Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PB-3C/67/2018

Rozhodnutie

Okresný súd Považská Bystrica, sudkyňou Mgr. Silviou Kysuckou, v spore žalobcov: 1/ V. X., K. XX.XX.XXXX, bytom P. O. XXX, 2/ Y. B., K. XX.XX.XXXX, bytom J. Y., Y. XXX/XX, obaja právne zastúpení: Mgr. Jozef Gáplovský, advokát so sídlom Dubnica nad Váhom, Centrum II 88, proti žalovaným: 1/ H.. P. Š., K. XX.XX.XXXX, bytom J. Y., Y. XXX, 2/ H.. P. Ď., K. XX.XX.XXXX, bytom J. Y., S. XXX/XX, 3/ Š. X., K. XX.XX.XXXX, bytom J. Y., Q., W. XXX, 4/ AGROFARMA, spol. s r. o. Červený Kameň so sídlom Červený Kameň 018 56, IČO: 31 574 912, žalovaní 3/ a 4/ právne zastúpení JUDr. Norbertom Horváthom, advokátom so sídlom Galanta, Slnečná 592/2, o určenie, že žalovaní 1/ až 4/ nie sú vlastníkmi poľovných pozemkov v poľovnom revíri „OSTRÁ HORA Lednické Rovne", takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a.

Žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Žalovaný 3/ má voči žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorú náhradu trov konania sú žalobcovia 1/ a 2/ povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne právnemu zástupcovi žalovaného 3/ do troch dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania, ktorú po právoplatnosti tohto rozsudku vydá vyšší súdny úradník.

Žalovaný 4/ má voči žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorú náhradu trov konania sú žalobcovia 1/ a 2/ povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne právnemu zástupcovi žalovaného 4/ do troch dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania, ktorú po právoplatnosti tohto rozsudku vydá vyšší súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali určenia, že a/ žalovaný 1/ nie je vlastníkom poľovných pozemkov o výmere 1,01 ha predstavujúcich podiel 0,04 % v poľovnom revíri „OSTRÁ HORA Lednické Rovne“, b/ žalovaný 2/ nie je vlastníkom poľovných pozemkov o výmere 1,38 ha predstavujúcich podiel 0,06 % v poľovnom revíri „OSTRÁ HORA Lednické Rovne“ , c/ žalovaný 3/ nie je vlastníkom poľovných pozemkov o výmere 0,9 ha predstavujúcich podiel 0,04 % v poľovnom revíri „OSTRÁ HORA Lednické Rovne“, a d/ žalovaný 4/ nie je vlastníkom poľovných pozemkov o výmere 758,02 ha predstavujúcich podiel 34,06 % v poľovnom revíri „OSTRÁ HORA Lednické Rovne“. Dôvodili, že sú výlučnými vlastníkmi parciel v k. ú. Dolná Breznica, ktoré popri ďalších parcelách sú ako poľovné pozemky súčasťou poľovného revíru „OSTRÁ HORA Lednické Rovne“. Dodatočne sa dozvedeli, že dňa 21.12.2018 sa malo v Bratislave uskutočniť zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov daného poľovného revíru, ktoré však nebolo riadne zvolané, osoby zvolávajúce toto zhromaždenie nemali poverenie tretiny vlastníkov poľovných pozemkov a toto zvolanie nebolo riadne zverejnené vo všetkých dotknutých obciach obvyklým spôsobom v zmysle o poľovníctve (ďalej len „“). Žalovaný 1/ sa na tomto zhromaždení prezentoval ako vlastník poľovných pozemkov o výmere 1,01 ha, čo predstavovalo 0,04 % na výmere poľovného revíru, žalovaný 2/ ako vlastník poľovných pozemkov

o výmere 1,38 ha, t. j. 0,06 % výmery poľovného revíru, žalovaný 3/ ako vlastník poľovných pozemkov o výmere 0,9 ha, t. j. 0,04 % výmery poľovného revíru a žalovaný 4/ ako vlastník poľovných pozemkov o výmere 758,02 ha, t. j. 34,06 % výmery poľovného revíru. Žalobcovia tvrdili, že žalovaní 1/ až 3/ nie sú vlastníkmi poľovných pozemkov v tomto revíri vôbec a žalovaný 4/ je v skutočnosti vlastníkom týchto pozemkov v rádovo menšej výmere ako sa prezentoval na tomto zhromaždení. Citovali ustanovenia , - 7 . Zvolanie, účasť a hlasovanie na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkom poľovného revíru je priamo závislé od účasti vlastníkov poľovných pozemkov na takomto zhromaždení, pričom účasť a hlasovanie osôb, ktoré nevykonávajú práva vlastníka poľovného pozemku (žalovaní 1/ - 3/), resp. vykonávajú tieto práva vo väčšom rozsahu ako by im náležalo (žalovaný 4/), priamo ovplyvňujú aj žalobcov ako vlastníkov poľovných pozemkov. S takým postupom žalovaných 1/ až 4/ na zhromaždení dňa 21.12.2018 nesúhlasia z dôvodu nezákonnosti. V závere žalobcovia uviedli, že majú naliehavý právny záujem na danom určení, keďže predpokladajú, že osoby zvolávajúce zhromaždenie sa budú snažiť realizovať práva na základe tohto zhromaždenia z 21.12.2018.

