Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/18/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobkyne : A. S., nar. X. X. XXXX, bytom S. XX, W., zastúpenej ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA - JUDr. Eva Roskošová, s.r.o., Bratislava - Vietnamská 41, proti žalovanému : U. S., nar. X. XX. XXXX, bytom O. XX, W., zastúpený JUDr. Romanom Hriadelom, advokátom, Bratislava, Galvaniho 7/D, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 12. 1. 2018 č.k. - 252, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalobkyňa m á voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1/ Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vyporiadal BSM strán sporu, a to tak, že rozhodol, že z vecí v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobkyne a žalovaného pripadá do vlastníctve žalobkyne trojizbový byt č. XX s príslušenstvom na X. poschodí, vchod č. X v bytovom dome v W. na S. T.. W.. Č.. XXX, vybudovaný na parcele č. XXX a XXX, nachádzajúci sa v obci W., okres W., katastrálne územie W., so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach, spoločných zariadeniach domu a pozemku vo výške XXX/XX XXX, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX. Z vecí v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobkyne a žalovaného pripadá do vlastníctva žalovaného Š. E. XY, rok výr. XXXX, A. : W. XXX O., B. : G. a motorové vozidlo D. F. B., rok výr. XXXX, A. : W. XXX P., B. : XCXGYNXMXVUXXXXXX. Žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanému na vyrovnanie podielov peňažnú sumu vo výške 15.592,22 €. Ďalej rozhodol, že žalobkyňa a žalovaný sú povinní zaplatiť súdny poplatok vo výške 2.871 €, spoločne a nerozdielne na účet tunajšieho súdu. Napokon priznal žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov súdneho konania, o ktorej výške bude rozhodnuté osobitným uznesením. 2/ V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že predmetom konania je vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Zistil, že ku dňu zániku manželstva mali žalobkyňa a žalovaný v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov nasledovný majetok : (i) trojizbový byt č. XX s príslušenstvom na X poschodí, vchod č. X v bytovom dome v W. na S. T.. W.. Č.. XXX, (ii) motorové vozidlo Š. E. XY, rok výr. XXXX, A. : W. XXX O., B. : G., (iii) motorové vozidlo D. F. B., rok výr. XXXX, A. : W. XXX P., B. : XCXGYNXMXVUXXXXXX. Pokiaľ ide o vozidlo Š. E., súd prvej inštancie vychádzal z tvrdenia žalovaného, že toto vozidlo kompletne zrekonštruoval po kolízií a že jeho hodnota je 1.600 € a toto motorové vozidlo s príslušenstvom prikázal žalovanému, keď sa v rozhodnej miere pričinil o jeho opravu a keď ho žalobkyňa ani nemá k dispozícií. V prípade vozidla D. F. B. súd vychádzal z dvoch počítačových výstupov U..A. zo dňa 2. 7. 2017, keď obdobné vozidlá čo do kubatúry a roku výroby - aj keď o štyri roky mladšie - sa predávajú približne za 1.990 €, pričom v zmysle vyjadrenia žalovaného má predmetné vozidlo hodnotu niekoľko stovák eur; súd prvej inštancie tak mal za preukázané, že motorové vozidlo v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov má potom hodnotu 1.100 €. Vozidlo s

