Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_38Csp-203-2018.pdf
PDF · 135.83 KB
Case nature
Area
Subarea
38Csp/203/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Jarmilou Centkovou v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, zast.: JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: B. o zaplatenie 7.984,22 EUR s príslušenstvom
rozhodol:
I. Konanie o zaplatenie 123 EUR z a s t a v u j e .
II. Žalovaný je povinný z a p l a t i ť žalobcovi istinu 6.970,89 EUR spolu s 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 6.970,89 EUR od 05.01.2016 do zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
IV. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 73,70 %, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd I. inštancie rozhodne o výške tejto náhrady.
odôvodnenie:
Právny predchodca žalobcu sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 29.10.2018 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 7.984,22 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy od 5.1.2016 do zaplatenia. Zároveň žiadal súd, aby mu priznal náhradu trov konania. Právny predchodca žalobcu žalobu odôvodnil skutkovým tvrdením tak, že ako právny nástupca spoločnosti Consumer Finance Holding a.s., Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35923130 z titulu zlúčenia uvedenej spoločnosti s VÚB, a.s. (právnym predchodcom žalobcu) v zmysle Projektu rozdelenia zlúčením spoločnosť VÚB a.s. ako právny nástupca pokračuje v prevádzkovaní tzv. ostatného podnikania zanikajúcej spoločnosti Consumer Finance Holding a.s., ktorým sa rozumejú všetky ostatné zložky podnikania zanikajúcej spoločnosti okrem TRIANGEL - splátkového predaja a leasingu QCar. Právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili spolu dňa 6.7.2015 zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX, na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému pôžičku vo výške 8.143,89 EUR. Podľa zmluvy o pôžičke mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 120 mesačných splátkach v sume 162,44 EUR a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 19.492,8 EUR. Do dňa podania žaloby žalovaný uhradil len sumu 1.050 EUR. Žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas t. j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, žalobca dňa 28.10.2015 predžalobnou upomienkou vyzval žalovaného k úhrade dlžných splátok pričom žalovaného upozornil na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Nakoľko k úhrade dlžných splátok ani v dodatočne poskytnutej lehote nedošlo, žalobca dňa 19.12.2015 úver zosplatnil, o čom bol žalovaný informovaný listom zo dňa 30.12.2015 „Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“. Do dňa podania žaloby žalovaný dlžné splátky neuhradil. Zmluvnú pokutu evidovanú v Prehľade
