Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/92/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Mgr. Michaelou Priesolovou, v právnej veci žalobcu: Kastav, s.r.o., IČO: 36 420 492, so sídlom Horný Hričov 220, právne zastúpený: JUDr. Michalom Kováčom, IČO: 422 190 35, advokátom so sídlom Sládkovičova 9, Žilina proti žalovanej: D. Z.Á., D.. XX.XX.XXXX, H. N. A. XXXX/XX, Ž., štátna občianka SR, právne zastúpená: Mgr. Pavlínou Jancovou, IČO: 42 224 608, advokátkou so sídlom Antona Bernoláka 2200/30, Žilina, o zaplatenie 2.561,04 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 486,39 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1.929,36 Eur od 17.12.2013 do 12.3.2014 a úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 486,39 Eur od 13.3.2014 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalobca m á voči žalovanej právo na náhradu trov konania v rozsahu 50,68 % trov konania.

IV. Slovenská republika má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 24,66 %.

V. Slovenská republika má proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 75,34 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 7.2.2014 domáhal voči žalovanej zaplatenia ceny neuhradených prác v sume 2.561,04 Eur spolu s 5,25 % ročným od 17.12.2013 do zaplatenia.

2. Žalobca žalobu skutkovo odôvodnil tým, že žalobca ako zhotoviteľ na základe objednávky zo dňa 15.11.2013 pre žalovanú vykonal stavebné práce na rekonštrukcií bytu nachádzajúce sa na Platanovej ulici 30 v Žiline. Cena diela bola medzi stranami dojednaná podľa vypracovaného rozpočtu, a to na sumu 4.491,43 Eur vrátane DPH s tým, že žalovaná v deň vystavenia objednávky zaplatila žalobcovi zálohu v sume 2.000,- Eur. Po odsúhlasení rozpočtu žalovanou začal žalobca dňa 16.11.2013 s realizáciou stavebných prác. V priebehu vykonávania prác bolo dielo zhotovované podľa požiadaviek žalovanej, čím došlo k zmene oproti predpokladaným prácam podľa rozpočtu. V dôsledku zmien, ktoré boli dohodnuté ústne, bol následne vypracovaný rozpočet skutočne vykonaných prác a po skončení prác bol vypracovaný konečný rozpočet na sumu 4.561,04 Eur, ktorý žalovaná odsúhlasila. Dielo bolo odovzdané do užívania žalovanej 9.12.2013, čo potvrdila podpisom na zápise o odovzdaní diela. Žalovaná vyfaktúrovanú a odsúhlasenú cenu diela nedoplatila v sume 2.561,04 Eur. Žalobca si okrem toho uplatnil aj nárok na úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne z dlžnej sumy od splatnosti faktúry do zaplatenia.

3. Súd vo veci vydal platobný rozkaz sp.zn. zo dňa 14.2.2014, ktorým žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel. Dňa 17.3.2014 doručila žalovaná súdu odpor proti platobnému rozkazu (č.l. 26), v ktorom namietala, že na základe obhliadky pánom Kupčákom zo spoločnosti Kastav, s.r.o., bol vypracovaný rozpočet na prestavbu bytového jadra a bol jej predložený rozpočet na sumu 3.442,97 Eur, ktorý bol vzájomne odsúhlasený. Rozpočet v sume 4.491,43 Eur by žalovaná, s ohľadom na trhové ceny obdobných prác v danom čase, neodsúhlasila. Po vyfaktúrovaní sumy 4.591,43 Eur, ktorá výrazne presiahla pôvodný rozpočet, žalovaná v liste zo dňa 13.12.2013 uviedla, že nesúhlasí s vyfaktúrovanou sumou a žiada o vystavenie faktúry podľa objednávky na sumu 3.442,97 Eur. Na výzvu právneho zástupcu žalobcu, žalovaná listom zo dňa 17.1.2014 opätovne vyjadrila nesúhlas s vyfaktúrovanou cenou a tiež vyjadrila záujem zaplatiť zvyšnú cenu za stavebné práce. Po obdržaní platobného rozkazu zaplatila žalovaná zvyšok sumy, ktorú považovala za dohodnutú medzi stranami, t.j. sumu 1.442,97 Eur. Na základe uvedeného žiadala platobný rozkaz zrušiť a nariadiť pojednávanie.

4. Dňa 27.3.2014 doručil žalobca súdu čiastočné späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie sumy 1.442,97 Eur (č.l. 49) a žiadal, aby súd žalovanú zaviazal na zaplatenie sumy 1.118.07 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 2.561,04 Eur od 17.12.2013 do 12.3.2014 a s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1.118.07 Eur od 13.3.2014 do zaplatenia. Čiastočné späťvzatie žaloby odôvodnil tým, že žalovaná uhradila dňa 12.3.2014 na účet žalobcu sumu 1.442,97 Eur, a tak predmetom sporu ostáva zaplatenie sumy 1.118,07 Eur s príslušenstvom.

