Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_74Ek-1736-2018.pdf
PDF · 100.57 KB
No categories available
74Ek/1736/2018
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: ProSun, s.r.o., so sídlom Ladomerská Vieska 1030, 965 01 Ladomerská Vieska, IČO: 44 999 275 v konaní zast.: POLÁČEK & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Hurbanovo nám. 1, 811 06 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 50 568 124 proti povinnému: Stredoslovenská distribučná, a.s., so sídlom Pri Rajčianke 2927/8, 010 47 Žilina, IČO: 36 442 151, o vymoženie peňažnej pohľadávky vo výške 65.033,58 Eur a trov exekúcie, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 74Ek/1736/2018 zo dňa 8. augusta 2019, takto
rozhodol:
I. Súd sťažnosť povinného z a m i e t a .
II. Oprávnený má n á r o k na náhradu trov konania o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 74Ek/1736/2018 zo dňa 8. 8. 2019 vo výške 343,38 Eur.
odôvodnenie:
1. Dňa 08.08.2019 vydal Okresný súd Banská Bystrica konajúc vyššou súdnou úradníčkou uznesenie pod sp. zn. 74Ek/1736/2018, ktorým návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol a súčasne oprávnenému priznal nárok na náhradu výdavkov za zastupovanie v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 343,38 Eur.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnila ustanoveniami § 61k ods. 1, 2, § 61l ods. 1, 2, 3, § 199 ods. 1, § 199a ods. 2, § 199d ods. 1 zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) a § 444 ods. 1 zákona č.160/2015 Z.z. Civilného súdneho poriadku (ďalej len „CSP“). V odôvodnení rozhodnutia uviedla, že účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnila. Ďalej uviedla, že súd je v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť, alebo taktiež aj v prípade, keď by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pre zistenie dôvodu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, a to aj bez návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Rovnako uviedla, že ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súčasne uviedla, že návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Tiež uviedla, že povinný
musí v návrhu uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. ktoré bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na základe mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.). V tejto súvislosti tiež uviedla, že dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Ďalej uviedla, že dôvodom podania návrhu na zastavenie exekúcie zo strany povinného je podanie dovolania proti exekučnému titulu. Skonštatovala, že exekučný súd nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučných titulov, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánu) vydaných v základnom konaní (tzv. materiálna vykonateľnosť). Obsahom týchto rozhodnutí je viazaný a musí z nich vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy, ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. Nerešpektovanie exekučného titulu by totiž znamenalo „neprípustnú nápravu“ vykonávaného rozhodnutia. Ďalej uviedla, že podanie dovolania nemá samo o sebe žiaden vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť exekučného titulu, nakoľko nemá suspenzívny účinok a teda nezakladá odklad vykonateľnosti ex offo. Tiež zopakovala, že v prípade ak povinný aj inicioval podanie mimoriadneho opravného prostriedku, konkrétne dovolania, táto skutočnosť nemá vplyv na platnosť a vykonateľnosť exekučného titulu, čím teda rozsudok Okresného súdu Žilina pod sp. zn. 18Cb/187/2016 zo dňa 02.06.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline pod sp. zn. 14Cob/5/2018 zo dňa 11.10.2018 nestráca vlastnosti exekučného titulu. Vzhľadom na vyššie uvedené súd konajúci prostredníctvom vyššej súdnej úradníčky uviedol, že tu nie je dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, keďže samotné podanie dovolania na súd nie je inou skutočnosťou, ktorá bráni vymáhateľnosti exekučného titulu, a preto návrh povinného v súlade s § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