splátok a úhrad v stĺpci „pokuta“ v sume 1.093,05 EUR si žalobca neuplatňuje. Ku dňu podania žaloby mal žalovaný uhradiť 8.911,22 EUR (označené v Prehľade splátok a úhrad ako stĺpec „splátka“). Uvedenú sumu (istina) tvorí súčet predpísaných splátok do zosplatnenia dlhu (suma splátok) a suma po zosplatnení. Ku dňu podania žaloby žalovaný uhradil 1.050 EUR, ktoré sú riadnymi splátkami poskytnutého finančného plnenia. Uvedená suma je v Prehľade splátok a úhrad evidovaná v stĺpci „úhrada“. Súčasťou pohľadávky žalobcu sú aj náklady, ktoré mu vznikli s vymáhaním pohľadávky, ktoré si žalobca v tomto konaní uplatňuje vo výške 123 EUR/označené na konci výpisu ako stĺpec „MP3“. Na základe vyššie uvedeného, celkovú výšku dlžnej sumy žalovaného ku dňu podania žaloby tvorí: Istina + náklady na vymáhanie - prijaté úhrady = žalovaná suma (8.911,22 EUR+123 EUR-1.050 EUR=7.984,22 EUR) Zostatok pohľadávky evidovaný v Prehľade splátok a úhrad /stĺpec „zostatok“) zahŕňa aj zmluvnú pokutu vo výške 1.093,05 EUR (stĺpec „pokuta“), ktorú si žalobca v tomto konaní neuplatňuje. Žaloba spolu s prílohami bola žalovanému doručená prostredníctvom zamestnávateľa žalovaného, spoločnosť P.Dňa 3.5.2019 žalovaný podal odpor proti platobnému rozkazu, v ktorom žalovaný namieta právny titul, na základe ktorého si žalobca uplatňuje svoj nárok, nakoľko Zmluva o pôžičke bola uzatvorená za podmienok, ktoré považuje za nezákonné a to najmä z dôvodu úrokov. Ako sa uvádza v platobnom rozkaze, výška poskytnutej pôžičky bola 8.143,89 EUR a na základe podmienok zmluvy o pôžičke mal platiť sumu 19.492,8 EUR. Ďalej namieta skutočnosť, že o zlúčení spoločnosti Consumer Finance Holding a.s. resp. o jej právnom nástupcovi ho nikto neinformoval a nemohol sa k tejto skutočnosti vyjadriť. V tejto súvislosti nerozumie, ako je možné, že v uznesení súdu je žalobcom Intrum Slovakia, s.r.o. ale v platobnom rozkaze sa ako žalobca uvádza VÚB, a.s. Taktiež namieta trovy z dôvodu, že žalobca, ktorým je právnická osoba, si najal advokáta, ktorého náklady právneho zastúpenia v tomto prípade, ktorý zjavne nie je zložitý, predstavujú cca 600 EUR. Takéto konanie žalobcu považuje za účelové, aby došlo k navýšeniu dlžnej sumy v konaní proti fyzickej osobe - spotrebiteľovi. Žalobcovi bol odpor v zmysle ust. § 167 CSP doručený dňa 15.5.2019, k uvedenému sa nevyjadril. Dňa 10.9.2019 žalobca vo vyjadrení tvrdil, že zmluva obsahuje všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a poukázal na rozhodnutie C-42/15 Home Credit/Bíroová, že nárok nie je premlčaný. Zobral žalobu čiastočne späť o zaplatenie sumy 123 EUR (zmluvných poplatkov) a navrhol v tejto časti konanie zastaviť. Trval na zaplatení sumy 7.864,22 EUR spolu s úrokom u omeškania 5,05% ročne zo sumy 7.864,22 EUR od 5.1.2016 do zaplatenia. Súd v súlade s § 297 Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“) nariadil pojednávanie na deň 12.9.2019, predvolanie na pojednávanie bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené dňa 15.5.2019, žalovanému dňa 3.6.2019. Na pojednávaní dňa 12.9.2019 nebol žalobca, ktorý svoju neprítomnosť ospravedlnil v podaní doručenom súdu dňa 10.9.2019 s tým, že navrhol, aby súd pojednával a rozhodol aj v jeho neprítomnosti. Žalovaný sa pojednávania zúčastnil, na ktorom nepoprel tvrdenia žalobcu a nenavrhol žiadne dôkazy, preto súd vyhlásil dokazovanie podľa § 182 CSP za skončené.