5. Dňa 13.6.2014 doručil žalobca súdu vyjadrenie k odporu žalovanej (č.l. 62), v ktorom zotrvala na vyjadreniach uvedených v žalobe. Vo vzťahu k žalobkyňou uvedenému rozpočtu na sumu 3.442, 97 Eur, ktorý mal S. A. G., Ž. X., Ž. H. F. S. W. XX.XX.XXXX D. R. A. Ž. A. N. G., A. L. P. A. F., S. G. Z. D. A., Ž. Y. M. X. D. požiadavku žalovanej. Nakoľko v rámci pripomienkovania bol predbežný rozpočet na sumu 3.442, 97 Eur nereálny (s ohľadom na položkové ceny), vypracoval pán G. W. F. D. Z. X.XXX,XX Eur, G. Ž.S. P.. D. R. Ú. W. N. A. F. S. V. A., G. P. V. G. F. D. Z. X.XXX,XX Eur, F. P. Ž.. G. X. Ž. Ž.V. S. V. Z. A. G. V. A. G..

6. Uznesením sp.zn. -52 zo dňa 26.5.2014 súd zastavil konanie v časti o zaplatenie 1.442,97 Eur a rozhodol, že o trovách konania bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí.

7. Súd vo veci nariadil a dňa 23.3.2016 S. A.S. R. Ú. Z. Z. V. A. R. Ž.. R. S. Z. Z. - G. Ž., M. G. V. Ž. S. R. H. V. S. A. A.. G. Ž.V. X., Ž. A. P. N. M. D. O. X. Ž. na viaceré skutočnosti, ktoré bude nutné pri rekonštrukcii zohľadniť. Vychádzal z toho, že rozpočet na sumu 4.491,43 Eur bol schválený na mieste žalovanou a zároveň odovzdaná záloha. O tomto nemal doklad, nakoľko nemal zo sebou potvrdenia. Po vykonaní prác sa u žalovanej stretli aj s pani G. X.XX.XXXX, G. P. F. S. A. V. Z. A. S. D.. A. X. R. Ž. Z. A. G. P. S. G.Ý. F. V. D. W. N. Ž. P. N. W. X.. R. A. D. H., Ž. R. P. A. A. P. Z., V. H. V. Ž. V. R. Ž.. S. F. S.Z. Ž. D. P. X., Ž. W. A. P. N. N. Z. A. A. G., G. D. O.. A. S. H. P. H., Ž. F. S. A. G.P. Z. P. A. G.. D. Z. P. A.nie na 13.4.2016 za účelom výsluchu svedkov.

8. Na pojednávaní dňa 13.4.2016 súd vec A. R. Ú. Z. Z. V. L. A. R.. R. S. Z., N. G., S., Ž. D. Ž. Ž. M. D. D. F. N. M. A. G.. D. Z. Z. X. Ž. S. N., G. A. F.. Z.V. D. X., Č. Č. H. F. P. Ž. V. A. G.. X. ju však na to, že sa môže meniť v závislosti od toho, čo sa zistí po strhnutí jadra. Byt navštívila ešte raz, keď tam boli robotníci a strhávala sa tapeta. Potom ju ešte požiadali o vypracovanie výsledného rozpočtu. Pri jeho vypracovaní bola znova v opravenom byte a opätovne sa vykonala obhliadka. Svedkyňa ďalej uviedla, že išlo o tri vypracované rozpočty. Prvý bol predbežný alebo ponukový, druhý bol opravený a tretí bol fakturačný, pričom na prácach sa začalo na základe druhého - opraveného rozpočtu, ktorý bol na vyššiu sumu ako prvý. Svedkyňa ďalej uviedla, že žalovaná s druhým rozpočtom súhlasila a bol vyhotovený na základe pripomienok. Pri vypracovaní výsledného rozpočtu žalovaná nemala žiadne pripomienky. Hotový finálny rozpočet odovzdala svedkyňa žalovanej, ktorá ho mala dať konateľovi žalobcu. Rozpočet bol vypracovaný na základe softvéru Oscar od firmy Otis, v ktorom sú každoročne aktualizované všeobecne známe ceny pre stavebné práce a materiály. Uvedené ceny možno zmeniť. Svedkyňa sa k rozpočtom predloženým v konaní nevedela bližšie vyjadriť, vedela iba, že prvý rozpočet bol najnižší a tretí mal najvyššiu cenu. Následne súd vypočul M. G., O., Z. V. R. G. Ž.. R. M. S. S., Ž. A. S. A. F. F. - A. G., N. S. N. X. Ž. všetci štyria, kde prešli rozpočet po položkách a doplnili ho. Následne vypísali za ňu objednávku, ktorú žalovaná podpísala a začali vykonávať dohodnuté práce, pričom všetko komunikovali so žalovanou. Po ukončení prác boli vykonané nové merania a vypracovaný konečný rozpočet. Pri odovzdaní podpísala žalovaná preberací protokol a následne ju svedok a konateľ odviezli

domov. Svedok si všimol, že je nahnevaná, odovzdala im konečný rozpočet a povedala nech si vystavia faktúru. Svedok uviedol, že medzi nimi a žalovanou nešlo o dojednanie o pevnej cene. Predpokladom pre objednávku bol však druhý rozpočet, ku ktorému sa mal žalobca vyjadriť. Druhý rozpočet žalovaná určite videla, pretože pred ňou bolo všetko prejednávané. K uvedenému žalovaná uviedla, že prvý rozpočet znel na 2.800,- Eur, druhý na 3.400,- Eur, pričom žalovaná bola nahnevaná kvôli sprchovaciemu kútu, ktorý mal byť podmurovaný. Konečný rozpočet žalovaná dostala až s faktúrou. Vo vzťahu k sume prvého rozpočtu vo výške 2.800,- Eur konateľ žalobcu poznamenal, že išlo o sumu bez DPH, ktorá s DPH predstavovala sumu 3.400,- Eur. Na žiadosť právnych zástupcov strán sporu s ohľadom na právny názor pôvodného zákonného sudcu, súd pojednávanie odročil na 2.5.2016. Na pojednávaní si svedok M. G.G. O. X. Z., G. O. Z. A. X. R. W. XX.X.XXXX S. Z. XX,XX Eur (Č..l. 105).