K žalobe na preukázanie svojich tvrdení predložili žalobcovia nasledovné listinné dôkazy: čiastočné výpisy z LV č. 826, 719 k. ú. Dolná Breznica, výpis z obchodného registra na žalovaného 4/, rozhodnutie Lesného úradu Považská Bystrica zo dňa 16.04.1993 vrátane prílohy, záznam Lesného úradu zo dňa 01.12.1993, verejná vyhláška - pozvánka, listina prítomných na zhromaždení vlastníkov poľovného revíru.

V priebehu konania žalobcovia predložili ďalšie listinné dôkazy, a to čiastočné výpisy z LV č. 826, 1107, 1108, 829, 719, všetko k. ú. Dolná Breznica, mapky poľovného revíru „OSTRÁ HORA Lednické Rovne“.

2. V podaní zo dňa 05.02.2019 a 28.02.2019 - doplnení žaloby žalobcovia konkretizovali, ktoré nehnuteľnosti tvoria poľovný revír „OSTRÁ HORA Lednické Rovne“ a zároveň uviedli, že žalobca 1/ je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. 826, k. ú. Dolná Breznica a podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. 1107, 1108 a 829, k. ú. Dolná Breznica v podiele 1/3. Žalobca 2/ je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. 719, k. ú. Dolná Breznica. To, že žalovaní 1/ až 3/ nie sú vlastníkmi poľovných pozemkov vôbec, resp. žalovaný 4/ v menšej výmere, zistili žalobcovia lustráciou vlastníctva všetkých žalovaných na internetovej stránke www.katasterportal.sk.

3. Žalovaní 1/ a 2/ sa k žalobe písomne nevyjadrili.

4. Žalovaný 3/ v písomnom podaní zo dňa 13.05.2019 uviedol, že so žalobou nesúhlasí. Na zhromaždení konanom 21.12.2018 sa zúčastnil ako osoba splnomocnená manželkou Alenou Jarošovou, vlastníčkou pozemkov v k. ú. Medné. Toto splnomocnenie odovzdal pri evidencii zúčastnených členov zhromaždenia.

5. Žalovaní 3/ a 4/ prostredníctvom právneho zástupcu sa k žalobe vyjadrili podaním zo dňa 19.05.2019, v ktorom namietli nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobcov na danom určení. Ak by sa aj osoby zvolávajúce dané zhromaždenie snažili realizovať práva na základe prijatých rozhodnutí, takáto zmluva nadobúda účinnosť jej zaevidovaním zo strany miestne príslušného okresného úradu. Tento úrad je pritom povinný vykonať dokazovanie za účelom zistenia, či zmluvu o užívaní poľovného revíru podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľového revíru. Ak by aj okresný úrad zaevidoval takúto zmluvu bez splnenia podmienok stanovených v , žalobcom by svedčilo právo na podanie správnej žaloby, ktorou by sa domáhali preskúmania prípadného opatrenia okresného úradu ohľadne evidencie zmluvy o užívaní poľovného revíru a súčasne by sa mohli domáhať priznania odkladného účinku správnej žaloby. Hoci žalobcovia nepreukázali naliehavý právny záujem, žalovaní poukázali na to, že vo vzťahu k tvrdeniu o zvolaní zhromaždenia v rozpore so sa jedná o nepodložené tvrdenie. Z pozvánky na zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov je nepochybné, že v prípade žalovaného 4/ ako zvolávateľa sa jedná o zástupcu vlastníkov poľovných pozemkov, nie len vlastníka. Žalovaní 3/ a 4/ žiadali žalobu zamietnuť.

6. Žalobcovia 1/ a 2/ v replike zo dňa 07.06.2019 uviedli, že naliehavý právny záujem na danom určení majú preto, lebo žalovaný 4/ zvolal predmetné zhromaždenie na deň 21.12.2018, pričom na základe prijatého uznesenia na tomto zhromaždení podpísal Zmluvu o užívaní poľovného revíru „OSTRÁ HORA Lednické Rovne“ zo dňa 18.01.2019, a to sám so sebou. V rovnaký deň túto zmluvu žalovaný 4/

