Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Csp/145/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní pred sudcom JUDr. Máriom Karaffom v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Bratislava, Mýtna 48, IČO: 31 320 155, právne zastúpený: JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Bratislava, Mýtna 48, P.O. BOX 205 Bratislava, proti žalovanej: P. X., K.. X.X.XXXX, O. XXX XX B.Č. XXXX, o zaplatenie 780,38 Euro s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 123,46 Eur úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 613,46 Eur od 3.11.2015 do 6.7.2018, 5,05% ročne zo sumy 558,46 Eur od 7.7.2018 do 30.7.2018, 5,05% ročne zo sumy 503,46 Eur od 31.7.2018 do 27.8.2018, 5,05% ročne zo sumy 448,46 Eur od 28.8.2018 do 27.9.2018, 5,05% ročne zo sumy 393,46 Eur od 28.9.2018 do 25.10.2018, 5,05% ročne zo sumy 303,46 Eur od 26.10.2018 do 23.11.2018, 5,05% ročne zo sumy 213,46 Eur od 24.11.2018 do 27.12.2018, 5,05% ročne zo sumy123,46 Eur od 28.12.2018 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd konanie v časti o zaplatenie 656,92 Eur zastavuje.

III. Súd vzájomnú žalobu žalovanej zamieta.

IV. Žalobca má voči žalovanému právo na náhradu trov konania vo výške 100%, ktoré budú vyčíslené osobitným uznesením súdom prvej inštancie.

odôvodnenie:

1. Právny predchodca žalobcu Všeobecná úverová banka a.s. bola právnym nástupcom spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s. IČO: 35 923 130 z titulu zlúčenia. Právny predchodca žalobcu vo svojej žalobe uviedol, že so žalovaným uzatvoril dňa 22.1.2014 zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX, na základe ktorej bola žalovanej strane poskytnutá pôžička vo výške 2500 Eur a túto pôžičku sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach v sume 87,26 Eur po dobu 48 mesiacov a to až do celkovej sumy 4188,48 Eur pričom do dňa podania žaloby žalovaný zaplatil 2946, 37 Eur. Vzhľadom na nesplácanie úveru žalobca dňa 19.10.2015 úver zosplatnil, o čom bol žalovaný informovaný listom z dňa 28.10.2015. Žalobca si v žalobe uplatňuje sumu 166,92 Eur ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky. V danom prípade istina je 3559,83 Eur + 166,92 Eur - zaplatená suma žalovaným 2946,37 Eur = žalobcom uplatnená suma 780,38 Eur. Žalobca si v spore neuplatňuje zmluvnú pokutu 182,70 Eur.

2. Okresný súd Galanta dňa 28.8.2018 vydal platobný rozkaz, v ktorom bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi 780,38 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 780,38 Eur od 3.11.2015 do zaplatenia, do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu.

3. Proti vydanému platobnému rozkazu bol žalovaným podaný odpor. Žalovaná strana v odpore uviedla, že popiera nárok žalobcu v celom rozsahu a neuznáva ho, čo dôvodu a výšky. Žalovaný uviedol, že žalobca si uplatňuje nárok bez právneho dôvodu, čo je v demokratickom štáte neprípustné. Žalovaný žiadal, aby súd predmetnú zmluvu podrobil súdnej kontrole z úradnej povinnosti a z úradnej moci. Žalovaný žiadal súd o priznanie bezdôvodného obohatenia na základe neprijateľných podmienok. Bezdôvodné obohatenie uvádzané v odpore malo činiť 881,37 Eur.

