Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Csp-284-2017.pdf
PDF · 110.37 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-2Csp/284/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok sudkyňou JUDr. Erikou Borovskou v právnej veci žalobcu BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, proti žalovanému L. D.Č., O.. X.X.XXXX, V. P. XXX, XXX XX P., o zaplatenie 981,34 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému náhradu trov konania proti žalobkyni n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na súd dňa 20.9.2017 domáhala na žalovanom zaplatenia istiny 981,34 eur, kapitalizovaných zmluvných úrokov a úrokov z omeškania v sume 407 eur a 7,44 eur, zmluvných úrokov vo výške 25,5% ročne zo sumy 981,34 eur od 8.6.2017 do zaplatenia, úrokov z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 981,34 eur od 8.6.2017 do zaplatenia, a náhrady trov konania.
2. Žalobu zástupca žalobkyne odôvodnil tvrdeniami, že dňa 21.1.2014 Poštová banka a.s. v postavení veriteľa a žalovaný v postavení dlžníka uzavreli zmluvu o úvere č. 1489626567, ktorej súčasťou sú všeobecné obchodné podmienky a obchodné podmienky pre úver. Žalobkyňa nadobudla pohľadávku voči žalovanému titulom tejto zmluvy o úvere na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 13.6.2017. Na základe predmetnej zmluvy o úvere Poštová banka a.s. poskytla žalovanému úver vo výške 1.000 eur. Žalovaný sa v zmluve zaviazal vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v splátkach vo výške podľa zmluvy. Výška každej splátky, vrátane skladby a splatnosti jednotlivých splátok úveru, je zrejmá z predpisu splátok. Žalovaný svoj záväzok splatil len čiastočne. Jednotlivé platby a spôsob ich započítania sú uvedené v listine „Aktuálny stav úveru„ , v časti „Zaplatené splátky“, vyhotovenej z bankového informačného systému vedeného v súlade s § 40 ods. 8 a 9 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v platnom znení.
3. V zmysle obchodných podmienok pre úver, ak je klient v omeškaní s platením čo i len jednej splátky, veriteľovi vzniká nárok požadovať predčasné splatenie celého úveru vrátane príslušenstva. Pred zosplatnením úveru bol Poštovou bankou a.s. uplatnený postup podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a žalovanému bolo zaslané upozornenie. V upozornení pred zosplatnením bol žalovaný oboznámený s tým, že je viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti pohľadávka z titulu zmluvy a zároveň bol vyzvaný na doplatenie dlžnej sumy. Vzhľadom na to, že žalovaný úhradu pohľadávky nevykonal do 15 kalendárnych dní od doručenia upozornenia banky, Poštová banka a.s. pristúpila k zosplatneniu úveru listom „Výzva na úhradu dlžnej sumy“. Žalovaný aj napriek zaslanej výzve (o zosplatnení úveru) nezaplatil dlžnú pohľadávku.
4. Právnym titulom uplatnenej pohľadávky je zmluva o úvere uzavretá podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. V súlade s obchodnými podmienkami žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť úroky dojednané v zmluve vo výške 25,5% ročne. V zmysle obchodných podmienok ak sa úver stane predčasne splatným veriteľ je ďalej oprávnený nesplatenú istinu úročiť úrokom dojednaným v zmluve. Žalobkyňa si žalobou uplatnila aj zákonné úroky z omeškania, a to v súlade s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., podľa ktorého tieto úroky predstavujú 5,25% ročne. Úroky si žalobkyňa uplatňuje odo dňa nasledujúceho po vystavení listiny „Aktuálny stav úveru„ ,tzn. od 8.6.2017 s tým, že zmluvné ako aj úroky z omeškania do 7.6.2017 sú vyčíslené, a to tak, ako je to uvedené v tejto listine.
