Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

62Cr/6/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, konajúc sudkyňou Mgr. Radoslavou Strhárskou v právnej veci žalobcu 1/ bardi s. r. o., so sídlom Matičné námestie 2492, 022 01 Čadca, IČO: 45 003 998 a žalobcu 2/ W. S., C.. XX. XX. XXXX, D. S. A. XXX, XXX XX C. S., občan SR, obaja právne zastúpení Advokátska kancelária JUDr. Peter Strapáč, PhD., s.r.o., so sídlom Ul. 17. Novembra 3215, 022 01 Čadca, IČO: 50 473 522 proti žalovanému STAVMAT STAVEBNINY, s.r.o., so sídlom Pezinská 56, 901 01 Malacky, IČO: 34 116 125, právne zastúpený Advokátska kancelária KONCOVÁ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Legionárska 7158/5, 911 01 Trenčín, IČO: 47 256 907, o zrušenie rozhodcovského rozsudku takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému súd p r i z n á v a náhradu trov konania spoločne a nerozdielne od žalobcu 1/ a žalobcu 2/ v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca 1/ a žalobca 2/ sa žalobou doručenou súdu dňa 13.11.2018, domáhali voči žalovanému zrušenia rozhodcovského rozsudku rozhodcu JUDr. Milana Vojteka, so sídlom Jilemnického 30, 036 01 Martin, vydaného pod sp. zn. R 4/2017 zo dňa 30. 01. 2017, ktorým im bola uložená povinnosť zaplatiť žalovanému (v rozhodcovskom konaní vystupujúcom v postavení žalobcu) spoločne a nerozdielne sumu 3.191,58 Eur s príslušenstvom a nahradiť trovy rozhodcovského konania. Žalobu odôvodnili tým, že rozhodcovský rozsudok im nikdy nebol doručený, preto nemohol nadobudnúť právoplatnosť dňa 08. 02. 2017 ani vykonateľnosť dňa 11. 02. 2017. Z uvedeného dôvodu sa domáhali jeho zrušenia. Žalobcovia mali za to, že zároveň nebola daná právomoc rozhodcovského súdu na rozhodcovské konanie, a to z dôvodu, že medzi účastníkmi rozhodcovského konania nebola platne uzavretá rozhodcovská zmluva, resp. doložka, na základe ktorej bol v rámci rozhodcovského konania vydaný rozhodcovský rozsudok. Žalobcovia vo svojej žalobe uviedli, že Dohoda o zaplatení dlhu v splátkach č. 2842016 zo dňa 09.06.2016, ktorá mala obsahovať rozhodcovskú doložku, bola uzavretá len medzi žalobcom 1/ ako obchodnou spoločnosťou a žalovaným. Žalobca 2/ ako fyzická osoba uvedenú zmluvu nepodpisoval a nemohlo preto dôjsť ani k platnému pristúpeniu k záväzku v zmysle zo strany žalobcu 2/ a uzavretiu rozhodcovskej zmluvy. Zároveň žalobcovia namietali platnosť Dohody o zaplatení dlhu v splátkach č. 2842016 zo dňa 09.06.2016 a uzavretej rozhodcovskej doložky aj z dôvodu, že za veriteľa STAVMAT STAVEBNINY, s.r.o., zmluvu podpísala spoločnosť PATRIOT GROUP, s.r.o., pričom žiadne splnomocnenie tejto spoločnosti veriteľom nie je v dohode priamo uvedené a žiadne splnomocnenie nebolo ani prílohou dohody.

2. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť s odôvodnením, že zo strany žalobcov nebola dodržaná zákonná prekluzívna lehota na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Žaloba bola podaná oneskorene. Uviedol, že z vyznačenej doložky právoplatnosti na napadnutom rozsudku je zrejmé,

že tento nadobudol právoplatnosť dňa 08.02.2017. Žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola podaná dňa 13.11.2018 teda až po uplynutí lehoty v zmysle o rozhodcovskom konaní. Zároveň poukázal na skutočnosť, že žalobca 1/ ani žalobca 2/ v rámci rozhodcovského konania neuplatnili žiadnu zo žalobou uplatnených námietok. Žalobcovia nevyužili možnosť podania žalobnej odpovede, napriek tomu, že zásielky so žalobami si riadne obaja prevzali. V súvislosti s námietkou žalobcu o neplatnosti zmluvy obsahujúcej rozhodcovskú doložku a nedostatku právomoci rozhodcovského súdu poukázal na ustanovenie o rozhodcovskom konaní, z ktorého vyplýva, že je to práve rozhodcovský súd, ktorý môže rozhodnúť o vlastnej právomoci, vrátane akýchkoľvek námietok o údajnej neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, a to na základe námietky podanej účastníkom v rámci rozhodcovského konania. Žalobcovia neplatnosť rozhodcovskej zmluvy a nedostatok právomoci rozhodcovského súdu v priebehu rozhodcovského konania neuplatnili, preto žalovaný poukázal aj na o rozhodcovskom konaní.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením s obsahom pripojeného spisu rozhodcu JUDr. Milana Vojteka, PhD. sídlom Jilemnického 30, 036 01 Martin, pričom zistil, že rozhodcovský rozsudok, ktorý je predmetom tohto konania, bol vydaný dňa 30.01.2017 pod sp. zn. R 4/2017. Žalobcovi 1/, ktorý v rozhodcovskom konaní vystupoval v postavení žalovaného 1/ a žalobcovi 2/, ktorý v rozhodcovskom konaní vystupoval v postavení žalovaného 2/ bola týmto rozsudkom uložená povinnosť zaplatiť žalovanému tohto konania spoločne a nerozdielne sumu 3.191,58 Eur s príslušenstvom a nahradiť trovy rozhodcovského konania. Rozhodcovský rozsudok bol žalobcovi 1/ doručený do vlastných rúk dňa 01.02.2017, skutočnosť, ktorá vyplýva z doručenky nachádzajúcej sa v rozhodcovskom spise, kde žalobca 1/ rozsudok prevzal prostredníctvom splnomocnenca. Žalobca 2/ zásielku obsahujúcu rozhodcovský rozsudok v odbernej lehote neprevzal a táto sa vrátila rozhodcovi dňa 08.02.2017. Z rozhodcovského spisu súd ďalej zistil, že žalobcovi 1/, ako aj žalobcovi 2/ bola tiež doručovaná rozhodcovská žaloba spolu s rozhodcovským uznesením sp. zn. R 4/2017 zo dňa 18.01.2017, kde žalobcovia zásielku prevzali dňa 19.01.2017. Žalobcovia boli v uznesení poučení o možnosti vyjadriť sa k podanej žalobe a o práve podať žalobnú odpoveď v lehote do 7 dní od obdržania žaloby. Rozhodcovský spis neobsahuje žiadne vyjadrenie k rozhodcovskej žalobe, ktoré by bolo podané zo strany žalobcu 1/, či žalobcu 2/. Žalobcovia v rozhodcovskom konaní teda nevyužili možnosť vyjadriť sa k podanej žalobe a vzniesť prípadnú námietku nedostatku právomoci rozhodnúť vec pred rozhodcom JUDr. Milanom Vojtekom.

4. Žalobcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní trvali na skutočnosti, že rozhodcovský rozsudok im nikdy nebol doručený, pretože žalobca 2/ zásielku, ktorá mu bola doručovaná na adresu jeho trvalého bydliska, neprevzal a táto sa vrátila jej odosielateľovi a žalobca 1/ nemal vedomosť o tom, že by na preberanie zásielok splnomocnil akúkoľvek inú osobu.

5. Podľa o rozhodcovskom konaní, v znení neskorších predpisov; v rozhodcovskom konaní možno rozhodovať všetky spory týkajúce sa právnych vzťahov, ohľadom ktorých možno uzatvoriť dohodu o urovnaní vrátane sporov o určení, či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je.

6. Podľa o rozhodcovskom konaní, v znení neskorších predpisov, v rozhodcovskom konaní nemožno rozhodovať spory a) o vzniku, zmene alebo o zániku vlastníckeho práva a iných vecných práv k nehnuteľnostiam, b) o osobnom stave, c) súvisiace s núteným výkonom rozhodnutí, d) ktoré vzniknú v priebehu konkurzného a reštrukturalizačného konania.

