Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14S/1/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a sudcov JUDr. Anity Filovej a JUDr. Ľubomíra Bundzela, v právnej veci žalobcu: ALFA-R s.r.o., so sídlom Bancíkovej 1/A, 821 03 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 36 246 271, zastúpený: Nagy & Partners, s.r.o., so sídlom Športová 470/11, 924 01 Galanta, IČO: 36 869 341, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo 102132760/2018 zo dňa 26.10.2018, takto

rozhodol:

I. Správny súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania 1. Daňový úrad Trnava, pobočka Galanta, svojim rozhodnutím č. 202286/2018 zo dňa 10.4.2018 určil žalobcovi ako platiteľovi dane z pridanej hodnoty rozdiel v sume nadmerného odpočtu 26 060,- Eur za zdaňovacie obdobie marec 2014 a znížil žalobcovi nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2014 zo sumy 42 234,98 Eur na 16 174,98 Eur.

2.

Svoje rozhodnutie odôvodnil správca dane tým, že žalobca nepreukázal uskutočnenie zdaniteľného obchodu a súvisiacich transakcií zo strany dodávateľa spoločnosti HELEX HOLDING s.r.o. Faktúra a iné doklady samo o sebe nie sú dôkazom reálneho plnenia o tom, že sa zdaniteľný obchod uskutočnil. Doklady musia mať povahu faktu, musia byť vystavené na materiálnom podklade a musia aj preukazovať splnenie zákonných podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane, nestačí len formálna deklarácia, t. j. predloženie dokladov s predpísaným obsahom. Existencia priameho a bezprostredného spojenia medzi konkrétnym plnením na vstupe a konkrétnym plnením na výstupe, ktoré sú dôvodom pre vznik nároku na odpočet dane je nevyhnutná ešte predtým ako zdaniteľná osoba (platiteľ) je oprávnená na odpočet DPH na vstupe. Vychádzajúc z tohto princípu kontrolovaný daňový subjekt nepreukázal priame a bezprostredné spojenie prijatých zdaniteľných plnení s uskutočnenými zdaniteľnými obchodmi. Tým došlo k porušeniu ustanovenia o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, podľa ktorého platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovaru a služieb ako platiteľ, s výnimkou podľa uvedeného § a ods. 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb ktoré sú alebo majú byť platiteľom dodané. Žalobcovi nevznikol nárok na odpočítanie dane vo výške 26 060,- Eur za nákup husacieho peria od dodávateľa HELEX HOLDING s.r.o., na základe predložených faktúr.

3.

Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 2.5.2018 odvolanie, v ktorom namieta, že celé dokazovanie daňového úradu, ktoré je opísané v rozhodnutí prvostupňového orgánu sa netýkalo skutočného dodania tovaru žalobcovi od spoločnosti HELEX HOLDING s.r.o., ale týkalo sa preukázania toho, či vôbec spoločnosť HELEX HOLDING s.r.o. nadobudla tovar riadne alebo nie. Táto skutočnosť však nemá vplyv a dosah na to, že žalobca riadne nakúpil od spoločnosti HELEX HOLDING s.r.o. tovar. V odvolaní ďalej žalobca poukázal, že počas celého uskutočňovania obchodov bol žalobca v kontakte výlučne len so svojim dodávateľom spoločnosťou HELEX HOLDING s.r.o. a so svojim odberateľom spoločnosťou WORLD FLESH s.r.o. v Českej republike a nemal vedomosť o ich dodávateľoch a o ich odberateľoch. Zo strany daňového úradu došlo k ignorácii základného ústavného princípu prezumpcie neviny a to z toho dôvodu, že daňový úrad musí jednoznačne dokázať vinu žalobcu, ak má za to, že tento by mal byť vinný z porušenia daňových predpisov, čo však správca dane nevykonal.

4.

Žalovaný Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky ako druhostupňový správny orgán svojim rozhodnutím č. 102132760/2018 zo dňa 26.10.2018, zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Trnava, pobočka Galanta č. 202286/2018 zo dňa 10.4.2018.

5.