5. V žalobe zástupca žalobkyne označil a v prílohe predložil listiny: zmluvu o úvere č. 1489626567, obchodné podmienky pre úver, všeobecné obchodné podmienky, aktuálny stav úveru, výzvu na úhradu dlžnej sumy s doručenkou, upozornenie na zosplatnenie úveru s podaním hárkom, predpis splátok, špecifikáciu úrokov, sadzobník poplatkov a zmluvu o postúpení pohľadávok.
6. Uznesením zo dňa 26.9.2018 č.k. 2Csp 284/2017-52 súd podľa § 167 ods. 2 Civilného sporového poriadku vyzval žalovaného na vyjadrenie k žalobe a pripojeným listinám v lehote 15 dní od doručenia uznesenia. Uznesenie bolo žalovanému doručené dňa 26.2.2019. Žalovaný sa k žalobe a k jej prílohám v stanovenej lehote (a ani neskôr) nevyjadril.
7. Súd vec prejednal a rozhodol v súlade s § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku bez nariadenia pojednávania. Hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje sumu 1.000 eur. Predpoklad nespornosti skutkových tvrdení bol splnený tým, že žalovaný sa k žalobe žalobkyne nevyjadril. Dňa 3.9.2019 súd v spore verejne vyhlásil rozsudok, ktorým žalobu v celom rozsahu zamietol. K dôvodom svojho rozhodnutia súd udáva:
8. Žalovaný nepoprel a súd vykonaným dokazovaním nepovažoval za vážnejšie spochybnené tvrdenie žalobkyne, že na základe zmluvy o úvere č. 1489626567 uzavretej žalovaným a Poštovou bankou a.s., Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 31 340 890 (ďalej len „Poštová banka a.s.“) bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 1.000 eur pri úrokovej sadzbe 25,50 % ročne (ďalej len „zmluva o úvere“) . Tieto skutočnosti zhodne vyplývajú z listiny predloženej žalobkyňou označenej ako „Zmluva o úvere dostupná pôžička“, číslo zmluvy 1489626567.
9. Žalovaný nepoprel a súd vychádzajúc z uvedených listinných dôkazov v spise nepovažoval za sporné ani skutkové tvrdenie žalobkyne, že žalovaný sa v zmluve o úvere zaviazal vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v splátkach, a že svoj záväzok splatil len čiastočne. O týchto skutočnostiach svedčia listiny predložené žalobkyňou, a to „Aktuálny stav úveru ku dňu: 7.6.2017“, „Upozornenie - Výzva na splatenie dlžnej časti úveru „ datovaná dňom 10.9.2014, a „...Výzva na úhradu dlžnej sumy „ .
10. Záväzkový vzťah, ktorý je predmetom tohto sporu, vznikol teda z úveru poskytnutého žalovanému Poštovou bankou a.s., z tzv. bankového úveru. Banka je štátom autorizovaná inštitúcia, ktorá podlieha dozoru a dohľadu Národnej banky Slovenska, a ktorej základné právne postavenie vymedzuje zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len „Zákon o bankách“). Podľa § 2 Zákona o bankách banka je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky založená ako akciová spoločnosť, ktorá je úverovou inštitúciou podľa osobitného predpisu (nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú.v. EÚ L 176, 27.6.2013), a ktorá má bankové povolenie. Inú právnu formu banky tento zákon zakazuje. Banka môže bankové činnosti vykonávať iba na základe bankového povolenia podľa osobitného predpisu (Čl. 4 ods. 1 bod 42 nariadenia (EÚ) č. 575/2013) a v rozsahu a za podmienok uložených týmto povolením alebo ustanovených týmto zákonom a osobitnými predpismi (napr. § 12 až 34 zákona č. 747/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).
11. V uvedenom právnom kontexte je potrebné posudzovať aj činnosť banky spočívajúcu v postupovaní jej pohľadávok. Postúpenie pohľadávky vo všeobecnosti spočíva v tom, že do existujúceho záväzku namiesto doterajšieho veriteľa vstúpi nový veriteľ, čiže v existujúcom záväzkovom vzťahu dochádza k zmene v osobe veriteľa. Táto zmena sa nedotýka práv a povinností dlžníka vyplývajúcich pre neho zo záväzku a preto na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje súhlas dlžníka. Všeobecnú právnu úpravu postúpenia pohľadávky obsahuje Občiansky zákonník v ust. § 524 a nasl.
12. Podľa 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Podľa § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.
13. Podľa § 92 ods. 8 veta prvá a druhá veta Zákona o bankách ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len postupník), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.
14. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
15. Cit. všeobecné ustanovenia § 524 ods. 1 a § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre postúpenie pohľadávky vyžadujú vždy písomnú formu, a súčasne stanovujú, ktoré pohľadávky nie sú spôsobilým predmetom postúpenia. Vychádzajúc z ust. § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka osobitné predpisy môžu upravovať postúpenie pohľadávok v špecifických prípadoch odlišne, resp. môžu upravovať podmienky postúpenia pohľadávok v špecifických prípadoch odlišne, resp. upravovať osobitné podmienky, ktorých splnenie je na platné postúpenie potrebné. Zákon o bankách ako osobitný právny predpis v cit. ust .§ 92 ods. 8 upravuje osobitné podmienky, za ktorých možno alebo nemožno postúpiť peňažnú pohľadávku patriacu banke, teda tzv. bankovú pohľadávku, buď inej banke alebo aj inému subjektu, ktorý nie je bankou. Postúpenie pohľadávky, ktoré je v rozpore s ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách, je teda v rozpore so zákonom a podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka je absolútne neplatné. Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky v rozpore so zákonom je vylúčené (zakázané).
16. Na podporu tohto svojho právneho záveru súd vzhľadom aj na súdu známu argumentáciu žalobcov v značnom množstve obdobných sporov, spočívajúcu v tom, že ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách upravuje iba výnimky z bankového tajomstva a nie podmienky pre platné postúpenie pohľadávky bankou, poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 24.4.2018 sp.zn. 1Cdo 147/2017 publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov SR pod č. 60/2018, podľa ktorého: „Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách neupravuje len ochranu bankového tajomstva, ale tiež práva klienta v súvislosti s postúpením pohľadávky. Postúpenie pohľadávky banky, ku ktorému došlo v rozpore s týmto ustanovením, je neplatný právny úkon“. V tomto rozhodnutí Najvyšší súd Slovenskej republiky okrem iného konštatuje, že: „...v prípade, ak by neboli splnené podmienky podľa § 92 ods. 8 prvá veta ZoB pri postúpení bankovej pohľadávky na nebankový subjekt, jednalo by sa o postúpenie v rozpore so zákonom (v tomto prípade zákona o bankách), kedy je postúpenie pohľadávky v zmysle § 525 ods. 2 OZ vylúčené/zakázané. Išlo by teda o neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka...následkom postupu pohľadávky, ohľadom ktorej nie je cesia podľa § 525 OZ alebo podľa osobitných predpisov dovolená, je absolútna neplatnosť postupnej zmluvy pre jej rozpor so zákonom (§ 39 OZ), pričom na absolútnu neplatnosť postúpenia musí prihliadnuť súd aj bez námietky, z úradnej povinnosti. Ak teda dôjde k postúpeniu pohľadávky, ohľadom ktorej to zákon vylučuje, ide o cesiu neplatnú ex tunc a jej neplatnosť nie je možné zhojiť.“
17. Súd tu poukazuje tiež na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.3.2018 sp.zn. 7Cdo 26/2017, podľa ktorého: „ ...podľa názoru dovolacieho súdu neexistuje prakticky žiadny priestor pre inú interpretáciu v prejednávanej veci než tú, že podmienky § 92 ods. 8 vety prvej zákona o bankách, za splnenia ktorých môže banka svoju pohľadávku postúpiť inému subjektu, sú z povahy veci podmienkami, bez splnenia ktorých k postúpeniu prísť nesmie (je zakázané). Nerešpektovanie takejto úpravy má potom za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pre rozpor so zákonom (§ 39 OZ).“