predložil na Okresný úrad Považská Bystrica, pozemkový a lesný odbor na zaevidovanie, pričom už dňa 09.01.2019 žalovaný 4/ doručil na tento úrad aj žiadosť o späťvzatie návrhu na evidenciu zmluvy zo dňa 16.09.2016. Zhromaždenie dňa 21.12.2018 bolo nezákonné a nelegálne z dôvodov uvedených v žalobe. Citovali ustanovenia , , a , Notárskeho poriadku. Platí, že notárom vystavené listiny osvedčujúce priebeh nejaké deja, skutočnosti a pod. sú tzv. verejnými listinami, teda platia skutočnosti v nich uvedené do momentu, kým sa nepreukáže opak. Notárka JUDr. Zimanová overujúca priebeh zhromaždenia dňa 21.12.2018 mala skontrolovať všetky údaje uvádzané v notárskej zápisnici, pričom so žalobcami tvrdených skutočností je zrejmé, že notárka tak nekonala, neskontrolovala evidenciu vlastníkov poľovných pozemkov a tiež platnosť ich splnomocnení, rovnako tak ani ďalšie údaje uvedené v notárskej zápisnici a prezenčnej listine. Okresný úrad pri evidovaní zmluvy o užívaní poľovného revíru postupuje podľa , ktorý je stručný a nepojednáva o podrobnom prieskume skutočností uvedených v notárskej zápisnici. Štátny orgán zmluvu len eviduje a nepodrobuje ju podrobnému prieskumu. Vo vzťahu k argumentácii žalovaných 3/ a 4/ o možnosti podania správnej žaloby uviedli, že takáto žaloba je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorá by mohla nasledovať až po právoplatnom rozhodnutí štátneho orgánu. Takémuto mimoriadnemu opravnému prostriedku možno predísť práve nimi podanou žalobou, pričom z rozhodnutia súdu v tejto veci bude okresný úrad vychádzať pri evidovaní zmluvy o užívaní poľovného revíru. Citovali ustanovenie s tým, že listina prítomných obsahuje osoby, ktoré nie sú vlastníkmi poľovných pozemkov v danom poľovnom revíri. Tvrdia, že boli poškodení falošným zhromaždením s tým, že syn žalobcu 1/ je členom poľovnej spoločnosti OSTRÁ HORA, resp. že žalobca 2/ je členom poľovnej spoločnosti OSTRÁ HORA a žalovaný 4/ chcel na základe tohto zhromaždenia zobrať poľovný revír danej poľovnej spoločnosti. Táto poľovná spoločnosť má uzavretú a platnú zmluvu o užívaní daného poľovného revíru zo dňa 16.09.2016. V pozvánke na zhromaždenie 21.12.2018 nebola žiadna zmienka o zrušení takejto zmluvy, a keby tak o tomto žalobcovia vedeli, zhromaždenia by sa zúčastnili. Ak by žalobcovia žalobu nepodali okresný úrad by zmluvu na základe falošného zhromaždenia zo dňa 21.12.2018 zaevidoval.

Na preukázanie svojich tvrdení žalobcovia predložili: Notársku zápisnicu N 415/2018, NZ 57636/2018 zo dňa 28.12.2018, poverenie zo dňa 14.12.2018, splnomocnenie zo dňa 19.12.2018 2-krát, splnomocnenie zo dňa 20.12.2018, plnomocenstvo zo dňa 19.12.2018, osvedčenie, verejná vyhláška - pozvánka 9-krát, sumárne údaje, list zo dňa 27.12.2018 vrátane doručenky, Zmluva o užívaní poľovného revíru „OSTRÁ HORA Lednické Rovne“ zo dňa 18.01.2019, späťvzatie návrhu na evidovanie zmluvy zo dňa 07.01.2019, list zo dňa 18.02.2019, prehlásenie zo dňa 04.06.2019 2-krát.

7. Žalovaní 3/ a 4/ prostredníctvom právneho zástupcu v duplike zo dňa 28.06.2019 zotrvali na svojom predchádzajúcom vyjadrení poukazujúc opätovne na nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobcov na požadovanom určení. Z ustanovenia § 64 notárskeho poriadku vyplýva, že notár môže osvedčiť len takú skutočnosť, ktorú je schopný vnímať svojimi zmyslami. Notár zaznamenáva presný opis deja, ktorého bol svedkom a jeho úlohou nie je hodnotiť skutočnosti, ktoré sa pred ním udiali, ani konštatovať, či priebeh deja bol v súlade so zákonom, resp. inými právnymi predpismi a pravidlami. Notárska zápisnica je iba dôkazom toho, že skutočnosti sa udiali tak, ako je to v zápisnici uvedené a ako ich vnímal notár. Je na rozhodnutí príslušného okresného úradu posúdiť rozsah hlasovacích práv osôb fyzicky prítomných na zhromaždení vlastníkov a prípadný rozsudok, ktorým by súd žalobe vyhovel, by z pohľadu okresného úradu bol bezpredmetný. Poukázali na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 06.06.2017, sp. zn. zo dňa 06.10.2015 a sp. zn. zo dňa 28.03.2019.

8. Žalobcovia prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní zotrvali na podanej žalobe a ostatných písomných podaniach. Podstatou tohto sporu je to, že v decembri 2018 sa žalovaní na zhromaždení prezentovali ako vlastníci nehnuteľnosti tvoriaci poľovný revír Ostrá hora hoci nimi neboli. Naliehavý právny záujem na danom určení vidia žalobcovia v tom, že výsledok tohto súdneho konania by bol podkladom pre rozhodnutie Okresného úradu Považská Bystrica, pozemkový a lesný odbor, inak by platila notárska zápisnica, na základe ktorej by príslušný správny orgán rozhodol v prospech žalovaného 4/. Nie je pravdou, že žalobcovia môžu kedykoľvek zvolať zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov. Podľa je nevyhnutné kvórum 1/3 výmery poľovných pozemkov, čo žalobcovia nedosahujú. Na začiatku listiny čl. 17 spisu je jasne uvedené, že sa jedná o listinu prítomných na zhromaždení vlastníkov poľovného revíru, pričom prvý stĺpec listiny uvádza meno a priezvisko, resp. názov prítomnej osoby, teda vlastníka poľovného revíru a predposledný stĺpec označuje

osobu zastupujúcu týchto vlastníkov. Vzhľadom na právne následky takejto listiny, resp. hlasovania a príslušných percentuálnych podielov na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov tieto skutočnosti majú vážne právne následky, teda sa nejedná o čisto technický problém.