Svoje rozhodnutie druhostupňový správny orgán odôvodnil tým, že v priebehu dokazovania vedeného správcom dane bolo jednoznačne preukázané, že v danom prípade sa jedná o formálne deklarovanie dodania toho istého tovaru medzi tuzemskými platiteľmi a osobami identifikovanými pre daň v inom členskom štáte a to v reťazci spoločností AXINET s.r.o. - HELEX HOLDING s.r.o. - žalobca - WORLD FLESH s.r.o. - FUTURUM LABOR KFT - AXINET s.r.o., ktoré nesie znaky karuselového obchodu s tovarom. Ten istý tovar bol neustále, formálne v obehu medzi členmi uzavretého reťazca, pričom nebola známa ani krajina pôvodu peria, ani krajina jeho konečnej spotreby. Konkrétny tovar uvedený na jednotlivých faktúrach bol podľa tvrdení zúčastnených osôb prevezený, odvážený, kvalitatívne skontrolovaný a prevzatý v jeden a ten istý deň minimálne troma odberateľmi a to v troch rôznych členských štátoch Európskej únie. Dodávky začínajú a končia v spoločnosti AXINET s.r.o., ktorá nesie znaky zmiznutého obchodníka, v mene ktorého formálne konal tzv. „biely kôň“. Druhostupňový správny orgán ďalej uviedol, že daňový subjekt sa svojou činnosťou podieľal na deklarovaných dodávkach v rámci uvedeného účelového reťazca a tieto dodávky sa javia ako umelé, s cieľom získať daňovú výhodu.

II. Žaloba a jej dôvody

6.

Proti druhostupňovému rozhodnutiu podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 8.1.2019 žalobu, v ktorej namietal, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu ako aj rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, že zistenie skutkového stavu orgánmi finančnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, že skutkový stav ktorý vzali orgány finančnej správy za základ rozhodnutí je v rozpore s administratívnymi spismi, alebo nemá v nich oporu a že v konaní pred orgánmi finančnej správy došlo k podstatnému porušeniu procesných predpisov, ktoré malo za následok vydanie nezákonných rozhodnutí. Žalobca tvrdí, že daňový úrad ako aj žalovaný postavili svoje rozhodnutia na tej skutočnosti, že nebola preukázaná skutočnosť, že tovar žalobca prevzal od svojho dodávateľa spoločnosti HELEX HOLDING s.r.o. V tomto smere žalobca namieta, že nemôže niesť zodpovednosť za nesplnenie si povinností voči orgánom finančnej správy zo strany jeho dodávateľa. Daňový úrad ako aj žalovaný v rozhodnutí spochybnili právo žalobcu na odpočítanie dane z nákupu tovaru tým, že spochybňujú vznik daňovej povinnosti pri predmetných dodávkach. Orgány finančnej správy tvrdia, že pri predmetných dodávkach nevzniká daňová povinnosť podľa § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH, pretože reálne dodanie zdaniteľného obchodu dodávateľom HELEX HOLDING s.r.o. nebolo preukázané. Žalobca považuje rozhodnutie za zmätočné, teda aj nepreskúmateľné, nakoľko žalobca okrem predložených dokladov o zrealizovaní daňového obchodu preukázal aj skutočnú existenciu (pečať bonity, čestné prehlásenie konateľa HELEX HOLDING s.r.o. zo dňa 16.6.2015, čestné prehlásenie konateľa WORLD FLESH s.r.o.

zo dňa 15.4.2014, z potvrdenia z 5.3.2014, 7.3.2014, 13.3.2014, 21.3.2014 a 24.3.2014 a ďalšie). Žalobca tvrdí, že má dokumentáciu týkajúcu sa kontrolovaných obchodov úplnú a vedenú v súlade so zákonom. Žalovaný ako aj daňový úrad vo svojich rozhodnutiach uvádzajú, že žalobca nepredložil žiadne ďalšie dôkazy, avšak nie je mu zrejmé, aké doklady mal ešte predložiť, keď v zmysle zákona nemal povinnosť iné doklady predkladať, resp. ani ďalšie doklady k dispozícii nemá. Podľa názoru žalobcu, žalovaný ako aj správca dane, preniesli dôkazné bremeno na žalobcu, čo je v rozpore nielen s judikatúrou NS SR, ale aj v rozpore so zákonom, t. j. daňovým poriadkom. K rozloženiu daňového bremena medzi daňovým subjektom a správcom dane sa vyjadril aj Najvyšší súd ČR, ktorý uviedol, že dôkazné bremeno stíha daňový subjekt len ohľadne skutočností, ktoré tvrdí a uvádza vo svojom účtovníctve. Ak má správca dane pochybnosti o dôkaznej hodnote jednotlivých dôkazov, ktorými daňový subjekt preukazuje v zmysle , prenáša sa dôkazné bremeno z daňového subjektu na správcu dane. Žalobca namieta, že žalovaný vo svojich vyjadreniach a rozhodnutiach ignoruje základný ústavný princíp prezumpcie neviny a v mene žalobcu prezumuje. V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie NS SR č. , v ktorom najvyšší súd konštatuje, že rozsah dôkazného bremena daňového subjektu je daný v ust. Žalobca ďalej v žalobe tvrdí, že do dôkazného bremena žalobcu nepatria skutočnosti, ktoré žalobca ako daňový subjekt nemôže ovplyvniť. Žalobca nemá kontrolu nad nakupovanými procesmi dodávateľov a preto nemôže preukazovať akým spôsobom tovar nadobudli a ako ho prepravili. V rámci rozloženia dôkazného bremena medzi správcu dane a daňový subjekt možno konštatovať, že žalobca ako daňový subjekt preukázal skutočnosti prislúchajúce jeho dôkaznému bremenu a na rozdiel od daňového úradu ako správcu dane, ktorý svoje dôkazné bremeno neuniesol, keďže žiadnym relevantným dôkazom nepreukázal, že dodávateľ tovar nedodal, resp. že ho nedodal žalobcovi.

