Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25C/44/2019

Zmenené rozhodnutím 7Co/242/2019
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Halmešovej a členiek senátu JUDr. Viery Koscelanskej a JUDr. Eriky Madarászovej, v právnej veci žalobkyne: C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. E. nad X. XXX, zast. JUDr. Peter Križan, advokát, so sídlom Nitra - Štefánikova tr. 2/3, proti žalovaným: 1/ JUTOMONT, s.r.o., IČO: 43 802 991, so sídlom Močenok - Školská 1212, 2/ I. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. - L. ul. č. XXXX/XX, zastúpení: JUDr. Peter Belovič, advokát, so sídlom Šaľa - Hollého 1854/9, v konaní o určenie vlastníctva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalovaných v 1. a 2.rade proti rozsudku Okresného súdu Nitra č.k. 25C/44/2019- 64 zo dňa 5. septembra 2019, takto rozhodol: I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku, ktorým súd určil vlastnícke právo žalobkyne k nehnuteľnosti zapísanej na LV XXXX pre kat. úz. L. E. nad X., M. L. E. nad X., okres L., p o t v r d z u j e. II. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku týkajúcom sa povinnosti žalobkyne zaplatiť 25. 000 euro, ako aj vo výroku o trovách konania m e n í takto : Súd žalobu z a m i e t a . Žalobkyni voči žalovaným v 1. a 2. rade priznáva nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v plnom rozsahu. III. Žalobkyni voči žalovaným v 1. a 2. rade priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci žalobkyne: C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. E. L. X. XXX, zast. JUDr. Peter Križan, advokát, so sídlom Nitra - Štefánikova tr. 2/3, proti žalovaným: 1/ JUTOMONT, s.r.o. IČO: 43 802 991, so sídlom Močenok - Školská 1212, 2/ I. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. - L. ul. č. XXXX/XX, zastúpení: JUDr. Peter Belovič, advokát, so sídlom Šaľa - Hollého 1854/9, v konaní o určenie vlastníctva k nehnuteľnosti, sudcom JUDr. Petrom Heinrichom, takto

rozhodol:

Súd určuje, že nehnuteľnosti zapísané na LV XXXX kat. úz. L. E. L. X., Obec L. E. L.W., okres L. a to parcela registra "C" číslo XXX/X, druh pozemku záhrady o výmere 344 m2, parcela registra "C" číslo XXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 426 m2 a rodinný dom so súpisným číslom XXX postavený na parcele registra "C" číslo XXX/X patria do výlučného vlastníctva žalobkyne.

Žalobkyňa je povinná zaplatiť k rukám žalovaného v druhom rade sumu 25.000,- tis. eur do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Žalovaní v prvom a druhom rade sú povinní zaplatiť žalobkyni plnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1.Žalobkyňa sa žalobou podanou dňa 06.06.2019 domáhala určenia vlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaných na LV XXXX kat. úz. L. E. L. X. - rodinného domu a priľahlých parciel z dôvodu, že mala splatný úver v OTP banke, Synovec jej sprostredkoval žalovaného v 2 rade, ktorí jej peniaze požičia pod podmienkou, že naňho prepíše dom a po vrátení peňazí ho prepíše späť. Žalovaný v 2 rade žalobkyni požičal na vyplatenie úveru sumu 22.000 eur pričom sa urobila kúpna zmluva na dom za 25.000 eur. Vklad bol povolený 11.02.2014. V máji 2015 chcela žalovanému vyplatiť sumu 29.500 eur za vrátenie domu, čo odmietol, žiadal 40.000 eur. Pre úmysel obísť kogentnú normu, namiesto kúpnej zmluvy bol reálne dohodnutý prepadný záloh, je predmetná kúpna zmluva absolútne neplatný právny úkon. Išlo o simulovaný právny úkon pričom zastieraný právny úkon sa prieči zákonu. Zmluva bola absolútne neplatná aj z dôvodu, že žalovaný v 2 rade predložil na zápis do katastra znenie zmluvy ktoré nebolo stranami podpísané, teda zmluva bola sfalšovaná.

2. Právny zástupca žalobkyne sa pridržiaval písomných podaní. Žiadal návrhu vyhovieť. Žalovaní potvrdili, že účelom zmluvy bolo poskytnutie peňazí, teda KZ bola v zmysle judikatúry zastretý absolútne neplatný právny úkon.

