Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_19Csp-189-2018.pdf
PDF · 85.75 KB
Case nature
Area
Subarea
19Csp/189/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda sudcom JUDr. Petrom Dumanom v sporovej veci žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o., IČO: 35831154, Mýtna 48, Bratislava, zast. JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom v Bratislave, proti žalovanému: M. V., nar. XX.XX.XXXX, O. XXX/X, L.É. H., o 4.792,12 € s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi 4.789,72 € s 5,05 %- ným ročným úrokom z omeškania od 05.12.2015 do zaplatenia.
II. Žaloba sa zamieta v časti o 2,40 € s 5,05 %-ným ročným úrokom z omeškania od 05.12.2015 do zaplatenia.
III. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému nárok na náhradu 100 % trov konania.
odôvodnenie:
1. Pôvodný žalobca, VÚB, a.s., IČO: 31320155, Mlynské Nivy 1, Bratislava (ďalej len „pôvodný žalobca“) sa žalobou podanou dňa 28.09.2018 domáhal voči žalovanému zaplatenia súm uvedených vo výrokoch I až II a náhrady trov konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že jeho právny predchodca Consumer Finance Holding, a.s.., IČO: 35923130 (ďalej len „pôvodný veriteľ“) so žalovaným uzatvoril dňa XX.XX.XXXX zmluvu pôžičke, na základe ktorej poskytol žalovanému pôžičku 4.900 €, ktorú mal žalovaný splatiť 60 mesačnými splátkami po 142,30 €. Keďže žalovaný pôžičku prestal splácať, pôvodný veriteľ pôžičku „zosplatnil“. Žalovaný však svoj dlh neuhradil. Pôvodný veriteľ zanikol v dôsledku zlúčenia a jeho právnym nástupcom sa stal pôvodný žalobca, ktorý následne postúpil uplatňovanú pohľadávku na žalobcu.
2. Žalovanému bola žaloba spolu s výzvou na vyjadrenie doručená 15.02.2019, avšak tento nijako nereagoval.
3. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie [§ 297 písm. b) Civilného sporového poriadku; ďalej len „CSP“], na ktorom za prítomnosti žalovaného a v ospravedlnenej neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu vykonal dokazovanie, vec právne posúdil a rozhodol.
A. Skutkový stav
4. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise, a to: notárska zápisnica (č. l. 6 až 14), zmluva (č. l. 22 až 33), prehľad splátok a úhrad (č. l. 19 a 20), predžalobná upomienka (č. l. 18), oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti (č. l. 21), a na základe nich v spojení so skutočnosťami
známymi súdu v zmysle § 186 CSP a skutkovými tvrdeniami, ktoré sa považujú za nesporné (§ 151 CSP), ustálil tento skutkový stav.
5. Pôvodný veriteľ bol obchodnou spoločnosťou zaoberajúcou sa poskytovaním spotrebiteľských úverov (všeobecne známa skutočnosť). Žalovaný je fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci svojej podnikateľskej alebo obchodnej činnosti (zmluva o pôžičke, č. l. 22 až 33).
6. Pôvodný veriteľ a žalovaný podpísali dňa XX.XX.XXXX zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXX (ďalej len „zmluva“; č. l. 22 až 33), v ktorej sa dohodli na pôžičke vo výške 4.900 €, ktorú sa žalovaný zaviazal splácať v 60 mesačných splátkach po 142,30 €. Zmluva ďalej obsahovala aj tieto údaje: fixná ročná úroková sadzba: 27,41 %, RPMN: 27,41 %, priemerná hodnota RPMN: 18,9 %, celková čiastka: 8.538 €.
7. Článok 12 zmluvy obsahoval o. i. tieto ustanovenia:
„12.2 Vyhlásenie okamžitej splatnosti Pôžičky: Spoločnosť je oprávnená v prípade riadneho a včasného nesplácania Splátok Pôžičky žiadať od Klienta zaplatenie celej pohľadávky Spoločnosti, ktorá sa stane okamžite splatnou…“
8. Pôvodný veriteľ poskytol žalovanému pôžičku 24.07.2014 (nesporná skutočnosť; prehľad splátok a úhrad, č. l. 19). Žalovaný z pôžičky uhradil doposiaľ 1.585,30 € (nesporná skutočnosť, prehľad splátok a úhrad, č. l. 20).
