Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_33Csp-14-2023.pdf
PDF · 104.05 KB
Case nature
Area
Subarea
33Csp/14/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky sudkyňou JUDr. Natáliou Laurenčíkovou v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, zastúpený Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX C., o zaplatenie 4262,87 eur takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Súd žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou súdu dňa 26.01.2023 domáhal proti žalovanému zaplatenia istiny 4262,87 eur, úroku vo výške 1219,07 eur, úroku z omeškania vo výške 362,28 eur, úroku z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 4228,11 eur od 04.3.2022 do zaplatenia. Aktívnu vecnú legitimáciu žalobca odvodzuje od Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi postupcom D. E. F., G. a žalobcom dňa 13.11.2020, na základe ktorej postupca postúpil na žalobcu pohľadávku voči žalovanému a na základe žiadosti o postúpenie a prevod zo dňa 3.3.2022. Žalobca v tejto súvislosti uviedol, že žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve postupcu v nepretržitom omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní. Žalovaný dňa 03.12.2019 uzatvoril s právnym predchodcom žalobcu, a to spoločnosťou D. E. F., G. H.. Zmluvu č. XXXXXXXXXXXXXXX, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov. Na základe Zmluvy postupca poskytol žalovanému peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v Zmluve a vo VOP. Žalovaný napriek opakovaným výzvam postupcu, v ktorých ho postupca v súlade s ust. § 53 ods. 9 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník upozorňoval v lehote nie kratšej ako 15 dní na možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju povinnosť podľa Zmluvy. S ohľadom na skutočnosť, že žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním úveru po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, pričom bol súčasne upozornený v lehote nie kratšej ako 15 dní na možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, postupca v súlade s príslušnými ustanoveniami Zmluvy a ust. § 53 ods. 9 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník k 18.06.2020 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, pričom vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia sumu vo výške 5844,22 eur, ktorá pozostáva z neuhradenej istiny vo výške 4228,11 eur, z riadneho úroku vo výške 1219,07 eur, z úroku z omeškania vo výške 362,28 eur a z poplatkov vo výške 34,76 eur v súlade s prílohou k Zmluve o postúpení pohľadávok, kde postupca deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Žalovaný po postúpení pohľadávky do
podania žaloby nevykonal žiadne úhrady. Žalobca si v konaní uplatňuje úrok z omeškania počnúc dňom 04.3.2022, t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky.
2. Žalovanému bola žaloba doručená v zmysle § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) oznámením na úradnej tabuli súdu a webovej stránky súdu. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
3. V prejednávanej veci súd nariadil pojednávanie na 10.01.2024, na ktoré predvolal strany sporu. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil a svoju neprítomnosť na ňom nijako neospravedlnil. Žalobca súdu doručil ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní, pričom uviedol, že navrhuje, aby súd podanej žalobe vyhovel v celom rozsahu, pričom v záujme čo možno najhospodárnejšieho a najefektívnejšieho riešenia vecí súhlasí s takýmto rozhodnutím vo veci samej aj bez svojej účasti a účasti jeho právneho zástupcu na súdnom pojednávaní. V prípade, ak súd nepovažuje uplatnený nárok za preukázaný v celom rozsahu, resp. požaduje na preukázanie uplatneného nároku a tvrdených skutočností ďalšie dôkazy, prípadne objasnenie doterajších tvrdení, potom žiada súd o písomné vyzvanie na preukázanie uvedených skutočností a vzhľadom k vyššie uvedenému aj o odročenie pojednávania, nakoľko doposiaľ nemal vedomosť o prípadnom vnímaní akýchkoľvek skutočností ako sporných zo strany súdu. Takúto podmienenú žiadosť žalobcu o odročenie pojednávania ale súd nepovažoval za dôležitý dôvod na jeho odročenie. Zo žiadneho ustanovenia CSP nevyplýva povinnosť súdu pred pojednávaním informovať žalobcu, či považuje ním uplatnený nárok za preukázaný alebo nie, či dokonca ho písomne vyzývať na predloženie dôkazov na preukázanie jeho skutkových tvrdení. Takýmto nesprávnym postupom by súd procesne zvýhodnil žalobcu, čím by porušil princíp rovnosti strán vyplývajúci z čl. 6 základných princípov CSP. Žalobca svojou neúčasťou na nariadenom pojednávaní sa sám rozhodol nevyužiť možnosť oboznámiť sa s vnímaním sporných a nesporných skutkových tvrdení a s predbežným právnym posúdením zo strany súdu v zmysle §181 ods. 2 CSP. Súd tak podľa § 180 druhej vety CSP rozhodol, že bude pojednávať v neprítomnosti strán sporu, pojednávanie otvoril, vec prejednal a rozhodol.
4. Súd vo veci vykonal dokazovanie Rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 13.11.2020, Prílohou k zmluve o postúpení pohľadávok, Žiadosťou o postúpenie a prevod pohľadávok zo dňa 03.3.2022, Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 17.03.2022, Zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru „VÚB Pôžička“ zo dňa 03.12.2019, Všeobecnými obchodnými podmienkami VÚB, a.s., európskymi informáciami o spotrebiteľskom úvere, informáciou finančného sprostredkovateľa k dojednávanému poisteniu, poistením schopnosti splácať úver, , všeobecnými poistnými podmienkami, žiadosťou o VUB Pôžičku, Cenníkom VÚB, a.s., Výzvou na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom zo dňa 18.06.2020 s doručenkou, Výzvou na zaplatenie dlžnej sumy, treťou upomienkou
- pokusom o zmier zo dňa 30.3.2020, poštovým podacím hárkom a zistil tento stav veci:
5. Zo Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru „VÚB Pôžička“ súd zistil, že bola dňa 03.12.2019 uzatvorená medzi spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a.s. a žalovaným. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie peňažných prostriedkov žalovanému v sume 4280,- eur. Pri výške úrokovej sadzby 11,25 % ročne (vo výške so zľavami, ak boli poskytnuté), výška mesačnej splátky bola stanovená na sumu 71,95 eur vrátane splátky poistného vo výške 4,46 eur, splatnosť prvej splátky bola určená na deň 18.12.2019, počet splátok 96, RPMN 12,35 %, celkové náklady dlžníka predstavujú sumu 2284,64 eur. Pri výške úrokovej sadzby bez zľavy z voliteľnej služby 13,25% ročne, výška mesačnej splátky bola stanovená na sumu 76,59 eur vrátane splátky poistného vo výške 4,46 eur a celkové náklady dlžníka predstavujú sumu 2730,08 eur.
6. Rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 13.11.2020 uzavretou medzi spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a.s. a žalobcom došlo k postúpeniu pohľadávky voči žalovanému na žalobcu. Žalovanému bolo postúpenie pohľadávky oznámené bankou Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa17.3.2022.
7. Výzvou na predčasné splnenie zostatku úveru s príslušenstvom z 18.06.2020 oznámila banka žalovanému vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru vrátane príslušenstva so zostatkom 4528,16 eur.
8. Pokusmi o zmier z 30.03.2020, 17.03.2022 a 10.01.2023 žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy.
9. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
10. Podľa § 1 ods. 2 prvej vety zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere (ďalej len „ZoSÚ“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
11. Podľa § 2 písm. a/, b/ ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania a veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
12. Podľa § 2 písm. d/ ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
13. Podľa § 17 ods. 1 ZoSÚ, práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a/ ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a/, banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a b/ prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
15. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
16. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
17. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
18. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
19. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
20. Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
21. Podľa § 525 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani
pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.
22. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z o bankách (ďalej len „zákon o bankách“), ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
23. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že dňa 03.12.2019 bola medzi Všeobecná úverová banka, a.s. (ďalej len VÚB) ako bankou a žalovaným ako dlžníkom uzavretá zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru. Súd konštatuje, že predmetná úverová zmluva je s ohľadom na charakter subjektov, ktoré ju uzatvárali (veriteľ, ktorý je bankou a konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a dlžník - spotrebiteľ – fyzická osoba nekonajúca pri jej uzatváraní a plnení v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti), spotrebiteľskou zmluvou a poskytnutý úver je spotrebiteľským úverom podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Na takýto vzťah je preto potrebné aplikovať okrem ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch aj ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce režim spotrebiteľských zmlúv (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka) v znení účinnom v čase vzniku zmluvného vzťahu právneho predchodcu žalobcu so žalovaným. Zmluvná voľnosť pri spotrebiteľských zmluvách, bez ohľadu podľa akého predpisu boli uzavreté, sa môže pohybovať len v medziach všeobecnej úpravy spotrebiteľských zmlúv obsiahnutej v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v tom smere, že s poukazom na cit. ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Na základe tejto zmluvy sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia pohľadávky vzniknutej z neuhradeného splátkového úveru.
24. Súd v danom prípade ako prvoradú riešil otázku, či žalobca je aktívne vecne legitimovaný domáhať sa zaplatenia peňažnej pohľadávky voči žalovanému na základe rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok. Posudzovanie aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie v konaní je imanentnou súčasťou rozhodovania súdu (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/205/2001 39). Žalobcu zaťažuje povinnosť preukázať svoju aktívnu vecnú legitimáciu v konaní. Je potrebné zdôrazniť, že záväzkový vzťah, ktorý je predmetom konania, je splátkový úver (bankový úver), ktorý na rozdiel od iných úverov, napr. od nebankových spoločností je regulovaný aj špeciálnou právnou úpravou zákona o bankách. Banka je štátom autorizovaná inštitúcia, ktorej činnosť v zmysle § 2 ods. 3 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách podlieha bankovému povoleniu a nad činnosťou bánk zároveň vykonáva dohľad Národná banka Slovenska. Na postúpenie pohľadávky vo všeobecnosti je potrebné aplikovať ustanovenie § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka, avšak pri bankových úveroch je potrebné rešpektovať aj ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách v súvislosti s identifikáciou predmetu zmluvy o postúpení pohľadávky. Vo všeobecnosti môže byť predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky pohľadávka akéhokoľvek druhu, teda aj iná ako peňažná, môže byť splatná, nesplatná alebo aj budúca, avšak musí to byť pohľadávka určitá a existujúca. V prípade bankových úverov ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách poskytuje dlžníkom zákonnú ochranu pred zhoršením ich situácie v záväzkovom právnom vzťahu z bankového úveru, tým že k postúpeniu vyžaduje splnenie osobitných podmienok, a to preukázateľné zaslanie písomnej výzvy banky klientovi v omeškaní a jeho následné nepretržité omeškanie dlhšie ako 90 dní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku.
25. V tejto súvislosti žalobca síce tvrdil (len všeobecne, bez bližšej konkretizácie), že žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve postupcu v nepretržitom omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní. Žalobca v konaní ale nepreukázal, že žalovanému bola zo strany banky písomná výzva na zaplatenie dlžnej sumy z úveru skutočne doručená a napriek takejto výzve bol žalovaný viac ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku. V konaní nebolo preukázané, že by výzva právneho predchodcu žalobcu voči žalovanému zo dňa 30.03.2020 na splácanie dlžnej pohľadávky, ktorá bola pripojená k žalobe bola dlžníkovi preukázateľne doručená. Žalobca na podporu svojich tvrdení pripojil iba poštový podací hárok (č.l. 68), z ktorého vyplýva maximálne to, že nejaká zásielka pre žalovaného bola zo strany VÚB podaná na poštovú prepravu. Z uvedeného dokladu ale nevyplýva o akú konkrétnu zásielku išlo ani to, či táto zásielka bola poštou odoslaná a aj doručená do dispozičnej sféry žalovaného. Vzhľadom na to, že sa jedná o také skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú podmienok pre postúpenie pohľadávky žalobcu zaťažovalo dôkazné bremeno ohľadne preukázania splnenia týchto podmienok, a to i napriek tomu, že žalovaný uvedené skutkové tvrdenia v konaní nepoprel (mutatis mutandis nižšie citovaný judikát R 6/2022). Ako už súd vyššie uviedol žalobca ničím nepreukázal, že VÚB spomínaný list (výzvu) doručila do dispozičnej sféry žalovaného. Z uvedeného je zjavné, že v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky pre postúpenie pohľadávky vyplývajúcich z ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách. Súd v tejto spojitosti poukazuje na judikát R 60/2018, z ktorého právnej vety vyplýva, že postúpenie pohľadávky banky, ku ktorému došlo v rozpore s týmto ustanovením, je neplatný právny úkon. V odôvodnení tohto rozhodnutia dovolací súd zdôraznil, že ak bola postúpená pohľadávka v rozpore so zákonom, nemožno uvedené konvalidovať ani včasným a riadnym oznámením o postúpení pohľadávky dlžníkovi.