9. Žalovaný 1/ na pojednávaní uviedol, že nie je vlastníkom pozemkov v poľovnom revíri Ostrá hora. V decembri 2018 sa zúčastnil zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov v danom poľovnom revíri, avšak hneď na začiatku protestoval proti tomu, že v listine prítomných je evidovaný ako vlastník, čo je zrejmé z notárskej zápisnice JUDr. Zimanovej z 28.12.2018. Zhromaždenie neprebehlo v súlade so zákonom - žalovaný 4/ nemal výmeru, ktorou sa prezentoval, táto výmera bola technicky dopočítaná po príchode zástupcu Slovenského pozemkového fondu. Žalovaný 4/ siahol na ich práva, lebo požiadal nielen o evidenciu zmluvy, ale aj o späťvzatie zmluvy z r. 2016 uzavretej s poľovnou spoločnosťou Ostrá hora. Žiadal žalobe vyhovieť.

10. Žalovaný 2/ na pojednávaní uviedol, že nie je vlastníkom pozemkov tvoriacich poľovný revír Ostrá hora. Dňa 21.12.2018 sa zúčastnil zhromaždenia vlastníkov tohto poľovného revíru avšak len ako splnomocnený zástupca vlastníka, ktorý vlastní pozemky o výmere 1,30 ha. Tiež sa podpísal do listiny prítomných. Zhromaždenie nemalo prebehnúť vzhľadom k tomu, že na vyhláške, ktorá bola vyvesená v obci Streženice, nebol uvedený dátum zvesenia. Po príchode na zhromaždenie je povinnosťou každého sa prezentovať písomnou listinou preukazujúcou vlastníctvo alebo plnomocenstvom. Žalovaný 4/ odmietol toto preukázať, napriek tomu sa prijímali uznesenia. Na tomto zhromaždení sa tiež prijalo uznesenie o späťvzatí návrhu zmluvy. Žiadal, aby súd žalobe vyhovel.

11. Žalovaní 3/ a 4/ prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní uviedli, že zotrvávajú na písomných vyjadreniach. Žalobcovia na danom určení nemajú naliehavý právny záujem. K veci uviedli, že listina prítomných skutočne neobsahuje náležitosti v zmysle veta prvá , avšak nikde sa v nej neuvádza, že žalovaní sú vlastníkmi. O priebehu zhromaždenia bola vyhotovená notárska zápisnica plne súladná s ust. posledná veta , ktorá osvedčovala priebeh zhromaždenia. Okresnému úradu, pozemkový a lesný odbor vyplýva povinnosť pred zaevidovaním zmluvy skúmať, či sú splnené podmienky na jej evidovanie, čo vyplýva z konštantnej judikatúry. Ani prípadný výrok súdu tak, ako žiadajú žalobcovia, nezbaví tento úrad povinnosti preskúmať podklady k zaevidovaniu. Žalobcovia majú možnosť podať správnu žalobu s tým, že Správny poriadok pozná inštitút priznania odkladu účinku k správnej žalobe. Z ustanovenia , poznámka pod čiarou vyplýva, že zákonodarca myslel na to, že je to jeden zo spôsobov zániku zmluvy a rátal s ním v prípade, že sa tak udeje po zaevidovaní zmluvy. Postavenie žalobcov sa žiadnym spôsobom nezmení a navrhovaný petit nemôže zvrátiť právne postavenie žalobcov.

12. Súd vykonal dokazovanie prečítaním, resp. oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, ktoré strany sporu predložili na podporu svojich tvrdení, a zistil nasledovný skutkový stav:

13. Z výpisu z LV č. 826, k. ú. Dolná Breznica mal súd za preukázané, že žalobca 1/ je výlučným vlastníkom nehnuteľností - parciel registra „E“, evidovaných na tomto liste vlastníctva. Z výpisov z LV č. 1107, 1108 a 829, k. ú. Dolná Breznica mal súd za preukázané, že žalobca 1/ je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností - parciel registra „E“, evidovaných na týchto listoch vlastníctva, v podiele 1/3-ina. Z výpisu z LV č. 719, k. ú. Dolná Breznica mal súd za preukázané, že žalobca 2/ je výlučným vlastníkom nehnuteľností - parcely registra „C“ evidovanej na tomto LV.

14. Z listín predložených žalobcami čl. 47 - 135 spisu je zrejmé, že poľovný revír OSTRÁ HORA Lednické Rovne pozostáva z nehnuteľností , parciel registra „E“, resp. „C“ nachádzajúcich sa v katastrálnych územiach Beluša, Dolná Breznica, Dolné Kočkovce, Hloža - Podhorie, Horenice, Horná Breznica, Hôrka, Kvašov, Lednica, Lednické Rovne, Medné, Streženice.

15. Z rozhodnutia Lesného úradu Považská Bystrica zn. zo dňa 16.4.1993 mal súd za preukázané, že uvedený úrad uznal týmto rozhodnutím poľovný revír OSTRÁ HORA Lednické Rovne.