príslušenstvom rovnako prikázal žalovanému, keď sa v rozhodnej miere pričinil o jeho nadobudnutie a opravu a aj ho užíva. Trojizbový byt č. XX s príslušenstvom na 4 poschodí, vchod č. 2 v bytovom dome v W. na S. T.. súp. č. XXX má hodnotu podľa Znaleckého posudku č. XXX/XXXX zo dňa 7. 4. 2017 93.000 €. Pri určovaní, komu súd tento byt prikáže súd prihliadol nielen na potreby maloletej U., ale aj na aktuálne majetkové pomery žalobkyne a žalovaného, keď žalovaný má viacero dlžôb a nepreukázal stály pracovný pomer a z neho vyplývajúci príjem, na rozdiel od žalobkyne. Žalovaný teda nemá možnosti vyplatiť žalobkyňu, žalobkyňa však má možnosť vyplatiť žalovaného. Pri zohľadňovaní výšky podielu súd prvej inštancie bral do úvahy nielen potreby maloletej dcéry U. S., ale aj mieru pričinenia sa o udržanie spoločných vecí, keď žalovaný svojím násilným správaním voči žalobkyni sťažoval udržanie spoločného majetku. Prvoinštančný súd potom rozdelil podiely na 2/3 z celku v prospech žalobkyne a na 1/3 z celku v prospech žalovaného. Pokiaľ teda predstavoval spoločný majetok hodnotu vo výške 95.700 €, na žalovaného pripadá suma 31.900 € a na žalobkyňu suma 63.800 €. 3/ Žalobkyňa po zániku manželstva investovala svoje peniaze do predmetného bytu; znalecký posudok č. XXX/XXXX zohľadňoval tieto investície a to sumy vo výške 2.268 € za montáž sadrokartónu, vo výške 839,99 € za výmenu strešného okna, vo výške 2.136 € za montáž parkiet a obloženie schodu a vo výške 561,98 € za plastové okná, keď tieto náklady boli vynaložené po zániku manželstva, čiže ešte na spoločný aj keď nevyporiadaný majetok. Žalobkyňa je preto oprávnená požadovať nahradenie tejto investovanej sumy vo výške 5.805,97 €. Pokiaľ ide o zhodnotenie predmetného bytu materiálom a prácami v roku 2014 vo výške 4.177,86 €, z časovej súslednosti dejov vyplýva, že suma darovaná žalobkyni jej matkou vo výške 13.000 € bola použitá na investície žalobkyne v roku 2014 a to vrátane zhotovenia vstavaných skríň. Vstavané skrine sú tiež súčasťou bytu (§ 120 ods. 1 Obč. zák.), keď môžu slúžiť na uskladnenie vecí užívaných užívateľom bytu, sú pevne spojené s predmetom ohraničujúcim byt (konštrukcia bytového domu) a čiastočne aj k súčasti bytu - podlahy a omietky. Ich odstránením dôjde k čiastočnému estetickému znehodnoteniu bytu, keď bez ďalšieho by ostali viditeľné narušenia podlahy a povrchového náteru steny s omietkou. Predmetné vstavané skrine sú tiež vyhotovené na mieru, v inej miestnosti na inom mieste by bez ďalších úprav neboli použiteľné; vzhľadom na uvedené okolnosti súd prvej inštancie skonštatoval, že vstavané skrine sú súčasťou bytu, bolo preto potrebné zohľadniť aj túto investíciu a sumu vynaloženú na spoločný majetok z majetku žalobkyne vrátiť. Žalobkyňa tak vynaložila zo svojho majetku na spoločný majetok - byt náklady na zhotovenie vstavaných skríň podľa faktúr č. XXXXXXXX, XXXXXXXX U. XXXXXXXX celkom vo výške 3.004,56€. 4/ Nebolo sporné medzi stranami sporu, čo bolo aj preukázané z Čestného prehlásenia o pravdivosti údajov, že žalobkyňa dostala v januári 2014 od svojej matky sumu 13.000 €, nebolo však preukázané, že zostatok sumy na sumu 4.177,86 € sa použil na spoločný majetok. Nebolo preto možné žalobkyni priznať náhradu tejto sumy ako jej peňažných prostriedkov vynaložených na spoločný majetok (§ 150 Obč. zák.). Bolo tiež preukázané výpoveďou žalobkyne a nepriamo potvrdené aj výpoveďou žalovaného a U.. S. st., že žalovaná zdedila sumu 3319,39 € (pôvodne 100.000,-Sk) a že táto suma bola použitá na nadobudnutie predmetného bytu, žalobkyňa má preto nárok, aby sa jej táto suma vynaložená na spoločný majetok zo svojho majetku vrátila. Obdobne aj žalovaný vynaložil na nadobudnutie predmetného bytu vlastné