutie náležite odôvodnil.
13. Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a v podrobnostiach na toto poukazuje.
14. Oprávnený sa domáha proti povinnému v danom exekučnom konaní vykonania exekúcie pre vymoženie istiny 18.315,81 Eur s úrokom vo výške 6% ročne zo sumy 18.315,81 Eur od 20.12.2007 do zaplatenia eur s príslušenstvom na podklade vykonateľného zmenkového platobného rozkazu Okresného súdu Bratislava V, č. k. 1Zm 339/08-16 zo dňa 24.10.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 14.11.2008. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi udelené súdom zo dňa 24.02.2010. S poukazom na § 243f Exekučného poriadku oprávnený doplnil návrh na vykonanie exekúcie. Nakoľko však oprávnený nepreukázal, že nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, súd prvej inštancie vychádzal z prezumpcie dôvodu na zastavenie exekúcie (§ 243f ods. 6 Exekučného poriadku) a exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku zastavil.
15. Z doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie, doručeného súdu prvej inštancie dňa 11.01.2016 možno vyvodiť, že právny vzťah týkajúci sa oprávneného a povinného je vzťahom spotrebiteľským. Súd prvej inštancie v tomto smere správne uviedol, že Zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 22.05.2006, ktorú uzatvoril oprávnený s povinným dňa 22.05.2006, dohodu o vydaní a vyplnení biankozmenky zo dňa 22.05.2006 (ďalej len "spotrebiteľská zmluva"), je potrebné posudzovať tieto zmluvy podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve.
16. Exekučným titulom, na podklade ktorého je vykonávaná exekúcia je zmenkový platobný rozkaz, t. j. rozhodnutie bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky. Z pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava V a samotného exekučného titulu vyplýva, že zmenkový súd sa nezaoberal obsahom spotrebiteľskej zmluvy, v súvislosti s ktorou vznikol vymáhaný nárok. Spotrebiteľskú zmluvu nemal pri rozhodovaní k dispozícii, rozhodoval výlučne na základe tvrdenia oprávneného a predloženého originálu zmenky. Uvedené však podľa názoru odvolacieho súdu nezakladá ešte dôvod pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku.
17. Dôvodom na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku je len skutočnosť, že zmenkový súd /respektíve iný orgán, ktorý vydal exekučný titul/ v základnom konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky neprihliadol na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Exekučný súd je teda povinný zaoberať sa obsahom spotrebiteľskej zmluvy, v súvislosti s ktorou vznikol vymáhaný zmenkový nárok a identifikovať, či táto spotrebiteľská zmluva obsahovala neprijateľné zmluvné podmienky, alebo bola zmenka v spotrebiteľskom vzťahu použitá v rozpore so zákonnými obmedzeniami, alebo priznané plnenie zo zmenky je v rozpore s dobrými mravmi alebo so zákonom, a na tieto skutočnosti nebolo v základnom konaní prihliadané. Len vtedy ak exekučný súd identifikuje niektorú z uvedených skutočností, na ktorú nebolo prihliadnuté v základnom konaní, môže exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku zastaviť.
18. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na spoločné stanovisko občianskoprávneho kolégia a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, uverejnené v Zbierke stanovísk
Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 8/2015 pod por. č. 93, ktoré je aplikovateľné nielen na základné konanie, ale rovnako aj na exekučné konanie a podľa ktorého: I. Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že: 1. pokiaľ z akýchkoľvek okolnosti prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ; 2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich rozsah a povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného dokazovania vyplynie. II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená. III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolnosti prípadu posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.
19. Tunajší súd po preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval správne ak exekúciu zastavil. V súlade so zákonom a vyššie uvedeným stanoviskom preskúmal spotrebiteľskú zmluvu a v článku IV. zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere a zistil, že toto ustanovenie spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, preto je neprijateľnou podmienkou, ktorá je podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Nepochybne táto podmienka nebola individuálne dojednaná a nepochybne spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov v neprospech spotrebiteľa práve pre nezohľadnenie práv spotrebiteľa. Odvolací súd sa s takýmto postupom súdu prvej inštancie stotožňuje. Jednoznačne išlo o spotrebiteľský vzťah a v rozhodnutí, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, ktoré bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že bolo vydané v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky. Predmetná dohoda umožňovala vystaviť povinnému zmenku, v ktorej nie je vyplnená zmenková suma a údaj o splatnosti zmenky, pričom tieto údaje za určitých podmienok môže vyplniť oprávnený ako remitent a preto takéto zmluvné dojednanie o vyplnení zmenky nepožíva žiadnu ochranu spotrebiteľa a musí ju súd vyhodnotiť ako neprijateľnú zmluvnú podmienku.
20. Odvolací súd záverom opätovne zdôrazňuje, že exekučný súd je povinný zastaviť exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v spojení s § 243f ods. 4 Exekučného poriadku len za predpokladu, že má konkrétne dôvody pre takéto zastavenie exekúcie za preukázané. Je povinnosťou exekučného súdu tieto dôvody skúmať v každom jednotlivom prípade vychádzajúc z obsahu listín predložených podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v spojení s § 243f ods. 1 Exekučného poriadku a ich zistenie aj vo svojom rozhodnutí náležite odôvodniť.
21. Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne rozhodol, keď zastavil exekúciu, a preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne v zmysle § 387 ods. 1 a 2 C. s. p. potvrdil.
22. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).