16. Z verejnej vyhlášky - pozvánky mal súd za preukázané, že žalovaný 4/ ako zástupca viac ako 1/3- iny vlastníkov poľovných pozemkov počítanej z celkovej výmery poľovných pozemkov začlenených do spoločného poľovného revíru OSTRÁ HORA Lednické Rovne zvolal zhromaždenie vlastníkov týchto

poľovných pozemkov, ktoré sa malo uskutočniť dňa 21.12.2018 v Bratislave. Uvedená vyhláška bola vyvesená v obciach Streženice, Lednické Rovne, Horná Breznica, Lednica, Kvašov, Dolné Kočkovce, Horovce, Beluša, Dolná Breznica s tým, že na vyhláške vyvesenej v Obci Streženice chýba označenie dátumu zvesenia.

17. V listine prítomných na zhromaždení vlastníkov poľovného revíru OSTRÁ HORA Lednické Rovne dňa 21.12.2018 v Bratislave sú v kolónke „meno priezvisko FO/názov PO“ uvedení okrem iných i žalovaní 1/, 2/, 3/, 4/ s tým, že v kolónkach „výmera v ha“, resp. „% podiel“ je pri žalovanom 1/ zapísané 1,01, resp. 0,04, pri žalovanom 2/ 1,38, resp. 0,06, pri žalovanom 3/ 0,9, resp. 0,04 a pri žalovanom 4/ 758,02, resp. 34,06. Pri žalovanom 4/, v kolónke „zastúpený“ sú uvádzané mená štatutárnych zástupcov žalovaného 4/.

18. Z prehlásení Poľovníckej spoločnosti Ostrá hora zo dňa 4.6.2019 je zrejmé, že Dušan Jambor je členom danej poľovníckej spoločnosti od 6.5.2017 a žalobca 2/ je členom danej spoločnosti od 12.5.2017.

19. Z Notárskej zápisnice N 415/2018, NZ 57636/2018 napísanej dňa 28.12.2018 notárkou JUDr. Máriou Zimanovou mal súd za preukázané, že táto notárka sa dňa 21.12.2018 dostavila na základe pozvania na miesto samé do Bratislavy, kde ju žalovaný 4/ požiadal, aby napísala osvedčenie podľa § 56 a § 64 Notárskeho poriadku - osvedčenie o priebehu zhromaždenia vlastníkov poľovných revírov začlenených do spoločného poľovného revíru OSTRÁ HORA Lednické Rovne. Z uvedenej notárskej zápisnice vyplýva, že prítomní - štatutárni zástupcovia žalovaného 4/ pred ňou vyhlásili, že sú splnomocnenými zástupcami viac ako 1/3-iny vlastníkov poľovných pozemkov počítaných z celkovej výmery poľovných pozemkov začlenených do spoločného poľovného revíru OSTRÁ HORA Lednické Rovne. Predsedajúci oznámil, že zvolávateľom bol žalovaný 4/, že zvolanie zhromaždenia bolo zverejnené na úradných tabuliach obcí príslušných katastrálnych území formou verejnej vyhlášky. Predsedajúci uviedol okrem iného i to, že na základe prezentácie, predložených dokladov a zvolávateľom zabezpečenej a overenej listiny prítomných sa zhromaždenia zúčastnili vlastníci alebo ich oprávnení zástupcovia - okrem iných i žalovaný 4/ ako vlastník a zástupca vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru na základe plných mocí spolu na výmeru 758,02 ha, čo v prepočte činí 34,06% z celkovej výmery poľovného revíru, žalovaný 1/ ako zástupca vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru na základe plných mocí spolu na výmeru 1,01 ha, čo v prepočte činí 0,04% z celkovej výmery poľovného revíru, žalovaný 2/ ako zástupca vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru na základe plných mocí spolu na výmeru 1,38 ha, čo v prepočte činí 0,06% z celkovej výmery poľovného revíru, žalovaný 3/ ako zástupca vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru na základe plných mocí spolu na výmeru 0,9 ha, čo v prepočte činí 0,04% z celkovej výmery poľovného revíru. Žalovaný 1/ spochybnil, či žalovaný 4/ má splnomocnenia , ktorými deklaruje, že zastupuje výmeru 758 ha, žiadal toto zdokladovať. Na tomto zhromaždení boli prijaté uznesenia, ktorými bolo rozhodnuté o odstúpení od návrhu zmluvy o užívaní poľovného revíru uzatvorenej medzi vlastníkmi poľovných pozemkov spoločného poľovného revíru a Poľovníckou spoločnosťou Ostrá Hora zo dňa 16.9.2016, o tom, že užívanie poľovného revíru postúpia zmluvou o užívaní poľovného revíru podľa § 13 zákona a to žalovanému 4/, ako i o tom, že žalovaného 4/ zhromaždenie splnomocnilo okrem iného k podaniu žiadosti na zaevidovanie danej zmluvy a na späťvzatie žiadosti o zaevidovanie návrhu zmluvy o užívaní poľovného revíru medzi vlastníkmi poľovných pozemkov a Poľovníckou spoločnosťou Ostrá Hora.

20. Zo splnomocnení mal súd za preukázané, že Soňa Štukovská splnomocnila žalovaného 1/ a 2/ na zastupovanie na zhromaždení, Alena Jarošová zasa splnomocnila žalovaného 3/.

21. Zo zmluvy o užívaní poľovného revíru OSTRÁ HORA Lednické Rovne mal súd za preukázané, že túto zmluvu uzatvorili vlastníci spoločného poľovného revíru v zastúpení žalovaného 4/ s užívateľom poľovného revíru - žalovaným 4/ dňa 18.1.2019. Predmetom zmluvy bolo postúpenie výkonu práva poľovníctva podľa v spoločnom poľovnom revíri OSTRÁ HORA Lednické Rovne, a to na 15 rokov od zaevidovania.