III. Vyjadrenie žalovaného k žalobe, replika, duplika

7.

K predmetnej žalobe sa písomne vyjadril dňa 20.2.2019 žalovaný, ktorý vo svojom vyjadrení uviedol, že pokiaľ žalobca namieta, že nemôže niesť zodpovednosť za konanie svojich dodávateľov, tak žalovaný nie je toho názoru, pretože judikatúra Európskeho súdneho dvora je ustálená v názore, že nie je v rozpore s právom spoločenstva požadovať, aby daňový subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode. Preto okolnosti, že daňový subjekt prijal všetky rozumné opatrenia, ktoré boli v jeho moci a jeho účasť na podvode je vylúčená, predstavujú dôležité faktory pre priznanie práva na odpočet dane z pridanej hodnoty. Faktom je, že žalobca nepostupoval v danej veci s potrebnou odbornou starostlivosťou, keď neprijal dostatočné opatrenia, aby sa jeho účasť v daňovom obchodnom reťazci mohla považovať za konanie v súlade s dobrou vierou. Za danej situácie bol správca dane plne oprávnený nepriznať žalobcovi právo na odpočítanie dane z faktúr od dodávateľa HELEX HOLDING s.r.o. a rozdiel v sume nadmerného odpočtu 26 060,- Eur žalobcovi rozhodnutím určiť.

8.

K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril replikou žalobca, zaslanou súdu dňa 2.4.2019, keď uviedol, že vyjadrenie žalovaného považuje za účelové, tak ako aj samotné konanie pred orgánom finančnej správy. Žalobca zotrváva na svojich tvrdeniach a skutočnostiach ktoré uviedol v podanej žalobe, tak ako aj v rámci daňového konania, ktoré preukazujú dôvodnosť nároku žalobcu na odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH. Žalovaný len účelovo a bez akýchkoľvek skutkových základov vyvracia každú argumentáciu žalobcu v rámci daňového konania, pričom bagatelizuje a ignoruje aj súdne rozhodnutia v obdobných veciach uvedených v žalobe a účelovo hľadá argumenty a skutočnosti ktoré vytrháva z kontextu. Žalovaný v celom texte sa zameriava na skutočnosť, že údajne malo dôjsť zo strany žalobcu k účasti na karuselovom obchode, ktorého aktívnym účastníkom bol sám žalobca. Počas celého konania pred správcom dane neexistovali žiadne dôkazy, ktoré by túto skutočnosť potvrdzovali. Tvrdenia žalovaného predstavujú subjektívny názor orgánov finančnej správy, ktorý nezodpovedá skutočnosti.

9.

Žalovaný sa k replike žalobcu nevyjadril.

IV. Konanie na správnom súde a relevantná právna úprava

10.

Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy a orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, preskúmal rozsah uplatnených žalobných dôvodov ( ), napadnuté rozhodnutie ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúcemu jeho vydaniu a vychádzajúc zo stavu ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia ( ), za splnenia procesných podmienok, keď účastníci konania nepožiadali o nariadenie pojednávania a správny súd nepovažoval nariadenie pojednávania za potrebné, postupom podľa v spojení s vec prejednal bez nariadenia pojednávania, keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na webovom sídle súdu a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. Správny súd preto žalobu zamietol a žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania.

