Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24Cb-59-2019.pdf
PDF · 89.51 KB
Case nature
Area
Subarea
24Cb/59/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov, sudkyňou JUDr. Zuzanou Berežnou, v sporovej veci žalobcu: Orech group s.r.o., so sídlom Gardom 45, 082 21 Veľký Šariš, IČO: 46 520 074, právne zastúpený: JUDr. Rastislav Trnka, advokát so sídlom Bystrický rad 77, 960 01 Zvolen, proti žalovanému: X. D., K.. X.X.XXXX, O. P. XXX, XXX XX P., podnikajúci pod obchodným menom Jozef Ceperko, s miestom podnikania Dubovica 248, 082 71 Dubovica, IČO: 31 288 499, právne zastúpený: JUDr. Martin Kirňak, advokát so sídlom Vajanského 43, 080 01 Prešov, IČO: 42 078 474, o zaplatenie 4 500 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 4 500 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 4 500 eur od 8.12.2018 do zaplatenia, ako aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. P r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súd Banská Bystrica dňa 10.1.2019 (postúpené Okresnému súdu Prešov dňa 7.3.2019) domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu 4 500 eur s príslušenstvom. V podanej žalobe tvrdil, že žalovaný mu nevrátil depozit zložený titulom zmluvy o nájme nebytových priestorov, ktorá bola zo strany žalobcu vypovedaná.
2. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobca v žalobe označil a predložil zmluvu o nájme nebytových priestorov, výpis z účtu, výpoveď vo forme emailu, preberací protokol, výzvu na zaplatenie dlžnej sumy, odpoveď žalovaného. Ako dôkaz označil aj výsluch svedkov. 3. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil. Tvrdil, že žalobca má nárok na vrátenie časti depozitu, od sumy 4 500 eur je však nutné odpočítať sumu rovnajúcu sa sume škody spôsobenej na vybavení nebytových priestorov zo strany žalobcu a náhradu za spotrebované energie.
4. Na preukázanie svojich tvrdení žalovaný neoznačil žiadne dôkazy napriek tomu, že v predvolaní na pojednávanie zo dňa 12.6.2019 boli strany upozornené, že všetky prostriedky procesného útoku a procesnej obrany je potrebné predložiť súdu resp. označiť v lehote 10 dní od doručenia predvolania, inak súd na ne pri rozhodovaní nebude prihliadať s tým, že o týchto dôkazoch je nutné upovedomiť aj protistranu. Predvolanie na pojednávanie bolo právnemu zástupcovi žalovaného doručené dňa 13.6.2019, dôkazy na preukázanie svojich tvrdení nepredložil, nešpecifikoval ani konkrétnu výšku spôsobenej škody, resp. náhrady za spotrebované energie.
5. Súd prejednal vec na pojednávaní dňa 4.9.2019 za účasti sporových strán a ich právnych zástupcov. Súd nevykonal dokazovanie výsluchom svedkov navrhnutých žalobcom, nakoľko ich účasť
na pojednávaní nebola zabezpečená, ani žalobca na ich výsluchu netrval. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní mienil predložiť listinné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, po nesúhlasnom stanovisku zo strany žalobcu, s poukazom na zásadu koncentrácie civilného procesu bol návrh žalovaného na doplnenie dokazovania zamietnutý aj s ohľadom na povinnosť súdu rozhodnúť vo veci spravidla na jedinom pojednávaní. Právny zástupca žalovaného argumentoval tým, že vyúčtovanie energií mal žalovaný k dispozícii až v máji 2019, avšak v júni 2019 bol žalovaný vyzvaný na predloženie dôkazov, tieto mal k dispozícii a súdu ich na výzvu nepredložil.
6. Z predložených listinných dôkazov, v spojení s nespornými skutočnosťami súd zistil nasledujúci skutkový stav:
7. Žalobca ako nájomca uzatvoril dňa 13.9.2018 so žalovaným ako prenajímateľom zmluvu o nájme nebytových priestorov, predmetom ktorej bol nájom nebytového priestoru a zariadenia nachádzajúceho sa na prvom podzemnom podlaží o výmere 150 m2 na ulici 17. novembra 122 v Prešove. Nájomná zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú od 13.9.2018. Zmluvné strany si dohodli mesačné nájomné vo výške 500 eur bez DPH. Nájomca sa zaviazal počas doby platnosti zmluvy registrovať sa ako samostatný odberateľ s vlastnými odberovými miestami a s príslušnými dodávateľmi uzatvoriť zmluvy o priamej dodávke služieb spojených s užívaním nájmu, a to najmä plyn, elektrická energia, vodné, stočné a odvoz odpadu, a uhrádzať náklady za uvedené služby, túto svoju povinnosť si však nesplnil. Žalobca ako nájomca sa v článku VI. bod 9 zaviazal zaplatiť žalovanému zábezpeku, tzv. depozit vo výške 4 500 eur, ktorá bola určená na zabezpečenie všetkých peňažných pohľadávok prenajímateľa voči nájomcovi vyplývajúcich z predmetnej zmluvy. Depozit slúžil taktiež na pokrytie fyzických škôd hnuteľného a nehnuteľného majetku spomenutého v preberacom protokole. Po skončení nájmu bol žalovaný ako prenajímateľ povinný depozit alebo jeho nespotrebovanú časť poukázať nájomcovi, a to do sedem kalendárnych dní odo dňa skončenia nájmu.
