Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Ek/1736/2023

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava-Petržalka, IČO: 35 937 874, proti povinnému: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. XXXX/XX, XXX XX F., o vymoženie 3.335,64 Eur s prísl., vedenej u súdneho exekútora Mgr. Róberta Segľu, so sídlom exekútorského úradu Baštová 44, 080 01 Prešov, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 07.07.2023 domáhal od povinného vymoženia 3.335,64 Eur s prísl. a to na základe exekučného titulu – výkazu nedoplatkov č. 2346061213 zo dňa 27.03.2023, vydaného Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, a.s.

2. Na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia bolo dňa 13.07.2023 vydané poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi Mgr. Róbertovi Segľovi, so sídlom exekútorského úradu Baštová 44, 080 01 Prešov.

3. Povinný podal v zákonnej lehote u súdneho exekútora návrh na zastavenie exekúcie, v ktorom uviedol, že oprávnený nie je aktívne vecne legitimovaný na vymáhanie nároku podľa exekučného titulu, pretože ide o formálny exekučný titul, ktorý nebol doručený a je tak nevykonateľný. Ďalej uviedol, že v konaní pred súdom bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces, zásada ústnosti a zásada kontradiktórnosti konania. Súd priznal oprávnenému nárok bez právneho dôvodu, ktorý je úžerou. Súd vydal poverenie v rozpore s únijným právom ako aj právnym poriadkom SR. Taktiež uviedol, že nemá žiadny príjem, nie je podnikateľom, je nemazestnaný a teda nemajetný. Vzhľadom na uvedené žiadal exekúciu zastaviť.

4. K uvedenému podaniu sa vyjadril aj oprávnený, ktorý so zastavením exekúcie nesúhlasil, pričom uviedol, že „dňa 24.01.2023 zaslal oprávnený povinnému Výzvu na oznámenie platiteľa poistného za obdobie od 1.1.2018 do 31.12.2021, kde ho ..........žiadal o nahlásenie platiteľa poistného na verejné zdravotné poistenie. K výzve priložil aj tlačivo : Oznámenie poistenca/ platiteľa. Povinný bol v liste upozornený na skutočnosť, že v prípade ak platiteľa neoznámi, bude v zmysle zákona o zaevidovaný, ako osoba, ktorá si poistné zaplatí sama a bude mu vyčíslený preddavok z minimálneho vymeriavacieho základu podľa vo výške 3.335, Eur. Tiež bol upozornený, že mu bude následne vystavený výkaz nedoplatkov (ďalej VN) a neuhradený VN bude postúpený na exekučné vymáhanie. List bol neprevzatý v odbernej lehote. Nakoľko si povinný nesplnil oznamovaciu povinnosť v súlade s zákona o bol dňa 27.03.2023 vydaný VN 2346061213 za obdobie od 1/2018- 12/2021 vo výške 3335,64 Eur + 10 Eur poplatok za vystavenie výkazu nedoplatkov. Povinnému bol VN doručovaný na adresu trvalého pobytu a bol v odbernej lehote neprevzatý. Na základe tejto skutočnosti bola v súlade s zákona o vyznačená právoplatnosť a vykonateľnosť VN 23446061213, dňa 05.05.2023. Dňa 08.06.2023 bola povinnému obyčajnou poštovou zásielkou

doručovaná predexekučná výzva. Nakoľko ani na základe nej povinný nepristúpil k úhrade nedoplatku, resp. nepožiadal o splátkový kalendár resp. nepredložil doklady o poistení v inom členskom štáte EU, podal oprávnený dňa 07.07.2023 návrh na vykonanie exekúcie. Nakoľko si povinný nesplnil oznamovaciu povinnosť, máme za to, že návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dôvodne.“

5. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „"), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak: a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (), sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.

6. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

7. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.

8. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

9. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

10. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Povinný v návrhu musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na základe mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.).

11. Súd preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu s vyjadrením oprávneného a dospel k záveru, že je nedôvodný. K námietkam povinného týkajúcich sa nedostatku aktívnej vecnej legitimácie oprávneného súd uvádza, že pod pojmom vecná legitimácia, či už aktívna alebo pasívna, sa vo všeobecnosti rozumie oprávnenie účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, ktorému vyplýva tento stav z hmotného práva, teda ten kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia

(oprávnený), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom oprávnený tvrdí, že je nositeľom hmotno- právnej povinnosti (povinný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. Vykonanie exekúcie prichádza do úvahy len v prospech toho, kto má podľa exekučného titulu právo na plnenie (aktívna exekučná legitimácia), a len proti tomu, kto je označený ako povinný v exekučnom titule (pasívna exekučná legitimácia). (Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 12.09.2012). V konaní vystupuje na strane oprávneného pôvodca exekučného titulu Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s., ktorý je zákonom oprávneným subjektom na podanie návrhu na vykonanie exekúcie a preto súd námietku povinného o nedostatku vecnej legitimácie zamietol ako nedôvodnú.

