Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14Csr-1-2018.pdf
PDF · 134.83 KB
Case nature
Area
Subarea
14Csr/1/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudcom JUDr. Martou Szántaiovou v spore žalobcu: M. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX/XXX, N., zastúpeného JUDr. Petrom Vachanom, advokátom, Pavla Mudroňa 1191/5, Žilina, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto
rozhodol:
I. Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného záujmovým združením právnických osôb Združenie arbitráže a mediácie, vydaný dňa 08.07.2016 pod sp. zn. SR 00447/16.
II. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou domáhal, aby súd zrušil rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného záujmovým združením právnických osôb Združenie arbitráže a mediácie, vydaný dňa 08.07.2016 pod sp. zn. SR 00447/16, z dôvodov, že v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil dôkazy, ktoré som predložil, nevykonal navrhované dôkazy alebo mu neumožnil predložiť dôkazy a toto pochybenie mohlo mat' vplyv na výsledok sporu, stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa a toto porušenie mohlo mat' vplyv na výsledok sporu, rozhodcovský rozsudok ho zaväzuje na plnenie, ktorého povahu považuje za objektívne nemožnú, právom nedovolenú alebo odporujúcu dobrým mravom, výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky, rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že zmluva o úvere zo dňa 10.12.2013 je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, nakoľko žalovaný zámerne žalobcu označil ako fyzickú osobu podnikateľa a to napriek tomu, že úver bol braný pre osobnú spotrebu spotrebiteľa. V zmluve je uvedený ako veriteľ žalovaný a žalobca ako dlžník v jej úvodnej časti je označený IČOm. V ďalšej časti zmluvy je už identifikovaný svojim rodným číslom a číslom občianskeho preukazu. Zmluva o úvere uzatvorená medzi stranami sporu dňa 10.12.2013 je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaný vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, a žalobca je spotrebiteľ, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, alebo inej podnikateľskej činnosti. V zmluve je síce žalobca označený ako fyzická osoba - podnikateľ (obchodným menom a IČOm), a zároveň je v zmluve uvedené, že prostriedky sú určené na výkon podnikania, avšak v prípade pochybností, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (veriteľ). Samotná okolnosť, že žalobca v čase uzavretia úverovej zmluvy bol držiteľom živnostenského oprávnenia nepreukazuje, že zmluvu o úvere uzavrel ako podnikateľ na účel podnikania. Žalobca v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Súdneho dvora EÚ z 3. septembra
2015 Vo veci C-110/14, Horatiu I. Z. proti SC U. C. SA. Z uvedeného dôvodu žalobca uvádza, že zmluva o úvere zo dňa 0.12.2013 je spotrebiteľskou zmluvu, ktorá keďže neobsahuje zákonom predpísané náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch je bezúročná a bez poplatkov. Poplatok vo výške 432 Eur predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Rozhodcovská zmluva zo dňa 10.12.2013, na podklade ktorej mal rozhodcovský súd preukázanú právomoc konať, je ako neprijateľná zmluvná podmienka neplatná, resp. samotná zmluva pre rozpor so všeobecne záväznými právnymi predpismi na ochranu spotrebiteľa je neplatná. Ak veriteľ zostavil znenie rozhodcovskej zmluvy vo vopred pripravenej formulárovej podobe a jednostranne určil, ktorému rozhodcovskému súdu bude vec predložená, ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, čo judikoval Krajský súd Trenčín vo svojom rozhodnutí sp. zn. 23CoE/338/2015 zo dňa 16.01.2016. Na základe uvedených skutočností, jednoznačne nebola daná právomoc rozhodcovského súdu konať a vydať rozhodnutie v uvedenej právnej veci. Stály rozhodcovský súd priznal vo svojom rozsudku žalovanému spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. zmenkový úrok vo výške 0,25 % a to aj napriek tomu , že ustanovenie § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z. uvádzalo „ súvislostis poskytovaním spotrebiteľského úveru nemožno splnit' dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou alebo šekom". Z predloženej výzvy na úhradu alebo nový splátkový kalendár žalovaný k 09.10.2017 požaduje od žalobcu peňažné plnenie vo výške 2 906,74 Eur, takýto nárok je jednoznačne úžerou a je v rozpore s dobrými mravmi aby, žalovaný za poskytnutý úver vo výške 600 Eur považoval vrátenie dlžnej sumy ktorá takmer 5 násobne prevyšuje istinu poskytnutého úveru.
2. Žalobca ako dôkaz označil zmluvu o úvere zo dňa 10.12.2013, všeobecné obchodné podmienky poskytnutia úveru, rozhodcovskú zmluvu, rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného záujmovým združením právnických osôb Združenie arbitráže a mediácie, vydaný dňa 08.07.2016 pod sp. zn. SR 00447/16, výzvu na úhradu alebo nový splátkový kalendár, upovedomenie o začatí exekúcie sp.zn. EX 5806/17, dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 10.12.2013, splátkový kalendár.
3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že dňa 10.12.2013 uzatvoril žalovaný ako veriteľ s dlžníkom Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 600 eur, zvýšený o príslušný poplatok v sume 432 eur, teda celkovo zaplatiť čiastku v sume 1032 eur. Vyššie uvedenú zmluvu o úvere žalovaný ako veriteľ uzavrel s dlžníkom pod obchodným menom Tomáš L. ako fyzickou osobou - podnikateľom označeného IČO: 43523382. Z vyššie uvedeného je možné posudzovať vzťah ako obchodnoprávny a nie ako spotrebiteľský, nakoľko ide o zmluvný záväzok medzi dvomi podnikateľskými subjektmi. Nie je preto možné aplikovať na zmluvu o úvere ustanovenia o ochrane spotrebiteľa, keďže o spotrebiteľa v tomto prípade nejde. Zmluvy sa posudzujú podľa I. zákonníka, nakoľko boli uzatvorené medzi dvomi podnikateľskými subjektmi. „Spornú“ zmluvu o úvere nemožno považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. V predmetnom prípade je sporné, v súvislosti s predmetnou zmluvou o úvere prisúdiť žalobcovi právny status spotrebiteľa, a teda súdom citované ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa sú neaplikovateľné. Žalobcom predložená Zmluva nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ani spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko žalobca vstúpil do právneho vzťahu so žalovaným na základe vyhlásenia, že poskytnuté peňažné prostriedky použije na výkon podnikania, a teda nie na svoju súkromnú potrebu. Žalovaný ďalej poukazuje, že žalobcove prehlásenie je v predmetnej zmluve vlastnoručne podpísané žalobcom. Žalovaný poukazuje, že žalobca prehlásenie, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania vlastnoručne podpísal, pričom tento prejav vôle je na prednej strany zmluvy o úvere a prehlásenie dlžníka je zrozumiteľne, určito a jasne uvedený hneď vedľa podpisu dlžníka. Žalovaný poukazuje že disponuje vlastnoručne podpísaním prehlásením dlžníka, že finančné prostriedky sú poskytnuté na účel podnikania, a teda dôkazné bremeno v tomto smere zaťažuje žalobcu a ten relevantnými dôkazmi nepreukázal spotrebiteľský charakter, ale len účelovo svojím vyjadrením tvrdí, že sa jedná o spotrebiteľa. Avšak takéto tvrdenia považujeme za účelové a nedôvodné, ktoré nenachádzajú žiadnu oporu v zákonoch alebo dôkazných prostriedkoch, pričom žalovaný predložil dostatočný dôkazný prostriedok a to vlastnoručne podpísanie prehlásenie žalobcu. Žalovaný poukazuje na prostriedky procesného útoku, ktoré jasne preukázal a to prehlásenie žalobcu, pričom žalobca ako prostriedok procesného obrany žiadnym relevantným spôsobom nevyvrátil opak, pričom v tomto prípade je potrebné poukázať na ustanovenie § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Žalovaný poukazuje na ustanovenia § 149 a nasl. CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany a koncentrácia konania. Žalovaný má za to, že nie je naplnená podmienka ustanovenia § 150 CSP, strany majú povinnosť
pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Žalobca vo svojom podaní nepreukázal účel poskytnutia peňažných prostriedkov (len účelovo tvrdil, že ich na účel podnikania nepoužil), ale žalovaný si dostatočne splnil dôkaznú povinnosť, nakoľko predložil prehlásenie dlžníka (žalobcu) že finančne prostriedky použije na účel podnikania. Žalovaný poukazuje na zákonnú zásadu koncentrácie konania a zásadu hodnotenia dôkazov ako aj zásadu rovnosti účastníkov konania. Žalovaný sa zároveň domnieva, že ide o naplnenie čl. 5 CSP, teda o zjavné zneužitie práva, ktoré nepožíva právnu ochranu. Má za to, že nie je naplnená základná zásada CSP v zmysle čl. 8 CSP a to, „Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.