prostriedky a to jednak sumu poskytnutú mu jeho otcom vo výške 56.000,- Sk na poslednú splátku na byt, keď aj sám U.. S. st. uviedol, že peniaze na byt celkovo okolo 150.000,- Sk dával postupne asi po 5.000,- Sk - 10.000,-Sk, teda nie je zrejmé, či peniaze, čo dával na byt sa skutočne aj na byt vynaložili. Nebolo tiež sporné, že žalovaný zaplatil prvú splátku istiny. Celkovo sa tak vynaložilo na byt z majetku žalovaného 2.854,68 € (pôvodne 86.000,-Sk), ktorú sumu je potrebné žalovanému vydať. Výška sumy, ktorú má žalobkyňa žalovanému vyplatiť za jeho podiel je potom 31.900 € - 5.554,68 € - 10.753,10 € (ako rozdiel súm, ktoré sa majú vyplatiť žalobkyni a žalovanému za vlastný vynaložený majetok na spoločný majetok) t.j. 15.592,22 €. 5/ O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s tak, že plne úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov konania, keď táto bola v spore proti žalovanému plne úspešná. Pokiaľ ide o súdny poplatok, tento vyrubil súd prvej inštancie z poplatkového základu vo výške 97.500 € ako súčet všetkých vyporiadavaných vecí ( z.č. ), pričom za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je poplatok vypočítaný ako 3 % ak sa konanie skončilo rozsudkom z predmetu konania, v prejednávanom prípade vo výške 2.871 €. 6/ Uvedený rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalovaný, v celom rozsahu, keď vytýkal súdu prvej inštancie, že mu nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovať patriace mu procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ďalej že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a tiež že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný poukazoval na to, že sa v predmetnej právnej veci dňa 13. 12. 2017 konalo pojednávanie, na ktorom súd rozhodol rozsudkom

sp. zn. - 252, ktorého sa žalovaný nemohol zúčastniť z objektívnych dôvodov, nakoľko bol v tom čase služobne odcestovaný. Žalovaný pracuje ako vodič medzinárodnej a vnútroštátnej dopravy. O skutočnosti, že nastupuje do nového zamestnania, informoval žalovaný súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 10. 11. 2017; na poslednej strane zápisnice z uvedeného pojednávania je zaznamenaný oznam žalobcu aj žalovaného, že na deň 13. 12. 2017 nemajú plánovaný iný termín pojednávania, lekárske vyšetrenie ani dovolenku, s tým, že žalovaný uviedol, že ide do nového zamestnania, takže sa nevie presne vyjadriť. Žalovaný teda súdu nepotvrdil termín pojednávania ani to, že sa na ňom môže zúčastniť. V danom čase sa žalovaný nachádzal pracovne v Monte Carle, kde presne dňa 13. 12. 2017 o 10.30 hod. vykonával nakládku tovaru. O uvedenom svedčí aj záznam o prevádzke vozidla, vydaný zamestnávateľom žalovaného. Súd prvej inštancie nevykonal žiadne opatrenia na to, aby kontaktoval žalovaného, či sa môže dostaviť na pojednávanie, napriek tomu, že mal vedomosť o tom, že je možné, že sa žalovaný pojednávania dňa 13. 12. 2017 nebude môcť zúčastniť. Rozhodnutím súdu, resp. uskutočnením pojednávania bez účasti žalovaného, t.j. bez toho, aby žalovaný mal možnosť vyjadriť sa k veci a osobne bol prítomný na pojednávaní, súd prvej inštancie zásadným spôsobom porušil práva žalovaného na spravodlivý súdny proces. Žalovanému bola postupom súdu odňatá možnosť možnosť hájiť v predmetnom konaní svoje práva. Z opatrnosti mal súd pojednávanie odročiť, a to aj z dôvodu, že žalovaný nemal právneho zástupcu, ktorý by ho v prípade neúčasti mohol v konaní pred súdom zastupovať. 