22. Listom zo dňa 7.1.2019, ktorý došiel na Okresný úrad Považská Bystrica dňa 9.1.2019, žalovaný 4/ ako zástupca vlastníkov spoločného poľovného revíru OSTRÁ HORA Lednické Rovne oznámil Okresnému úradu Považská Bystrica, pozemkový a lesný odbor, že berie späť návrh na evidenciu

zmluvy o užívaní poľovného revíru uzatvorenej dňa 16.9.2016 medzi vlastníkmi poľovných pozemkov spoločného poľovného revíru OSTRÁ HORA Lednické Rovne a budúcim užívateľom Poľovníckou spoločnosťou OSTRÁ HORA Lednické Rovne.

23. Z oznámenia Okresného úradu Trenčín, pozemkový a lesný odbor zo dňa 18.2.2019 je zrejmé, že uvedený úrad poskytol žalovanému 1/ sumárne údaje z evidencie nájomného pre prenajímateľa - žalovaného 4/ pre rok 2018 ohľadne výmery v nájme - 121,92 ha.

24. Medzi stranami bolo nesporné, že žalobcovia sú vlastníkmi niektorých nehnuteľností tvoriacich poľovný revír OSTRÁ HORA Lednické Rovne s tým, že daný poľovný revír je tvorený nehnuteľnosťami uvedenými na č. l. 47-135 spisu. Tiež bolo medzi stranami sporu nesporné, že dňa 21.12.2018 sa uskutočnilo v Bratislave zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov poľovného revíru OSTRÁ HORA Lednické Rovne, pričom na základe prijatého uznesenia na tomto zhromaždení žalovaný 4/ podpísal zmluvu o užívaní poľovného revíru Ostrá hora Lednické Rovne zo dňa 18.1.2019, ktorú zmluvu žalovaný 4/ predložil na Okresný úrad Považská Bystrica, pozemkový a lesný odbor, na zaevidovanie a dňa 9.1.2019 žalovaný 4/ doručil na daný úrad aj žiadosť o späťvzatie návrhu na evidenciu zmluvy zo dňa 16.9.2016. Nesporné je i to, že žalovaní 1/ - 3/ nie sú vlastníkmi pozemkov v poľovnom revíri OSTRÁ HORA Lednické Rovne vôbec, žalovaný 4/ nie je vlastníkom pozemkov v rozsahu 34,02% ale v nižšej výmere.

25. Podľa , Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

26. Podľa , Prítomní vlastníci poľovných pozemkov sa zapisujú do listiny prítomných, ktorá obsahuje názov a sídlo právnickej osoby, alebo meno, priezvisko a bydlisko fyzickej osoby, ktorá je vlastníkom poľovných pozemkov, výmeru poľovných pozemkov pripadajúcich jednotlivým osobám a podiel výmery vlastnených poľovných pozemkov k navrhovanej výmere poľovného revíru. Zvolávateľ zabezpečuje a overuje zápis do listiny prítomných. Priebeh zhromaždenia sa osvedčuje notárskou zápisnicou, ktorej prílohou je listina prítomných.

27. Podľa , Evidenciu zmluvy vykoná príslušný okresný úrad. Zmluvu zaeviduje, ak ju uzatvorila fyzická osoba alebo právnická osoba podľa a ak ju podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. Súčasťou žiadosti o evidenciu zmluvy je notárska zápisnica osvedčujúca priebeh zhromaždenia.

28. Žaloba, ktorú žalobcovia podali, je tzv. určovacou žalobou podľa . Súd preto skúmal naliehavý právny záujem na danom určení. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj R 17/1972).

29. Žalobcovia tvrdili, že naliehavý právny záujem na danom určení majú preto, lebo notárka JUDr. Zimanová nekontrolovala všetky údaje uvádzané v notárskej zápisnici zo dňa 28.12.2018, nekontrolovala evidenciu vlastníkov poľovných pozemkov a tiež platnosť ich splnomocnení. Výsledok tohto súdneho konania by bol podkladom pre okresný úrad, pozemkový a lesný odbor vo vzťahu k evidencii zmluvy, ktorá vzišla zo zhromaždenia, ktoré podľa tvrdení žalobcov bolo nezákonné. Inak by platila notárska zápisnica, na základe ktorej by okresný úrad rozhodol v prospech žalovaného 4/.

30. Žalobcovia žiadali určiť, že žalovaní 1/-4/ nie sú vlastníkmi pozemkov v poľovnom revíri OSTRÁ HORA Lednické Rovne o výmere uvedenej v petite žaloby dôvodiac, že žalovaní 1/-3/ nie sú vlastníkmi týchto pozemkov vôbec, a že žalovaný 4/ nie je vlastníkom pozemkov v danom poľovnom revíri vo výmere 758,02 ha, teda v rozsahu predstavujúcom 34,06% výmery poľovného revíru, ale v menšom rozsahu. Medzi stranami sporu toto nielenže nebolo sporné, ale z notárskej zápisnice JUDr. Zimanovej

zo dňa 28.12.2018, ktorá osvedčila priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov daného poľovného revíru, ktoré sa konalo dňa 21.12.2018, vyplýva, že žalovaní 1/ - 3/ sa nikdy nestavali do pozície vlastníkov pozemkov, ale uvádzali, že sú zástupcovia vlastníkov poľovných pozemkov; žalovaný 4/ sa zasa prezentoval ako vlastník a zástupca vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru na výmeru 758,02 ha, čo činilo 34,06% z celkovej výmery poľovného revíru.

31. V tomto smere súd uvádza, že postavenie žalobcov 1/ a 2/ ako vlastníkov niektorých poľovných pozemkov patriacich do poľovného revíru OSTRÁ HORA Lednické Rovne nebolo, a ani ku dňu rozhodnutia súdu nie je neisté, keďže žalovaní 1/-3/ na zhromaždení konanom dňa 21.12.2018 nikdy netvrdili, že sú vlastníci poľovných pozemkov (hoci nimi v skutočnosti nie sú), resp. že žalovaný 4/ netvrdil, že je vlastníkom pozemkov o rozlohe 758,02 ha poľovného revíru. Z notárskej zápisnice vyplýva, že žalovaní 1/-3/ sa zhromaždenia zúčastnili len preto, lebo ich k tomu splnomocnili samotní vlastníci poľovných pozemkov o rozlohe 1,01ha, 1,38 ha, resp. 0,9 ha. Z danej notárskej zápisnice tiež vyplýva, že žalovaný 4/ je síce vlastníkom poľovných pozemkov, ale v menšej výmere ako 758,02 ha, keďže sa v zápisnici uvádza, že je nielen vlastník, ale zároveň i zástupca vlastníkov, z čoho možno vyvodiť, že v skutočnosti je vlastníkom menšej výmery ako 758,02 ha.

32. Ak teda žalobcovia žiadajú súd, aby určil to, čo nikdy nebolo sporné, resp. to, čo žalovaní nikdy netvrdili, a teda nič nemohlo u žalobcov vyvolať neistotu ohľadne vlastníckych práv žalovaných, súd má za to, že žalobcovia nemajú naliehavý právny záujem na danom určení. Žaloba zo strany žalobcov je podľa názoru súdu zbytočná, resp. nedovolená, neslúžiaca potrebám praktického života (viď z rozsudok Najvyššieho súdu SR zo 6. decembra 2012, sp. zn. ).

33. V súvislosti s argumentáciou žalobcov ohľadne zdôvodnenia naliehavého právneho záujmu na danom určení súd uvádza nasledovné:

34. Ustanovenie veta posledná v súvislosti s notárskou zápisnicou odkazuje na ustanovenie Notárskeho poriadku.

35. Podľa § 64 ods. 1-3 Notárskeho poriadku, (1) Notár je oprávnený osvedčiť aj iné skutočnosti, najmä priebeh losovania alebo predloženie vecí, ak majú právny význam, a ak sa uskutočnili v prítomnosti notára. (2) Za tým účelom spíše notár notársku zápisnicu, ktorá musí obsahovať presný opis deja, ktorý sa uskutočnil v jeho prítomnosti a ktorého bol svedkom, ďalej miesto a čas osvedčeného deja, meno, priezvisko, trvalé bydlisko (sídlo) žiadateľa o vydanie osvedčenia a tiež osôb na deji zúčastnených. (3) Ak sú splnené podmienky podľa § 48, môže byť do zápisnice pojaté tiež potvrdenie totožnosti žiadateľa o osvedčenie deja alebo osôb na deji zúčastnených.

36. Z citovaných ustanovení Notárskeho poriadku vyplýva, že notár môže osvedčiť len takú skutočnosť (skutkový dej), ktorú je schopný vnímať svojimi zmyslami tak, aby presný opis deja, ktorý sa uskutočnil v jeho prítomnosti, mohol zaznamenať do notárskej zápisnice, ako to vyžaduje § 64 odsek 2. Notár do notárskej zápisnice zaznamenáva presný opis deja, ktorý sa uskutočnil v jeho prítomnosti a ktorého bol svedkom. Jeho úlohou nie je hodnotiť skutočnosti, ktoré sa pred ním udiali, ani konštatovať, či priebeh deja bol v súlade so zákonom, s inými právnymi predpismi alebo pravidlami, či podmienkami, ktoré sú ustanovené pre priebeh osvedčovaného deja. Rovnako nie je oprávnený aktívne vstupovať do skutkového deja, poskytovať právne rady či usmerňovať priebeh deja. V notárskej zápisnici notár uvedie presný opis deja ako nestranná a nezúčastnená osoba, aby notárska zápisnica bola dôkazom toho, že skutočnosti sa udiali tak, ako je to v notárskej zápisnici uvedené, a mohla sa posudzovať ako verejná listina podľa .

37. Ako vyplýva z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 6.6.2017, notárska zápisnica osvedčuje len priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných revírov, neosvedčuje však splnenie zákonnej podmienky stanovenej pre evidenciu zmluvy v . Osvedčiť priebeh zhromaždenia vlastníkov a osvedčiť, že zmluvu podpísala zákonná väčšina vlastníkov pozemkov v poľovnom revíri sú dve rozdielne skutočnosti. Notár neosvedčuje, že predmetnú zmluvu podpísala zákonom stanovená väčšina, túto skutočnosť má povinnosť skúmať okresný úrad ako podmienku pre jej evidenciu.