3. Proti tomuto uzneseniu podal povinný sťažnosť z dôvodu, že ho považuje za nesprávne, a preto navrhuje, aby súd uznesenie zmenil tak, že exekúciu zastaví a zároveň zaviaže oprávneného k náhrade trov exekúcie. Ďalej uviedol, rovnako aj vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie, že podanie dovolania voči rozsudku Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 14Cob/5/2018 zo dňa 11.10.2018 s návrhom na odklad vykonateľnosti spĺňa všetky predpoklady na to, aby ho súd považoval za inú skutočnosť, ktorú Exekučný poriadok považuje za dôvod zastavenia exekúcie, nakoľko bráni vymáhateľnosti exekučného titulu. Rovnako uviedol, že v prípade, ak súd prebiehajúcu exekúciu nezastaví a Najvyšší súd SR zruší nezákonné rozhodnutie Krajského súdu v Žiline až po skončení exekučného konania z dôvodu vymoženia pohľadávky, v dôsledku uplatňovania zásady zákazu navrátenia do predošlého stavu v exekučnom konaní, nebude možné už tento zákonný dôsledok zmeniť. Na posilnenie svojej argumentácie poukázal na Nález Ústavného súdu SR zo dňa 03.05.2011, sp. zn. III. ÚS 41/2011 a má tiež za to, že v prípade, ak by súd jeho návrhu vyhovel a exekúciu by v zmysle ust. § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku zastavil, išlo by o rozhodnutie procesnej povahy a takéto zastavenie exekúcie by nebránilo možnosti opätovného podania návrhu na vykonanie exekúcie v prípade, ak by Najvyšší súd podanému dovolaniu nevyhovel. Rovnako ako uviedol vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie zopakoval, že právna teória k § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku uvádzam, že ide o generálne ustanovenie, ktoré exekučný súd aplikuje v prípadoch, kedy exekúcia nemôže byť vedená pre určité dôvody, pričom však nejde o zánik práva priznaného exekučným titulom, zrušenie exekučného titulu alebo dôvod podľa osobitného predpisu. Ďalej uviedol, že konajúci súd sa vo vyššie naznačenom smere vôbec nevysporiadal s ním uvedenými argumentmi. Pričom jeho argumentácia stála na právnych predpokladoch spočívajúcich v tom, že exekučný titul bude právoplatný, vykonateľný a aj napriek tomu bude v danom prípade existovať právna prekážka vymáhateľnosti právneho nároku. Tiež uviedol, že odpoveď, ktorú mu poskytol konajúci súd, vôbec nereflektuje jeho právne argumenty. A preto s poukazom na uvedené zastáva názor, že vo vyššie naznačenom smere odôvodnenie Uznesenia nespĺňa zákonné požiadavky uvedené v § 220 ods. 2 CSP. Rovnako uviedol, že právna teória uvádza, že obsah práva na spravodlivý súdny proces zahŕňa predovšetkým právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, zákaz ľubovôle, právo na vysporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Tiež platí, že porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom súdu predstavuje pochybenie súdu (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajániková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H. Beck, 2016, 1239 s). Za arbitrárne zaoberanie sa argumentmi možno označiť všeobecné konštatovanie súdu, že argumenty účastníka sú nesprávne alebo irelevantné, ak súd vôbec nevysvetlil alebo iba nedostatočne vysvetlí, prečo ich považuje za nesprávne alebo irelevantné. Čím dôkladnejšia a podrobnejšia je argumentácia účastníka konania, tým dôkladnejšia musí byť aj argumentácia súdu, ktorou predložené spochybňuje
alebo vyvracia (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. I. ÚS 736/2006 z 05.12.2017). Povinný má ďalej za to, že tým, že Okresný súd Banská Bystrica zastaví prebiehajúcu exekúciu z dôvodu, že proti rozsudku Krajského súdu v Žiline bolo podané dovolanie a návrh na odklad vykonateľnosti, súd tým nebude posudzovať právoplatnosť, ani vykonateľnosť rozhodnutia súdu a nebude ani posudzovať prípustnosť dovolania, ale nakoľko má za to, že podaným dovolaním a návrhom na odklad vykonateľnosti nastali skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu s poukazom na zásadu zákazu navrátenia do predošlého stavu v exekučnom konaní, súd len predíde škode, ktorá môže nenávratne vzniknúť povinnému z dôvodu nezákonne vykonanej exekúcie. A preto s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a skutočnosti uvedené v návrhu na zastavenie exekúcie má za to, že podaná návrh na zastavenie exekúcie je dôvodný a preto žiada súd, aby v zmysle § 250 ods. 2 CSP zmenil uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 08.08.2019 sp. zn. 74Ek/1736/2018 tak, že exekúciu oprávneného proti povinnému vedenú pod sp. zn. 376EX 577/18 na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 65.033,58 Eur s príslušenstvom zastaví a zároveň zaviaže oprávneného k náhrade trov exekúcie súdnemu exekútorovi.