3.Žalobkyňa sa pridržiava vyjadrenia právneho zástupcu. KZ uzavrela z dôvodu, že potrebovala si požičať peniaze. Keď ona podpisovala zmluvu žalovaného v druhom rade nevidela podpisovať. Už si

ani nepamätala, kto jej zmluvu priniesol. Mala vedomosť aj o zmluve o budúcej zmluve, o vrátenie nehnuteľnosti žiadala až v decembri 2016.

4.Právny zástupca žalovaných pridržiaval sa písomného vyjadrenia. Ak by žalovaný neposkytol žalobkyni peniaze, prišiel by o dom. Je pravdepodobné, že žalobkyňa ani nevie čo sa dialo, boli za tým ďalšie osoby. K tomuto navrhoval vypočuť dvoch svedkov. Žalobkyňa nikdy nepožiadala do roka, ani nikdy neskôr o vrátenie nehnuteľnosti KZ a je aj vysoko nepravdepodobné, že by mala fin. prost. na vyplatenie a to aj v súčasnosti. Žalovaní sa nedopustili žiadneho protiprávneho konania. Okrem navrhovaných dvoch svedkov N. a C. navrhol vypočuť pána O. T. Pridržiaval sa svojich vyjadrení. Navrhoval návrh zamietnuť. Žalovaný v druhom rade chcel poskytnúť peniaze, ale chcel mať ich poskytnutie zabezpečené. Ohľadne dane z nehnuteľnosti sa chystali protiprávne veci ktorých sa však žalovaní nedopustili.

5. Zástupca žalovaného v 1 rade aj ako žalovaný v 2 rade uvádzal, že p. T. ho oslovil že potrebuje peniaze požičať na základe čoho mu ich poskytol, teda vyplatil OTP banku. Právničke dal pripraviť zmluvy, pričom do roka mala byť pôžička vrátená. p. T. sa však zatajoval, neskôr mu navrhoval aby bol znova braný úver za účelom predaja nehnuteľnosti s čím však nesúhlasil. Na obchodnú spoločnosť previedol nehnuteľnosť z dôvodu, že chcel previesť peniaze na firmu pričom určitý čas aj veril, že p. T. mu peniaze vyplatí. On konkrétne žalobkyňu pri uzatváraní zmluvy nevidel, nepamätá si kedy podpisoval zmluvy z čl. 20-22. On do zmluvy nedopisoval, ani neprepisoval , na spravenie zmluvy mal právnika. Nevedel aká je hodnota domu. Čo sa týka z roku 2015 tento si dal T. nadhodnotiť, aby si mohol zobrať spomínaný úver. Jeho hlavným záujmom bolo aby požičal peniaze ktoré mu potom mali byť vrátené. Vyplatenie kúpnej ceny žalovaným v prvom rade je aj v účtovníctve. Výmaz záložného práva od OTP banky pravdepodobne priniesol pá n T.. Tento aj prevzal zmluvy za žalobkyňu.

6.Súd doplnil dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to : žalobou z čl. 1-5, zmluvou o uzatvorení budúcej zmluva z čl. 7, rozhodnutím o vklade do katastra z čl. 8, znaleckým posudkom z čl. 9-18, kúpnou zmluvou žalobkyne z čl. 19-20, kúpnou zmluvou žalobkyne zavkladovaná do katastra z čl. 21-23, doplnením petitu z čl. 28-30, rozhodnutím katastra z čl. 39, kúpnou zmluvou medzi žalovanými z čl. 40-41, vyjadrením katastra z čl. 42, rozhodnutím katastra z čl. 43, vyjadrením žalovaných z čl. 44-48, výzvou OTP z čl. 50, oznámením OTP z čl. 51, návrhom kúpnej zmluvy a vkladu do katastra MS. , C. z čl. 53-56, perom písaným rozpisom z čl. 57 a zistil tento skutkový a právny stav :

7. Žalobkyňa sa žalobou podanou dňa 06.06.2019 domáhala určenia vlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaných na LV XXXX kat. úz. L. E. L. X. - parc. č. XXX/X o výmere 344 m2, parc. č. XXX/X o výmere 426 m2 a rodinného domu na parc XXX/X, súpisné číslo XXX z dôvodu, že v októbri 2013 mala splatný úver v OTP banke. Synovec sa jej ponúkol pomôcť a sprostredkoval jej žalovaného v 2 rade, ktorí jej peniaze požičia pod podmienkou, že naňho prepíše dom a po vrátení peňazí ho prepíše späť. Žalovaný v 2 rade žalobkyni požičal na vyplatenie úveru sumu 22.000 eur pričom sa urobila kúpna zmluva na predmetný dom a parcely za kúpnu cenu 25.000 eur. Zmluvu žalobkyňa a žalovaný v 2 rade podpísali dňa 20.11.2013 ( č.l. 19). Strany pri uzatváraní zmluvy neboli v kontakte. Na kataster nehnuteľností však bola predložená zmluva ktorú podpísal žalovaný v 2 rade dňa 18.12.2013( č.l. 21). V zmluve na kataster bola v ČL. III bod 1 pridaná druhá veta. Zmluvy mala na starosti právna zástupkyňa žalovaného v 2 rade. Vklad bol povolený rozhodnutím zo dňa 11.02.2014. Dňa 20.11.2013 uzavrela žalobkyňa a žalovaný v 2 rad zmluvu o budúcej zmluve podľa ktorej do jedného roka od podpísania kúpnej zmluvy budú nehnuteľnosti predané späť za sumu 25.000 eur. Po uplynutí lehoty toto právo zanikne. V uvedenej lehote žalobkyňa o spätnú kúpu nepožiadala. Podľa posudku z roku 2015 mali nehnuteľnosti hodnotu 72.300 eur. Žalobkyňa naďalej v nehnuteľnosti býva. V máji 2015 chcela žalovanému vyplatiť sumu 29.500 eur za vrátenie domu, čo odmietol, žiadal 40.000 eur. Podľa žalobkyne pre úmysel obísť kogentnú normu, namiesto kúpnej zmluvy bol reálne dohodnutý prepadný záloh, je predmetná kúpna zmluva absolútne neplatný právny úkon. Išlo o simulovaný právny úkon pričom zastieraný právny úkon sa prieči zákonu. Zmluva bola absolútne neplatná aj z dôvodu, že žalovaný v 2 rade predložil na zápis do katastra znenie zmluvy ktoré nebolo stranami podpísané, teda zmluva bola sfalšovaná. Žalovaný v 2 rade predal dňa 02.04.2015 nehnuteľnosť žalovanému v 1 rade za sumu 25.000 eur. Žalovaný v 2 rade však nemohol previesť na žalovaného v 1 rade viac práv ako mal, pričom vlastnícke právo k nehnuteľnostiam vzhľadom na neplatnosť kúpnej zmluvy nemal. Na návrh žalobkyne súd rozšíril žalobu o žalovaného v 2 rade, ktorému žalobkyňa uhradil po prevode vlastníctva nehnuteľností na jej osobu sumu 25.000 eur ako kúpnu cenu za nehnuteľnosti z titulu vzájomného vrátenia plnenia

z neplatnej zmluvy. Žalovaní s žalobou nesúhlasili. Mali za to, že doplnenie druhej vety do ČL. III bod 1 kúpnej zmluvy nedošlo k jej zmene obsahu a podstatných náležitostí uzavretej zmluvy. Pre zavkladovanie zmluvy doplnení odsek nebol potrebný. S nehnuteľnosťou mali záujem disponovať rôzne osoby aj v rozpore so zákonom, tieto žalovaní navrhovali vypočuť. OTP banka vyhlásila splatnosť dlhu žalobkyne z dôvodu nesplácania úveru. Vo veci mala byť dobrovoľná dražba. Synovec žalobkyne R. Kleiner požiadal žalovaného v 2 rade o pomoc. Žalovaný v 2 rade úver splatil, inak by žalobkyňa prišla o nehnuteľnosti. Žalobkyňa v máji 2015 nenúkala žalovanému v 2 rade sumu 29.500 eur za nehnuteľnosti a on od nej nežiadal sumu 40.000 eur. Suma 72.300 eur za nehnuteľnosti bola v posudku z roku 2015 účelová pre poskytnutie úveru z ktorého by viacero osôb malo finančný osoh. Toto žalovaný v 2 rade odmietol. nie je preukázané, že žalovaná si chcela v prvom rade požičať peniaze. Žalobkyňa sama bola vedená inou osobou. Žalovaný potvrdil, že účelom zmluvného vzťahu strán bolo požičanie peňazí.

