Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3CoE/58/2019

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Sučika a sudcov JUDr. Adriany Gallovej a Mgr. Miroslava Mazúcha, v exekučnej veci oprávneného: BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 36 432 105, zastúpeného spoločnosťou JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD, s.r.o., so sídlom Advokátskej kancelárie L., H. XX, korešpondenčná adresa: L., Y. XXX/A, proti povinnému: A. J., nar. XX.X.XXXX, bytom F. X. F. - B. XXX, o vymoženie 960,13 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, ktoré exekučné konanie je vedené pred súdnou exekútorkou JUDr. Barborou Božíkovou Ághovou, so sídlom Exekútorského úradu L., E. K. XX (ako určeného nástupcu pôvodného súdneho exekútora JUDr. Jozefa Kaducha, so sídlom Exekútorského úradu B., G. Y. XX), pod sp.zn. EX 2673/15, v konaní o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Čadca, č.k. -29 z 27.6.2016, takto

rozhodol:

Krajský súd uznesenie Okresného súdu Čadca, č.k. -29 z 27.6.2016 potvrdzuje.

odôvodnenie:

1. Okresný súd napadnutým uznesením č.k. -29 z 27.6.2016 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom najmä na ustanovenie , Exekučného poriadku v nadväznosti na a nasl. o spotrebiteľských úveroch. Právny vzťah medzi oprávneným a povinnou, založený zmluvou o úvere z 20.1.2012, vyhodnotil ako vzťah spotrebiteľský. Po preskúmaní rozhodcovskej doložky uvedenej v bode 10.2.2. všeobecných obchodných podmienok oprávneného, na ktoré použitie zmluva o úvere len odkazuje (bod 2.5 zmluvy o úvere) mal exekučný súd za to, že rozhodcovská doložka je neprijateľná zmluvná podmienka spôsobujúca značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a teda neplatná podľa . Rozhodcovskú doložku si povinná osobitne nevyjednala, táto splýva s množstvom iných zmluvných ustanovení a je len zdanlivo nevýhradná. Preto použijúc eurokonformný výklad ustanovení na ochranu spotrebiteľa, interpretačné pravidlo podľa ustanovenia (v pochybnostiach v prospech spotrebiteľa), rešpektujúc ustálenú judikatúru súdov vyššieho stupňa, súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie pôvodne oprávnený (Poštová banka, a.s.), ktorý sa domáhal jeho zmeny, tak, že odvolací súd vyhovie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, alternatívne navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Podľa jeho názoru exekučný súd prekročil zákonné limity pre skúmanie žiadosti o vydanie poverenia, a to skúmaním iných listín než pripúšťa výslovné znenie zákona (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku). Prekročil zákonné limity pre skúmanie exekučného titulu a prekážky rozsúdenej veci, a to skúmaním rozhodcovskej doložky. Okresný súd zároveň vylúčil možnosť riešiť spory podľa zákona o

rozhodcovskom konaní, a to nesprávnou aplikáciou právnych predpisov. Súd prvej inštancie nesprávne aplikoval a porušil , s tým, že pre právne závery uvedené v napadnutom rozhodnutí a pre rozhodnutie vo veci absentujú akékoľvek dôkazy. Konštruoval nový skutkový stav bez účasti oprávneného a odňal mu možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a skutkovému stavu. Exekučný súd porušil právnu istotu a legitímne očakávania, keď exekučné súdy v skutkovo a právne obdobných veciach poverenie vydávajú aj zamietajú. Neprimerane zvýhodnil povinného pred exekučným súdom na základe jeho postavenia. Citujúc ustanovenie Exekučného poriadku a odvolateľ uviedol, že ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, súd príslušný na exekúciu nie je vecne príslušný vo veci konať, či už ako súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo súd konajúci o opravnom prostriedku, ale práve len ako tzv. exekučný súd. Nie je možné priznať exekučnému súdu väčší rozsah vecnej preskúmavacej pôsobnosti, než akou v prospech uvedenej interpretácie nesvedčia len jazykové, logické, axiologické a systematické dôvody, ale aj premenné historického výkladu. V tomto smere poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo 16.6.2009. Uviedol, že exekučný súd nie je oprávnený skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, skúmať rozhodcovské konanie, ani zmluvu na základe ktorej bol tento vydaný, keďže doručený rozhodcovský rozsudok, ktorá už nemožno preskúmať podľa zákona o rozhodcovskom konaní, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu, podľa ustanovení doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním je právoplatný; výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány; len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova ( ). Oprávnený poukázal na nález Ústavného súdu sp.zn. . V ďalšom uviedol, že oprávnený bol povinný postupovať v súlade s ustanoveniami rozhodcovského zákona a zákona o bankách. V zmysle ustanovenia II. časti bodu 10 Všeobecných obchodných podmienok, J. L. C. postupovala v súlade s o bankách ( ďalej len „zákon o bankách“ ), ktorý jej ukladá povinnosť ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej doložky s tým, že v predmetnom bode je daná klientovi možnosť neprijať túto zákonom stanovenú ponuku. To, že ju neodmietol je prejavom jeho osobnej a zmluvnej slobody. Súd zamietol poverenie z dôvodu, že exekučný titul bol vydaný v rozhodcovskom konaní, avšak opomína tú skutočnosť, že oprávnený je zo zákona povinný klientovi ponúknuť návrh rozhodcovskej doložky. Pokiaľ by tak neurobil, došlo by k porušeniu zákona o bankách, avšak aj napriek splneniu si zákonom stanovenej povinnosti, súd práve týmto splnením zákonnej povinnosti dôvodí zamietnutie poverenia. Rozhodcovská doložka dohodnutá vo Všeobecných obchodných podmienkach a v Obchodných podmienkach bola dohodnutá riadne a v súlade so zákonom. Odvolateľ vytýkal exekučnému súdu nesprávnu aplikáciu , spočívajúcu v tom, že neuviedol, v čom má spočívať údajná nerovnováha v právach a povinnostiach spôsobená rozhodcovskou doložkou. Exekučný súd neskúmal vôľu povinného, nebol preukázaný jej nedostatok pri uzatváraní rozhodcovskej doložky. Rozhodcovskú doložku označil za neplatnú, bez dôkladného skúmania skutkového stavu. Exekučný súd sa nevyjadril, akú inú kvalitu či kvantitu by mali procesné práva slabšej strany na štátnom súde. Oprávnený dal do pozornosti, že rozhodcami sú odborne spôsobilé a bezúhonné osoby s právnickým vzdelaním. Oprávnený ďalej namietal, že exekučný súd v tomto prípade vykonával samostatné nové dokazovanie skutkového stavu, na základe ktorého dospel k odlišným právnym záverom ako rozhodcovský súd v nachádzacom konaní. Oprávnený sa nemal možnosť vyjadriť k takto vykonaným dôkazom a k nanovo vytvorenému skutkovému stavu. , Exekučný poriadok a ani ZoRK neposkytujú oporu pre záver, že exekučný súd by mohol vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku rozhodovať ako súd konajúci vo veci samej a teda vo veci samej vykonávať dokazovanie, alebo rozsudok zrušiť, či zmeniť jeho výrok. Oprávnený zdôrazniac porušenie právnej istoty a legitímnych očakávaní poukázal na viaceré rozhodnutia iných krajských či okresných súdov, ktoré v predmetnej veci udelili súdnemu exekútorovi poverenie, resp. rozhodnutie o zamietnutí žiadosti bolo krajským súdom zrušené. V závere svojho odvolania zdôraznil, že exekučný súd mu svojim postupom znemožnil uplatniť jeho právo priznané mu exekučným titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku.

4. Povinná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

5. Krajský súd, ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas účastníkom exekučného konania ( , Exekučného poriadku) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní

( a ) a uznesenie súdu prvej inštancie podľa , ako vecne správne potvrdil.

6. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu potrebnom na rozhodnutie, na jeho podklade dospel k správnym skutkovým zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil, keď zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre neplatnosť rozhodcovskej doložky, ktorá v celom znení bola súčasťou všeobecných obchodných podmienok právneho predchodcu oprávneného.

7. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že zmluva o úvere uzatvorená medzi právnym predchodcom oprávneného (Poštovou bankou, a.s.) a povinnou 20.1.2012 má charakter zmluvy spotrebiteľskej, preto sa na vzniknutý právny vzťah aplikujú spotrebiteľské právne normy. Uvedenú skutočnosť oprávnený v podanom odvolaní ani nenamietal.

