Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_3Co-248-2018.pdf
PDF · 76.29 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/248/2018
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Duditša a členiek senátu JUDr. Evy Feťkovej a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcu BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 47 967 692, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubrikova, PhD, s.r.o., so sídlom Bratislava, Martinčekova 13, IČO: 50 361 368 proti žalovanej U. Č., O.. XX.XX.XXXX, V. M. M. XX, M., o zaplatenie 961,71 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie zo 17. apríla 2018 č.k. 10Csp/429/2017 - 57 takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok vo výroku II., ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá a vo výroku III. o trovách konania a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice - okolie (ďalej iba „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol týmito výrokmi: I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 769,92 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 769,92 eur od 08.06.2017 až do zaplatenia, všetko to do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a. III. Súd žalobcovi priznáva náhradu trov konania vo výške 60%.
2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že právny predchodca žalobcu Poštová banka a.s. uzavrela so žalovanou Zmluvu o úvere s výškou 1.000,- eur. Žalovaná sa úver zaviazala splácať v 72 pravidelných mesačných splátkach vo výške po 28,- eur mesačne splatných k 15. dňu mesiaca počínajúc júlom 2013 pri úrokovej sadzbe 25,5 %, RPMN 32,03 % a priemernej RPMN 26,38 % s tým, že celková výška nákladov žalovaného činí sumu 1.004,82 eur. Žalovaná bola listom z 19.09.2014 vyzvaná na zaplatenie plnenia vo výške 1.161,79 eur, čím bol úver zosplatnený. Súd prvej inštancie posúdil zmluvný vzťah medzi sporovými stranami podľa ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka (OZ) a podľa ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej iba „ZoSÚ“). Zistil, že uzavretá úverová zmluva nespĺňa zákonom požadované náležitosti, pretože v nej absentuje uvedenie celkovej výšky poskytnutého úveru a poplatkov spojených s úverom. Ďalej sa v zmluve nachádza nezrovnalosť v podobe celkovej ceny úveru, pretože pri súčine počtu a výšky splátok (72 x 28,- eur) je výška poskytnutého úveru 2.016,- eur a v zmluve sú uvedené celkové náklady v sume 1.004,82 eur, čo znamená, že celková cena úveru by mala byť 2004,82 eur. Súd poukazuje na to, že spotrebiteľ musí mať pred uzatvorením zmluvy k dispozícii všetky informácie o poskytovanom spotrebiteľskom úvere, vrátane ekonomických ukazovateľov. Preto súd prvej inštancie pre absenciu podstatných náležitosti považoval zmluvu podľa § 11 ods. 1 ZoSÚ za bezúročnú a bez poplatkov. Žalovaná vyčerpala z úveru sumu 1.000,- eur a uhradila sumu 230,08 eur, preto ju súd zaviazal na zaplatenie sumy 769,92 eur a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Priznal žalobcovi aj úroky z omeškania podľa § 517 ods. 1, 2
Občianskeho zákonníka od 08.06.2017. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a priznal žalobcovi pomerné trovy vo výške 60 %.
3. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca, a to v rozsahu, v ktorom súd žalobu vo zvyšku zamietol. Uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f), g) a h) CSP a navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alternatívne aby odvolací súd žalobe vyhovel v celom rozsahu a zaviazal žalovaného na náhradu trov konania.
4. Odvolateľ k dôvodom rozhodnutia súdu prvej inštancie uvedeným v bode 14. odôvodnenia uvádza, že celkovú čiastku úveru, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, tvorí súčet výšky úveru a celkových nákladov spojených s úverom, o čom bol žalovaný oboznámený v samotnej zmluve v časti 3. Údaj o výške poskytnutého úveru, ako aj celkovej výške nákladov zmluva o úvere obsahuje, pričom výklad súdu prezentovaný v dôvodoch rozhodnutia je podľa právneho názoru odvolateľa šikanóznym uplatňovaním s prílišným formalizmom. V tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Súdneho dvora z 09.11.2016 sp.zn. C-42/15 týkajúci sa výkladu Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES. Po jeho citácii vyvodzuje, že samotné číselné neuvedenie celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ splatiť, nemožno sankcionovať bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou zmluvy o úvere, nakoľko celková čiastka úveru je zo zmluvy jednoznačne identifikovateľná banálnym matematickým súčtom výšky poskytnutého úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom. Odvolateľ nesúhlasí s tvrdením súdu prvej inštancie, že v zmluve o úvere je uvedený nesprávny údaj o celkovej výške nákladov. K odvolaniu prikladá listinu s výpočtom RPMN podľa vzorca uvedeného v prílohe zákona o spotrebiteľských úveroch. Vo výpočte je vidieť, že 69. splátka úveru mala byť uhradená vo výške 19,33 eur a 70. až 72. splátka vo výške 0,- eur. Súd jednoduchým vynásobením určil celkovú výšku nákladov tak, že vynásobil počet mesačných splátok uvedených v zmluve výška mesačnej splátky. Tento výpočet však nie je správny, pretože súd neprepočítaval výšku nákladov na základe rozpisu splátok. Banka pred poslednou splátkou zasiela dlžníkovi informáciu o výške poslednej splátky pred jej splatnosťou. Uvedené je z dôvodu, že bankový systém je nastavený na dobu splácania v rokoch a dlžník si má možnosť okrem iného zvoliť výšku úveru aj dobu splácania úveru v rokoch a navyše je výška mesačnej splátky zaokrúhľovaná na celé eurá. Ďalej odvolateľ uvádza, že do celkových nákladov sa zahŕňa poplatok za platby v hotovosti vo výške 0,76 eur za každú takto realizovanú platbu. V ďalšej časti odvolania odvolateľ vyjadruje svoj právny názor, že rozhodnutie je nepreskúmateľné, čím súd porušil právo žalobcu vychádzajúceho z čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Požiadavky na odôvodnenie rozhodnutia sú požiadavky na argumentáciu, pričom súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom zodpovedajúcim základným pravidlám logického a jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické lexikálne a štylistické hľadiská. Cituje z nálezov Ústavného súdu SR týkajúcich sa práva na spravodlivý proces v súvislosti s odôvodnením rozhodnutia a jeho presvedčivosťou. V závere uvádza, že súdy sú povinné skúmať v spotrebiteľských zmluvách konkrétne okolností uzatvorenia zmluvy, pričom aj ochrana spotrebiteľa má svoje medze a nie je možné ho chápať ako obranu ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti.
5. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.
6. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po preskúmaní podmienok prípustnosti odvolania prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), preskúmal rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
7. Súd prvej inštancie z celkového nároku, ktorý si žalobca uplatnil, mu priznal iba nárok na zaplatenie sumy 769,92 eur s úrokmi z omeškania. Ďalšie uplatnené nároky žalobcu zamietol z dôvodu, že považoval uzavretú spotrebiteľskú zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov z dôvodu, že v nej absentuje uvedenie celkovej výšky úveru a poplatkov a že cena úveru uvedená v zmluve nekorešponduje skutočnosti, pretože jej výška je v skutočnosti 2.016,- eur a žalobca uvádza cenu 2.004,82 eur.
8. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne posudzoval uzavretý zmluvný vzťah podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako aj podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, upravujúcich spotrebiteľské vzťahy, nevyhodnotil však správne
vykonané dokazovanie a zároveň sa dopustil nesprávne právneho posúdenia veci tým, že poskytnutý úver považoval za bezúročný a bez poplatkov z dôvodov, ktoré sám v odôvodnení rozsudku uviedol.
9. Ustanovenie § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ sankcionuje vo forme bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru porušenie povinností, ktorých sa dopustí veriteľ tým, že uzavretá zmluva v spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) ZoSÚ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy.
10. Odvolací súd konštatuje, že údaj, ktorý uvádza súd prvej inštancie v bode 14. odôvodnenia, a to celková výška poskytnutého úveru a poplatkov spojených s týmto úverom sa v zmluve nepochybne nachádza v bode 3. Bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru má spočívať v tom, že súd prvej inštancie aritmeticky spočítal výšku mesačnej splátky s počtom splátok, pričom suma, ktorú takto zistil, sa líši od ceny výšky nákladov úveru uvedenej v zmluve v súčte s výškou úveru o 11,18 eur. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že súd prvej inštancie vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku. Pritom mal možnosť využiť výzvu na doplnenie skutkových tvrdení podľa § 150 ods. 2 CSP v prípade, ak mu nebol jasný rozdiel medzi súčtom výšky úveru a celkovej výšky nákladov a vynásobením mesačných splátok s počtom splátok. Odvolací súd k tomu uvádza, že vysvetlenie žalobcu v podanom odvolaní, že rozdiel spočíva v zaokrúhlení a v tom, že dĺžka úveru sa poskytuje na celé roky, je logický a zrozumiteľný.
11. Z uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie o bezúročnosti a o bezpoplatkovosti úveru nie je správne. Tým, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, nezaoberal sa potom ďalšími nárokmi žalobcu, ktoré bez ďalšieho zamietol. Odvolací súd preto dospel k záveru, že je potrebné rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP v rozsahu, o ktorom bola žaloba žalobcu zamietnutá v prevyšujúcej časti ako aj v súvisiacom výroku o trovách konania a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 391 ods. 1 CSP v rozsahu zrušenia.
12. Úlohou súdu prvej inštancie bude posúdiť nárok žalobcu v rozsahu, v ktorom bol rozsudok súdu prvej inštancie zrušený, a to všetky nároky, ktoré si žalobca žalobou uplatnil, pričom bude vychádzať z právneho názoru odvolacieho súdu vyjadrenom v tomto rozhodnutí.
13. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o doterajších trovách konania vrátanie trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 - § 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval o prvej inštancii. Pri dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolávateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP.