Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Er-668-2007.pdf
PDF · 79.35 KB
Case nature
Subarea
8Er/668/2007
Uznesenie
Okresný súd Komárno v právnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: W. P., nar. X.X.XXXX, bytom F. C. XXX/XX, U., o vymoženie 66,38 eur a trov exekúcie
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e .
Oprávnený je povinný z a p l a t i ť súdnemu exekútorovi JUDr. Máriovi Mičákovi trovy exekúcie vo výške 176,54 eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Komárno vydal dňa 4.6.2007 poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora JUDr. Mária Mičáka (EX 2166/07).
2. Uznesením zo dňa 9.5.2011 súd na základe postúpenia pohľadávky pripustil zmenu účastníka na strane oprávneného, ktorým sa stala spoločnosť Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35 776 005.
3. Dňa 13.6.2018 doručil oprávnený súdu podanie, ktorým súdu oznámil, že existuje zákonný dôvod na zastavenie exekúcie z úradnej povinnosti súdu. Poukázal pritom na znenie ustanovenia § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31.8.2008, podľa ktorého možno rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie. Nakoľko oprávnený mal za to, že počas exekúcie došlo k uplynutiu prekluzívnej lehoty, počas ktorej bolo možné vykonať rozhodnutie, na základe ktorého je vedené exekučné konanie, sú splnené predpoklady na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. b/ zákona č. 233/1995 Z.z. (EP) z úradnej povinnosti a na rozhodnutie o trovách exekúcie v súlade s § 197 EP. Oprávnený v závere poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 7M Cdo 13/2011 zo dňa 12.12.2011.
4. Podľa § 243b ods. 1 EP účinného od 1.11.2013 exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
5. Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. účinného do 31.8.2008 rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.
6. V danej veci je exekučným titulom právoplatné a vykonateľné rozhodnutie - blok na pokutu nezaplatenú na mieste Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného Zboru Banská Bystrica č. AA 2308811 zo dňa 25.7.2006, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25.7.2006 a vykonateľnosť dňa 10.8.2006. Ide o rozhodnutie, ktoré spĺňa všetky materiálne aj formálne náležitosti, ktoré exekučný titul má spĺňať, aby mohol byť podkladom pre výkon exekúcie.
7. V súlade s citovaným § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. účinného do 31.8.2008 v čase vydania exekučného titulu platila pre vymoženie pohľadávky trojročná prekluzívna lehota. Uvedená trojročná prekluzívna lehota začala v danom prípade plynúť odo dňa vykonateľnosti exekučného titulu, avšak v priebehu jej plynutia novelizáciou zákona o priestupkoch vykonanej zákonom č. 298/2008 Z.z. účinným od 1.9.2008 došlo k vypusteniu ustanovenia o trojročnej prekluzívnej lehote na možnosť vymáhania uloženej pokuty za priestupok z ustanovenia § 88 ods. 1. Novelizácia ustanovenia § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch zákonom č. 298/2008 Z.z. s účinnosťou od 1.9.2008 je príkladom nepriamej retroaktivity. Novela neobsahovala prechodné ustanovenia pre prípady, keď exekučný titul bol vydaný pred 1.9.2008 a trojročná prekluzívna lehota na vymáhanie by uplynula po 1.9.2008. V rozhodnom období, t.j. ku dňu 10.8.2009 už nebolo možné aplikovať právnu normu, ktorá už v tom období nebola platná. Vzhľadom na absenciu intertemporálnych ustanovení zákona o priestupkoch upravujúcich stret rozdielnych právnych úprav lehoty pre výkon rozhodnutia, právne účinky novelizovaného ustanovenia § 88 sa od 1.9.2008 vzťahujú aj na právne vzťahy založené v minulosti. V súvislosti so samotnou lehotou na výkon rozhodnutia súd poukazuje na ustanovenie § 51 zákona o priestupkoch, ktoré zmocňuje pre prípad, že nie je v zákone o priestupkoch úprava ohľadne výkonu rozhodnutia, použiť úpravu uvedenú v ustanovení § 71 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, podľa ktorého výkon rozhodnutia možno nariadiť najneskôr do 3 rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti (ods.1). S poukazom na vyššie uvedené mal súd za to, že v danom prípade nie je potrebné, aby v stanovenej trojročnej lehote došlo k vymoženiu uloženej pokuty, ale postačuje, aby v lehote troch rokov po uplynutí lehoty na plnenie povinnosti došlo k nariadeniu výkonu rozhodnutia, čo v danom prípade splnené bolo, keďže zo spisu je zrejmé, že návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 11.5.2007 bol doručený súdnemu exekútorovi dňa 16.5.2007. Rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 7M Cdo 13/2011 zo dňa 12.12.2011, na ktoré poukazuje vo svojom podaní oprávnený, je v danom prípade irelevantné, nakoľko Najvyšší súd v ňom vyslovil názor, že ak oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie včas, neprichádza v zmysle § 203 ods. 1 EP do úvahy jeho procesné zavinenie na zastavení exekúcie z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty určenej na jeho vykonanie.
8. Uznesením Okresného súdu Nitra sp. zn. 8OdK/7/2019 zo dňa 21.1.2019 bol vyhlásený konkurz na majetok povinného.
9. Podľa § 167f ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému.
10. Nakoľko uznesením Okresného súdu Nitra sp. zn. 8OdK/7/2019 zo dňa 21.1.2019 došlo k vyhláseniu konkurzu na majetok povinného a v predmetnom exekučnom konaní sa vymáha pohľadávka podľa § 166a ods. 1 písm. a/ zákona o konkurze a reštrukturalizácii, súd dospel k záveru, že v danom prípade je daný dôvod na zastavenie konania, preto v súlade s § 57 ods. 2 EP exekúciu zastavil.