12. Povinný vo svojom návrhu ďalej poukazoval na svoje nepriaznivé majetkové pomery, čo však nemá, žiadnu relevanciu pre vedenie konania, nakoľko nemožnosť plniť si riadne svoje záväzky nezakladá dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Cieľom exekučného konania je uspokojenie nároku oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Súd zároveň konštatuje, že aj keď povinný v súčasnosti nedisponuje majetkom, nevylučuje to možnosť, že ho nadobudne v budúcnosti a teda bude možné vymôcť pohľadávku oprávneného.

13. Skutočnosti týkajúce sa majetkových pomerov povinného sú predmetom zisťovania zo strany súdneho exekútora. Súdny exekútor je povinný zisťovať, zákonom upraveným spôsobom, v priebehu exekúcie všetky možnosti uspokojenia pohľadávky oprávneného. Objektívne zhodnotenie majetkových pomerov povinného v priebehu exekúcie, podloženie zistených skutočností písomnými dôkazmi a vyvodenie záveru o možnosti či nemožnosti vykonania exekúcie v závislosti od majetkových pomerov osoby povinnej patrí do kompetencie súdneho exekútora. Ak sa počas priebehu exekúcie vedenej na majetok fyzickej osoby do 5 rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarí zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora, bude daný dôvod na zastavenie exekúcie. V takomto potenciálnom prípade súdny exekútor zastaví exekúciu aj bez návrhu podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku.

14. Povinný taktiež namietal nedoručenie exekučného titulu, t.j. jeho formálnu nevykonateľnosť, pričom v takomto prípade je exekučný súd povinný vykonať šetrenie na túto okolnosť. Exekučný súd nie je viazaný potvrdením o vykonateľnosti, preto je oprávnený sám preskúmať, či rozhodnutie je skutočne vykonateľné. To platí tým viac v štádiu exekučného konania, v ktorom je namietaná spôsobilosť rozhodnutia byť exekučným titulom. Pri skúmaní, či rozhodnutie, na základe ktorého sa má vykonať exekúcia, bolo účastníkom konania riadne doručené (čo je predpokladom právoplatnosti takéhoto rozhodnutia), vychádza zo skutočností vyplývajúcich z obsahu spisu, v ktorom bolo rozhodnutie vydané, prípadne zo skutočností o okolnostiach doručenia, zistených pomocou šetrenia, ktoré vykonal. Nejde pritom o posudzovanie obsahovej správnosti rozhodnutia, ale o skúmanie jeho formálnej vykonateľnosti. Z dôkazov predložených oprávneným (doručenky) mal súd za preukázané, že rozhodnutie bolo povinnému doručované na adresu trvalého pobytu D. E. XXXX/XX, XXX XX F., pričom zásielka sa vrátila odosielateľovi ako neprevzatá v odbernej lehote. Na základe uvedeného oprávnený aplikoval inštitút fikcie doručenia a rozhodnutie opatril doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti, t.z. že exekúcia je vedená na podklade právoplatného a vykonateľného exekučného titulu.

15. Pokiaľ ide o tvrdenia povinného o porušení jeho práv, tak tu súd poukazuje na to, že žiadnym spôsobom bližšie nešpecifikoval ako podľa jeho názoru súd pochybil pri vydaní poverenia pre súdneho exekútora. Vo svojom podaní uviedol len všeobecné frázy o porušení práva na spravodlivý a nestranný proces, pričom však žiadnym spôsobom tieto skutočnosti nekonkretizoval. Súd v konaní postupoval podľa zákonných ustanovení Exekučného poriadku, pričom toto konanie je špecifické tým, že sa v ňom nariaďuje pojednávanie len výnimočne a to len v prípadoch, ak súd nemôže rozhodnúť na základe dôkazov, ktoré sú súčasťou spisového materiálu, čo však nie je tento prípad.

16. Rovnako súd poukazuje na to, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (Uznesenie Ústavného súdu SR, sp.zn. zo dňa 03.07.2003).

17. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd o návrhu povinného na zastavenie exekúcie rozhodol tak, že ho v celom rozsahu zamietol. O trovách účastníkov súd nerozhodoval, nakoľko im žiadne nevznikli a žiadny z nich si ich náhradu ani neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.