18. Do pozornosti súd dáva tiež dôvodovú správu k cit. § 92 ods. 8 Zákona o bankách, podľa ktorej zavedenie tohto ustanovenia do Zákona o bankách má motivovať banky k tomu, aby robili kroky smerujúce k ukončeniu záväzkových vzťahov pri dlhodobom nesplácaní úverov dlžníkmi, a aby počas trvania zmluvných vzťahov iba nepripisovali úroky, poplatky a rôzne sankcie, a dlhy tak nezvyšovali. Takéto správanie bánk nespĺňalo požiadavku prístupu banky ako dodávateľa k spotrebiteľom s odbornou starostlivosťou tak, ako to vyplýva zo zákona o spotrebiteľoch. Nebolo tiež v záujme spotrebiteľov, aby po uzavretí spotrebiteľskej zmluvy o úvere banka kedykoľvek počas trvania zmluvného vzťahu postupovala pohľadávku voči nim tretej osobe, ktorá nepodlieha dozoru a dohľadu Národnej banky Slovenska. Takéto konanie banky by sa priečilo účelu a zmyslu Zákona o bankách, keďže poskytovanie úverov a ich správa je špecifickou osobitne právnym predpisom upravenou činnosťou.
19. V predmetnom spore si nárok na zaplatenie bankovej pohľadávky uplatnila žalobkyňa ako nebankový subjekt s tvrdením, že predmetná banková pohľadávka jej bola Poštovou bankou a.s. postúpená na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 13.6.2017. Vychádzajúc z vyššie uvedených právnych záverov súd sa preto v spore zaoberal najprv skúmaním splnenia okrem všeobecných zákonných podmienok postúpenia pohľadávky aj splnením osobitných zákonných podmienok pre postúpenie tejto pohľadávky bankou na žalobkyňu upravených v cit. ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Bolo pritom na žalobkyni, ktorá sa domáhala na žalovanom zaplatenia pohľadávky postúpenej jej bankou, aby uviedla všetky rozhodujúce tvrdenia, z ktorých vyplýva splnenie všetkých, vrátane týchto osobitných zákonných podmienok platného postúpenia pohľadávky, a aby svoje tvrdenia podložila dôkazmi.
20. Prvá veta ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách pre postúpenie pohľadávky bankou na iný subjekt definuje dve podmienky. Prvou z nich je písomná výzva banky uvažujúcej o postúpení nesplácanej úverovej pohľadávky klientovi, aby pohľadávku splnil. Druhou je nepretržité viac než 90 dní trvajúce omeškanie klienta so splnením čo i len časti jeho peňažného záväzku voči banke. Druhá veta upravuje situáciu, kedy banka aj napriek splneniu uvedených dvoch podmienok postúpiť pohľadávku nebude môcť, a to vtedy, keď klient v čase medzi splnením oboch podmienok uvedených v prvej vete a uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávky, svoj omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva splní. To však neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke bude trvať kvalifikovaný čas presahujúci jeden rok. Tzn. znamená, že právo postúpiť pohľadávku v prípade omeškania presahujúceho jeden rok aj pri splnení omeškaného peňažného záväzku v plnom rozsahu veriteľovi ostáva.
21. Zástupca žalobkyne v žalobe bez ďalšieho iba uviedol, že „ Pred zosplatnením úveru bol zo strany právneho predchodcu žalobcu uplatnený postup podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a žalovanému bolo zaslané upozornenie pred zosplatnením úveru. V upozornení pred zosplatnením bol žalovaný oboznámený s tým, že je viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti pohľadávka z titulu zmluvy a zároveň bol žalovaný vyzvaný na doplatenie dlžnej sumy. Vzhľadom na to, že žalovaný úhradu pohľadávky nevykonal do 15 kalendárnych dní od doručenia upozornenia banky, veriteľ - Poštová banka a.s. pristúpil k zosplatneniu úveru listom - Výzva na úhradu dlžnej sumy. Žalovaný ani napriek zaslanej výzve (o zosplatnení úveru) nezaplatil dlžnú pohľadávku.
