Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_16Co-295-2018.pdf
PDF · 84.92 KB
Case nature
Area
Subarea
16Co/295/2018
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša, v spore žalobkyne W. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. Z., M. XXX, zastúpenej advokátom JUDr. Andrejom Cifrom, Advokátska kancelária Lučenec, J. Kráľa 5/A, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Bratislava, Mliekárenská 10, IČO: 35 792 752, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Bratislava, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, v mene ktorej koná ako advokátka konateľka JUDr. Andrea Cviková, o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 6Csp/181/2016 zo dňa 17. 04. 2018, takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu, okrem výroku, ktorým súd zamietol námietku miestnej nepríslušnosti žalovaného, zrušuje a v tomto rozsahu vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
II. Vo výroku, ktorým okresný súd zamietol námietku miestnej nepríslušnosti žalovaného, ostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol námietku miestnej nepríslušnosti žalovaného, žalovanému uložil povinnosť vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 2.652,21 € s príslušenstvom v súdom určenej lehote a rozhodol o nároku žalobcu na náhradu trov konania voči žalovanému. Pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej, okresný súd rozhodol o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaviazať žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 2.652,21 €, pretože o túto sumu sa žalovaný bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu na základe uzavretej zmluvy o revolvingovom úvere č. 8200038597 zo dňa 06. 07. 2011. Navyše tvrdil, že zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Okresný súd po vykonanom dokazovaní dospel k právnemu záveru, že predmetná úverová zmluva neobsahuje konečnú splatnosť úveru a výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Termín konečnej splatnosti je uvedený len údajom 42 mesiacov, pričom musí byť vyjadrení konkrétnym dátumom a nielen udalosťou závislou od vôle zmluvnej strany. Termín konečnej splatnosti síce vyplýva z oznámenia žalovaného o schválení úveru, ale toto oznámenie nie je možné považovať za zmluvu a nie je ani jej súčasťou. Súd má tiež za zistené, že v zmluve nie je uvedené, aká časť z každej jednotlivej splátky bude započítaná na istinu, úroky a iné poplatky. Táto skutočnosť vyplýva taktiež iba z oznámenia. Následne okresný súd, vzhľadom na rozdielnosť údajov uvedených v bode V a VI zmluvy, mal za to, že „nejde o prijatie návrhu na uzavretie zmluvy, ale o nový návrh v zmysle § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka“. Podľa názoru okresného súdu k platnému uzatvoreniu zmluvy môže dôjsť až po prijatí nového návrhu spotrebiteľom, k čomu však v tomto prípade nedošlo. Nárok žalobcu nepovažoval za premlčaný, platby uhradené žalobcom žalovanému v splátkach v období od 23. 12. 2013 do 22. 08. 2016, kedy došlo k úhrade poslednej splátky za poskytnutý úver, nie sú premlčané, pretože od 23. 12. 2013 do podania žaloby 01. 12. 2016 neuplynula objektívna trojročná premlčacia lehota.
2. Okresný súd vec posúdil právne podľa ust. § 52 ods. 2, § 53 ods. 1, § 53 ods. 4 písm. k/, r/, ods. 5, § 53b ods. 1 v spojení s § 879m, § 54 ods. 1 § 100 ods. 1, § 107 ods. 1, § 451 ods. 2 OZ, ďalej podľa ust. § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy.
3. O úrokoch z omeškania okresný súd rozhodol podľa § 517 OZ s poukazom na § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. a o náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 262 ods. 2 CSP.
4. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej 15-dňovej lehote (§ 362 ods. 1 veta prvá CSP) odvolanie žalovaný. Namietal, že podľa napádaného rozsudku súd prvej inštancie dospel k záveru, že úverová zmluva č. 8200038597 nevznikla, pretože medzi jej účastníkmi (sporovými stranami) nedošlo k bezvýhradnému prijatiu návrhu na uzavretie zmluvy. V rozsudku sa ani neuvádza žiadne odôvodnenie uvedeného záveru, hoci ide o základnú náležitosť nielen odôvodnenia rozhodnutia, ale aj toho, aby sa vôbec dalo preskúmať, či záver súdu je oprávnený, alebo nie. Jediný rozdiel medzi návrhom na uzavretie úverovej zmluvy a prijatím návrhu je pritom v údaji RPMN. Určenie podstatných zložiek právneho úkonu pre úverovú zmluvu vyplýva z § 493 Obchodného zákonníka, iné náležitosti sa pre vznik akejkoľvek úverovej zmluvy nikdy nevyžadovali a nevyžadujú ani v súčasnosti. Z napádaného rozsudku nie je zrejmé ani to, na základe čoho súd dospel k záveru o tom, že žalobca vlastne navrhol údaj o RPMN. Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru žiadny návrh RPMN neobsahuje, uvádza sa v nej len údaj o predpokladanej RPMN. Ak súd dospel k záveru, že nedošlo k uzavretiu zmluvy, ide o nesprávny a nezákonný záver. Žalovaný napadol aj závery okresného súdu o bezúročnosti úveru. To, či oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi je, alebo nie je dlžníkom podpísané ešte nepostačuje pre záver, že nejde o súčasť zmluvy. Deň splatnosti poslednej splátky úveru je uvedený v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, čím je splnená požiadavka vyplývajúca zo zákonného ustanovenia § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka. Súd prvej inštancie podľa žalovaného dospel k nesprávnemu záveru aj o chýbajúcom rozčlenení splátky na časť istina, úrok a iné poplatky. Nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej-ktorej anuitnej splátky. V tomto smere poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 22. 02. 2018 sp. zn. 3Cdo/146/2017, nález Ústavného súdu SR III ÚS 341/07 a poukázal na základné výkladové metódy právnych noriem, ktorý vykonal Najvyšší súd SR v uznesení 6MCdo 22/2010. Požiadavka na uvádzanie „termínu konečnej splatnosti“ je požiadavkou nad rámec smernice 2008/48/ES. V tomto smere poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C-42/15. Rozsudok okresného súdu žiadal zrušiť a žalobu zamietnuť, alebo vrátiť celú vec na ďalšie konanie súdu prvej inštancie.
5. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného okrem iného uviedla, že sa v plnom rozsahu stotožňuje so závermi okresného súdu. Tvrdila, že bod V zmluvy o spotrebiteľskom úvere je návrhom žalobkyne na uzatvorenie zmluvy, bod VI zmluvy, ako aj Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi mali byť a mohli byť akceptom návrhu žalobkyne. Avšak v bode VI zmluvy sa uvádza iný údaj RPMN, ako v bode V a v Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi a je tam aj celkom nový údaj, a to termín konečnej splatnosti. Z uvedeného dôvodu predstavujú body VI zmluvy, ako aj Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi nové návrhy na uzatvorenie zmluvy. V bode V zmluvy o spotrebiteľskom úvere je uvedený len počet splátok a splatnosť splátok, t. j. 42 splátok a 26. deň v mesiaci, čo nepovažuje za dostatočné vyjadrenie náležitosti „termín konečnej splatnosti“. Nielenže táto náležitosť nie je uvedená dátumovou špecifikáciou, ktorá sa podľa nej vyžaduje, ale ani iným bezpečným a bezproblémovým spôsobom nie je pre spotrebiteľa možné z týchto údajov „vyzistiť“, kedy nastane konečná splatnosť, pretože k tomu by musel byť v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedený aj termín splatnosti prvej splátky, ktorý je však uvedený len v „Oznámení“. Ak dodávateľ hodnoty jednotlivých zákonom obligatórnych náležitostí zmení, podľa nej nejde o prijatie návrhu, ale o nový návrh podľa § 44 ods. 2 OZ a ani to, že sa údaj RPMN určuje presne stanoveným zákonným postupom ešte neznamená, že sa môže v jednotlivých listinách, majúcich tvoriť zmluvu, líšiť. Návrh žalobkyne na uzatvorenie zmluvy - bod V zmluvy sa obsahovo nestretol s prijatím návrhu zo strany žalovaného, a to z dôvodu zmien v údaji RPMN, ako aj z dôvodu uvedenia úplne nového údaja - termínu konečnej splatnosti a zmluva o spotrebiteľskom úvere je tak neplatným právnym úkonom. Pre prípad, že by odvolací súd neakceptoval žalobkyňou tvrdenú neplatnosť zmluvy, poukázala sekundárne na bezúročnosť úveru. V zmluve o spotrebiteľskom úvere nie je uvedená výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, tvrdila tiež, že pokiaľ by vnútroštátne súdy začali automaticky vykladať vnútroštátne právo v súlade so smernicou o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a v nadväznosti na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C 42/15, išlo by o výklad contra legem, ktorý tvorí prekážku priznania nepriameho účinku smernice, čiže prekážku
eurokonformného výkladu vnútroštátneho práva. Vnútroštátne súdy v zmysle konštantnej judikatúry potvrdenej Najvyšším súdom SR došli k záveru, že výklad zákona je taký, že sa vyžaduje členenie splátok na splátky úveru, splátky poplatkov a splátky úrokov, vychádzajúc z jazykového výkladu zákona. Rozsudok okresného súdu žiadala potvrdiť.