9. Listom z 28.09.2015 pôvodný veriteľ upozornil žalovaného na jeho omeškanie a na možnosť vyhlásiť predčasnú splatnosť dlhu (predžalobná upomienka, č. l. 18). Listom z 29.11.2015 napokon pôžičku „zosplatnil“ (oznámenie, č. l. 21).
10. Pôvodný veriteľ Consumer Finance Holding a.s., IČO: 35 923 130, bol zrušený bez likvidácie a zanikol v dôsledku rozdelenia na základe projektu rozdelenia (notárska zápisnica, č. l. 6 až 14; skutočnosti známe súdu z obchodného registra).
11. Relevantné ustanovenia článku 6 projektu rozdelenia s názvom „Účtovné aspekty rozdelenia a rozdelenie imania zanikajúcej spoločnosti medzi nástupnícke spoločnosti“ znejú:
„6.2 V dôsledku rozdelenia Splátkový predaj a leasing prejde do VÚB Leasing, a.s. a Ostatné podnikanie prejde do VÚB, a.s.
6.3 Určenie častí obchodného majetku a záväzkov vrátane zamestnancov Zanikajúcej spoločnosti, ktoré prechádzajú na jednotlivé Nástupnícke spoločnosti ako aj zoznam aktuálnych dodávateľských a odberateľských zmlúv Zanikajúcej spoločnosti k 31. decembru 2017 a ich prerozdelenie medzi jednotlivé Nástupnícke spoločnosti sú uvedené ako Príloha 1 tohto Projektu.“
12. Podľa bodu 1.1 projektu rozdelenia sa „Splátkový predaj a leasing“ vymedzuje ako „zložky podnikania Zanikajúcej spoločnosti: Triangel - splátkový predaj a QCar bližšie určené v Prílohe 1 tohto Projektu“ a „Ostatné podnikanie“ znamená „všetky ostatné zložky podnikania Zanikajúcej spoločnosti okrem Splátkového predaja a leasingu“.
13. Príloha 1 projektu rozdelenia s názvom „Opis rozdelenia majetku a záväzkov“ uvádza v bode 1. rozdelenie úverov tak, že právnym nástupcom pre produkty „Slovenská požičovňa“ a „Quatro“ je VÚB a pre produkty „QCar“ a „Triangel“ VÚB Leasing.
14. Z údajov obchodného registra súd zistil, že k zápisu rozdelenia a k výmazu pôvodného žalobcu došlo 01.01.2018 a že jeho právnymi nástupcami sú VÚB a VÚB Leasing, a.s., IČO: 31 318 045, Mlynské nivy 1, 820 05 Bratislava (ďalej len „VÚB Leasing“).
15. Žalovaný zaplatil žalobcovi na istine do zosplatnenia sumu 1.585,30 € (nesporná skutočnosť).