Spolu so žalobou predložil súdu listiny označené ako „Upozornenie - Výzva na splatenie dlžnej časti úveru„ datovanú dňom 10.9.2014 spolu s poštovým podacím hárkom s dátumom podania 10.9.2014, a listinu označenú ako „...Výzva na úhradu dlžnej sumy „ datovanú dňom 25.9.2014 spolu s poštovou doručenkou.
22. V zmysle zásad platného civilného procesného kódexu je to práve žalobca, ktorý má procesnú povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkazu (dôkazné bremeno). Je to žalobca, ktorý v žalobe okrem iného je povinný uviesť úplné a pravdivé opísanie skutočností rozhodujúcich pre spor a označiť, prípadne pripojiť k žalobe, dôkazy na ich preukázania (§ 132 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Úplné a pravdivé opísanie všetkých rozhodujúcich skutočností v žalobe pritom podľa § 132 ods. 2 Civilného sporového poriadku nemožno nahradiť iba odkazom na označené dôkazy. Platný procesný poriadok teda výrazne obmedzuje dôkaznú iniciatívu súdu a dôraz kladie takmer bezvýhradne na strany sporu. Žalobca, ktorý neuvedie všetky rozhodujúce tvrdenia a neoznačí na ich preukázanie dôkazy, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré vychádza zo skutkového stavu zisteného iba na základe ním uvedených tvrdení a predložených dôkazov.
23. V danom spore žalobkyňa predovšetkým v žalobe neopísala všetky skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie splnenia osobitných zákonných podmienok pre postúpenie uplatnenej pohľadávky Poštovou bankou a.s. na ňu upravených v cit. ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Zástupca žalobkyne v žalobe bez ďalšieho uviedol iba tvrdenia, že žalovanému bolo pred zosplatnením úveru zaslané upozornenie, že je viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti pohľadávka z titulu zmluvy, že žalovaný bol upozornením zároveň vyzvaný na doplatenie dlžnej sumy, že žalovaný úhradu pohľadávky nevykonal do 15 kalendárnych dní od doručenia upozornenia, a že Poštová banka a.s. pristúpila k zosplatneniu úveru listom „Výzva na úhradu dlžnej sumy“. V žalobe neuviedol, kedy banka vôbec upozornenie vyhotovila, či tvrdené upozornenie pred zosplatnením úveru bolo upozornením banky v súvislosti s plánovaným uvažovaním o postúpení pohľadávky na iný subjekt, s ktorými splátkami bol žalovaný v čase upozornenia v omeškaní, kedy upozornenie bolo žalovanému doručené, kedy žalovanému uplynula lehota stanovená na splnenie omeškaného peňažného dlhu v upozornení, ako dlho bol žalovaný následne v omeškaní s plnením svojho peňažného záväzku, a ďalšie. Súd tu opakovane dáva do pozornosti cit. ust. § 132 ods. 2 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.
24. Za danej procesnej situácie preto súdu neostávalo nič iné, iba žalobu pre neunesenie povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti žalobkyňou vo vzťahu k splneniu (okrem všeobecných zákonných podmienok postúpenia pohľadávky) aj osobitných zákonných podmienok pre postúpenie uplatnenej pohľadávky Poštovou bankou a.s. na žalobkyňu upravených v cit. ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách, a v dôsledku toho nepreukázania jej aktívnej legitimácie v spore, zamietnuť.