9. Dňa 15.4.2016 doručil vyjadrenie k veci žalobca (č.l. 99), v ktorom zároveň predložil čestné vyhlásenie svedkyne Blaženy Kašovej zo dňa 20.12.2013. Žalobca poukázal na svedeckú výpoveď Blaženy Kašovej, ktorá sa v podstate neodchyľuje od čestného vyhlásenia, z ktorého iba vyplývajú samotné sumy rozpočtov. Podľa názoru žalobcu je tak zrejmé, že pracovať sa začalo na základe druhého - ponukového rozpočtu na sumu 4.491,43 Eur. Žalobca s ohľadom na právne posúdenie predošlého zákonného sudcu o tom, že v danom prípade nebola preukázaná dohoda o cene a žalobcovi patrí iba zúžitkovateľná cena diela uviedol, že prípadným znaleckým dokazovaním nie je možné určiť objektívne cenu rekonštrukcie, nakoľko niektoré práce nie sú viditeľné obhliadkou na mieste. Vo vzťahu k tvrdeniam právnej zástupkyne žalovanej o tom, že žalobca mal žalovanú písomne upozorniť na zmenu ceny diela poukázal na to, že ide o prípad podľa , kedy nie je možné určiť cenu diela pevnou sumou, čo nie je daný skutkový stav, pretože v posudzovanom prípade bola cena diela dojednaná rozpočtom, sporné je iba na akú sumu. Žalobca mal za to, že v konaní preukázal, že cena diela bola dohodnutá na základe druhého rozpočtu a následne boli vykonané práce, ktoré sa vyskytli v priebehu rekonštrukcie navyše a boli dojednané ústne, pričom navýšenie bolo odsúdené žalovanou. V závere poznamenal, že žalovaná nikdy v priebehu záručnej doby u žalobcu neuplatňovala práva zo zodpovednosti za vady diela týkajúce sa rozsahu vykonaného diela.

10. Na pojednávaní dňa 4.5.2016 žalobca po predbežnom právnom názore súdu navrhol vykonať znalecké dokazovanie za účelom odhadu hodnoty stavebných prác. Z uvedeného dôvodu súd pojednávanie odročil na neurčito a vo veci nariadil znalecké dokazovanie.

11. Dňa 14.2.2017 vo veci ustanovený znalec predložil súdu znalecký posudok č. 3/2017 (č.l. 134), v ktorom stanovil cenu vykonaných prác žalobcom u žalovanej vo výške 3.603,67 Eur. Výšku vykonaných prác určenú znalcom namietal žalobca, ktorý argumentoval zvýhodnením žalovanej pri určení ceny niektorých prác a tiež nezohľadnením všetkých vykonaných prác žalobcom u žalovanej. Následne súd na 27.3.2017 nariadil pojednávanie, na ktorom žalobca navrhol vypočuť znalca vo vzťahu k námietkam žalobcu voči znaleckému posudku. Žalovaná súhlasila so znaleckým posudkom ako aj so sumou určenou znalcom. Súd následne odročil pojednávanie za účelom vykonania žiadosti o písomné vyjadrenie znalca.

12. Dňa 2.6.2017 doručil znalec súdu vyjadrenie (č.l. 214), v ktorom sa vyjadril k námietkam žalobcu, pričom v písomnom vyjadrení sám navrhol doplniť a opraviť niektoré časti znaleckého posudku.

13. Dňa 1.3.2017 doručil žalobca súdu vyjadrenie (č.l. 217), v ktorom opätovne namietal nesprávne cenníkové položky použité znalcom pri vypracovaní posudku.

14. Po zmene zákonného sudcu súd vo veci nariadil pojednávanie na 3.9.2018. Dňa 3.9.2018 (v deň pojednávania) bolo súdu doručené podanie právnej zástupkyne žalovanej (č.l. 244), v ktorom poukázala na , podľa ktorého je zhotoviteľ povinný vydať objednávateľovi písomné potvrdenie o prijatí objednávky. Okrem toho žalovaná zdôraznila, že v zmysle , v prípade dohody o cene na základe rozpočtu sa dohodnutá cena bez súhlasu objednávateľa nemôže zvýšiť. Za dohodnutú cenu považovala cenu 3.442,97 Eur podľa rozpočtu zo dňa 31.10.2013. Žalovaná žiadne zvýšenie ceny neodsúhlasila, listom zo dňa 13.12.2013 vyúčtovanú cenu žalobcovi rozporovala a žalobcovi vrátila. V zmysle znaleckého posudku žalovaná namietala účtovanie niektorých prác, ktoré nebolo možné v jej byte ani vykonať. Okrem toho žalovaná žiadala v prípade priznania časti žalovanej sumy, aby súd zamietol nárok na úroky z omeškania a priznal ich až od právoplatnosti rozsudku, a to pre rozpor

s dobrými mravmi. Okrem toho žiadala, aby súd z dôvodov hodných osobitného zreteľa nepriznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

