Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10Cb-46-2018.pdf
PDF · 169.47 KB
Case nature
Area
Subarea
10Cb/46/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Lenkou Müllerovou, PhD., v právnej veci žalobcu: Adifex, a. s., so sídlom Mostová 2, Bratislava 811 02, IČO: 46 715 894, právne zastúpený: BUKNA, advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom Jánoškova 1545, Dolný Kubín 026 01, IČO: 36 865 044, proti žalovanému: Statika Sever s.r.o., so sídlom Osloboditeľov 336, Rajecké Teplice 013 13, IČO: 48 167 517, právne zastúpený: Advokátska kancelária Hagara-Hagarová, s. r. o., so sídlom Daniela Dlabača 35, Žilina 010 01, IČO: 36 806 498, o zaplatenie 34.800,- eur s príslušenstvom a o zaplatenie 23.436,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalobu v časti o zaplatenie sumy 34.800,- eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 34.800,- eur od 02.02.2018 do zaplatenia a paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, z a m i e t a .
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 23.436,- eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 23.436,- eur od 28.02.2018 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 20%, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa samostatnými žalobami domáhal voči žalovanému v konaní vedenom pod spisovou značkou Okresného súdu Žilina 10Cb/46/2018 zaplatenia pohľadávky v sume 34.800,- eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne z dlžnej sumy od 29.01.2018 do zaplatenia právnym titulom vrátenia preddavku zaplateného žalobcom na základe písomne uzavretej Zmluvy o dielo zo dňa 20.02.2017, na základe ktorej sa žalobca v bode 1.1 zaviazal pre žalovaného vykonať dielo na stavbe s názvom „Q. C. D. A.“ nachádzajúcej sa v k. ú. M. M. v rozsahu a) projektová dokumentácia búracích prác, nosnej konštrukcie objektu a technologický postup demontáže, b) realizačná projektová dokumentácia s optimalizáciou konštrukcie a postupom montáže oceľovej konštrukcie a c) autorský dozor na stavenisku počas realizácie nosnej konštrukcie stavby. V Zmluve o dielo sa žalovaný okrem iného zaviazal dielo vykonať v stanovených kvalitách, lehotách a termínoch. V bode 2.1 Zmluvy o dielo sa zmluvné strany dohodli, že žalovaný vykoná a dodá projektovú dokumentáciu (druhú časť predmetu diela) v termíne najneskôr do dňa 24.04.2017. Žalovaný projektovú dokumentáciu riadne nedodal v dohodnutom termíne, a preto žalobca po opakovanom upozornení žalovaného na omeškanie a skutočnosti, že žalobcovi vznikajú omeškaním žalovaného značné škody a na možnosť odstúpenia od Zmluvy o dielo, listom zo dňa 23.01.2018 doručeným žalovanému dňa 29.01.2018 od zmluvy odstúpil. Pred odstúpením od zmluvy žalobca poskytol žalovanému dňa 27.07.2017 sumu 29.000,- + DPH, t. j. 34.800,- eur ako preddavok na značnú časť ceny projektovej dokumentácie. Žalobca uviedol, že
žalovaný síce doručil žalobcovi niektoré časti projektovej dokumentácie, avšak tieto nezodpovedali nárokom na kvalitu. Označil ich za nedostatočné a na zistené nedostatky upozornil žalovaného listom zo dňa 28.08.2017, v ktorom žalobca zhrnul základné nedostatky projektovej dokumentácie. Žalovaným sprístupnená projektová dokumentácia nie je svojim rozsahom celou projektovou dokumentáciou, ale len jej časťou, pričom aj v nej sa nachádza veľké množstvo nedostatkov. Z dôvodu, že žalobca nemá prístup k riadne vykonanej projektovej dokumentácii, nemôže pokračovať v prácach, ktoré bezprostredne nadväzujú, v dôsledku čoho dochádza k omeškaniu celej stavby a žalobcovi vzniká škoda voči svojmu objednávateľovi, ktorá neustále rastie. Žalobca uviedol, že medzi stranami prebiehali rokovania týkajúce sa možnosti uzavrieť Dodatok č. 1 k Zmluve o dielo, v rámci ktorého by došlo k úprave vzájomných vzťahov, avšak tieto rokovania neboli úspešné. V súvislosti s odstúpením od zmluvy žalobcom žalobca vyzval žalovaného na vrátenie poskytnutého preddavku, t. j. sumy vo výške 34.800,- eur v lehote 3 dní od doručenia predmetného odstúpenia. Ku dňu podania žaloby žalovaný svoj záväzok nesplnil.
2. Podľa tvrdení žalobcu na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie na úkor žalobcu. Žalovaný sa taktiež dostal do omeškania so zaplatením dlžnej sumy, a preto popri nároku na zaplatenie istiny 34.800,- eur žalobca uplatňuje úroky z omeškania od 29.01.2018 do zaplatenia. Výšku úrokov z omeškania žalobca viaže na zákonné ust. § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, ust. § 1 ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka a súčasne si uplatňuje náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka a ust. § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z. vo výške 40,- eur.
3. Žalobca ako dôkaz označil viaceré upozornenia na omeškanie žalovaného zo dňa 18.05.2017, zo dňa 26.05.2017 a zo dňa 31.05.2017, všetky spolu s doručenkami, potvrdenie o úhrade sumy vo výške 34.800,- eur zo dňa 27.07.2017, žiadosť o urýchlené dodanie časti diela zo dňa 10.082017 spolu s e-mailovou komunikáciou, výzvu na bezodkladnú súčinnosť zo dňa 18.08.2017 spolu s doručenkou a oznámenie nedostatkov projektovej dokumentácie zo dňa 28.08.2017 spolu s doručenkou, odstúpenie od zmluvy zo dňa 23.01.2018 spolu s doručenkou, prehľad úrokových sadzieb Európskej centrálnej banky. Označené dôkazné prostriedky žalobca učinil prílohou podanej žaloby.
4. V zmysle žaloby a predložených listinných dôkazných prostriedkov Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní žalobe v celom rozsahu vyhovel vydaním platobného rozkazu zo dňa 07.03.2018, ktorý žalovaný napadol vecne odôvodneným odporom.
5. Žalovaný svoju procesnú obranu založil na tvrdení, že žalobcom uplatnený nárok je v celom rozsahu neopodstatnený. Žalovaný nerobí sporným uzavretie Zmluvy o dielo medzi procesnými stranami zo dňa 20.02.2017 s dojednaným predmetom diela. Žalovaný uviedol, že žalobcovi odovzdal prvú časť diela v zmysle zmluvných dojednaní, ktorú žalobca bez vád a nedorobkov prevzal, čo potvrdil na listine označenej ako „Protokol z odovzdania a prevzatia diela“. Za prvú časť diela žalovaný vystavil žalobcovi faktúru na sumu 36.000,- eur s dátumom splatnosti dňa 19.05.2017, ktorú však žalobca uhradil žalovanému až po tom, čo sa žalovaný domáhal svojho nároku súdnou cestou podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu zo dňa 14.07.2017. Okresný súd Banská Bystrica vydal platobný rozkaz dňa 25.07.2017, ktorý bol následne dňa 09.08.2017 zrušený.