8. Žalobca dňa 21.9.2018 zložil na účet žalovaného vratnú zábezpeku, tzv. depozit vo výške 4 500 eur. Dňa 30.10.2018 žalobca doručil žalovanému výpoveď zmluvy formou emailu. Výpovedná lehota bola jednomesačná a začala plynúť prvým dňom nasledujúceho kalendárneho mesiaca, teda 1.11.2018 a uplynula dňom 30.11.2018. Dňa 6.12.2018 bol spísaný preberací protokol, podľa ktorého žalobca vrátil žalovanému všetko zariadenie vo vlastníctve žalovaného, ako aj všetko zariadenie od dodávateľov, pričom v preberacom protokole nie sú uvedené žiadne vady ani poškodenie odovzdaného zariadenia.
9. Dňa 1.12.2018 začala žalovanému plynúť dohodnutá sedemdňová lehota na vrátenie zloženého depozitu, posledným dňom bol deň 7.12.2018. Listom zo dňa 27.12.2018 žalobca požiadal žalovaného o vrátenie depozitu. Listom zo dňa 9.1.2019 žalovaný žalobcovi uviedol, že po vyúčtovaní nákladov súvisiacich s prevádzkou a opravou zariadenia dôjde k vysporiadaniu zloženého depozitu. Žalovaný vyúčtovanie žalobcovi nepredložil, sumu 4 500 eur žalobcovi nevrátil.
10. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd spor nasledovne právne posúdil:
11. Podľa § 1 odsek 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.
12. Podľa § 1 odsek 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
13. Podľa § 3 odsek 1 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len „nájomca“) zmluvou o nájme (ďalej len „zmluva“).
14. Podľa § 3 odsek 3 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera. Pri nebytových priestoroch v objektoch, s ktorými hospodári bytová organizácia založená národným výborom, možno zmluvu na určitý čas uzavrieť najdlhšie na dva roky, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.
15. Podľa § 10 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, ak sa nájom uzavrie na neurčitý čas, sú prenajímateľ i nájomca oprávnení vypovedať zmluvu písomne bez udania dôvodu, ak nie je dohodnuté inak.
16. Podľa § 12 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, výpovedná lehota je tri mesiace, ak nebolo dohodnuté inak; počíta sa od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede.
17. Podľa § 13 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, ak nebolo dohodnuté inak, je v prípade skončenia nájmu nájomca povinný vrátiť nebytový priestor v stave, v akom ho prevzal, s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie.
18. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka konania na spravodlivý proces (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 115/2003 <http://merit.slv.cz/IV.US115/2003%22%20%5Ct%20%22_blank> z 3. júla 2003).
19. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. (Ústavný súd SR, III. ÚS 69/2011-25).
20. Civilný sporový poriadok, či už v základných princípoch, ale aj na mnohých miestach ukladá povinnosť súdu konať rýchlo a hospodárne v súlade s princípom arbitrárneho poriadku. Na druhej strane, Civilný sporový poriadok zavádza aj nástroje, ktoré majú smerovať k posilňovaniu zodpovednosti strany za výsledok konania, nakoľko tá môže výrazným spôsobom ovplyvniť rýchlosť a plynulosť konania. Jedným z prostriedkov na zabezpečenie plynulosti konania, ktorý reflektuje potrebu procesnej zodpovednosti strán, je aj § 157 ods. 2 CSP. Súd má v konaní postupovať tak, aby bolo možné vec rozhodnúť spravidla na jednom pojednávaní.
21. V predmetnej právnej veci bolo nesporné, že medzi stranami bola platne uzavretá zmluva o nájme nebytových priestorov a žalobca zložil na účet žalovaného depozit vo výške 4 500 eur, pričom platnosť zmluvy skončila dňom 30.11.2018. Bolo sporné, či má žalobca nárok na vrátenie depozitu, teda či spôsobil škody na zariadení v priestore žalovaného, resp. či dlhuje žalovanému určitú sumu za spotrebované energie.
22. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba žalobcu je dôvodná. Žalobca ako nájomca zložil na účet sumu 4 500 eur ako depozit a na zariadení v priestoroch žalovaného nespôsobil žiadnu škodu a nespôsobil žalovanému žiadne náklady spojené s prevádzkou a opravou zariadenia, keďže žalovaný nevyúčtoval žalobcovi žiadnu náhradu škody ani spotrebu energií. Žalovaný nepredložil žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, a to ani na výzvu súdu, preto súd žalobe žalobcu vyhovel a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 4 500 eur.
23. Podľa § 365 odsek 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
24. Podľa § 369 odsek 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
25. Podľa § 1 odsek 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej
sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.
26. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu žalovaného, bola vo výške 0%.
27. Keďže žalovaný sa nesplnením dlhu dostal do omeškania, súd priznal žalobcovi aj požadovaný nárok na úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 4 500 eur od 8.12.2018 do zaplatenia, teda odo dňa nasledujúceho po dni omeškania s vrátením depozitu, ktorý mal byť 7.12.2018.
28. Podľa § 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.
29. Žalobca si v podanej žalobe uplatnil aj nárok na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a keďže bolo preukázané, že žaloba žalobcu bola podaná dôvodne, súd mu tento nárok priznal vo výške 40 eur ustanovenej nariadením vlády SR.
30. Lehotu na plnenie určil súd v súlade s § 232 odsek 3 veta prvá zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej ako „CSP“) v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
31. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 odsek 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, a keďže mal žalobca v spore plný úspech, priznal mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
32. Podľa § 262 odsek 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu (Okresný súd Prešov) na Krajský súd v Prešove, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP). Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods.1 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP).
Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou. (§ 371 a § 372 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.
Prešov, dňa 4. septembra 2019