4. Žalovaná strana uviedla, že sa jedná o formulárovú, predtlačenú typovú zmluvu, ktorú jej veriteľ predložil na podpis, a ktorá bola koncipovaná tak, že nezabezpečuje rovnosť a vyváženosť účastníkov zmluvného vzťahu a že túto zmluvu nebolo možné ovplyvniť, ale ju musela podpísať ako celok. Žalovaná uvádzala, že veriteľ použil nekalé obchodné praktiky, že neinformoval spotrebiteľa o dôsledkoch vyplývajúcich z jednotlivých ustanovení zmluvy a nekonal s náležitou odbornou starostlivosťou. V zmluve boli dojednané neprijateľné zmluvné podmienky a to zabezpečenie zrážkami zo mzdy, ktoré boli včlenené do textu zmluvy. V zmluve absentujú povinné náležitosti podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko splátka nie je rozdelená na istinu a úrok a preto sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

5. Uznesením zo dňa 22.1.2019 na základe návrhu žalobcu súd pripustil, aby do konania vstúpil namiesto pôvodného žalobcu: Všeobecná úverová banka, a.s. nový žalobca Intrum Slovakia, s.r.o., IČO: 35 531 154.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej, Zmluvou o pôžičke č. XXXXXXX, Všeobecnými zmluvnými podmienkami, oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti prehľadom splátok a úhrad a zistil tento skutkový stav veci:

7. Na pojednávaní žalovaná opätovne nevedela uviesť ako došlo k uzavretiu zmluvy o úvere. Na otázku súdu, či vie čo uzatvárala, žalovaná odpovedala, že nerozumie otázke. Žalovaná tiež uviedla, že si brala úver z toho dôvodu, že jej manželovi neuhrádzali faktúry a potrebovala vykryť výdavky v domácnosti. Žalovaná si nepamätala ako sa dozvedela o tom, že žalobca poskytuje úvery. Uviedla, že išla do Šale, v kancelárii požiadala o úver 2500 Eur a potom bola spísaná zmluva.

8. V priebehu konania vzal žalobca žalobu späť v časti o zaplatenie 656,92 Eur a súd na základe toho v časti o zaplatenie 656,92 Eur konanie zastavil v súlade s ustanovením §-u 145 ods. .

9. Medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola dňa 22.1.2014 uzavretá zmluva o pôžičke č. XXXXXXX. Na základe tejto zmluvy právny predchodca žalobcu ako veriteľ poskytol žalovanej ako dlžníkovi pôžičku vo výške 2500 Eur. Túto pôžičku sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 87,26 Eur po dobu 48 mesiacov. Celkovú sumu, ktorú mal spotrebiteľ zaplatiť bola 4188,48 Eur. Celkové náklady spotrebiteľa predstavovali sumu 1688,48 Eur. Priemerná hodnota RPMN bola 21,09%. Fixná ročná úroková sadzba bola 32%. RPMN bola vo výške 32%.

10. Žalovaný porušil svoju povinnosť splácať jednotlivé splátky riadne a včas tak ako sa k tomu zaviazal v Zmluve o pôžičke, Žalobca listom zo dňa 27.8.2015 vyzval žalovaného k úhrade dlžných splátok a žalovaný bol upozornený na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. K úhrade dlžných splátok nedošlo a preto žalobca dňa 19.10.2015 úver zosplatnil o čom bol žalovaný informovaný listom zo dňa 28.10.2015. Dlh žalovaného ku dňu podania žaloby činil 780,38 Eur.

11. Ku dňu podania žaloby mal žalovaný uhradiť sumu 3559,83 Eur. Žalovaný uhradil sumu 2946,37 Eur. Súčasťou pohľadávky žalobcu sú aj náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti s vymáhaním pohľadávky vo výške 166,92 Eur. Pohľadávka žalobcu pozostáva z istiny + nákladov na vymáhanie - prijaté platby čo v číselnom vyjadrení je 3559,83 Eur +166,92 Eur - 2946,37 Eur = 780,38 Eur. V priebehu sporu žalovaná strana uhradila spolu sumu 656,92 Eur. Ku dňu vyhlásenia rozsudku istina priznaná žalobcovi je 123,46 Eur (780,38 Eur - 656,82 Eur).

12. V prehľade splátok a úhrad žalovaného je aj zmluvná pokuta vo výške 182,70 Eur , ktorú si však žalobca v spore neuplatňuje.

13. Podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, sa spotrebiteľom rozumie fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.

Podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, veriteľom sa rozumie fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

Podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, sa zmluvou o spotrebiteľskom úvere rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa cit. zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

Podľa cit. zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie.

Podľa cit. zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru.

Podľa cit. zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

Podľa cit. zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

Podľa cit. zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Podľa cit. zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru.

Podľa veta prvá cit. zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa za príslušný kalendárny štvrťrok.

Podľa § 11 ods. 1 písm. b ) cit. zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

Spotrebiteľské zmluvy a vzťahy z nich vyplývajúce majú občianskoprávnu povahu, nakoľko neupravujú obchodné vzťahy medzi podnikateľmi, osobami, ktoré konajú v rámci podnikania, ale vzťahy medzi podnikateľom a fyzickou osobou, ktorá koná v tomto vzťahu pre svoje osobné potreby a na súkromné účely a nie na účely podnikania alebo obchodu. Na takto posudzovaný vzťah preto treba aplikovať zákonnú úpravu , ktorá bola platná v čase uzavretia zmluvy.

Podľa ( ďalej len „ “ ), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len ""). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

14. Dohoda o zrážkach zo mzdy je štandardný zabezpečovací inštitút občianskeho záväzkového práva dojednaný podľa § 551 Obč. zákonníka. Dohoda o zrážkach zo mzdy nadobúda účinnosť okamihom, keď sa záväzok dlžníka stal splatným a zároveň, keď veriteľ predložil platiteľovi mzdy platne dojednaní dohodu o zrážkach zo mzdy. Veriteľ nikdy predmetný zabezpečovací inštitút voči dlžníkovi nevyužil. Žalobca sám uviedol, že vzhľadom na legislatívne zmeny účinné od júna 2014 tento inštitút ani nevyužije, pretože realizáciu predmetného zabezpečenia ex lege zakazuje právny predpis.

15. Žalovaná nevedela špecifikovať prečo by mala byť zmluva neplatná resp. bezúročná a bez poplatkov. Keď v odpore žalovaná uvádzala, že sa jedná o formulárovú zmluvu vopred pripravenú táto jej argumentácia neobstojí vzhľadom na to, že podľa jej slobodnej vôle na základe jej žiadosti bol jej poskytnutý úver vo výške 2500 Eur a od toho sa odvíja počet splátok resp. RPMN. Podstatné náležitosti zmluvy neboli vopred napísané. Zmluva bola uzavretá na základe konsenzu zmluvných strán. Vzhľadom na to, že žalovaná má úplné stredoškolské vzdelanie s maturitou, súd ju považoval za priemerného spotrebiteľa, ktorý vzhľadom k svojim rozumovým schopnostiam vie posúdiť dôsledky svojho konania a predvídať následky pri nesplnení si svojich povinností. Žalovaná žiadala, aby súd z úradnej povinnosti preskúmal úverovú spotrebiteľskú zmluvu.

16. Podľa , skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona; z uvedeného je zrejmé, že súd rozhoduje na základe zisteného skutkového stavu, ktorý zisťuje postupom podľa ; zistený skutkový stav tak tvoria predovšetkým výsledky dokazovania ( a nasledujúce ), ale aj ďalšie zákonom predvídané skutočnosti (napr. všeobecne známe skutočnosti, resp. skutočnosti známe súdu z jeho činnosti v zmysle , zhodné tvrdenia strán v zmysle , nepopreté skutkové tvrdenia v zmysle a , rozhodnutia iných orgánov v zmysle ); osobitne je potrebné uviesť, že v sporovom konaní súd nevykonáva dôkazy na preukázanie nesporných skutkových tvrdení strán, pretože nesporné skutkové tvrdenia strán si súd osvojí ako zistený skutkový stav, z ktorého vychádza v meritórnom rozhodnutí; priestor na dokazovanie nesporných skutkových tvrdení nedáva súdu v spotrebiteľskom spore ani ustanovenie , pretože v prípade nesporných skutkových tvrdení strán nie je dokazovanie pre rozhodnutie vo veci nevyhnutné ( skutkový stav potrebný pre rozhodnutie súdu je vytvorený práve nespornými skutkovými zisteniami); ustanovenie nevylučuje (nenahrádza) povinnosť spotrebiteľa v spotrebiteľskom spore pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu ( ). t.j. súd nemôže ( s poukazom na ustanovenie ) ani v spotrebiteľskom spore vykonávať dokazovanie ohľadne tvrdení, ktoré spotrebiteľ v spore nepredniesol; zjednodušene povedané ani v spotrebiteľskom spore nie je súd oprávnený ani povinný zisťovať skutočný stav veci; výnimočne môže súd v záujme

ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami vykonať dokazovanie ohľadne ich existencie v spotrebiteľskej zmluve aj bez skutkových tvrdení spotrebiteľa o ich existencii (porovnaj Števček, M. , Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kolektív : , Komentár, Praha: C.H.Beck, 2016, str. 1029-1031); je však potrebné uviesť, že neprijateľné zmluvné podmienky v tomto zmysle nie je možné stotožňovať so skúmaním splnenia náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle (neprijateľné zmluvné podmienky sú v zmysle ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, preto je pojmovo vylúčené, aby neprijateľnými zmluvnými podmienkami boli náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere stanovené zákonom); (rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. - 151 zo dňa 24.10.2018).

17. Žalovaný uvádza, že predmetná úverová zmluva neobsahuje všetky obligatórne náležitosti uvedené v ust. o spotrebiteľských úveroch. Predložená zmluva obsahuje všetky podstatné náležitosti pre spotrebiteľské úvery podľa platného a účinného v čase poskytnutia úveru. Súd odkazuje na aktuálny právny názor vyjadrený v Rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 9.11.2016 v právnej veci C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s. c/a Klára Bíróová, ktorým sú slovenské súdy viazané. Predmetný rozsudok ako case-law Súdneho dvora Európskej únie predstavuje primárny prameň európskeho práva v kategórii právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie, ktoré podľa článku 7 odsek 2 druhá veta SR majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Vyššie uvedený rozsudok Súdneho dvora EÚ je tak právne záväzný aj pre všeobecné súdy SR. Rozloženie splátok v členení na istinu, úrok a poplatky priamo v základných náležitostiach úverovej zmluvy predstavuje rozpor s požiadavkou stručnosti, prehľadnosti, určitosti a zrozumiteľnosti základných náležitosti úverovej zmluvy ako právneho úkonu. Neexistuje racionálny dôvod, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere mala byť už v hlavných zmluvných dojednaniach zložitejšia ako napr. zmluva o úvere uzavretá podľa . Súdny dvor Európskej únie v prejudiciálnom konaní C-42/2015 začatom na návrh Okresného súdu Dunajská Streda rozsudkom zo dňa 9.11.2016, rozhodol aj o práve členského štátu vnútroštátnou úpravou rozširovať obligatórne náležitosti úverovej zmluvy nad rámec Smernice 2008/48/ES ako aj jeho právo zákonom sankcionovať absenciu niektorej z náležitostí úverovej zmluvy tak, že úver je bezúročný a bez poplatkov. V prejudiciálnej otázke: Má sa článok 10 ods. 2 písm. i) v spojení s písm. h) Smernice 2008/48/ ES vykladať tak, že zmluva o úvere na dobu určitú, pri ktorej dochádza k splácaniu/amortizácii istiny úveru v rámci jednotlivých splátok, nemusí v čase uzavretia obsahovať presné určenie, aká časť každej jednotlivej splátky sa použije na splátku istiny a aká jej časť spláca bežné úroky a poplatky (t. j. súčasťou zmluvy nemusí byť presný splátkový kalendár/amortizačná tabuľka), ale že tieto údaje môžu byť obsiahnuté v splátkovom kalendári/amortizačnej tabuľke, ktorú veriteľ predloží dlžníkovi na jeho žiadosť, alebo článok 10 ods. 2 písm. h) zaručuje dlžníkovi dodatočné právo žiadať výpis z amortizačnej tabuľky k určitému konkrétnemu dňu počas trvania zmluvy o úvere, no toto právo nezbavuje zmluvné strany povinnosti, aby rozdelenie jednotlivých plánovaných splátok (splatných podľa zmluvy o úvere počas doby jej trvania) na úhradu istiny a úhradu bežných úrokov a poplatkov bolo obsiahnuté už v samotnej zmluve, a to spôsobom individualizovaným pre danú konkrétnu zmluvu(?), Súdny dvor EÚ rozhodol, že článok 10 ods. 2 písm. h) a i) smernice stanovuje, že zmluva musí uvádzať iba výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa. Z článku 10 ods. 2 písm. i) a článku 10 ods. 3. uvedenej smernice vyplýva, že iba na žiadosť spotrebiteľa je veriteľ povinný bezplatne a kedykoľvek počas doby trvania zmluvy odovzdať mu výpis vo forme amortizačnej tabuľky. Vzhľadom na jasné znenie týchto ustanovení je potrebné konštatovať, že Smernica 2008/48/ ES nestanovuje povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere takýto výpis vo forme amortizačnej tabuľky. Pokiaľ ide o možnosť členských štátov stanoviť takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave, je dôležité zdôrazniť, že pokiaľ ide o zmluvy patriace do pôsobnosti Smernice 2008/48/ES, členské štáty by nemali ukladať zmluvným stranám povinnosti, ktoré táto smernica neupravuje, ak táto smernica obsahuje harmonizované ustanovenia v oblasti, do ktorej patria tieto povinnosti (pozri analogicky rozsudok z 12. júla 2012, SC Volksbank România, , EU:C:2012:443, body 63 a 64). Ustanovenie článku 10 ods. 2 písm. u) Smernice 2008/48/ES sa nemá vykladať tak, že oprávňuje členské štáty, aby vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovili povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere iné náležitosti, než sú tie, ktoré vymenúva článok 10 ods. 2 uvedenej smernice.

