Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/51/2017

Zmenené rozhodnutím 22Co/19/2020
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov senátu JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Michala Boroňa v spore žalobcov: 1/ I. L., Y.. XX.XX.XXXX, E. I. - C. C., N. XXXX/XX, 2/ A. L., Y.. XX.XX.XXXX, E. C. Š., I. XXX/XX a 3/ B. L., Y.. XX.XX.XXXX, E. C. Š., I. XXX/XX, všetci zastúpení: Advokátska kancelária JUDr. Budziková & JUDr. Dachová, s. r. o. so sídlom Poprad, Nám. sv. Egídia 41/95, IČO: 47 257 113, proti žalovaným: 1/ B. Š., Y.. XX.XX.XXXX, E. C. Š., N. XXX/XX a 2/ Q.. Ľ. I.Á., Y.. XX.XX.XXXX, E. C. Š., N. XXX/XX, obaja zastúpení: Advokátska kancelária Hudzík & Partners s. r. o. so sídlom Poprad, Mnoheľova 830/15, IČO: 47 251 654, o náhradu škody, o odvolaní žalobcu v 1. rade proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 7C/51/2017-91 zo dňa 12.09.2019, takto jednohlasne rozhodol: I. Mení rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku V. v napadnutej zamietajúcej časti tak, že žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi v 1. rade sumu 243,30 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 243,30 eura od 09.10.2018 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. II. Priznáva žalobcom v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v 1. rade v rozsahu 100 %, o ktorej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením. III. Priznáva žalobcovi v 1. rade nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v 1. a 2. rade v rozsahu 100 %, o ktorej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením. IV. Vo vzťahu medzi žalobcom v 3. rade a žalovanými v 1. a 2. rade žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad sudcom JUDr. Františkom Krasňanom, v právnej veci žalobcov: 1) I. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. - C. C., N. XXXX/XX, 2) A. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. G., I. XXX/ XX a 3) B. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. G., I. XXX/XX, všetci zastúpení: A. kancelária K.. E. & K.. Z., s. r. o. so sídlom I., Nám. sv. H. XX/XX proti žalovaným: 1) B. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. G., N. XXX/XX a 2) Q.. L. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. G., N. XXX/XX, obaja zastúpení: A. kancelária J. & I. s. r. o. so sídlom I., N. XXX/XX, o náhradu škody, takto

rozhodol:

I. Žalovaný v 1.) rade je povinný zaplatiť žalobcom v 1.) a 2.) rade sumu 121,58 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 121,58 eur od 9.10.2018 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalovaní v 1.) a 2.) rade sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi v 3.) rade sumu 25,00 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 25,00 eur od 9.10.2018 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Konanie v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 121,58 eur od 1.6.2016 do 5.10.2017 a úrokov z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 25,00 eur od 1.6.2016 do 5.10.2017 z a s t a v u j e .

IV. Žalovaní v 1.) a 2.) rade sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi v 1.) rade sumu 141,10 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 141,10 eur od 9.10.2018 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

V. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

VI. P r i z n á v a žalovaným voči žalobcom nárok na náhradu trov konania v rozsahu 42%, o výške ktorých rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobcovia žalobou podanou na tunajšom súde 5.10.2017 sa domáhali, aby súd uložil žalovanému v 1. rade zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade sumu 121,58 eur s príslušenstvom titulom náhrady škody, ďalej uložiť žalovaným v 1. a 2. rade zaplatiť žalobcovi v 3. rade sumu 25,- eur s príslušenstvom a nahradiť trovy konania. Ďalej žalobou zaslanou súdu formou e-mailu dňa 14.12.2017 s označením ako doplnenie žaloby zo dňa 4.10.2017 žiadali, aby súd zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi v 1. rade sumu 413,52 eur spolu s úrokom z omeškania 5,00% ročne zo sumy 413,52 eur od 15.12.2015 do zaplatenia a žalobcovi v 3. rade sumu 413,59 eur spolu s úrokom z omeškania 5,05% ročne zo sumy 413,59 eur od 15.12.2015 do zaplatenia.

2. Žalobcovia žalobu odôvodnili tým, že žalovaní v 1. a 2. rade boli právoplatne odsúdení Trestným rozkazom tunajšieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. XT/XX/XXXX a na základe konania oboch žalovaných bližšie popísaného v uvedenom trestnom rozkaze došlo ku škode na kovovej bráne žalobcov, a to jej poškodením dňa 4.10.2015, kde škoda bola vyčíslená odborným vyjadrením v trestnom konaní znalcom na sumu 121,58 eur a ďalej žiadali nahradiť škodu spôsobenú žalobcovi v 3. rade v dôsledku jeho napadnutia žalovanými, a to na poškodenej mikine a tričku s krátkymi rukávmi, kde škoda bola vyčíslená vyjadrením od spoločnosti L. C. SR, a.s. dňa XX.X.XXXX na sumu v hodnote spolu 25,- eur za oblečenie. V doplnení žaloby zo dňa 14.12.2017 požadoval žalobca v 1. rade stratu na zárobku počas práceneschopnosti za obdobie od 5.10.2015 do 13.11.2015, pričom túto si uplatnil vo výške 384,55 eur spolu so zákonným úrokom z omeškania 5,00 % ročne z uvedenej sumy od 15.12.2015 do zaplatenia a táto bola vyčíslená žalobcom po tom, čo mu bolo vyplatené nemocenské dňa 18.11.2015 vo výške 184,60 eur za mesiac október 2015, nemocenské vyplatené dňa 14.12.2015 za mesiac november 2015 vo výške 87,40 eur. Stratu na zárobku počas práceneschopnosti žiadal priznať aj žalobca v 3. rade, kedy bol práceneschopný od 15.10.2015 do 30.10.2015. V novembri 2015 mu bolo vyplatené nemocenské vo výške 112,10 eur za mesiac október 2015 a uplatnil si stratu na zárobku v sume 411,74 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 411,74 od 15.12.2015 do zaplatenia. Žalobcovia žiadali priznať náhradu trov konania.

3. Žalovaní v 1. a 2. rade vo vyjadrení k žalobe uviedli, že žalobcovia sa návrhom z 5.10.2017 domáhajú náhrady škody spôsobenej dňa 4.10.2015, a to jednak škody na bráne vo vlastníctve žalobcov v 1. a 2. rade a ďalej škody na oblečení žalobcu v 3. rade. V danom prípade vznášajú námietku premlčania, nakoľko 2-ročná subjektívna lehota žalobcom uplynula 4.10.2017 a žaloba bola podaná 5.10.2017. K nároku žalobcom z 15.12.2017 označenému ako doplnenie žaloby zo dňa 4.10.2017, kde náhrada škody, ktorá mala byť údajne spôsobená konaním žalovaných uviedli, že z predložených dôkazov nie je možné preukázať, že za práceneschopnosťou žalobcov v 1. a 3. rade je konanie žalovaných zo 4.10.2015. Aj v tomto prípade žalovaného nároku vzniesli námietku premlčania, nakoľko k uplatneniu nároku došlo až po 4.10.2017 a nárok je premlčaný.

4. Súd vec prejednal na pojednávaní v zmysle za prítomnosti sporových strán a ich právnych zástupcov a v neprítomnosti žalobkyne v 2. rade.

5. Právna zástupkyňa žalobcov na pojednávaní zotrvala na podanej žalobe, avšak upravila petit žaloby v časti požadovaných súm straty na zárobku, a to u žalobcu v 1. rade z pôvodnej sumy 413,52 eur na sumu 384,55 eur a u žalobcu v 3. rade zo sumy 413,59 eur na sumu 411,74 eur, u oboch spolu so zákonným úrokom z omeškania 5,00 % ročne z uvedených súm od 15.12.2015 do zaplatenia. Súd procesným uznesením na pojednávaní dňa 12.9.2019 zmenu žaloby pripustil. Konštatovala, že prvá časť nároku bola uplatnená žalobou doručenou na súd dňa 5.10.2017 a druhá časť nároku týkajúca sa škody na zdraví bola uplatnená doručením žaloby dňa 14.12.2017, keď predmetné podanie doručila na súd ešte prostredníctvom e-mailu a doložila do podateľne dňa 15.12.2017. K škode na kovovej bráne rodinného domu uviedla, že ako dôkaz pre civilné konanie predložila odborné vyjadrenie vypracované znalcom v trestnom konaní vzťahujúcom sa na uvedený skutok a má za to, že táto výška škody bola určená nepochybným spôsobom, hospodárne a nie je dôvod predmetnú výšku škody zisťovať ďalším znaleckým posudkom. K premlčaniu tohto nároku vznesenému právnym zástupcom žalovaných poukázala na dátum vyjadrenia, t.j. 25.5.2016, kedy sa žalobcovia dozvedeli nielen o škode, ale aj o výške spôsobenej škody. Upresnila, že konaním žalovaným došlo k porušeniu právnych povinností, a to protiprávnym konaním nepoškodzovať majetok druhého a k premlčaniu nárokov poukázala na ustanovenie , kde v súvislosti s uplatneným nárokom na náhradu škody začalo trestné konanie, ktoré bolo aj zákonným spôsobom skončené. Ku škode na oblečení žalobcu v 3. rade poukázala na potvrdenie spoločnosti L., ktoré považuje za postačujúce. K škode na zdraví u žalobcov doplnila, že v dôsledku uvedeného incidentu boli obaja uznaní za práceneschopných a keďže boli v tom čase živnostníci, súdu ich nárok preukázala a vyčíslila lekárskou správou, potvrdením o práceneschopnosti vyčíslením denného vymeriavacieho základu pri nároku na nemocenské dávky, a to rozhodnutím Sociálnej poisťovne u oboch žalobcov, dokladom o vyplatení nemocenského každému z nich a od toho odpočítaného rozdielu, ktorý si uplatňujú v tomto konaní.

6. Právny zástupca žalovaných na pojednávaní pred súdom žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť, poukazoval na premlčanie u všetkých uplatnených nárokov. Ďalej poukázal, že súd je viazaný

rozhodnutím v trestnom konaní, avšak iba u výrokov týkajúcich sa viny žalovaných, nie v otázke náhrady škody. Nestotožnil sa so záverom žalobcov, že počas trestného konania spočívala lehota na uplatnenie týchto nárokov, keďže tento prípad by nastal iba vtedy, ak by si žalobcovia v trestnom konaní náhradu škody riadne uplatnili, čo sa v danom prípade nestalo. K náhrade škody odvádzanej od odborného vyjadrenia znalca ku kovovej bráne namietal, že sa uhrádza skutočná škoda a že žalobcovia mali konkrétnymi dokladmi preukázať ku dňu podania žaloby, že skutočne vynaložili náklady na opravu brány. Takýto dôkaz v konaní nebol predložený. Tiež nesúhlasil s náhradou škody, čo sa týka oblečenia žalobcu, pretože z vyjadrenia spoločnosti L. C. vôbec nevyplýva, aké poškodenie malo byť na oblečení, v akom rozsahu a odzrkadľuje to len hodnotu oblečenia amortizovanú ku dňu 4.10.2015. Ku škode na zdraví poukázal na námietku premlčania s tým, že aj tu subjektívna lehota začala plynúť 4.10.2015, keď žalobcovia podali oznámenie na polícii, a teda vedeli, kto im mal škodu spôsobiť. Dokonca disponovali kamerovým záznamom, v rámci predchádzajúceho trestného konania sa tiež identifikovali osoby. Preto nesúhlasil s názorom, že musí byť pri uplatnení nároku určená aj výška škody. Má za to, že nemožno dospieť k záveru, že strata na zárobku bola spôsobená konaním žalovaných, keď lekárska správa bola vyhotovená až s odstupom času, skoro 3-tiny roka po udalosti, teda 9.5.2016, a preto z toho nevyplýva, že k poškodeniu zdravia došlo u žalobcov udalosťou zo 4.10.2015. Tvrdenie ošetrujúceho lekára s odstupom času v mesiaci máj 2016, že to mohlo byť spôsobenú konaním žalovaných, nie je dôkazom, že tomu tak skutočne bolo. K uplatnenému príslušenstvu poukázal na ustanovenie § 563 Obč. zákonníka s tým, že omeškanie u žalovaných začína plynúť od výzvy na náhradu škody, a preto najskôr by si mohli žalobcovia uplatniť škodu od momentu doručenia žaloby žalovaným.

7. Súd na základe vykonaného dokazovania, a to oboznámením so žalobou, Trestným rozkazom vo veci XT/XX/XXXX, výpisom z Listu vlastníctva č. XXX k. ú. C. G., Odborným vyjadrením č. X/XXXX, Odborným vyjadrením L. C. SR, a.s. z 9.5.2016, dokladmi o práceneschopnosti, rozhodnutiami Sociálnej poisťovne, pobočka I. z 21.10.2015 a zo dňa 30.10.2015, poštovými poukazmi, daňovými priznaniami žalobcov za rok 2014, lekárskou správou z 29.5.2016, ako aj celým obsahom trestného spisu vo veci XT/XX/XXXX, výsluchom sporových strán a ostatnými listinnými dôkazmi zistil nasledovný skutkový stav: žalovaní v 1. aj 2. rade boli právoplatne odsúdení pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 os. 1, 2, písm. a) a b) Tr. zákona a pre prečin nebezpečného vyhrážania v spolupáchateľstve podľa § 20k § 360 ods. 1 Tr. zákona Trestným rozkazom vydaným Okresným súdom I. pod sp. zn. XT/XX/ XXXX, ktorý vo vzťahu k výroku o vine a treste nadobudol právoplatnosť 13.7.2016 a vo vzťahu k výroku o náhrade škody dňa 27.10.2017. Dôvodom odsúdenia oboch žalovaných boli tie skutkové okolnosti, že títo v čase okolo 19:45 hodiny dňa 4.10.2015 na ulicu I. v C. G. pristúpili ku kovovej bráne, ktorá je súčasťou oplotenia rodinného domu č. XXX, ktorý v tom čase obývali žalobcovia a žalovaný v 1. rade do nej začal kopať a udierať rukami, následkom čoho sa uvoľnil zabezpečovací mechanizmus kovovej brány a obe krídla sa otvorili. Po tomto čine obaja obvinení spoločne vošli na pozemok rodinného domu, ktorého majiteľom je žalobca v 1. rade, a tu fyzicky napadli žalobcu v 3. rade tým, že ho spoločne udierali, pričom po uvedenom konaní žalovaný v 1. rade svoje konanie obrátil aj proti žalobcovi v 1. rade, na ktorého fyzicky zaútočil a počas celej doby trvania fyzického útoku sa obaja žalovaní viackrát slovne vyhrážali žalobcom v 1. a 3. rade ich zabitím, čím takto svojím konaním spôsobili žalobcovi v 3. rade odreninu pravej ruky a ľavého kolena bez práceneschopnosti a vyhrážkami u oboch žalobcov vzbudili obavu o ich život a zdravie. Vlastníkom rodinného domu súp. č. XXX na parc. KN č. XXX evidovanej na LV č. XXX, k. ú. C. G. je okrem žalobcu v 1. rade aj jeho manželka, t. j. žalobkyňa v 2. rade. V dôsledku konania žalovaného v 1. rade, a to kopania do brány rodinného domu a udierania rukami do uvedenej brány, vznikla škoda na majetku žalobcov v 1. a 2. rade. Vznik škody v dôsledku konania žalovaného v 1. rade bol preukázaný v trestnom konaní vedenom na tunajšom súde pod č.k. XT/XX/XXXX, kde z pripojeného trestného spisu súd zistil, že výška vecnej škody bola zistená odborným vyjadrením č. X/ XXXX vypracovaným znalcom Ing. K. C.. Znalec ohodnotil vzniknutú škodu na kovovej bráne na sumu 121,58 eur. Žalovaní v 1. a 2. rade taktiež spoločne fyzicky napadli žalobcu v 3. rade a spôsobili mu vecnú škodu na oblečení. Poškodené bolo oblečenie, a to mikina a tričko, ktoré boli roztrhané v oblasti ramena a z výsluchu poškodeného zo dňa 11.4.2016 z trestného spisu, kde žalobca v 3. rade uviedol, že uvedenú mikinu zakúpil asi pred dvoma rokmi za sumu 30,- eur a tričko asi pred rokom v hodnote asi 20,- eur. Oba kusy oblečenia boli podľa jeho uvedenia potrhané, takže sa nedali zašiť a žalobca ich vyhodil. U uvedených kusoch oblečenia bola škoda zistená v priebehu trestného konania, a to tak, že bolo zabezpečené odborné vyjadrenie od spoločnosti L. a.s. zo dňa 19.5.2016 a z jeho obsahu vyplýva výška škody v hodnote 25,- eur za oba kusy oblečenia, pričom toto vyjadrenie zohľadňuje aj dobu opotrebenia, pričom 1 kus pánskej mikiny zakúpenej v roku 2014 za sumu 30,- eur mal hodnotu ku dňu spáchania skutku 15,- eur a jedno pánske tričko s krátkym rukávom zakúpené v roku 2015 za

sumu 30,- eur malo hodnotu ku dňu spáchania skutku 10,- eur. V doplnení žaloby zo dňa 14.12.2017 žalobcovia požadovali stratu na zárobku počas práceneschopnosti, pričom žalobca v 1. rade preukázal súdu, že bol práceneschopný podľa dokladu o PN od 5.10.2015 do 13.11.2015 a podľa Lekárskej správy zo dňa 9.5.2016 vyplýva, že u žalobcu v 1. rade bola uvedená ako diagnóza akútna stresová reakcia. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka I. z 21.10.2015 č. XXX-XXXXXX-CaXX/XXXX bol priznaný žalobcovi v 1. rade nárok na nemocenské za prvé tri dni dočasnej práceneschopnosti vo výške 3,308225 eur na deň a za ďalšie dni dočasnej PN do zániku na nemocenské vo výške 7,27809500 eur. Dňa 18.11.2015 bolo žalobcovi v 1. rade vyplatené nemocenské vo výške 184,60 eur za mesiac október 2015 a dňa 14.12.2015 mu bolo vyplatené nemocenské za mesiac november vo výške 87,40 eur. Právna zástupkyňa žalobcov na pojednávaní pred súdom dňa 10.6.2019 upravila výpočet straty na zárobku do jeho konečnej podoby oproti podanej žalobe tak, že žalobca v 1. rade v roku 2014 zarobil 5.712,- eur v čistom, teda za jeden pracovný deň z uvedenej sumy daňového základu v predchádzajúcom účtovnom období, kde bolo 261 pracovných dní, a to vrátane štátnych sviatkov s náhradou mzdy tak, že v danom prípade vyšiel nárok na stratu na zárobku za jeden deň v sume 21,88 eur a za dobu 30 pracovných dní trvania práceneschopnosti žalobcu v 1. rade ide o sumu 656,55 eur, čo pri odpočítaní čiastky 184,60 eur a 87,40 eur ako nemocenskej dávky vyplatenej počas práceneschopnosti znižuje uvedenú sumu na konečnú čiastku 384,55 eur. Strata na zárobku počas práceneschopnosti u žalobcu v 3. rade v súvislosti s útokom zo strany žalovaných bola preukazovaná práceneschopnosťou od 15.10.2015 do 30.10.2015 a na vyžiadanie vyšetrovateľa v trestnom konaní bola vypracovaná Lekárska správa z 29.5.2016 a taktiež z jej obsahu vyplýva, že práceneschopnosť žalobcu v 3. rade bola ustálená ako akútna stresová reakcia. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka I. zo dňa 30.10.2015 č. XXX-XXXXXX-CAXX/XXXX bol mu priznaný nárok na nemocenské za prvé tri dni dočasnej práceneschopnosti vo výške 3,31525 eur na deň a za ďalšie dni práceneschopnosti do zániku nároku na nemocenské vo výške 7,29355 eur na deň. V mesiaci november 2015 boli žalobcovi v 2. rade vyplatené nemocenské dávky vo výške 112,10 eur za mesiac október. Žalobca v 3. rade v roku 2014 zarobil 10.952,08 eur v čistom a za jeden pracovný deň jeho priemerný zárobok predstavoval 43,80 eur pri 261 pracovných dňoch, a teda za dobu práceneschopnosti od 15.10.2015 do 31.10.2015, kde bolo 12 pracovných dní a zárobok predstavoval sumu 43,83 eur krát 12 dní po odpočítaní 112,10 eur vyplateného nemocenského, a teda rozdiel, ktorý si žalobca v 3. rade voči žalovaným uplatňuje ako stratu na zárobku, je vo výške 411,74 eur od 15.12.2015 do zaplatenia, čo si žalobca v 3. rade uplatňuje voči žalovaným 1 a 2 spolu so zákonnými úrokmi z omeškania z uvedenej sumy od 15.12.2015 do zaplatenia.

8. Podľa ( v znení neskorších predpisov), každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

9. Podľa § 420 ods. 3 Obč. zák., zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

10. Podľa § 424 Obč. zák., za škodu zodpovedá aj ten, kto ju spôsobil úmyselným konaním proti dobrým mravom.

11. Podľa § 438 ods. 1 Obč. zák., ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne.

12. Podľa § 442 ods. 1 Obč. zák., uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

13. Podľa § 442 ods. 3 Obč. zák., škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

14. Podľa § 443 Obč. zák., pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.

15. Podľa § 445 Obč. zák., strata na zárobku, ku ktorej došlo pri škode na zdraví, uhradzuje sa peňažným dôchodkom; pritom sa vychádza z priemerného zárobku poškodeného, ktorý pred poškodením dosahoval.

16. Podľa § 447 Obč. zák., náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti poškodeného alebo pri invalidite sa posúdi a suma tejto náhrady sa určí rovnako ako suma úrazovej renty podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení.

17. Podľa § 563 Obč. zák., ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

18. Podľa § 106 ods. 1 Obč. zák., právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

19. Podľa ods. 2 cit. ust., najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

20. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia mal súd preukázané, že žaloba žalobcov je čiastočne dôvodná. Súd z pripojeného trestného spisu vo veci XT/XX/XXXX mal jednoznačne preukázané, že v dôsledku konania žalovaného v 1. rade došlo ku poškodeniu kovovej brány vo vlastníctve žalobcov dňa 4.10.2015 tak, ako je skutok opísaný tak v obžalobe, ako aj v trestnom rozkaze. Konaním žalovaného v 1. rade. došlo k spôsobeniu vecnej škody na majetku vo vlastníctve žalobcov v 1. a 2. rade, porušenie právnej povinnosti tu spočíva v protiprávnom konaní, pričom vznik škody bol preukázaný trestným konaním ako aj príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a vzniknutou škodou. Výšku škody mal súd nepochybne zistenú Odborným vyjadrením č. 2/2016 vypracovaným znalcom Ing. K. C., ktorý túto ustálil na sumu 121,58 eur a keďže žalobcovia si po ustálení výšky škody nárok na jej náhradu včas uplatnili v civilnom konaní, takto preukázaný nárok im súd v zmysle , 424 a 442 ods. 1 a 443 priznal a zaviazal žalovaného v 1. rade na jej náhradu. Taktiež súd zaviazal II. výrokom rozsudku žalovaných v 1. a 2. rade na náhradu vecnej škody spôsobenej žalobcovi v 3. rade v sume 25,- eur. Vzal za preukázané z pripojeného trestného spisu, že žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade spoločne fyzicky napadli žalobcu v 3. rade. Žalobca v 3. rade k danej škode vypovedal ako poškodený na výsluchu dňa 11.04.2016 v prípravnom konaní, kde uviedol, aké kusy oblečenia mu boli poškodené, ako mu boli poškodené, za akú nadobúdaciu cenu ich kúpil, ako aj súvislosť poškodenia uvedených vecí s konaním žalovaných. Cena poškodených vecí bola zistená v trestnom konaní získaním odborného vyjadrenia od spoločnosti L. C. SR, a. s. dňa 19.05.2016, a to ku dňu spáchania skutku 4.10.2015 s tým, že táto organizácia vo vyjadrení uviedla, že sa zaoberá nákupom, predajom alebo opravou uvedených vecí a pánsku mikinu zakúpenú v roku 2014 ohodnotili na sumu 15,- eur a pánske tričko s krátkym rukávom zakúpené v roku 2015 na sumu 10,- eur s tým, že k obsahu vyjadrenia je možné vypočuť ako svedka osobu, ktorá vyjadrenie pre orgány činné v trestnom konaní podala. Spolu teda vecná škoda žalobcu v 3. rade bola vyčíslená na sumu 25,- eur podľa Obč. zák., ktorá zohľadňuje aj dobu opotrebenia týchto odevov. Súd má za to, že i v danom prípade bola existencia vzniknutej škody, jej výška, ako aj ostatné zákonné predpoklady riadne preukázané v konaní, preto s poukazom na ust. , a Obč. zák. žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne na jej náhradu.

21. K námietke žalovaných, že obidva nároky na náhradu vecnej škody sú premlčané, je potrebné poukázať na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. podľa ktorého: „pri právach na náhradu škody ustanovuje premlčaciu dobu v , a to kratšiu subjektívnu (ods. 1) a dlhšiu objektívnu (ods. 2). Ich začiatok je upravený odlišne. Ich vzájomný vzťah je taký, že ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že poškodenému ešte plynie druhá premlčacia doba. Napríklad ak odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá, do uplatnenia práva na náhradu škody uplynie čas uvedený v ustanovení a škodca v súdnom konaní vznesie námietku premlčania, právo sa premlčalo, aj keď ide o škodu spôsobenú úmyselne. Neprichádza tu už do úvahy objektívna desaťročná premlčacia doba podľa ustanovenia . Podľa ustanovenia právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. v citovanom ustanovení viaže premlčanie práva uplynutím subjektívnej dvojročnej premlčacej doby na podmienku vedomosti poškodeného: a) o škode (nie iba o protiprávnom úkone, či o škodnej udalosti) ako o určitej majetkovej alebo nemajetkovej ujme určitého druhu a rozsahu, ktorú možno objektívne vyčísliť v peniazoch do takej miery, aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu škody uplatniť aj na súde; okamih vzniku škody, resp. vedomosť poškodeného o škode sa pritom nemusí zhodovať s okamihom škodnej udalosti či s protiprávnym konaním; b) o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá, t. j. o zodpovedajúcom subjekte. Začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby môže byť teda rozdielny vo vzťahu k vedomosti poškodeného o škodcovi a k jeho vedomosti o škode.“ Z už citovaného

rozhodnutia je zrejmé, že žalobcovia sa o výške škody vyčíslenej tak, aby táto mohla byť uplatnená na súde, ako o jednej z podmienok začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby nedozvedeli dňa 4.10.2015, keď došlo k protiprávnemu úkonu, ale až vyčíslením konkrétnej vecnej škody na kovovej bráne a oblečení, a to podaním posudku dňa 25.5.2016 a podaním odborného vyjadrenia dňa 19.05.2016 pri úkonoch v trestnom konaní, preto ak žaloba bola podaná na súde dňa 5.10.2017, právo u oboch uplatnených nárokoch premlčané nie je a súd na námietku premlčania vznesenú žalovanými ako nedôvodnú neprihliadal.

22. Súd v III. výroku predmetného rozsudku konanie v časti uplatnených úrokov z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 121,58 eur od 1.6.2016 do 5.10.2017 a v časti úrokov z omeškania 5,00% ročne zo sumy 25,00 eur od 1.6.2016 do 5.10.2017 zastavil v zmysle , nakoľko v tejto časti žalobcovia zobrali žalobu v časti uplatneného príslušenstva týkajúceho sa prvých dvoch žalobných nárokov (petitov) späť na pojednávaní súdu dňa 10.6.2019 a úroky z omeškania si uplatňovali z oboch súm odo dňa 6.10.2017 do zaplatenia.

23. Žalobu v časti uplatnených nárokov na náhradu škody na zdraví v rozsahu uplatnenej straty na zárobku u žalobcov v 1. a 3. rade súd vyhodnotil ako čiastočne dôvodnú, a to čo sa týka nároku uplatneného žalobcom v 1. rade. Žalobu uplatnenú žalobcom v 3. rade v tejto časti súd zamietol.

24. Žalobca v 1. rade preukázal súdu, že bol práceneschopný od 5.10.2015 do 13.11.2015 a na vyžiadanie vyšetrovateľa bola v trestnom konaní vypracovaná Lekárska správa zo dňa 9.5.2016. Z jej obsahu vyplýva, že práceneschopnosť žalobcu bola odôvodnená diagnózou - akútna stresová reakcia po prepadnutí v dome, diagnóza (F43.0 - reakcia na ťažký stres a adaptačné poruchy) a ošetrujúci lekár potvrdil, že poškodenie zdravia mohlo byť spôsobené podľa uvedenia pacienta, v správe sú tiež uvedené lieky, ktoré bude pacient užívať i priebeh liečenia. Existenciu škody na zdraví, ako aj zákonných predpokladov náhrady škody vrátane príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním žalovaných a vzniknutou škodou mal súd preukázanú z trestného konania XT/XX/XXXX. Žalobca si nárok vyčíslil žalobou podanou na súde dňa 14.12.2017 (e-mailom) a dodatočne listinne doručenou súdu dňa 15.12.2017. Preukázal, že rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočky I. zo dňa 21.10.2015 mu bol priznaný nárok na nemocenské za prvé tri dni dočasnej práceneschopnosti vo výške 3,308225 eur na deň a za ďalšie dni (dočasnej PN) do zániku nároku nemocenské vo výške 7,27809500 eur. Dňa 18.11.2015 bolo žalobcovi vyplatené nemocenské vo výške 184,60 eur za mesiac október 2015 a dňa 14.12.2015 nemocenské za mesiac november 87,40 eur. Pri výpočte straty na zárobku žalobca vychádzal z výšky čistého príjmu v predchádzajúcom zdaňovacom období delený počtom pracovných dní bez zohľadnenia dní, na ktoré pripadá nárok na náhradu mzdy počas pracovných sviatkov (právna zástupkyňa pri tomto výpočte analogicky poukázala na možnosť výpočtu podľa podľa vyhl. č. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy), kde sa v princípe vychádza z výšky hrubého príjmu živnostníka, ktorý sa zisťuje ako výška daňového základu v predchádzajúcom zdaňovacom období a podelí sa počtom pracovných dní a súd takýto spôsob výpočtu považuje za relevantný v uvedenej veci, keďže žalobca je živnostníkom. Žalobca v 1. rade mal príjem v roku 2014 vo výške 5.712,36 eur (základ dane podľa daňového priznania) a za jeden pracovný deň jeho priemerný zárobok bol vo výške 21,88 eur, pôvodným návrhom uplatnený v sume 22,85 eur (pri 261 pracovných dňoch v uvedenom roku, teda 5712 : 261), pričom súd nepriznal nárok za celých 30 dní práceneschopnosti, ale priznal náhradu len za práceneschopnosť v mesiaci november 2015, t. j. za 10 pracovných dní (21,88 x 10) v sume 218,80 eur, od ktorej sumy odpočítal vyplatené nemocenské dávky vo výške 87,40 eur a priznal mu stratu na zárobku za mesiac november 2015 v sume 141,10 eur.

25. V súvislosti so vznesenou námietkou premlčania žalovanými k nárokom na stratu na zárobku je potrebné poukázať na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. v zmysle ktorého, o výške škody spočívajúcej v strate na zárobku po dobu pracovnej neschopnosti sa poškodený dozvie spravidla v okamžiku, keď mu bola vyplatená posledná dávka nemocenského, a kedy môže stratu na zárobku bližšie špecifikovať. S ohľadom na uvedené súd posudzoval uplatnené straty na zárobku u oboch žalobcov, a tu mal preukázané, že u žalobcu v 1. rade mu bolo nemocenské za mesiac október vyplatené dňa 18.11.2015 vo výške 184,60 eur a v daný moment sa dozvedel o výške škody, čo má vplyv na plynutie premlčacej doby, preto ohľadne tohto nároku, a to straty na zárobku v sume prevyšujúcej sumu 141,10 eur až do sumy 384,55 eur, keďže bola žaloba podaná dňa 14.12.2017, právo je v tejto časti je premlčané podľa

§ 106 ods. 1 Obč. zák., na vznesenú námietku premlčania súd prihliadol a žalobu v tejto prevyšujúcej časti týkajúcej sa straty na zárobku žalobcu v 1. rade zamietol.

26. Čo sa týka uplatnenej straty na zárobku u žalobcu v 3. rade v sume 411,74 eur, aj tento nárok súd posudzoval predovšetkým s ohľadom na vznesenú námietku premlčania daného nároku žalovanými podľa § 106 Obč. zák.. Aj v danom prípade súd poukazuje na už uvedené rozhodnutie vo vzťahu k plynutiu subjektívnej premlčacej lehoty a rozhodovaciu prax súdov pri riešení tejto otázky. Rozhodujúcim okamžikom pre žalobcu, ktorým sa žalobca má dozvedieť výšku škody na zdraví a túto špecifikovať, aby ju mohol uplatniť na súde, je moment vyplatenia poslednej nemocenskej dávky za určité obdobie. Súd mal preukázané, že žalobcovi v 3. rade bolo vyplatené nemocenské vo výške 112,10 eur za mesiac október 2015 (za dobu práceneschopnosti od 15.10.2015 do 30.10.2015, čo žalobca preukázal platobným príkazom na výplatu dávok), a to v mesiaci november 2015, preto žaloba podaná na súd dňa 14.12.2017, bola podaná oneskorene a súd tento nárok v uplatnenej výške 411,74 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 411,74 eur od 15.12.2015 do zaplatenia zamietol s poukazom na vznesenú námietku premlčania a uplynutie subjektívnej premlčacej doby v zmysle ust. § 106 ods. 1 Obč. zákonníka.

27. Podľa prvá veta , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

28. Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

29. Podľa Nariadenia vlády SR č. výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banke platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

30. Súd priznal žalobcom uplatnené úroky z omeškania v súlade s citovanou právnou úpravou, a to vo výške 5,00% ročne zo sumy 121,58 eur od 9.10.2018 do zaplatenia (odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovaným), ďalej úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 25,00 eur od 9.10.2018 do zaplatenia (v tejto časti taktiež odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovaným) v zmysle § 563 Obč. zák., keď žaloba, ako aj doplnenie žaloby bolo doručené obom žalovaným dňa 8.10.2018. Rovnako súd priznal úroky z omeškania zo sumy straty na zárobku priznanej vo výške 141,10 eur odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby, t. j. od 9.10.2018 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti u všetkých uplatnených nárokov úroky z omeškania zamietol ako nedôvodné (v V. výroku rozsudku).

31. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

32. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. , keď žalobcovia boli úspešní ohľadne nárokov v celkovej sume 287,68 eur (121,50 eur + 25,00 + 141,10), celý žalobný nárok bol v sume 942,87 eur (121,58 +25,00 + 384,55 + 411,74), preto žalobcovia boli úspešní v rozsahu 29%, neúspešní v rozsahu 71%, teda nárok na trovy majú žalovaní, a to v rozsahu 42%. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením podľa , vydaným po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.