6. Žalovaný ďalej nerobí sporným, že mu žalobca doručil listinu označenú ako „Upozornenie na omeškanie termínu odovzdania diela“ zo dňa 18.05.2017, ku ktorému však žalovaný zaujal stanovisko listom zo dňa 31.05.2017, a v ktorom okrem vyššie neuhradenej faktúry žalovaný poukázal aj na nemožnosť plnenia záväzku žalovaného v zmysle zmluvy a to dodanie druhej časti diela bez toho, aby mu žalobca dodal relevantné podklady k finalizácii diela. Konkrétne sa jednalo o poskytnutie informácií ohľadom wellness centra, ktoré malo byť súčasťou druhej časti diela. Objem prác na projekte wellness centra tvorí cca 10% z celkového objemu prác na druhej časti predmetu diela. Na tieto okolnosti žalovaný žalobcu opakovane upozorňoval v rámci e-mailovej komunikácie, čo žalobca sám potvrdil. Z dôvodu omeškania na strane žalobcu tak nemohlo dôjsť k omeškaniu na strane žalovaného. Žalovaný navrhol žalobcovi odovzdanie druhej časti predmetu diela bez časti wellness centra s predpokladaným uzavretím Dodatku č. X k Zmluve o dielo, ktorým by bol upravený rozsah diela, doba dodania a cena diela. Žalovaný upozornil žalobcu na dokončenie druhej časti diela okrem wellness centra a prezentoval pripravenosť túto sprístupniť žalobcovi. Vzhľadom na pasivitu žalobcu žalovaný zložil do notárskej úschovy spracovanú druhú časť diela okrem wellness centra, o čom informoval žalobcu. Následne žalobca uhradil dlžnú sumu z titulu nezaplatenej ceny za prvú časť predmetu diela a súčasne uhradil
žalovanému zálohu na vypracovanú druhú časť diela v sume 34.800,- eur. Sporové strany začali viesť rokovanie o obsahu dodatku k zmluve, pričom predmetom rokovaní nebolo len wellness centrum, ale aj ďalšie požiadavky, ktorými žalobca menil rozsah diela.
7. Napriek rokovaniam strán za účasti ich právnych zástupcov dňa 11.01.2018 k uzavretiu Dodatku č. X nedošlo. Listinou označenou ako „Odstúpenie od Zmluvy o dielo zo dňa 20.02.2017“ zo dňa 23.01.2018 oznámil žalobca žalovanému odstúpenie od zmluvy podľa bodu 8.1 písm. a) a b) Zmluvy a žiadal vrátiť všetky plnenia, ktoré žalovanému v súvislosti s vykonaním diela poskytol. Na túto skutočnosť reagoval žalovaný doručením „Stanoviska k odstúpeniu od Zmluvy o dielo zo dňa 20.02.2017“ zo dňa 05.02.2018, v ktorom označil odstúpenie od zmluvy za neplatné pre absenciu dôvodov na odstúpenie. Vo väzbe na citované zmluvné ustanovenia, ktoré upravujú možnosť objednávateľa odstúpiť od zmluvy o dielo, žalovaný uviedol, že žalobca nevzniesol žiadnu pripomienku zásadného charakteru týkajúcu sa vadnosti dodaného diela a to prvej časti predmetu diela, ktorá bola žalobcom prevzatá bez akýchkoľvek vád. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca preberal od žalovaného ďalšie dielčie časti druhej časti diela a to všetko bez toho, aby žalovanému bola zo strany žalobcu vytýkaná akákoľvek vada. V písomnom vyhotovení odstúpenia od zmluvy žalobca nezadefinoval žiadne porušenie povinností žalovaného a tak nebolo možné bez skutkového vymedzenia vád diela považovať odstúpenie od zmluvy za platné. Vo vzťahu k omeškaniu s plnením povinností žalovaný uviedol, že pre splnenie povinností žalovaného bola potrebná súčinnosť žalobcu, ktorý je sám v omeškaní. Bez toho, aby sporové strany uzavreli dodatok k zmluve týkajúci sa zadefinovania nového rozsahu diela, vypracovával žalovaný pre žalobcu podľa jeho požiadaviek upravenú druhú časť diela, ktorú mu priebežne odovzdával. V predmetnom stanovisku žalovaný uviedol, že od zmluvy uzavretej so žalobcom odstupuje, a to z dôvodu, že žalobca si neplní povinnosti vyplývajúce zo zmluvy, neposkytuje žalovanému súčinnosť potrebnú pre riadne plnenie si svojich povinností, znemožnil žalovanému vykonávať autorský dozor na predmetnej stavbe, čím žalovaný nemôže realizovať svoje povinnosti vyplývajúce mu z čl. I bod 1.1 písm. a) iii. Zmluvy. Žalovaný vykonal druhú časť predmetu diela v rozsahu takmer 90% celkovej ceny druhej časti diela, t.j. v sume 37.800,- eur, čo je suma prevyšujúca žalobcom uhradenú zálohu za druhú časť predmetu diela. Rozdiel oproti žalobcom vykonanej práci a zálohe poskytnutej žalobcom predstavuje podľa tvrdení žalovaného sumu 3.000,- eur. Okrem tejto sumy si žalovaný mieni uplatňovať voči žalobcovi zaplatenie práce, ktorú vykonal žalovaný v zmysle pokynov žalobcu nad rámec zmluvne dojednaného rozsahu diela ako práce naviac, ktoré boli žalobcovi odovzdané a doposiaľ neboli uhradené.
8. Žalovaný ako dôkaz v podanom odpore označil protokol z odovzdania a prevzatia diela, faktúru č. 2017009, platobný rozkaz zo dňa 25.07.2017, uznesenie zo dňa 09.08.2017, stanovisko žalovaného k odstúpeniu od zmluvy zo dňa 31.05.2017, zápisnicu o notárskej úschove listín zo dňa 14.07.2017, stanovisko žalovaného k odstúpeniu od zmluvy zo dňa 05.02.2018, ktoré listinné dôkazné prostriedky žalovaný učinil prílohou podaného odporu.
9. Vo vyjadrení k podanému odporu žalobca uviedol, že v zmysle písomne uzavretej zmluvy o dielo strany dohodli termín odovzdania druhej časti predmetu diela najneskôr dňa 24.04.2017, pričom ešte dňa 19.04.2017 zaslal žalovaný žalobcovi e-mail, v ktorom ho žiadal o informáciu, či už je k dispozícii podklad pre spracovanie železobetónovej konštrukcie wellness centra, a či už je známy tvar konštrukcie. Žalovaný súčasne žiadal o doplnenie ďalších informácií, ktoré potreboval k finalizácii druhej časti predmetu diela e-mailom zo dňa 20.04.2017. Žalobca poukázal na listinu doručenú žalovanému s označením „Upozornenie na omeškanie termínu odovzdávania diela“ zo dňa 18.05.2017 a „Upozornenie na omeškanie termínu odovzdania diela“ zo dňa 31.05.2017, v ktorých uvádza, že žalovaný žiadal zaslať podklady týkajúce sa záťažových údajov k výťahom, statike železobetónových konštrukcií - wellness a podklady k zaťažovacím údajom vzduchotechniky, a to ešte pred uplynutím lehoty na odovzdanie druhej časti predmetu diela. Žalobca má za to, že vzhľadom na časové súvislosti požadovanej súčinnosti žalovaným a dohodnutý termín odovzdania diela vzniká pochybnosť o možnosti splniť povinnosť odovzdať dielo žalovaným včas. Vo väzbe na žalovaným uvádzanú procesnú obranu a označené listinné dôkazné prostriedky žalobca uviedol, že žalobca nemal k dispozícii žiadnu časť pôvodnej druhej časti predmetu diela, nevzniesol požiadavku na zmenu rozsahu pôvodnej druhej časti predmetu diela a nemá k dispozícii žiadnu časť novej druhej časti predmetu diela. Ako doplňujúce dôkazy žalobca označil e- mailovú komunikáciu strán zo dňa 19.04.2017 a 20.04.2017, odpoveď na list o upozornení na meškanie termínu odovzdania diela zo dňa 25.05.2017, e-mail zo dňa 11.12.2017 a koncept dodatku k zmluve o dielo. K vyjadreniu žalobca pripojil záznam z pracovného rokovania zo dňa 07.11.2017 a zo dňa 09.11.2017.
10. Druhou samostatnou žalobou vedenou na Okresnom súde Žilina pod pôvodnou spisovou značkou 10Cb/53/2018 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia pohľadávky v sume 23.436,- eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 23.436,- eur od 28.02.2018 do zaplatenia, paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur a náhrady trov konania titulom zaplatenia zmluvnej pokuty a to na základe písomne uzavretej Zmluvy o dielo zo dňa 20.02.2017, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal pre žalobcu vykonať dielo s názvom „Q. C. D. A.“ nachádzajúcej sa v k. ú. M. M. v dohodnutom rozsahu. Žalobca si uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty z dôvodu nedodržania záväzku žalovaného odovzdať žalobcovi predmet diela v dohodnutom termíne najneskôr do dňa 24.04.2017. Povinnosť odovzdať predmet diela v dohodnutom čase zmluvné strany zabezpečili dohodou o zmluvnej pokute v bode 6.1 Zmluvy o dielo a to vo výške 0,1% z ceny diela za každý i len začatý deň omeškania. Podľa bodu č. 3.1 Zmluvy o dielo je cena diela vo výške 84.000,- eur. Ku dňu odstúpenia od zmluvy o dielo s dodaním projektovej dokumentácie je žalovaný v omeškaní 279 dní. Zmluvná pokuta, na ktorú vznikol žalobcovi nárok, predstavuje podľa tvrdení žalobcu sumu vo výške 23.436,- eur. Žalobca vo výzve na úhradu zmluvnej pokuty adresovanej žalovanému uložil povinnosť zmluvnú pokutu zaplatiť žalobcovi v lehote 7 dní od doručenia výzvy. Žalovaný predmetnú výzvu prevzal dňa 20.02.2018 a lehota na úhradu zmluvnej pokuty mu tak uplynula 27.02.2018. Ku dňu podania žaloby žalovaný svoj záväzok nesplnil. Vzhľadom na omeškanie žalovaného žalobca popri nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty uplatňuje voči žalovanému aj nárok na úroky z omeškania od 28.02.2018 do zaplatenia podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka a ust. § 1 ods. 2 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z. a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka a ust. § 2 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z.
11. Žalobca ako dôkaz označil Zmluvu o dielo zo dňa 20.02.2017, upozornenie na omeškanie zo dňa 18.05.2017, zo dňa 26.05.2017 a zo dňa 31.05.2017 spolu s doručenkami, odstúpenie od zmluvy zo dňa 23.01.2018 s doručenkou, žalobu zo dňa 12.02.2018 s doručenkou, výzvu na úhradu zmluvnej pokuty zo dňa 14.02.2018 spolu s doručenkou a prehľad úrokových sadzieb Európskej centrálnej banky, ktoré listinné dôkazné prostriedky žalobca učinil prílohou podanej žaloby.
12. V zmysle žaloby a predložených listinných dôkazných prostriedkov Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní žalobe o zaplatenie zmluvnej pokuty s príslušenstvom platobným rozkazom vyhovel dňa 16.04.2018.
13. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, ktorý vecne odôvodnil tým, že ešte pred uplynutím lehoty na odovzdanie druhej časti predmetu diela žalovaný žiadal od žalobcu doklady týkajúce sa záťažových údajov k výťahom, statiky železobetónových konštrukcií - wellness centra a podklady k záťažovým údajom vzduchotechniky, a to pred uplynutím lehoty na odovzdanie druhej časti predmetu diela. Žalobca neposkytol žalovanému relevantné podklady k tomu, aby mohol žalovaný dielo riadne dokončiť, pričom objem prác na projekte s absentujúcimi podkladmi predstavoval z celkového objemu prác na druhej časti predmetu diela cca 10%. Na tieto okolnosti žalovaný žalobcu opakovane upozorňoval v rámci e-mailovej komunikácie, čo žalobca sám v listoch potvrdil. Z dôvodu omeškania na strane žalobcu tak nemohlo vzniknúť omeškanie na strane žalovaného. Ostatná časť procesnej obrany žalovaného je identická s procesnou obranou uplatnenou v konaní 10 Cb/46/2018. Vo väzbe na ust. § 370 , § 365 Obchodného zákonníka navrhol žalovaný žalobu zamietnuť a priznať žalovanému náhradu trov konania v celom rozsahu.
14. Ako dôkazy žalovaný v podanom odpore označil protokol z odovzdania a prevzatia projektovej dokumentácie, faktúru č. 2017009, platobný rozkaz zo dňa 25.07.2017 a uznesenie zo dňa 09.08.2017, e-mailovú komunikáciu strán zo dňa 19.04.2017 a zo dňa 20.04.2017, odpoveď na list o upozornení na omeškanie termínu odovzdania diela zo dňa 25.05.2017, stanovisko žalovaného zo dňa 31.05.2017, zápisnicu o notárskej úschove listín zo dňa 14.07.2017, stanovisko žalovaného zo dňa 05.02.2018 k odstúpeniu od zmluvy o dielo, ktoré listinné dôkazné prostriedky žalovaný učinil prílohou podaného odporu proti platobnému rozkazu.
15. Vzhľadom na skutočnosť, že vyššie označené konania vedené na Okresnom súde Žilina začali a vychádzajú z rovnakých skutkových a právnych základov a týkajú sa tých istých procesných strán, súd v záujme hospodárnosti konania rozhodol o spojení vecí 10Cb/46/2018 a 10Cb/53/2018 na spoločné
konanie, ktoré je ďalej vedené pod spoločnou spisovou značkou 10Cb/46/2018, a to uznesením Okresného súdu Žilina, č. k. 10Cb/46/2018-185 zo dňa 01.08.2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18.08.2018.
16. Z obsahu podaných žalôb vyplýva, že žalobca sa domáha voči žalovanému nároku na vrátenie zálohovej platby v sume 34.800,- eur zaplatenej ako preddavok na cenu druhej časti predmetu zmluvy o dielo, a to na základe písomne uzavretej zmluvy o dielo medzi procesnými stranami zo dňa 20.02.2017, keď žalobca z dôvodu omeškania žalovaného so zhotovením diela po márnom uplynutí dodatočne stanovenej lehoty a viacnásobných upozorneniach na omeškanie s odovzdaním diela a na možnosť odstúpenia od zmluvy o dielo uzatvorenej so žalovaným odstúpil s účinkami odstúpenia dňa 29.01.2018.
17. V prípade druhého uplatneného nároku sa žalobca domáha voči žalovanému zaplatenia zmluvnej pokuty v sume 23.436,- eur, a to na základe dohody, ktorá je obsahom písomne uzavretej zmluvy o dielo zo dňa 20.02.2017, v rámci ktorej zmluvné strany zabezpečili povinnosť žalovaného ako zhotoviteľa diela vykonať druhú časť predmetu diela najneskôr do 24.04.2017, k čomu nedošlo. Podľa čl. VI bod 6.1 Zmluvy o dielo strany dojednali pre tento prípad zmluvnú pokutu vo výške 0,1% z ceny diela za každý i začatý deň omeškania s vykonaním diela.
18. S prihliadnutím na postavenie subjektov záväzkovo-právneho vzťahu a predmet ich záväzkov, súd posúdil právny vzťah medzi stranami ako obchodnoprávny, pričom na skutkový stav súd aplikoval nasledovné zákonné ustanovenia:
19. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
20. Podľa § 344 Obchodného zákonníka, od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon.
21. Podľa § 346 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka Ak omeškanie dlžníka alebo veriteľa znamená nepodstatné porušenie zmluvnej povinnosti, môže druhá strana odstúpiť od zmluvy v prípade, že strana, ktorá je v omeškaní, nesplní svoju povinnosť ani v dodatočnej primeranej lehote, ktorá jej na to bola poskytnutá. Ak však strana, ktorá je v omeškaní, vyhlási, že svoj záväzok nesplní, môže druhá strana od zmluvy odstúpiť bez poskytnutia dodatočnej primeranej lehoty na plnenie alebo pred jej uplynutím.