7/ Žalovaný ďalej namietal, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd prvej inštancie nemal všetky informácie a dôkazy, aby mohol riadne a právne správne rozhodnúť vo veci samej, a to aj z dôvodu, že sa žalovaný nemohol na pojednávanie dňa 13. 12. 2017 dostaviť, nemohol tak doložiť ďalšie dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia. Konkrétne išlo o zahrnutie ešte ďalších nákladov do BSM, ktoré mali byť zahrnuté a vyporiadané v rámci tohto konania. Išlo o pôžičku, ktorú mali obaja manželia uzatvorenú s Otakarom Malým z r. 2010 vo výške 4.000 €. Uvedená pôžička bola súčasťou BSM, z ktorej mali žalobkyňa aj žalovaný úžitok spoločne. Tieto finančné prostriedky nie sú predmetom vysporiadania v tomto konaní; žalovaný tým, že sa nemohol objektívne dostaviť na pojednávanie, nemohol ani danú pôžičku súdu uviesť a predložiť o jej existencii dôkazy. Keďže finančné prostriedky z predmetnej pôžičky patrili do BSM, je žalovaný názoru, že aj náklady na splatenie tejto pôžičky majú byť pri vyporiadaní BSM rozdelené medzi obe strany sporu. Žalovaný navrhoval napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu ako prvoinštančného tak i odvolacieho konania. 8/ Na odvolanie žalovaného sa písomne vyjadrila žalobkyňa tak, že predmetné odvolanie a dôvody v ňom uvedené označila za nedôvodné v celom rozsahu. Ona sa plne stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, ktorého rozhodnutie považuje vo všetkých jeho výrokoch za vecne správne a zákonné, súčasne za riadne odôvodnené. Uviedla, že v prípade odvolacieho dôvodu, ktorý mal spočívať v porušení práva žalovaného spravodlivý proces, tento nemá oporu nielen v procesných ustanoveniach , ale tvrdenia žalovaného ani nevyplývajú z obsahu súdneho spisu. Dôvody, pre ktoré sa môže pojednávanie odročiť uvádza ust. . Upozornila, že v zmysle môže súd rozhodnúť o odročení pojednávania a to len vtedy, ak sú kumulatívne splnené dve podmienky, a síce, že pre nemožnosť strany sporu zúčastniť sa vytýčeného termínu pojednávania sú dané náležité dôvody a že nemožno od strany alebo jej právneho zástupcu spravodlivo požadovať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. Návrh strany na odročenie pojednávania musí obsahovať všeobecné náležitosti podľa ust. a , ako aj osobitné náležitosti podľa ust. , t.j. dôležitý dôvod odročenia. Žalobkyňa k tomu dodala, že od podania žaloby v marci 2016 súd prvej inštancie za účelom zistenia skutkového stavu veci vytýčil termíny pojednávania : dňa 23. 1. 2017 (žalovaný bol riadne predvolaný, nedostavil sa bez ospravedlnenia), dňa 13. 3. 2017 (žalovaný bol riadne predvolaný, nedostavil sa bez ospravedlnenia), dňa 10. 5. 2017 (žalovaný bol riadne predvolaný, pojednávania sa zúčastnil, súd ho vypočul), dňa 3. 7. 2017 (žalovaný bol riadne predvolaný, nedostavil sa bez ospravedlnenia), dňa 10. 11. 2017 (žalovaný bol prítomný na pojednávaní, na ktorom súd vykonal výsluch svedka, navrhnutého žalovaným, súd ďalej zisťoval u strán sporu návrhy na doplnenie dokazovania - tu žalovaný predložil listinu potvrdenie o splatení pôžičky, pričom na otázku súdu, či disponuje zmluvou o pôžičke, uviedol, že túto zmluvu nevie nájsť, požičal si peniaze, chvíľu to neplatil a preto uzatvorili dodatok k zmluve, kde na otázku právneho zástupcu žalobkyne žalovaný uviedol, že tieto požičané peniaze použil na úhradu členského podielu v družstve, pričom žalobkyňa spresnila, že peniaze boli použité na to, aby byt v W. nešiel do dražby, keďže žalovaný nehodlal správcovi bytového domu platiť mesačné zálohové platby. Žalovaný tiež uviedol, že má dňa 15. 11. 2017 termín v Centre právnej pomoci, nový termín pojednávania vzal na vedomie a bol súdom zaviazaný v lehote 7 dní doručiť fotokópiu k zmluve, ktorú žiada vykonať ako dôkaz vo dvoch vyhotoveniach) a napokon dňa 13. 12. 2017 (žalovaný sa na