S k u t k o v ý stav :
Dňa 06.07.2015 spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. a žalovaný uzavreli Zmluvu o spotrebiteľskom úvere (ďalej len „Zmluva o úvere“), na základe ktorej sa spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. ako veriteľ zaviazala poskytnúť v prospech žalovaného ako dlžníka spotrebiteľský úver v celkovej výške 8.143,89 EUR a dlžník sa zaviazal vrátiť veriteľovi dlžnú sumu spolu s príslušenstvom, a to v pravidelných 120 mesačných splátkach so splatnosťou ku 20. dňu v mesiaci. Celkové náklady žalovaného sú 11.348,91 EUR, priemerná hodnota RPMN je 10,39 %, hodnota RPMN 23,06 %, s termínom konečnej splatnosti 7/2025, prvá splátka splatná dňa 20.8.2015, fixná ročná úroková sadzba 23,06 %, výška mesačnej splátky 162,44 EUR, celková čiastka 19.492,80 EUR, doba trvania zmluvy - do splatenia všetkých záväzkov klienta podľa tejto zmluvy, účel použitia pôžičky - úhrada špecifikácie jeho záväzkov voči Spoločnosti a záväzky voči VÚB, a.s., kde Spoločnosť vystupuje ako správca.(1/ ev. č. XXXXXXX, spoločnosť: W. dátum podpisu: 22.9.2014, výška záväzku: 5.759,54, č. účtu: W. XXXX XXXX XXXX, 2/ ev. E., spoločnosť W. dátum podpisu: 13.1.2015, výška závaäzku: 601,42 EUR, č. účtu: W. 3/ ev. č. XXXXXXX, spoločnosť W. dátum podpisu: 28.1.2015, výška záväzku: 1.782,93, č. účtu: W.. Spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. listom zo dňa 28.10.2015 označeným ako „predžalobná upomienka“ vyzvala žalovaného na úhradu dlžnej sumy 519,80 EUR najneskôr do 05.12.2015. Právny predchodca žalobcu, Všeobecná úverová banka, a.s., priložil k žalobe okrem uvedenej Zmluvy o spotrebiteľskom úvere aj listiny - Notársku zápisnicu napísanú dňa 11.12.2017 notárkou X. v ktorej je spísaný Projekt rozdelenia zlúčením medzi spoločnosťami Consumer Finance Holding, a.s. ako zanikajúcou spoločnosťou a Všeobecnou úverovou bankou, a.s. a VÚB Leasing, a.s. ako nástupníckymi spoločnosťami, Prílohu 1 Projektu - Opis rozdelenia majetku a záväzkov, Doručenku, na ktorej je
uvedený ako odosielateľ spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. a ako adresát je na nej uvedený žalovaný.
Aplikované z á k o n n é ustanovenia : V zmysle čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie združení na ochranu ich záujmov. Podľa Prílohy k Občianskemu zákonníku je Smernica Rady č.93/13 EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34) prebratá do právneho poriadku SR z právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie. Podľa článku 6 bod 1 Smernice Rady č.93/13/EHS členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Podľa článku 10 Smernice Rady č.93/13/EHS členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do 31.12.1994. Bezodkladne o tom informujú Komisiu. Tieto ustanovenia sa uplatnia na všetky zmluvy uzatvorené po 31.12.1994. Podľa článku 2 písm. b) Smernice Rady č.93/13/EHS spotrebiteľ znamená akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom, nevzťahujúcim sa k obchodom, podnikaniu a povolaniu. Podľa článku 2 písm. c) Smernice Rady č.93/13/EHS predajca alebo dodávateľ znamená akúkoľvek fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom vzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo povolaniu bez ohľadu na to či má verejnú alebo súkromnú formu vlastníctva. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Podľa § 491 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv. Podľa § 879p Občianskeho zákonníka ustanoveniami § 53 ods. 4 písm. s) a t), § 53 ods. 7 a § 614a sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 13. júnom 2014; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 13. júnom 2014 sa však posudzujú podľa predpisov účinných do 12. júna 2014, ak nie je ustanovené inak. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Podľa § 51 Občianskeho zákonníka, účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu, alebo účelu tohto zákona. Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 13.6.2014 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Podľa § 53 ods. 1,2,3,4 písm. k), 5 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú
vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa § 4 ods. 6 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa ak sa zmluva medzi predávajúcim a spotrebiteľom uzatvára písomne a obsahuje ustanovenia, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť sa oboznámiť pred podpisom zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich obsah, predávajúci je povinný zmluvné podmienky formulovať zrozumiteľne. V pochybnostiach platí výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, ibaže súlad týchto podmienok so zákonom je predmetom kontroly orgánu dozoru. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, t.j. od 01.04.2015 do 29.09.2015) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti. Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) odplatu podľa osobitných predpisov,18aa) k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, m) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, n) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, o) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, p) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, q) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, r) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, s) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, t) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, u) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, v) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, x) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, y) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23, z) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok. aa) názov zmluvy, ktorý obsahuje slová spotrebiteľský úver v príslušnom gramatickom tvare. Podľa § 9 ods. 9 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok, poplatky alebo akékoľvek iné plnenie, ktoré nie sú ustanovené zákonom alebo uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa). Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa §3 nariadenia vlády č.87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Právny z á v e r :
Predmetom sporu je pohľadávka žalobcu voči žalovanému vo výške (po čiastočnom späťvzatí žaloby o zaplatenie sumy 123 EUR) 7.861,22 EUR spolu s 5,05 % úrokom z omeškania zo sumy 7.861,22 EUR
od 5.1.2016 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 6.7.2015 pod č. XXXXXXX. Široká ochrana spotrebiteľa je garantovaná už smernicou Rady 93/13/EZS z 5.4.1993. I v prípade spotrebiteľských vzťahov vzniknutých pred nadobudnutím účinnosti zákona, ktorým bol režim spotrebiteľských zmlúv do právneho poriadku transformovaný, je treba cestou výkladu pod-ústavného práva dosiahnuť, zabezpečiť právnu ochranu i v týchto prípadoch, nakoľko materiálne nahliadané pozícia kontrahenta, uzatvárajúceho zmluvu pred nadobudnutím účinnosti zákona sa nijako nelíši od spotrebiteľa uzatvárajúceho zmluvu už v režime spotrebiteľských zmlúv (nález Ústavného súdu ČR sp.zn. 1.ÚS 342/2009, uznesenie KS v Žiline sp.zn. 9Co/236/2010 zo dňa 30.8.2012, uznesenie KS Prešov sp.zn. 7CoE/34/2009 zo dňa 30.9.2009, rozhodnutie KS v Nitre sp.zn. 6Co/254/2008 zo dňa 10.2.2009). V právnom poriadku Slovenskej republiky je úverová zmluva absolútnym obchodným vzťahom, ktorá sa v zmysle §261 ods.3 písm. d) Obchodného zákonníka spravuje úpravou podľa Obchodného zákonníka (§479 a nasl.), pričom túto úpravu možno aplikovať bez ohľadu na to, či je úver poskytovaný spotrebiteľovi alebo podnikateľskému subjektu. Zároveň však podľa charakteru zmluvy (t.j. formulárová predtlač a podnikateľ - fyzická osoba) ide v tomto prípade ide jednoznačne o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahuje špeciálna úprava obsiahnutá v §52 ods.2, posledná veta Obč. zákonníka a v osobitnom zákone č.258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. K základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Niektoré ustanovené náležitosti zákonodarca v prospech ochrany spotrebiteľa preferoval až do takej miery, že ich neuvedenie v písomnej forme sankcionoval bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru ako sankciou pre dodávateľa, ktorý nerešpektuje zákon a tým spotrebiteľa vystavuje nerovnému postaveniu. Z obsahu spisu v prejednávanej veci je zrejmé, že žalobca pri uzatváraní zmluvy o úvere vystupoval ako veriteľ, t. j. ako osoba, ktorá konala v rámci svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, t. j. ako osoba, ktorá nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným zmluvným typom, ale ide o osobitný druh zmluvy, ktorý sa vyskytuje tak v občianskoprávnych, ako aj v obchodnoprávnych vzťahoch. Je pritom nesporné, že predmetná zmluva o úvere má podobu štandardnej formulárovej zmluvy, ktorá je typická tým, že sa uzatvára vo viacerých prípadoch a že spotrebiteľ spravidla jej obsah nemení, pričom všeobecné obchodné podmienky sú priamo prílohou takto uzatváranej zmluvy. Spotrebiteľskou zmluvou je teda akákoľvek súkromnoprávna zmluva s uvedenými znakmi, a to bez ohľadu na to, či je upravená v Občianskom zákonníku, Obchodnom zákonníku alebo v inom osobitnom zákone. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch je spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. S poukazom na uvedené je predmetnú zmluvu o úvere potrebné považovať svojou povahou za zmluvu spotrebiteľskú. K uvedenému súd ešte dopĺňa, že aj napriek tomu, že v danom prípade ide o zmluvný typ upravený v zmysle § 497 až § 507 Obchodného zákonníka, súčasne ide o zmluvu spadajúcu pod režim Zákona o spotrebiteľských úveroch, preto bolo potrebné predmetnú zmluvu posudzovať podľa zákona č. 129/2010 Z. z., ako aj ustanovení Občianskeho zákonníka.