4. K podanej sťažnosti sa vyjadril aj právny zástupca oprávneného, ktorý vo svojom vyjadrení uviedol, že na zastavenie exekúcie neexistuje zákonný dôvod, keďže povinný neodôvodňuje zastavenie exekúcie žiadnym zákonným dôvodom. Súčasne uviedol, že Exekučný poriadok v ust. § 61k ods. 1 psím. a) až d) vymenúva dôvody, na základe ktorých je možné odôvodniť zastavenie exekúcie. Tiež uviedol, že povinný svoj návrh na zastavenie exekúcie ako aj sťažnosť odôvodňuje ust. § 61k ods. 1 písm. d) Exek. poriadku, keď si pojem „iné skutočnosti“ vykladá tak, že pod neho spadajú prípady „kedy exekúcia nemôže byť vedená pre určité dôvody, pričom však nejde o zánik práva priznaného exekučným titulom, zrušenie exekučného titulu alebo dôvod podľa osobitného predpisu“ (str. 3 sťažnosti). Tento názor povinného je potrebné podľa oprávneného odmietnuť. Nakoľko príslušný dôvod zastavenia exekúcie sa aplikuje v prípade, ak existuje skutočnosť, ktorá bráni vymáhateľnosti exekučného titulu. Musí ísť ale o prekážku, ktorá reálne bráni vykonaniu exekúcie, nie o subjektívnu nespokojnosť povinného s výkonom exekúcie. Povinný navyše žiadnym spôsobom neozrejmil, čo považuje za dôvod, pre ktorý údajne nemôže byť exekúcia vedená. V plnom rozsahu sa stotožňuje s bodmi 17 a 18 uznesenia, na ktoré právny zástupca oprávneného poukázal a uviedol, že ma za to, že uznesenie je vecne správne a sťažnosť proti uzneseniu je nedôvodná. Tiež pokiaľ povinný svoj návrh na zastavenie exekúcie a sťažnosť odôvodňuje tým, že vykonaním exekúcie by došlo k zásahu do jeho majetku, ktorý by nebolo možné uviesť do pôvodného stavu, oprávnený upozornil na rozdiel medzi zastavením exekúcie a odkladom exekúcie. Odklad exekúcie je tým inštitútom, ktorý slúži na to, aby sa povinný nedostal do nepriaznivej situácie v dôsledku vykonania exekúcie a slúži aj k ochrane majetku povinného. Odklad exekúcie je dočasným riešením v prípade, ak nastali okolnosti, pre ktoré sa exekúcia v určitom okamihu nemôže vykonať, ale po uplynutí prekážky sa vo výkone rozhodnutia môže pokračovať. Zastavenie exekúcie naopak má trvalý charakter. Ak sa už raz exekúcia zastaví, nie je možné v tom istom exekučnom konaní pokračovať. DO úvahy prichádza iba začatie nového exekučného konania. Povinný zákonné ustanovenia o odklade vykonateľnosti prehliada a žiada súd o zastavenie exekúcie, na ktoré nie je v tomto štádiu konania žiadny zákonný dôvod. Napokon pokiaľ povinný svoj návrh na zastavenie exekúcie a sťažnosť odôvodňuje podaním dovolania s návrhom na odklad vykonateľnosti rozsudku, právny zástupca oprávneného uviedol, že povinný nezdôvodnil, prečo by sa podanie dovolania malo považovať za inú skutočnosť brániacu vymáhateľnosti exekučného titulu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Je toho názoru, že podanie dovolania v danej veci nenapĺňa podstatu a znaky tzv. „inej skutočnosti, ktorá bráni vymáhateľnosti exekučného titulu“ v zmysle § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku tak, ako to tvrdí povinný a nie je dôvodom na zastavenie exekúcie. Naopak Exekučný poriadok odklad vykonateľnosti exekučného titulu radí pod dôvody na odklad exekúcie. A z vyššie uvedených dôvodov je oprávnený toho názoru, že sťažnosť povinného je nedôvodná a jej účelom je len zbytočne oddialiť výkon rozhodnutia. Čo sa týka námietok povinného, že napadnuté uznesenie nespĺňa zákonné požiadavky uvedené v § 220 ods. 2 CSP a poukazuje na bod 16 uznesenia a na to, že odôvodnenie súdu nereflektuje jeho právne argumenty, právny zástupca oprávneného uviedol, že povinný síce namieta nesprávnosť odôvodnenia uznesenia, avšak zámerne prehliada ostatné časti uznesenia, ktoré smerujú k vyčerpávajúcemu odôvodneniu zamietnutia návrhu na zastavenie exekúcie. Poukazuje najmä na bod 17 uznesenia, v ktorom exekučný súd jasne konštatuje, že podanie dovolania nie je takou skutočnosťou, ktorá by predstavovala právny dôvod na zastavenie exekúcie. V nadväznosti na vyššie uvedené je oprávnený toho názoru, že exekučný súd svoje uznesenie riadne a presvedčivo odôvodnil. S prihliadnutím na uvedené oprávnený považuje sťažnosť povinného v celom rozsahu za nedôvodnú, nesúhlasí s ňou a navrhuje, aby exekučný súd vydal uznesenie, ktorým sťažnosť povinného
voči uzneseniu v celom rozsahu zamieta a oprávnený má právo na náhradu trov exekučného konania vrátane trov právneho zastúpenia v rozsahu 100%.
5. Podľa §-u 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
6. Podľa §-u 200 prvej vety Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
7. Podľa §-u 239 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
8. Podľa §-u 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
9. Podľa §-u 249 CSP, súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
10. Podľa §-u 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
11. Preskúmaním podanej sťažnosti povinného súd zistil, že táto bola podaná na pošte dňa 21.08.2019 a smeruje voči rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka. Keďže sťažnosťou napadnuté uznesenie bolo povinnému doručené dňa 06.08.2019, bola teda sťažnosť podaná v zákonom stanovenej lehote (§242 CSP).
12. Sudca prvej inštancie preskúmaním sťažnosti povinného, bez nariadenia pojednávania podľa § 249 CSP, a po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že sťažnosť povinného nie je dôvodná, a preto ju podľa § 250 ods. 1 CSP v celom rozsahu zamietol.
13. Z obsahu spisu súd zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 27.11.2018, kedy bol exekučnému súdu doručený návrh na vykonanie exekúcie. Vyššia súdna úradníčka vydala na podklade exekučného titulu
- rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 18Cb/187/2016-796 zo dňa 02.06.2017 v spojitosti s opravným uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 18Cb/187/2016-970 zo dňa 11.12.2017 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 14Cob/5/2018 zo dňa 11.10.2018, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 25.10.2018, dňa 04.12.2018 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Martinovi Pírymu (376EX 577/2018). Dňa 07.01.2019 bol v zákonnej lehote doručený poverenému súdnemu exekútorovi návrh povinného na zastavenie exekúcie, ktorý ho spolu s vyjadrením oprávneného postúpil súdu. Následne vyššia súdna úradníčka vydala sťažnosťou napadnuté uznesenie.
14. Podľa §-u 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
15. Podľa §-u 234 ods. 2 CSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.
16. Podľa §-u 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení.
17. Napriek zneniu citovaného ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku súd k veci uvádza, že vyššia súdna úradníčka správne zistila skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu vyvodila i správny právny záver a svoje rozhodnutie správne a v zmysle zákona odôvodnila. Sudca sa preto v
celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, pričom na doplnenie ešte uvádza, že vyššia súdna úradníčka správne konštatovala, že samotné podanie dovolania voči exekučnému titulu na Najvyšší súd SR nie je dôvodom na zastavenie exekúcie. Uvedené napokon vyplýva aj z konštantnej judikatúry, v zmysle ktorej podanie mimoriadneho opravného prostriedku nemá samo osebe vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť exekučného titulu (pozri napr. nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 60/04 z 19.05.2004). Ďalej súd v tejto súvislosti uvádza, že v značnom smere zákon síce chráni záujmy povinného, nesmie však zároveň ani zanedbávať záujmy oprávneného, pretože v jeho prospech už bola exekúcia nariadená a oprávnený má právo žiadať, aby v nej bolo pokračované, a aby sa uspokojenie jeho nároku neodďaľovalo (pozri nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 60/04). Zastavenie exekúcie v danom prípade by nepomerne viac chránilo povinného v porovnaní s oprávneným. Ide najmä o situáciu, ak v dovolacom konaní nedôjde k zrušeniu napadnutého právoplatného rozhodnutia, ktorého vykonateľnosť bola odložená. V takom prípade by sa malo v exekučnom konaní pokračovať. Ak by však došlo v dôsledku odkladu vykonateľnosti rozhodnutia k zastaveniu exekúcie, oprávnený by stratil poradie pre svoje právo. Ak by sa chcel oprávnený opätovne domôcť svojho práva, ktoré nebolo naplnené dobrovoľne, musel by opätovne podať návrh na vykonanie exekúcie. Takýmto postupom by došlo k jednoznačnému znevýhodneniu postavenia oprávneného. Súd pre úplnosť veci uvádza, že v rovine exekučného konania by následkom povolenia odkladu vykonateľnosti exekučného titulu (vysloveného v konaní pred dovolacím súdom) mal byť odklad exekúcie v zmysle § 61h ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, o ktorom však rozhoduje súdny exekútor, a to vydaním upovedomenia o odklade exekúcie. Vyššia súdna úradníčka preto správne postupovala, ak návrh povinného na zastavenie exekúcie v plnom rozsahu zamietla.