16. Nebolo zistené, čoho sa týkajú náklady na vymáhanie pohľadávky v sume 2,40 €. Skutkovým vymedzením žaloby je súd v sporovom konaní viazaný. Len žalobca je oprávnený určiť skutkový základ žalobou uplatneného nároku, čo vyplýva aj z viacerých ustanovení Civilného sporového poriadku. V prvom rade je žalobca podľa čl. 8 základných princípov CSP povinný označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci. Táto povinnosť sa odzrkadľuje aj v § 132 ods. 1 CSP, ktorý za všeobecnú obsahovú náležitosť žaloby považuje okrem iného aj pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností. Zdôrazňuje sa aj v § 150 ods. 1 CSP, podľa ktorého má žalobca povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. V spotrebiteľských sporoch (§ 290 CSP), v ktorých je žalovaným spotrebiteľ, sa kladie na skutkové vymedzenie žaloby ešte väčší dôraz. Podľa § 294 CSP totiž zmena rozhodujúcich skutočností, teda zmena žaloby (§ 140 ods. 2 CSP), nie je v takýchto sporoch vôbec prípustná. To všetko platí aj pre vec prejednávanú v tomto konaní. V žalobe však žalobca nijakým spôsobom nevysvetlil, o aké konkrétne náklady ide a nevyužil ani možnosť učiniť tak na pojednávaní, ktoré súd na prejednanie veci nariadil. Žalobca tento nárok skutkovo nijako nepodložil, pretože nikde netvrdil, že by takýto nárok vznikol na základe určitého konania žalobcu, prípadne jeho právnych predchodcov. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy (§ 132 ods. 2 CSP), hoci v prejednávanej veci žaloba takýto odkaz ani neobsahovala. Nedostatočné skutkové vymedzenie uplatňovaného nároku má za následok nedokázanie hmotnoprávnej skutočnosti, a teda stratu sporu v dotknutej časti v podobe zamietnutia žaloby (pozri v tomto zmysle uznesenie ÚS SR z 11.06.2019, sp. zn. I. ÚS 246/2019, uznesenie NS SR sp. zn. 4Cdo/179/2012, alebo aj BAJÁNKOVÁ, J. In: ŠTEVČEK, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, s. 486).
17. Oznámením z 19.12.2018 VÚB oznámila žalovanému, že postúpila uplatňovanú pohľadávku na žalobcu (č. l. 63). Oznámenie o postúpení pohľadávky bolo odoslané na adresu žalovaného na druhý deň (č. l. 60).
B. Právne posúdenie
18. Na úvod treba uviesť, že pôvodný veriteľ, ktorý zanikol rozdelením, bol obchodnou spoločnosťou, a preto sa na neho vzťahuje § 69 ods. 4 Obchodného zákonníka, ktorý rozdelenie definuje ako postup, pri ktorom na základe zrušenia bez likvidácie dochádza k zániku spoločnosti, pričom imanie zanikajúcej spoločnosti prechádza na iné už jestvujúce spoločnosti, ktoré sa tým stávajú právnymi nástupcami zanikajúcej spoločnosti (tzv. rozdelenie spoločnosti zlúčením). Účinky rozdelenia spoločnosti nastávajú jeho zápisom do obchodného registra (§ 69a ods. 1 Obchodného zákonníka). V obchodnom registri sa výmaz zanikajúcej spoločnosti a zápis rozdelenia spoločnosti zlúčením pri nástupníckej spoločnosti vykoná k tomu istému dňu (§ 69a ods. 2 Obchodného zákonníka). Týmto dňom je v danej veci 01.01.2018. Spôsob rozdelenia imania pôvodného žalobcu bol potom bližšie určený v projekte rozdelenia zlúčením, ktorý bol uzavretý 11.12.2017 medzi pôvodným žalobcom, VÚB a VÚB Leasing vo forme notárskej zápisnice a ktorý je uložený v registri 10OpP/4/2018 tunajšieho súdu (ďalej len „projekt rozdelenia“). Z projektu rozdelenia tak súd zistil, že imanie, s ktorým bola spojená aj pohľadávka prejednávaná v tejto veci, prešlo na nástupnícku spoločnosť (VÚB), čím sa táto stala právnym nástupcom veriteľa v tejto súvislosti v zmysle cit. ustanovení Obchodného zákonníka k 01.01.2018.
19. Ďalej treba konštatovať, že žalobca nadobudol pohľadávku zo zmluvy o pôžičke na základe zmluvy o postúpení pohľadávok, čo žalovanému oznámila VÚB (bod 17 vyššie). V dôsledku toho treba v zmysle judikatúry (R 119/2003) vychádzať z toho, že žalobcovi ako postupníkovi vzniklo právo uplatňovať pohľadávky voči žalovanému (§ 526 ods. 1 OZ), čo sa prejavilo aj v uznesení tun. súdu z 01.04.2019, č. k. 19Csp/189/2018-80, ktorým pripustil zmenu na strane žalobcu.