K premlčaniu nároku, ku ktorému sa vyjadril žalobca, súd uvádza, že podľa § 54a Občianskeho zákonníka premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel. Podľa § 879v Prechodných ustanovení Občianskeho zákonníka konanie, predmetom ktorého je pohľadávka vzniknutá zo spotrebiteľskej zmluvy, začaté pred účinnosťou tohto zákona /od 05.12.2018/, sa dokončí podľa doterajších predpisov. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. v znení účinnom od 01.05.2014 súd rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Keďže žalovaný v spore nepoužil vo svojom vyjadrení uvedenú námietku ako prostriedok procesnej obrany, tak vzhľadom na rozhodnutie Ústavného súdu SR dňa 07. 02. 2018 pod sp. zn. PL. ÚS 11/2016,
publikovanom pod č. 271/2018 Z. z. o tom, že ustanovenie § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zák. SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch a v znení neskorších predpisov nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy SR, súd nemôže prihliadnuť ex offo na námietku premlčania, nakoľko ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. stratilo účinnosť dňom vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.
Za dobré mravy možno považovať súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, ktorých dodržiavanie je často krát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v súlade so všeobecnými mravnými a morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti. V Zmluve medzi stranami sporu bol dohodnutý úrok z úveru vo výške 23,06 % ročne, pričom úrokové miery podobného úveru v bankách pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou nad 1 rok do 5 rokov boli v tom čase (júl 2015) vo výške 12,15 %, čo je výška stanovená Národnou bankou Slovenska. V súlade s § 39 Občianskeho zákonníka sa nesmie dohoda o výške úrokov priečiť dobrým mravom, preto súd posúdil dohodu o výške úrokov za absolútne neplatný právny úkon. Z tohto dôvodu súd považuje za rozporné s dobrými mravmi, ak sa poskytne spotrebiteľovi úver za cenu prevyšujúcu o cca 100% priemernú cenu porovnateľných úverov poskytovaných bankami a ak veriteľ využije tieseň, neskúsenosť, ľahkomyseľnosť, či nepriaznivú finančnú situáciu spotrebiteľa.
Okrem neprimeraného úroku z pôžičky, pri dohodnutých neprimeraných nákladoch na daný úver bola by celková hodnota dlhu dosiahla sumu 19.492,80 EUR, čo je viac ako 2 - násobok sumy, ktorá bola spotrebiteľovi poskytnutá (8,143,89 EUR). Zmyslom a cieľom úverovania spotrebiteľov nemôže byť neprimerané zaťaženie spotrebiteľa a niekoľkoročný stav splácania dlhu, počas ktorého je spotrebiteľ vystavený stresovým situáciám. Takýto stav žalobca vyvolal neprimeranými úverovými podmienkami bez poznania reálnej schopnosti spotrebiteľa splatiť úver a výlučne za podmienok vopred stanovených žalobcom, ktoré žalovaný, až na výšku úveru, nemohol nijako ovplyvniť.
