Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_23Cb-117-2016.pdf
PDF · 135.06 KB
No categories available
23Cb/117/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudcom JUDr. Vincentom Szabóom v právnej veci žalobcu: RED ARROW, s.r.o., so sídlom Gen. M. R. Štefánika 6670/19, Trenčín, IČO: 50 157 256, proti žalovanému: Ladvenica Transport, s.r.o., so sídlom Coburgova 84, Trnava, IČO: 44 318 499, právne zastúpený: HALADA advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Kapitulská 21, Trnava, IČO: 36 669 661, o zaplatenie sumy 1.000 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 100 eur a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a .
III. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania (vrátane trov odvolacieho konania).
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 04.10.2016 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 1.000 eur a náhradu trov konania.
2. Svoju žalobu zdôvodnil tým, že spoločnosť žalovaného si u spoločnosti žalobcu dňa 13.05.2016 objednávkou č. XXXXXXX objednala prepravu z C. do J., s nakládkou dňa 13.05.2016 do 14:00 hod. Vodič spoločnosti žalobcu na miesto nakládky dorazil dňa 13.05.2016 približne o 13:48, ale v mieste nakládky nebolo otvorené, a preto nebolo možné naložiť. Na túto situáciu bol upozornený zástupca spoločnosti žalovaného, ktorý súhlasil so zaslaním storna objednávky, keďže vozidlo spoločnosti žalobcu muselo pokračovať v ceste. Následne spoločnosť žalovaného zaslala storno objednávky. V prepravnom poriadku spoločnosti žalobcu, ktorý je zverejnený na jej webovom sídle (www.redarrow.sk) a ktorý je v zmysle ustanovenia § 4 ods. 6 zákona č. 56/2012 Z.z. o cestnej premávke súčasťou zmluvných práv a povinností účastníkov zmluvy, sa v bode 7 uvádza, že v prípade zrušenia prepravy objednávateľom po pristavení vozidla na nakládku, vzniká spoločnosti žalobcu nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 10-násobku ceny prepravy. Vzhľadom na vzniknutú situáciu spoločnosť žalobcu po storne objednávky zaslala spoločnosti žalovaného e-mailom návrh na riešenie vzniknutej situácie s tým, že je ochotná vzdať sa časti zmluvnej pokuty. Keďže spoločnosť žalovaného neodpovedala, zaslala jej spoločnosť žalobcu dňa 30.05.2016 urgenciu. V reakcii na tento e-mail spoločnosť žalovaného e- mailom z rovnakého dňa akceptovala návrh spoločnosti žalobcu. Následne spoločnosť žalobcu zaslala spoločnosti žalovaného list, ktorým si uplatnila zmluvnú pokutu podľa dohody. Zástupkyňa spoločnosti žalovaného žalobcovi potvrdila doručenie predmetného listu dňa 03.06.2016. Napriek snahe spoločnosti žalobcu o kompromisné riešenie vzniknutej situácie, nedošlo k úhrade zmluvnej pokuty v dohodnutej výške. Spoločnosť žalobcu preto svoju ponuku na uplatnenie si zníženého nároku voči spoločnosti
žalovaného listom zo dňa 19.07.2016 odvolala a vyzvala túto spoločnosť na zaplatenie celej zmluvnej pokuty do 30.09.2016. žalovaný zmluvnú pokutu nezaplatil.
3. Súd vo veci vydal dňa 11.11.2016 v skrátenom konaní platobný rozkaz, ktorým žalobnému návrhu v plnom rozsahu vyhovel.
4. Proti predmetnému platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, v ktorom namietal, že žalovaný ako objednávateľ si objednávkou č. XXXXXXX zo dňa 13.05.2016 objednal u žalobcu dopravu na trase C. - J. a navrhol tak žalobcovi uzatvorenie zmluvy o preprave. Žalobca ako dopravca návrh na uzavretie zmluvy žalovaného prijal. Keďže návrh na uzavretie prepravnej zmluvy nepodal žalobca, prepravný poriadok žalobcu nie je súčasťou zmluvných práv a povinností účastníkov predmetnej zmluvy o preprave v zmysle ustanovenia § 4 odsek 6 zákona č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave. Preto žalobca nemá voči žalovanému nárok na zaplatenie žalovanej zmluvnej pokuty. Ani v prípade, ak by prepravný poriadok bol súčasťou zmluvných práv a povinností účastníkov zmluvy, žalobca by nemal voči žalovanému nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, pretože v bode 7. prepravného poriadku žalobcu sa totiž uvádza, že dopravca má nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty za prepravu, zrušenú objednávateľom prepravy, a to za stanovených podmienok. Ako vyplýva aj z tvrdení samotného žalobcu, zrušenie objednávky navrhol žalobca ako dopravca žalovanému ako objednávateľovi. Žalovaný návrh na zrušenie objednávky prijal. Teda zrušenie dopravy nenavrhol žalovaný.
5. Žalobca v tzv. replike na vyjadrenie žalovaného uviedol, že z objednávky, ktorá je prílohou návrhu na vydanie platobného rozkazu, je jednoznačné, že žalovaný v okamihu jej zaslania disponoval informáciou u poznávacej značke vozidla, ktorým žalobca plánoval vykonať prepravu. Túto informáciu sa dozvedel počas predzmluvných rokovaní, ktoré telefonicky viedol zástupca žalobcu so zástupcom žalovaného. Počas týchto rokovaní obe strany opakovane dávali druhej strane zmluvné návrhy, ktoré vyústili do dohody o obsahu zmluvy. Jeden z návrhov žalobcu obsahoval o.i. aj špecifikáciu vozidla, ktoré ponúkol žalovanému na vykonanie prepravy. V zmysle zákona o cestnej doprave bol súčasťou tohto návrhu tiež prepravný poriadok žalobcu, ktorý sa po uzatvorení zmluvy stal súčasťou zmluvných práv a povinností účastníkov zmluvy. K zrušeniu prepravy v nijakom prípade nedošlo zo strany žalobcu, všetky dôvody jej zrušenia boli výlučne na strane žalovaného (pre nemožnosť plnenia). Žiadosť o vystavenie potvrdenia o zrušení prepravy v žiadnom prípade nemôže byť považovaná za zrušenie prepravy zo strany žalobcu. Formálne potvrdenie zrušenia prepravy, ktoré si vyžiadal žalobca, bolo iba potvrdením vzniknutej situácie. Okrem toho žalovaný nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty uznal, a to e-mailom zo dňa 30.05.2016.
6. Okresný súd Trnava vo veci rozhodol rozsudkom pre zmeškanie č.k. 23Cb/117/2016-133 zo dňa 23.02.2018, ktorým žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu. Uznesením č.k. 23Cb/117/2016-133 zo dňa 22.06.2018 súd zamietol návrh žalobcu na zrušenie kontumačného rozsudku. Proti predmetnému uzneseniu podal žalobca odvolanie. Krajský súd v Trnave uznesením č.k. 21Cob/76/2018-194 zo dňa 29.05.2019 napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že kontumačný rozsudok zrušil.
7. Na základe toho súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to predovšetkým objednávkou č. XXXXXXX (č.l. 5 spisu), mailovou komunikáciou sporových strán (č.l. 6, 10-14, 17-21 spisu), prepravným poriadkom žalobcu (č.l. 8 spisu), fotodokumentáciou (č.l. 208 spisu), ako aj s obsahom celého spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny stav:
8. Štatutárny zástupca žalovaného v konaní uviedol, že, výška zmluvnej pokuty, ktorá je predmetom sporu, je adekvátna k významu ňou zabezpečovanej povinnosti. Zmluvné pokuty, ktoré rádovo prekračujú výšku ceny za prepravu, v podnikateľskom odvetví cestnej dopravy nie sú ničím neobvyklým. Ide o špecifikum tohto podnikateľského odvetvia, ktoré má nepochybne charakter zvyklosti. Reprezentantom zvyklosti je aj žalovaný, keďže v jeho objednávke je nedodržanie termínu prepravy zabezpečené zmluvnou pokutou vo výške 200 eur, čo dvojnásobok (200%) ceny prepravy. Motivačná funkcia tejto zmluvnej pokuty spočíva v tom, že povinná strana čelí vážnejšiemu následku, než je iba zaplatiť cenu prepravy. Absolútna hodnota ceny prepravy (100 eur bez DPH) totiž nepredstavuje pre podnikateľský subjekt žiadnu záťaž. Čo sa týka skutočnej škody a priameho ušlého zisku, tieto náklady sú zahrnuté v cene prepravy (100 eur). Do úvahy by prichádzalo aj uplatnenie si nepriameho ušlého zisku, t.j. prepráv, ktoré žalobca nestihol realizovať v dôsledku zrušenia prepravy žalovaným, tieto by
však boli iba hypotetické. Čo sa týka nákladov, ktoré musel žalobca vynaložiť v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany, za tieto náklady sa považujú úkony, ktoré nespadajú do plánovanej pracovnej činnosti poškodeného. Riešenie právnych sporov nespadá do plánovanej pracovnej činnosti žalobcu. Žalobca si dohodou o spolupráci zo dňa 04.02.2016 objednal u fyzickej osoby - podnikateľa Q.. X. S., poskytovanie služby v podobe odborných konzultácií, ktorých predmetom sú právne záležitosti žalobcu. Súčasťou týchto konzultácií je tiež príprava písomných podaní, týkajúcich sa právnych záležitostí žalobcu. Cena za tieto konzultácie bola dohodou strán dohody stanovená na sumu 20 eur za každú začatú hodinu. Tieto náklady činili do dňa podania žaloby sumu 240 eur. Výška škody a zároveň minimálna výška zmluvnej pokuty preto predstavuje sumu 340 eur. Čo sa týka dohody o spolupráci, ktorú uzatvoril žalobca s Q.. X. S., tak ide o dohodu medzi dvoma samostatnými subjektmi (právnickými osobami). Q.. X. S. neposkytuje právne konzultácie „sám sebe“, ale žalobcovi. Podnikateľské oprávnenie Q.. X. S. vychádza zo zákona o mediácii a Q.. X. S. je mediátorom, riadne zapísaným v Registri mediátorov. Súčasťou práce mediátora, ktorý sa zaoberá mimosúdnym riešením sporov je tiež poskytovanie konzultácií, ktoré s právnymi spormi súvisia. Žalobca argumentoval ďalej tým, že prepravný poriadok dopravcu sa stáva súčasťou práv a povinností účastníkov zmluvy. To znamená, že odkaz na prepravný poriadok žalobcu nemusí byť uvedený ani v zmluve a preto nie je možné dôvodiť, že by absencia takéhoto odkazu bola odmietnutím prepravného poriadku. Odmietnutím prepravného poriadku by bolo iba výslovné ustanovenie v prepravnej zmluve, odmietajúce prepravný poriadok dopravcu, keďže znenie zmluvy má pred prepravným poriadkom. Ak takéto odmietnutie v zmluve nie je, prepravný poriadok sa použije. Fakt, že objednávka žalovaného obsahuje ŠPZ vozidla žalobcu najlepšie dokladá, že k uzatvoreniu zmluvy došlo na základe návrhu žalobcu. Celý proces objednávky prepravy prebehol tak, že žalovaný zverejnil v internetovej databáze RaalTrans ponuku prepravy (inzerát). Na tento inzerát reagoval žalobca formou telefonického dopytu, týkajúceho sa podrobnosti prepravy (cena, rozmery tovaru, a pod.). Žalobca ponúkol žalovanému zrealizovanie tejto prepravy, pričom súčasťou tohto návrhu bola aj identifikácia vozidla, ktoré žalobca na prepravu použije, formou uvedenia jeho ŠPZ. Žalovaný zaslal žalobcovi písomné zhrnutie predzmluvných rokovaní, ktoré prebiehali telefonicky, a to na základe požiadavky žalobcu, aby k uzatvoreniu zmluvy došlo písomne. K akceptácii návrhu žalobcu na uzatvorenie zmluvy (ktorého súčasťou bol v zmysle zákona o cestnej doprave aj prepravný poriadok dopravcu) došlo telefonicky (ústne) a k uzatvoreniu zmluvy v písomnej forme došlo iba preto, lebo o to žalobca požiadal v priebehu predzmluvných rokovaní. Tým zároveň došlo k písomnej dohode o zmluvnej pokute. Objednaná preprava bola tzv. „dokládkou“, nešlo o objednanie celého vozidla, čomu zodpovedala aj cena (vzdialenosť C. - J. je približne 1.180 km, čo predstavuje cenu prepravy na úrovni 0,085 eur/km). V prípade tzv. „dokládky“ je celá cena prepravy ušlým ziskom, pretože takáto preprava je iba priložená k iným prepravám, ktoré dopravca už na danej trase vezie a všetky náklady samotného vozidla má teda už zaplatené. Zrušenie prepravy zo strany objednávateľa je z povahy veci situáciou, kedy preprava bola objednaná nesprávne, a pre chyby v tejto objednávke ju nie je možné zrealizovať (nemožnosť plnenia). V rámci záverečnej reči žalobca uviedol, že čo sa týka trov konania, žiada, aby z dôvodov hodných osobitého zreteľa neboli priznané žiadnej zo strán.
9. Právny zástupca žalovaného v konaní uviedol, že na zmluvu uzatvorenú medzi žalobcom a žalovaným sa prepravný poriadok žalobcu nevzťahuje, pretože sa na tom zmluvné strany nikdy nedohodli. Prepravný poriadok dopravcu sa v zásade má aplikovať na situácie, kedy ide o pravidelné prepravy, či už nákladné alebo cestné, kedy objednávatelia dopravy iba akceptujú všeobecné podmienky týchto pravidelných prepráv bez toho, aby sa osobitne dojednávali ich podmienky. V prípade, kedy sú však podmienky prepravy dohadované osobitne (ad hoc) podľa potrieb objednávateľa, prepravný poriadok sa už nestáva súčasťou zmluvy automaticky, ale len vtedy, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú. V zmysle § 4 ods. 6 zákona o cestnej doprave platí, že pokiaľ má dopravca zverejnený prepravný poriadok spôsobom predpokladaným zákonom, považuje sa tento poriadok za súčasť návrhu dopravcu na uzatvorenie prepravnej zmluvy. V prípade, ak k uzatvoreniu zmluvy dochádza na základe návrhu nie dopravcu, ale druhej zmluvnej strany (napr. objednávateľa v prípade zmluvy o preprave veci), ustanovenie § 4 ods. 6 zákona o cestnej doprave nemožno aplikovať. Na to, aby mohlo na základe určitého návrhu dôjsť k uzatvoreniu určitej zmluvy o preprave veci, musí návrh na uzatvorenie zmluvy (oferta) obsahovať minimálne podstatné náležitosti zmluvy vyžadované zákonom. Žalovaný poslal žalobcovi vlastný návrh na uzatvorenie zmluvy, a to v podobe písomnej objednávky žalovaného č. XXXXXXX, ktorý bol následne žalobcom písomne akceptovaný (žalobca návrh podpísal a poslal späť žalovanému). Ak by aj objednávke žalovaného predchádzal akýkoľvek návrh žalobcu na uzatvorenie zmluvy (čo v danom prípade nepredchádzal), žalovaný takýto návrh nikdy neakceptoval. K uzatvoreniu zmluvy o preprave veci medzi žalobcom a žalovaným došlo na základe akceptácie písomného návrhu
žalovaného ako objednávateľa v podobe objednávky žalovaného č. XXXXXXX. Žalobcove tvrdenia týkajúce sa procesu uzatvorenia predmetnej zmluvy o preprave veci sú v rozpore so zákonnými ustanoveniami upravujúcim proces uzatvárania zmluvy a nemajú oporu ani v predložených dôkazoch. Akákoľvek predchádzajúca predzmluvná komunikácia medzi žalobcom a žalovaným uskutočnená v ústnej (resp. telefonickej) forme nemohla mať za následok uzatvorenie zmluvy, nakoľko strany jasne vyjadrili vôľu uzatvoriť zmluvu v písomnej forme. Za jediný perfektný návrh (ofertu) na uzatvorenie zmluvy o preprave veci medzi žalobcom a žalovaným možno považovať písomnú objednávku žalovaného č. XXXXXXX, ktorá bola doručená žalobcovi a ktorú žalobca bezvýhradne akceptoval svojím podpisom, čím došlo k uzatvoreniu zmluvy. To, že strany spolu pred uzatvorením zmluvy viedli predzmluvnú komunikáciu ohľadom možnosti vykonania prepravy (týkajúcu sa dostupnosti dopravcových vozidiel), v rámci ktorej žalobca oznámil žalovanému evidenčné číslo dostupného vozidla neznamená, že medzi stranami došlo k neformálnemu uzatvoreniu zmluvy. Prvotná iniciatíva v podobe predzmluvnej komunikácie smerujúcej k uzatvoreniu zmluvy bola v danom prípade uskutočnená zo strany žalovaného, ktorý zverejnil ponuku na vykonanie prepravy v internetovej databáze prepravcov (Raal Trans). Keďže návrh žalovaného neobsahoval akýkoľvek odkaz alebo akceptáciu prepravného poriadku dopravcu, prepravný poriadok dopravcu preto nebol súčasťou prepravnej zmluvy. Na to, aby mohla byť v rámci prepravného poriadku dopravcu platne dohodnutá aj zmluvná pokuta, vyžaduje sa, aby táto pokuta bola dohodnutá písomne, teda, aby prepravný poriadok bol druhou stranou (objednávateľom) písomne akceptovaný. V danom prípade však nikdy nedošlo k písomnej dohode o zmluvnej pokute ani k písomnej akceptácii prepravného poriadku žalobcu. Okrem toho je možné zmluvnú pokutu platne dojednať len pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti a nie pre iné prípady. Podľa bodu 7 prepravného poriadku žalobcu, zmluvná pokuta mala byť dojednaná pre prípad zrušenia prepravy objednávateľom. Zrušenie prepravy objednávateľom však nie je porušením žiadnej povinnosti objednávateľa. Vzhľadom na znenie bodu 7 prepravného poriadku žalobcu je zrejmé, že takto formulovaná dohoda o zmluvnej pokute nemôže byť platná, nakoľko nesankcionuje porušenie žiadnej konkrétnej povinnosti objednávateľa. Zmluvná pokuta je dohodnutá pre zrušenie zmluvy objednávateľom, a teda pre využitie práva objednávateľa. V danom prípade navyše nedošlo k jednostrannému zrušeniu prepravy, ale preprava bola zrušená na základe dohody strán. Žalobca potvrdil, že požiadal žalovaného o „storno“ prepravy, čo žalovaný akceptoval a následne poslal žalobcovi potvrdenie o „storne“, t.j. zrušení zmluvy. V čase, kedy sa žalobca obrátil na žalovaného s návrhom na zrušenie prepravy ešte nebolo zrejmé, či by sa predmetná preprava nemohla uskutočniť. Nakládka by sa v danom prípade možno uskutočnila s miernym omeškaním, ak by žalobca nejaký nevyhnutný čas počkal. Práve žalobca však navrhol zrušenie prepravy, a to z dôvodu, že mal dohodnuté iné prepravy, ktoré chcel stihnúť uskutočniť. Nie je pravdivým tvrdenie žalobcu, že žalovaný jeho nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty uznal. V e-mailovej správe zo dňa 30.05.2016 síce žalovaný vyjadril vôľu, aby žalobca „poslal storno na 100 eur“, predmetnú správu však v žiadnom prípade nemožno považovať za uznanie dôvodnosti nároku na zaplatenie žalobcom uplatňovanej zmluvnej pokuty (v zmysle prepravného poriadku). Žalovaný sa tiež nikdy nezaviazal akúkoľvek časť žalobcom uplatňovanej pokuty uhradiť. Ak aj žalobca v rámci prebiehajúcich rokovaní prejavil záujem dohodnúť sa na dobrovoľnej úhrade určitej sumy, k takejto dohode nakoniec nedošlo, čo dokazuje neskoršia komunikácia, v zmysle ktorej žalovaný nakoniec neakceptoval žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. K primeranosti výšky zmluvnej pokuty žalovaný uviedol, že za „najhorší scenár“, ktorý sa dopravcovi po uzatvorení zmluvy o preprave veci môže stať to, keď po riadne vykonanej preprave (a teda vynaložení potrebných prostriedkov na jej uskutočnenie) nedôjde k úhrade prepravného. Ak aj v konkrétnom prípade dopravcovi na predmetnú prepravu nadväzovali ďalšie dohodnuté prepravy pre iných objednávateľov (o ktorých existencii však objednávateľ nemal odkiaľ vedieť), dopravcovi nič nebráni v tom, aby ostatné dohodnuté prepravy vykonal. Zrušenie určitej prepravy v žiadnom prípade nemôže mať za následok to, že by prepravca „nestihol realizovať“ iné prepravy. Jediná škoda, ktorá v danom prípade na strane dopravcu prichádza do úvahy je škoda v podobe ušlého zisku. Ušlý zisk sa pritom v danom prípade vypočíta ako rozdiel medzi výškou dohodnutého prepravného a výškou nákladov žalobcu pripadajúcich na predmetnú prepravu. Škoda žalobcu by sa tak nemohla nikdy presiahnuť ani výšku samotného prepravného. Preto už zmluvná pokuta vo výške 100 % prepravného sa javí ako neprimerane vysoká. Ak niektorí podnikatelia dohadujú vo svojich zmluvách zjavne neprimerané či priamo neplatné pokuty, nemôže to byť argumentom v prospech platnosti či primeranosti žalobcom uplatňovanej zmluvnej pokuty. V tomto smere aj judikatúra potvrdila, že akákoľvek prax, ktorá je v rozpore so zákonom (bez ohľadu na rozsah jej rozšírenia), sa nikdy nemôže stať obchodnou zvyklosťou, na ktorú by bolo možné brať pri posudzovaní platnosti či primeranosti právneho úkonu zreteľ. Žalovaný súhlasil so zrušením predmetnej prepravy výlučne na základe požiadavky žalobcu, pričom bližšie nepreveroval, či sa preprava mohla alebo nemohla uskutočniť. Žalobca musí preukázať, že na nakládku prišiel včas
a že nakládku predmetnej prepravy nebolo objektívne možné vykonať. Pokiaľ ide o žalobcom vyčíslenú údajnú škodu vo výške 240 eur, ktorá mu mala vzniknúť v dôsledku objednania si právneho poradenstva od Q.. X. S. na základe Dohody o spolupráci zo dňa 04.02.2016, tak odplatné právne poradenstvo sa považuje za právne služby v zmysle zákona o advokácii, ktoré je oprávnený poskytovať len advokát zapísaný v zozname advokátov Slovenskej advokátskej komory. Osoba s menom Q.. X. S. nie je evidovaná v zozname advokátov a preto nie je oprávnená poskytovať odplatne akékoľvek právne služby (vrátane právneho poradenstva). Navyše, z podpisov na predmetnej Dohode o spolupráci je zrejmé, že osoba Q.. X. S. je osobou totožnou s konateľom žalobcu. Akékoľvek konzultácie poskytované na základe predmetnej Dohody sú pochybné, keďže tá istá osoba by poskytovala platené právne konzultácie sama sebe. V neposlednom rade platí, že nevyhnutné a preukázané náklady, ktoré strana vynaložila na právne služby súvisiace s uplatňovaním alebo bránením práva na súde je strane možné priznať len v rámci trov právneho zastúpenia. Žalovaný tiež namieta, že mediátor má nárok na odmenu len za výkon mediácie, ktorá sa vykonáva na základe obligatórne písomnej dohody o mediácii, v ktorej sa zúčastnené strany (medzi ktorými prebieha spor) a mediátor dohodnú na tom, že určitý spor sa bude riešiť prostredníctvom mediácie. Jej súčasťou je aj dohoda o výške odmeny mediátora za výkon mediácie. V danom prípade nebola medzi žalobcom a žalovaným vedená žiadna mediácia, za ktorú by Q.. X. S. mohla ako mediátorovi vzniknúť odmena. Žalobca so žalovaným neuzatvorili žiadnu dohodu o mediácii a medzi stranami ani neprebehli žiadne mimosúdne rokovania za účasti mediátora. Navyše, vzhľadom na skutočnosť, že Q.. X. S. je konateľom žalobcu, bol by ako mediátor zo zákona vylúčený z výkonu akejkoľvek mediácie medzi žalobcom a žalovaným.
10. Podľa ustanovenia § 261 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „Obchodný zákonník“) táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
11. Podľa ustanovenia § 610 Obchodného zákonníka zmluvou o preprave veci sa dopravca zaväzuje odosielateľovi, že prepraví vec (zásielku) z určitého miesta (miesto odoslania) do určitého iného miesta (miesto určenia), a odosielateľ sa zaväzuje zaplatiť mu odplatu (prepravné).
12. Podľa ustanovenia § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené.
13. Podľa ustanovenia § 4 ods. 6 zákona č. 56/2012 Z.z. o cestnej premávke (ďalej len „zákon o cestnej premávke“), zverejnený prepravný poriadok je súčasťou návrhu dopravcu na uzavretie prepravnej zmluvy a po jej uzatvorení je jeho obsah súčasťou zmluvných práv a povinností účastníkov zmluvy.
14. Podľa ustanovenia § 544 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“), ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
15. Podľa ustanovenia § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
16. Podľa ustanovenia § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
17. Podľa ustanovenia § 301 Obchodného zákonníka neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, a to až do výšky škody, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta. Na náhradu škody, ktorá vznikla neskôr, je poškodený oprávnený do výšky zmluvnej pokuty podľa § 373 a nasl.
18. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru a v konaní ani nebolo sporné, že sporové strany ako podnikateľské subjekty uzavreli zmluvu o preprave veci (v zmysle § 610 a nasl. Obchodného zákonníka), a to na základe objednávky žalovaného č. XXXXXX zo dňa 13.05.2016. Na
základe tejto zmluvy si žalovaný ako odosielateľ objednal u žalobcu ako dopravcu vykonanie prepravy tovaru s miestom nakládky - Z. W., E. 1, C., W. republika K., s dátumom nakládky - 13.05.2016 do 14. hodiny. Miesto vykládky bola určená na adrese ZF Sachs Slovakia, a.s., Ku Bratke 5, Levice, s dátumom vykládky - 16.05.2016 do 21:30 hodiny. Strany si dohodli cenu dopravy vo výške 100 eur plus 20 % DPH. Pokiaľ ide o skutkový stav veci, žalobca uviedol a žalovaný nerozporoval, že vodič spoločnosti žalobcu dorazil na miesto nakládky dňa 13.05.2016 približne o 13:48 hodine, avšak v dôsledku toho, že mu nebolo v mieste nakládky naložiť tovar, žalobca na túto situáciu upozornil zástupcu spoločnosti žalovaného, ktorý súhlasil so zaslaním storna objednávky, aby vozidlo spoločnosti žalobcu mohlo pokračovať v ďalšej preprave. Ako uviedol žalobca, objednaná preprava bola tzv. „dokládkou“, t.j. prepravou nákladu, ktorá je iba priložená k iným prepravám, ktoré dopravca už na danej trase vezie a všetky náklady samotného vozidla má už zaplatené. Ako vyplýva z priloženého mailu (č.l. 6 spisu), spoločnosť žalovaného dňa 13.05.2016 o 14.23 hodine zaslala spoločnosti žalobcu storno objednávky C. - J.. Žalobca na storno objednávky reagoval mailom zo dňa 13.05.2016 o 14.33 hodine (č.l. 10 spisu), v ktorom si voči žalovanému uplatnil zmluvnú pokutu vo výške 100 eur s poukazom na čl. 7 prepravného poriadku žalobcu. Následne žalovaný mailom zo dňa 30.05.2016 o 09.04 hodine (č.l. 12 spisu) oznámil žalobcovi, že mu môže zaslať storno na sumu 100 eur tak, ako sa dohodli predtým.
19. Zmluvná pokuta je dohodou určená peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade porušenia povinnosti, ktorej splnenie vyplýva zo zabezpečovanej zmluvy. Medzi základné náležitosti dohody o zmluvnej pokute patrí dostatočne určité vymedzenie povinnosti, ktorej nedodržanie má byť sankcionované zmluvnou pokutou. Výška zmluvnej pokuty nie je v Občianskom zákonníku upravená a nestanovuje sa tu ani spôsob jej určenia. Dojednanie jej výšky či spôsobu určenia je teda vecou dohody účastníkov. Účelom zmluvnej pokuty zakotvenej v ustanovení § 544 a 545 Občianskeho zákonníka je donútiť dlžníka hrozbou majetkovej sankcie k riadnemu splneniu záväzku. Zmluvná pokuta teda predovšetkým predstavuje hrozbu dlžníkovi, že pokiaľ nesplní svoju (najmä) zmluvnú povinnosť, vznikne mu povinnosť poskytnúť pre tento prípad dojednané plnenie t.j. pokutu. Podľa úpravy Obchodného zákonníka má súd moderačné právo a zmluvnú pokutu môže znížiť až do výšky škody vzniknutej do doby súdneho rozhodnutia porušením zabezpečovacieho záväzku.
20. Nárok na zmluvnú pokutu v obchodných vzťahoch vzniká bez ohľadu na zavinenie povinnej osoby, takže má povahu objektívnej zodpovednosti za porušenie zmluvného záväzku. Zmluvné strany sa však môžu dohodnúť na odchylnom spôsobe uplatnenia zmluvnej pokuty s čiastočnou kombináciou nedostatku zavinenia povinného s omeškaním plnenia dohodnutého záväzku tak, že oprávnenému nevznikne nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v prípade, ak omeškanie s plnením spôsobí tretia osoba.
21. Základom pre dohodu zmluvných strán o zmluvnej pokute je vymedzenie zmluvného záväzku v uzavretej zmluve, ktorého porušenie je dôvodom pre vznik povinnosti platiť zmluvnú pokutu. Zmluvná povinnosť zabezpečená zmluvnou pokutou sa musí v zmluve vyjadriť presne a zrozumiteľne, aby nevznikala pochybnosť o jej obsahu. V prípade nedostatočne jasného a zrozumiteľného vyjadrenia zmluvného záväzku, ktorého nesplnenie je dôvodom na vznik nároku na uplatnenie zmluvnej pokuty, by išlo o neplatný právny úkon, ktorý by mohol mať právny dôsledok na neplatnosť dohody o zmluvnej pokute. Z formálneho hľadiska sa pre platnosť dojednania o zmluvnej pokute vyžaduje písomná forma, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takéhoto právneho úkonu v prípade nedodržania stanovenej zákonnej formy.
22. Z predloženej písomnej objednávky č. XXXXXXX vyplýva (a medzi stranami ani nie je sporné), že medzi žalobca a žalovaný uzavreli zmluvu o preprave v písomnej forme. Takisto žalovaný nerozporoval uverejnenie prepravného poriadku žalobcu na jeho webovom sídle a ani žalobcom predložené znenie prepravného poriadku. V prepravnom poriadku spoločnosti žalobcu zverejnenom na jej webovom sídle žalobcu (www.redarrow.sk) sa v bode 7 písm. b/ (č.l. 9 spisu) uvádza, že v prípade zrušenia prepravy objednávateľom po pristavení vozidla na nakládku, vzniká dopravcovi (žalobcovi) nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 10-násobku ceny prepravy. V zmysle ustanovenia § 4 ods. 6 zákona o cestnej premávke je zverejnený prepravný poriadok je súčasťou návrhu dopravcu na uzavretie prepravnej zmluvy a po jej uzatvorení je jeho obsah súčasťou zmluvných práv a povinností účastníkov zmluvy. Niet pochýb (a nie je to ani sporné), že medzi stranami došlo pred písomnou objednávkou žalovaného k predzmluvným rokovaniam, na základe ktorých žalobca ponúkol žalovanému na prepravu konkrétne nákladné motorové vozidlo, čo vyplýva predovšetkým z toho, že samotný žalovaný uviedol vo svojej objednávke evidenčné číslo vozidla žalobcu, ktorým mala byť preprava vykonaná. Už v
rámci predzmluvných rokovaní sa takto prepravný poriadok žalobcu stal ex lege súčasťou jeho návrhu na uzavretie prepravnej zmluvy. Následne, po uzavretí zmluvy (po podpísaní žalovaného objednávky žalobcom) sa znenie prepravného poriadku stalo súčasťou zmluvných dojednaní, vrátane dojednania o zmluvnej pokute. V tejto súvislosti má súd za to, že žalovaný v rámci svojej procesnej obrany podal účelovú interpretáciu citovaného ustanovenia § 4 ods. 6 zákona o cestnej premávke v snahe vyhnúť sa plneniu a súd sa s ňou nestotožňuje. Dojednanie o zmluvnej pokute je z formálneho hľadiska platné, pretože prepravný poriadok žalobcu zverejnený na jeho webovom sídle sa stal súčasťou písomnej zmluvy uzavretej medzi sporovými stranami.