11.

Podľa správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 1 ods. 1 daňového poriadku tento zákon upravuje správu daní, práva a povinnosti daňových subjektov a iných osôb, ktoré im vzniknú v súvislosti so správou daní.

Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

Podľa § 45 ods. 1 písm. e) daňového poriadku (1) Daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len "kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo e) klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní

Podľa § 24 ods. 1 písm. a) až c) daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona o DPH predmetom dane je dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.

Podľa § 8 ods. 1 písm. a) vety po bodkočiarku zákona o DPH (1) Dodaním tovaru je a) prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí,

Podľa § 19 ods. 1 prvej a druhej vety zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.

Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

V. Posúdenie veci správnym súdom

12.

Krajský súd po preskúmaní spisového materiálu súd zistil, že Daňový úrad Nitra ako správca dane vykonal v súlade s ust. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v období od 20.6.2014 do 4.4.2016 daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku žalobcu na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie marec 2014. Správca dane v priebehu daňovej kontroly zistil u daňového subjektu porušenie ustanovenia zákona a na základe svojich zistení vydal rozhodnutie č.103383940/2016 zo dňa 22.6.2016, ktorým daňovému subjektu určil rozdiel v sume, na ktorú si daňový subjekt neoprávnene uplatnil nárok podľa

13.

Proti tomuto rozhodnutiu podal daňový subjekt odvolanie, v ktorom žiadal zrušenie prvostupňového rozhodnutia.

14.

Finančné riaditeľstvo SR ako odvolací orgán svojim rozhodnutím č. 103974530/2016 zo dňa 23.9.2016 zrušilo prvostupňové rozhodnutie a vrátilo vec prvostupňovému správnemu orgánu a zaviazal správcu dane, aby doplnil dokazovanie a vydal vo veci nové rozhodnutie v súlade s ust.

15.

Na základe doplneného dokazovania vydal správca dane Daňový úrad Trnava - pobočka Galanta rozhodnutie č. 202286/2018 zo dňa 10.4.2018, pričom v tomto rozhodnutí určil žalobcovi za zdaňovacie obdobie marec 2014 rozdiel v sume nadmerného odpočtu vo výške 26 060,- Eur.

16.

Podkladom pre vydanie prvostupňového rozhodnutia bol Protokol Daňového úradu Trnava, pobočka Galanta č. 102713376/2016 zo dňa 14.3.2016.

17.

Z predloženého spisového materiálu ďalej súd zistil, že daňová kontrola preverovala pravdivosť predložených dokladov a to faktúr, na základe ktorých si uplatnil žalobca za zdaňovacie obdobie marec 2014 odpočet DPH a jednalo sa o faktúry: faktúra č. 008/2014 zo dňa 5.3.2014, so základom dane 25 990,- Eur plus 20% daň 5 198,- Eur, spolu 31 188,- Eur, faktúra č. 011/2014 zo dňa 7.3.2014, so základom dane 26 010,- Eur plus 20% daň 5 202,- Eur, spolu 31 212,- Eur, faktúra č. 015/2014 zo dňa 13.3.2014, so základom dane 26 110,- Eur plus 20 % daň 5 222,- Eur, spolu 31 332,- Eur, faktúra č. 017/2014 zo dňa 21.3.2014, so základom dane 26 160,- Eur plus 20% daň 5 232,- Eur, spolu 31 392,- Eur, faktúra č. 020/2014 zo dňa 24.3.2014, so základom dane 26 030,- Eur plus 20% daň 5 206,- Eur, spolu 31 236,- Eur.

Na predložených faktúrach bol v pozícii dodávateľa uvedený daňový subjekt HELEX HOLDING s.r.o., so sídlom Baštová 28, Komárno, predmetom prijatých faktúr bol tovar označený ako husacie perie, bez bližšej špecifikácie, uvádzané v kilogramoch, spolu 6 515 kg. K dodávateľským faktúram daňový subjekt predložil aj dodacie listy zo dňa 5.3.2014, 7.3.2014, 13.3.2014, 21.3.2014 a 24.3.2014, ktorými preukazoval prijatie tovaru od HELEX HOLDING s.r.o., no na dodacích listoch chýbalo potvrdenie o prevzatí tovaru.

18.

Žalobca si na základe podaného daňového priznania a na základe faktúr č. 326140025 zo dňa 5.3.2014 na sumu 28 589,- Eur bez dane, fakt. č. 326140026 zo dňa 7.3.2014 na sumu 28 611,- Eur bez dane, fakt. č. 326140027 zo dňa 13.3.2014 na sumu 28 721,- Eur bez dane, fakt. č. 326140028 zo dňa 21.3.2014 na sumu 28 776,- Eur bez dane a fakt. č. 326140029 zo dňa 24.3.2014 na sumu 28 633,- Eur bez dane, deklaroval zakúpenie husacieho peria od spoločnosti HELEX HOLDING s.r.o., pričom tento tovar mal byť následne v ten istý deň dodaný do iného členského štátu odberateľovi WORLD FLESH s.r.o., so sídlom Rybná 716/24, Praha 1 - Staré Mesto.

19.

Skutočnosť, že tento tovar - husacie perie bol prepravený z tuzemska do iného členského štátu odberateľovi WORLD FLESH s.r.o. deklaroval daňový subjekt prostredníctvom medzinárodných nákladných listov ( tzv. CMR dokladov), č. 2059768 zo dňa 5.3.2014, č. 2059767 zo dňa 7.3.2014, č. 2059766 zo dňa 13.3.2014, č. 2059765 zo dňa 21.3.2014 a č. 2059764 zo dňa 24.3.2014. Z uvedených CMR dokladov je zrejmé, že husacie perie spolu o hmotnosti 6 515 kg bolo odoslané daňovým subjektom z miesta nakládky v Chotíne v Slovenskej republike pre príjemcu WORLD FLESH s.r.o. s miestom vykládky v Zlíne v Českej republike. Prepravcom tohto tovaru mala byť spoločnosť D.A.M.M. Group s.r.o., so sídlom Chotín a pri preprave bolo použité motorové vozidlo s ev. č. KN 966 CE.

20.

V priebehu dokazovania bolo ďalej zistené, že v danom prípade došlo k deklarovaniu dodania tovaru medzi tuzemskými platiteľmi a osobami identifikovanými pre daň v inom členskom štáte, kde reťazec spoločností tvorilo spoločnosť AXINET s.r.o. - HELEX HOLDING s.r.o. - žalobca - WORLD FLESH s.r.o. - FUTURIM LABOR KFT - AXINET s.r.o., pričom z uvedeného reťazca je zrejmé, že na vstupe a na výstupe bola totožná spoločnosť a to AXINET s.r.o., čo podľa názoru žalovaného vykazuje znaky karuselového obchodu s tovarom. Žalovaný konštatoval, že ten istý tovar je neustále formálne v obehu medzi členmi uzavretého reťazca, pričom nebola známa ani krajina pôvodu tovaru, ani krajina jeho konečnej spotreby. Dodávky začínali a končili v spoločnosti AXINET s.r.o., ktorá nesie znaky zmiznutého obchodníka, v mene ktorého konal tzv. „biely kôň“.

21.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie v intenciách žaloby, pričom zistil, že jedným zo žalobných dôvodov ktorý vzniesol žalobca v žalobe je tá skutočnosť, že žalobca nemôže niesť zodpovednosť za nesplnenie si povinností voči orgánom finančnej správy jeho dodávateľom. Správca dane ani žalovaný nemôžu prenášať dôkazné bremeno týkajúce sa skutočností, ktoré spočívajú v osobe dodávateľov na žalobcu.

22.

Do dôkazného bremena žalobcu nepatria skutočnosti ktoré žalobca ako daňový subjekt nemôže ovplyvniť a žalobca nemá kontrolu nad nákupmi, procesmi dodávateľov a preto nemôže preukazovať akým spôsobom nadobudli tovar a prepravili. Žalobca teda považuje z uvedených dôvodov rozhodnutie za nepreskúmateľné, pretože závery žalovaného sú vnútorne rozporné. Žalobca namieta mnoho nedostatkov v konaní daňového úradu, avšak nevysporiadal sa s námietkami žalobcu, konštatoval len skutočnosti ktoré žalobca nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť a jednalo sa o nedostatky v subjektoch, ktoré vystupovali v reťazci ako dodávatelia resp. subdodávatelia žalobcu.

23.