11. Podľa § 200 ods. 5 EP ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Podľa § 203 ods. 3 zákona EP ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.
12. Súdny exekútor si vyúčtovaním doručeným súdu dňa 29.3.2019 uplatnil náhradu trov exekúcie vo výške 228,34 eur, ktorá suma pozostáva z odmeny vo výške 156,04 eur, náhrady hotových výdavkov vo výške 34,24 eur a náhrady 20% DPH vo výške 38,06 eur.
13. V exekučných konaniach začatých pred 1. májom 2008 patrí exekútorovi v prípade zastavenia konania odmena podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu. Základnou hodinovou sadzbou je 6,64 eura za každú, aj začatú hodinu [§ 14 ods. 1 písm. a) a ods. 2 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. v znení účinnom do 30. apríla 2008]. Súd pri určovaní odmeny podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu vychádzal zo špecifikácie predloženej exekútorom avšak mal za to, že úkony vyúčtované súdnym exekútorom možno vybaviť v kratšom časovom rozmedzí. Do súčtu času pre priznanie
odmeny podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu súd na rozdiel od účtovania predloženého exekútorom nezapočítal čas, ktorý mal exekútor vynaložiť na vykonanie úkonu „vyúčtovanie trov exekúcie“, keďže ide o úkon, ktorý robí exekútor pre seba za účelom priznania trov exekúcie, pričom tento úkon nijako nesleduje vymoženie pohľadávky. Vymoženie pohľadávky taktiež nesledujú úkony exekútora súvisiace s ukončením konania a spisu ako vypracovanie podnetu na zastavenie exekúcie vrátane uplatnenia trov exekúcie spolu so zaslaním spisu, zrušenie blokácie účtu a zrážok z iných príjmov povinného, oznámenie o ukončení exekúcie, vyhotovenie konečného vyúčtovania a vrátenie poverenia. Súd teda pri určovaní odmeny podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu vychádzal zo špecifikácie predloženej exekútorom a po preverení úkonov exekučnej činnosti obsiahnutých v pripojenom exekučnom spise sp. zn. EX 2166/07 priznal súdnemu exekútorovi odmenu podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu v súlade s § 14 ods.1 písm. a/, ods. 2 citovanej vyhlášky vo výške 6,64 eur, a to za 1 hodinu exekučnej činnosti (3 úkony exekučnej činnosti po 15 minút), ktoré súd považoval s ohľadom na obsah vykonaných úkonov /prevzatie návrhu a založenie spisu, postúpenie návrhu na zmenu účastníka konania, vypracovanie žiadosti o vyznačenie právoplatnosti a vykonateľnosti uznesenia o zmene účastníka konania) za primerané.
14. V časti vyúčtovanej paušálnej odmeny súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu vo výške 106,24 eur za 32 úkonov exekučnej činnosti vyplývajúcich zo spisu - a to za získanie poverenia, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke, doručenie exekučného príkazu na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke, každé zisťovanie majetku povinného (5x), každé zisťovanie účtu povinného (9x), každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného (14x). Súd súdnemu exekútorovi nepriznal paušálnu odmenu za lustráciu povinného v Živnostenskom a Obchodnom registri a za zisťovanie konkurzného konania v Obchodnom vestníku, nakoľko tieto úkony súd nepovažoval za úkony podľa § 15 citovanej vyhlášky, za ktoré by súdnemu exekútorovi patrila paušálna odmena. Nakoniec súd súdnemu exekútorovi nepriznal paušálnu odmenu za viacnásobné doručenie príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke a exekučného príkazu na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke, keď gramatickým výkladom ustanovenia § 15 ods. 1 citovanej vyhlášky mal súd za to, že odmena za doručenie uvedenej listiny patrí súdnemu exekútorovi len raz.
15. V súvislosti s poštovným vo výške 19,74 eur vyčísleným súdnym exekútorom za 31 zásielok doručovaných poštou súd konštatuje, že súdny exekútor výdavky v uvedenej výške preukázal, uplatnené trovy exekúcie zodpovedajú reálne vykonaným úkonom a výdavkom exekútora. V súvislosti s tlačou a fotokopírovaním súd exekútorovi priznal aj náhradu sumy vo výške 13,50 eur za 135 listov. Poplatky za poskytnutú súčinnosť bánk (0,80 eur) a Sociálnej poisťovne (0,20 eur) predstavujú spolu sumu vo výške 1 eur.
16. S poukazom na vyššie uvedené súd súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie úhrnom vo výške 176,54 eur, ktorá suma pozostáva: 1/ z hodinovej odmeny vo výške 6,64 eur v súlade s § 14 ods. 1, 2 citovanej vyhlášky, 2/ z paušálnej odmeny vo výške 106,24 eur podľa § 15 ods. 1 citovanej vyhlášky, 3/ z náhrady hotových výdavkov vo výške 34,24 eur v súlade s § 22 citovanej vyhlášky, 4/ z náhrady 20% DPH vo výške 29,42 eur v súlade s § 196 veta druhá zákona č. 233/1995 Z.z. (EP). V súlade s § 203 ods. 3 Súd na náhradu trov zaviazal v súlade
Poučenie:
Proti 1. výroku tohto uznesenia možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Komárno.
Proti 2. výroku tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.