7. Podľa o rozhodcovskom konaní, v znení neskorších predpisov, rozhodcovský súd je oprávnený rozhodnúť o svojej právomoci vrátane námietok týkajúcich sa existencie alebo platnosti rozhodcovskej zmluvy. Ak dospeje k záveru, že nemá právomoc rozhodovať vo veci samej, uznesením rozhodcovské konanie zastaví.

8. Podľa o rozhodcovskom konaní, v znení neskorších predpisov, účastník rozhodcovského konania, ktorý chce uplatniť námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, môže tak urobiť v rozhodcovskom konaní najneskôr pri prvom úkone vo veci samej. Toto časové obmedzenie neplatí pre námietku neplatnosti rozhodcovskej zmluvy zakladajúcej sa na tom, že o veci nemožno rozhodovať v rozhodcovskom

konaní, alebo, že vo veci má byť rozhodované podľa osobitného zákona; 1a) túto námietku možno uplatniť až do skončenia ústneho pojednávania, pri písomnom konaní až do vydania rozhodcovského rozsudku. Námietku, že sporná otázka prekračuje právomoc rozhodcovského súdu, musí účastník rozhodcovského konania uplatniť najneskôr vtedy, keď sa počas rozhodcovského konania o tejto otázke dozvie.

9. Podľa o rozhodcovskom konaní, v znení neskorších predpisov; ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli inak, písomnosti sa považujú za doručené, ak boli doručené adresátovi osobne alebo do sídla, alebo na miesto podnikania adresáta, alebo na miesto jeho trvalého pobytu. Ak nemožno doručiť písomnosť adresátovi na nijakom z uvedených miest ani po vynaložení primeraného úsilia na zistenie tejto skutočnosti, písomnosti sa považujú za doručené, ak sú zaslané do posledného známeho sídla alebo miesta výkonu podnikania, alebo miesta trvalého pobytu adresáta doporučenou zásielkou alebo iným spôsobom, ktorý umožňuje overiť snahu doručiť písomnosti.

10. Podľa o rozhodcovskom konaní, v znení neskorších predpisov; tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania, ak a) účastník rozhodcovského konania preukáže, že 1. nemal spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s právnym poriadkom, podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva uzavrieť, alebo že takáto dohoda nebola uzavretá, podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, 2. nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom konaní alebo že mu nebolo umožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní, 3. rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva, alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, alebo že rozsudok prekračuje dosah dohovoru o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky; ak ale môžu byť časti rozhodcovského rozsudku vo veciach podrobených rozhodcovskému konaniu oddelené od častí rozsudku pojednávajúcich o veciach, ktoré nie sú mu podrobené, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, 4. rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým účastníkmi rozhodcovského konania alebo že sa táto dohoda neuzavrela, ak ustanovenie rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami tohto zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

11. Podľa o rozhodcovskom konaní, v znení neskorších predpisov; na dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. a) súd neprihliadne, ak ich účastník nenamietal v konaní pred rozhodcovským súdom v lehote na to ustanovenej, inak bez zbytočného odkladu.

12. Podľa o rozhodcovskom konaní, v znení neskorších predpisov; žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 60 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa , lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

13. Na základe dôkazných prostriedkov navrhnutých stranami konania a vykonaných v prejednávanej veci, súd vyhodnotil ako nespornú skutočnosť, že žalobcovi 1/ a žalobcovi 2/ bola rozhodcovským rozsudkom rozhodcu JUDr. Milana Vojteka vydaných pod sp. zn. zo dňa 30.01.2017 uložená povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 3.191,58 Eur s príslušenstvom a nahradiť trovy rozhodcovského konania. Z obsahu žaloby bolo zrejmé, že žalobcovia sa v konaní domáhali zrušenia uvedeného rozhodcovského rozsudku z dôvodu neexistencie právomoci rozhodcovského súdu, ako aj pre neexistencie rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi žalobcom 2/ a žalovaným podľa . a . o rozhodcovskom konaní.