6. Krajský súd ako súd odvolací odvolanie prejednal viazaný jeho rozsahom a dôvodmi (§ 379, § 380 CSP) bez nariadenia pojednávania na prejednanie odvolania podľa ust. § 385 ods. 1 á contrario CSP a rozsudok okresného súdu podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP (okrem výroku, ktorým okresný súd zamietol námietku miestnej nepríslušnosti žalovaného) zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie z nasledovných dôvodov:
7. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
8. Odôvodnenie rozsudku môže byť presvedčivé len v tom prípade, ak je jasné, zrozumiteľné a ak je rozsudok okresného súdu preskúmateľný súdom vyššej inštancie. V rozsudku chýba prvok presvedčivosti, ale aj zrozumiteľnosti, keď sú právne závery okresného súdu vyjadrené v odôvodnení rozsudku rozporné a vzájomne protirečivé. V súdenej veci sú dôvody rozsudku okresného súdu uvedené v bodoch 29. a v bode 30. protirečivé, keď v bode 29. okresný súd chýbajúci údaj o konečnej splatnosti úveru a o výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov považoval za údaje, ktorých nedostatok má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Naopak v bode 30. dôvodov rozsudku okresný súd dospel k právnemu záveru, že k platnému uzatvoreniu zmluvy nedošlo, keď nedošlo k stretu oferty a akceptácie návrhu. Pritom závery o tom, že zmluva je bez úrokov a bez poplatkov popiera záver o tom, že k zmluve nedošlo, resp. naopak, pokiaľ k uzavretiu zmluvy nedošlo, je bezdôvodné posudzovať, či zmluva obsahuje všetky náležitosti vyžadované v ust. § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. Zmluva, ktorá nevznikla totiž nemôže byť ani bezúročná a ani bez poplatkov. Od posúdenia tej skutočnosti, či došlo k platnému vzniku zmluvy, alebo či úverová zmluva je bezúročná a bez poplatkov, závisí aj posúdenie otázky premlčania nároku žalobcu a aj otázka posúdenia vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného. Okresný súd pritom nerozhodol, či k bezdôvodnému obohateniu došlo z dôvodu neplatného právneho úkonu, alebo z dôvodu, že žalovaný sa obohatil žalobcom zaplatenými úrokmi a poplatkami v prípade, že zmluva bola bezúročná a bez poplatkov. Okresný súd bezdôvodné obohatenie posúdil len podľa ustanovenia § 451 ods. 2 OZ, avšak nerozlíšil, či v súdenej veci je bezdôvodným obohatením majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu z neplatného právneho úkonu, alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, prípadne, či majetkový prospech bol získaný z nepoctivých zdrojov. 9. Nepreskúmateľný je aj výrok o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania pre nedostatok dôvodov rozhodnutia, keďže okresný súd v dôvodoch napadnutého rozsudku uviedol len toľko, že o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania rozhodol podľa § 517 OZ s poukazom na § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v platnom znení. Nie je zrejmé, z akého dôvodu okresný súd priznal úroky z omeškania vo výške 5 % zo žalovanej sumy a prečo ich priznal odo dňa 26. 11. 2016, keď ku skončeniu bezdôvodného obohacovania sa došlo 22. 08. 2016 (viď bod 32. dôvodov napadnutého rozsudku).
10. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).