38. Notár nie je oprávnený kontrolovať evidenciu vlastníkov poľovných pozemkov a tiež platnosť ich splnomocnení. Na toto je oprávnený správny orgán, a dokonca je to jeho povinnosť. Z ustálenej súdnej praxe správnych súdov je zrejmé, že činnosť správneho orgánu (okresného úradu) disponujúceho zákonným oprávnením vykonávať evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru nie je iba automatická, majúca formálno-technický charakter. Správny orgán predloženú zmluvu zaeviduje až po preskúmaní podmienok jednak hmotnoprávnych, ako aj procesnoprávnych podľa , v nadväznosti na príslušné hmotnoprávne podmienky podľa , pokiaľ ide o uzatváranie takýchto zmlúv účastníkmi právneho úkonu. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 28.3.2019, ktoré sa odvoláva aj na skoršiu súdnu prax a ktoré poukazuje na dovtedajšie rozhodnutia, napr. sp. zn. zo 06.10.2015, sp. zn. z 21.03.2018, sp. zn. z 25.04.2018 je zrejmé, že okresný úrad je v konaní o evidencii predloženej zmluvy o užívaní poľovného revíru povinný skúmať, či o využití práva poľovníctva v poľovnom revíri rozhodol vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru postupom podľa ( ), či zmluva o užívaní poľovného revíru bola uzavretá medzi vlastníkom poľovného revíru resp. vlastníkmi spoločného poľovného revíru a oprávnenou osobou podľa až d/ , či obsahuje zákonom predpísané náležitosti ( ) a či ju podpísali vlastníci poľovných pozemkov, vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru ( ) resp. prostredníctvom zástupcov, splnomocnených na uzavretie zmluvy na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov podľa . V konaní je taktiež potrebné písomným splnomocnením vlastníka preukázať, kto za konkrétneho vlastníka konal a v akom rozsahu a kedy bola plná moc udelená. Žiadosť o evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru obsahuje ako povinnú prílohu notársku zápisnicu osvedčujúcu priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov ( ), pričom táto notárska zápisnica musí obsahovať prílohu, ktorou je listina prítomných s náležitosťami uvedenými v . Je úlohou správneho orgánu zhromaždiť podklady, z ktorých vyplynie, či boli zákonné podmienky pre evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru splnené.

39. Z vyššie spomínanej konštantnej judikatúry vyplýva, že notárska zápisnica osvedčuje len priebeh rokovania zhromaždenia a v žiadnom prípade správny orgán z nej nemôže vychádzať pri posudzovaní toho, či boli splnené podmienky pre zaevidovanie zmluvy podľa . Tieto podmienky je povinný ex offo skúmať správny orgán v rámci svojej kompetencie vyplývajúcej mu zo . Správny orgán tak bude skúmať, či žalovaný 4/ mal ku dňu 21.12.2018 mandát hlasovať ako vlastník a zástupca vlastníkov poľovných pozemkov o rozlohe 758,02m2, resp. či žalovaní 1/-3/ mali riadne splnomocnenie od vlastníkov poľovných pozemkov daného poľovného revíru tak, ako sa uvádza v notárskej zápisnici.

40. Aj z týchto dôvodov súd konštatuje, že žalobcovia nemajú naliehavý právny záujem na požadovanom určení, nakoľko bez takéhoto určenia nie právo žalobcov ohrozené, resp. bez tohto určenia nie je ich právne postavenie neisté. Ak by aj súd rozhodol tak, ako žiadajú rozhodnúť žalobcovia, pre správny orgán by to nemalo žiaden význam, nakoľko to, čo by vyplývalo z rozhodnutia súdu dokáže správny orgán zistiť už len nahliadnutím do notárskej zápisnice zo dňa 28.12.2018. Opätovne súd uvádza, že žaloba v žiadnom prípade neslúži potrebám praktického života a jej podanie súd považuje za snahu žalobcov predĺžiť správne konanie na okresnom úrade iniciované žalovaným 4/.

41. Žalobu preto súd pre nedostatok naliehavého právneho záujmu zamietol, pričom sa už nezaoberal vecnou stránkou. Z dôvodu, že dôkazy, ktoré navrhli vykonať žalobcovia, resp. žalovaný 1/ (výsluchy žalovaného 3/, štatutárnych zástupcov žalovaného 4/, svedka Mgr. Hantáka, listinný dôkaz - spis Okresného úradu Považská Bystrica, listiny preukazujúce oprávnenie žalovaného 4/ hlasovať) sa týkajú okolností nepodstatnej pre rozhodnutie, keďže žaloba bola zamietnutá bez vecného prejednania, súd rozhodol na pojednávaní dňa 12.9.2019 tak, že tieto dôkazy nevykoná.

42. a o trovách konania rozhodol podľa v prospech žalovaných. Nakoľko náhradu trov konania si uplatnili výlučne žalovaní 3/ a 4/, súd rozhodol tak, že im priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%; o konkrétnej výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. Žalovaní 1/ a 2/ si trovy konania neuplatnili, preto súd rozhodol tak, že im nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, ktoré sa podáva na Okresnom súde Považská Bystrica v dvoch vyhotoveniach.

Podľa v podanom odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka , uvedenie spisovej značky , čo sa ním sleduje a podpis, , ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( až h) ).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).