“ Žalovaný zároveň poukazuje na to, že tvrdenia žalobcu nie sú ničím podložené, a teda žalobca spotrebiteľský charakter úverovej zmluvy riadne neodôvodnil a nepodložil relevantnými dôkazmi, pričom dôkazné bremeno v tomto prípade spočíva práve na jeho strane. V prípade ak žalobca žiada podriadiť zmluvu o úvere uzavreté za účelom podnikania pod znenia zákona o spotrebiteľských úveroch je jeho povinnosťou preukázať skutočnosti svedčiace v jeho prospech. Dôležité teda je, na aký účel bol úver poskytnutý a nie na aký účel žalobca finančné prostriedky naozaj použil. Žalovaný je povinný preukázať, na aký účel boli peňažné prostriedky poskytnuté. Nenesie, však, povinnosť preukazovať či naozaj klient použije prostriedky na daný účel. Je nemysliteľné aby spoločnosť POHOTOVOSŤ kontrolovala, ak uzatvorila vyše 400 000 zmlúv o úvere každého klienta, na čo financie použije. Ten sa sám zaväzuje svojim podpisom, že prostriedky budú použité na poskytnutý účel. Z predmetnej definície spotrebiteľa jasne vyplýva, že z hľadiska určenia jeho statusu je rozhodujúce, na aký účel bol spotrebiteľský úver poskytnutý, a teda nie na aký účel boli poskytnuté peňažné prostriedky dlžníkom následne použité. Ak bol teda úver výlučne na základe vyhlásenia dlžníka poskytnutý na účel podnikania, nepôjde o spotrebiteľský úver. Nakoľko žalobca nemienil použiť peňažné prostriedky na svoju súkromnú potrebu, nie je spotrebiteľom. Ďalej žalovaný uviedol tiež, že medzi účastníkmi konania je sporné zachovanie lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, nakoľko žaloba bola podaná na súde dňa 18.10.2018, pričom rozhodcovský rozsudok bol vydaný dňa 08.07.2016. Vzhľadom k uvedenému má žalovaný za ta, že žalobca zmeškal lehotu na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, nakoľko nepodal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku do 60 dní odo dňa doručenia tak ako to vyplýva z obligatórnej podmienky zákona o rozhodcovskom konaní.
4. Žalovaný neoznačil žiaden dôkaz.
5. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 15.01.2019 uviedol, že ide vopred pripravenú formulárovú zmluvu, v ktorej je žalobca identifikovaný najskôr ako fyzická osoba podnikateľ' a následne ako fyzická osoba, identifikovaná rodným číslom, teda ako spotrebiteľ. Spotrebiteľský charakter zmluvy o úvere preukazuje aj dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 10.12.2013 ako súčasť zmluvy o úvere, ktorú možno uzatvoriť len s fyzickou osobou - spotrebiteľom a nie fyzickou osobou - podnikateľom. V zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka: „Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. " V zmysle ods. 2 tohto ustanovenia je dohoda o zrážkach zo mzdy jednoznačne spotrebiteľskou zmluvou, a teda je jednoznačne preukázané, že aj úverová zmluva je spotrebiteľskou zmluvou. Ak by žalovaný mal v úmysle uzatvoriť zmluvu o úvere s fyzickou osobou podnikateľom neuzatváral by dohodu o zrážkach zo mzdy. Pokiaľ ide o vyznačenie účelu poskytnutého úveru na výkon podnikania, ide podľa názoru žalobcu o nekalú obchodnú praktiku žalovaného, konštatovanú už vo viacerých rozhodnutiach všeobecných súdov SR. ktorým žalovaný účelovo obchádza ustanovenia chrániace spotrebiteľov, aby sa tým vyhol posúdeniu predmetného zmluvného vzťahu podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 20.03.2018 sp. zn. 5CoSr/1/2017. Zmluvu o úvere zo dňa 10.12.2013 žalobca neeviduje ani vo svojom účtovníctve za rok 2013, čo jednoznačne preukazuje. že úver nebol braný na výkon podnikateľskej činnosti. V roku 2013 žalobca pracoval u spoločnosti JAMP, s.r.o. čo preukazuje aj predložená dohoda o zrážkach zo mzdy. Aj keby mal súd pochybnosti o účele poskytnutia peňažných prostriedkov, musí mať na zreteli ustanovenie § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka a v pochybnostiach o obsahu zmlúv zobrať do úvahy výklad pre spotrebiteľa priaznivejší (pozri napr. uznesenie Krajského súdu Trnava z 23.02.2010. sp. zn. 10CoE/5/2010-46). Skutočnosť, že žalobca v čase uzavretia zmluvy bol podnikateľom. ešte nemôže a nemohla u žalovaného zakladať presvedčenie. že žalobca konal pri uzatváraní zmluvy v rámci svojej podnikateľskej činnosti, a že chcel použiť poskytnuté peňažné prostriedky na účel podnikania. Žalovaný nijakým spôsobom nežiadal, aby mu povinný účel použitia peňažných prostriedok zdokladoval. Žalobca zároveň uviedol, že s poukazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 13.04.2011 sp. zn. III. ÚS 322/2010 by mal byt' súdny exekútor ako bývalý
zamestnanec žalovaného vylúčený z vykonávania exekúcie a zmenkový úrok vo výške 0,25 % žalobca považuje za nárok v rozpore s dobrými mravmi.
6. Podľa § 180 C.s.p. súd vec prejednal v neprítomnosti riadne a včas predvolaného žalovaného, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil a súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti.
7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením žaloby, zmluvy o úvere zo dňa 10.12.2013, všeobecných obchodných podmienok poskytnutia úveru, rozhodcovskej zmluvy, rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného záujmovým združením právnických osôb Združenie arbitráže a mediácie, vydaný dňa 08.07.2016 pod sp. zn. SR 00447/16, výzvy na úhradu alebo nový splátkový kalendár, upovedomenia o začatí exekúcie sp.zn. EX 5806/17, dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 10.12.2013, splátkového kalendára a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
8. Dňa 10.12.2013 bola medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom uzavretá zmluva o úvere, na ktorej základe poskytol žalovaný žalobcovi sumu 600 eur, ktorú sa žalobca zaviazal vrátiť v 8 mesačných splátkach po 129 eur počnúc dňom 22.12.2013. V záhlaví bol žalobca označený obchodným menom a IČO-m, miestom podnikania a v poradí v treťom rámčeku menom, priezviskom, adresou pobytu a rodným číslom a číslom občianskeho preukazu. V zmluve bolo uvedené, že dlžník to je žalobca prehlasuje, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania, k čomu bol pripojený jeho podpis. Na zabezpečenie záväzku žalobca vystavil žalovanému zmenku, čo vyplýva zo všeobecných podmienok poskytnutia úveru.
9. V ten istý deň ako bola uzavretá úverová zmluva, bola uzavretá rozhodcovská zmluva, v zmysle ktorej sa všetky spory, ktoré vzniknú z predmetnej úverovej zmluvy vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, búdu riešené pred a) stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca strana podá žalobu na stálom rozhodcom súde, alebo b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca strana podá žalobu na všeobecnom súde podľa príslušného právneho predpisu.
10. V ten istý deň ako bola uzavretá úverová zmluva, bola uzavretá dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, v ktorej bol žalobca ako dlžník označený menom, priezviskom, rodným číslom a trvalým bydliskom. V tejto dohode žalobca ako dlžník súhlasil s tým, aby sa uspokojenie zabezpečenej pohľadávky veriteľa zabezpečilo vykonaním pravidelných mesačných zrážok a aby jeho zamestnávateľ spoločnosť JAMP, s.r.o., IČO: 31 617 131 zrážal mesačne z jeho mzdy sumu 129 eur.
11. Rozhodcovským rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu so sídlom Karloveské rameno 6, 841 04 Bratislava zo dňa 08.07.2016 pod sp. zn. SR 00447/16 bola žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 878 eur, zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne zo sumy 878 eur od 29.09.2015 do zaplatenia, zákonný úrok vo výške 6 % ročne zo sumy 878 eur od 01.04.2016 do zaplatenia a nahradiť trovy konania, a to na základe predloženej zmenky, ktorá zabezpečovala predmetnú zmluvu o úvere.
12. Z upovedomenia o začatí exekúcie EX 5806/17 bolo zistené, že upovedomenie bolo vydané dňa 08.08.2018 a žalobcovi bolo doručené dňa 08.10.2018.
13. Z lustrácie žalobcu v Sociálnej poisťovni bolo zistené, že žalobca bol v období uzavretia zmluvy o úvere od 08.11.2013 do 23.04.2014 zamestnaný v spoločnosti JAMP, s.r.o., IČO: 31 617 131.