pojednávanie nedostavil bez ospravedlnenia, do súdneho spisu nezaložil v súdom stanovenej lehote žiadne listiny), súd vyhlásil dokazovanie za skončené a vytýčil termín pojednávania len za účelom vyhlásenia rozsudku dňa 12. 1. 2018 (žalovaný riadne predvolaný, neúčasť neospravedlnil, súd vo veci rozhodol). Žalovanému bol daný súdom prvej inštancie dostatočný priestor na vyjadrenie sa k žalobe, k listinným dôkazom a skutkovým tvrdeniam žalobkyne, pričom žalovaný navrhol vykonanie dôkazu výsluchom svedka - svojho otca, žiadne ďalšie ani listinné dôkazy, skutkové tvrdenia do súdneho spisu za dva roky trvania súdneho sporu nezaložil. Pravidelne bez ospravedlnenia sa nezúčastňoval vytýčených termínov pojednávania, keď termíny buď vzal osobne na vedomie alebo mu bol predvolania doručené súdom. Žalobkyňa zdôraznila, že v zmysle je právom, nie povinnosťou strany sporu byť prítomný na pojednávaní a využiť jednotlivé prostriedky procesnej obrany alebo procesného útoku, ktoré dáva stranám sporu zákon. Žalobkyni tiež nie je jasné, z ktorého ustanovenia vyplýva súdu povinnosť „kontaktovať žalovaného s tým, či sa tento môže zúčastniť pojednávania“, aby mu nebolo odňaté právo konať pred súdom. Ako však vyplýva zo zápisnice z pojednávania zo dňa 10. 11. 2017, žalovaný súdu predložil na nahliadnutie listinu označenú ako „Príloha k zmluve“ uzatvorenú medzi žalovaným a p. R. Q., pričom súdom bola žalovanému daná lehota na založenie tejto listiny do súdneho spisu v potrebnom počte kópií, vrátane zmluvy o pôžičke, ku ktorej mala byť údajne táto listina vyhotovená. Ide o totožnú listinu založenú žalovaným k podanému odvolaniu a preto neobstojí tvrdenie žalovaného, že mu nebolo súdom umožnené doplniť tento listinný dôkaz a že v dôsledku uvedeného nebol súdom dostatočne zistený skutkový stav veci a následne že došlo k nesprávnemu právnemu posúdenie veci. K žalovaným označenej pôžičke žalobkyňa uviedla, že žalovaný opomenul, že táto peňažná pôžička bola žalovaným čerpaná za trvania manželstva a súčasne bola za trvania manželstva aj splatená z prostriedkov patriacich do BSM, podobne ako ďalších cca minimálne 10 peňažných pôžičiek, ktoré počas trvania manželstva splatila žalobkyňa tiež z prostriedkov patriacich do BSM, nakoľko išlo o bežné príjmy strán sporu. Aj táto peňažná pôžička vznikla po vykázaní žalovaného zo spoločnej nehnuteľnosti - bytu č. XX na S. T..B. W. a bola žalovaným uhradená ešte za trvania manželstva; nejde o záväzok, ktorý by mal súd vyporiadavať, nakoľko v čase zániku manželstva už neexistoval a žalovaným, v konaní ani nebolo preukázané, že by išlo o spoločný záväzok a nie napr. o pôžičku, ktorú si čerpal žalovaný za účelom úhrady iných záväzkov, ktoré má z neúspešného podnikania. Žalobkyňa poznamenala, že pokiaľ ide o odvolací dôvod, spočívajúci v nesprávnom právnom posúdení veci, tento odvolací dôvod žalovaný nijako neodôvodnil. Zo strany súdu prvej inštancie nedošlo ani k mylnému použitiu právnej normy na zistený skutkový stav ale k použitiu takej právnej normy, ktorá sa na skutkový stav nevzťahuje, t.j. súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke správne. Súd prvej inštancie tiež v konaní postupoval v súlade so zákonom, žalovanému dal napriek jeho nesúčinnosti a opakovanej neúčasti bez ospravedlnenia dostatočný priestor na to, aby sa k prejednávanej právnej veci nielen vyjadril, ale tiež navrhol/predložil dôkazy, ktoré žiada súdom vykonať. Žalovaný opakovanou neospravedlnenou neúčasťou na vytýčených termínoch pojednávania sledoval jediný zámer a síce zneužitie svojich procesných práv na úkor druhej strany sporu. Žalovanému na výsledku sporu nezáleží, nakoľko spoločnú nehnuteľnosť zadĺžil takým množstvom záväzkov, že si je vedomý nemožnosti záchrany tohto bytu pre vlastnú potrebu. Čo je však v rozpore s dobrými mravmi, je úmyselné konanie žalovaného, ktorý svojou nečinnosťou, opakovaným marením termínov pojednávania sledoval jediný cieľ, a síce, aby súdni exekútori začali s predajom spoločnej nehnuteľnosti a o strechu nad hlavou prišla nielen žalobkyňa, ale navyše aj deti pochádzajúce z manželstva strán sporu. V danom čase je výška záväzkov výlučne žalovaného, pre ktoré sa vykonáva exekúcia predajom nehnuteľnosti viac ako 40.000 € a táto suma naďalej stúpa, pričom žalobkyňa v tomto konaní v záujme spoločných detí hodlá zachrániť byt pred dražbou. Teda podaním súdnej žaloby sledovala legitímne očakávanie, že spor bude bez prieťahov prejednaný a rozhodnutý. Z obsahu odvolania žalovaného neplynie, že by mal konkrétne námietky týkajúce sa nezákonného rozhodnutia o spôsobe vyporiadania BSM súdom prvej inštancie, prípadne výšky vyrovnacieho podielu, ktorý mu bude musieť žalobkyňa zaplatiť. Dôvodom je že takéto peňažné prostriedky sa do fyzickej dispozície žalovaného nikdy nedostanú, pretože budú obratom postihnuté výkonom exekúcie v prospech niektorého z oprávnených výlučne žalovaného. Podľa názoru žalobkyne nie je daný žiadny zákonný dôvod, pre ktorý by bolo nutné napadnutý rozsudok zrušiť; žalovaná preto navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny a zároveň jej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 9/ Ďalšie vyjadrenia strany sporu vo veci neučinili. 10/ Podľa prechodných ustanovení účinného od 1.7.2016 (ďalej len „“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

11/ Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle a (t.j. v celom rozsahu), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (vo veci verejne vyhlásil rozsudok) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 12/ Podľa Obč. zák. ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v . 13/ Podľa Obč.zák. ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd. 14/ Podľa Obč.zák. pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti. 15/ Predmetom vyporiadania BSM je všetko, čo patrilo do tohto spoluvlastníctva a existovalo v čase jeho zániku, teda ku dňu právoplatnosti rozsudku súdu o rozvode manželstva účastníkov a táto doba je tiež rozhodujúca pre posúdenie stavu veci (vek, kvalita, miera opotrebenia veci). Základnou zásadou pri vykonaní vyporiadania je, že podiely oboch manželov sú rovnaké, s prihliadnutím na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí, je možné určiť podiely ak iným pomerom. Ďalšou zásadou je, že každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo to, čo zo svojho oddeleného majetku vynaložil na spoločný majetok, a je povinný uhradiť to, čo sa zo spoločného majetku manželov vynaložilo na jeho oddelený majetok. 