25. Poštová banka a.s. pred postúpením pohľadávky na žalobkyňu mala povinnosť správať sa zákonom prikázaným spôsobom. Preto pokiaľ takéto jej správanie nebolo v konaní preukázané, postúpenie pohľadávky je treba považovať za odporujúce zákonu. Bez splnenia zákonných podmienok pre postúpenie omeškanej úverovej bankovej pohľadávky Poštová banka a.s. nemohla pristúpiť k postúpeniu (je to zákonom zakázané), a takéto postúpenie je pre rozpor so zákonom podľa § 37 Občianskeho zákonníka absolútne neplatné. Na absolútnu neplatnosť postúpenia musí súd prihliadnuť aj bez námietky, z úradnej povinnosti. Takýmto postúpením žalobkyňa nemohla nadobudnúť bankovú pohľadávku, ktorá je predmetom sporu. Bez platného postúpenia pohľadávky nie je daná ani vecná aktívna legitimácia žalobkyne uplatňovať pohľadávku v predmetnom konaní, čo je dôvodom pre zamietnutie žaloby. Aktívna legitimácia v spore je základom žaloby a súd je povinný ju skúmať aj vtedy, ak ju nik nespochybňuje.
26. Vzhľadom na súdu známu argumentáciu žalobcov v obdobných sporov spočívajúcu v tom, že žalovaný nepoprel tvrdenia v žalobe, súd poukazuje v celom rozsahu na závery prijaté ústavným súdom Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 11.6.2019 sp.zn .I. ÚS 246/2019, podľa ktorého „ ...34. Z relevantnej citovanej časti citovaného napadnutého rozsudku krajského súdu vyplynulo, že sťažovateľkou uplatnený nárok na náhradu škody... nebol riadne tvrdený ani preukázaný. Za tejto procesnej situácie je preto správny záver krajského súdu o tom, že pasivita protistrany (v tomto prípade žalovanej) nemôže mať za následok (aplikáciou § 151 ods. 1 a 2 CSP) povinnosť všeobecného súdu „priznať akýkoľvek uplatnený nárok“...35. Vzhľadom na už uvádzané a berúc do úvahy podstatnú skutočnosť zanedbania procesnej povinnosti sťažovateľky tvrdiť, je už na prvý pohľad zjavné, že aplikácia § 151 ods. 1 a 2 CSP bola v okolnostiach danej veci neopodstatnená. Prejavuje sa tu už zmienená korelácia bremena tvrdenia a bremena popretia tvrdenia protistranou. Všeobecný súd nemôže vyvodzovať právne účinky zo zanedbania procesnej povinnosti protistranou poprieť tvrdenia žalobcu, ak žalobca samotný zanedbal svoju povinnosť tvrdenia. Povinnosť strany sporu tvrdiť má pritom kľúčový význam a predstavuje jeden zo základných princípov civilného procesu (čl. 8 CSP - procesné povinnosti a procesné bremená)...“.
27. Súd v nadväznosti na dokazovanie vykonané v spore dodáva, že ak by aj súd za písomnú výzvu banky v zmysle Zákona o bankách v spore považoval listinu predloženú zástupcom žalobkyne označenú ako „Upozornenie - Výzva na splatenie dlžnej časti úveru„ datovanú dňom 10.9.2014, podľa ktorej žalovaný bol ku dňu 9.9.2014 v omeškaní so splátkou viac ako 3 mesiace, z dôkazov predložených zástupcom žalobkyne nevyplýva, že by toto upozornenie bolo vôbec žalovanému doručené. Z predloženého poštového podacieho hárku č. EPH003044812 s dátumom podania 10.9.2014 iba vyplýva, že na poštu bolo dňa 10.4.2014 Poštovou bankou a.s. podané podanie adresované žalovanému. Na základe tohto dôkazu bez ďalšieho nemožno prijať záver, že upozornenie zo dňa 10.9.2014 sa skutočne dostalo do dispozičnej sféry žalovaného tak, ako to vyžaduje § 45 ods.1 Občianskeho zákonníka. Navyše, z obsahu tohto písomného upozornenia nevyplýva, že by sa jednalo o upozornenie v nadväznosti na plánované postúpenie pohľadávky bankou na iný subjekt, nakoľko k postúpeniu pohľadávky bankou na žalobkyňu došlo až zmluvou zo dňa 13.6.2017, teda o 3 roky neskôr.