V súvislosti s jednotlivými námietkami ktoré vzniesol žalobca proti druhostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu krajský súd poznamenáva, že samotné listinné dôkazy, bez ďalšieho preukázania dôkazov o tom, že určité zdaniteľné obchody boli uskutočnené, sú len tvrdením o takýchto udalostiach. Z predložených faktúr je naplnená len formálna stránka na uplatnenie odpočítania dane, tieto faktúry však musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade vzniku pochybností preukazuje daňový subjekt. Technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie, bez ohľadu na to či takéto plnenie aj reálne poskytnuté bolo, resp. či bolo poskytnuté v deklarovanom rozsahu a dodávateľom uvedeným na doklade.

24.

Krajský súd poukazuje nielen na základnú zásadu obchodného práva a to zásadu poctivého obchodného styku, ale aj na skutočnosť, že súčasne základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti je to, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti musí mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie, ale aj subjektoch v spolupráci s ktorými tak činí. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu obchodnej spoločnosti chýbajú, potom v danom prípade ide o výkon práva na podnikanie ktoré nepoužíva v zmysle právnu ochranu, to znamená pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom sú oprávnené ( rozsudok NS SR č. ).

25.

V tejto súvislosti krajský súd zistil, že správca dane dňa 12.1.2016 predvolal na výsluch splnomocneného zástupcu spoločnosti ALFA-R, s.r.o. p. Mgr. Gábora Gála, pričom tento sa na uvedený termín nedostavil, oznámil správcovi dane, že je zaneprázdnený a že ústneho pojednávania sa nemôže zúčastniť. Tak isto sa správca dane skontaktoval aj s konateľom spoločnosti ALFA-R, s.r.o. s p. Petrom Melom, vo veci overenia si platnosti plnomocenstva pre Mgr. Gábora Gála, pričom konateľ spoločnosti žalobcu Peter Melo sa vyjadril, že Mgr. Gábora Gála dodatočne splnomocní aj na zastupovanie pred daňovými úradmi a správca dane požiadal tohto konateľa, aby sa dostavil dňa 2.2.2016 na Daňový úrad do Nitry, pričom žiadal, aby predložil všetky doklady týkajúce sa uplatnenia si nároku na odpočet DPH. Konateľ spoločnosti Peter Melo sa tak isto na výsluch pred správcom dane nedostavil, ospravedlnil sa, že v uvedený deň sa nemôže dostaviť, nakoľko je pracovne zaneprázdnený. Z tohto dôvodu bol žalobcovi zaslaný list vo veci oboznámenia sa s výsledkom daňovej kontroly, pričom daňový subjekt na tento list reagoval dňa 8.3.2016 písomne. Z uvedeného konania konateľa spoločnosti žalobcu, resp. splnomocneného zástupcu žalobcu je teda zrejmé, že títo sa vyhýbali priamemu kontaktu so správcom dane, nepreukázali skutočnosti ktoré deklarovali pri uplatnení si nároku na odpočet DPH a kontaktovali sa so správcom dane len telefonicky.

26.

Krajský súd poukazuje na to, že správca dane viedol dokazovanie s cieľom preveriť reálnosť obchodov deklarovanými faktúrami, snažil sa úplne a presne zistiť skutkový stav veci tým, že si zaobstaral pri výkone daňovej kontroly nevyhnutné podklady a dôkazy, vypočul svedkov ktorých navrhol aj daňový

subjekt a správca dane nevykonal iba formálnu kontrolu dokladov, ale zameral sa predovšetkým na vecné plnenie vo vzájomných súvislostiach.

27.

Dôvodom neuznania odpočítania dane v danom prípade nebolo spochybnenie existencie tovaru, ani reálna výška výdavkov žalobcu za dodaný tovar, ale skutočnosť že nebolo preukázané, že tovar bol žalobcovi dodaný dodávateľom uvedeným na faktúre a to spoločnosťou HELEX HOLDING, s.r.o.

28.

Súd pri preverovaní zistil, že správca dane vykonal zisťovanie v spoločnosti HELEX HOLDING, s.r.o., na základe ktorého bola spísaná aj zápisnica o miestnom zisťovaní č. 9401402/5/4354501/2014. Konateľ spoločnosti HELEX HOLDING, s.r.o. p. Rajmund Szabo sa vyjadril, že prepravu tovaru od spoločnosti AXINET zabezpečovala táto spoločnosť, od koho kupovala spoločnosť AXINET perie sa nevedel vyjadriť, nepoznal pôvod tovaru, uviedol že balenie tovaru zabezpečoval dodávateľ, teda spoločnosť AXINET s.r.o. V súvislosti s výkonom daňovej kontroly bola vykonaná aj ohliadka skladových priestorov spoločnosti HELEX HOLDING s.r.o. v obci Chotín, pričom bolo zistené, že táto spoločnosť má prenajaté priestory od spoločnosti D.A.M.M Group s.r.o. Chotín. V priestoroch ktoré boli preverované sa nachádzalo asi 20 veľkých vriec s husacím perím.

29.

Zo spisového materiálu ďalej vyplýva, že konateľ spoločnosti HELEX HOLDING s.r.o. p. Rajmund Szabo predložil správcovi dane čestné prehlásenie o tom, že táto spoločnosť dodávala tovar - husacie perie spoločnosti ALFA-R s.r.o., ako aj o tom, že vystavené faktúry boli riadne zaúčtované v účtovníctve spoločnosti HELEX HOLDING s.r.o., boli v evidencii DPH, daň z faktúr bola odvedená a daň z daňových priznaní bola zaplatená.

30.

V tomto smere krajský súd poukazuje na rozsudok NS SR , ktorý vyslovil, že čestné prehlásenie nemožno považovať v daňovom konaní za dôkaz. Ako dôkaz je možné použiť také listiny a výpovede svedkov, ktoré sú založené na overiteľných skutočnostiach. Čestné prehlásenie predstavuje jednostranný úkon, ktorý nemôže nahradzovať dôkaz. Z uvedeného stanoviska je zrejmé, že čestné prehlásenie, bez ďalších dôkazov, nie je dostatočným dôkazom preukazujúcim splnenie podmienok na odpočítanie dane zo sporných faktúr.

31.

V súvislosti so spoločnosťou HELEX HOLDING s.r.o. správca dane zistil z verejne dostupného portálu finančnej správy (www.financnasprava.sk) informačné záznamy, v časti zoznam vymazaných platiteľov DPH informáciu, že spoločnosť HELEX HOLDING s.r.o. bola v zozname platiteľov dane z pridanej hodnoty u ktorých nastali dôvody na zrušenie registrácie dňom 28.2.2014, t. j. v čase pred uskutočnením deklarovaných zdaniteľných plnení.

32.

V tejto súvislosti krajský súd poznamenáva, že daňový subjekt t. j. žalobca mal zo strany štátu zabezpečenú možnosť pred uskutočnením obchodnej transakcie so spoločnosťou HELEX HOLDING s.r.o. tohto dodávateľa si riadne preveriť, pričom z uvedeného zoznamu mohol zistiť, že ide o rizikového obchodného partnera a teda musel si byť vedomý rizík ktoré znáša pri uzatváraní obchodov s týmto dodávateľom.

33.

Krajský súd poukazuje na rozhodnutie NS SR č.3Sžfk 30/2017 zo dňa 31. januára 2018, kde sa v právnej vete uvádza: „ správca dane je oprávnený v prípade spochybnenia reálneho obchodu v rámci obchodného reťazca žiadať od daňového subjektu, aby preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti za dosiahnutie účelu jeho hospodárskej činnosti, aby zabránil tomu, že sa ocitne v kolotoči fiktívnych zdaniteľných plnení zneužívajúcom právo poskytované zásadou neutrality DPH.“

34.

Správny súd uvádza, že daňový subjekt nemôže odmietnuť zodpovednosť za konanie svojich priamych obchodných partnerov, ktorých si sám vybral. Daňový subjekt je zodpovedný za výber svojich obchodných partnerov, a teda aj prípadné následky, ktoré z týchto obchodných vzťahov vyplývajú, sú následkami za ktoré zodpovedá priamo daňový subjekt.

35.

Krajský súd ďalej zistil, že žalobca ani jeho dodávateľ, resp. ďalšie subjekty ktoré vystupovali v reťazci obchodov, nevedeli uviesť pôvod peria, pričom ako už bolo uvedené, prvým článkom tohto reťazca bola spoločnosť AXINET s.r.o., ktorá bola zároveň aj posledným článkom tohto reťazca. Ide o najspornejší článok reťazca, pretože spoločnosť bola v rámci daňovej kontroly nekontaktná, so správcom dane nekomunikovala a z preverovania vykonaného správcom dane bolo zistené, že spoločnosť AXINET s.r.o. podala posledné daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za obdobie december 2013, to znamená, že v zdaňovacom období marec 2014 spoločnosť AXINET s.r.o. nepriznala žiadne dodanie tovaru a služieb v zmysle a a nevznikol jej dôvod na daňovú povinnosť. Dodávka tovaru na začiatku ako aj na konci reťazca je teda spochybnená.