14. Podľa § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoSRK“) rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.
15. Podľa § 73 ods. 8 ZoSRK ak na základe rozhodcovskej zmluvy uzavretej pred 1. januárom 2015 nie je založená právomoc nástupníckeho stáleho rozhodcovského súdu podľa odseku 5, bude spor rozhodovať stály rozhodcovský súd podľa tohto zákona, ktorý vyberie spotrebiteľ, ak rozhodcovské konanie písomne aj bez uvedenia dôvodu neodmietne; na tento účel dodávateľ pred podaním žaloby písomne vyzve spotrebiteľa, aby zo zoznamu vedeného ministerstvom označil stály rozhodcovský súd
podľa tohto zákona alebo aby rozhodcovské konanie odmietol písomným oznámením dodávateľovi, a poučí ho o tom, že inak môže stály rozhodcovský súd vybrať dodávateľ. Ak spotrebiteľ do 30 dní od doručenia výzvy stály rozhodcovský súd neoznačí alebo rozhodcovské konanie neodmietne, vyberie stály rozhodcovský súd dodávateľ tak, aby bola zachovaná dostupnosť stáleho rozhodcovského súdu pre spotrebiteľa podľa § 34 ods. 8, a výber stáleho rozhodcovského súdu oznámi dodávateľ spotrebiteľovi písomne; lehota spotrebiteľovi nezačne plynúť skôr, ako spotrebiteľ bude môcť označiť stály rozhodcovský súd z aspoň dvoch stálych rozhodcovských súdov zapísaných v zozname stálych rozhodcovských súdov. Označenie stáleho rozhodcovského súdu spotrebiteľom alebo jeho výber dodávateľom má účinky založenia právomoci stáleho rozhodcovského súdu podľa tohto zákona a odmietnutie rozhodcovského konania má účinky zániku rozhodcovskej zmluvy uzavretej pred 1. januárom 2015.
16. Podľa § 45 ods. 1 písm. e), i) a l) ZoSRK účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak e/ spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, i/ stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, l/ rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
17. Podľa § 46 ods. 1 ZoSRK, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote troch mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania. Ak účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku a rozhodcovský rozsudok bol opravený podľa § 42, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.
18. Podľa § 46 ods. 3 ZoSRK, ak bol podaný návrh na začatie exekúcie, môže spotrebiteľ žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podať za podmienok podľa osobitného predpisu aj v exekúcii.
19. Podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku v znení do 31.03.2017, exekútor poverený vykonaním exekúcie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní podľa osobitného predpisu v upovedomení o začatí exekúcie poučí povinného, ktorý je spotrebiteľom, o možnosti podať v lehote na podanie námietok proti exekúcii žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa osobitného predpisu. Poučenie musí obsahovať aj vzor žaloby podľa osobitného predpisu.
20. Podľa § 47 ods. 1 ZoSRK ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodu neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, nemožnosti riešiť predmet sporu v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo z dôvodu, že sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala, pokračuje súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia na návrh niektorého z účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.
21. Podľa § 47 ods. 2 ZoSRK ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z iného dôvodu, ako je uvedený v odseku 1, spotrebiteľská rozhodcovská zmluva zostáva v platnosti a vo veci rozhodne opätovne stály rozhodcovský súd. Rozhodca, ktorý vydal zrušený rozhodcovský rozsudok, je z nového prerokovania a rozhodnutia veci vylúčený a vo veci sa ustanoví nový rozhodca.
22. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej tiež „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
23. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
24. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
25. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
26. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
27. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
28. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka v znení ku dňu uzavretia rozhodcovskej zmluvy za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
29. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka v aktuálnom znení za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom.
30. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
31. Podľa § 879s Občianskeho zákonníka ustanovenia tohto zákona sa použijú na spotrebiteľskú zmluvu uzavretú po 31. decembri 2014.
32. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. v znení ku dňu uzavretia rozhodcovskej zmluvy rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.
33. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. v znení ku dňu uzavretia rozhodcovskej zmluvy rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.
34. Podľa § 45 ods. 1 písm. e/ zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy.
35. Podľa § 45 ods.1 písm. i/ zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu.
36. Podľa § 45 ods.1 písm. l/ zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
37. Podľa § 46 ods.1 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote troch mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania.