15. Na pojednávaní dňa 3.9.2018 súd vec prejednal za účasti strán sporu a ich právnych zástupcov. Právny zástupca žalobcu poukázal na to, že trvá na názore, že bolo v konaní preukázané, že cena diela bola medzi stranami dohodnutá na základe rozpočtu, avšak s ohľadom na procesnú situáciu bol žalobca nútený navrhnúť znalecké dokazovanie, pričom po predbežnom právnom posúdení navrhol vykonať doplnenie znaleckého posudku. Právna zástupkyňa žalovanej zotrvala na tom, že medzi stranami nedošlo k dostatočne určitej dohode o cene diela. Zároveň žiadala, že ak súd zaviaže žalovanú k doplatku ceny diela, žiadala, aby z dôvodov hodných osobitného zreteľa žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Súd následne pojednávanie odročil na neurčito a vo veci nariadil doplnenie znaleckého dokazovania. Zároveň uznesením zo dňa 5.9.2018 priznal znalcovi odmenu za vypracovanie znaleckého posudku v sume 598,29 eur.

16. Dňa 12.3.2019 doručil znalec súdu doplnenie znaleckého posudku č. 3/2017 (č.l. 305), z ktorého po zohľadnení pripomienok žalobcu vyplýva, že hodnota skutočne vynaložených prác u žalovanej vykonaných žalobcom predstavuje sumu 3.929,36 Eur. Následne súd uznesením zo dňa 18.3.2019 priznal znalcovi odmenu vo výške 93,71 Eur (č.l. 327). Následne súd vo veci nariadil pojednávanie na 21.8.2019, ktoré na žiadosť právnej zástupkyne žalovanej odročil na 9.9.2019.

17. Súd následne na pojednávaní dňa 9.9.2019 vec prejednal a rozhodol v prítomností strán sporu a ich právnych zástupcov. Na predmetnom pojednávaní strany sporu zotrvali na svojich predošlých vyjadreniach. Právny zástupca žalobcu zotrval na predošlých vyjadreniach a opätovne zdôraznil najmä neúčelnosť znaleckého dokazovania, nakoľko v konaní bolo jednoznačne preukázané, že dojednanie o cene vyplývalo z druhého rozpočtu, a to v sume cca 4.491,- Eur. Ďalej zdôraznil, že znalec nemohol dostatočne posúdiť ani pri ohliadke položky a práce, ktoré sú už tam zabudované a materiály, ktoré boli použité. Právna zástupkyňa žalovanej uviedla, že doplnenie znaleckého posudku považuje za neúčelné. Konateľ žalobcu na pojednávaní opätovne popísal okolností objednávky a jej realizácie, pričom z jeho výpovede je zrejmé, že všetky okolností objednávky boli ústne odsúhlasené žalovanou. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že v priebehu realizácie stavebných prác sa stále navyšovali ceny stavebných prác, nakoľko nebolo rozpočtované v rozpočte. Zotrvala však na tom, že práce sa začali na základe druhého rozpočtu, avšak neznel na sumu 4.491 Eur ale na sumu 3.442 Eur.

18. Súd následne na pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise, vec posúdil bol nižšie citovaných zákonných ustanovení:

19. Podľa ust. (ďalej len ""), zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo dielo zadané (zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.

20. Podľa , ak nedôjde k zhotoveniu diela na počkanie, zhotoviteľ je povinný vydať objednávateľovi písomné potvrdenie o prevzatí objednávky. Potvrdenie musí obsahovať označenie predmetu diela a ďalej jeho rozsah, akosť, cenu za vykonanie diela a čas jeho zhotovenia.

21. Podľa a : (1) Ak nie je výška ceny dojednaná zmluvou alebo ustanovená osobitnými predpismi, treba poskytnúť primeranú cenu. (2) Ak nie je dohodnuté inak, platí sa cena až po skončení diela. Ak sa však dielo vykonáva po častiach alebo ak vyžaduje vykonanie diela značné náklady, je ten, komu bolo zadané, oprávnený požadovať už počas vykonávania diela od objednávateľa primerané preddavky.

22. Podľa , ak sa cena dohodla podľa rozpočtu, nesmie sa bez súhlasu objednávateľa zvýšiť. Práce a náklady do rozpočtu nezahrnuté možno účtovať iba vtedy, ak ich schválil objednávateľ písomne alebo ak práce dodatočne písomne objednal.

23. Podľa , ak cenu pri uzavretí zmluvy nemožno dojednať pevnou sumou, musí sa určiť aspoň odhadom. Ak zhotoviteľ dodatočne zistí, že bude treba cenu určenú odhadom podstatne

prekročiť, je povinný na to objednávateľa bez meškania písomne upozorniť a oznámiť mu novourčenú cenu; inak nemá právo za zaplatenie rozdielu v cene.

24. Podľa ust. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

25. Podľa ust. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

26. Podľa Nariadenia vlády SR č. , ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

27. Po čiastočnej úhrade a čiastočnom späťvzatí žaloby v sume 1.442,97 Eur došlo k zastaveniu konania v tejto časti a predmetom sporu sa stalo zaplatenie sumy 1.118.07 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 2.561,04 Eur od 17.12.2013 do 12.3.2014 a s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1.118.07 Eur od 13.3.2014 do zaplatenia.

28. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané a nesporné, že na základe objednávky žalovanej zo dňa 15.11.2013 (č.l. 4) došlo k uzavretiu zmluvy o dielo medzi žalobcom a žalovanou, ktorej predmetom bola rekonštrukcia bytového jadra u žalovanej v byte na Solinkách v Žiline s označením, že cena obsahuje komplexne dohodnuté stavebné úpravy. V dolnej časti objednávky je rukou dopísaný dátum 15.11.2013 a prevzatie zálohy v sume 2.000,- Eur. Žalovaná v spore namietala, že si žalobca nesplnil povinnosť podľa a nevydal jej potvrdenie o prevzatí objednávky, nakoľko sa nejednalo o zhotovenie veci na počkanie. Žalobca skutočne v spore nepreukázal vystavenie potvrdenia objednávky, avšak túto povinnosť zákon ukladá zhotoviteľovi iba v záujme právnej istoty. Nevydanie potvrdenia má poriadkový charakter. Objednávateľ má právo domáhať sa jeho vydania. Nesplnenie tejto povinnosti však nič nemení na povinnosti zmluvných strán plniť podľa uzavretej zmluvy. V prípade súdneho sporu nevydanie potvrdenia môže mať iba procesný dôsledok spočívajúci v povinnosti zhotoviteľa preukázať ním tvrdené údaje, ktoré mali byť obsiahnuté v potvrdení o prevzatí objednávky.

29. Zo zápisu o odovzdaní a prevzatí stavebných prác zo dňa 9.12.2013 (č.l. 37) vyplýva, že žalovaná prebrala zariadenia do užívania bez výhrad. Z faktúry č. 121302 zo dňa 9.12.2013 (č.l. 38) vyplýva, že žalobca vyúčtoval žalovanej práce vo výške 4.561,04 Eur so splatnosťou faktúry dňa 16.12.2013. Z listín predložených žalovanou (č.l. 40-43) vyplýva, že žalovaná po prevzatí faktúry listom zo dňa 13.12.2013 namietala správnosť vyúčtovanej sumy a faktúru žalobcovi vrátila s tým, že žiada o jej opravu v zmysle objednávky na sumu 3.442,97 Eur. Následne právny zástupca žalobcu vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy v dodatočnej lehote do 20.1.2014. Listom zo dňa 16.1.2014 vyzval žalobca žalovanú na vykonanie inventarizácie pohľadávok a záväzkov k 31.12.2013, v opačnom prípade bude považovať vyúčtované sumy za správne. Žalovaná v liste zo dňa 26.1.2014 (č.l. 45) opäť namietala správnosť faktúry a vrátila ju žalobcovi. Súd má z uvedeného za nesporné, že žalovaná neuhradila žalobcovi žiadnu sumu (okrem zálohy vo výške 2.000,- Eur), pričom žalobcovi neuhradila ani doplatok k sume, ktorú považovala za oprávnenú, t.j. sumu 1.442,97 Eur. Uvedený doplatok žalobcovi uhradila až po doručení platobného rozkazu.

30. Zmluvou o dielo je zmluva, ktorou sa zhotoviteľ zaväzuje objednávateľovi, že za odplatu vykoná pre objednávateľa určité dielo na svoje nebezpečenstvo. Zmluvou o dielo vzniká vzájomný (synalagmatický) záväzkový právny vzťah, ktorého účelom je poskytnúť objednávateľovi podľa určeného zadania dielo za odplatu. Zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať na svoje nebezpečenstvo dielo a objednávateľ sa zaväzuje dielo prevziať a zaplatiť jeho cenu. V je vymedzená neobchodná zmluva o dielo, ktorá sa vzťahuje aj na prípady, keď zhotoviteľom diela je podnikateľ, ale za podmienky že objednávateľom je nepodnikajúca fyzická alebo právnická osoba. V prípade, že zhotoviteľom diela je podnikateľ, sú dôležité tiež ustanovenia o ochrane spotrebiteľa. Zmluva o dielo je uzavretá, len čo sa zhotoviteľ a objednávateľ dohodli o podstatných náležitostiach zmluvy, a to o predmete diela, o tom, že dielo bude vykonané na nebezpečenstvo zhotoviteľa, o tom, že