36.

Krajský súd pri preskúmaní všetkých dôkazov zistil, že berúc do úvahy skutočný obsah právneho úkonu a obsah všetkých skutočností ktoré sú rozhodujúce pre správne uplatnenie práva na odpočítanie dane, bolo zistené, že v danom prípade sa nejednalo o ekonomickú činnosť reálne vykonávanú podnikateľskými subjektami. Predmetné plnenia nepredstavovali hospodársku činnosť, samotné predloženie daňových dokladov, faktúr, nebolo dostatočným dôkazom na to, že zdaniteľné plnenie sa uskutočnilo tak ako to deklaroval žalobca. Na deklarované obchodné operácie možno nahliadnuť ako na simuláciu, pretože použité dokumenty v skutočnosti nespôsobili právne následky, ale mali len vyvolať dojem, že takéto právne následky vyvolávajú. Deklarované dodanie tovaru sa uskutočnilo len formálne, nárokované právo bolo odvodené z hospodárskych činností, pre ktoré objektívne neexistovalo žiadne iné vysvetlenie ako vytvorenie nárokovaného práva.

37.

Boj proti daňovým podvodom je základným cieľom, ktorý je uznaný Smernicou 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, ktorú o dani z pridanej hodnoty preberá do svojich ustanovení. Preto ak finančné orgány v daňovom konaní zistia objektívne skutočnosti, ktoré nasvedčujú zneužívanie práva, sú oprávnené tieto skutočnosti uviesť vo svojich rozhodnutiach ako dôkazy nasvedčujúce zneužitiu práva, ktoré vedú k záveru, že zneužitie práva bolo hlavným cieľom transakcie.

38.

Čo sa týka námietky, že samotné rozhodnutie je nepreskúmateľné, krajský súd poznamenáva, že žalobca v tejto námietke žiadnym spôsobom nekonkretizoval ktoré skutočnosti neboli v rámci daňovej kontroly preverované, nenavrhol ďalšie dôkazy ktoré by preukazovali tvrdenie žalobcu, že deklarované služby boli dodané práve dodávateľom uvedeným na faktúrach, pričom správca dane jednoznačne preukázal na ustanovení § 24 ods. 1, podľa ktorého daňový subjekt preukazuje, teda jeho povinnosťou je preukázať rozhodujúce skutkové okolnosti na uplatnenie odpočtu DPH, inak nie je možné uznať nárok na odpočítanie dane. Keďže citované ustanovenie hovorí všeobecne o daňovom subjekte, je povinnosťou kontrolovaného daňového subjektu, ale aj ostatných daňových subjektov predmetné dodanie tovaru preukázať.

39.

V súvislosti s námietkou žalobcu, že správca dane nemôže žiadať od daňového subjektu preukazovanie skutočností ktoré závisia od iných subjektov, teda od dodávateľov žalobcu alebo subdodávateľov, krajský súd v tejto súvislosti poznamenáva, že zákonnú ochranu používa len poctivý obchodný styk. Správca dane skúma uskutočnenie zdaniteľného plnenia nielen z formálnej stránky, ale preveruje aj súlad skutočného stavu so stavom formálnym. Správca dane nie je povinný dokazovať pôvod tovaru, ale daňový subjekt musí vedieť preukázať uskutočnenie zdaniteľného plnenia osobou ktorá je uvedená na faktúre, čo sa v priebehu celého konania žalobcovi nepodarilo preukázať. Tak isto sa mu nepodarilo preukázať pôvod tovaru, s ktorým obchodoval.

40.

Krajský súd na záver poznamenáva, že správca dane ako aj žalovaný postupovali v daňovom konaní v súlade so všeobecnými právnymi predpismi, rešpektovali zásady daňového poriadku, vykonali dokazovanie navrhnuté daňovým subjektom, hodnotili tieto dôkazy podľa svojej úvahy a to každý jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti, pričom tieto dôkazy boli riadne rozobraté v ich rozhodnutiach a správca dane ako aj druhostupňový správny orgán postupovali v danom prípade v súlade so zákonom.

41.

Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti rozhodol súd tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

42.

O trovách konania rozhodol správny súd podľa , keď procesne úspešnému žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko u žalovaného sa jedná o orgán štátnej správy, ktorému možno priznať trovy len výnimočne, pričom takéto dôvody v priebehu konania súd v danom prípade nezistil.

43.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.