22. Podľa § 347 ods. 1, 2, 3 Obchodného zákonníka Ak sa omeškanie dlžníka alebo veriteľa týka iba časti splatného záväzku, je druhá strana oprávnená odstúpiť od zmluvy len ohľadne plnenia, ktoré sa týka tejto časti záväzku. Pri zmluvách s postupným čiastkovým plnením možno odstúpiť od zmluvy iba ohľadne čiastkového plnenia, s ktorým je dlžník v omeškaní. Ohľadne časti plnenia, pri ktorom nenastalo omeškanie, alebo ohľadne čiastkového plnenia, ktoré už bolo prijaté alebo sa má uskutočniť až v budúcnosti, možno odstúpiť od zmluvy, ak táto časť plnenia alebo toto čiastkové plnenie nemá zrejme vzhľadom na svoju povahu pre oprávnenú stranu hospodársky význam bez zvyšku plnenia, pri ktorom nastalo omeškanie, alebo neplnenie záväzku ako celku znamená podstatné porušenie zmluvy.
23. Podľa § 349 ods. 1 Obchodného zákonníka, odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane.
24. Podľa § 351 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka Odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy. Odstúpenie od zmluvy sa však nedotýka nároku na náhradu škody vzniknutej porušením zmluvy, ani zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby tohto zákona podľa § 262, riešenia sporov medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy.
Strana, ktorej pred odstúpením od zmluvy poskytla plnenie druhá strana, toto plnenie vráti; pri peňažnom záväzku spolu s úrokmi vo výške dojednanej v zmluve pre tento prípad, inak ustanovenej podľa § 502. Ak vracia plnenie strana, ktorá odstúpila od zmluvy, má nárok na úhradu nákladov s tým spojených.
25. Podľa § 544 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, ak má k zhotovovanej veci vlastnícke právo objednávateľ a vec nemožno vzhľadom na jej povahu vrátiť alebo odovzdať zhotoviteľovi, je objednávateľ povinný uhradiť zhotoviteľovi to, o čo sa objednávateľ zhotovovaním veci obohatil, ak záväzok zanikol, z dôvodu, za ktorý objednávateľ nezodpovedá. Ak záväzok zanikol v prípadoch uvedených v odseku 1 z dôvodov, za ktoré zodpovedá objednávateľ, môže zhotoviteľ požadovať úhradu ceny vecí, ktoré účelne obstaral a ktoré sa spracovaním stali súčasťou zhotovovanej veci, pokiaľ cena týchto vecí nie je zahrnutá v nároku zhotoviteľa podľa § 548 ods. 2.
26. Podľa § 365 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
27. Podľa § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka, záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.
28. Vo vzťahu k prvému žalobou uplatnenému nároku na vrátenie zálohovej platby súd uvádza nasledovné: Ťažisko procesnej obrany žalovaného v súvislosti s uplatnením nároku na vrátenie zaplatenej zálohovej platby na cenu druhej časti predmetu diela po odstúpení od zmluvy žalobcom je tvrdenie žalovaného o porušovaní povinnosť žalobcu z uzavretej zmluvy o dielo, keď žalobca cenu za prvú časť predmetu diela, ktoré riadne a bez vád prevzal, zaplatil až na základe vedeného súdneho konania a to po vydaní platobného rozkazu, v dôsledku čoho bol následne platobný rozkaz súdom zrušený a na základe späťvzatia žaloby konanie zastavené. Žalovaný namietol nemožnosť plnenia svojich povinností pre nedostatok súčinnosti na strane žalobcu v podobe poskytnutia relevantných podkladov k finalizácii diela v časti predmetu diela - wellness centra. Žalovaný sa bránil tým, že podstatnú časť druhej časti predmetu diela v rozsahu 90% z ceny diela vykonal a odovzdal žalobcovi bez toho, že by zo strany žalobcu boli žalovanému vytýkané vady diela. Žalovaný tvrdí priebežné odovzdávanie aj upravenej druhej časti predmetu diela na základe dodatočne vznesených požiadaviek žalobcu na vykonávanie diela. Žalobca znemožnil vykonávanie autorského dozoru odopretím prístupu žalovanému na stavbu. Odstúpenie od zmluvy vykonané žalobcom žalovaný označil za neplatné. Súčasne tvrdí zrušenie zmluvy na základe právneho úkonu žalovaného, ktorým žalovaný v stanovisku zo dňa 05.02.2018 sám od zmluvy odstúpil, a to z dôvodu omeškania žalobcu s poskytnutím súčinnosti - dodaním podkladov nevyhnutných pre zhotovenie diela a z dôvodu odopretia prístupu žalovanému na predmetnú stavbu za účelom vykonávania autorského dozoru.
29. Z procesnej obrany žalovaného vyplynulo, že žalobca ako objednávateľ preberal od žalovaného ako zhotoviteľa čiastkové plnenia druhej časti predmetu diela (Protokoly z odovzdania a prevzatia diela - projektovej dokumentácie zo dňa 10.11.2017, zo dňa 14.11.2017, zo dňa 15.11.2017, zo dňa 21.11.2017, zo dňa 29.11.2017, zo dňa 04.12.2017), a to tak v elektronickej ako aj papierovej forme, z ktorých niektoré z protokolov obsahujú poznámku o prevzatí dokumentácie „na pripomienkovanie“. V niektorých prípadoch protokoly takýto údaj neobsahujú (č.l. 215 - č.l. 218). Predloženým Protokolmi z vykonania autorského dozoru žalovaný preukazuje plnenie 3. časti predmetu diela (Protokol z vykonania autorského dozoru za obdobie od 09.08.2017 do 12.01.2018 (č.l. 212 - 214). Žalovaný namietol, že na základe poskytnutej projektovej dokumentácie žalobca postupoval pri realizácii stavby, a to napriek tomu, že k použitiu dokumentácie žalovaný ako zhotoviteľ nedal súhlas, keď projektová dokumentácia mala slúžiť na účely pripomienkovania zo strany objednávateľa. Z vyjadrení žalovaného na pojednávaní, ako aj z listinných dôkazných prostriedkov (Stanovisko k odstúpeniu od Zmluvy o dielo zo dňa 05.02.2018) vyplýva, že žalovaný vyzýval žalobcu na upustenie od použitia projektovej dokumentácie ako protiprávneho konania.
30. Medzi stranami je nesporné uzavretie Zmluvy o dielo v jej písomnej podobe dňa 20.02.2017, ktorej predmetom je vypracovanie projektovej dokumentácie s vymedzeným rozsahom prác podľa čl. I bod 1.1 písm. a) a b), pričom predmet diela pozostáva z troch častí, a to 1/ projektovej dokumentácie búracích prác nosnej konštrukcie objektu a technologický postup demontáže, 2/ realizačnej projektovej dokumentácie s optimalizáciou konštrukcie a postupom montáže oceľovej konštrukcie a 3/ autorského
dozoru na stavenisku počas realizácie nosnej konštrukcie stavby. Zmluvné strany súčasne dojednali formu odovzdania predmetu diela v čl. I bod 1.1 písm. b) Zmluvy o dielo a termíny odovzdania diela tak, že prvú časť predmetu diela sa žalovaný zaviazal odovzdať žalobcovi do 03.04.2017, druhú časť predmetu diela do 24.04.2017 a súčasne sa zhotoviteľ, t. j. žalovaný zaviazal vykonávať autorský dozor počas realizácie nosnej konštrukcie stavby. V čl. III Zmluvy zmluvné strany dojednali cenu diela v celkovej sume 84.000,- eur vrátane DPH s oprávnením zhotoviteľa fakturovať jednotlivé časti diela vždy po ukončení každej dielčej etapy v zmysle bodu 3.1 Zmluvy o dielo na základe odsúhlaseného odovzdávacieho a preberacieho protokolu s tým, že strany dojednali vo väzbe na jednotlivé časti predmetu diela ich cenu, t. j. za prvú časť predmetu diela sumu 30.000,- eur bez DPH, za druhú časť predmetu diela sumu 35.000,- bez DPH a za tretiu časť - autorský dozor sumu 5.000,- eur bez DPH. Nespornou skutočnosťou medzi stranami je opakované upozornenie žalovaného zo strany žalobcu na omeškania s termínom odovzdania diela zo dňa 18.05.2017, 26.05.2017, 31.05.2017, zo dňa 10.08.2017, 18.08.2017 a naposledy zo dňa 28.08.2017, keď žalobca napokon listom zo dňa 23.01.2018 od zmluvy uzatvorenej so žalovaným odstúpil s účinkami odstúpenia od zmluvy dňa 26.01.2018.