18. A čo sa týka námietky sťažovateľa, že sťažnosťou napadnuté uznesenie nespĺňa zákonné požiadavky uvedené v § 220 ods. 2 CSP ako aj s poukazom na jedno rozhodnutie Ústavného súdu SR, sudca konštatuje, že sám sťažovateľ neuviedol, v čom vlastne by mala spočívať nepreskúmateľnosť tohto rozhodnutia. Naopak súd má za to, že vyššia súdna úradníčka dostatočným, ba až vyčerpávajúcim spôsobom v rozsahu vyše jednej strany A4 ozrejmila, prečo podanie mimoriadneho opravného prostriedku spolu s návrhom na odklad vykonateľnosti nie je žiadnou skutočnosťou brániacou vykonateľnosti exekučného titulu a teda skutočnosťou smerujúcou k zastavenie exekúcie ako takej. Teda napadnuté rozhodnutie spĺňa kritériá dané ustálenou judikatúrou ESĽP.
19. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia právnych predpisov, súd sťažnosť povinného podľa § 250 ods. 1 CSP ako nedôvodnú zamietol.
20. Podľa §-u 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
21. Podľa §-u 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
22. Podľa §-u 199e ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene.
23. Oprávnený vo svojom vyjadrení k sťažnosti povinného súčasne uviedol, že si uplatňuje právo na náhradu trov exekučného konania, vrátane trov právneho zastúpenia, a to v rozsahu 100 %.
24. Podľa §-u 9 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č.655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška č. 655/2004 Z.z.“), základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.
25. Podľa §-u 10 ods. 1 vyhlášky č.655/2004 Z.z., ak nie je ustanovené inak, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty nad 33 193,92 eura je 486,29 eura + 6,64 eura za každých aj začatých 3319,39 eura prevyšujúcich sumu 33 193,92 eura.
26. Podľa §-u 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky č.655/2004 Z.z., odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, príprava a prevzatie zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takémuto návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.
27. Podľa §-u 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol.
28. Podľa §-u 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného predpisu.
29. Súd preto v zmysle § 199a ods. 1 Exekučného poriadku priznal oprávnenému nárok na náhradu trov konania o sťažnosti povinného v súvislosti s jeho vyjadrením k predmetnej sťažnosti v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami Exekučného poriadku a vyhlášky č.655/2004 Z.z. spočívajúcich z trov právneho zastúpenia spolu v sume 343,38 Eur (súd vychádzal z tarifnej hodnoty veci vo výške 65.033,58 Eur, pričom výška odmeny za jeden úkon právnej služby je podľa § 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky vo výške 276,35 eur + 1x režijný paušál á 9,80 eur + 20% DPH).
30. Vzhľadom na vyššie uvedené považoval súd trovy právneho zastúpenia oprávneného spojené v súvislosti s vyjadrením k sťažnosti povinného za preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré mu vznikli v súvislosti so sťažnosťou povinného, a preto o ich náhrade rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto uznesenia. Trovy konania, ktoré boli oprávnenému priznané týmto rozhodnutím, budú od povinného vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.