14. Medzi stranami konania bolo sporné, či rozhodcovský rozsudok bol žalobcovi 1/ a žalobcovi 2/ doručený a či žaloba na tunajšom súde bola podaná v prekluzívnej lehote v zmysle o rozhodcovskom konaní. Žalobcovia spochybňovali riadne doručenie rozhodcovského rozsudku. Z obsahu rozhodcovského spisu a v ňom nachádzajúcej sa doručenky vyplýva, že žalobca 1/ zásielku obsahujúcu rozhodcovský rozsudok prevzal prostredníctvom splnomocnenca dňa 01.02.2017 a aj napriek tomu v konaní tvrdil, že zásielka mu doručená nebola. V tomto kontexte súd konštatoval, že

doručenka je verejnou listinou, pričom údaje nachádzajúce sa na doručenke sa považujú za nesporné, pokiaľ sa nepreukáže opak. Dôkazné bremeno v tomto prípade zaťažovalo stranu žalujúcu. Žalobcovia v konaní nenavrhli vykonať žiadne dôkazy preukazujúce ich tvrdenie, že žalobca 1/ na preberanie zásielok žiadnu osobu nesplnomocnil. Zásielka podľa doručenky bola doručovaná na adresu sídla žalobcu 1/, zapísanú v obchodnom registri a prevzatá splnomocnencom dňa 01.02.2017, preto prekluzívna lehota 60 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku v zmysle o rozhodcovskom konaní, na podanie žaloby žalobcovi 1/ uplynula dňom 04.04.2017. Vzhľadom na to, že žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola tunajšiemu súdu doručená až dňa 13.11.2018, žaloba nebola podaná v zákonnej prekluzívnej lehote, skutočnosť ktorá je jedným z dôvodov, pre ktorý súd žalobu vo vzťahu k žalobcovi 1/ v tomto súdnom konaní zamietol.

15. Pokiaľ ide o doručovanie zásielky obsahujúcej rozhodcovský rozsudok žalobcovi 2/ súd poukazujúc na ustanovenie o rozhodcovskom konaní konštatoval, že rozhodcovský rozsudok je nutné považovať za doručený a aj v prípade, že žalobca 2/ zásielku v odbernej lehote neprevzal. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia, ak nemožno doručiť písomnosť adresátovi na adresu jeho trvalého pobytu ani po vynaložení primeraného úsilia na zistenie tejto skutočnosti, písomnosti sa považujú za doručené, ak sú zaslané do posledného známeho miesta trvalého pobytu adresáta doporučenou zásielkou alebo iným spôsobom, ktorý umožňuje overiť snahu doručiť písomnosti. V danom prípade bol rozhodcovský rozsudok doručovaný na adresu: „A. XXX, XXX XX C. S., čo je adresa trvalého pobytu, uvádzaná samotným žalobcom 2/ aj v tomto súdnom konaní. Súd preto nemal pochybnosti o správnom uplatnení fikcie doručenia rozhodcovského rozsudku, ktorý žalobca 2/ v odbernej lehote neprevzal a zásielka sa dňa 08. 02. 2017 vrátila jej odosielateľovi. Vzhľadom na to, že žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola doručená súdu až dňa 13.11.2018 ani v prípade žalobcu 2/ nemal súd pochybnosti, že žaloba nebola podaná v zákonnej prekluzívnej lehote a žalobu vo vzťahu k žalobcovi 2/ zamietol.

16. Okrem vyššie uvedeného dôvodu na zamietnutie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, spočívajúceho v zmeškaní zákonnej lehoty na podanie žaloby, súd vyhodnotil, že medzi stranami bolo sporné, či medzi žalobcom 1/, žalobcom 2/ a žalovaným, bola platne uzavretá rozhodcovská zmluva, resp. rozhodcovská doložka, na základe ktorej by vznikla právomoc rozhodcovi rozhodovať spory, keď žalobca 2/ v konaní tvrdil, že účastníkom rozhodcovskej zmluvy nebol, takúto doložku nepodpísal a v tomto kontexte bola potom predmetom prejednávanej veci sporná aj otázka existencie právomoci rozhodcu na prejednanie nároku žalovaného vyplývajúceho zo zmluvného vzťahu medzi žalovaným a žalobcom 2/.

17. Súd v danej veci konštatoval, že v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je úlohou súdu skúmať hmotnoprávne aspekty záväzkového vzťahu, ktoré boli predmetom rozhodcovského konania a preto sa zameral len na skúmanie dodržania procesného postupu rozhodcu v rozhodcovskom konaní podľa ustanovení , o rozhodcovskom konaní, pričom s poukazom na v spojení s Zákona vyhodnotil, že v danom prípade sa nejedná o spor, ktorý by bol vylúčený z rozhodcovského konania. Pokiaľ ide o žalobcami namietanú neplatnosť a neexistenciu rozhodcovskej zmluvy bol súd toho názoru, že skúmať platnosť a existenciu rozhodcovskej zmluvy je s poukazom na Zákona oprávnený rozhodcovský súd, resp. rozhodca v rámci rozhodovania o svojej právomoci, keďže námietka nedostatku právomoci rozhodcovského súdu na rozhodovanie vo veci môže byť daná zo strany účastníkov rozhodcovského konania aj z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej zmluvy. Zákon umožňuje účastníkovi konania uplatniť námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu, resp. rozhodcu priamo v rozhodcovskom konaní, pričom zákonodarca v ustanovení Zákona obmedzil lehotu, do ktorej tak účastník môže urobiť, a to najneskôr pri prvom úkone vo veci samej.

18. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalobcovi 1/ aj žalobcovi 2/ bola rozhodcovská žaloba doručovaná do vlastných rúk dňa 19.01.2017, kde žalobcovia boli zároveň poučení o možnosti v lehote 7 dní od obdržania žaloby vyjadriť sa k podanej rozhodcovskej žalobe. Žalobcovia sa v rozhodcovskom konaní žiadnym spôsobom nevyjadrili a platnosť rozhodcovskej zmluvy popierali len v tomto súdnom konaní. V danom prípade teda nenastala situácia, že by žalobcovia v rozhodcovskom konaní námietku neplatnosti rozhodcovskej zmluvy a z tohto vyplývajúci nedostatok právomoci rozhodcovského súdu uplatnili, hoci tak urobiť mohli, keďže rozhodca ich o možnosti podania žalobnej odpovede poučil a žalobu s listinnými dokladmi im aj riadne doručil.

19. Vychádzajúc z uvedeného bol súd potom toho názoru, že ďalšou základnou otázkou pre posúdenie dôvodnosti žalobného návrhu v prejednávanej veci bolo, či v prípade, ak účastník rozhodcovského konania nepodá námietku neexistencie alebo neplatnosti rozhodcovskej zmluvy v rozhodcovskom konaní v zmysle , môže sa na všeobecnom súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodu, že popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy. Súd aj s poukazom na názor Najvyššieho súdu SR vyslovený v rozsudku č. k. zo dňa 29.05.2014, dospel k záveru, že pokiaľ účastník rozhodcovského konania námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy pri prvom úkone vo veci samej v rozhodcovskom konaní neuplatní, nárok na zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu námietky nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neplatnosť alebo neexistenciu rozhodcovskej zmluvy na príslušnom všeobecnom súde s odkazom na ustanovenie , už úspešne uplatňovať nemôže. Súd taktiež poukazuje aj na zákona, ktorý výslovne ustanovuje, že súd na dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku, ktoré účastník nenamietal v rozhodcovskom konaní neprihliadne. Z dôvodu neuplatnenia námietky neplatnosti rozhodcovskej zmluvy v rozhodcovskom konaní súd preto vyhodnotil, že žalobcami uplatnený nárok nie je dôvodný a aj z tohto dôvodu podanú žalobu zamietol.

20. Podľa (ďalej len „“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

21. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa a za použitia zásady úspechu žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný, priznal nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi 1/ a žalobcovi 2/ v plnom rozsahu, t. j. v rozsahu 100 %, pričom o samotnej výške trov konania bude rozhodnuté postupom podľa po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.