Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_19Csp-174-2018.pdf
PDF · 89.26 KB
Case nature
Area
Subarea
19Csp/174/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda sudcom JUDr. Petrom Dumanom v sporovej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35724803, Pajštúnska 5, Bratislava, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36613843, proti žalovanému: I.Á. M., nar. XX.XX.XXXX, Y. XXX, o 90,35 € s prísl., takto
rozhodol:
I. Konanie sa zastavuje v časti o 90,35 € z dôvodu späťvzatia žaloby. II. Žalovaný je povinný do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vyčíslený v sume 5,83 €. III. Žaloba sa zamieta v časti o zaplatenie úroku z omeškania vyčísleného v sume 21,28 €. IV. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému nárok na náhradu 100 % trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou došlou dňa 30.08.2018 domáhal voči žalovanému zaplatenia súm uvedených vo výrokoch I až III z titulu ceny za telekomunikačné služby na základe zmluvy z XX.XX.XXXX, č. XXXXXXXXXX, ktorú so žalovaným uzatvoril T-Mobile Slovensko, a.s., IČO: 35 705 019, právny predchodca spoločnosti Slovak Telekom, a.s., IČO: 35763469 (ďalej len „Slovak Telekom“). Žalobca nadobudol pohľadávku od Slovak Telekom postúpením a neskôr vzal žalobu v časti istiny späť, pretože túto žalovaný uhradil po podaní žaloby.
2. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu, ktorý súd vydal 26.09.2018, žiadal žalobu zamietnuť. Namietal, že v dôsledku zmeny účastníka mala cenu za služby platiť jeho bývalá družka, U.É. G., ktorá tieto služby v skutočnosti na základe dohody so žalovaným využívala.
3. Súd na prejednanie veci nariadil v súlade s § 297 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) pojednávanie, na ktorom v prítomnosti žalovaného a ospravedlnenej neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu vykonal dokazovanie, vec právne posúdil a rozhodol.
A. Skutkový stav
4. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise, a to dodatok č. 1 (č. l. 9 a 10), zmluva o postúpení pohľadávok (č. l. 11 až 32), zmluva s dodatkom (č. l. 33 až 35), všeobecné obchodné podmienky (č. l. 36 až 44), cenník (č. l. 45 až 81), faktúra č. XXXXXXXXXX (č. l. 85 a 86), faktúra č. XXXXXXXXXX (č. l. 87 a 88), faktúra č. XXXXXXXXXX (č. l. 89 a 90), faktúra č. XXXXXXXXXX (č. l. 91 a 92), faktúra č. XXXXXXXXXX (č. l. 93 a 94), faktúra č. XXXXXXXXXX (č. l. 95 a 96), oznámenie (č. l. 97), dodatok (č. l. 140 a 141), dohoda o zmene zmluvy (č. l. 142), odpoveď na výzvu (č. l. 170), oznámenie o vybavení žiadosti (č. l. 171), žiadosť účastníka o zmene zmluvy z XX.XX.XXXX (č. l. 181), žiadosť účastníka o zmene zmluvy z XX.XX.XXXX (č. l. 182), emaily (č. l. 183), vysporiadanie neuhradených faktúr (č. l. 184), oznámenie z 08.03.2015 (č. l. 185) a na základe nich v spojení so skutočnosťami
známymi súdu v zmysle § 186 CSP a skutkovými tvrdeniami, ktoré sa považujú za nesporné (§ 151 CSP) ustálil tento skutkový stav.
5. Slovak Telekom, je obchodnou spoločnosťou zaoberajúcou sa poskytovaním verejných elektronických komunikačných služieb (všeobecne známa skutočnosť). Žalovaný je fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci svojej podnikateľskej alebo obchodnej činnosti (zmluva, č. l. 33 až 35).
6. Žalovaný a Slovak Telekom podpísali dňa XX.XX.XXXX zmluvu o pripojení fix (ďalej len „zmluva“), ktorá o. i. stanovovala:
„Program služieb …. I. XX Telefónne číslo … XXXXXXXXX … VYHLÁSENIE ÚČASTNÍKA…: Vyhlasujem, že som sa zoznámil s [VP]… a Cenníkom služby Fix…, ktoré sa ako neoddeliteľné súčasti Zmluvy zaväzujem dodržiavať. Svojim podpisom potvrdzujem (i) prevzatie [VP]…, Cenníka Fix… a SIM karty a (ii) že si záväzne že sa zaväzujem riadne a včas plniť všetky povinnosti vyplývajúce z tejto Zmluvy, dodatkov k Zmluve, [VP]…, najmä … platiť cenu za aktiváciu a poskytovanie Služieb…“
7. V rovnaký deň podpísali strany listinu s názvom „Dodatok k Zmluve o pripojení I.“ (ďalej len „dodatok“), ktorý sa týkal „t. č. XXXXXXXXX“ s dobou viazanosti „24 mesiacov“ (č. l. 34 a 35).
8. Všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických komunikačných (VP), účinné od 07.06.2009, obsahoval v čl. 6 s názvom „Zmena Zmluvy, Služieb a ceny Služieb“ tieto relevantné ustanovenia:
„6.1. Účastník má právo počas trvania Zmluvy písomne požiadať o vykonanie zmeny Zmluvy a Služieb. … 6.2. Žiadosť o zmenu Zmluvy sa dňom doručenia písomnej akceptácie zo strany spoločnosti… Účastníkovi alebo dňom uskutočnenia požadovanej zmeny stáva zmenou Zmluvy… Spoločnosť je však oprávnená podmieniť uskutočnenie požadovanej zmeny Zmluvy… uhradením všetkých doteraz neuhradených splatných záväzkov Účastníka… Spoločnosť… je oprávnená obmedziť možnosti zmeny Zmluvy[,] pokiaľ došlo k prerušeniu alebo obmedzeniu poskytovania Služieb… … 6.4. Ak nedošlo k akceptácii žiadosti podanej Účastníkom… do 30 dní od doručenia žiadosti… považuje sa takáto žiadosť Účastníka za neakceptovanú. … Spoločnosť… je oprávnená neakceptovať žiadosť najmä z dôvodov nesplnenia niektorých podmienok vyžadovaných spoločnosťou k akceptácii navrhovanej zmeny, pretrvávajúceho porušovania povinností vyplývajúcich z ktorejkoľvek Zmluvy…“
9. Dňa XX.XX.XXXX podpísali Slovak Telekom a žalovaný ďalší dodatok, ktorý sa týkal telefónneho čísla „XXXXXXXXX“ a s dobou viazanosti „24 mesiacov“ (dodatok, č. l. 140 a 141).
10. Nebolo preukázané tvrdenie žalovaného, že v roku 2014 došlo k zmene na strane účastníka, v dôsledku čoho sa cenu za služby zaviazala platiť jeho bývalá družka, U. G.. Slovak Telekom síce prijal dohodu o zmene v osobe účastníka zmluvy o pripojení k t. č. XXXX XXX XXX XX.XX.XXXX na svojom predajnom mieste (email z XX.XX.XXXX, č. l. 183), no dohoda nebola „spracovaná“ z dôvodu „neplatenia“ (email z XX.XX.XXXX, č. l. 183). De facto však išlo v zmysle čl. 6 VP o žiadosť, ktorá sa technicky (a predčasne) nazývala „dohodou“, pretože z emailov Slovak Telekom (č. l. 183) plynie, že o „dohodu“ v pravom zmysle slova by išlo, keby bola akceptovaná tak, ako to predpokladá čl. 6 ods. 6.4 VP. Je preto zrejmé, že v skutočnosti išlo o návrh dohody, ktorý nebol prijatý, pretože prijatie z vykonaného dokazovania nevyplynulo. To, že k zmene nedošlo, potvrdzuje nielen vyjadrenie Slovak Telekom z 10.03.2015 (č. l. 171), ale žiadosť žalovaného zo 16.12.2014 (č. l. 181), ktorou žiadal vykonať zmenu adresy pre zasielanie faktúr a doručovania písomností (všetky na adresu U.. G.). Tejto zmene Slovak Telekom zjavne vyhovel, pretože na faktúrach sa nachádza ako doručovacia adresa adresa U.. G.. Nepochybne by takúto zmenu žalovaný nežiadal, pokiaľ by Slovak telekom súhlasil so zmenou účastníka zmluvy. Napokon sám žalovaný ďalšou žiadosťou z 20.01.2015 (č. l. 182) oznamoval zmenu svojho bydliska, čo by zjavne nerobil, keby bola jeho žiadosť o zmenu na strane účastníka zo
16.09.2014 akceptovaná. Vychádzajúc z týchto úvah potom súd dospel k záveru, že k zmene účastníka nedošlo. Treba dodať, že na tom nemení to, že žalovanému nebolo zamietnutie jeho žiadosti oznámené (hoci z vyjadrenia Slovak Telekom plynie opak, teda o tejto skutočnosti bol „informovaný pracovníčkou predajného miesta“). Neoznámenie neakceptovania žiadosti nemožno vykladať ako jej akceptáciu, tobôž nie v situácii, keď čl. 6 ods. 6.4 VP stanovuje, že „ak nedošlo k akceptácii žiadosti podanej Účastníkom… do 30 dní od doručenia žiadosti… považuje sa takáto žiadosť Účastníka za neakceptovanú“.
11. Slovak Telekom tak poskytol v roku 2015 žalovanému elektronické komunikačné služby za cenu vo výške 90,35 €, ktorú vyúčtoval týmito faktúrami:
11.1 faktúra č. XXXXXXXXXX (č. l. 91 a 92) na sumu 23,30 € so splatnosťou 05.10.2015, z toho cena za elektronické komunikačné služby 18,31 €, 11.2 faktúra č. XXXXXXXXXX (č. l. 93 a 94) na sumu 17,72 € so splatnosťou 03.09.2015, z toho cena za elektronické komunikačné služby 17,72 €, 11.3 faktúra č. XXXXXXXXXX (č. l. 95 a 96) na sumu 43,10 € so splatnosťou 03.11.2015, z toho cena za elektronické komunikačné služby 18,31 €, 11.4 faktúra č. XXXXXXXXXX (č. l. 87 a 88) na sumu 23,30 € so splatnosťou 03.12.2015, z toho cena za elektronické komunikačné služby 18,31 € a 11.5 faktúra č. XXXXXXXXXX (č. l. 89 a 90) na sumu 37,50 € so splatnosťou 30.12.2015, z toho cena za elektronické komunikačné služby 17,72 €.
12. Nebolo preukázané, že by faktúry boli žalovanému doručené skôr, než spolu so žalobou. Na námietku žalovaného v tomto smere mohol žalobca reagovať na pojednávaní, ktorého sa však dobrovoľne nezúčastnil. V dôsledku toho sa žalovanému podarilo účinne poprieť, že by mu boli žalované faktúry doručené zo strany Slovak Telekom, či žalobcu. Dôkazné bremeno v tomto smere zaťažovalo žalobcu, pretože z okamihu doručenia faktúr vyvodzoval svoj nárok na zaplatenie úroku z omeškania za dlhšie obdobie, než len od doručenia žaloby. Keďže žalobca toto bremeno neuniesol, súd mohol vychádzať len z toho, že faktúry boli žalovanému doručené až spolu so žalobou, k čomu došlo 05.10.2018 (doručenka, č. l. 115).
13. Listom z 05.10.2015 oznámil Slovak Telekom žalovanému, že žalovanú pohľadávku postúpil na žalobcu (č. l. 97).
14. Žalovaný cenu týchto služieb uhradil po podaní žaloby (nesporná skutočnosť, zápisnica z pojednávania, č. l. 225 rub).
B. Právne posúdenie
15. Podaním z 28.08.2019 vzal žalobca svoju žalobu späť v časti istiny 90,35 €, pretože žalovaný túto sumu zaplatil po podaní žaloby. Vzhľadom na to, že žalovaný s čiastočným späťvzatím žaloby súhlasil, súd konanie v tejto časti podľa § 145 ods. 2 CSP zastavil (výrok I). V dôsledku tohto sa predmetom konania stal iba úrok z omeškania.
16. Slovak Telekom a žalovaný uzatvárali zmluvu ako podnik a účastník podľa § 4 ods. 8 a § 5 ods. 7 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „ZoEK“). Zmluvou sa Slovak Telekom zaviazal žalovanému poskytnúť elektronickú komunikačnú službu za podmienok uvedených v časti A. tohto rozsudku a žalovaný sa zaviazal zaplatiť cenu služieb. Zmluva je vzhľadom na záväzky strán zmluvou o poskytovaní verejných služieb podľa § 43 ZoEK. Žalobca svoju povinnosť splnil tým, že na telefónnom čísle XXXX XXX XXX umožnil žalovanému využívať ním poskytované elektronické komunikačné služby podľa § 5 ZoEK. Nie je pritom podstatné, či tieto využíval priamo žalovaný, alebo či umožnil daným telefónnym číslom disponovať tretej osobe, ktorá mala nakoniec z takéhoto konania žalovaného prospech. Povinnosť žalovaného zaplatiť cenu za tieto služby nezaniká tým, že telefón odovzdá inej osobe. Zo zmluvného vzťahu totiž zostáva naďalej zaviazaný on, kým nedôjde k zmene na strane účastníka. Takáto zmena bola možná na základe žiadosti podľa čl. 6 ods. 6.1. a 6.4. VP, no z vykonaného dokazovania je zrejmé, že Slovak Telekom nesúhlasil so zmenou účastníka, pretože žalovaný mal v tom čase nedoplatky. Úhradu nedoplatkov v zmysle cit. čl. 6 ods. 6.4. VP pred akceptovaním zmeny možno považovať za oprávnenú požiadavku zo strany Slovak Telekom. Navyše,
na zmenu na strane účastníka zo zmluvy podľa § 43 ZoEK je potrený aj súhlas osoby, ktorá ma na miesto účastníka vstúpiť. Keďže k zmene došlo len, pokiaľ ide o doručovaciu a korešpondenčnú adresu, zaviazaným zo zmluvy zostal aj naďalej žalovaný. Slovak Telekom preto cenu za služby riadne vyúčtoval na základe faktúr a žalovanému tak platne vznikol zo zmluvy, ktorá odkazovala na cenník, ako aj v zmysle § 43 ods. 2 in fine ZoEK, záväzok zaplatiť za poskytnutú službu. Žalobca v žalobe uplatňoval z titulu ceny dodaných služieb oprávnene sumu 90,35 €, ktorú žalovaný počas konania aj zaplatil.
17. Ďalej treba konštatovať, že žalobca nadobudol pohľadávku zo zmluvy na základe zmluvy o postúpení pohľadávok, čo žalovanému oznámil Slovak Telekom (bod 13 vyššie). V dôsledku toho treba v zmysle judikatúry (R 119/2003) vychádzať z toho, že žalobcovi ako postupníkovi vzniklo právo uplatňovať pohľadávky voči žalovanému (§ 526 ods. 1 OZ), a je teda aktívne vecne legitimovaný v prejednávanej veci.
18. Keďže žalovaný svoju povinnosť porušil plynúcu zo záväzkového vzťahu vzniknutého pred 01.02.2013, je v omeškaní a žalobca má nárok na úrok z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 a § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom do 31.01.2013 v ročnej sadzbe 8,05 %. Žalobca si uplatňoval úrok z omeškania v zákonnej:
- zo sumy 17,72 € od 04.09.2015 do 25.07.2019,
- zo sumy 18,31 € od 06.10.2015 do 25.07.2019,
- zo sumy 18,31 € od 04.11.2015 do 25.07.2019,
- zo sumy 18,31 € od 04.12.2015 do 25.07.2019 a
- zo sumy 17,70 € od 31.12.2015 do 25.07.2019, čo celkovo činí 27,11 €. Pretože žalobcovi sa nepodarilo preukázať, že by boli faktúry doručené žalovanému skôr, než spolu so žalobou, žalovaný sa mohol do omeškania dostať najskôr dňom nasledujúcim po doručení žaloby. Z tohto dôvodu mu súd mohol nárok na úrok z omeškania priznať až od 06.10.2018, teda len v sume 5,83 €.
19. Vzhľadom na to súd žalobe vyhovel v časti úroku z omeškania v sume 5,83 € (výrok II) a vo zvyšku predstavujúcu úrok z omeškania v sume 21,28 € ju zamietol (výrok III).
20. Pri rozhodovaní o trovách (§ 262 ods. 1 CSP) súd vychádzal súd z toho, že v prípade (čiastočného) späťvzatia žaloby zásadne platí, že zastavenie konania zavinil žalobca, a nárok na ich náhradu patrí podľa § 256 ods. 1 CSP žalovanému. Toto ustanovenie je z obsahového hľadiska v podstate zhodné so skorším § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), ktorý stratil účinnosť 30.06.2016. Ustálená judikatúra týkajúca sa § 146 ods. 2 OSP je preto naďalej uplatniteľná (pozri nález Ústavného súdu SR z 20. marca 2018, sp. zn. II. ÚS 569/2017, bod 21). Ak teda došlo k zastaveniu konania v dôsledku (čiastočného) späťvzatia žaloby, možno žalovanému uložiť povinnosť nahradiť trovy zastaveného konania, ak pre jeho správanie bola žaloba podaná dôvodne. Čiastočné späťvzatie žaloby v sume 90,35 € bolo vyvolané správaním žalovaného, ktorý pohľadávku zaplatil po podaní žaloby, v dôsledku čoho treba v tejto časti úspech pričítať žalobcovi. Žalobca mal v zostávajúcej časti tvorenej už len úrokom z omeškania síce len čiastočný úspech, no keďže úrok z omeškania v žalobe vyčíslený nebol, v zmysle judikatúry (pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 27.11.2008, sp. zn. 6Obo/243/2007) je pre rozhodnutie o trovách rozhodujúci pomer úspechu strán v časti istiny, ktorý je v danej veci z pohľadu žalobcu 100 % : 0 %. Preto súd priznal žalobcovi podľa § 255 ods. 1 CSP voči žalovanému nárok na náhradu všetkých trov konania (výrok IV).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Odvolanie možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu písomne na podpísanom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak žalovaný nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže sa žalobca domáhať splnenia tejto povinnosti v exekúcii.