8.Podľa žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

9.Podľa výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

10.Podľa právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

11.Podľa neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

12.Podľa ak neplatný právny úkon má náležitosti iného právneho úkonu, ktorý je platný, možno sa naň odvolať, ak je z okolností zrejmé, že vyjadruje vôľu konajúcej osoby.

13.Podľa ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti takého právneho úkonu sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý.

14.Podľa písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

15.Podľa vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

16.Podľa § 129 ods. 1 O.z. držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.

17.Podľa § 130 ods. 1 O.z. ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

18.Podľa § 132 ods. 1 O.z. vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

19.Podľa § 133 ods. 1 O.z. ak sa hnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo prevzatím veci, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak. Ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákone neustanovuje inak.

20.Podľa záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len ""), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

21.Podľa ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

22.Podľa pohľadávku možno zabezpečiť aj záložnou zmluvou. Ako sa zabezpečuje pohľadávka veci alebo práva, je upravené v časti o vecných právach.

23.V zmysle citovaných zákonných ustanovený, vzhľadom na uvedené skutočnosti súd návrhu vyhovel a určil, že žalobkyňa je vlastníčkou nehnuteľností uvedených vo výroku tohto rozhodnutia. Dohoda akokoľvek označená ktorej skutočným zmyslom je dojednanie prepadnej je v rozpore s účelom záložného práva podľa O.z. ( rozsudok NS SR z 28.04.2005 sp. zn. ). Záložná zmluva slúži na zaistenie pohľadávky v prípade jej riadneho a včasného nesplanenia. Veriteľ má právo sa zo uspokojiť po splatnosti dlhu. Ak je však pohľadávka zabezpečená tak, že na veriteľa prejde vlastnícke právo k veci slúžiacej na zabezpečenie pohľadávky predstavuje dojednanie spôsobu realizácie záložného práva spôsobom, ktorý nie je zákonom dovolený a prieči sa O.z. v spojení s a 151j O.z. ( rozsudok NS SR z 30.03.2011, sp. zn. ). Z vykonaného dokazovania nebol zjavne úmysel žalobkyne nehnuteľnosť predať, ale ňou len zabezpečiť splatenie úveru o čom svedčí postup vedúci k uzavretiu predmetnej kúpnej zmluvy ako aj uzavretie zmluvy o budúcej zmluve. Žalovaní potvrdili, že aj ich úmysel bolo požičanie peňazí nie nadobudnutie vlastníctva nehnuteľnosti. Predmetný právny úkon - kúpna zmluva žalobkyne a žalovaného v 2 rade, tak bol zjavne neplatný. Podľa súdu bola zmluva neplatná aj z dôvodu, že nedošlo k zavkladovaniu do katastra zmluvy ktorá bola reálne medzi stranami podpísaná, ale išlo o zmenenú zmluvu, pričom pôvodnú zmluvu podľa súdu nebolo možné pre nevysporiadanie sa s predchádzajúcim záložným právom. Žalovaný v 2 ako nevlastník nemohol previesť na žalovaného v 1 rade viac práv ako mal. Keďže mu vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nesvedčalo nemohol toto právo previesť na žalovaného v 1 rade. Kúpna zmluva medzi žalovaným v 1 a 2 rade tak nebola prekážka určenia vlastníctva žalobkyne k nehnuteľnostiam. Vzhľadom na to, že zmluva bola neplatná zmluvné strany sú si povinné vrátiť čo v zmysle nej bolo plnené. Žalovaný v 2 rade poskytol žalobkyni sumu 25.000 eur, preto ju súd zaviazal na vrátenie tejto sumy žalovanému v 2 rade v zmysle O.z. Súd určil lehotu 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, pretože splatnosť od zavkladovania nehnuteľnosti by bola nejasná špecifikácia vzniku platobnej povinnosti, keďže by nebola súdom zo spisu určiteľná. Aj žalovaný v 2 rade má právo na ochranu návratnosti svojich finančných prostriedkov. Súd návrh na doplnenie dokazovania troma navrhovanými svedkami zamietol majúc za to, že by nemalo toto dokazovanie vplyv na právny záver súdu. Okolnosti čo sa dialo s nehnuteľnosťami pred uzavretím zmluvy a aké boli plány navrhovaných svedkov, boli pre právne posúdenie irelevantné.

24.O trovách konania súd rozhodol podľa a 262 ods. 1 tak, že žalobkyni priznal voči žalovaným plnú náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre. V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( , ďalej ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania