Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Er-1145-2013.pdf
PDF · 84.73 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-3Er/1145/2013
Uznesenie
Okresný súd Partizánske v exekučnej veci oprávneného: RECLAIM, a. s., IČO: 46 076 760, so sídlom Bratislava, Staromestská 3, proti povinnému: Š. R., Y.. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom I., N. XXX/XX, o vymoženie 7.630,01 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu zastavuje.
II. Oprávnenému ukladá povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Ivanovi Šteinerovi, PhD., so sídlom exekútorského úradu v Novom Meste nad Váhom, trovy exekúcie vo výške 64,52 € do pätnástich dní od doručenia tohto uznesenia.
III. Oprávnenému a povinnému súd nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznáva.
odôvodnenie:
(1) Oprávnený sa návrhom zo dňa 06.09.2013 domáha proti povinnému vykonania exekúcie za účelom vymoženia sumy 7.630,01 € s príslušenstvom na podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok Okresného súdu Partizánske č. k. 5C/28/2011-97 zo dňa 30.09.2011 v spojení s opravným uznesením č. k. 5C/28/2011-114 zo dňa 23.04.2012, v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. 6Co/161/2012-127 zo dňa 28.05.2013.
(2) Súd poveril vykonaním exekúcie dňa 02.10.2013 JUDr. Ing. Ivana Šteinera, PhD., súdneho exekútora so sídlom v Novom Meste nad Váhom.
(3) Súdny exekútor doručil súdu dňa 03.04.2017 podnet na zastavenie exekúcie, nakoľko povinný zomrel bez zanechania majetku. Zároveň si uplatnil trovy exekúcie vo výške 589,64 €, ktoré špecifikoval ako odmenu vo výške 322,04 €, náhradu za stratu času vo výške 31,68 €, náhradu hotových výdavkov vo výške 137,19 € a DPH.
(4) Súd z uznesenia Okresného súdu Partizánske zo dňa 28.02.2017, č.k. 4D/4/2017-27, Dnot 16/2017 zistil, že povinný dňa 02.12.2016 zomrel. Dedičské konanie po ňom bolo zastavené pre nemajetnosť.
(5) Podľa § 243b ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
(6) Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013 (ďalej len "EP") exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
(7) Podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
(8) Dedičské konanie po povinnom bolo zastavené pre nedostatok majetku. Z toho vyplýva, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Preto súd exekúciu podľa citovaného zákonného ustanovenia zastavil. Súd pri aplikácii ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) EP na zastavenie exekúcie v tejto exekučnej veci vychádzal aj z právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vysloveného v uznesení zo dňa 13.5.2011 sp. zn. 7 M Cdo 5/2011, podľa ktorého ak povinný v priebehu exekučného konania zomrie a dedičské konanie po ňom je zastavené pre nemajetnosť, je to dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP.
(9) Podľa § 200 ods. 2 EP ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
(10) Podľa § 200 ods. 1 prvej vety EP trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196).
(11) Podľa § 196 EP za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
(12) Podľa § 203 ods. 2 EP ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
(13) Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Výšku trov exekúcie pri zastavení exekúcie upravuje vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení /ďalej len "vyhláška"/.
(14) Podľa § 14 vyhlášky ak je exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura. Paušálna odmena za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 €.
(15) Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky paušálnou odmenou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie b) doručenie príkazu na začatie exekúcie c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie d) doručenie exekučného príkazu e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní g) každé zisťovanie bydliska povinného h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného i) každé zisťovanie účtu povinného j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
(16) Podľa § 22 ods. 1 citovanej vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
(17) Podľa § 23 ods. 1, ods. 2 citovanej vyhlášky náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť. Náhrada podľa odseku 1 je 0,66 eura za každú aj len začatú polhodinu.
(18) Súd posúdil vyúčtovanie súdneho exekútora a priznal mu trovy exekúcie nasledovne: 1/ paušálnu odmenu podľa § 14 ods. 1, 2 citovanej vyhlášky v minimálne zákonnej výške 33,19 €, po zákonnom zaokrúhlení na najbližších 50 eurocentov nahor (§ 26 vyhlášky) vo výške 36,52 €. Súd posúdil
úkony súdneho exekútora uvedené vo vyúčtovaní a po oboznámení sa s exekučným spisom priznal súdnemu exekútori odmenu za úkony:
- získanie poverenia na vykonanie exekúcie 3,32 €
- doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 3,32 €
- doručenie príkazu na začatie exekúcie 2.10.2013 3,32 €
- doručenie exekučného príkazu 17.12.2013 3,32 €
- každé zisťovanie bydliska povinného (24.10.2013) 3,32 €
- každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného (SP 7.10.2013, 6.2.2014, 3.11.2015) - 3 x 3,32 € = 9,96 €
- každé ďalšie zisťovanie majetku povinného (ODI 8.10.2013, MsÚ PE 8.10.2013, kataster 7.10.2013)
- 3 x 3,32 € = 9,96 €
Spolu 11 úkonov x 3,32 € = 36,52 € Súd nepriznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu za úkony doručenie upovedomenia o začatí exekúcie v rozsahu 2 úkonov, ale len v rozsahu jedného úkonu. Ak súdny exekútor vyhotovil a doručil viaceré rovnopisy jednotlivých rozhodnutí (napr. exekučné príkazy, upovedomenia o spôsobe exekúcie a pod.), súd mu v každom prípade môže priznať odmenu len za jeden úkon exekučnej činnosti, a to v súlade s § 15 ods. 1 vyhlášky (odmenu za úkony podľa písm. a) až f) je možné v súlade s gramatickým výkladom citovaného ustanovenia priznať vždy len raz, čo vyplýva z použitia singuláru podstatného mena "doručenie", naproti tomu za úkony podľa písm. g) až j) aj viackrát, čo vyplýva z použitia zámena "každé"). Rovnako súd postupoval pri úkone doručenia príkazu na začatie exekúcie zo dňa 02.10.2013 a exekučného príkazu zo dňa 17.12.2013 a nepriznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu v rozsahu 11 úkonov resp. 15 úkonov, ale len v rozsahu jedného úkonu doručenia príkazu na začatie exekúcie zo dňa 02.10.2013 a jedného úkonu doručenia exekučného príkazu zo dňa 17.12.2013. Ďalej si súdny exekútor uplatnil odmenu za zisťovanie bydliska, účtu a majetku povinného prostredníctvom Mestského úradu Partizánske celkom v rozsahu troch úkonov. Zo spisu súdneho exekútora je zrejmé, že tento postupoval tak, že v priebehu exekúcie adresoval Mestskému úradu Partizánske len jednu žiadosť o podanie správy o povinnom, pričom v každej z nich žiadal odpovedať na viaceré otázky týkajúce sa povinného. Súd takéto zisťovanie súdneho exekútora posúdil ako jeden účelne vykonaný úkon exekučnej činnosti, keďže zisťovanie viacerých skutočností o povinnom jednou žiadosťou u jedného subjektu nemožno posúdiť za samostatné úkony exekučnej činnosti, za ktoré by patrila súdnemu exekútorovi za každý paušálna odmena. Ďalej súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu za úkony zisťovanie bydliska povinného, zisťovanie platiteľa mzdy povinného a každé ďalšie zisťovanie majetku povinného v rozsahu uvedenom vyššie a nie v rozsahu uplatnenom súdnym exekútorom z dôvodu, že predloženým exekučným spisom mal preukázané len vykonanie priznaných úkonov a ostatné úkony súd nemal preukázané. 2/ náhradu hotových výdavkov podľa § 22 ods. 1 vyhlášky vo výške 17,25 € za poštovné za doručovanie: žiadosť o udelenie poverenia 1,70 €, upovedomenie o začatí exekúcie oprávnený 1,70 €, výzva na vyhlásenie o majetku povinný 1,70 €, súčinnosť ODI 0,65 €, súčinnosť MsÚ PE 0,65 €, príkaz na začatie exekúcie 1,70 €, upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie 1,70 €, súčinnosť REGOB 0,65 €, exekučný príkaz povinný 1,70 €, oznámenie 1,70 €, list 1,70 €, podnet na zastavenie 1,70 €, ktoré mal súd preukázané preloženým exekučným spisom. Súd vychádzal výlučne z obsahu spisu a priznal súdnemu exekútorovi náhradu len toho poštovného, ktoré mal preukázané predloženým exekučným spisom. Povinnosťou súdneho exekútora je v prípade, ak si uplatňuje náhradu trov exekúcie, predložiť exekučnému súdu vyčíslenie uplatnených trov a zároveň aj uplatnené položky preukázať listinnými dôkazmi. Z dikcie ustanovenia § 22 ods. 1 vyhlášky je zrejmé, že súdnemu exekútorovi patrí aj náhrada hotových výdavkov, avšak len tých, ktoré boli účelne vynaložené v súvislosti s vykonaním exekučnej činnosti. Keďže zákonodarca kladie exekučnému súdu za povinnosť rozhodovať o trovách exekúcie, je povinnosťou súdu skúmať aj to, či uplatnené hotové výdavky boli vynaložené účelne v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti. Na to je potrebná súčinnosť súdneho exekútora spočívajúca v tom, že súdny exekútor uvedie, ktoré hotové výdavky vynaložil a v akej výške, pričom ich vynaloženie a výšku musí aj preukázať /napr. pripojením faktúry, pokladničného dokladu, podacieho lístka, doručenky alebo iným listinným dôkazom preukazujúcim ich vynaloženie a výšku/. Súd preto súdnemu exekútorovi priznal len tie hotové výdavky, ktoré boli nielen vyčíslené, ale ich vykonanie a výška aj preukázané niektorým zo spôsobov uvedených vyššie, prípadne ktorých vykonanie a výška vyplynuli zo spisu súdneho exekútora alebo súdneho spisu. Za ostatné hotové výdavky súd nepriznal náhradu buď z dôvodu ich nepreukázania, pričom súd môže priznať súdnemu exekútorovi len náhradu tých preukázateľne vynaložených hotových výdavkov, ktoré už vznikli a nie tých, ktoré by ešte len v budúcnosti vzniknúť mohli, nakoľko rozhodujúci je stav v čase vydania rozhodnutia. Súd taktiež nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu za bankový poplatok, ani za ostatné hotové výdavky /použitý papier a
toner, obálky, účtovná firma, spisový obal, spisové dosky, manipulácia so spisom, predtlačené poštové šeky, účtovné doklady, euroobal, internet, elektronický komunikácia s bankami, počítačový program, telefón/, pretože vynaloženie týchto hotových výdavkov nebolo v spise súdneho exekútora preukázané. 3/ DPH vo výške 10,75 € (20 % zo základu 53,77 €)
(19) Exekútor si uplatnil náhradu za stratu času za zanesenie každej listiny z úkonov na poštu, ktorá je mimo sídla exekútorského úradu, a to vo výške 48 polhodín. Uvedenú náhradu za stratu času mu súd nepriznal, nakoľko z obsahu spisu a vyúčtovania nevyplýva, že by exekútor v danej veci vykonal nejaký úkon exekučnej činnosti mimo sídla jeho úradu. Odovzdanie písomnosti exekútora na poštovú prepravu nemožno považovať za úkon exekučnej činnosti, a preto mu ani nemôže byť priznaná náhrada za čas strávený cestou z úradu na poštu.
(20) S poukazom na ustanovenie § 203 ods. 2 prvej vety EP k náhrade trov exekúcie v celkovej výške 64,52 € (36,52 € + 17,25 € + 10,75 €) súd zaviazal oprávneného, pretože exekúcia sa zastavila z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
(21) Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
(22) Podľa § 256 ods. 1, ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP") ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.
(23) Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
(24) Týmto rozhodnutím sa končí exekučné konanie, preto súd musí rozhodnúť aj o nároku na náhradu trov konania (§ 9a Exekučného poriadku, § 262 ods. 1 CSP). K zastaveniu konania došlo z dôvodu nemajetnosti povinného. Oprávnený ani povinný teda zastavenie konania procesne nezavinili. Z uvedených dôvodov súd rozhodol o trovách konania tak, že oprávnený a povinný nemajú na náhradu trov exekučného konania nárok.
Poučenie:
Proti výrokom I. a III. tohto uznesenia je prípustné odvolanie. (§ 355 ods. 2, § 357 písm. m) Civilného sporového poriadku, § 58 ods. 5 Exekučného poriadku) Proti výroku II. tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.