23. Na základe vykonaného dokazovania nemá súd pochybnosti o tom, že žalovaný neumožnil vykonať dojednanú prepravu tovaru, a následne na žiadosť žalobcu, aby tento mohol pokračovať v ďalšej preprave, mu zaslal storno objednávky. Je teda zrejmé, že došlo k porušeniu zmluvnej povinnosti žalobcu, tak ako to mali strany dojednané v zmysle čl. 7 prepravného poriadku žalobcu. Súd považuje argumentáciu žalovaného, že k stornovaniu objednávky došlo na základe dohody a že prepravu bolo možné vykonať neskôr za účelovú. Žalovaný nepopieral, že žalobcovi nebolo umožnené vykonať dohodnutú prepravu a zároveň z predloženej elektronickej komunikácie medzi žalobcom a žalovaným žiadnym spôsobom nevyplýva, že by žalovaný mal záujem o vykonanie preprave v neskoršom čase. Práve naopak, mailom zo dňa 30.05.2016 (č.l. 12 spisu) súhlasil so zmluvnou pokutou vo výške 100 eur za stornovanie objednávky.
24. Na základe vyššie uvedeného dospel súd k záveru, že sporové strany si pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti platne dojednali zmluvnú pokutu, a keďže zo strany žalovaného došlo k porušeniu zmluvnej povinnosti, žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie dohodnutej zmluvnej pokuty. Žalovaný namietal (okrem iného) aj neprimeranosť zmluvnej pokuty vo výške 10-násobku dohodnutej prepravy. Súd preto v konaní posudzoval primeranosť dojednanej výšky zmluvnej pokuty a dospel k záveru, že posudzovanom prípade je potrebné uplatniť moderačné právo súdu v zmysle § 301 Obchodného zákonníka a neprimerane vysokú zmluvnú pokutu znížiť s ohľadom na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti.
25. V prvom rade súd poznamenáva, že sa stotožnil s argumentáciou žalovaného, že akákoľvek zavedená prax medzi podnikateľmi, ktorá je v rozpore so zákonom (bez ohľadu na rozsah jej rozšírenia), sa nemôže stať obchodnou zvyklosťou, na ktorú by bolo možné brať pri posudzovaní platnosti právneho úkonu zreteľ. Inými slovami, obchodná prax, ktorá je v rozpore so zákonom alebo dobrými mravmi sa dodatočne nestane právne aprobovanou len na základe rozsahu alebo trvania jej používania v určitom podnikateľskom odvetví.
26. Obchodné zvyklosti možno chápať ako ustálenú obchodnú prax (pravidlá), ktorá je dodržovaná účastníkmi obchodných vzťahov a to v rôznom rozsahu. Niektoré pravidlá sú uplatňované všeobecne v obchodných vzťahoch, iné iba v niektorom obchodnom odvetví. Ďalšie zvyklosti sa môžu týkať len určitého druhu obchodov, či určitého druhu tovaru (diel) alebo môžu byť obmedzené len na určitú územnú oblasť. Hoci obchodné zvyklosti regulujú správanie subjektov práva, neuplatňujú svoju regulatívnu schopnosť samé o sebe, ale iba na základe príslušných ustanovení právnych predpisov. Nie sú teda samy o sebe právnou normou ani prameňom práva, a právny význam získavajú výlučne na základe a v rámci právnej normy obsiahnutej v právnom predpise. V prípade, že možno nejakú obchodnú zvyklosť vymedziť ako ustálenú obchodnú prax, neznamená to ešte, že každé zaužívané pravidlo správania účastníkov obchodných vzťahov musí predstavovať obchodnú zvyklosť. Nebude tomu tak predovšetkým v prípadoch opakovaného porušovania práv a povinností (či už subjektívnych alebo objektívnych), pretože je pojmovo vylúčené, aby pravidlo správania, ktoré je v rozpore so zákonom, bolo spôsobilé nadobudnúť formu obchodnej zvyklosti. (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 22. marca 2011, sp. zn. 32 Cdo 4932/2009)
27. Pri skúmaní platnosti dojednania o zmluvnej pokute z hľadiska dobrých mravov je potrebné zvážiť preventívnu, uhradzovaciu a sankčnú funkciu zmluvnej pokuty. Účel zmluvnej pokuty spočíva najmä vo vyhrážke citeľnou majetkovou sankciou voči dlžníkovi v prípade nesplnenia jeho povinnosti zo záväzkového vzťahu, a tým aj v zabezpečení veriteľa proti prípadnej ujme, ktorá by mu mohla vzniknúť nesplnením záväzku. Je potrebné posúdiť, či pokuta primerane zabezpečuje veriteľa proti prípadným škodám, teda či zahŕňa všetky škody, ktoré možno rozumne v danom konkrétnom vzťahu s porušením zmluvnej povinnosti očakávať. Zmluvná pokuta teda musí zahŕňať všetky rozumne očakávateľné škody
a musí mať dostatočnú, nie však premrštenú stimulačnú výšku. Zmluvná pokuta, ktorej výška výrazne prevyšuje výšku skutočne vzniknutej škody, je neprimeraná a pre rozpor s dobrými mravmi neplatná.
28. V tejto súvislosti síce možno konštatovať, že z hľadiska preventívno-sankčnej funkcie zmluvnej pokuty sa vyžaduje, aby táto plnila úlohu nielen paušalizovanej náhrady škody (uhradzovaciu funkciu), ale aby taktiež dostatočne motivovala a odrádzala dlžníka od porušovania zabezpečenej zmluvnej povinnosti. Ak však sadzba zmluvnej pokuty za porušenie dojednanej povinnosti (zrušenie prepravy) má dosiahnuť v prejednávanej veci desaťnásobok pôvodne dohodnutého prepravného, je treba dojednanú výšku zmluvnej pokuty pokladať za prehnanú (a teda neakceptovateľnú z hľadiska zásady dobrých mravov) a nič na tom nemenia ani argumenty zdôrazňované žalobcom o zrušení prepravy ako najhoršom „scenári“ pre dopravcu. Okolnosti prejednávaného prípadu nemôžu ospravedlniť celkom neadekvátny majetkový prospech (v podobe 10-násobku ceny prepravy), ktorý by mal žalobca získať na úkor žalovaného, aby ho tak „motivoval“ neporušovať v budúcnosti jeho zmluvné povinnosti. Samotný žalobca v konaní uviedol, že v danom prípade išlo o tzv. dokládku, t.j. prepravu tovaru, ktorá je iba priložená k iným prepravám, ktoré dopravca už na danej trase vezie a všetky náklady použitého vozidla má už zaplatené. Žalobcovi nič nebránilo vykonať ostatné dohodnuté prepravy, čo v konečnom dôsledku v konaní ani nenamietal. Za týchto okolností mu nemohla reálne vzniknúť vyššia škoda, ako cena dojednanej prepravy. Súd dospel k záveru, že zmluvná pokuta vo výške 100 eur je v danom prípade dostatočne primeraná aj s ohľadom na to, že žalovaný s takouto výškou zmluvnej pokuty súhlasil, čo vyplýva z obsahu jeho mailu zo dňa 30.05.2016 (a to bez ohľadu, či predmetný prejav vôle žalovaného spĺňa alebo nespĺňa podmienky uznania záväzku v zmysle § 323 Obchodného zákonníka, z hľadiska splnenia písomnej formy). Z ustanovenia § 301 Obchodného zákonníka vyplýva, že súd môže znížiť zmluvnú pokutu najviac do výšky škody spôsobenej porušením povinnosti, ale keďže žalovaný sám uznal sumu 100 eur ako sankciu za stornovanie objednávky, nie je dôvod ani z hľadiska hospodárnosti konania zisťovať skutočnú výšku škody a za tým účelom vykonávať ďalšie dokazovanie, navyšovať tak trovy konania a predlžovať spor. Pokiaľ ide o žalobcom vyčíslenú škodu vo výške 240 eur, ktorá mu mala vzniknúť v dôsledku objednania si právneho poradenstva od Q. X. S. na základe Dohody o spolupráci zo dňa 04.02.2016, súd sa aj v tejto časti stotožnil s argumentáciou žalovaného, že mediátor má nárok na odmenu len za výkon mediácie, ktorá sa vykonáva na základe obligatórne písomnej dohody o mediácii, v ktorej sa zúčastnené strany a mediátor dohodnú na riešení ich vzájomného sporu prostredníctvom mediácie. Žalovaný poprel a žalobca nepreukázal, že medzi nimi došlo k uzatvoreniu dohody o mediácii a že by medzi nimi prebehli nejaké mimosúdne rokovania za účasti mediátora. Navyše, vzhľadom na skutočnosť, že Q.. X. S. je konateľom žalobcu, je ako mediátor zo zákona vylúčený z výkonu akejkoľvek mediácie medzi žalobcom a žalovaným. Okrem toho súd nemá predstavu, akým spôsobom môže mediátor poskytovať odborné konzultácie konateľovi žalobcu, keďže ide o totožnú osobu. Za náklady vynaložené v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany (v zmysle § 380 Obchodného zákonníka) rozhodne nemožno považovať nepreukázané, resp. neúčelne vykonané konzultácie poskytnuté samému sebe.
29. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
30. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
31. Podľa ustanovenia § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
32. Z hľadiska posúdenia miery úspechu sporovej strany v konaní, predstavuje súdne konanie jeden celok od podania žaloby až po meritórne rozhodnutie súdu. Úspech v konaní sa teda pre účely rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania posudzuje v závislosti od konečného rozhodnutia vo veci samej, preto bez ohľadu na to, ktorej sporovej strane by svedčil úspech v odvolacom konaní, je treba pri posúdení nároku na náhradu trov konania, vrátane trov odvolacieho konania vychádzať z toho, ktorá strana bola v konečnom dôsledku v konaní úspešná (porovnaj napr. uznesenie Ústavného súdu z 12. februára 2013, sp. zn. III. ÚS 84/2013).
33. Hoci žalobca bol v konaní úspešný pokiaľ ide o dôvodnosť jeho nároku, mieru jeho úspechu by po uplatnení moderačného práva súdu bolo možné vyčísliť v rozsahu 10 %. Z toho však nemožno
vyvodiť, že miera úspechu žalovaného je v rozsahu 90 %, pretože výška priznanej zmluvnej pokuty závisela od uváženia súdu. Predchádzajúci procesný predpis (Občiansky súdny poriadok) určoval pre takýto prípad možnosť priznať trovy konania čiastočne úspešnej strane sporu (§ 142 ods. 3 OSP). Súčasný procesnoprávny predpis (Civilný procesný poriadok) takúto výslovnú právnu úpravu trov konania neobsahuje, avšak súd má v zmysle čl. 4 ods. 2 CSP za to, že aj v prejednávanej veci by bolo namieste priznať žalobcovi plnú náhradu trov konania. Vzhľadom na to, že žalobca vo svojej záverečnej reči výslovne uviedol, že žiada nepriznať žiadnej zo strán sporu trovy konania, súd to rešpektoval a o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 257 CSP tak, že žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania (vrátane trov odvolacieho konania).
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Trnava. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.).