Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_24S-141-2018.pdf
PDF · 249.08 KB
Case nature
Area
Subarea
24S/141/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Novotnej a členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Petra Molčana, v právnej žalobcu: Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653, právne zastúpeného AK JUDr. Marek Hic, s.r.o., so sídlom P. O. Hviezdoslava 10625/23B, 036 01 Martin, proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Nám. Ľ. Štúra 1, 974 05 Banská Bystrica, za účasti: 1. Finlegal services, s.r.o., Gajová 4, 811 09 Bratislava, IČO: 46 283 421, 2. Mestská bytová správa, s.r.o., Tržná 2, 979 01 Rimavská Sobota, IČO: 36 045 888, 3. MAKRO REALITY s.r.o., Štvrť M.R.Štefánika 2450/13, 984 01 Lučenec, IČO: 47 076 194, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Xo 17/2018-3/Pl zo dňa 14. augusta 2018, takto
rozhodol:
Rozhodnutie Okresného úradu Banská Bystrica, odboru opravných prostriedkov č. Xo 17/2018-3/Pl zo dňa 14. augusta 2018 a rozhodnutie Okresného úradu Rimavská Sobota, katastrálneho odboru č. X 36/2017 zo dňa 3. mája 2018 zrušuje a vec vracia prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie.
Žalovaný je povinný v plnom rozsahu nahradiť žalobcom dôvodne vynaložené trovy konania a zaplatiť ich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška. Výška trov konania bude určená samostatným rozhodnutím, ktoré po právoplatnosti tohto rozhodnutia vydá súdny úradník.
Ďalším účastníkom konania náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Administratívne konanie
1. Slovenská sporiteľňa, a.s. so sídlom Tomášikova 48 Bratislava (ďalej len „žalobca“) návrhom na začatie konania o oprave chyby v katastrálnom operáte z 13.12.2017 sa na Okresnom úrade Rimavská Sobota, katastrálny odbor (ďalej len „prvostupňový orgán“) domáhala vykonania opravy chýb v zápise uskutočnenom v konaní č. Z 3826/2017, to znamená, aby prvostupňový orgán obnovil zápis záložného práva viaznuceho na nehnuteľnosti v tomto konaní. Svoj návrh odôvodnil žalobca tým, že v záznamovom konaní pod č. Z 3826/2017 č. zmeny 1622/2017 došlo k zmene zápisu práv k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v obci O. D., k.ú. O. D., evidovanej na LV č. XXXX a to byt č. 6, vchod č. XX, prvé poschodie, nachádzajúci sa v bytovom dome č. XX - XX so súpisným číslom XXX na ulici E., postavenom na parcele registra C č. XXXX/XX a k bytu prislúchajúci podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, spoluvlastnícky podiel k pozemku parcela registra „C“ XXXX/XX: zastavané plochy a nádvoria o výmere 464 m2 o veľkosti 5734/105250. K zmene zápisu práv k tejto nehnuteľnosti došlo na základe notárskej zápisnice zo 16.10.2017 osvedčujúcej priebeh a vykonanie dobrovoľnej dražby vykonanej dražobníkom Finlegal services, s.r.o. so sídlom Gajova 4, Bratislava,
a to na návrh navrhovateľa dražby: „Ostatní vlastníci bytov a nebytových priestorov, spoluvlastníci spoločných častí a zariadení, spoločných priestorov, príslušenstva, pozemku, bytového domu na ulici G. súp. č. XXX vchod č. XX a XX V O. D.“ zastúpených správcom na základe zmluvy o výkone správy - spoločnosťou Mestská bytová správa, s.r.o. so sídlom Tržná 2 Rimavská Sobota, ktorá dražba sa uskutočnila dňa 16.10.2017. V uvedenom záznamovom konaní prvostupňový orgán uskutočnil výmaz záložného práva žalobcu zapísaného pod číslom V 1399/2012 zriadeného na základe zmluvy o zriadení záložného práva a mandátnej zmluvy z 06.06.2012, vklad povolený 06.07.2012 prvostupňovým orgánom. Podľa žalobcu skutočnosť, že v notárskej zápisnici o priebehu dobrovoľnej dražby je uvedené, že sa nehnuteľnosť ako predmet dražby prevádza na vydražiteľa nezaťažená záložným právom, a to bez ohľadu na rozsah uspokojenia z výťažku dobrovoľnej dražby, sama o sebe nespôsobuje a ani v súlade s právnym poriadkom SR nemôže spôsobiť zánik záložného práva žalobcu. Poukázal na to, že „Ostatní vlastníci...“ nie sú s osobami oprávnenými na arbitrárne rozhodovanie s účinkami vzniku zmeny zániku vecných práv tretích osôb k nehnuteľnostiam. Podľa jeho názoru nebolo ku dňu konania dobrovoľnej dražby záložným právom v poradí za záložným právom „Ostatných vlastníkov..“ záložné právo žalobcu. Pojem „pohľadávky vzniknuté“ je podľa neho potrebné výlučne vykladať ako pohľadávky existujúce a splatné a nie ako pohľadávky budúce. Od časového hľadiska týchto pohľadávok pritom závisí poradie zákonného záložného práva vo vzťahu k ostatným záložným právam. Tento záver podoprel aj rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6M Cdo 8/2010 z 27.06.2011. V ďalšom texte návrhu žalobca uviedol viaceré rozsudky súdov.
2. Z administratívneho spisu vyplýva, že dňa 25.10.2017 bola prvostupňovému orgánu predložená notárska zápisnica osvedčujúca priebeh dobrovoľnej dražby č. N 646/2017, Nz 36387/2017 notárky JUDr. Magdalény Valušovej so sídlom notárskeho úradu v O. D., Železničná 68521. V spise sa nachádza aj oznámenie o dražbe zo 04.09.2017 ako aj potvrdenie o zaplatení k notárskej zápisnici. Žalobca listom z 12.10.2017 prvostupňovému orgánu oznámil, že sa cíti byť prednostným záložným veriteľom a v dražbe realizovanej na základe návrhu ostatných vlastníkov si ako prednostný záložný veriteľ neuplatňuje uspokojenie svojej pohľadávky z výťažku z predaja z nehnuteľností, nakoľko táto nehnuteľnosť sa prevádza zaťažená záložným právom prednostného záložného veriteľa, t.j. v danom prípade záložným právom žalobcu. Zároveň požiadal, aby prvostupňový orgán nevykonal výmaz prednostného záložného práva žalobcu viaznúceho na nehnuteľnosti pod č. V 1399/12. Ďalej sa v spise nachádza list spoločnosti Finlegal servis, s.r.o. a dražobnej spoločnosti označený ako podanie informácii o prednostnom záložnom práve, návrh na výmaz záložného práva a zmluvného záložného veriteľa, ktorým navrhoval a zdôvodnil aby záložné právo žalobcu bolo z predmetného vlastníctva vymazané, nakoľko je dôvodne preukázané, že dňa 16.10.2017 vykonanie dobrovoľnej dražby zaniklo. Prvostupňový orgán následne dňa 12.01.2018 vydal rozhodnutie č. X 36/2017, ktorým konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte zastavil. Okresný úrad Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov (ďalej len „žalovaný“) rozhodnutím zo 14.03.2018 č. Xo 6/2018-2 rozhodnutie prvostupňového orgánu z 12.01.2018 zrušil a vec vrátil na nové prejednanie prvostupňovému orgánu, nakoľko prvostupňový orgán rozhodol o predmetnom návrhu len v procesnej rovine a žalovaný nemohol vec posúdiť komplexne, t.j. preskúmať správnosť vecného posúdenia veci, a preto bol toho názoru, že prvostupňový orgán je vecne príslušný v konaniach rozhodnúť o predmetnom návrhu. Prvostupňový orgán oznámením zo 04.04.2018 upovedomil účastníkov konania o tom, že dňa 18.12.2017 začalo konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte po zrušení a vrátení rozhodnutia z 12.01.2018. Súčasne vyzval účastníkov konania, aby v lehote 7 dní od doručenia tohto oznámenia zaslali na prvostupňový orgán svoje vyjadrenia alebo ďalšie dôkazy, ktoré by mohli mať vplyv na rozhodnutie o oprave chýb v katastrálnom operáte. Svoje vyjadrenie k uvedenému oznámeniu zaslal Finlegal servis, s.r.o. listom z 11.04.2018, v ktorom odôvodnil, prečo sa nestotožnil s návrhom žalobcu. K upovedomeniu zo 04.04.2018 sa vyjadril aj žalobca, kde zotrval na svojich názoroch. Následne prvostupňový orgán dňa 03.05.2018 vydal rozhodnutie č. X 36/2017, ktorým návrh na začatie konania o oprave chyby v katastrálnom operáte navrhovateľa, ktorým bol žalobca vo veci obnovenia zápisu záložného práva na LV č. XXX/XXXXv k.ú. O. D. zamietol (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“).
3. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia prvostupňový orgán uviedol, že zákonné záložné právo bolo zapísané v prospech vlastníkov bytov a nebytových priestorov podľa bytového zákona a to zápisom titulom zákonného záložného práva aj na byt č. 6 pod položkou 1259/2005 a to pri prvom prevode podľa § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších zmien (ďalej len „zákon č. 182/1993 Z.z.“) a keďže je viazané na nehnuteľnosť, následnými prevodmi prešlo aj na ďalších právnych nástupcov. Ďalším zápisom bolo vykonanie zápisu záložného práva v prospech
žalobcu podľa zmluvy V 1399/2012 zapísanej dňa 06.07.2012. Z takto vykonaných zápisov je nesporné poradie zápisov registrácie záložných práv v osobitnom registri a preto pri zápise notárskej zápisnice do katastra nehnuteľností a výmaze záložných práv nebolo rozhodujúce, kedy vznikla pohľadávka, ale rozhodujúce bolo podľa § 151k ods. 1 Občianskeho zákonníka poradie zápisu záložných práv v katastri nehnuteľností. Naviac záložné právo k bytu alebo nebytovému priestoru v prospech spoločenstva, resp. v prospech ostatných vlastníkov bytov alebo nebytových priestorov v bytovom dome je záložným právom zákonným, to znamená že vzniká už zo zákona ku každému jednému bytu alebo nebytovému priestoru. Pokiaľ sa má zaťažiť predmet vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru záložným právom aj v prospech tretej osoby, takéto záložné právo je vždy neskoršieho poradia ako záložné právo v prospech ostatných vlastníkov v dome a záložné právo sa vzťahuje aj na spoluvlastnícky podiel na spoluvlastníckych právach vyplývajúcich z vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru. Pokiaľ žalobca tvrdí, že pohľadávka zabezpečená záložným právom musí existovať ešte pred vznikom ostatných záložných práv, prvostupňový orgán mal za to, že pohľadávka vzniká spolu s nadobudnutím bytu alebo nebytového priestoru. Záložné právo k bytu alebo nebytovému priestoru v prospech spoločenstva, resp. v prospech ostatných vlastníkov bytov alebo nebytových priestorov v bytovom dome je záložným právom zákonným, to znamená, že vzniká už zo zákona ku každému jednému bytu alebo nebytovému priestoru. Takto bola zachovaná aj existencia vzniku pohľadávky pred pohľadávkou žalobcu, ako aj zápis poradia záložných práv v katastri nehnuteľností. Záložné právo k bytu alebo nebytovému priestoru v bytovom dome, ktoré upravuje § 15 zákona č. 182/1993 Z.z. predstavuje osobitnú kategóriu záložných práv z toho dôvodu, že predmetné záložné právo vzniká už priamo zo zákona. Slúži na zabezpečenie pohľadávok, ktoré má spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov a ak sa spoločenstvo nezriaďuje, tak ktoré prináleží ostatným vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome voči vlastníkov bytu alebo nebytového priestoru v dome. Jeho účel spočíva predovšetkým v prevenčnej funkcii vo vzťahu k vlastníkom bytov a nebytových priestorov s cieľom riadneho a včasného plnenia si zákonných a zmluvných povinností, ale aj s cieľom ochrany ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov voči neplneniu si povinností jednotlivými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome. Obsahom pomerne väčšej časti zmlúv o prevode vlastníctva bytov a nebytových priestorov je aj informácia o vzniku tohto záložného práva a aj v prípade, že by danú informáciu neobsahovali, dňom povolenia vlastníckeho práva k bytu alebo k nebytovému priestoru do katastra nehnuteľností zo zákona vznikne záložné právo a zapisuje sa do katastra nehnuteľností. Ako podstatná sa podľa prvostupňového orgánu javí najmä otázka týkajúca sa časové momentu vzniku záložného práva podľa § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. Prvostupňový orgán sa priklonil k názoru, ktorý prezentujú tvrdenie, že právna norma hypoteticky predpokladá možnosť vzniku záložného práva, ak nastanú určité právne skutočnosti. Ako už skonštatoval, záložné právo podľa § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. sa zriaďuje súčasne s prevodom vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru a nie je závislé od vôle vlastníka bytu alebo nebytového priestoru. Toto záložné právo vzniká teda bez toho, aby bol jeho vznik podmienený pristúpením ďalšej právnej skutočnosti v podobe napríklad rozhodnutia štátneho orgánu. Poukázal aj na skutočnosť, že v zmysle § 15 zákona č. 182/1993 Z.z. záložné právo zo zákona vzniká, zatiaľ čo v zmysle § 151b Občianskeho zákonníka sa záložné právo zriaďuje zo zákona a následne v zmysle § 151e Občianskeho zákonníka sa vznik záložného práva spája s registráciou v Notárskom centrálnom registri záložných práv alebo v osobitnom registri. Pod tieto ustanovenia však nemožno subsumovať prípad, keď záložné právo vzniká už zo zákona, nakoľko vznik záložného práva je v takom prípade podmienený jedinou právotvornou konštitutívnou skutočnosťou. Zápisnica o priebehu dobrovoľnej dražby bola do katastra nehnuteľností zapísaná podľa § 34 Katastrálneho zákona záznamom, pri ktorom prvostupňový orgán plnil len evidenčnú funkciu a jeho právomoc bola obmedzená len na skúmanie súladnosti údajov v listine s ustanovením § 42 Katastrálneho zákona. Prvostupňový orgán teda nemal oprávnenie skúmať, či výkon záložného práva realizoval naozaj ten, kto o sebe tvrdí, že je prednostný záložný veriteľ. Skonštatoval, že zápis listiny Z 3826/2017 pod položkou č. 16XX/17 bol vykonaný v súlade so zákonom. Nakoľko zápis v katastri nehnuteľností je vykonaný v súlade s predloženou listinou, ako aj v súlade s vyššie uvedenými ustanoveniami Katastrálneho zákona a Občianskeho zákonníka prvostupňový orgán dospel k záveru, že návrh žalobcu nie je dôvodný, a preto bolo potrebné rozhodnúť tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia. 4. O odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol žalovaný rozhodnutím z 14.08.2018 č. Xo 17/2018-3 PL, ktorým odvolanie žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu zamietol a toto prvostupňové rozhodnutie potvrdil (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že z preskúmania predmetnej veci vyplynulo, že na LV č. XXXX/XXXX-pol, k.ú.XX/ XXXX-polD. bolo zapísané vlastnícke právo k predmetnému bytu na podklade zmluvy o prevode bytu pod V XX7/2000 pl. VZ 990/2000. Zákonné záložné právo sa na tento LV premietlo v r. 2005 položkou
VZ 1259/2005. Následne došlo k odpredaju bytu na základe kúpnej zmluvy pod č. V 2896/2012-pol VZ 1519/2012. Zmluvné záložné právo v prospech žalobcu bolo zapísané vkladom V 1399/2012 - položka výkazu zmien 891/12. Žalovaný poukázal na § 5 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (Katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Katastrálny zákon“), podľa ktorého je záznam úkon okresného úradu plniaci evidenčné funkcie, ktoré nemajú vplyv na vznik, zmenu ani zánik práv k nehnuteľnostiam. Podľa § 34 ods. 1 Katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona rozhodnutím štátneho orgánu, príklepom licitátora na verejnej dražbe, vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom ako aj práva k nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho územného celku sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín. Záznamom sa zapisuje i zmena poradia záložných práv z dohody záložných veriteľov o poradí ich záložných práv rozhodujúcich na ich uspokojenie. Podľa § 36 ods. 1, 2 Katastrálneho zákona okresný úrad posúdi, či je predložená verejná listina alebo iná listina bez chýb v písaní alebo počítaní a bez iných zrejmých nesprávností a či obsahuje náležitosti podľa zákona. Ak je verejná listina alebo iná listina spôsobilá na vykonanie záznamov, okresný úrad vykoná záznam do katastra. Žalovaný poukázal tiež na § 151k ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak vzniklo na zálohu viac záložných práv na ich uspokojenie je rozhodujúce poradie ich registrácie v registri záložných práv počítané odo dňa ich najskoršej registrácie alebo odo dňa ich registrácie v osobitnom registri a poukázal aj na § 151ma ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, najmä na to, že pri výkone záložného práva záložným veriteľom, ktorého záložné právo je v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv registrované ako prvé sa záloh prevádza nezaťaženými záložnými právami ostatných záložných veriteľov. Ďalej žalovaný dôvodil, že z ustálenej judikatúry českých a slovenských súdov, ako i z povahy právneho inštitútu opravy chyby v katastrálnom operáte vyplýva, že tento druh konania nemožno použiť na určovanie vlastníkov nehnuteľností, riešenie vlastníckych sporov, na zapisovanie práv k nehnuteľnostiam a pod. Inštitút opravy chýb v katastrálnom operáte slúži k uvedeniu údajov katastra do súladu s listinami založenými v zbierke listín. Keďže v aplikačnej praxi sa vyskytujú problémy pri zápisoch listín, ktoré súvisia s výkonom záložného práva vlastníkov bytov prostredníctvom dobrovoľnej dražby je žalovaný toho názoru, že je potrebné posudzovať každý prípad individuálne vychádzajúc z podmienok zápisu zákonného práva v minulosti, ako aj z obsahu samotnej listiny - notárskej zápisnice osvedčujúcej priebeh a vykonanie dobrovoľnej dražby. Okresný úrad musí vychádzať z predloženej záznamovej listiny Z 3823/17 (a iných s ňou súvisiacich) zaslaných na zápis do KN dražobníkom, v ktorej malo byť konštatované , o akého záložného veriteľa sa jedná. Podľa žalovaného mal prvostupňový orgán v rámci konania za preukázané, že prednostným záložným veriteľom boli „Ostatní vlastníci bytov a nebytových priestorov, spoluvlastníci spoločných častí a zariadení, spoločných priestorov, príslušenstva, pozemku“, ktorí boli navrhovateľmi dražby, čo mu vyplynulo z doručenej záznamovej listiny - Notárskej zápisnice N 646/2017, Nz 36387/2017 z 16.10.2017, ktorá na str. 3 obsahuje vetu: „Záložné právo ma zabezpečenie tejto pohľadávky záložného veriteľa vzniklo v I. poradí.“ Okrem záložného práva navrhovateľov dražby boli na liste vlastníctva zapísané ďalšie záložné práva troch osôb, medzi nimi žalobcu. Žalovaný bol toho názoru, že pri zápise Notárskej zápisnice N 646/2017, Nz 36387/2017 postupoval prvostupňový orgán v súlade so zákonom, a teda nedošlo k porušeniu zásady zákonnosti - legality. Prvostupňový orgán správne uviedol, že pri zápise predmetnej záznamovej listiny plnil len evidenčnú funkciu a jeho právomoc bola obmedzená len na skúmanie súladnosti údajov v listine s ustanovením § 42 katastrálneho zákona. Za súčasnej platnosti znenia katastrálneho zákona je práve tento determinujúcim faktorom v otázke posudzovania, resp. spochybňovania postavenia prednostného záložného práva správnym orgánom. Žalovaný ďalej argumentoval, že nie je v právomoci prvostupňového orgánu preskúmať verejné listiny a iné listiny doručované na zápis záznamu z hmotnoprávneho hľadiska, robiť si vlastný úsudok o okolnostiach, ktoré sú v príslušnej listine vyslovene uvedené. V prípade konania o oprave chýb v katastrálnom operáte ide o nesporové konanie, preto ho nemožno použiť na riešenie prípadných sporov týkajúcich sa vecných práv k nehnuteľnostiam. Podotkol, že výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby má súkromnoprávny charakter. Správny orgán nemá právomoc zasahovať do súkromnoprávnych vzťahov účastníkov konania. Prvostupňový orgán nie je oprávnený v rámci konania o oprave chýb v katastrálnom operáte posudzovať otázku právnych účinkov rozhodnutí, verejných listín, individuálnych právnych aktov už zapísaných v katastri nehnuteľností ako napríklad notárskych zápisníc. Ohľadom rozhodnutia Okresného súdu Nitra, na ktoré žalobca poukázal žalovaný uviedol, že toto vychádzalo z iných skutočností. Na záver žalovaný uviedol, že nie sú dotknuté práva účastníkov tohto konania, či
ďalších osôb domáhať sa ochrany v občianskoprávnom konaní na príslušnom súde, napríklad žalobou o určenie prednostného záložného veriteľa, resp. či záložné právo naďalej trvá alebo zaniklo.
Zhrnutie argumentov žalobcu
5. Proti napadnutému rozhodnutiu podal žalobca správnu žalobu, kde tvrdil, že bol ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch, predovšetkým tým, že došlo k výmazu jeho riadne vzniknutého a riadne zapísaného záložného práva a bol protiprávne zbavený predmetu vlastníctva (záložného práva) a to bez akéhokoľvek relevantného právneho dôvodu. Po popise priebehu konania pred prvostupňovým orgánom, ako aj žalovaným, kde zopakoval obsah svojich podaní a rozhodnutí konajúcich orgánov verejnej správy uviedol, že priamo vyvrátil arbitrárne a účelové tvrdenia prvostupňového orgánu o vzniku a zápise zákonného záložného práva pri prvom nadobudnutí bytu a je zrejmé, že skutkový a právny stav bol úplne iný a odôvodnenie rozhodnutia nie je v koreláte s reálnym skutkovo-právnym stavom. Ďalej žalobca namietal tvrdenia žalovaného, že zákonné záložné právo viazané na nehnuteľnosť následnými prevodmi prešlo aj na ďalších právnych nástupcov, resp. tvrdenie, že z ustálenej judikatúry českých a slovenských súdov, ako i z povahy právneho inštitútu opravy chyby vyplýva, že na tento druh konania nemožno použiť na určovanie vlastníkov nehnuteľností, riešenie vlastníckych sporov, na zapisovanie práv k nehnuteľnostiam a pod. Inštitút opravy chýb v katastrálnom operáte slúži k uvedeniu údajov katastra do súladu s listinami založenými v zbierke listín. Tieto tvrdenia žalobca považuje v celom obsahu za arbitrárne, pretože nie je uvedené, o ktoré rozhodnutia ide a rovnako je nesprávne i vecne, pretože uvedený záver je v rozpore s viacerými názormi právnej vedy a rešpektovanými rozhodnutiami najvyššieho súdu, ktoré označil ako aj s príspevkom R. Barana v Justičnej revue 3, 4/2013 atď., ako aj v rozpore s komplexnou aplikáciou viacerých právnych noriem obsiahnutých v ustanovení § 59 ods. 1 a ods. 4 Katastrálneho zákona, podľa ktorého oprava chýb v katastrálnom operáte nemá vplyv na vznik zmenu ani zánik práv k nehnuteľnostiam, pričom to neplatí, ak ide o opravu podľa § 51 ods. 1 písm. a/ a § 78 ods. 1. Uvedené považoval za kontradiktórne so správnym orgánom prezentovaným názorom, pretože zákon vyslovene predpokladá zosúladenie stavu evidenčného a právneho. K tomu tiež uviedol, že nijako nekonkretizované formulácie a tvrdenia správneho orgánu nespĺňajú kritériá pre riadne a preskúmateľné odôvodnenie rozhodnutia. Ďalej žalobca namietal arbitrárnosť a nepreskúmateľnosť tvrdenia žalovaného, že pre problémy vyskytujúce sa v aplikačnej praxi pri zápise listín, ktoré súvisia s výkonom záložného práva vlastníkov bytov prostredníctvom dobrovoľnej dražby je potrebné posudzovať každý prípad individuálne, vychádzajúc z podmienok zápisu zákonného záložného práva v minulosti, ako aj z obsahu samotnej listiny - notárskej zápisnice osvedčujúcej priebeh a vykonanie dobrovoľnej dražby a z predloženého návrhu na zápis vydražiteľa ako vlastníka predmetu dražby a návrhu na výmaz poznámok a záložných práv. Žalovaný pokračoval v tomto názore v tom zmysle, že Okresný úrad musí vychádzať z predložených listín zaslaných na zápis do KN dražobníkom, z ktorých by malo vyplývať, resp. by malo byť zrejmé o akého záložného veriteľa sa jedná. Žalobca namietal, že žalovaný neuviedol, z ktorých právnych noriem by malo uvedené vyplývať, ani nemôže uviesť, keďže takéto právne normy nielenže neexistujú, ale navyše za súladnosť obsahu katastra s reálnym právnym stavom zodpovedá výlučne - ako nositeľ verejnomocenského oprávnenia - orgán katastra. Rovnako namietal arbitrárnosť záverov žalovaného v ďalších otázkach a zdôraznil, že notár nemá žiadnu právomoc k osvedčovaniu toho, či došlo k zániku záložných práv. Ďalej žalobca namietal záver prvostupňového orgánu, že zápisnica o priebehu dobrovoľnej dražby bola do katastra nehnuteľností zapísaná podľa § 34 Katastrálneho zákona záznamom, pri ktorom prvostupňový orgán plnil len evidenčnú funkciu a jeho právomoc bola obmedzená len na skúmanie súladnosti údajov v listine s ustanovením § 42 Katastrálneho zákona, pričom nemal oprávnenie skúmať, či výkon záložného práva realizoval naozaj ten, kto o osebe tvrdí, že je prednostný záložný veriteľ. Žalované a prvostupňové rozhodnutia sú podľa žalobcu nielen neúplné, ale aj arbitrárne s poukázaním na konštantnú judikatúru NS SR a ÚS SR, podľa ktorej „Za arbitrárny, resp. nie dostatočne zdôvodnený treba považovať rozsudok všeobecného súdu aj vtedy, keď popri jednoznačnom právnom závere dospeje bez akéhokoľvek vysvetlenia, či zdôvodnenia aj k protichodnému právnemu záveru. Rovnako treba kvalifikovať aj situáciu, keď všeobecný súd svoj právny záver nezdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzajú do úvahy“. K tomu ďalej uviedol, že notár nemá absolútne žiadnu právomoc k osvedčovaniu toho, či došlo k zániku záložných práv a uvedené je v priamom rozpore s právnou úpravou, pretože žiadne zákonné normy, z ktorých by vyplýval obsah tvrdení žalovaného v právnom poriadku SR neexistujú. Žalobca záverom tejto časti správnej žaloby uviedol, že obe napádané rozhodnutia vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, vychádzali zo zisteného skutkového stavu, ktorý bol nedostačujúci na riadne posúdenie veci, resp. skutkový stav,
ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Obe napádané rozhodnutia svojím obsahom protiprávne zasiahli do základného práva na súdnu a inú právnu ochranu zaručenú čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Žalobca v ďalej časti správnej žaloby poukázal na judikatúru Ústavného súdu SR a Ústavného súdu ČR k výkladu a interpretácii právnych noriem, ktorej uvedené pravidlá podľa jeho názoru boli porušené, nakoľko výklad aplikácie právnych predpisov bolo v rozpore so zmyslom a účelom aplikovaných noriem, ale tiež v rozpore s gramatickým výkladom viacerých právnych noriem a výkladová aplikácia si na viacerých miestach vzájomne odporuje. Poukázal na pravidlá výkladu práva, ktoré mali byť zo strany žalovaného porušené, pričom citoval viaceré závery Ústavného súdu SR a Ústavného súdu ČR a uviedol citácie rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR týkajúce sa zásady legality a ďalšie zásady, ktorými je činnosť správneho orgánu ovládaná a ktoré mali byť podľa neho porušené. V časti IX. Žaloby citoval konkrétne ustanovenia Katastrálneho zákona týkajúce sa výlučnej právomoci v otázkach rozhodovania podľa zákona o katastri nehnuteľností, k zápisu práv k nehnuteľnostiam a k chybe v katastrálnom operáte. Vyjadril názor, že je nepochybné, že ak v katastri nehnuteľností nie je zapísané vecné právo k veci - záložné právo, a to aj napriek skutočnosti, že o jeho vzniku bolo právoplatne rozhodnuté ale nenastala právna skutočnosť, ktorá by mala za následok jeho zánik, a zároveň nie sú v katastri evidované údaje o záložnom veriteľovi ako osoby zo záložného práva oprávnenej, jedná sa o chybu, právne vadný stav, ktorý je nevyhnutné s ohľadom na citované ustanovenia právnych predpisov bezodkladne napraviť. Existenciu vady alebo vadný stav, rovnako aj potrebu jeho nápravy alebo odstránenia posudzuje výlučne prvostupňový orgán, a to v rámci výkonu jemu zverenej právomoci, na základe relevantnej aplikácie právnych noriem zahŕňajúce okrem iného aj rešpektovanie tzv. legitímnych očakávaní, t.j. v celku aplikácie napĺňajúcej základné princípy materiálneho právneho štátu, o.i. princíp právnej istoty. Ďalej žalobca namietal, že prvostupňový orgán, bez ohľadu na jemu výlučne zverenú kompetenciu na predmetnom úseku verejnej správy tvrdí, že nie je oprávnený preskúmať správnosť tzv. záznamovej listiny, pričom určite je to presne naopak. Je povinný takúto listinu preskúmať z hľadiska jej formálnej správnosti, čo okrem iného znamená, že preskúma nielen obsahové a formálne náležitosti (§ 42 KZ), ale predovšetkým skutočnosť, či sa jedná o listinu, ktorá bola vydaná v medziach právomoci príslušného orgánu (subjektu vykonávajúceho verejnú moc/subjektu ktorému je určitá kompetencia zverená), t.j. či sa jedná o spôsobilú záznamovú listinu i v materiálnom slova zmysle. Opačný záver by viedol k potencionálne zjavne absurdným dôsledkom, pretože by stačilo vydanie napríklad jednej notárskej zápisnice, ktorá je formálne verejnou listinou a v ktorej by sa skonštatovalo, že došlo k zániku všetkých vecných práv k nehnuteľnostiam v obvode Banská Bystrica, pričom uvedená listina by bola vyhotovená tak, že by spĺňala všetky z formálneho hľadiska požadované náležitosti aplikujúc uvedenú premisu tvrdenú správnymi orgánmi a správny orgán by musel všetky vecné práva k nehnuteľnostiam vymazať. Podľa neho je zjavné, že by sa jednalo o postup nielen protizákonný, ale aj protiústavný, a to z jednoduchého dôvodu - došlo by k neaplikácii zásady legality, kedy by vo vzťahu k evidencii, zápisu vecných práv k nehnuteľnostiam na to určený orgán verejnej správy vôbec neskúmal možnosť takúto listinu materiálne vydať, čoho dôsledkom by bol výmaz všetkých vecných práv na základe prejavenej vôle subjektu, v ktorej nemá žiadnu právomoc/kompetenciu vo vzťahu k rozhodovaniu o zápisoch práv k nehnuteľnostiam a naopak by bola ignorovaná vôľa a kompetencia orgánov verejnej správy, ktorému jedinému práve naopak takáto právomoc patrí - tento by len formálne zapísal to, čo je v rozpore s právnym stavom, resp. s predchádzajúcimi rozhodnutiami. Poukázal ďalej na to, že aj súd musí skúmať, či ten, kto rozhodnutie vydal bol na taký úkon oprávnený, či mal na to na uvedené právomoc, čo je úplne analogická situácia s možnosťou osvedčenia určitej skutočnosti notárom. Ak by uvedeným spôsobom nepostupoval, musel by rešpektovať rozhodnutia akéhokoľvek orgánu o čomkoľvek, bez ohľadu na jeho kompetenciu takéto rozhodnutie vydať, čím by došlo k znemožneniu riadnej realizácie základného práva na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. V desiatom žalobnom bode žalobca namietal, že v slovenskom právnom poriadku neexistuje žiadna kompetenčná právna norma, resp. žiaden orgán alebo subjekt práv vykonávajúci verejnú moc, ktorý by bol v medziach svojej právomoci ako subjektu vykonávajúceho verejnú moc oprávnený vydať/vyhotoviť verejnú listinu, v ktorej by autoritatívne konštatoval, že došlo k zániku záložných práv, resp. konštatovať, či niekto je alebo nie je prednostným záložným veriteľom. Takýmto subjektom v žiadnom prípade nie je ani notár, ktorý podľa § 20 ods. 13 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách osvedčuje notársku zápisnicu a priebeh dražby. Notárska zápisnica má charakter verejnej listiny, pričom notárske osvedčenie sa týka výlučne zachytenia priebehu dobrovoľnej dražby, pričom dobrovoľná dražba končí udelením príklepu úspešnému dražiteľovi alebo tým, že nebolo urobené ani najnižšie podanie, čo vyplýva z § 20 ods. 11 a
12 zákona o dobrovoľných dražbách. Otázka zániku iných záložných práv po vykonaní úspešnej dražby prednostným záložným veriteľom je však skutočnosťou, ktorá do uvedeného vymedzenia toho čo je notár oprávnený v rámci svojej právomoci vo forme notárskej zápisnice osvedčiť nespadá časovo ani vecne, keďže prípadný zánik záložných práv je viazaný na okolnosť úspešného vykonania prednostného záložného práva, t.j. v prípade, ak bol udelený príklep a na uvedenú právnu skutočnosť je viazaný prípadný zánik ďalších záložných práv, t.j. prípadný zánik môže nastať až po udelení príklepu, t.j. až v čase po ukončení priebehu dražby. Rovnako do uvedeného nespadá ani skutočnosť, kto je alebo nie je prednostným záložným veriteľom, pretože uvedené nie je dôsledkom priebehu dražby, a preto tu neexistuje žiadne oprávnenie notára notársky relevantne osvedčovať uvedenú skutočnosť. V ďalšej časti správnej žaloby žalobca uviedol, že podľa jeho názoru sú obe napádané rozhodnutia v celom rozsahu v rozpore so zákonom, ako aj postup, ktorý im predchádzal, pretože okrem iného nie sú relevantne odôvodnené, resp. vychádzajú zo skutkového stavu, ktorý neexistoval a ktorý neexistuje. Poukázal na viaceré názory ústavného súdu ku niektorým právnym otázkam. Zdôraznil, že každé konanie súdu alebo iného orgánu, ktoré je v rozpore so zákonom je porušením ústavou zaručeného práva na súdnu alebo inú právnu ochranu. Poukázal na čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Vysvetlil pojem tribunál, ktorý v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva je akýkoľvek orgán rozhodujúci o občianskych právach alebo záväzkoch, ako aj o trestnom čine, z ktorého je obvinený. Poukázal ďalej na čl. 20 ods. 1 a ďalšie Ústavy SR, na čl. 1 Protokolu č. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, na ďalšiu judikatúru Ústavného súdu. Skonštatoval, že je zásadne neprípustné, aby správny orgán sa meritórne zaoberal podaniami subjektu, ktorý podľa zákona nie je účastníkom konania, aby sa zaoberal skutočnosťami, ktoré sa z predloženej verejnej listiny vôbec neobjavujú a subjektu, o ktorého občianskych právach a záväzkoch sa má rozhodovať žalobcovi nedoručil všetky podklady rozhodnutia, vyjadrenia, z ktorých chce správny orgán vychádzať. Je úplne neakceptovateľné, aby správny orgán povinný interpretovať zákon v súlade s ústavou a príslušnými medzinárodnými záväzkami nedoručoval účastníkovi konania všetky podklady pred vydaním rozhodnutia a odňal mu tak možnosť sa k uvedenému vyjadriť. Podľa neho absencia akéhokoľvek obsahu notárskej zápisnice, resp. absencia individualizovaných údajov v notárskej zápisnici vylučuje, aby boli splnené i formálne podmienky predovšetkým tie ustanovené v § 42 ods. 1, 2 Katastrálneho zákona. V notárskej zápisnici, ktorá žalobcovi nebola predložená nie je uvedené žiadne konštatovanie, že sa má vymazať záložné právo žalobcu a nie sú uvedené ani identifikačné údaje záložného práva, ani nie je uvedené, že sa má vymazať záložné právo s nejakým predmetom vzniknuté v konaní vedenom pod V 1399/2012. Vo všeobecnosti považoval postup prvostupňového úradu za zásadne nesprávny i keby notár napriek zákonnej úprave osvedčil, že zanikli nejaké záložné práva, pretože nesúhlasil s názorom, že prvostupňový orgán nemal oprávnenie skúmať, či výklad záložného práva realizoval naozaj ten, kto o sebe tvrdí, že je prednostný záložný veriteľ, či neskúmať, či tvrdenia o zániku záložných práv sú správne. Ďalej uviedol, že pri ústavne konformnej aplikácii právnych predpisov je potrebné aplikovať jednotlivé normy vo vzájomnej súvislosti a spôsobom, ktorý vyplýva z citovaných rozhodnutí Ústavného súdu SR, pričom ďalej obšírne a všeobecne odôvodňoval zásadu legality v konaní štátnych orgánov, pričom poukázal aj na to, že v katastrálnom konaní zapisuje práva k nehnuteľnostiam a spravuje kataster a aktualizuje ho v súlade s právnym stavom výlučne okresný úrad na základe ohlásených zmien, zmien zistených pri prešetrovaní údajov katastra a rozhoduje o oprave chýb v katastrálnom operáte a obnove katastrálneho operátu. Namietal, že je vylúčené, aby došlo k zápisu hoci aj formou záznamu na základe formálnej verejnej listiny, ktorá však materiálne verejnou listinou vo vzťahu k skutočnostiam, ktoré môžu byť podkladom na vykonanie zápisu do katastra nehnuteľností, v žiadnom prípade nie je. Poukázal na to, že i záznamové konanie je osobitným typom verejnomocenského rozhodovacieho procesu, ktorého výsledkom je vykonanie záznamu, pričom v priebehu uvedeného rozhodovacieho konania dochádza k verejnomocenskej činnosti správneho orgánu. V ďalšej časti správnej žaloby žalobca opätovne vo všeobecnosti objasňoval postavenie notára v konaní podľa zákona o dobrovoľných dražbách, obsah notárskej zápisnice o dobrovoľnej dražbe, ako aj vplyv jej obsahu na katastrálne konanie. Uviedol tiež, že zákon síce určuje, že ak vzniklo na zálohu viac záložných práv na ich uspokojenie je rozhodujúce poradie ich registrácie v registri záložných práv počítané odo dňa ich najskoršej registrácie alebo odo dňa registrácie v osobitnom registri, avšak uvedené nie je možné v prípade zákonného záložného práva aplikovať bez vzájomných súvislostí s obsahom ďalších právnych noriem okrem iného s ohľadom na skutočnosť, že i tu platí zásada akcesority, t.j. záložné právo nevznikne bez vzniku pohľadávky. Rovnako tu platí i povinnosť podať návrh ako na zápis tak i na výmaz záložného práva. Poukázal na § 151k ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak vzniklo na zálohu viac záložných práv na ich uspokojenie je rozhodujúce poradie ich registrácie v registrácii záložných práv, z čoho je zrejmé, že záložné právo síce môže vzniknúť aj na základe inej skutočnosti ako je povolenie vkladu vlastníckeho
práva, avšak keď vzniklo bez jeho zápisu, nemožno sa domáhať uspokojenia z takého záložného práva, resp. pojmovo uvažovať o poradí uspokojenia a zároveň ak žiadne záložné právo v prospech navrhovateľa dražby zapísané nebolo nie je zrejmé, ako si z uvedeného mohol prvostupňový orgán vyvodiť, že navrhovateľom dražby bol prednostný záložný veriteľ, a že ostatné záložné práva tak zanikli. Ak navrhovateľ dražby žiadnym zapísaným záložným veriteľom nebol, uvedené vylučuje, aby bol prednostný v poradí rozhodujúcom pre jeho uspokojenie. Táto skutočnosť, nevyplýva ani z právomoci notára, ktorého úlohou je osvedčovať právne významnú skutočnosť a zaznamenať zásadne všetko, čo sa pred ním uskutočnilo. Notár pri osvedčovaní právne významných skutočností nezasahuje do deja, neradí, nepoučuje a nie je ani zodpovedný za to, že pred ním prebiehajúci dej alebo úkon účastníka je v súlade so zákonom. Notár zachytí do verejnej listiny len to čo vidí a počuje a osvedčované skutočnosti vyjadrí v právnom jazyku. Ďalej vyjadril žalobca myšlienku, že ak si orgán, ktorý ako jediný zodpovedá za zápis práv do katastra nehnuteľností vyvodzuje, že do katastra zapíše čokoľvek, čo spĺňa formálne náležitosti, potencionálne zapísateľné listiny bez ohľadu na to, že pôvodca listiny nie je oprávnený ani teoreticky uvedené posudzovať a osvedčovať, nie je možné takýto postup označiť inak ako v celom rozsahu neprijateľný. Ak teda princíp legality štátnej moci zabezpečuje v štáte pre jeho obyvateľov právnu istotu - títo majú možnosť predvídať nielen následky svojich právnych úkonov, možnosti a spôsoby uplatnenia svojich práv voči štátu, ale predovšetkým konanie štátnych orgánov a ich zmysel ak z neho vyplýva ústavný príkaz, ktorý zaväzuje všetky orgán verejnej moci pri akejkoľvek činnosti a zvlášť vtedy, ak výkonom svojich kompetencií poskytujú ochranu základným právam a slobodám fyzických osôb a právnických osôb, rešpektujúc pritom princípy právneho štátu je takýto výklad ( názor) v dijametrálnom rozpore s uvedeným. Dôsledkom takejto aplikácie by bol stav, kedy oprávnený subjekt (záložný veriteľ) by mohol bez akéhokoľvek relevantného dôvodu a výlučne na základe protiprávneho konania katastra stratiť, a to nielen na obmedzený čas, ale mnohokrát i neobmedzene vlastnícke právo k majetku, resp. v spôsobilej majetkovej hodnote, ktorou je aj záložné právo. V ďalšom žalobnom bode žalovaný so zohľadnením gramatického textu ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. uviedol, že toto ustanovenie je formulované úplne jednoznačne, pretože sa tam uvádza, že záložné právo vzniká na zabezpečenie pohľadávok vzniknutých z právnych úkonov týkajúcich sa domu, spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva alebo nebytového priestoru v dome, ktoré urobil vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome. Jedná sa tak podľa jeho názoru zjavne o pohľadávky, ktoré už vnikli, teda pohľadávky podľa § 151c ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je možné zabezpečiť pohľadávku, ktorej hodnota je určitá alebo kedykoľvek počas trvania záložného práva určiteľná a nie pohľadávku, ktorá ešte len má vzniknúť (§ 151c ods. 2 Občianskeho zákonníka podľa ktorého je možné zabezpečiť aj pohľadávku, ktorá vznikne v budúcnosti alebo ktorej vznik závisí od splnenia podmienky). Zákonodarca použil v predmetnej právnej normy minulý čas, keď označil za zabezpečované pohľadávky už vzniknuté zo špecifikovaných právnych úkonov, t.j. pohľadávky, ktoré v čase vzniku záložného práva už existujú a zákonodarca nepoužil termín pohľadávky ktoré vzniknú alebo termín pohľadávky, ktoré môžu vzniknúť. Ak je zabezpečovanou pohľadávkou pohľadávka existujúca, je podmienkou ako vzniku tak aj trvania záložného práva existencie samotnej zabezpečovanej pohľadávky (akcesorita záložného práva vo vzťahu k existujúcej pohľadávke). Opätovne i v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 6M Cdo 8/2010, podľa ktorého sa „dovolací súd stotožnil s názorom generálneho prokurátora s tým, že vznik tohto zákonného záložného práva nemôže nastať pred vznikom zabezpečovanej pohľadávky (nemá povahu zábezpeky do budúcnosti). Existencia záložného práva podľa citovaného zákonného ustanovenia je teda podmienená vznikom pohľadávky uvedenej v tomto ustanovení.“. Tiež poukázal na poslednú vetu § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z., ktorá stanovuje, že „vznik a zánik záložného práva sa zapíše do katastra nehnuteľností“. Je zrejmé, že zápis práva k nehnuteľnosti formou záznamu je možné výlučne ex post, pretože ide o pohľadávky, ktoré už vznikli. Žalobca poukázal na to, že v čase vzniku zákonného záložného práva bola vlastníčkou bytu I. T. a následne došlo k prevodu bytu na manželov J.. Obligatórnou prílohu zmluvy o prevode vlastníctva tvorí vyhlásenie správcu alebo predsedu vlastníkov bytov, že vlastník bytu nemá žiadne nedoplatky na úhradách za plnenie spojené s užívaním bytu, nebytového priestoru a na tvorbe fondu prevádzky, údržby. Podľa žalobcu z toho nepochybne vyplýva skutočnosť, že v čase rozhodovania o povolení vkladu vlastníckeho práva v prospech Balogovcov nemohli existovať žiadne nedoplatky a preto vzhľadom na zásadu akcesority nemohlo byť ani zákonné záložné právo. Dôsledkom mal byť postup spočívajúci v zápise zániku zákonného záložného práva a nemožnosť domáhať sa jeho výkonu. Žalobca poukázal na ustanovenie § 151k ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak vzniklo na zálohu viac záložných práv, na ich uspokojenie je rozhodujúce poradie ich registrácie v registri záložných práv počítané odo dňa ich najskoršej registrácie alebo odo dňa ich registrácie v osobitnom registri. Uvedeným osobitným registrom je kataster nehnuteľností, pričom ustanovenie § 150k ods. 1
Občianskeho zákonníka ako diferenčné kritérium vo vzťahu k postaveniu prednostného/neprednostného záložného veriteľa v prípade uspokojenia zo speňaženia zálohu stanovuje prioritu registrácie (zápisu) v príslušnom registri. Zakotvenie uvedeného - zvýšenej publicity a priznania poradia len registrovaným záložným právom bolo zmyslom reformy úpravy záložného práva, pričom podstatou bolo zabezpečenie právnej istoty jednotlivým záložným veriteľom vo vzťahu k obsahu zabezpečenia. Z uvedeného hľadiska je úplne irelevantné, či vecné právo - záložné právo vzniklo na základe rozhodnutia o povolení vkladu alebo na základe zákona. Registrovať sa musí každé záložné právo nehľadiac na to, či v prípade záložného práva podľa § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. túto povinnosť explicitne stanovuje ich zákon. Je len na záložnom veriteľovi, či si nechá v prípade záložného práva vznik záložného práva registrovať alebo nie. Ak však registráciu nevykoná, premietne sa to do jeho právneho postavenia tak, že v prípade speňaženia zálohu a plurality záložného práva si nebude môcť uplatňovať oprávnenia patriace registrovaným záložným veriteľom, vrátane práv vyplývajúcich z postavenia prednostného záložného veriteľa uplatniť si právo na úhradu zabezpečenej pohľadávky z dražobného výťažku. Napriek uvedenému však záložný veriteľ - Ostatní vlastníci bytov a nebytových priestorov postupovali v rozpore so všetkými uvedenými právnymi normami a napriek tomu, že ich záložné právo vzniklo so vznikom pohľadávky, toto si nedali zapísať, hoci to bola ich povinnosť vyplývajúca zo zákona. Zároveň nenechali vymazať záložné právo Z 1259/2005, ktoré zaniklo a nezapísané, a na základe totožnosti záložného veriteľa oboch záložných práv si vytvorili doslova absurdnú situáciu, kedy napriek tomu, že ich reálne a vykonávané záložné právo nebolo zapísané v katastri nehnuteľností, toto vykonali bez toho, aby o tom prednostného záložného veriteľa, ktorým bol žalobca upovedomili (§ 151ma ods. 1 Občianskeho zákonníka). Žalobca poukázal na závery súdov a uviedol, že sa jedná o úplne identickú skutkovú a právnu situáciu. Správny orgán podľa jeho názoru vôbec nezisťoval kedy a v akej výške vznikli údajne nedoplatky na platbách spojených s užívaním bytu a tak ani to, kedy vzniklo zákonné záložné právo kedy a či vôbec bolo zapísané, čím ani nemohol riadne zistiť skutkový stav odhliadnuc od skutočnosti, že navrhovateľ dražby ako záložný veriteľ zapísaný vôbec nebol. Napokon žalobca namietal, že žalovaný v celom rozsahu neakceptuje ústavnoprávne limity aplikácie právnych predpisov, ktorá vylučuje, aby dochádzalo k porušovaniu základných ústavnoprávnych premís a západ. V prípade akéhokoľvek bytu by nemohla existovať akákoľvek právna istota s dôsledkami a nedôvodným zvýhodnením vo vzťahu k určitej skupine záložných veriteľov, ktorá by mohla svoje právo vykonať opakovane kedykoľvek a voči komukoľvek, čo je potrebné podľa jeho názoru odmietnuť. Ďalej argumentoval, že nemôže existovať, ani neexistuje zákonná úprava, ktorá by v sebe obsahovala legitímny dôvod podmieňujúci existenciu takéhoto uvádzaného právneho usporiadania, ktorým by dochádzalo k trvalej diskriminácii a poškodzovaniu zaručených práv iných záložných veriteľov, ako sú tí, ktorí sú záložnými veriteľmi zo záložného práva v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. Ďalej poukázal na nálezy Ústavného súdu SR týkajúce sa výkladu právnych noriem, ako aj vlastníckeho práva. Záverom navrhol napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie.
Vyjadrenia žalovaného, ďalšieho účastníka a žalobcu
6. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe nesúhlasil s námietkami žalobcu, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné. Uviedol, že katastrálne odbory okresných úradov pôvodne zapisovali zákonné záložné práva do katastra nehnuteľností už pri prvom prevode bytu alebo nebytového priestoru nájomcovi bez akejkoľvek inej listiny, prípadne boli zapisované na žiadosť správcov bytov. Záložné právo sa nezapísalo k jednotlivým bytom, bolo zapísané do časti C - LV, ale bez označenia konkrétneho bytu. Stačila zmluva o prevode bytu, konštatovanie o vzniku zákonného záložného práva s poukazom na § 15 zákona č. 182/1993 Z.z. Keďže sa toto záložné právo zapísalo už pri prvom prevode bytu, zapísalo sa ako prvé v poradí, čo je odôvodnené aj tým, že podľa § 41 ods. 2 vtedy platného Katastrálneho zákona práva k tej istej nehnuteľnosti sa zapisujú v poradí, v akom sa správe katastra doručili zmluvy, verejné listiny a iné listiny o vzniku zmene alebo zániku práva. Zákonné záložné právo vzniká priamo zo zákona a na jeho zápis do katastra nehnuteľností nie je potrebný súhlas ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Vykonanie má len deklaratórny charakter, čím sa deklaruje existencia už vzniknutého záložného práva zo zákona. V súvislosti s požiadavkou, aby sa pri zápisoch zákonných záložných práv dokladovala existencia pohľadávky začala byť najmä zo strany bánk spochybňovaná relevancia zápisov zákonného záložného práva zapísaného v minulosti bez preukázania existencie pohľadávky. Žalovaný sa prikláňal k názoru, že všeobecný zápis zákonného záložného práva v katastri nehnuteľností bez potreby väzby na konkrétnu pohľadávku je rozhodujúci pre určenie poradia registrácie záložných práv, pričom poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžr/144/2012, katastrálny bulletin č.
3/2016, stanovisko Ministerstva spravodlivosti SR č. 370447/2013-110. Podľa jeho názoru je dôležité, že podľa novely účinnej od 01.10.2018 v prípade, ak ide o zápis záložného práva, ktoré vzniká zo zákona listinu preukazujúcu existenciu pohľadávky nie je potrebné prikladať. Avšak ani pred novelou nebolo v katastrálnom zákone jednoznačne uvedené, či listiny preukazujúce pohľadávky majú byť súčasťou žiadosti o zápis zákonného záložného práva alebo nie a vyžadovanie povinnosti dokladovať listinu preukazujúcu pohľadávku sa odvíjalo nie zo zákona ale iba od judikatúry. Podľa neho je na zamyslenie, čo v súboji na jednej strane poradia zápisov zákonného záložného práva a zmluvného záložného práva v katastri z hľadiska určenia prednostného záložného práva alebo na druhej strane časový moment vzniku pohľadávky vlastníkov bytov alebo zmluvného záložného veriteľa nakoniec zvíťazí a bude zodpovedaná otázka, či poradie záložných práv pre určenie prednostného záložného veriteľa bude závislé od času kedy pohľadávka vznikla. Žalovaný poukázal na poslednú novelu zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ktorú schválil parlament a ktorá má konečne zabrániť rôznym výkladom, ktoré môžu spôsobiť, že pohľadávky zostávajú neuspokojené alebo uspokojené len sčasti. Novela má za cieľ chrániť prevažnú časť obyvateľov bytových domov pred ich dlžníkmi a neplatičmi tým, že odstraňuje problémy, ktoré vzišli z aplikačnej praxe. Odstraňuje bariéru v názore, že o zápis zákonného záložného práva je možné požiadať len pri pohľadávkach vzniknutých. Viaceré názory v rámci aplikačnej praxe, ako aj právnej vedy však predpokladajú aj tie pohľadávky, ktoré ešte len vzniknú. Preto sa novelou navrhlo, aby zákon bral do úvahy pohľadávky, ktoré vznikli, ale tie, ktoré vzniknú v budúcnosti. Podľa žalovaného už tu možno vidieť, aký chaos v nazeraní na pôvodný zámer zákonodarcu zákona o bytoch a predovšetkým nimi sledovaný účel zápisu a vedenia zákonného záložného práva v katastri spôsobil neskorší účelový výklad neskorších predkladateľov zápisov zmluvných záložných práv opierajúci sa o zrovnoprávnenie pohľadávok, pri ktorom zákone záložné právo stratilo prednostný charakter. Podľa názoru žalovaného s ohľadom na rozdielnu aplikačnú prax vychádzajúcu z rozdielnosti prvotného, aj neskoršieho evidovania zákonného záložného práva v katastri na jednotlivých katastroch je rozdielnosť v právnom výklade vzniku a poradia zákonného záložného práva odbornou verejnosťou a je tak isto pre spravodlivé vyriešenie veci voči zainteresovaným subjektom, či vydražiteľ alebo zmluvný záložný veriteľ majú vyriešiť pred súdom, avšak nie v rámci správneho súdnictva. Katastrálny odbor okresného úradu je pri zázname len evidenčný orgán, ktorý by s ohľadom na § 41 ods. 2 Katastrálneho zákona nemal spochybňovať, resp. ani určovať poradie, kto je prednostný záložný veriteľ. Táto otázka by mala byť vyriešená už pri výkone záložného práva záložným veriteľom. To, že nie je zrejmé, kto je prednostný záložným veriteľom ani v čase dražby, je v konečnom dôsledku na ťarchu správneho orgánu katastra, ktorý je síce len v pozícii zapisovateľa, ale má mať hlavnú zodpovednosť pri správnom prevedení notárskej zápisnici o priebehu dražby do katastra a to z pohľadu zániku záložných práv, keďže notár len osvedčuje priebeh dražby. Vydražiteľ by nechcel nadobudnúť byt, na ktorom je záložné právo a zmluvný záložný veriteľ, ak je naozaj zapísaný v poradí na LV ako prvý odvodzuje svoje právo prednosti bez ohľadu na vznik pohľadávky, a keď aj druhý žiada preukázať, či pohľadávka prvého v poradí aj vznikla skôr ako tá jeho. V prípade nadobudnutia vlastníctva dražbou platí všeobecná zásada, že záložné práva prechádzajú na vydražiteľa ak osobitný predpis neustanovuje inak. Osobitnou úpravou je § 151ma ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktorý stanovuje, že pri výkone záložného práva záložným veriteľom, ktorého záložné právo je v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv registrované ako prvé sa záloh prevádza nezaťaženými záložnými právami ostatných záložných veriteľov. Keďže v aplikačnej praxi sa vyskytujú problémy pri zápisoch listín, ktoré súvisia s výkonom záložného práva vlastníkov bytov prostredníctvom dobrovoľnej dražby je žalovaný toho názoru, že je potrebné posudzovať každý prípad individuálne, vychádzajúc z podmienok zápisu zákonného záložného práva v minulosti, ako aj z obsahu samotnej listiny notárskej zápisnice osvedčujúcej priebeh a vykonanie dobrovoľnej dražby. Okresný úrad musí vychádzať z predložených listín zaslaných na zápis do katastra nehnuteľností dražobníkom, z ktorých by malo vyplývať, resp. by malo byť zrejmé, o akého záložného veriteľa sa jedná. Okresný úrad mal v rámci konania za preukázané, že prednostným záložným veriteľom sú „Ostatní vlastníci...“, korí boli navrhovateľmi dražby, čo mu vyplynulo zo záznamovej listiny - Notárskej zápisnice N 646/2017, Nz 36387/2016 z 16.10.2017, na str. 3., kde je uvedené, že toto zákonné záložné právo vzniklo v I. poradí. Pri zapisovaní notárskej zápisnice prvostupňový orgán podľa jeho názoru postupoval v súlade s ustanoveniami katastrálneho zákona a nedošlo k porušeniu zásady zákonnosti - legality. Prvostupňový orgán správne uviedol, že pri zápise predmetnej záznamovej listiny plní len evidenčnú funkciu a jeho právomoc bola obmedzená len na skúmanie súladnosti údajov v listine s ustanovením § 42 Katastrálneho zákona, ktoré je za súčasnej platnosti práve determinujúcim faktorom v otázke posudzovania, resp. spochybňovania postavenia prednostného záložného práva správnym orgánom. Navrhol žalobu zamietnuť
7. Ďalší účastník - Finlegal Services, s.r.o. k žalobe predložil vyjadrenie, v ktorom so žalobou nesúhlasil v celom rozsahu a dal do pozornosti rozhodnutie Okresného súdu Bratislava II sp.zn. 43C/21/2013, viaceré ustanovenia zákona č. 182/1993 Z.z., § 488 Občianskeho zákonníka (pohľadávka) a ďalšie rozsudky súdov, z ktorých plynula osobitná povaha zákonného záložného práva vznikajúceho zo zákona a následný postup podľa § 151ma ods. 3 Občianskeho zákonníka. Záverom navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Žalobca vo vyjadrení nesúhlasil s vyjadreniami žalovaného a ďalšieho účastníka pričom argumentoval súlade s podanou správnou žalobou.
8. Na nariadenom ústnom pojednávaní žalobca zotrval na podanej správnej žalobe a pridržiaval sa dôvodov nezákonnosti v nej uplatnených, Zdôraznil, že napadnuté rozhodnutie trpí nepreskúmateľnosťou z dôvodu, že žalovaný sa nevyrovnal s odvolacími námietkami a s rozhodovacou činnosťou najvyšších súdnych autorít. Z dôvodu procesných pochybení žalobcovi nebolo umožnené vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia. Ďalej trval na dôvodoch napadnutého rozhodnutia. Argumentácia, že v notráskej zápisnici bolo uvedené, že predmetom dražby bol predaj zálohu, na ktorom viazlo prednostné záložné právo je absurdná, pretože notár v notárskej zápisnici zapísal len to, čo vychádzalo z údajov dražobníka a listu vlastníctva a to, že pre oprávneného vykonáva dražbu na predmet, na ktorý je zapísané nejaké záložné právo. Notárska zápisnica o priebehu dražby osvedčuje len priebeh dražby, takže takýto údaj je to len opis nejakej skutočnosti. Žalobca predkložil do spisu rozhodnutie Najvyššieho súdu 6Sžrk/1/201, ktoré sa týka práve výkladu § 15 zákona o vlasntíctve bytov. K argumentácii žalovaného, že notárska zápisnica osvedčila vykonanie dražby bytu, pričom následoval postup podľa § 151ma ods. 3 Občianskeho zákonníka, kedy záložné právo pre nového vydražiteľa už nebolo na vydraženú vec - byt zapísané, uviedol, že takúto argumentáciu žalovaný nepoužil, a preto je rozhodnutie nepreskúmateľné. V prípade, že by takúto argumentáciu použil, môže túto argumentáciu vyvrátiť, ale keď ju nepoužil tak sa nemá ako brániť.
9. Žalovaný sa taktiež pridržiaval dôvodov napadnutého rozhodnutia ako aj svojho vyjadrenia k žalobe. Podstatné podľa kjheoi názoru je, že notárska zápisnica vychádza z listu vlastníctva, na ktorom bolo zapísané záložné právo. To záložné právo proste na tom liste vlastníctva zapísané bolo a keď žalobca tvrdí že zaniklo, nič to neznamená, pretože bolo zapísané na liste vlastníctva a kataster ako evidenčný úrad musí z týchto údajov vychádzať.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
10. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd pre toto konanie vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/20015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Preto napadnuté rozhodnutie zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. d/, g/ SSP z dôvodu nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov a z dôvodu podstatného porušenia ustanovenia o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.
11. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP (1) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
12. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
13. Podľa § 134 ods. 1 zákona SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.
14. Podľa § 177 ods.1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
15. Podľa § 191 ods. 1 písm. d/, g/ SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov a tiež vtedy, ak došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. 16. Podľa § 7a ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. písomnú zmluvu o spoločenstve pri prvom prevode vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome uzatvára vlastník domu s každým novým vlastníkom bytu a nebytového priestoru v dome, ak so zriadením spoločenstva vyslovila súhlas nadpolovičná väčšina vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Pri zmene formy správy domu je potrebný súhlas so zmluvou o spoločenstve najmenej dvojtretinovej väčšiny hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Takto uzavretá zmluva o spoločenstve je záväzná pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Zmluvu o spoločenstve nemôže vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome vypovedať.
17. Podľa § 7a ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. s prevodom alebo prechodom vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome prechádzajú na nového vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o spoločenstve. Ak vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nadobudol byt alebo nebytový priestor v dome na základe zmluvy o vstavbe alebo nadstavbe domu, je povinný pristúpiť k zmluve o spoločenstve. Prevodom alebo prechodom bytu alebo nebytového priestoru na nového vlastníka odstupuje doterajší vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome od zmluvy o spoločenstve; záväzky vyplývajúce z tejto zmluvy zanikajú až ich usporiadaním. Nového vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome zaväzujú aj právne úkony týkajúce sa domu, spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, príslušenstva a pozemku vykonané pred prevodom alebo prechodom vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome.
18. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní v súlade so zmluvou o spoločenstve alebo so zmluvou o výkone správy poukazovať preddavky mesačne vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv, a to od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po vklade 10) vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Výšku preddavku do fondu prevádzky, údržby a opráv určia vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome spravidla vždy na jeden rok vopred tak, aby sa pokryli predpokladané náklady na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku, ako aj výdavky na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu domu. Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome vykonávajú úhrady do fondu prevádzky, údržby a opráv podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu; ak je súčasťou bytu balkón, lodžia alebo terasa, pre účely tvorby fondu prevádzky, údržby a opráv domu sa zarátava do veľkosti spoluvlastníckeho podielu 25% z podlahovej plochy balkóna, lodžie alebo terasy. Pri určení preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome povinní zohľadniť mieru využívania spoločných častí domu a spoločných zariadení domu vlastníkmi nebytových priestorov a garáží v dome.
19. Podľa § 10 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. príjmom fondu prevádzky, údržby a opráv domu sú a/ mesačné preddavky vlastníkov bytov a nebytových priestorov, b/ príjem za prenájom spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku, c/ výnosy z účtu domu vedeného v banke, d/ príjmy z výťažku exekúcie bytu alebo nebytového priestoru alebo z dobrovoľnej dražby bytu alebo nebytového priestoru, vo výške pohľadávok voči vlastníkovi bytu zo zákonného záložného práva, ktoré vzniklo podľa tohto zákona, e/ zmluvné pokuty a úroky z omeškania vzniknuté použitím prostriedkov fondu prevádzky, údržby a opráv domu, f/ príjmy z predaja spoločných nebytových priestorov, spoločných častí domu alebo spoločných zariadení domu, ak sa vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome nedohodli inak.
20. Podľa § 10 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z.z. z fondu prevádzky, údržby a opráv sa financujú výdavky spojené s nákladmi na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku, ako aj výdavky na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu domu. Z fondu prevádzky, údržby a opráv sa financujú aj opravy balkónov a lodžií. Prostriedky fondu prevádzky, údržby a opráv možno prechodne použiť na úhradu za plnenia
spojené s užívaním bytov a nebytových priestorov v dome v prípade ich dočasného nedostatku. Po preklenutí nedostatku prostriedkov na úhradu tohto plnenia, sa uvedené prostriedky vrátia do fondu prevádzky, údržby a opráv.
21. Podľa § 10 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z.z. spoločenstvo a správca vedie prostriedky vo fonde prevádzky, údržby a opráv oddelene od prostriedkov zhromaždených od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome na úhrady za plnenia, pričom sa musí zachovať účel použitia týchto prostriedkov. Ak spoločenstvo tvorí viac domov, zriaďuje sa fond prevádzky, údržby a opráv osobitne pre každý dom.
XX. Podľa § 10 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z. prevodom alebo prechodom vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru nemá doterajší vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome právo na vrátenie alikvotnej časti zostatku fondu prevádzky, údržby a opráv od spoločenstva alebo správcu.
23. Podľa § 10 ods. 6 zákona č. 182/1993 Z.z. úhrady za plnenia sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome povinní mesačne vopred uhrádzať na účet domu v banke. Pri rozúčtovaní úhrad za plnenia sa zohľadňuje miera využívania spoločných častí domu a spoločných zariadení domu vlastníkmi bytov alebo nebytových priestorov v dome. Okrem služieb a prác5 ktoré vlastník bytu a nebytového priestoru v dome uhrádza priamo dodávateľovi, sa za plnenie spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru považuje najmä osvetlenie spoločných častí domu, odvoz odpadov, čistenie žúmp, užívanie výťahov, upratovanie, dodávka tepla a teplej vody, dodávka vody od vodárenských spoločností a odvádzanie odpadových vôd.
XX. Podľa § 10 ods. 7 zákona č. 182/1993 Z.z. vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome, ktorý sa neužíva, sa nemôže domáhať upustenia od povinnosti uhrádzať preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrady za plnenia a platby za správu.
25. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. na zabezpečenie pohľadávok vzniknutých z právnych úkonov týkajúcich sa domu, spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva a na zabezpečenie pohľadávok vzniknutých z právnych úkonov týkajúcich sa bytu alebo nebytového priestoru v dome, ktoré urobil vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome, vzniká zo zákona k bytu alebo k nebytovému priestoru v dome záložné právo 16) v prospech spoločenstva; ak sa spoločenstvo nezriaďuje, vzniká zo zákona záložné právo v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Vznik a zánik záložného práva sa zapíše do katastra nehnuteľností. 17)
26. Podľa § 59 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Katastrálneho zákona okresný úrad aj bez návrhu a/ opraví údaje katastra, ak sú v rozpore s verejnou listinou alebo s inou listinou, alebo s výsledkami prešetrovania zmien údajov katastra, alebo s výsledkami revízie údajov katastra, b/ v súčinnosti s vlastníkmi a inými oprávnenými osobami opraví v katastrálnej mape chybne zakreslené hranice pozemkov, c/ v súčinnosti so štátnymi orgánmi, obcami, notármi, ako aj s vlastníkmi a inými oprávnenými osobami opraví údaje katastra spôsobené chybami v písaní a počítaní a inými zrejmými nesprávnosťami v písomných vyhotoveniach právnych úkonov, vo verejných listinách a v iných listinách. (2) Vlastníci a iné oprávnené osoby sú povinní pri oprave chýb v katastrálnom operáte poskytovať pravdivé a presné informácie a predkladať doklady na ich preukázanie; ak je to na opravu chýb v katastrálnom operáte nevyhnutné, sú povinní zúčastniť sa na tomto katastrálnom konaní. (3) Ten, koho práv, záujmov chránených právom alebo povinností sa údaje katastra týkajú, môže kedykoľvek požiadať o odstránenie chýb v katastrálnom operáte. Okresný úrad je povinný vykonať opravu do 30 dní, v osobitne odôvodnených prípadoch do 90 dní od doručenia písomnej žiadosti o opravu chýb. (4) Oprava chýb v katastrálnom operáte nemá vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam; to neplatí, ak ide o opravu podľa § 59 ods. 1 písm. a/ a §78 ods. 1. (5) Na opravu chýb v katastrálnom operáte sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, 7) ak sa oprava týka údajov uvedených v liste vlastníctva; to neplatí, ak ide o opravu výmery pozemku evidovaného v mape určeného operátu.
27. Podľa § 78 ods. 1 Katastrálneho zákona zápisy práv k nehnuteľnostiam v evidencii nehnuteľností vykonané do 31. decembra 1992 preukazujú pravdivosť skutočností v nich uvedených, ak sa nepreukáže opak. Ak sa preukáže opak, správa katastra opraví zápis.
28. Podľa § 151a Občianskeho zákonníka záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len "záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.
29. Podľa § 151b ods. 1 Občianskeho zákonníka záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona.
30. Podľa § 151e ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka na vznik záložného práva sa vyžaduje jeho registrácia v Notárskom centrálnom registri záložných práv (ďalej len "register záložných práv") zriadenom podľa osobitného zákona, 3b) ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. (2) Záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým priestorom vzniká zápisom v katastri nehnuteľností, ak osobitný zákon 3c) neustanovuje inak.
31. Podľa § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona, 3e) alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov, 3f) ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.)
32. Podľa § 151k ods. 1 Občianskeho zákonníka ak vzniklo na zálohu viac záložných práv, na ich uspokojenie je rozhodujúce poradie ich registrácie v registri záložných práv počítané odo dňa ich najskoršej registrácie alebo odo dňa ich registrácie v osobitnom registri.
33. Podľa § 151ma ods. 1, 2, 3, 4, 5 a 6 Občianskeho zákonníka ak vzniklo na zálohu viac záložných práv, záložný veriteľ je povinný písomne oznámiť začatie výkonu záložného práva aj ostatným záložným veriteľom, ktorí sú v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv pred záložným veriteľom vykonávajúcim záložné právo. V oznámení o začatí výkonu záložného práva záložný veriteľ uvedie spôsob, akým sa uspokojí alebo sa bude domáhať uspokojenia zo zálohu. (2) Záložný veriteľ vykonávajúci záložné právo môže predať záloh najskôr po uplynutí lehoty 30 dní odo dňa oznámenia o začatí výkonu záložného práva všetkým záložným veriteľom podľa odseku 1. (3) Pri výkone záložného práva záložným veriteľom, ktorého záložné právo je v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv registrované ako prvé (ďalej len "prednostný záložný veriteľ"), sa záloh prevádza nezaťažený záložnými právami ostatných záložných veriteľov. Ak výťažok z predaja zálohu prevyšuje pohľadávku zabezpečenú v prospech prednostného záložného veriteľa, ostatní záložní veritelia majú právo, aby ich pohľadávky zabezpečené záložným právom k prevádzanému zálohu boli po odpočítaní nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov prednostným záložným veriteľom v súvislosti s výkonom záložného práva uspokojené z výťažku z predaja zálohu podľa poradia rozhodujúceho na uspokojenie záložných práv. (4) Hodnota výťažku z predaja zálohu, ktorá prevyšuje zabezpečené pohľadávky po odpočítaní nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov v súvislosti s výkonom záložného práva, sa vydá záložcovi. (5) Pri výkone záložného práva prednostným záložným veriteľom podľa odseku 3 uloží prednostný záložný veriteľ do notárskej úschovy v prospech ostatných záložných veriteľov a záložcu hodnotu výťažku z predaja zálohu prevyšujúcu pohľadávku zabezpečenú v jeho prospech po odpočítaní nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov v súvislosti s výkonom záložného práva. (6) Pri výkone záložného práva záložným veriteľom, ktorý nemá postavenie prednostného záložného veriteľa, sa záloh prevádza zaťažený záložným právom prednostného záložného veriteľa a ostatných záložných veriteľov, ktorí sú v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv pred záložným veriteľom vykonávajúcim záložné právo; vo vzťahu k ostatným záložným veriteľom sa použijú primerane ustanovenia odsekov 3 až 5.
34. Podľa § 151md ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka záložné právo zaniká a/ zánikom zabezpečenej pohľadávky, b/ zánikom všetkých vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, na ktoré sa záložné právo vzťahuje, c/ ak sa záložný veriteľ vzdá záložného práva, d/ uplynutím času, na ktorý bolo záložné právo zriadené,
e/ vrátením veci záložcovi, ak záložné právo vzniklo odovzdaním veci, f/ ak záložca previedol záloh v bežnom obchodnom styku v rámci výkonu predmetu podnikania alebo ak bol v čase prevodu alebo prechodu zálohu nadobúdateľ zálohu pri vynaložení náležitej starostlivosti dobromyseľný, že nadobúda záloh nezaťažený záložným právom, g/ ak záložca previedol záloh a zmluva o zriadení záložného práva určuje, že záložca môže záloh alebo časť zálohu previesť bez zaťaženia záložným právom, h/ iným spôsobom dohodnutým v zmluve o zriadení záložného práva alebo vyplývajúcim z osobitného predpisu, i/ ak sa vykonalo bez ohľadu na rozsah uspokojenia veriteľa. (2) Po zániku záložného práva sa vykoná výmaz záložného práva z registra záložných práv alebo z osobitného registra, ak sa na vznik záložného práva vyžaduje podľa zákona registrácia v osobitnom registri; výmaz sa vykoná ku dňu uvedenému v žiadosti na výmaz záložného práva, najskôr však ku dňu zániku záložného práva. (3) Záložný veriteľ je povinný podať žiadosť o výmaz záložného práva bez zbytočného odkladu po zániku záložného práva; ustanovenia § 151g ods. 2 až 4 sa použijú primerane. Ak bolo zrušené záložné právo zriadené rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, vykoná sa výmaz na základe rozhodnutia príslušného súdu alebo správneho orgánu, ktorý vydal rozhodnutie o zrušení záložného práva. Žiadosť o výmaz záložného práva je oprávnený podať aj záložca; záložca je povinný žiadosť doložiť písomným potvrdením o splnení záväzku alebo inou listinou preukazujúcou zánik záložného práva vystavenou záložným veriteľom.
35. Napadnuté rozhodnutie žalovaného v odôvodnení obsahuje opis priebehu správneho konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, odvolacie námietky žalobcu, obsah vyjadrenia Profesionálnej dražobnej spoločnosti k odvolaniu, citáciu na vec sa vzťahujúcej právnej úpravy, stav (aktuálny a predchádzajúci) vlastníckeho práva a záložných práv k bytu podľa príslušného listu vlastníctva, označenie zmlúv a notárskych zápisníc. K právnemu posúdeniu veci žalovaný ponúkol súhrn svojich názorov a záverov, ktorými objasnil, že inštitút opravy chýb v katastrálnom operáte slúži k uvedeniu údajov katastra do súladu s listinami založenými v zbierke listín a nemožno ho použiť na určovanie práv k nehnuteľnostiam, že z dôvodov vyskytujúcej sa aplikačnej praxe pri zápise listín, ktoré súvisia s výkonom záložného práva vlastníkov bytov prostredníctvom dobrovoľnej dražby je potrebné posudzovať každý prípad individuálne. Poukázal na to, že prvostupňový orgán mal v rámci konania za preukázané, že prednostným záložným veriteľom boli „Ostatní vlastníci bytov a nebytových priestorov, spoluvlastníci spoločných častí a zariadení, spoločných priestorov, príslušenstva, pozemku“, ktorí boli navrhovateľmi dražby, čo mu vyplynulo z doručenej záznamovej listiny - Notárskej zápisnice N 646/2017, Nz 36387/2017 z 16.10.2017, ktorá na str. 3 obsahuje vetu: „Záložné právo ma zabezpečenie tejto pohľadávky záložného veriteľa vzniklo v I. poradí.“ Okrem záložného práva navrhovateľov dražby boli na liste vlastníctva zapísané ďalšie záložné práva troch osôb, medzi nimi žalobcu. Žalovaný bol toho názoru, že pri zápise Notárskej zápisnice N 646/2017, Nz 36387/2017 postupoval prvostupňový orgán v súlade so zákonom, a teda nedošlo k porušeniu zásady zákonnosti - legality, nakoľko v prvostupňovom rozhodnutí správne uviedol, že pri zápise predmetnej záznamovej listiny plnil len evidenčnú funkciu a jeho právomoc bola obmedzená len na skúmanie súladnosti údajov v listine s § 42 Katastrálneho zákona, ktorý je determinujúcim faktorom v otázke posudzovania postavenia záložného práva. Podľa žalovaného nie je v právomoci správneho orgánu preskúmavať verejné listiny a iné listiny doručované na zápis záznamom z hmotnoprávneho hľadiska, robiť si vlastný úsudok o okolnostiach, ktoré sú v príslušnej listine uvedené, nakoľko nesporové konanie o oprave chýb v katastrálnom operáte nemožno použiť na riešenie sporov týkajúcich sa vecných práv k nehnuteľnostiam. Podotkol, že výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby (na rozdiel od exekučnej dražby) má súkromnoprávny charakter, pričom správny orgán nemá právomoc zasahovať do súkromnoprávnych vzťahov účastníkov konania, pretože nie je oprávnený posudzovať otázku právnych účinkov rozhodnutí, verejných listín, individuálnych právnych aktov už zapísaných v katastri nehnuteľností ako napríklad notárskych zápisníc. Pokiaľ ide o rozhodnutie Okresného úradu Nitra žalovaný uviedol, že tento vychádzal z iných skutočností, z ktorých vyplynulo, že záložné právo žalobcu nezaniklo. Na margo protichodných tvrdení žalobcu a dražobnej spoločnosti záverom uviedol, že nie sú dotknuté ich práva domáhať sa ochrany v občiansko-právnom konaní na príslušnom súde (napríklad žalobou o určenie prednostného záložného veriteľa, resp. či záložné právo naďalej trvá alebo zaniklo podľa § 137 CSP).
36. Žalobca namietal nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, v ktorom sa žalovaný nevysporiadal s jeho odvolacími námietkami. Poukázal najmä na to, že vo svojom opravnom prostriedku (odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu) namietal argumentáciou založenou na rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6MCdo 8/2010, s čím sa žalovaný vôbec nevyrovnal, pričom platí, že ak sa chcel odkloniť od takého rozhodnutia, mal to riadne vyargumentovať, čo sa nestalo. V súlade s uvedenou žalobnou námietkou možno skonštatovať, že v napadnutom rozhodnutí absentuje relevantná odpoveď na to, ako sa žalovaný vysporiadal s niektorými odvolacími námietkami žalobcu, najmä s tými v rámci ktorých žalobca v odvolacom konaní argumentoval vznik/zánik zákonného záložného práva podľa § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. s poukázaním na ním preukázaný vznik nedoplatku viaznuceho na predmetnom byte (s dôsledkom zániku pôvodne zapísaného zákonného záložného práva pred jeho vznikom) a s oporou v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6MCdo 8/2010, Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8S/68/2016, ako aj v rozhodnutiach Okresného úradu Nové Zámky a Nitra. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku musí konajúci orgán verejnej správy (v danom prípade žalovaný) v odôvodnení rozhodnutia uviesť mimo iného aj to, ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia, t.zn. v odvolacom konaní, na ktoré sa primerane vzťahujú ustanovenia o prvostupňovom konaní (§ 60a Správneho poriadku), musí teda zdôvodniť ako sa vyrovnal s odvolacími námietkami odvolateľa (v danom prípade žalobcu). Nedodržanie tejto povinnosti pri vydaní napadnutého rozhodnutia žalovaným je o to vypuklejšie, že predmetom námietok, s ktorými sa žalovaný dostatočne zrozumiteľne a jednoznačne nevysporiadal, bola pre danú právnu vec zásadná právna otázka vzniku, resp. zániku zákonného záložného práva podľa § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. vo svetle zásady akcesority záložného práva (spätosti jeho vzniku s existenciou zabezpečovanej pohľadávky) a nadväzujúca zásadná otázka prednosti zákonného záložného v rámci konkurencie so žalobcovým zmluvným záložným právom, resp. poradia vzniku záložných práv, ich zápisu a pod. Vyriešenie týchto právnych otázok bolo z hľadiska posúdenia zákonnosti postupu a rozhodnutí konajúcich orgánov správy katastra kľúčové, nakoľko malo priamy dopad na uplatnenie postupu podľa ustanovení § 151ma ods. 3 alebo ods. 6 Občianskeho zákonníka, ktorých uplatnenie zákon spája s výkonom záložného práva záložným veriteľom podľa toho, či záložné právo je registrované v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv ako prvé, resp. ako ďalšie v poradí.
37. Práve žalovaným nepovšimnuté (a s niektorými jeho čiastkovými závermi v konečnom dôsledku nesúladné) posúdenie týchto zásadných právnych otázok bolo predmetom súdnych a správnych rozhodnutí, na ktoré žalobca v rámci svojich odvolacích námietok poukázal ako aj jeho tvrdení. Na názory súdnych a správnych orgánov žalovaný nereagoval (nevyrovnal sa s nimi) vyjadrením autonómneho odôvodneného právneho záveru ohľadom posúdenia času, okolností vzniku a následne prednosti vykonávaného zákonného záložného práva, od ktorých sa v danom prípade odvíjalo oprávnenie „Ostatných vlastníkov bytov...“ na výkon záložného práva. V napadnutom rozhodnutí v spojení s prvostupňovým rozhodnutím tak (nielen v rámci povinnosti vysporiadať sa s odvolacími námietkami) chýba vyhodnotenie dôkazov, z ktorých žalovaný zistil skutkový stav veci a presvedčivá, veci priliehavá právna argumentácia osvedčujúca, ako vec právne posúdil vo vzťahu k zásadným právnym otázkam, iba po vyriešení ktorých bolo možné žalovaným dospieť k záveru o zákonnosti prvostupňového rozhodnutia. Na relevantné vyrovnanie sa s uvedenými odvolacími námietkami žalobcu ohľadom nutnosti preukazovať čas vzniku konkrétnej pohľadávky, resp. ohľadom samotnej existencie pohľadávky „Ostatných vlastníkov...“ v čase realizácie zmluvného záložného práva, nestačilo uviesť konštatácie použité v odôvodnení napadnutého rozsudku. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia bolo potrebné priamo uviesť ako (z akých dôvodov) žalovaný (rovnako prvostupňový orgán) zo skutkových zistení v danom konkrétnom prípade vyvodil konkrétne právne závery, t.zn. ako subsumoval zistený skutkový stav vo vzťahu k platnej právnej úprave, a to vo všetkých relevantných otázkach prejednávanej právnej veci. Uvedené atribúty odôvodnenie napadnutého rozhodnutia vzhľadom na uvedené nespĺňalo.
38. V rámci odvolacieho konania predstavujú všetky odvolacie námietky súčasť podkladov rozhodnutia (§ 32 Správneho poriadku). Nestačilo tak zo strany žalovaného zaoberať sa len niektorými námietkami, resp. ponúknuť (namiesto vysporiadania sa s každou odvolacou námietkou osobitne tak ako to vyžaduje § 47 ods. 3 Správneho poriadku), z jeho pohľadu celistvý a všeobecne zrozumiteľný komplexný právny názor na vec. Vzhľadom na to, že žalovaný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia obmedzil len na rekapituláciu výsledkov predchádzajúceho konania, právnu úpravu, obsah podaní účastníkov konania a odôvodnenie iných rozhodných skutočností, než boli predmetné odvolacie námietky, zaťažil napadnuté rozhodnutie vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov. Napadnuté rozhodnutie (obdobne prvostupňové rozhodnutie) tak nezodpovedá kritériám, ktoré sa vyžadujú v rámci zásadnej
požiadavky na spravodlivé konanie, poskytujúce dostatočnú mieru ochrany práv jeho účastníkov, vrátane práva na primerané odôvodnenie rozhodnutia, teda zrozumiteľnosť rozhodnutia a dostatok ním vyjadrených dôvodov podporujúcich výrok. Odôvodnenie rozhodnutia musí byť spôsobilé na to, aby účastník konania (žalobca) mal možnosť účinne sa brániť proti jednoznačne a určito vyjadreným právnym záverom konajúcich orgánov ku všetkým jednotlivým skutkovým a právnym otázkam, na ktorých bolo rozhodnutie založené, inak rozhodnutie ako celok nie je spôsobilé na prieskum zákonnosti v rámci ústavou garantovaného základného práva na súdnu a inú právnu ochranu (čl. 46 Ústavy SR). V odôvodnení rozhodnutia sa musí konajúci orgán vysporiadať aj s námietkami účastníka konania (žalobcu), ktoré uplatní v rámci konania a odvolací orgán so všetkými odvolacími námietkami. V prípade, pokiaľ konajúci orgán verejnej správy dospeje k záveru, že v danom type správneho konania nie je oprávnený požadovaný výrok (opravu chýb v KN) zabezpečiť, je taktiež povinný taký záver priliehavo odôvodniť právnou argumentáciou (konštatovane nestačí), nakoľko taký záver (nedostatok oprávnenia) spôsobuje v konečnom dôsledku rovnaký zásah do práv účastníka konania ako vecne zamietavý výrok.
39. Žalobca s oporou v označených súdnych a správnych rozhodnutiach namietal nesprávnosť prvostupňového rozhodnutia, na čo žalovaný v napadnutom rozhodnutí požadovaným spôsobom nereagoval. Nepreskúmateľnosťou rozhodnutia pre nedostatok dôvodov trpí také rozhodnutie, ktoré nemá odôvodnenie vôbec alebo chýbajú skutkové, resp. právne dôvody, o ktoré sa rozhodnutie opiera alebo sú tieto dôvody chybné. Pôjde o prípady, ak je rozhodnutie založené na skutočnostiach, ktoré neboli v konaní zisťované, alebo skutočnosti boli zistené z dôkazov a ďalších podkladov získaných v rozpore so zákonom alebo nie je zrejmé, či bolo vôbec dokazovanie alebo zhromažďovanie iných podkladov vykonané. Nedostatok dôvodov môže spôsobiť aj absencia právnych záverov vyplývajúcich z rozhodujúcich skutkových okolností alebo záverov k námietkam účastníkov konania (ako je tomu v danom prípade), resp. ich nejednoznačnosť. Na druhej strane účelom zákona nie je „bazírovať“ na obšírnom a popisnom verbálnom posúdení (po podrobnej právnej analýze) všetkých jednotlivých aspektov a okolností veci (a už vôbec nie podľa subjektívnych názorov a predstáv účastníkov konania). Avšak, vzhľadom na to, že ide o absenciu právnych záverov k zásadným otázkam, ich zrozumiteľné prejavenie navonok prostredníctvom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia bolo nevyhnutné. Na základe uvedeného možno dospieť k záveru, že žalobcova námietka nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov bola opodstatnená.
40. Odôvodnenie rozhodnutia navonok vyjadruje skutkové a právne dôvody prejednávanej veci, posúdenie ich vzájomných vzťahov smerujúce k záveru, že výrok rozhodnutia bol urobený konformne so zisteným skutkovým stavom veci a s objektívnym právom. Výrok rozhodnutia tak funkčne nadväzuje na odôvodnenie a naopak, z čoho plynie záver, že pokiaľ je výrok alebo odôvodnenie nepreskúmateľný/ né, nemožno už preskúmať zákonnosť nadväzujúceho odôvodnenia alebo výroku takého rozhodnutia v zodpovedajúcej časti alebo aj ako celok (podľa rozsahu nezodpovedaných otázok), pretože ich vzájomná previazanosť to nedovoľuje. Pokiaľ by tak správny súd urobil, nevyhnutne (z podstaty nepreskúmateľnosti) by bol nútený uchýliť sa k dohadom a domnienkam, čo je neprípustné. Správny súd nie je ďalšou inštanciou v správnom konaní oprávnenou samostatne zisťovať skutkový stav veci a prípadne modifikovať skutkové či právne závery orgánov verejnej správy, pretože nenahrádza ich činnosť. Úlohou správneho súdu je posúdiť, či si orgán verejnej správy v zmysle žalobných dôvodov zadovážil dostatok skutkových podkladov pre rozhodnutie, či zistil skutočný stav, t.j. či skutkové závery, ku ktorým dospel, vyplývajú z vykonaných dôkazov a či rozhodol v súlade s hmotno-právnymi a procesnými predpismi. Pokiaľ mu následky nepreskúmateľnosti rozhodnutia neumožňujú plnohodnotný prieskum, je to samo osebe dôvodom na zrušenie rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP, bez toho, aby sa správny súd nepoznajúc relevantné dôvody napadnutého rozhodnutia zaoberal podstatou námietok týkajúcich sa zisteného skutkového stavu alebo právneho posúdenia veci. Z uvedeného dôvodu správny súd nemohol preskúmať napadnuté rozhodnutie z hľadiska vecných námietok žalobcu týkajúcich sa rozhodných skutočností vzniku, zániku, resp. času vzniku alebo zániku zákonného záložného práva a jeho postavenia (namietanej prednosti) v konkurencii so zmluvným registrovaným záložným právom žalobcu.
41. Dôvodná bola aj žalobná námietka nedoručenia všetkých podkladov rozhodnutia a vyjadrení, z ktorých prvostupňový orgán vychádzal, čím mu odňal právo sa k nim vyjadriť a čím došlo k porušeniu záruk podľa čl. 6 ods. 2 Dohovoru. Obsahom správneho spisu totiž okrem návrhu na začatie konania sú aj Notárska zápisnica N 646/20017/, Nz 36837/2017 osvedčujúca vykonanie dobrovoľnej dražby spísaná dňa 16.10.2017 notárkou JUDr. Magdalénou Valušovou, zaslanie tejto notárskej zápisnice dražobnou
spoločnosťou Finlegal Services, s.r.o. z 20.10.2017, Podanie informácie o prednostnom záložnom práve a Návrh na výmaz zmluvného záložného práva uvedenej dražobnej spoločnosti z 03.11.2017, Vyjadrenie sa uvedenej dražobnej spoločnosti k rozhodnutiu o zrušení rozhodnutia X 36/2017 a vrátení veci na ďalšie konanie a rozhodnutie z 11.04.2018, vyjadrenie žalobcu k upovedomeniu o začatí konania z 16.04.2018. V spise sa nachádza Oznámenie o začatí konania o oprave chyby v operáte KN - upovedomenie z 04.04.2018, ktorým prvostupňový orgán účastníkom konania o oprave chýb v katastrálnom operáte po zrušení pôvodného prvostupňového rozhodnutia žalovaným (o zastavení konania), oznámil, že 18.12.2017 sa začalo konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte a vyzval účastníkov konania, aby mu v lehote 7 dní od doručenia tohto oznámenia zaslali vyjadrenie alebo ďalšie dôkazy, ktoré by mohli mať vplyv na vydanie rozhodnutia. Vzhľadom na to, že týmto úkonom ani žiadnym iným úkonom (obsahom na vec sa vzťahujúceho administratívneho spisu taký doklad nie je) prvostupňový orgán až do vydania prvostupňového rozhodnutia neumožnil žalobcovi (ani dražobnej spoločnosti neumožnil vyjadriť sa k podaniu žalobcu), ktorý bol účastníkom tohto konania - navrhovateľom, oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia a spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť ich doplnenie, porušil jeho procesné práva.
42. Účastník správneho konania má právo vyjadrovať sa k podkladom rozhodnutia v ktoromkoľvek štádiu konania a konajúci orgán verejnej správy je povinný mu to umožniť najneskôr pred vydaním rozhodnutia. Zmyslom oprávnenia účastníka konania je predchádzať jeho neskorším námietkam, ktoré by mohli viesť k prieťahom v konaní alebo k iným komplikáciám. Keďže prvostupňový orgán si nesplnil svoju povinnosť v zmysle § 3 ods. 2, § 33 ods. 2 Správneho poriadku v rámci zásady súčinnosti orgánov verejnej správy s účastníkmi konania zaručenej aj Dohovorom (Európsky dohovor o ľudských právach), žalovaný rovnako ako správny súd nepozná stanovisko žalobcu k podkladom rozhodnutia, ktoré mal právo v rámci procesnej obrany uplatniť ešte pred vydaním prvostupňového rozhodnutia. Podľa judikatúry (R 83/2005) ak prvostupňový orgán bez toho, že by žalobcovi oznámil začatie správneho konania, a že by sám vykonal akékoľvek šetrenie alebo dokazovanie a rozhodol bez toho, že by dal žalobcovi možnosť vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia a spôsobu jeho zistenia, neumožnil mu navrhnúť dôkazy pre zistenie skutočného stavu veci, potom takýmto konaním porušil procesné práva žalobcu. V prípade, že pochybenie správneho orgánu prvého stupňa neodstránil ani žalovaný (odvolací správny orgán), a to napriek tomu, že to bolo v odvolaní namietané, je to dôvod, aby správny súd podľa § 250j ods. 2 písm. c/ OSP rozhodnutie žalovaného zrušil a vec m vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Nedodržaním uvedenej povinnosti správcom dane, ktorú nemohol odstrániť žalovaný (odňal by tým žalobcovi právo na opravný prostriedok proti rozhodnutiu, ktoré by sa vyrovnalo s jeho prípadnými vyjadreniami alebo návrhmi k podkladom rozhodnutia v rámci zákonom garantovaného dvojinštančného správneho konania), došlo k dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. g/ SSP, na základe čoho bolo potrebné zrušiť aj prvostupňové rozhodnutie.
43. Žalobca v podstatnej časti podanej správnej žaloby (mimo pertraktovaných žalobných námietok v podstate v celom zvyšnom obsahu) prezentoval svoje vlastné názory, závery a presvedčenia na spôsob interpretácie a aplikácie použitej právnej úpravy, na vyhodnotenie podstatných aj menej podstatných skutkových okolností a všeobecné konštatovania a vlastné názory týkajúce sa niektorých záverov uvedených odôvodnení prvostupňového ako aj napadnutého rozhodnutia. Samotný fakt, že tieto závery nie sú v súlade s jeho názormi však nepreukazuje ich nezákonnosť. Uvedené konštatovania a názory žalobcu na nastolené otázky sú len vyjadrením všeobecného nesúhlasu s posúdením, aké žalovaný vykonal v napadnutom rozhodnutí, resp. nepodloženými tvrdeniami. Tieto námietky žalobcu neboli bližšie skutkovo a právne ozrejmené spôsobom, ktorý by ich individualizoval pre daný prípad. Totiž bez vyjadrenia jasného stanoviska k súvisu týchto námietok so zákonnosťou napadnutého rozhodnutia, t.zn. k otázke v čom konkrétne sa žalovaný mýlil a z akých dôvodov, pokiaľ rozhodol spôsobom uvedeným v napadnutom rozhodnutí, vo svojej podstate nie je ničím iným len vyjadrením vlastného názoru, resp. všeobecného nesúhlasu s hodnotením žalovaného (§ 134 ods. 1 SSP). Vyjadrenie nesúhlasu, resp. tvrdenia bez špecifikácie právneho významu jednotlivých námietok vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy nemôže zakladať nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ žalobca vo veľkej časti textu správnej žaloby len viedol „akademickú“ polemiku (navyše s rozsiahlymi citáciami rozhodnutí rôznych súdov, bez individualizácie vyjadrenia vplyvu ich záverov na daný prípad) s odôvodnením prvostupňového a napadnutého rozhodnutia a viedol výklad platnej právnej úpravy, bez toho aby vyjadril konkrétny dopad jeho záverov na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, tieto skutočnosti nemajú potrebnú relevanciu a nie je možné ich brať v rámci preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia v úvahu a ďalej sa nimi
zaoberať. Takto uplatnené žalobné dôvody neumožňovali súdny prieskum zákonnosti, pretože žalobné námietky sú nekonkrétne a všeobecné.
44. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv a oprávnených záujmov fyzických a právnických osôb pred ich narušením či poškodením nezákonnosťou rozhodnutí a postupov správnych orgánov. Každý, kto sa cíti poškodený na svojich právach, môže tak podaním žaloby vyvolať súdne konanie, kde správny orgán už nebude mať nadriadené a autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania, predmetom ktorého je spor o zákonnosť jeho postupu alebo rozhodnutia, s rovnakými právami aké má v konaní žalobca. Súdny prieskum zákonnosti správneho rozhodnutia je ovládaný dispozičnou zásadou. Rozsah súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu je daný žalobnými dôvodmi nezákonnosti (s výnimkou prípadov uvedených v § 134 ods. 2 SSP). Súd nie je oprávnený dôvody nezákonnosti v žalobe neuvedené dopĺňať podľa zistení zo správneho spisu ani všeobecne uplatnené dôvody konkretizovať na daný prípad. To znamená, že všeobecne uplatnené námietky v rámci žalobných bodov správnej žaloby neumožňujú správnemu súdu uskutočniť prieskum zákonnosti, pretože práve rozsahom a dôvodmi žaloby je súd pri prieskume vedený a súčasne aj limitovaný. 45. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutí, opatrení, iných zásahov alebo nečinnosti orgánov verejnej správy je v medziach rozsahu a dôvodov podanej správnej žaloby posudzovať, či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia alebo uplatnenie iného správneho aktu alebo postupu, či zistil vo veci skutočný stav, t.j. či skutkové závery, ku ktorým dospel, vyplývajú z vykonaných dôkazov, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie alebo opatrenie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Pri rozhodnutí, ktoré orgán verejnej správy vydal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Zákonnosť rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho jeho vydaniu. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správny súd vychádza zo skutkového stavu, ktorý tu bol v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo vydania opatrenia (§ 135 ods. 1 SSP). Preto v správnom súdnictve správny súd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia, t.j. jeho rozsah je obmedzený účelom správneho súdnictva (§ 119 ods. 1 SSP). Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy, ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, teda posúdiť, či orgány verejnej správy splnili povinnosti stanovené zákonom (napr. R 60/2000). Nakoľko žalobca v podstatnej časti podanej správnej žaloby dostatočne nekonkretizoval v čom sa žalovaný mýlil alebo v čom sú jeho úvahy v rozpore s logickým uvažovaním, v rámci preskúmania napadnutého rozhodnutia v uvedenom rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe tak, ako bola formulovaná, nebolo možné na niektoré časti žaloby relevantne prihliadať (t.zn. v ich rozsahu preskúmať napadnuté rozhodnutie). Preto pre úplnosť možno k týmto žalobným námietkam žalobcu len vo všeobecnosti uviesť nasledujúce.
46. Žalobca tvrdil, že notárska zápisnica má charakter verejnej listiny avšak notárske osvedčenie sa týka výlučne zachytenia priebehu dobrovoľnej dražby, ktorá končí udelením príklepu úspešnému dražiteľovi alebo tým, že nebolo urobené ani najnižšie podanie. V nadväznosti na to dôvodil, že otázka zániku iných záložných práv po vykonaní úspešnej dražby prednostným záložným veriteľom je však skutočnosťou, ktorá do uvedeného vymedzenia toho čo je notár oprávnený v rámci svojej právomoci vo forme notárskej zápisnice osvedčiť nespadá časovo ani vecne, keďže prípadný zánik záložných práv je viazaný na okolnosť úspešného vykonania prednostného záložného práva, t.j. v prípade, ak bol udelený príklep a na uvedenú právnu skutočnosť je viazaný prípadný zánik ďalších záložných práv, teda prípadný zánik môže nastať až po udelení príklepu, t.j. až v čase po ukončení priebehu dražby. Rovnako do uvedeného podľa jeho názoru nespadá ani skutočnosť, kto je alebo nie je prednostným záložným veriteľom, pretože uvedené nie je dôsledkom priebehu dražby, a preto tu neexistuje žiadne oprávnenie notára notársky relevantne osvedčovať uvedenú skutočnosť, pričom žalovaný nemal ani žiadny iný podklad, ktorý by osvedčoval prednosť zákonného záložného práva „Ostatných vlastníkov“. Vo všeobecnosti možno súhlasiť s uvedenými názormi žalobcu s tým, že postup orgánu štátnej správy katastra nehnuteľností je so zohľadnením uvedeného determinovaný zákonom o Katastri nehnuteľností, ale v prípade zápisu zmeny vlastníka bytu na základe výsledkov výkonu záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby aj ustanoveniami Občianskeho zákonníka týkajúcimi sa právnej úpravy záložného práva (najmä § 151j, § 151k, § 151ma, § 151md). V záznamovom konaní tak prvostupňový orgán bol povinný v
prvom rade posúdiť či prostredníctvom zákona o dobrovoľných dražbách vykonávané zákonné záložné právo „Ostatných vlastníkov“ existovalo a či malo prednosť pred zmluvným (v KN) registrovaným záložným právom žalobcu (na čo nebol oprávnený notár aj keď to uviedol v notárskej zápisnici a preto toto konštatovanie notára nebolo okolnosťou, ktorou by bolo možné odôvodniť rozhodnutie orgánu správy katastra). Pokiaľ dospel k záveru, že ide o prednostné záložné právo nič mu nebránilo zapísať záznamom vydražiteľa bytu ako nového vlastníka, pričom ale bol povinný zohľadniť aj dôsledky, ktoré s konkurenciou záložných práv spája § 151ma ods. 3 Občianskeho zákonníka, konkrétne prevod zálohu nezaťaženého záložnými právami ostatných záložných veriteľov. Vzhľadom na charakter záznamového konania prvostupňový orgán nebol povinný splnenie uvedených podmienok pri zápise záznamom odôvodňovať, avšak v prvostupňovom rozhodnutí, na vydanie ktorého sú kladené nároky podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku takúto povinnosť mal. V prípade, pokiaľ by prvostupňový orgán v záznamovom konaní dospel k záveru, že ide o záložného veriteľa, ktorý nemá postavenie prednostného záložného veriteľa a boli by splnené ostatné podmienky vyžadované zákonom o dobrovoľných dražbách, záloh by sa v súlade s § 151ma ods. 6 Občianskeho zákonníka previedol zaťažený záložným právom prednostného záložného veriteľa a ostatných záložných veriteľov, ktorí sú v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv pred záložným veriteľom vykonávajúcim záložné právo.
47. Žalobca na podporu svojich tvrdení týkajúcich sa vzniku, zániku zákonného záložného práva vo svetle zásady akcesority a jeho prednosti predložil rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Sžrk/1/2017 z 18.10.2018, ku ktorému tak správny súd bol povinný zaujať svoje stanovisko, ako aj k všetkým žalobným námietkam okrem tých, ktoré nemožno akceptovať z dôvodu nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia. Označené rozhodnutie najvyššieho súdu nepredstavuje ustálenú rozhodovaciu prax (podľa čl. 2 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok / § 5 ods. 1 SSP/ právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo), pretože označené rozhodnutie nebolo zverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov a tiež preto, že na danú problematiku existuje aj iná názorová línia. Iný výklad zákona k uvedeným zásadným otázkam vzniku, resp. zániku a prednosti zákonného záložného práva podľa § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. reprezentuje napríklad rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn.15Co/13/2017-148 z 28.03.2018, ktorý sa priklonil k tomu výkladu, že zákonné záložné právo patrí do osobitnej kategórie záložných práv z dôvodu, že vzniká priamo zo zákona a jeho účelom je pôsobiť prevenčne na vlastníkov bytov a nebytových priestorov s cieľom riadneho a včasného plnenia si zákonných a zmluvných povinností, ale aj ochrana ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome... Vzhľadom na účel zákona mal zákonodarca na mysli zabezpečenie všetkých budúcich pohľadávok, ktoré vzniknú ostatným vlastníkom bytov a nebytových priestorov voči konkrétnemu dlžníkovi - neplatičovi v súvislosti s užívaním bytu alebo nebytového priestoru. Tento záver možno odôvodniť aj takým výkladom, že zákonom použité slovné spojenie „pohľadávky vzniknuté z právnych úkonov týkajúcich sa domu, ...bytu....“ predstavuje len charakteristiku vlastností tejto pohľadávky, a to takú, že musí ísť iba o pohľadávku viažucu sa na právne úkony k domu, bytu a pod., žiadnu inú, napríklad pohľadávku z právneho úkonu uzavretia úverovej zmluvy a pod. voči tretím osobám, ktorá zákonným záložným právom zabezpečená byť nemôže (§ 15 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z.). To znamená nejde o časové vymedzenie vzniku pohľadávky v minulosti. K uvedeným zásadným právnym otázkam sa vo vyjadrení k správnej žalobe žalobcu relevantne vyjadril aj ďalší účastník - Profesionálna dražobná spoločnosť, s.r.o. Najvyšší súd SR v rozsudku sp.zn. 10Sžr/144/2012 z 25.09.2013 uzavrel, že „...zo žiadneho dôkazu, ktorý by bol v konaní o oprave chyby v katastrálnom operáte predložený, nevyplýva skutočnosť, že by došlo k zániku zákonného záložného práva zriadeného podľa § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z., nakoľko toto je viazané na nehnuteľnosť, a preto jej prechodom na právneho nástupcu na neho v plnom rozsahu prechádza. Uvedené zákonné záložné právo v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. slúži na zabezpečenie pohľadávok, ktoré má spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov voči vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru v dome“.
48. V tejto súvislosti nemožno opomenúť ostatnú novelu zákona č. 182/1993 Z.z. zákonom č. 63/2019 Z.z., podľa ktorého sa v § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. slovo "vzniknutých" (pohľadávok) nahrádza slovami (pohľadávkami) "ktoré vznikli alebo vzniknú v budúcnosti". Podľa dôvodovej správy k tomu zákonu cieľom zákonného záložného práva podľa § 15 ods. 1 predmetného zákona je zvýraznenie postavenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pri realizácii ich vlastníckeho práva voči dlžníkom spomedzi ich radov. Tento cieľ však nebol splnený najmä s prihliadnutím na nejednoznačnosť
aplikačnej praxe, napriek skutočnosti, že záložné právo existuje zo zákona, a teda ide len o jeho deklaráciu v katastri nehnuteľností. Najčastejším dôvodom odmietnutia vykonania zápisu záložného práva je výklad, že o zápis je možné požiadať len pri pohľadávkach vzniknutých, teda len tých, ktoré vznikli. Ide o absolútne nelogické zdôvodnenie nezapísania záložného práva v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov, keďže aplikačná prax, ako aj právna veda u daného slovotvaru predpokladá aj smerovanie do budúcnosti, teda nielen tých pohľadávok, ktoré vznikli, ale aj tých, ktoré ešte len vzniknú. Tento výklad plne korešponduje s logickým zameraním záložného práva, ktoré vzniklo zo zákona o vlastníctve bytov a ktoré predpokladá možnosť vzniku pohľadávok voči ostatným vlastníkom bytov a nebytových priestorov zo strany dlžníkov a neplatičov do budúcnosti. Predkladaná novela zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov má za cieľ chrániť prevažnú časť obyvateľov bytových domov pred ich dlžníkmi a neplatičmi tým, že odstraňuje problémy, ktoré vzišli z aplikačnej praxe. Precizuje pojmy dotknutého ustanovenia tak, aby nemohlo dochádzať k rôznym výkladom, ktoré môžu spôsobiť, že pohľadávky zostávajú neuspokojené alebo uspokojené len sčasti, pričom schodky na plneniach spojených s užívaním bytu neplatiča a preddavkových platbách do fondu prevádzky, údržby a opráv hradia zo svojho vrecka. Vplyvom vývoja na trhu s bytmi, resp. legislatívnych a spoločensko- ekonomických zmien sa však vyskytli ďalšie výrazné bariéry pre plynulý rozvoj a skvalitňovanie procesov prevádzky a údržby bytového fondu, a to hlavne pri realizácii inštitútu zákonného záložného práva voči chronickým neplatičom. V súvislosti s prijatím ostatnej novely zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) je nutné poukázať na fakt, že zákonné záložné právo sa podľa § 35 ods. 2 písm. a) katastrálneho zákona bude zapisovať na príslušnom katastri nehnuteľností bez toho, aby sa skúmal vznik alebo samotná existencia pohľadávky, pretože vzniká zo zákona. Touto zmenou sa umožnila aplikácia záložného práva ako prostriedku uplatnenia si spoluvlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktoré existuje zo zákona, vykonaním zápisu záložného práva v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov, aby neboli zmarené ich práva. Vzhľadom na citovaný obsah dôvodovej správy k zákonu je zrejmé, že nejde o úpravu novú a odlišnú od pôvodnej právnej úpravy zákonného záložného práva, ale zákonom č. 63/2019 Z.z. došlo len k precizovaniu normatívneho textu zákona z dôvodu tam uvedeného.
49. Na základe vyššie uvedeného správny súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, a preto napadnuté rozhodnutie spolu s prvostupňovým rozhodnutím zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. d/, g/ SSP z dôvodu nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov a z dôvodu podstatného porušenia ustanovenia o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.
50. V ďalšom konaní prvostupňový orgán opätovne rozhodne o návrhu žalobcu na opravu chýb v katastrálnom operáte, pred vydaním rozhodnutia mu umožní oboznámiť sa so všetkými podkladmi rozhodnutia a spôsobom ich zistenia, a v odôvodnení rozhodnutia sa zrozumiteľne vyrovná so všetkými námietkami žalobcu. Právnym názorom správneho súdu je žalovaný (rovnako prvostupňový orgán) v ďalšom konaní viazaný.
51.O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalobca bol v konaní plne úspešný, preto mu súd priznal úplnú náhradu účelne vynaložených trov konania a zaviazal žalovaného na ich náhradu. Správny súd nepriznal náhradu trov konania ďalším účastníkom konania nakoľko im správnym súdom nebola uložená žiadna povinnosť, v súvislosti s plnením ktorej by im trovy v konaní vznikli. Neboli tak splnené zákonné podmienky uvedené v § 169 SSP na priznanie náhrady trov konania ďalším účastníkom.
52. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Poznámka: Tento rozsudok nepodpísala predsedníčka senátu JUDr. Novotná z dôvodu jej ospravedlnenej neprítomnosti.