zhotovenie diela bude odplatné; výška ceny (odmeny) za zhotovenie diela nemusí byť dohodnutá. Rozsiahlejšie dielo spravidla neumožňuje určiť cenu pevnou sumou alebo odhadom, preto ustanovenie § 635 umožňuje dohodnúť cenu podľa rozpočtu. Pri takto určenej cene bude pre jej výšku rozhodujúce množstvo práce a náklady zahrnuté do rozpočtu. Práce a náklady, ktoré neboli zahrnuté do rozpočtu, možno totiž účtovať iba vtedy, keď ich objednávateľ písomne schválil, alebo objednávateľ práce dodatočne písomne objednal. V tejto súvislosti treba upozorniť na odlišnosť právnej úpravy v ustanovení a nasl. , kde sa rozlišuje cena určená podľa rozpočtu zaručujúceho úplnosť rozpočtu a cena určená podľa rozpočtu nezaručujúceho úplnosť rozpočtu. Ustanovenie pri dohode o cene predpokladá úplný rozpočet. Požadovať zvýšenú cenu oproti cene určenej podľa rozpočtu môže zhotoviteľ iba v prípade splnenia všetkých nasledovných predpokladov, a to a) ak v čase od uzavretia zmluvy do jej splnenia došlo k zmene cenového predpisu, podľa ktorého sa cena dohodla, b) zhotoviteľ bez meškania objednávateľa písomne upozornil na zmenu cenového predpisu a písomne mu oznámil novú cenu, c) objednávateľ bez zbytočného odkladu (od oznámenia zhotoviteľa) od zmluvy neodstúpil, d) k zvýšeniu ceny nedošlo po prekročení dohodnutej doby na vykonanie diela. V posudzovanom prípade súd nemal preukázaný základ, a to dohodu o cene formou rozpočtu.

31. V zmysle objednávky bola dohodnutá cena podľa vypracovaného rozpočtu, pričom cena mala obsahovať kompletne dohodnuté stavebné úpravy. Medzi stranami bolo nesporné, že žalobca vykonal u žalovanej dohodnuté práce, sporná bola dohoda o cene vykonaných prác. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že medzi stranami boli vypracované tri rozpočty - ponukový (predbežný), opravený a konečný (fakturačný). Sporné boli sumy, ktoré mali byť v rozpočtoch dohodnuté. Podľa žalobcu znel prvý - ponukový rozpočet na sumu 3.442,97 Eur (č.l. 30-36), druhý (opravený, na základe ktorého sa začalo s prácami) na sumu 4.491,43 Eur (č.l. 5-11) a posledný fakturačný (so zohľadnením prác navyše) na sumu 4.561,04 Eur (č.l. 12-19). Podľa žalovanej prvý rozpočet znel na sumu okolo 2.800,- Eur (takýto rozpočet však v konaní nedoložila), druhý, na základe ktorého sa začalo s prácami, na sumu 3.442,97 Eur. Tretí rozpočet mala žalovaná obdržať až spolu s faktúrou, pričom suma v ňom uvedená (4.561,04 Eur) podľa jej názoru medzi stranami nebola dohodnutá. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že zmluva o dielo bola uzavretá na základe objednávky žalovanej, pričom cena mala byť dohodnutá rozpočtom. Žiadna zo strán sporu však v konaní neuniesla dôkazné bremeno ohľadom preukázania svojho tvrdenia, na základe ktorého rozpočtu sa reálne práce u žalovanej mali vykonať. Ani jeden z rozpočtov predložených v konaní nebol podpísaný zmluvnými stranami, ani objednávateľom ani zhotoviteľom. Rovnako objednávka či iná listina neobsahovala odkaz na rozpočet, z ktorého sa malo vychádzať pri začatí stavebných prác. Všetky tri rozpočty predložené v konaní boli vypracované dňa 31.10.2013. Jednotlivé rozpočty neobsahovali žiadne označenie, odsúhlasenie zmluvnými stranami, že ide o rozpočet, na základe ktorého sa malo začať s prácami u žalovanej. V danom prípade je súd toho názoru, že dôkazné bremeno ohľadom preukázania, na základe ktorého rozpočtu sa malo začať s prácami u žalovanej, znáša žalobca, a to s ohľadom na to, že tvrdil, že malo ísť o rozpočet na sumu 4.491,43 Eur. Rovnako bol povinný niesť dôkazné bremeno aj s ohľadom na skutočnosť, že žalovanej nevystavil potvrdenie o prevzatí objednávky, čo v prípade súdneho sporu má procesný dôsledok spočívajúci v povinnosti zhotoviteľa preukázať ním tvrdené údaje, ktoré mali byť obsiahnuté v potvrdení o prevzatí objednávky.

32. Žalobca bol toho názoru, že z výpovedí svedkov, najmä z výpovede pani Kašovej - rozpočtárky žalobcu, bolo preukázané, že malo ísť o tri rozpočty, ktoré v rámci svojej výpovede označila pri nahliadnutí do spisu. Svedkyňa však výslovne uviedla, že nevie, na aké sumy rozpočty zneli (aj s ohľadom na odstup času), pričom len potvrdila, že išlo tri rozpočty s cenami od najnižšej po najvyššiu. Svedkyňa vo výpovedi (č.l. 88) na otázku, či vie, ktorý rozpočet je prvý, druhý a tretí, odpovedala, že vychádza iba zo súčtu ceny, preto prvý označila rozpočet na č.l. 30 a posledný mal byť na najvyššiu cenu. Ďalej zhodne z výsluchu svedkov - pani Kašovej a Jána Kupčáka mladšieho iba vyplynulo, že reálne boli vypracované tri rozpočty, pričom nevedeli špecifikovať, na akú sumu zneli. Zhodne uviedli, že prvý bol na najnižšiu cenu, druhý na vyššiu a tretí na najvyššiu, čo v danom prípade nepreukazuje, aká bola skutočne dohodnutá cena prác, pretože aj žalobcom aj žalovanou špecifikované sumy rozpočtov boli v rozmedzí od najnižšej po najvyššiu cenu. Ani žalobcom dodatočne predložené čestné vyhlásenie svedkyne Blaženy Kašovej, ktoré predložil až po jej výsluchu, na ktorom svedkyňa nevedela určiť, v akej výške rozpočty boli, neobstojí. Z čestného vyhlásenia vyplýva, že svedkyňa dňa 20.12.2013 čestne prehlásila, že vypracovala predbežný rozpočet na sumu 3.442,95 Eur s DPH, pričom konateľom žalobcu predložený rozpočet znel na sumu 4.491,43 Eur a konečný rozpočet znel na sumu 4.561,04 Eur. Žalobcovi nič nebránilo, aby takýto listinný dôkaz predložil v konaní skôr, a to buď spolu so žalobou alebo vyjadrením k odporu, a nie až bezprostredne po výsluchu svedkyne, ktorá pri ústnej výpovedi nevedela