31. Napriek tomu, že žalovaný v konaní spochybňoval platnosť odstúpenia od zmluvy žalobcom, na čo žalovaný reagoval odstúpením od zmluvy o dielo zo strany žalovaného listom zo dňa 05.02.2018, pre posúdenie nároku žalobcu na vrátenie zálohovej platby prijatej žalovaným pred zrušením zmluvy súd ako právne relevantnú skutočnosť hodnotí nesporné tvrdenie žalovaného, že napriek žalobcom poskytnutej súčinnosti v mesiaci august a september 2017 pre vykonanie druhej časti v zmluve dohodnutého predmetu diela, k momentu odstúpenia žalobcu od zmluvy o dielo dňa 29.01.2018 žalovaný svoj záväzok vyplývajúci z písomne uzavretej zmluvy zo dňa 20.02.2017 nesplnil. Rovnako je nesporné, že na riadne plnenie zmluvy s uložením dodatočnej lehoty na splnenie záväzku žalobca vyzval žalovaného listom zo dňa 10.08.2017, v ktorom poskytol žalovanému lehotu na dodatočné plnenie do 11.08.2017 (č.l. 32), opakovane listom zo dňa 18.08.2017 a 28.08.2017 s poskytnutím bezodkladnej lehoty na dodatočné plnenie záväzku žalovaným, a napriek tomu, že v mesiaci august a september 2017 žalovaný podľa vlastného vyjadrenia disponoval podkladmi pre splnenie svojho zmluvného záväzku, k momentu odstúpenia od zmluvy žalobcom dňa 23.01.2018 s účinkami odstúpenia dňa 29.01.2018 žalovaný dielo žalobcovi v dohodnutom rozsahu neodovzdal a do momentu odstúpenia od zmluvy žalobcom nedošlo k žiadnej právnej skutočnosti, ktorou by sa zmenil obsah alebo trvanie zmluvného záväzkovo-právneho vzťahu medzi jej účastníkmi . Za uvedeného stavu súd vyhodnotil odstúpenie od zmluvy vykonané žalobcom za platné odstúpenie podľa § 346 ods. 1 Obchodného zákonníka, čím zmluva o dielo v rozsahu 2. a 3. časti predmetu diela podľa § 347 Obchodného zákonníka zanikla. Vo vzťahu k 1. časti predmetu diela , ktoré už bolo splnené, z vykonaných dôkazov nevyplynulo, že by vzhľadom na jeho povahu nemalo pre objednávateľa hospodársky význam bez zvyšku plnenia, a preto tejto časti poskytnutého plnenia sa odstúpenie od zmluvy ako celku nedotýka.
32. Odstúpenie od Zmluvy o dielo vykonané žalobcom listom zo dňa 23.01.2018 doručeným žalovanému dňa 29.01.2018 súd vyhodnotil ako platný právny úkon, ktorého právnym dôsledkom je zrušenie zmluvy o dielo v rozsahu nesplneného záväzku žalovaným vo vyššie vymedzenej časti predmetu diela s účinkami ex nunc, t.j. k momentu účinnosti odstúpenia od zmluvy - ku dňu 29.01.2018, ktorým momentom Zmluva o dielo medzi stranami zanikla a vznikol záväzok zmluvných strán na vyporiadanie sa zo zrušenej zmluvy.
33. V konaní nespornou skutočnosťou je prijatie zálohovej platby žalovaným na úhradu ceny druhej časti predmetu diela v celkovej sume 34.800,- eur.
34. Žalobca už v podanej žalobe potvrdil, že žalovaný síce doručil žalobcovi niektoré časti projektovej dokumentácie, vzťahujúce sa k druhej časti predmetu diela, avšak namietol, že tieto nezodpovedali nárokom na kvalitu a označil ich za nedostatočné. Napriek tomu, že právny zástupca žalobcu v neskoršom štádiu konania popieral prevzatie akejkoľvek plnenie druhej časti predmetu diela, z výsluchu konateľa žalobcu na pojednávaní konanom dňa 04.06.2019 vyplynulo, že čiastkové plnenia, ktoré zo strany žalovaného boli žalobcovi odovzdané, žalobca použil na vykonávanie stavebných prác v záujme odvrátenia hroziacej škody. K otázke samosudkyne, akým spôsobom sa žalobca mienil vyporiadať so žalovaným ohľadne ním poskytnutého plnenia, žalobca uviedol, že uvedenou otázkou sa bližšie nezaoberal, keďže žalobcovi vznikli aj ďalšie nároky z titulu náhrady škody v podobe ušlého zisku, prípadne iné škody.
35. Skutočnosť, že žalovaný čiastočne plnil predmet zmluvy nielen vo vzťahu k prvej časti predmetu diela, ale aj vo vzťahu k druhej a tretej časti predmetu diela, preukazujú protokoly z vykonaní autorského dozoru v období od 09.08.2017 do 12.01.2018 (obsahom spisového materiálu na č. l. 212 - 214) a protokoly z odovzdania a prevzatia diela z obdobia od 15.11.2017 do 11.12.2017 (č. l. 215 - 218).
Napriek tomu, že žalobca navrhol v rámci sudcovskej dôkaznej koncentrácie na dodatočné protokoly z vykonania autorského dozoru a protokoly z odovzdania a prevzatia diela súdom neprihliadať, súd upozornil procesné strany na princíp materiálneho vedenia sporu a uplatňovanie materiálneho korektívu pri vedení konania tak, aby rozhodnutím súdu mohla byť zabezpečená účinná a spravodlivá ochrana procesných práv v súlade s ust. čl. 2 ods. 1 CSP. V uvedenom kontexte súd hodnotil aj námietku žalobcu na dôslednú aplikáciu zásady sudcovskej koncentrácie vo vzťahu k žalovaným dodatočne predkladaným dôkazom.
36. Podľa čl. 2 ods. 1 základných princípov Civilného sporového poriadku, ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.
37. Podľa čl. 2 ods. 2 základných princípov CSP, právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak k takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.
38. Súd konštatuje, že vrátenie plnenia prijatého na základe zrušenej zmluvy v dôsledku odstúpenia od zmluvy je v procesnej rovine viazané na uspokojenie obdobného práva druhej zmluvnej strany, a to na vrátenie prijatého predmetu diela podľa ust. § 351 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, ktoré ustanovenie koncipuje princíp vzájomnosti plnení, pričom v procesnoprávnom kontexte tomu zodpovedá formulácia žalobného návrhu, keďže ide o tzv. synalagmatické záväzky.
39. V prípade zmluvy o dielo dopĺňa úpravu vyplývajúcu z ust. § 351 Obchodného zákonníka právna úprava dôsledkov zrušenej zmluvy v ust. § 543 a § 544 Obchodného zákonníka ako osobitná právna úprava pre oblasť záväzkovo-právnych vzťahov zo zmluvy o dielo.
40. Právnym dôsledkom odstúpenia od zmluvy je zánik všetkých práv a povinností účastníkov zmluvy o dielo s výnimkami stanovenými v zákone. Každá zmluvná strana je v zmysle ust. § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka povinná vrátiť plnenie, ktoré pred odstúpením prijala. Uvedená právna úprava je doplnená o osobitnú právnu úpravu nárokov strán pri zániku nesplneného záväzku zo zmluvy o dielo, a to v závislosti od toho, ktorá strana je vlastníkom zhotovovanej veci, resp. ktorá strana je zodpovedná za zánik záväzku. V prípade odstúpenia od zmluvy, za ktoré objednávateľ nezodpovedá v zmysle ust. § 544 Obchodného zákonníka, je objednávateľ povinný uhradiť zhotoviteľovi to, o čo sa objednávateľ zhotovovaním diela obohatil a v prípade plnenia, ktoré spočíva vo výkonoch, a ktoré s ohľadom na ich povahu nie je možné vydať, ustanovuje zákonná úprava poskytnutie peňažnej náhrady, ktorá zodpovedá skutočnému majetkovému prospechu objednávateľa diela, za ktoré sú rozhodovacou praxou považované náklady, ktoré by objednávateľ v danom mieste a čase musel vynaložiť na dosiahnutie rovnakého druhu plnenia. Zároveň je potrebné prihliadať aj na vadnosť plnenia, pokiaľ táto vada má za následok zníženie získaného prospechu objednávateľa. Na tomto mieste je potrebné uviesť, že peňažné ocenenie získaného obohatenia nepredstavuje sumu určenú zmluvou o dielo, ale sú nimi obvyklé náklady, ktoré je potrebné vynaložiť na dosiahnutie rovnakého druhu plnenia v danom mieste a čase. Napriek tomu, že z vykonaných dôkazov vyplynulo poskytnutie čiastočného plnenia žalovaným v podobe projekčných riešení stavby, ktoré navyše žalobca nesporne použil pri vykonávaní stavebnej činnosti a rovnako vykonávanie autorského dozoru žalovaným, žalobca neuplatnil svoj nárok ako podmienený nárok, ktorý by zohľadňoval synalagmatickú povahu svojho záväzku.
41. Podľa staršej literatúry, ku ktorej sa prikláňa aj rozhodovacia prax Ústavného súdu Slovenskej republiky (napríklad I. ÚS 119/2014 zo dňa 19.03.2014, I. ÚS 360/2010 zo dňa 21.10.2010) je žalobca povinný v žalobnom návrhu vymedziť vzájomnú podmienenosť plnení strán konania, pokiaľ už sám svoju povinnosť nesplnil. Z uvedeného vyplýva, že žalobca bol povinný žalobný návrh na vrátenie preddavkovej platby viazať na vzájomnú povinnosť zaplatiť náhradu plnení, ktoré svojou povahou nemôže žalovanému vrátiť. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej
republiky I. ÚS 360/2010 zo dňa 21.10.2010, v ktorom ústavný súd konštatoval: „Zrušením zmluvy medzi účastníkmi vzniká synalagmatický právny vzťah z bezdôvodného obohatenia, čo znamená, že účastník sa môže úspešne domáhať vrátenia svojho plnenia len za predpokladu, že je ochotný a schopný vrátiť druhému (žalovanému) to, čo sám prijal ako plnenie zo zmluvy. To sa týka i prípadnej peňažnej náhrady za plnenie, ak nie je možné vrátenie pôvodného plnenia (§ 458 ods. 1 OZ). V dôsledku vzájomnej viazanosti a podmienenosti práv a povinností účastníkov zo zrušenej zmluvy je aj procesné uplatnenie a uspokojenie práva jednej zmluvnej strany (žalobcu na vrátenie zaplatenej ceny) viazané na uspokojenie obdobného práva druhej zmluvnej strany (žalovaného na vrátenie predmetu zmluvy) a že povinnosť jednej z nich plniť je viazaná na rovnakú povinnosť druhej. V zmysle tohto vzťahu žiadna zo strán nemôže samostatne uplatniť svoje právo na plnenie, poskytnuté podľa zrušenej zmluvy, lebo § 457 OZ upravuje nielen spôsob, ale aj rozsah vzájomného plnenia (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3Cdo 115/2008 z 26.02.2009). Tento synalagmatický záväzok sa v súdnom konaní prejavuje tak, že súd môže žalobe na plnenie vyhovieť iba vtedy, ak je v žalobnom návrhu podklad pre výrok, v ktorom bude vyjadrená vzájomná viazanosť plnení oboch účastníkov. Ak v žalobnom návrhu takýto podklad chýba, musí byť žaloba bez ďalšieho zamietnutá“.
42. V záujme zabezpečenia spravodlivej ochrany práv žalobcu, ktorý sa podanou žalobou podľa ust. § 131 CSP domáhal ochrany svojho porušeného práva, súd posudzoval možnosti aplikácie ust. § 216 ods. 2 CSP, podľa ktorého ust. súd môže prekročiť žalobný návrh vtedy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Aj v prípade prípustnej ingerencie súdu do formulácie žalobného návrhu v dôsledku právnej normy vyplývajúcej z ust. § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka, musí výsledok konania poskytovať podklad pre takéto rozhodnutie súdu. V posudzovanej právnej veci síce žalobca potvrdil použitie časti žalovaným odovzdaného diela pri výstavbe, ale súčasne poprel prijatie plnenia vyčísliteľného v konkrétnej hodnote, pričom k svojmu tvrdeniu neoznačil žiaden dôkaz. Na druhej strane žalovaný vo vzťahu k rozsahu použitia diela, ktoré bolo vo výlučnej dispozícii žalobcu, objektívne nemohol disponovať všetkými podkladmi, ktoré by umožňovali žalovanému ich ocenenie z hľadiska vyčíslenia nákladov na získanie plnenia obdobného druhu v danom mieste a čase. Teda v situácii, že žalobca prevzal od žalovaného čiastočné plnenie v podobe projektovej dokumentácie a vykonávaného autorského dozoru bez toho, že by pri uplatnenom nároku voči žalovanému prijaté plnenie zohľadnil podmieneným nárokom, je zrejmé, že žalobou uplatnil žalobca viac, ako mu podľa práva náleží. Žalovaný bez vedomosti rozsahu použitia ním poskytnutých plnení žalobcovi bol vylúčený z možnosti vyčíslenia svojho nároku zo zrušenej zmluvy. Za súčasného konštatovania, že v súdenej veci nebol kvantifikovaný podklad pre protiplnenie žalobcu, súd žalobný návrh zamietol. Napriek úvahám súdu o možnosti aplikácie ust. § 216 ods. 2 CSP, konečné rozhodnutie súdu je ústavne konformné s rozhodovacou praxou Ústavného súdu SR, v zmysle ktorej z vlastnej úradnej povinnosti súd nie je oprávnený rozšíriť predmet konania o výrok zaväzujúci žalobcu na protiplnenie, pretože tomu bráni zásada iudex ne eat ultra petita partium (§ 216 ods. 2 CSP).
43. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd žalobný návrh, ktorým sa žalobca domáhal vrátenia zaplatenej zálohovej platby po zrušení zmluvy vo výške 34.800,- eur s prísl. a paušálnou náhradou nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur ako nedôvodný zamietol.
44. K časti uplatneného nároku z titulu o zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 23.436,- eur s príslušenstvom je z obsahu žaloby a pripojených listinných dôkazov zrejmé, že žalobca sa domáha tohto nároku na základe písomne uzavretej Zmluvy o dielo v nej obsiahnutej dohody čl. VI bod 6.1 Zmluvy, ktorou zmluvné strany zabezpečili včasné splnenie záväzku vykonať dielo dohodou o zmluvnej pokute v sadzbe 0,1% z ceny diela za každý i začatý deň omeškania.
45. Z ust. § 537 ods. 1 Obchodného zákonníka vyplýva zhotoviteľovi povinnosť vykonať dielo na svoje náklady a na svoje nebezpečenstvo v dojednanom čase, inak v čase primeranom s prihliadnutím na povahu diela.
46. Podľa § 365 ods. 1, 4 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzkov dôsledku omeškania veriteľa. Veriteľ je v omeškaní, ak v rozpore so svojimi povinnosťami vyplývajúcimi zo záväzkového
vzťahu neprevezme riadne poskytnuté plnenie alebo neposkytne spolupôsobenie potrebné na to, aby dlžník mohol splnil svoj záväzok (§ 370 Obchodného zákonníka).