28. Tu súd len dodáva, že aj keby súčet všetkých omeškaní žalovaného so splnením peňažného záväzku voči banke v čase postúpenia pohľadávky bankou na žalobkyňu zmluvou zo dňa 13.6.2017 trval kvalifikovaný čas presahujúci jeden rok (čo zo žaloby nie je zrejmé), zo znenia cit. ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách nevyplýva, že by aj v tomto prípade podmienka postúpenia pohľadávky bankou spočívajúca v písomnom výzve banky pre postúpením pohľadávky nemala byť splnená.
29. Žalobkyňa tiež tvrdí, že Poštovou bankou a.s. jej bola postúpená pohľadávka vo výške tak, ako ju žalobou uplatnila, a to v nadväznosti na tvrdenie o tzv. predčasnom zosplatnení pohľadávky zo zmluvy o úvere Poštovou bankou a.s. Na základe tvrdení žalobkyne a dôkazov vykonaných v spore však záver o tzv. predčasnom zosplatnení pohľadávky Poštou bankou a,s. nemožno prijať.
30. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
31. Bolo opäť na žalobkyni, aby preukázala splnenie všetkých zákonných predpokladov pre uplatnenie práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka upravených v cit. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, tzn. práva na tzv. zosplatnenie celého úveru, a to, že Poštová banka a.s. právo uplatnila najskôr po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, a súčasne, že žalovaného ako spotrebiteľa na uplatnenie tohto práva upozornila v lehote nie kratšej ako 15 dní. Podľa cit. právnej úpravy § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka účinnosť uplatnenia práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka je podmienená tým, že veriteľ v uvedenej lehote pred uplatnením práva upozornil spotrebiteľa na to, že toto právo využije, a že spotrebiteľ v stanovenej lehote omeškané splátky nezaplatí. 32. Pokiaľ Poštová banka a.s. žalovaného na možnosť uplatnenia práva podľa § 565 Občianskeho o zákonníka vyzvala listinou označenou ako „Upozornenie - Výzva na splatenie dlžnej časti úveru„ datovanou dňom 10.9.2014 (bez ohľadu na nepreukázanie doručenia tejto listiny žalovanému), je plne dôvodný záver, že k uplatneniu tohto práva, ku ktorému malo dôjsť listom označeným „...Výzva na úhradu dlžnej sumy „ datovaným dňom 25.9.2014, došlo skôr, ako uplynula lehota 15 kalendárnych dní daná žalovanému na zaplatenie omeškaného peňažného dlhu v upozornení zo dňa 10.9.2014.
Ak by aj listina „Upozornenie - Výzva na splatenie dlžnej časti úveru„ datovaná dňom 10.9.2014, podaná podľa predloženého poštového hárku na poštu toho istého dňa (10.9.2014 ), bola žalovanému ešte v tento deň aj doručená, do uplatnenia práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka listinou zo dňa 25.9.2014 neuplynula lehota 15 kalendárnych dní určená žalovaného na splnenie omeškaného peňažného dlhu v upozornení zo dňa 10.9.2014. Táto lehota uplynula až dňa 30.9.2014.
33. Žalobkyňa teda nepreukázala ani splnenie podmienok pre tzv. predčasné zosplatnenie celej pohľadávky z úveru Poštovou bankou a.s., a teda ani to, že zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 13.6.2017 jej vzhľadom na konečnú splatnosť úveru (25.1.2020) bola postúpená pohľadávka vo výške tak, ako si ju uplatnila žalobou.
34. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný bol v spore úspešný v celom rozsahu. Preto mu voči žalobkyni prislúcha právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. Žalovaný si žiadnu náhradu trov konania neuplatnil a zo spisu mu žiadne trovy nevyplývajú. Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti výrokom I. - II. toho rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.