Vzhľadom na expressis verbis požiadavku Zákona, ktorý taxatívne vymenúva náležitosti Zmluvy, a na požiadavku Smernice, aby tieto náležitosti boli vyjadrené zrozumiteľne a stručne, musia byť tieto náležitosti v Zmluve jednoznačne uvedené a bremeno neuvedenia týchto náležitostí zo strany veriteľa nemá byť prenášané na spotrebiteľa s tým, aby si tieto náležitosti odvodil výkladom z iných náležitostí Zmluvy. V danom prípade bola zmluva o úvere uzavretá dňa 6.7.2015, t.j. pred novelizáciou zákona č. 129/2010 Z.z. zákonom č. 279/2017 Z.z. účinným od 1.5.2018, preto zmluva o spotrebiteľskom úvere musela do 30.4.2018 pod sankciou bezúročnosti a bezpoplatkovosti (do 30.4.2018) obsahovať uvedenie doby trvania zmluvy a uvedenie doby konečnej splatnosti úveru. V posudzovanej zmluve uzavretej dňa 6.7.2015, je termín konečnej splatnosti úveru uvedený označením „7/2025“, čo je neurčité vyjadrenie. Niet pochýb o tom, že termín konečnej splatnosti úveru musí byť určený presne, jasne, určito a zrozumiteľne. Nestačí len dedukcia z iných údajov uvedených v zmluve, napr. z toho, že bolo dohodnutých celkovo 120 splátok, ale spotrebiteľ má byť jasne a zrozumiteľne informovaný o konkrétnom termíne, dátume konečnej splatnosti, ktorý musí byť v zmluve výslovne uvedený bez ohľadu na to, či je možné, alebo nie je tento dátum vyvodiť z počtu splátok. Ak by za postačujúcu bola považovaná možnosť takéhoto odkazu na iné zmluvné dojednanie, tak by v zmluve vždy stačilo uviesť náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona, t.j. výšku, počet a termíny splátok a zákonodarca by do zákona vôbec nemusel zakomponovať ust. § 9 ods. 2 písm. f), pretože toto by potom úplne stratilo zmysel. Zákon o spotrebiteľských úveroch ale napriek tomu osobitne, jasne a jednoznačne hovorí o jednej z náležitostí zmluvy - termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Teda musí to byť konkrétny termín, presné časové vymedzenie s uvedením dňa, mesiaca a roka konečnej splatnosti. Takýto údaj ale v posudzovanej zmluve absentuje. Termín konečnej splatnosti úveru musí byť spotrebiteľovi známy najneskôr v čase, kedy vstupuje do zmluvného vzťahu, v opačnom prípade by sa minulo účinku ust. § 9 ods. 2, písm.f) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v rozhodnom čase, ktorého cieľom bolo zabezpečiť, aby bol spotrebiteľ v potrebnom rozsahu informovaný o základných skutočnostiach týkajúcich sa zmluvného vzťahu už v čase jeho vzniku. Z tohto dôvodu súd považuje tento spotrebiteľský úver podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov.
Ďalej v zmluve nie je presne špecifikovaná ďalšia obsahová náležitosť zmluvy v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch, a to doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pretože je tu uvedený údaj „do splatenia všetkých záväzkov klienta podľa tejto zmluvy“. Túto obsahovú náležitosť takisto vyžaduje zákon popri súčasnom uvedení termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Uvedené dve náležitosti nemožno voľne zamieňať a vykladať ako formalistický prístup, pretože inak by to takto kumulatívne zákonodarca v uvedenom ustanovení výslovne neformuloval. Pre absenciu obsahových náležitostí v Návrhu - Zmluve zo dňa 6.7.2015 v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (termín konečnej splatnosti úveru a doba trvania zmluvy) súd považuje tento spotrebiteľský úver podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov.
Okrem toho mal súd na základe tvrdení strán sporu a listinných dôkazov za nesporné, že strany sporu dňa 06.07.2015 platne uzavreli Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 8.143,89 EUR, z čoho žalovaný vrátil sumu 1.050 EUR.
Žalovaný dňa 10.9.2019 zobral čiastočne žalobu späť, preto súd v I. výroku tohto rozsudku konanie o zaplatenie sumy 123 EUR v súlade s ust. § 145 ods. 2 CSP zastavil. Po vyhodnotení záverov vykonaného dokazovania jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach posúdiac ich podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení, dospel súd k záveru, že vzhľadom na to, že žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 8.143,89 EUR, pričom súd z dôvodu vyššie uvedených výhrad voči zmluvným dojednaniam (body 38-41) považoval úver za bezúročný a bez poplatkov, takže po odpočítaní žalovaným už zaplatenej sumy 1.050 EUR a sumy 123 EUR, o ktorej konanie súd zastavil, zaviazal žalovaného k úhrade nesplatenej istiny vo výške 6.970,89 EUR a v prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky v období od 5.1.2016 predstavuje 0,05 %, preto súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je to uvedené v I. výroku tohto rozsudku.