47. Podľa § 370 Obchodného zákonníka, veriteľ je v omeškaní, ak v rozpore so svojimi povinnosťami vyplývajúcimi zo záväzkového vzťahu neprevezme riadne ponúknuté plnenie alebo neposkytne spolupôsobenie potrebné na to, aby dlžník mohol splniť svoj záväzok.
48. Podľa § 539 ods. 1 Obchodného zákonníka, veci, ktoré má objednávateľ podľa zmluvy obstarať na vykonanie diela, je povinný odovzdať zhotoviteľovi v čase určenom v zmluve, inak bez zbytočného odkladu po uzavretí zmluvy. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že o cenu týchto vecí sa neznižuje cena za vykonanie diela.
49. Podľa § 551 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, zhotoviteľ je povinný upozorniť objednávateľa bez zbytočného odkladu na nevhodnú povahu vecí prevzatých od objednávateľa alebo pokynov daných mu objednávateľom na vykonanie diela, ak zhotoviteľ mohol túto nevhodnosť zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti. Ak nevhodné veci alebo pokyny prekážajú v riadnom vykonávaní diela, je zhotoviteľ povinný jeho vykonávanie v nevyhnutnom rozsahu prerušiť do doby výmeny vecí alebo zmeny pokynov objednávateľa alebo písomného oznámenia, že objednávateľ trvá na vykonávaní diela s použitím odovzdaných vecí a daných pokynov. O dobu, po ktorú bolo potrebné vykonávanie diela prerušiť, sa predlžuje lehota určená na jeho dokončenie. Zhotoviteľ má takisto nárok na úhradu nákladov spojených s prerušením vykonávania diela alebo s použitím nevhodných vecí do doby, keď sa ich nevhodnosť mohla zistiť. Zhotoviteľ, ktorý splnil povinnosť uvedenú v ods. 1 nezodpovedá za nemožnosť dokončenia diela alebo za vady dokončeného diela spôsobené nevhodnými vecami alebo pokynmi, ak objednávateľ na ich použití pri vykonávaní diela písomne trval. Pri nedokončení diela má zhotoviteľ nárok na cenu zníženú o to, čo ušetril tým, že nevykonal dielo v plnom rozsahu .
50. Podľa § 544 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len „Občiansky zákonník“ alebo „OZ“), ak strany dojednanú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinností nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
51. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, k je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
52. Podľa § 1 ods. 1, 2 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania. Namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky 1) platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.
53. Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
54. Podľa § 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.
55. V predmetnej právnej veci je nesporné, že zmluvné strany dojednali povinnosť žalovaného ako zhotoviteľa diela odovzdať žalobcovi druhú časť predmetu diela najneskôr do 24.04.2017, k čomu do momentu odstúpenia žalobcu od zmluvy o dielo s účinkami odstúpenia dňa 29.01.2018 nedošlo. S prihliadnutím na žalovaným uplatnenú procesnú obranu súd posudzoval, do akej miery procesná obrana žalovaného spochybňuje dôvodnosť tohto nároku žalobcu, keď žalovaný svoju procesnú obranu primárne založil na tvrdení, že zo strany žalobcu nebola žalovanému poskytnutá súčinnosť na riadne vykonanie diela, a preto na strane žalovaného nemohlo nastať omeškanie poukazujúc na obsah zákonného ustanovenia § 370 Obchodného zákonníka.
56. V posudzovanej právnej veci vznikol záväzkovo-právny vzťah medzi podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti podľa ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, a preto pri posúdení uplatneného nároku a procesnej obrany žalovaného súd zohľadňoval okrem iného základné zásady, na ktorých spočíva Obchodný zákonník, a to okrem všeobecných zásad aj osobitné zásady, kam patria zásada zmluvnej voľnosti, zásada záväznosti zmlúv, rovnosti účastníkov záväzkovo-právneho vzťahu a rovnako prihliadal na postavenie podnikateľov ako subjektov práva, ktorí konajú vo vlastnom mene, samostatne, opakovane, na vlastnú zodpovednosť a za účelom dosiahnutia zisku. Z takéhoto postavenia účastníka záväzkovo-právneho vzťahu vyplýva vyššia miera profesionality pri kreovaní záväzkovo-právneho vzťahu a rovnako pri vykonávaní jednotlivých práv a povinností z neho vyplývajúcich. Teda ak žalovaný učinil v písomne uzavretej zmluve o dielo zo dňa 20.02.2017 v čl. I bod 1.3 Zmluvy vyhlásenie, že je mu známy rozsah prác a výkonov vyžadovaných touto zmluvou, a že sú mu známe všetky podstatné okolnosti pre riadne a včasné vykonanie diela, bol povinný postupovať tak, aby svoj záväzok zo zmluvy riadne a včas v dohodnutom termíne splnil.
57. V súvislosti s uplatnenou zmluvnou pokutou žalovaný primárne namietol nedostatok súčinnosti žalobcu poskytnúť žalovanému relevantné podklady pre riadne splnenie záväzku, pričom vo výpovedi na pojednávaní potvrdil, že nedostatočnosť podkladov pre vykonanie diela zistil už v čase uzatvárania zmluvy o dielo.
58. Vplyv vecí alebo pokynov, ktoré objednávateľ odovzdal zhotoviteľovi na základe uzavretej zmluvy v rámci dohodnutého spolupôsobenia na možnosť riadneho vykonania diela upravuje ust. § 551 Obchodného zákonníka, ktoré predstavuje výnimku z povinností zhotoviteľa riadne dokončiť dielo a odovzdať ho objednávateľovi, kedy zhotoviteľ je povinný upozorniť objednávateľa na nevhodnú povahu vecí, prípadne nevhodnosť pokynov, ktoré mu objednávateľ poskytol a to bez zbytočného odkladu po tom, čo zistil nevhodnosť povahy vecí alebo pokynov. Musí ísť o objektívnu možnosť zistenia nevhodnosti týchto vecí alebo pokynov, pričom zákonná úprava zhotoviteľovi ukladá povinnosť prerušiť práce pri zistení prekážky v riadnom vykonávaní diela, včasne upozorniť objednávateľa na nevhodnosť týchto pokynov, pričom po dobu, po ktorú bolo potrebné vykonávanie diela prerušiť, sa predlžuje lehota určená na jeho dokončenie. Zhotoviteľ, ktorý si splnil povinnosť uvedenú v ust. § 551 ods. 1 Obchodného zákonníka, nezodpovedá za nemožnosť dokončenia diela alebo za vady dokončeného diela spôsobené nevhodnými vecami alebo pokynmi, ak objednávateľ na ich použití pri vykonávaní diela písomne trval.
59. Ust. § 551 Obchodného zákonníka sa však týka takých vecí alebo pokynov, ktoré boli zhotoviteľovi odovzdané objednávateľom na základe záväzku z uzavretej zmluvy, a to v rámci dohodnutého spolupôsobenia, to znamená takých vecí a pokynov potrebných na vykonanie diela, na ktorých obstaraní sa zmluvné strany v zmluve dohodli. Teda ust. § 551 ods. 1 Obchodného zákonníka poskytuje zhotoviteľovi možnosť predĺžiť lehotu na vykonanie diela tým, že objednávateľa nielen upozorní na nevhodnú povahu vecí alebo pokynov, ktoré sa objednávateľ zaviazal v zmluve zhotoviteľovi predložiť, alebo ktoré predložil pri uzatvorení zmluvy, ale ak tieto nevhodné veci alebo pokyny bránia v riadnom vykonávaní diela, má povinnosť práce na vykonávanom diele prerušiť a tým sa o dobu prerušenia prác posúva aj lehota na ukončenie diela.
