Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_53Er-1549-2015.pdf
PDF · 76.96 KB
Case nature
Area
Subarea
53Er/1549/2015
Uznesenie
Okresný súd Trnava v exekučnej veci v prospech oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava, IČO: 35 937 874, adresa na doručovanie: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., krajská pobočka Trnava, Halenárska 22, 917 02 Trnava, proti povinnému: T.. C. G., T.. XX.XX.XXXX, F.. XX.XX.XXXX, T. H. R. S. XX, R. S., vykonávanej súdnym exekútorom: JUDr. Peter Stano, so sídlom úradu Michalská 7, 917 01 Trnava, o vymoženie sumy 320,05 eur a trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.
II. Oprávnený je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v sume 51,17 eur do troch dní odo dňa doručenia tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v aktuálnom znení, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
2. Poverením č. 5207*176105 zo dňa 06.08.2015 bol súdny exekútor JUDr. Peter Stano, v zmysle § 45 ods. 1 zákona NR SR č. 233/1995 Z.z., o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“), poverený vykonaním exekúcie v prospech oprávneného na základe exekučného titulu - rozhodnutia výkazu nedoplatkov poisťovne Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. č. 1511395613 zo dňa 27.04.2015.
3. Dňa 27.09.2016 bol súdnym exekútorom predložený podnet na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko povinný zomrel ako nemajetný. Zároveň si uplatnil a vyčíslil trovy exekúcie.
4. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
5. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
6. Súd zistil, že povinný zomrel dňa 31.05.2016 a dedičské konanie bolo uznesením Okresného súdu Trnava sp. zn. 21D/84/2016 zo dňa 15.08.2016 zastavené podľa § 187h ods.1 Civilného mimosporového poriadku. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť v prvej časti výroku dňa 05.09.2016 a v druhej časti výroku dňa 13.09.2016.
7. Súd v rámci rozhodovacej činnosti vychádzal z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v uznesení z 30. mája 2011, sp. zn. 7 M Cdo 5/2011 konštatoval: „Ak došlo k zastaveniu konania
o dedičstve z dôvodu, že poručiteľ nezanechal majetok (§ 175h ods. 1 O. s. p.), exekučný súd zastaví exekúciu nie preto, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať [§ 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku], ale preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie [§ 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku]; v takomto prípade znáša trovy exekúcie oprávnený (§ 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku). V danej veci povinná zomrela v priebehu exekučného konania. Povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov však smrťou povinného nezanikajú (§ 37 ods. 3 Exekučného poriadku) a prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektmi jeho práv a povinností; veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva. V tomto prípade však poručiteľka žiaden majetok nezanechala a dedičské konanie bolo z tohto dôvodu zastavené.“ Obdobne Najvyšší súd rozhodol aj v uznesení z 29.12.2012, sp. zn. 6M Cdo 11/2011.
8. Nakoľko má súd za preukázané, že dedičské konanie bolo právoplatne zastavené pre nemajetnosť povinného a majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, súd má za to, že podmienky ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku boli splnené, a preto v súlade s vyššie uvedeným exekúciu zastavil.
9. Podľa § 200 ods. 1 a 5 Exekučného poriadku, (1) trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). (5) Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
10. Podľa § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
11. Podľa § 199 Exekučného poriadku, výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.
12. O povinnosti oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie rozhodol súd v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v súlade s § 199 Exekučného poriadku a vyhláškou MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom od 01.09.2009 (ďalej len „vyhláška“). 13. Súdny exekútor si vyčíslil trovy exekúcie v podaní zo dňa 27.09.2016 v celkovej výške 51,17 Eur, ktoré pozostávajú z odmeny v zmysle § 14 vyhlášky vo výške 39,84 Eur, z náhrady hotových výdavkov v zmysle § 22 vyhlášky - poštovné vo výške 2,80 Eur a 20 % DPH vo výške 8,53 Eur.
14. Podľa § 14 vyhlášky ods. 1 a 2, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
15. Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
16. V zmysle § 14 ods. 1 a 2 vyhlášky súd priznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu vo výške 39,84 Eur. Súd má po preskúmaní exekučného spisu za preukázané vykonanie dvanástich úkonov exekučnej činnosti (získanie poverenia, doručenie upovedomia o začatí exekúcie, doručenie príkazu na
začatie exekúcie, zisťovanie účtu povinného, zisťovanie platiteľa mzdy povinného 4x, zisťovanie bydliska povinného 2x a zisťovanie majetku povinného 2x).
17. Podľa § 22 ods. 1 a 2 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
18. Zo znenia ustanovenia § 22 ods. 1 vyhlášky vyplýva, že súdnemu exekútorovi prislúcha náhrada hotových výdavkov už účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti. Pre všetky hotové výdavky teda platí, že nárok na ich náhradu súdnemu exekútorovi vzniká len vtedy, ak už boli vynaložené a ak boli vynaložené účelne v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti. Zároveň súd uvádza, že pokiaľ ide o náhradu hotových výdavkov, súd súdnemu exekútorovi prizná len náhradu za také výdavky, ktorých vznik bol súdnym exekútorom riadne preukázaný, resp. tie, ktorých vznik bolo možné riadne preukázať na základe dokladov nachádzajúcich sa v exekučnom spise, t.j. najčastejšie pripojenými doručenkami v spise, resp. vrátenou obálkou k zaslanej listine, poštovým podacím hárkom, faktúrou.
19. Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za uplatnené poštovné vo výške 2,80 Eur, ktorých vynaloženie mal preukázané doručenkami v exekučnom spise EX 2800/2015. Súd vychádzal z cenníku poštových služieb v čase doručovania.
20. Podľa § 196 veta druhá Exekučného poriadku, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady o daň z pridanej hodnoty.
21. Nakoľko má súd za preukázané, že súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, súd mu priznal ním uplatnené zvýšenie odmeny a náhrad o 20% DPH zo sumy 42,64 Eur, t.j. 2,80 Eur. V zmysle citovaného ustanovenia súd súdnemu exekútorovi priznal základnú sadzbu DPH vo výške 20 % v súlade s ustanovením § 85j zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v aktuálnom znení.
22. Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v celkovej výške 51,17 Eur (odmena podľa § 14 vyhlášky 39,84 Eur, náhrada hotových výdavkov za poštovné 2,80 Eur a DPH 8,53 Eur) ako celkovú sumarizáciu skutočných trov exekúcie, na úhradu ktorých súd zaviazal v súlade s § 203 ods. 2 Exekučného poriadku oprávneného.
23. Podľa § 9a odseku 1 a 2 Exekučného poriadku, (1) Ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. (2) Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
24. Podľa § 256 odseku 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
25. Podľa § 262 odseku 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
26. O trovách konania nebolo potrebné rozhodnúť z dôvodu, že druhá strana sporu (povinný) neexistuje a nebolo medzi kým rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania. Nadbytočné rozhodnutie prvoinštančného súdu je však podľa názoru odvolacieho súdu bez právneho významu z dôvodu, že žalovaný nemá procesnú subjektivitu (uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 28. februára 2017, sp. zn. 17Co/38/2017).
27. V súlade s vyššie uvedeným súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti výroku I tohto uznesenia je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Trnava.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Proti výroku II tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.