26. Súd na tomto mieste poukazuje aj na právnu vetu judikátu R 6/2022, v ktorej sa uvádza: „V sporoch s ochranou slabšej strany súd skúma vecnú legitimáciu z úradnej povinnosti. Dôkazné bremeno preukázania splnenia podmienok podľa § 92 ods. 8 vety prvej Zákona o bankách pred postúpením pohľadávky zaťažuje veriteľa, a to aj v prípade, že spotrebiteľ nepoprel s tým súvisiace skutkové tvrdenia veriteľa.“ Postupca, ktorému bola pohľadávka postúpená bankou, je teda povinný nielen tvrdiť, ale i preukázať, že pred postúpením bola predmetná pohľadávka splatná, že banka dlžníka písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku a klient i napriek tomu, zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90 kalendárnych dní. Nepreukázanie týchto skutočností má za následok nepreukázanie aktívnej vecnej legitimácie postupníka, a to i v prípade, keď sa spotrebiteľ svojich práv v konaní výslovne nedovoláva, nakoľko v takom prípade sa ustanovenie § 151 ods. 1 C.s.p. o nespornosti nepopretých skutkových tvrdení neuplatní. Samotná pasivita žalovanej strany v tomto smere preto nemôže viesť k aplikácii ustanovenia § 151 ods. 1 a 2 C.s.p. a zakladať povinnosť súdu priznať akýkoľvek uplatnený nárok (k tomu aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 246/2019).
27. Súd v tejto súvislosti taktiež poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31.3.2022 sp. zn. 2 Cdo 266/2020, v ktorom dovolací súd dospel k záveru, že oznámeniu o mimoriadnom zosplatnení úveru nemožno priznať charakter výzvy v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách a takisto na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR lCdo/147/2017 z 24. apríla 2018 v ktorom NSSR uviedol: „Zároveň ďalšími zo zákona o bankách vyplývajúcimi skutočnosťami (podmienkami) je preukázateľné zaslanie písomnej výzvy banky dlžníkovi (v omeškaní) a dlžníkovo následné nepretržité omeškanie dlhšie ako 90 dní. Toto sú zákonné špeciálne podmienky, ktoré musia byť splnené v prípade postúpenia čo i len časti pohľadávky banky na tretiu (nebankovú) osobu, nakoľko zákon o bankách je špeciálnym predpisom vo vzťahu k Občianskemu zákonníku.“... „v prípade, ak by neboli splnené podmienky podľa § 92 ods. 8 prvá veta ZoB pri postúpení bankovej pohľadávky na nebankový subjekt, jednalo by sa o postúpenie v rozpore so zákonom (v tomto prípade so zákonom o bankách), kedy je postúpenie pohľadávky v zmysle § 525 ods. 2 OZ vylúčené/zakázané.“
28. Vzhľadom na nepreukázanie doručenia výzvy právnym predchodcom žalobcu tak ako to ukladá § 92 ods. 8 zákona o bankách mal súd preukázané, že zo strany banky ako právneho predchodcu žalobcu nemohlo dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky na žalobcu. Zmluva o postúpení pohľadávok je v časti postúpenia pohľadávky voči žalovanému absolútne neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom, a to pre nedodržanie zákonnej podmienky uvedenej v ustanovení § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. Na základe vyššie uvedeného bolo potrebné konštatovať nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a z uvedených dôvodov súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
29. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
30. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
31. Žalovaný síce mal v konaní plný úspech, keďže žaloba bola zamietnutá, súd mu však nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal, pretože mu v konaní žiadne trovy nevznikli (viď R 72/2018).
P o u č e n i e : Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 Exekučného poriadku).