20. Preskúmavanou zmluvou o pôžičke sa pôvodný veriteľ zaviazal žalovanému poskytnúť pôžičku v sume a za podmienok uvedených v časti A. tohto rozsudku a žalovaný sa zaviazal pôžičku vrátiť spolu s úrokmi. Takto vymedzený predmet zmluvy potom zodpovedá definícii zmluvy o pôžičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na záväzok poskytnúť peňažné prostriedky uzatváral pôvodný veriteľ zmluvu o pôžičke v rámci svojej podnikateľskej činnosti, a preto sa považuje za dodávateľa v zmysle § 52 ods. 3 OZ. Z absencie údajov v zmluve, ktoré by žalovaného identifikovali ako podnikateľa (IČO, DIČ, miesto podnikania, podnikateľský účel pôžičky), je zrejmé, že žalovaný pri uzatváraní zmluvy
nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, a preto sa považuje za spotrebiteľa (§ 52 ods. 4 OZ). Keďže predmetná zmluva o pôžičke bola uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom, vzťah z nej vyplývajúci je vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy (§ 52 ods. 1 OZ).
21. Súd najprv vyhodnocoval zmluvu z hľadiska jej platnosti a kritérií stanovených zákonom č. 129/2010. Tento zákon v § 9 ods. 2, v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, stanovoval obsahové náležitosti zmlúv o spotrebiteľských úveroch. Súd zistil, že posudzovaná zmluva bola uzatvorená pripojením podpisov strán na jej písomnom vyhotovení a mal tak aj s odkazom na výklad poskytnutý Najvyšším súdom SR v jeho uznesení z 22.02.2018, sp. zn. 3Cdo/146/2017, a na rozsudok Súdneho dvora EÚ z 09.11.2016 vo veci C-42/15, Home Credit Slovakia, za preukázané, že zmluva bola platne uzavretá a obsahovala podstatné náležitosti zmluvy, ktoré zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch vyžaduje pre formu takúto úveru. Súd pre úplnosť poukazuje aj na aktuálny rozsudok Súdneho dvora EÚ z 05.09.2019, vo veci C-331/18 (Pohotovosť), ktorý závery vyššie citovanej judikatúry len ďalej potvrdzuje a spresňuje, že sa majú uplatniť aj na zmluvy uzatvorené pred vyhlásením rozsudku vo veci C-42/12.
22. Žalovanému bola poskytnutá pôžička vo výške 4.900 € a žalobca poskytnuté peňažné prostriedky úročil v súlade s čl. V zmluvy ročnou úrokovou sadzbou 27,41 %. Žalovaný bol tak povinný podľa zmluvy splácať úver mesačnými splátkami po 142,30 €. Keďže tak žalovaný neurobil, žalobca uplatnil svoje právo dohodnuté na základe § 565 OZ v čl. 12 ods. 12.2 zmluvy, a úver v súlade s § 53 ods. 9 OZ po predchádzajúcom upozornené (č. l. 41) „zosplatnil“. V dôsledku toho súd dospel k záveru, že žalobca sa domáha zaplatenia nesplatených splátok a zostatku pôžičky oprávnene.
23. Žalovaný sa dostal do omeškania tým, že porušil svoju povinnosť zaplatiť nesplatené splátky a zosplatnenú pôžičku. Keďže žalovaný tento dlh nezaplatil, je od 05.12.2015 v omeškaní a žalobca má nárok na úrok z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 OZ, § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., a čl. 12 ods. 12.3 zmluvy v ročnej sadzbe 5,05 %.
24. Ako bolo uvedené v časti A tohto rozsudku, žalobca neuniesol bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno v rozsahu náklady spojených s vymáhaním pohľadávky.
25. Preto súd žalobe vyhovel v časti o zaplatenie 4.789,72 € spolu s prislúchajúcim úrokom z omeškania (výrok I) a vo zvyšnej časti ju zamietol (výrok III).
26. Pri rozhodovaní o trovách (§ 262 ods. 1 CSP) súd vychádzal súd podľa § 255 ods. 1 CSP z celkového úspechu žalobcu, pretože zamietnutá časť žaloby tvorí len nepatrnú sumu, a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu všetkých trov konania (výrok III).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Odvolanie možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu písomne na podpísanom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak žalovaný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú vykonateľným rozsudkom, môže sa žalobca domáhať jej splnenia v exekúcii.