16/ Rozhodnutie prvoinštančného súdu v danom prípade správne vychádza zo zistenia, že zásadu, že podiely oboch manželov sú rovnaké, tu nemožno uplatniť, keď z vykonaného dokazovania vyplynuli práve také okolnosti, ktoré vyžadovali určenie podielov v rozdielnej výške (žalovaný sa dopustil voči žalobkyni viacerých trestných činov, za ktoré bol právoplatne odsúdený). Zjavne žalovaný tento záver prvoinštančného súdu aj prijal, nakoľko tento záver súdu prvej inštancie vo svojom odvolaní nijako nespochybňoval. Jeho odvolacie dôvody spočívali v námietke, že mu súd prvej inštancie znemožnil svojím postupom uplatňovať svoje procesné práva a teda, že mu odňal právo na spravodlivý súdny proces, a napokon namietal, že v rámci konania BSM mala byť vyporiadaná tiež pôžička, ktorú im počas trvania manželstva ešte v r. 2010 poskytol p. R. Q. vo výške 4.000 €. Uvedené odvolacie dôvody vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnené. 17/ V prípade žalovaným tvrdeného porušenia práva na spravodlivý proces odvolací súd uvádza, že v postupe prvoinštančného súdu nezistil porušenie procesných práv žalovaného. V posudzovanom prípade sa žalovaný opakovane bez akéhokoľvek ospravedlnenia nezúčastnil na termíne pojednávania, napriek riadne vykázanému doručeniu predvolania (pojednávanie v termínoch dňa 23. 1. 2017, tiež 13. 3. 2017). Žalovaný sa dostavil na pojednávanie konané dňa 10. 5. 2017, na ktorom bol vypočutý k žalobnému návrhu, na ktorom žalovaný sám uviedol, že okrem bytu a dvoch áut nič ďalšie so žalobkyňou v BSM nemali (č.l. 180 spisu). Zároveň navrhol vykonať dokazovanie vypočutím jeho otca U. S. st. ako svedka, ktorému návrhu súd prvej inštancie aj vyhovel a tento dôkaz vykonal na pojednávaní dňa 10. 11. 2017. Na pojednávaní dňa 10. 11. 2017 bola žalovanému súdom prvej inštancie uložená povinnosť založiť do spisu kópie listín, ktoré žalovaný predložil súdu na nahliadnutie (Príloha k zmluve), a to v lehote 7 dní, ktorú povinnosť si ale žalovaný nesplnil. Zároveň vzal žalovaný na vedomie termín pojednávania na deň 13. 12. 2017, na ktorý sa však opäť bez akéhokoľvek ospravedlnenia nedostavil. Pojednávanie bolo odročené len za účelom vyhlásenia rozsudku na 12. 1. 2018 (č.l. 248 spisu), na ktorý sa žalovaný nedostavil. Nebolo povinnosťou súdu prvej inštancie zisťovať, či žalovanému zahlásený nástup do nového zamestnania umožní osobnú účasť na pojednávaní dňa 13. 12. 2017. Bolo vecou a povinnosťou žalovaného, aby po zistení, že sa v čase konania termínu pojednávania dňa 13. 12. 2017 bude nachádzať z dôvodu služobnej cesty v zahraničí, oznámil túto skutočnosť súdu prvej inštancie a prípadne navrhol odročenie pojednávania. Žalovaný však zostal pasívny, neoznámil súdu, že dňa 13. 12. 2017 bude na zahraničnej služobnej ceste; nesplnil si ani už spomínanú súdom uloženú povinnosť založiť do spisového materiálu listinné dôkazy, ktoré predložil súdu na nahliadnutie ešte na pojednávaní dňa 10. 11. 2017. Pokiaľ na strane žalovaného vznikla prekážka, dôvodne mu brániaca v osobnej účasti na pojednávaní, mal vyvinúť aktivitu, aby obránil svoje právo. Svoju nečinnosť v tomto smere nemôže vykladať ako zlyhanie súdu prvej inštancie. Žalovanému nič nebránilo, aby sa zúčastňoval na pojednávaniach (s výnimkou služobnej cesty dňa 13. 12. 2017 žalovaný nikdy žiadny dôvod svojej neúčasti na pojednávaní neuviedol), aby sa vyjadroval k žalobe, tiež k tvrdeniam žalovanej, či ňou predloženým dôkazom, aby tiež sám navrhoval vykonanie dôkazov, či predkladal listinné dôkazy.