povedať, na aké sumy rozpočty zneli. Preto súd čestné prehlásenie zo dňa 20.12.2013 predložené v konaní dňa 15.4.2016 (po výsluchu svedkyne) nepovažoval s ohľadom na okolnosti jeho predloženia za dostatočne dôveryhodné a na tento dôkaz neprihliadal.

33. I keď strany sporu zhodne tvrdili, že cena boha dojednaná na základe rozpočtu (čo právna zástupkyňa žalovanej na pojednávaní dňa 3.9.2018 spochybnila, keď tvrdila, že nedošlo k jednoznačnej dohode o cene), žalobca ani žalovaná neuniesli dôkazné bremeno vo vzťahu k tomu, ktorý z rozpočtov predložených v konaní mal byť ten, na základe ktorého boli práce u žalovanej vykonané. Nakoľko žalobca po právnom posúdení predošlého zákonného sudcu navrhol vykonať znalecké dokazovanie za účelom určenia hodnoty stavebných prác, súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie. Zo znaleckého posudku č. 3/2017 vyplynulo, že hodnota stavebných prác vykonaných u žalovanej predstavuje sumu 3.603,67 Eur. Po výhradách zo strany žalobcu znalec sám uznal pochybenia a následne súd nariadil doplnenie znaleckého posudku. Z doplnku č. 1 k znaleckému posudku vyplýva, že hodnota skutočne vykonaných prác s DPH je 3.929,36 Eur. Na účely posudzovania žalobného nároku tak súd vychádzal práve zo znalcom určenej výšky hodnoty stavebných prác, a tak považoval súd nárok za dôvodný po odpočítaní úhrad vykonaných žalovanou v sume 486,39 Eur (3.929,36 - 3.442,97), na ktorej úhradu žalovanú zaviazal.

34. K tvrdeniam žalobcu o dohode zmluvných strán, ktorá mala odrážať trhovú hodnotu prác vykonaných žalobcom u žalovanej, súd poznamenáva, že dohoda (formou rozpočtu) o trhovej cene nebola preukázaná, a tak súdu neostávalo iné, iba žalobcovi priznať nárok na úhradu stavebných prác, ktorý vyplynul zo znaleckého posudku. V konečnom dôsledku je práve zhotoviteľ, t.j. žalobca, tým subjektom, ktorý musí preukázať na základe, akej dohody o cene vyúčtoval žalovanej ich náhradu. Žalobca v konaní argumentoval, že samotný znalec reálne pri obhliadke ani nemohol zohľadniť všetky práce a materiály použité pri rekonštrukcii bytového jadra, nakoľko boli skryté a medzi stranami existovala dohoda o „trhovej“ cene. K uvedenému, súd konštatuje, že súd pri posudzovaní žalobného nároku musí vychádzať iba z preukázaných nákladov a vynaložených prác a nemôže priznať nárok za práce a materiály, ktorých existencia sa nepreukázala. Práve žalobca nesie zodpovednosť za výsledok sporu tým, že nepostupoval v súlade so zákonom a prinajmenšom z opatrnosti nevyhotovil potvrdenie o objednávke spolu s reálnym rozpočtom proti podpisu žalovanej ako objednávateľa. 35. Nárok na zákonný úrok z omeškania súd priznal zo súdom priznaného plnenia. Žalobca si uplatnil nárok na úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne od 17.12.2013, t.j. odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti vo faktúre vystavenej žalovanej. Žalovaná v priebehu sporu prevzatie faktúry nespochybnila, naopak, v konaní predložila listinné dôkazy, v ktorých namieta výšku vyúčtovanej sumy. Súd mal preto za to, že dlžná suma za vyhotovenie diela - rekonštrukciu v byte žalovanej bola splatná v zmysle predloženej faktúry dňa 16.12.2013, t.j. žalovaná sa nasledujúcim dňom dostala do omeškania. Žalobca si správne uplatnil nárok na úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne, pričom vychádzal z ustanovenia Nariadenia vlády č. v znení účinnom v rozhodnom čase. V konečnom dôsledku súd za dôvodný považoval nárok na zaplatenie sumy 1.929,36 Eur (spolu s úhradou v sume 1.442,97 Eur po podaní žaloby). Súd preto priznal žalobcovi nárok na zaplatenie sumy 486,39 Eur (suma priznaná v konaní) spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1.929,36 Eur (celkovej sumy, na ktorej úhradu vznikol žalobcovi voči žalovanej nárok) od 17.12.2013 do 12.3.2014 a s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 486,39 Eur od 13.3.2014 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol. K žiadosti žalovanej, aby súd v prípade priznania časti nároku, nezaviazal žalovanú na úhradu úrokov z omeškania súd konštatuje, že v konaní nevzhliadol také dôvody, pre ktoré by žalobcovi nárok na zákonný úrok z omeškania z dlžnej ceny nepriznal. Žalovaná sa preukázateľne dostala do omeškania neplnením zmluvnej povinnosti, a tak má žalobca v zmysle nárok na úrok z omeškania z dlžnej sumy.

36. Súd ešte na záver uvádza, že nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny (k tomu ÚS SR sp. zn. , , II.ÚS 200/09).základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty.

37. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

38. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

39. Podľa , ak strana v konaní navrhne vykonanie dôkazu, s ktorým sú spojené výdavky, súd jej môže uložiť povinnosť zložiť preddavok.

40. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

41. Podľa ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

42. Podľa , ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.

43. Podľa . ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

44. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa , teda podľa úspešnosti žalobcu v konaní. Predmetom konania bolo zaplatenie sumy 2.561,04 EUR s úrokom z omeškania. Súd konanie v časti o zaplatenie 1.442,97 Eur zastavil pre zaplatenie po podaní žaloby zo strany žalovanej, čo súd vyhodnotil ako zavinené zastavenia konania spôsobené žalovanou. Preto v tejto časti bol úspešnou stranou sporu žalobca. Ďalej súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 486,39 Eur s príslušným úrokom z omeškania a vo zvyšnej časti (v sume 631,68 Eur ) žalobu zamietol. Žalobca bol tak v konaní úspešný v časti o zaplatenie sumy 1.929,36 Eur. Procesný úspech žalobcu je teda vo výške 75,34 % (1.929,36 EUR/ 2.561,04 EUR x 100%). Procesný úspech žalovanej je vo výške 631,68 EUR. Vzhľadom k predmetu konania je to 24,66 % (631,68 EUR /2.561,04 EUR x 100%). Úspešnejšou stranou sporu je žalobca, pričom jeho čistý procesný úspech s prihliadnutím na jeho procesný neúspech je vo výške 50,68 % (75,34 % - 24,66 %). Preto je žalovaná povinná nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 50,68 %. O výške náhrady trov rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením. K žalovanou navrhovanému postupu podľa , t.j. nepriznať žalobcovi náhradu trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa, a to najmä s ohľadom na zdravotný stav žalovanej, súd udáva nasledovné: Žalovaná bola už v čase objednania a vykonávania prác žalobcom posudzovaná ako osoba s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 70 % (uvedené vyplýva z posudku predloženého žalovanou na č.l. 59). Zo znaleckého posudku zo dňa 26.9.2016 vyplýva, že došlo k zmene posudzovania invalidity žalovanej zo 70 % na 50 %. Uvedené vyplýva z listín predložených žalovanou (č.l. 355). Súd je preto toho názoru, že žalovaná neplnenie svojej povinnosti uhradiť žalovanú sumu nemôže opierať o svoju nepriaznivú zdravotnú či finančnú situáciu, nakoľko pretrvávala ešte v čase objednania prác u žalobcu, kedy si bola vedomá, že objednané práce je nutné uhradiť, pričom musela disponovať financiami na pokrytie nákladov rekonštrukcie. Súd preto postupoval v konaní v zmysle zásady úspechu a žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej vo výške 50,68 %.

45. O samotnej náhrade trov dôkazu (nároku a výške) súd osobitne nerozhoduje, rozhodne však o nej osobitným výrokom v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí ( ). Osobitný výrok je potrebný nielen z dôvodu prehľadnosti, ale aj z dôvodu možnosti podania opravného prostriedku (odvolania proti výroku o nároku) resp. sťažnosti (proti výške). O náhrade trov konania štátu, ktoré vznikli za účinnosti , rozhodne súd po 1.7.2016 podľa výsledku konania podľa či v spojení s a s tým, že o samotnom nároku rozhodne sudca a o výške súdny úradník.

46. Dôvodová správa k ustanoveniu uvádza, že predmetné zákonné ustanovenie pokrýva aj potenciálne výdavky štátu. Štát sa tak stáva subjektom, ktorému v konaní vznikli preukázané a účelne vynaložené výdavky, na ktorých náhradu má nárok voči stranám sporu, a to podľa pomeru ich neúspechu v konaní. V konaní vznikli trovy spojené so znaleckým dokazovaním a nákladmi svedočného, pričom časť trov znášal preddavkom (v sume 400,- Eur žalobca). Zostatok trov (v sume 341,47 Eur) znášal štát, ktorý má vo vzťahu k neúspešnej strane sporu nárok na ich náhradu. V posudzovanej veci boli strany sporu v konaní čiastočne úspešné a čiastočne neúspešné, súd preto považoval za spravodlivé, aby

každá zo strán znášala trovy štátu vo výške svojho neúspechu v spore. Nakoľko bol v konaní žalobca neúspešný vo výške 24,66 %, súd žalobcu zaviazal, aby znášal trovy štátu vo výške svojho neúspechu v spore, t.j. vo výške 24,66 %. Žalovaná bola neúspešná vo výške 75,34 %, a preto ju súd zaviazal na náhradu trov štátu vo výške 75,34 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.

Podľa ustanovenia odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.