Na základe vyššie uvedeného sa má článok 10 ods. 2 písm. h) a i) Smernice 2008/48/ES vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods.1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. V prejudiciálnej otázke, či sa článok 23 Smernice 2008/48/ES má vykladať tak, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 tejto Smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov. Súdny dvor EÚ rozhodol, že voľba režimu sankcií je ponechaná na zváženie členského štátu avšak ich tvrdosť musí byť primeraná závažnosti porušení, ktoré postihujú. Sankcia spočívajúca v strate nároku veriteľa na úroky a poplatky je primeraná v prípade, že zmluva o úvere neobsahuje najmä náležitosti ako je ročná percentuálna miera nákladov, počet a frekvenciu splátok, prípadne existenciu notárskych poplatkov a prípadne požadované záruky a poistenia, tak ako to upravuje článok 10 ods. 2 Smernice, teda tie náležitosti zmluvy o úvere, ktorých neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Súdny dvor Európskej únie tak rozhodol, že ustanovenie o spotrebiteľských úveroch (súčasný z.č. ) je v rozpore so Smernicou 2008/48/ES, t.j. záväzným prameňom práva.

18. Vzhľadom na vyššie uvedené súd vzájomnú žalobu zamietol nakoľko úverová zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré by ju robili bezúročnou a bez poplatkov. Žalobcovi nevzniklo bezdôvodné obohatenie. Súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu úveru vo výške ako to bližšie rozviedol v bode 11 tohto rozsudku.

19. V súlade s ustanovením § -u 517 ods. 2 dlžník, ktorý je v omeškaní s plnením peňažného záväzku je povinný platiť aj úroky z omeškania. Výška úroku z omeškania je daná Nariadením vlády SR č. v platnom znení a je o 5% bodov viac ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania.

20. Podľa §-u 255 ods. 1,2 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Podľa §-u 262 ods. 1,2 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje ( ).

Podľa v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.

Podľa v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.