Napokon, žalovaný bol k žalobe vypočutý (10. 5. 2017), navrhol v konaní vypočuť ako svedka svojho otca, ktorému návrhu súd prvej inštancie aj vyhovel. Žalovaný sa - v prípade svojej osobnej účasti na pojednávaní - vyjadroval k vykonanému dokazovaniu. Odignoroval však viaceré termíny pojednávania, rovnako tak povinnosť predložiť súdu listinné dôkazy, hoci tieto sám žalovaný zjavne považoval za významné. Pokiaľ sa riadne predvolaná strana sporu nedostaví na pojednávanie (termín dňa 13. 12. 2017), pričom zároveň nepožiada z dôležitého dôvodu o jeho odročenie, súd môže prejednať vec v neprítomnosti takejto strany sporu ( ), čo v danom prípade súd prvej inštancie aj učinil. 18/ Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalovaného, že súd prvej inštancie pri vyporiadavaní majetku patriaceho do BSM do masy BSM nezahrnul aj pôžičku vo výške 4.000 €, ktorá mala byť stranám sporu poskytnutá p. R. Q. v r. XXXX, žalovaný bol povinný v konaní preukázať, že takáto pôžička bola počas trvania manželstva manželom poskytnutá, že finančné prostriedky z nej boli použité v zmysle ust. a nasl. Obč. zák. na spoločný majetok, príp. že ju uhradil zo svojho oddeleného majetku. Vychádzajúc z vyjadrenia samotného žalovaného na pojednávaní dňa 10. 5. 2017, do BSM okrem bytu č. 21 na S. T.. X B. W. a dvoch áut nič iné nepatrilo. Žalovaný tiež na pojednávaní dňa 10. 11. 2017 predkladal súdu k nahliadnutiu potvrdenie o splatení predmetnej pôžičky, ktoré už ale následne do spisu nezaložil, rovnako tak ani samotnú zmluvu. K odvolaniu pripojil len fotokópiu Prílohy k zmluve (o pôžičke s R. Q. na sumu 4.000 € ), žiadne ďalšie listiny týkajúce sa predmetnej pôžičky žalovaný do spisu nedoložil (zmluvu, ani potvrdenie o splatení pôžičky). V konaní tak nepreukázal, že by išlo o spoločný záväzok bývalých manželov, nielen jeho, ani že predmetné prostriedky boli použité na spoločný majetok patriaci do BSM, prípadne že túto pôžičku uhradil zo svojho oddeleného majetku. Do spoločného majetku by tieto žalovaným tvrdené prostriedky mohli byť zahrnuté len v prípade, ak by žalovaný v konaní preukázal ich použitie v súlade s a nasl. Obč. zák. Dôkazné bremeno, pokiaľ ide o určité skutočnosti, leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky - v danom prípade teda dôkazné bremeno týkajúce sa existencie pôžičky vo výške 4.000 € ako spoločného záväzku, prostriedky ktorého boli použité na spoločný majetok či prípadne uhradené z oddeleného majetku žalovaného, zaťažovalo žalovaného. Žalovaný ale nevedel vyprodukovať také dôkazy, ktoré by vierohodne preukázali, že by išlo o spoločný záväzok bývalých manželov, ani na aký účel mali byť použité požičané prostriedky v sume 4.000 €, ani že by tieto uhradil z jeho vlastného oddeleného majetku. Nebol preto dôvod pojať žalovaným tvrdenú pôžičku v sume 4.000 € do masy BSM a túto v konaní vyporiadať. Pre úplnosť nutno poznamenať, že vyporiadanie BSM neznamená, že pri vyporiadaní dochádza k vyúčtovaniu všetkých príjmov a výdavkov manželov po celý čas trvania bezpodielového spoluvlastníctva. Žalovaným tvrdené odvolacie dôvody teda odvolací súd v konaní nezistil, včítane namietaného dôvodu spočívajúceho v nesprávnom právnom posúdení veci. 19/ Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a zistil skutkový stav veci v zmysle , . Odvolací súd sa stotožnil s právnymi závermi, ku ktorým dospel súd prvej inštancie v rozsudku a na tieto závery poukazuje. V konaní neboli zo strany žalobcu produkované také dôkazy, a ani v odvolaní uvedené také námietky, na základe ktorých by bolo možné spochybniť relevantne skutkové a právne závery, ku ktorým dospel súd prvej inštancie a na ktorých založil svoje rozhodnutie. 20/ Z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (, ), vrátane výroku o trovách konania, o ktorých súd prvej inštancie rovnako správne rozhodol. 21/ O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle , v spojení s ustanovením . Žalovaná mala v odvolacom konaní plný úspech, preto jej vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania v zmysle rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 22/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( prvá veta ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).