Stanoviská zo súdnej praxe: Právny vzťah založený zmluvou o pôžičke je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou a je nevyhnutné posudzovať ho podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 657 a nasl.) a právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl.). Pre posúdenie okolnosti, či ide o tzv. spotrebiteľský úver, nie je rozhodujúce, akou právnou formou sa spotrebiteľský úver poskytuje, dôležité je len to, či ide o poskytnutie peňažných prostriedkov v prospech spotrebiteľa za odplatu (uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 29. januára 2010, sp.zn. 17CoE/2/2010). Úrok z pôžičky vo výške odporujúcej dobrým mravom, s ktorým zákon spája absolútnu neplatnosť nemožno obhajovať ani princípom zmluvnej slobody. Zmluvná sloboda účastníkov právneho vzťahu nie je neobmedzená a nesmie vybočiť z určitých právom akceptovateľných hraníc. Jednou z týchto hraníc je i inštitút dobrých mravov (1MCdo 1/2009 /NS SR/, 21Cdo 1484/2004 /NS ČR/). Neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovanými bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek“. Najvyšší súd poukázal na to, že dlžník uzatvára zmluvu o peňažnej pôžičke práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané úroky (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, ktorý v rozsudku 5Cdo 26/11 zo dňa 26.04.2012). Slovenské súdy dlhodobo značne kriticky posudzujú výšku úrokových sadzieb a poskytuje v tomto smere spotrebiteľom súdnu ochranu (napríklad v rozsudkoch sp.zn.č. 5Cdo 26/2011 (úrok 48%), sp.zn.č. 1MCdo 1/09 (úrok 60%), Krajský súd v Prešove sp.zn.č. 3Co 67/2008 (úrok 25%), ale aj napríklad Nemecký BGH v rozsudku z 13.3.1990 AZ XI ZR 252/89 vyhlásil úver s rozdielom o 12% percentuálnych bodov oproti priemeru na trhu pre obdobný úver za nemravný a žalobu zamietol pre rozpor plnenia s dobrými mravmi (civilnoprávna úžera). Švajčiarsky spolkový súd znížil v roku 1967 rozhodnutím z
1.4.1967 úrokovú sadzbu v prípadoch úverov pre spotrebiteľov z 26 % na 18 % a sadzbu 26 % vyhlásil za odporujúcu dobrým mravom. Termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru nie je možné odvodzovať od termínov jednotlivých splátok, od počtu dní, od uzavretia zmluvy, od počtu splátok. Spotrebiteľ musí pri danej forme spotrebiteľského úveru už na prvý pohľad bez akýchkoľvek matematických operácií presne vedieť, kedy, ktorým dňom dôjde ku konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (viď rozhodnutie KS Žilina sp. zn. 10Co 465/2015 zo dňa 29. januára 2016). V zmysle rozsudku Krajského súdu v Trnave, sp.z. 24Co/422/2014, za individuálne dojednané sa nepovažujú také zmluvné podmienky, s ktorými spotrebiteľ síce mal možnosť sa oboznámiť pred podpisom zmluvy, avšak nemohol ovplyvniť ich obsah. Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí. V pochybnostiach o význame zmluvnej podmienky platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
T r o v y konania :
Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa zásad o náhrade trov konania súd rozhodol, že žalobca má nárok na náhradu trov konania podľa pomeru jeho úspechu v spore, t.j. vo výške 73,70 % (čo predstavuje konečný úspech žalobcu v spore, pretože zo 100 % žalovanej sumy 7.984,22 EUR súd prisúdil žalobcovi sumu 6.934,22 EUR, čo je 86,85 % úspech a 13,15 % neúspech).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Košice I., v 3 písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Podľa ust. § 365 ods.1 CSP odvolacie dôvody odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods.2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods.3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. - o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).