8. Odvolací súd sa stotožnil i s procesným postupom exekučného súdu, ktorý realizujúc svoje oprávnenie vyplývajúce mu z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, posudzoval, či exekučný titul - rozhodcovský rozsudok predložený oprávneným nie je v rozpore so zákonom. Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (bez ohľadu na to, či bola uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), od ktorej existencie odvodzuje rozhodcovský súd svoju právomoc, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu z dôvodu neexistencie alebo neplatnosti rozhodcovskej zmluvy/doložky má za následok materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Takáto interpretácia ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva z účelu právnej úpravy týkajúcej sa spotrebiteľov. Týmto účelom je odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán založených spotrebiteľskou zmluvou v neprospech spotrebiteľa.

9. Súd prvej inštancie preto postupoval správne, keď vykonal prieskum právomoci rozhodcovského súdu, ktorá bola v danom prípade založená rozhodcovskou doložkou obsiahnutou v bode 2.5 zmluvy o úvere (ktorá je zmluvou formulárového charakteru) a v čl. 10 II. časti Všeobecných obchodných podmienok (bod 10.2.2.).

10. Tak formulovanú rozhodcovskú doložku, resp. odkaz na rozhodcovskú doložku vo formulárovej zmluve zakomponovanú len do všeobecných obchodných podmienok nepovažuje ani odvolací súd za rozhodcovskú doložku, na základe ktorej by bol rozhodcovský súd mohol v danej veci rozhodnúť. Dojednanie rozhodcovskej doložky uvedeným spôsobom v spotrebiteľskom vzťahu je neprijateľnou podmienkou, ktorá je zmysle neplatná. Rozhodcovská doložka, resp. jej celé znenie ako súčasť všeobecných obchodných podmienok nebola dojednaná individuálne a povinná pri uzatváraní zmluvy nemohla nijakým spôsobom ovplyvniť jej obsah. Vznik rozhodcovskej doložky vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa a jeho slobodnú voľbu o tom, že si vymieňuje rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Z predložených listín nevyplýva, že by si uzavretie rozhodcovskej doložky v takomto znení výslovne vymienila povinná a vzhľadom na formulárový charakter zmluvy a všeobecných obchodných podmienok nemožno dospieť k záveru, že by povinná mala možnosť do ich obsahu a obsahu rozhodcovskej doložky akýmkoľvek spôsobom zasahovať. Rozhodcovské konanie by bolo akceptovateľné v prípade skutočne individuálneho dojednania medzi zmluvnými stranami, nie nanútenia rozhodcovského konania spotrebiteľovi.

11. Pokiaľ ide o obsah rozhodcovskej doložky, aj keď táto nemala výhradný charakter - neurčovala ako jediný súd na riešenie sporov medzi účastníkmi rozhodcovský súd v prípade, že by žalobcom bol povinný, táto okolnosť však nezmenila nič na fakte, že pri podaní žaloby oprávneným, sa druhá procesná strana musela podrobiť rozhodcovskému konaniu. Z pohľadu spotrebiteľa je rovnocenné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu „vnúti“ bezprostredne zmluvná klauzula alebo dodávateľ svojim konaním. Spotrebiteľ má byť chránený pred oboma eventualitami. Práve proti možnosti dodávateľa diktovať v zmluvnom vzťahu svoju vôľu bol vytvorený celý mechanizmus spotrebiteľsko- právnej ochrany. V posudzovanej veci dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedlo k tomu, že spotrebiteľovi bola v konečnom dôsledku odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia a nasl. .

12. Hoci odvolateľom spomínaný v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy ukladal bankám - teda aj právnemu predchodcovi oprávneného povinnosť ponúknuť (nie nanútiť) svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, v zmysle tejto právnej úpravy klient nebol povinný tento návrh rozhodcovskej zmluvy predložený bankou prijať. Z uvedeného vyplýva, že aj vtedajšia označená právna úprava mala dať klientovi priestor na to, aby sa sám rozhodol, či uvedený návrh rozhodcovskej zmluvy akceptuje alebo nie. Táto možnosť slobodnej voľby pri rozhodovaní sa o (ne)akceptácii predmetného návrhu rozhodcovskej zmluvy nie je zachovaná, ak je rozhodcovská doložka zakomponovaná vo všeobecných obchodných podmienkach. Navyše povinnosť ponúknuť nedovolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky sa nedá stotožniť s jeho jednostranným nanútením klientovi (spotrebiteľovi).