38. Podľa § 2 písm. a), b), d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 30.11.2011 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), na účely tohto zákona sa
rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
39. Podľa § 9 ods. 2 písm. f/, i/, j/ zákona o spotrebiteľských úveroch okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
40. Podľa § 11 ods. 1 písm. a/ zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.
41. V prvom rade súd skúmal, či bola zo strany žalobcu zachovaná lehota na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Súd poukazuje na skutočnosť, že v danom prípade nie je lehota na podanie žaloby stanovená len podľa zákona o rozhodcovskom konaní, tak ako tvrdí žalovaný, ale aj podľa § 46 ods. 3 ZoSRK, podľa ktorého, ak bol podaný návrh na začatie exekúcie, môže spotrebiteľ žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podať za podmienok podľa osobitného predpisu aj v exekúcii. Vzhľadom na skutočnosť, že na exekučné konanie (vedené u súdneho exekútora JUDr. C. V. pod sp.zn. EX 5806/17) začaté podaním návrhu na vykonanie exekúcie dňa 04.02.2017 sa vzťahuje § 48 ods. 2 Exekučného poriadku v znení do 31.03.2017, podľa ktorého exekútor poverený vykonaním exekúcie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní podľa osobitného predpisu v upovedomení o začatí exekúcie poučí povinného, ktorý je spotrebiteľom, o možnosti podať v lehote na podanie námietok proti exekúcii žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa osobitného predpisu, súdny exekútor vo vydanom Upovedomení o začatí exekúcie zo dňa 08.08.2018 poučil povinného - žalobcu o možnosti podať v lehote na podanie námietok proti exekúcii žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo žalobcovi doručené dňa 08.10.2018. Žalobca podal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku dňa 18.10.2018, t.j. v lehote 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie na podanie námietok proti exekúcii. Z uvedeného dôvodu mal súd preukázané, že žalobca podal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku v zákonom stanovenej lehote.
42. V danom prípade bolo medzi stranami sporné, či predmetná zmluva o úvere bola dojedaná medzi podnikateľmi alebo či sa jednalo o spotrebiteľský vzťah. Účel žalobcovi poskytnutých peňažných prostriedkov na výkon podnikania, tak ako je vyplnené v predtlači textu zmluvy o úvere, však nie je v konaní preukázaný. V zmluve o úvere je síce žalobca - dlžník označený aj ako fyzická osoba, ale aj ako fyzická osoba - podnikateľ, avšak v prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (veriteľ). Existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne - spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže byť - resp. nie je len všeobecný údaj o uzavretí zmluvy (poskytnutí úveru) na výkon podnikania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aký konkrétny súvis s takýmto predmetom činnosti odberateľa vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má. Veriteľ nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali opak. S poukazom na interpretačné § 54 Občianskeho zákonníka je namieste pri pochybnostiach o obsahu zmluvy výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, t. j., že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon podnikania, je na veriteľovi. Z uvedeného dôvodu neobstojí obrana žalovaného v tom smere, že sa mala voči žalobcovi použiť sudcovská koncentrácia konania podľa § 150 CSP a uzavrieť, že žalobca nepreukázal spotrebiteľský
charakter zmluvy, keď práve naopak má žalovaný dôkazné bremeno v tom smere, že musí preukázať nespotrebiteľský charakter zmluvy. Tieto pochybnosti o nespotrebiteľskom charaktere zmluvy umocňuje aj výška úveru 600 eur, ktorá je pomerne nízka, aby bola určená na výkon podnikania žalobcu, a preto má súd za to, že tvrdenie žalobcu nie je účelové, keď uvádza, že úver bol braný pre osobnú potrebu. Zároveň súd poukazuje na dôležitú skutočnosť, že pri podpisovaní zmluvy o úvere nemožno vybrať žiadnu inú možnosť prehlásenia, na čo sú peňažné prostriedky poskytnuté, údaj o poskytnutí prostriedkov na výkon podnikania je predtlačený, obsah tejto časti nemôže dlžník ovplyvniť, môže ho len podpísať, pričom v tejto časti zmluvy sú uvedené aj údaje o poskytnutom úvere (výška úveru, výška splátky úveru, deň prvej splátky). Pochybnosti, že prostriedky boli poskytnuté na účel podnikania umocňuje aj ďalšia skutočnosť, že v čase uzavretia zmluvy bol žalobca - dlžník zamestnaný v spoločnosti JAMP, s.r.o. a v deň podpisu úverovej zmluvy bola zároveň podpísaná aj dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorú žalobcovi vyplácala spoločnosť JAMP, s.r.o. ako zamestnávateľ a táto preukazuje, že žalobca bol v čase uzavretia zmluvy zamestnaný v pracovnom pomere. Vzhľadom na to, že veriteľ nepreukázal, že peňažné prostriedky boli skutočne poskytnuté na výkon podnikania vychádzal súd z toho, že vzťah založený zmluvou o úvere je spotrebiteľský.
43. Dôvody, pre ktorých naplnenie možno rozhodcovský rozsudok v spotrebiteľských veciach zrušiť, sú uvedené v § 45 ods. 1 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, pričom z koncepcie ustanovení upravujúce zrušenie rozhodcovského rozsudku v § 45 až § 47 ZoSRK vyplýva, že tieto dôvody nie sú rovnocenné, nakoľko síce ich naplnenie vedie k zrušeniu rozhodcovského rozsudku, je tu však iný dôsledok v prípade, ak sa zrušuje rozhodcovský rozsudok pre neplatnosť rozhodcovskej zmluvy alebo z iných dôvodov.
44. Zatiaľ čo pri zrušení rozhodcovského rozsudku, napríklad z dôvodu porušenia všeobecných právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa, či z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia, opätovne vo veci rozhoduje rozhodcovský súd, v prípade dôvodu neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, môže daný spor rozhodovať len všeobecný súd, nakoľko rozhodcovský súd nemá na rozhodovanie právomoc.
45. V zmysle § 73 ods. 3 ZoSRK sa rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015, vrátane posúdenia jej platnosti, spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia. S ohľadom na ustanovenie § 879s OZ sa aktuálne znenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka nepoužije, nakoľko zmluva bola uzavretá pred 01.01.2015.
46. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že v danom prípade je rozhodcovská zmluva neplatná v zmysle § 53 ods. 5 OZ, nakoľko predstavuje neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 OZ, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a nebola individuálne dojednaná. Totižto, za individuálne dohodnutú zmluvu sa nepovažuje zmluva, ktorá bola vopred dodávateľom naformulovaná a spotrebiteľ jej obsah nemal možnosť ovplyvniť. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že si uzavretie rozhodcovskej zmluvy žalobca nevymienil a vzhľadom na charakter zmluvy nemožno dospieť ani k záveru, že by mal možnosť do obsahu zmluvy akýmkoľvek spôsobom zasahovať, teda že mohol ovplyvniť výber rozhodcovského súdu, miesto rozhodcovského konania, spôsob konania (s pojednávaním, bez pojednávania) a podobne. Uvedená rozhodcovská zmluva bola uzavretá v typizovanej formulárovej podobe, žalovaný ju predkladal žalobcovi v predtlači, dopĺňali sa len údaje o povinnej osobe ako meno, bydlisko a dátum narodenia. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka je totiž stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný aj tento prípad, a teda žalovaná ju mohla prijať buď ako celok alebo ako celkom odmietnuť (viď napr. rozhodnutie KS TN sp. zn 19Co/357/2016). Súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaného o individuálnom dojednaní rozhodcovskej zmluvy. Možno síce súhlasiť s názorom, že za individuálne dojednanie sa považuje aj také ustanovenie, ktoré síce pripravil dodávateľ, ale spotrebiteľ mal reálnu možnosť ho neprijať, odmietnuť ho a to bez toho, aby to malo za následok zhoršenie jeho postavenia v zmysle zániku zmluvy, respektíve jej neuzavretia. Žalovaný však toto nepreukázal, pričom na preukázanie individuálneho dojedania ho ťažilo, v zmysle § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dôkazné bremeno. Aj keď je rozhodcovská zmluva uzavretá na samostatnom formulári, nie je vôbec preukázané, že v prípade, ak by dlžník nesúhlasil s predpripravenou rozhodcovskou zmluvou, či by došlo k uzavretiu zmluvy úverovej, teda či by spotrebiteľ, napriek možnosti zvlášť podpísať rozhodcovskú zmluvu dosiahol uzavretie úverovej zmluvy aj v prípade nepodpísania rozhodcovskej zmluvy.
47. Zároveň rozhodcovská zmluva spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach strán tým, že nútila žalobcu podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, ak žalovaný podá návrh na rozhodcovskom súde skôr, ako začne konanie na všeobecnom súde. Žalobca týmto stratil právo brániť sa voči nárokom veriteľa na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska. Zároveň sa jedná o neprijateľnú podmienku aj vtedy, ak spotrebiteľ má podľa nej možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym všeobecným súdom, ale ak by sa podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa (veriteľa), spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Sám veriteľ zostavil znenie rozhodcovskej zmluvy v jej vopred pripravenej formulárovej podobe. Dlžník, ktorému je predložená typová spotrebiteľská zmluva v predtlači, nemá vzhľadom na takúto podobu zmluvy v zásade reálnu možnosť ovplyvniť jej obsah. Žalobca sa v posudzovanej veci reálne vzdal svojho práva na účinnú ochranu v konaní pred všeobecným súdom, a to v pozícii a situácii, v ktorej vystupoval ako spotrebiteľ, teda ako slabšia zmluvná strana a pri nemožnosti reálne vplývať na obsah zmluvy, čo je neprijateľné. Možnosť voľby uvedená v rozhodcovskej zmluve spočívajúca v tom, že žalobca mohol kedykoľvek začať konanie na všeobecnom súde, je len iluzórna, pretože takmer s pravidelnosťou rozhodcovské žaloby podávajú veritelia, čo možno odôvodniť aj rozsahom nárokov plynúcich zo štandardne formulovanej zmluvy. O doložku, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní totižto ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu.
48. Z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, nakoľko sa jedná o neprijateľnú podmienku, súd rozhodcovský rozsudok zrušil v zmysle § 45 ods. 1 písm. e) zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.
49. Zároveň sa súd zaoberal tým, či v namietanom rozhodcovskom konaní, ktoré vyústilo do vydania napadnutého rozhodcovského rozsudku, došlo k takým pochybeniam, že stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, resp. že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Po posúdení rozhodcovského rozsudku a úverovej zmluvy súd konštatuje, že tomu tak je a žaloba je v tejto časti dôvodná. Vzhľadom na tento záver sú splnené podmienky na zrušenie rozhodcovského rozsudku aj v zmysle § 45 ods.1 písm. i/ a písm. l/ zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.
50. Rozhodcovský súd pochybil ak priznal žalovanému (žalobcovi v rozhodcovskom konaní) právo na úroky a poplatky z úverovej zmluvy. Po posúdení jej obsahu súd konštatuje, že úver poskytnutý na základe predmetnej úverovej zmluvy je potrebné podľa § 11 ods. 1 písm. a/ zákona o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný a bez poplatkov a to z dôvodu, že zmluva o úvere neobsahovala zákonom vyžadované náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f/, i/, j/ zákona o spotrebiteľských úveroch. V predloženej zmluve o úvere chýba akýkoľvek údaj o termíne konečnej splatnosti, úrokovej sadzbe a taktiež o ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN). Zákonodarca absenciu týchto údajov ako nevyhnutných náležitostí zmluvy spája s následkom, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. RPMN má totiž za cieľ chrániť spotrebiteľa, ktorý umožňuje spotrebiteľovi identifikovať v jednom čísle všetky úroky a poplatky spojené so spotrebiteľským úverom. V zmluve je iba uvedené, že celková výška úveru bola 600 eur s dobou splácania 8 mesiacov a výškou splátky 129 eur a poplatok spojený s úverom bol dohodnutý vo výške 432 eur. Úroková sadzba dohodnutá nebola. Z uvedeného vyplýva, že poplatok predstavuje 72 % z poskytnutej istiny úveru. Súd tiež uvádza, že takto dohodnutá výška úroku podstatne prevyšuje priemerné úroky uplatňované v rovnakom čase bankami. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. Z uvedeného dôvodu je takto dohodnutá výška úroku z úveru v rozpore s dobrými mravmi a teda absolútne neplatná.
51. Vzhľadom na uvedené závery sú splnené podmienky na zrušenie rozhodcovského rozsudku tak v zmysle § 45 ods.1 písm. e/ ako aj v zmysle § 45 ods.1 písm. i/ a písm. l/ zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a preto súd žalobe vyhovel v celom rozsahu.
52. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 CSP a žalobcovi ako strane sporu, ktorá mala vo veci plný úspech priznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie a bránenie práva v rozsahu 100 % proti žalovanému ako strane sporu, ktorá vo veci úspech nemala. O výške náhrady trov konania súd rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne v 2 vyhotoveniach.
Podľa § 127 ods. 1, 2 C.s.p. v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Náležitosťou podania urobeného v prebiehajúcom konaní je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Podľa § 363 C.s.p. sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.