13. Na základe uvedeného odvolací súd nemal dôvod akceptovať odvolacie námietky oprávneného. Nenáležitou je námietka oprávneného o prekročení zákonných limitov pre skúmanie exekučného titulu, či použití ustanovenia , nakoľko na aplikácii tohto ustanovenia exekučný súd svoje rozhodnutie nezaložil. Odvolací súd zdôrazňuje, že rozhodnutie, ktoré nie je exekučným titulom, nie je spôsobilé byť podkladom pre nútený výkon rozhodnutia (exekúciu). Už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či k návrhu na vykonanie exekúcie bol pripojený exekučný titul. Exekučný súd je už v štádiu tohto posudzovania povinný ex offo skúmať, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či rozhodnutie (iný titul) je z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov vykonateľné tak po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia - jednak určitosti, zrozumiteľnosti, a presnosti označenia subjektov práv a povinností, jednak vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať). V rámci tohto skúmania nie je exekučný súd oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery) rozsudku všeobecného súdu, ani rozsudku rozhodcovského súdu. Na druhej strane ale nemožno prehliadnuť, že ak oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok, je exekučný súd - tak v prípade rozsudku všeobecného súdu, ako aj v prípade rozsudku rozhodcovského súdu - povinný skúmať, či ide o rozsudok vykonateľný ( a Exekučného poriadku); v rámci toho exekučný súd skúma, či rozsudok vydal orgán s právomocou vydať takýto rozsudok.

14. Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky súd v exekučnom konaní neprekročil zákonné limity pre skúmanie exekučného titulu, ale len realizoval svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t.j. oprávnenie posúdiť či rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul v spotrebiteľskej veci nie je v rozpore so zákonom. K zamietnutiu žiadosti na vydanie poverenia došlo čisto z procesného dôvodu, a to že rozhodcovská doložka vo všeobecných obchodných podmienkach je ako neprijateľná podmienka v spotrebiteľskej zmluve absolútne neplatná, a teda pre nedostatok právomoci rozhodcovského súdu vôbec rozhodcovský rozsudok vydať. Neplatnosť rozhodcovskej doložky pritom vyplýva nielen z posudzovania predmetnej rozhodcovskej doložky podľa spotrebiteľských právnych noriem (rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná, je len zdanlivo nevýhradná), ale i z posúdenia rozhodcovskej doložky podľa Podľa názoru odvolacieho súdu rozhodcovská doložka, resp. jej celé znenie, zakomponovaná len do všeobecných obchodných podmienok je neplatná, a to pre nezachovanie písomnej formy v zmysle (obdobne uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. z 30.11.2011). Na platné uzavretie rozhodcovskej doložky v žiadnom prípade nestačí len odkaz na všeobecné obchodné podmienky.

15. K odvolacej námietke oprávneného, že okresný súd rozhodol bez jeho účasti a odňal mu možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a skutkovému stavu, krajský súd poznamenáva, že postupom okresného súdu nedošlo k porušeniu jeho garantovaných práv. Okresný súd oprávneného vyzval na predloženie rozhodcovskej zmluvy za účelom posúdenia materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Oprávnenému nič nebránilo k uvedenému zaujať písomné stanovisko, čo oprávnený nevyužil. Pre oprávneného preto nemohlo byť uznesenie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie prekvapivé. Zároveň oprávnený má možnosť vyjadriť sa k rozhodnutiu a záverom exekučného súdu v predmetnom odvolacom konaní, ktoré právo v celom rozsahu uplatnil práve podaním odvolania.

16. Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodcovská doložka ako súčasť všeobecných obchodných podmienok poskytnutia úveru v posudzovanej veci je neprijateľnou podmienkou, sakcionovaná podľa absolútnou neplatnosťou. Následne rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci rozhodcom, ktorý odvodil svoju právomoc z neplatnej rozhodcovskej doložky, je nulitným právnym aktom a nemožno ho považovať za spôsobilý exekučný titul podľa Exekučného poriadku. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6 Cdo/1/212 z 21.3.2012). Preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie, vo výroku, ktorým zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ako vecne správne podľa 387 ods. 1,2 potvrdil.

17. O trovách odvolacieho konania krajský súd nerozhodoval, nakoľko o nich v súlade s v spojení s rozhoduje aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa Exekučného poriadku sa konanie skončí rozhodnutím o zastavení exekučného konania.

18. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 za, 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( )

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. ( )

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( a )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( a )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( )