60. Z vykonaných dôkazov nesporne vyplynulo, že žalovaný sa pokúsil o zmenu termínu plnenia a jeho ceny predložením návrhu Dodatku č. 1 k Zmluve o dielo, ktorý však zo strany žalobcu nebol prijatý a k uzavretiu dodatku nedošlo. Konanie žalobcu, ktorý bol jednak v omeškaní s úhradou ceny prvej časti predmetu diela a súčasne neposkytol žalovanému požadovanú súčinnosť pre vykonanie diela, mala viesť žalovaného k prijatiu takých opatrení, aby sa vyhol možným sankciám pri nedodržaní termínu vykonania diela, v záujme dodržania povinnosti, ktorej splnenie strany zabezpečili zmluvnou
pokutou. K takýmto opatreniam patrí prerušenie prác na diele do doby predloženia riadnych podkladov pre vyhotovenie požadovanej projektovej dokumentácie a po uplynutí poskytnutej primeranej lehoty na odstránenie nedostatkov súčinnosti pri vykonávaní diela mal možnosť žalovaný od zmluvy odstúpiť. Žalovaný však zostal v tejto súvislosti pasívnym a svoje aktivity obmedzil výlučne na e-mailovú komunikáciu a písomné výzvy na predkladanie požadovaných podkladov.
61. Z vykonaných dôkazov vyplýva, že projektová dokumentácia spracovávaná žalovaným bola objednávateľovi dodávaná postupne s tým, že objednávateľovi bola poskytnutá možnosť dokumentáciu vyhodnotiť a na jej nedostatky žalovaného upozorniť (protokoly z odovzdania a prevzatia diela). Na nevhodnosť podkladov pre riadne vykonanie diela žalovaný žalobcu preukázateľne kvalifikovane vyzval až dňa 25.05.2017 (č. l. 157), keď tieto podklady žalovaný zadefinoval ako zaťažovacie údaje novo navrhovaných výťahov na jestvujúcu oceľovú konštrukciu a dispozičný podklad pre spracovanie železobetónovej konštrukcie wellness centra spolu s požiadavkami bazénovej technológie na nosnú železobetónovú konštrukciu. Do uvedeného momentu žalovaný v e-mailovej komunikácii vymedzil požadované podklady pojmom „relevantné podklady“, „vstupné informácie“ na zhotovenie diela. Ďalej ako podklad pre spracovanie železobetónovej konštrukcie a podklad k výťahom, prípadne „zaťažovacie údaje pre strojovňu“ (e-mailová komunikácia zo dňa 19.04.2017, 20.04.2017 - č. l. 155, 156). Napriek námietke žalobcu žalovaný v konaní nepreukázal, do akej miery žalovaným požadované konkrétne podklady bránili žalovanému v riadnom vykonaní diela, akú lehotu žalovaný poskytol žalobcovi na predloženie požadovaných dokladov a rovnako nepreukázal vo väzbe na konkrétne požadované súčinnosti, ich reálne poskytnutie žalovanému. Žalovaný svoju procesnú obranu obmedzil na vyjadrenie, že žalobca svoju povinnosť súčinnosti splnil až v mesiaci august, september 2017 a to nie dostatočne. Tvrdenia žalovaného a k nim označené dôkazy tak neposkytovali spoľahlivú odpoveď na otázku, do akej miery, resp. v akom rozsahu ovplyvnilo omeškanie žalobcu s riadnym poskytnutím súčinnosti omeškanie žalovaného s vykonaním diela.
62. Pri posudzovaní podmienok aplikácie ust. § 370 Obchodného zákonníka v rámci procesnej obrany žalovaného súd posudzoval schopnosť žalovaného uvádzať substancované tvrdenia a k týmto označovať dôkazy, t. j. preukazovať také skutočnosti, z ktorých by vyplývala povinnosť žalobcu poskytnúť žalovanému v zmluve dohodnutú súčinnosť, prípadne že by išlo svojou povahou o súčinnosť predpokladateľnú vzhľadom na predmet zmluvy a jej obsah ako nevyhnutný predpoklad pre riadne splnenie záväzku zhotoviteľa diela. Pokiaľ žalovaný v súvislosti s omeškaním vykonania diela poukázal na omeškanú úhradu ceny za prvú časť predmetu diela , súd konštatuje, že už v čase jej splatnosti bol žalovaný v omeškaní s odovzdaním 2. etapy diela. K zaplateniu ceny prvej časti diela došlo v časovom intervale medzi vydaním platobného rozkazu v rámci upomínacieho konania do rozhodnutia o zrušení platobného rozkazu a zastavení konania bez bližšej špecifikácie okamihu vykonanej úhrady, ktorú skutočnosť by mohol súd potenciálne zohľadniť pri posúdení nároku žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty.
63. Z vykonaných dôkazov nesporne vyplynulo, že žalovaný mal snahu pokračovať v realizácii diela napriek namietaným nedostatkom súčinnosti objednávateľa diela. Je však zrejmé, že vzhľadom na zmluvne dohodnutý termín zhotovenia diela bol žalovaný zodpovedný za jeho včasné vykonanie, ktoré zmluvné strany zabezpečili platnou dohodou o zmluvnej pokute. Z predsporovej komunikácie strán vyplýva , že žalovaný sa v rôznej miere podrobností domáhal voči žalobcovi ako objednávateľovi predloženia podkladov nevyhnutných pre vykonanie diela, avšak takých podkladov, ktorých predloženie účastníci zmluvy o dielo ako povinnosť objednávateľa v zmluve neupravili. Pokiaľ takúto formu súčinnosti zmluvné strany v zmluve nedojednali a svojou povahou sa jedná o poskytnutie takých podkladov, ktoré zhotoviteľ diela ako podnikateľ s určitou mierou predpokladanej profesionality a odbornosti mohol pri uzatváraní zmluvy predpokladať a preukázateľne predpokladal ako podmienku riadneho splnenia svojho záväzku vykonať dielo v dohodnutom čase, je potrebné vyhlásenie zhotoviteľa učinené v zmluve v čl. I bod 1.3 Zmluvy o dielo pripočítať na ťarchu zhotoviteľa diela, t.j. žalovaného. Pokiaľ napriek uvedenému vyhláseniu žalovaný nepostupoval v súlade s ust. § 551 ods. 1 Obchodného zákonníka, pri aplikácii ktorého by sa mohol vyhnúť následkom porušenia svojej zmluvnej povinnosti zabezpečenej dohodou o zmluvnej pokute, súd pri nedostatočne splnenej dôkaznej povinnosti preukázať, že nesplnenie dohodnutého spolupôsobenia objednávateľa je v príčinnej súvislosti s omeškaním zhotoviteľa, pričítal uvedenú okolnosť na ťarchu žalovaného ako zhotoviteľa diela. Vzhľadom na to, že žalovaný v konaní nepreukázal, že k vzniku omeškania zhotoviteľa diela so splnením dohodnutého času plnenia došlo následkom omeškania objednávateľa s dohodnutým spolupôsobením dlžníka, relevanciu námietky
žalovaného uplatnenú podľa § 370 Obchodného zákonníka v spore o zaplatenie zmluvnej pokuty súd žalovanému nepriznal.
64. Žalobca určil výšku zmluvnej pokuty vyčíslenú odo dňa dohodnutého termínu odovzdania časti diela dňa 24.04.2017 do účinkov odstúpenia od zmluvy o dielo žalobcom dňa 29.01.2018, t. j. v rozsahu 279 dní. Počet dní omeškania žalobca násobil sadzbou dohodnutej zmluvnej pokuty vo výške 0,1% z ceny diela určenej sumou 84.000,- eur, čomu zodpovedá denná sadza zmluvnej pokuty za každý deň omeškania vo výške 84,- eur. Rozsahu omeškania zhotoviteľa (279 dní) zodpovedá zmluvná pokuta sume 23.436,- eur.
65. Vo výzve na úhradu zmluvnej pokuty adresovanej žalovanému, ktorú žalovaný prevzal dňa 20.02.2018, žalobca určil lehotu na úhradu zmluvnej pokuty 7 dní od doručenia výzvy, ktorá lehota uplynula dňa 27.02.2018. Dňom nasledujúcim, t. j. od 28.02.2018 sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu, ktoré omeškanie naďalej trvá.
66. Súd preto priznal žalobcovi spolu s istinou titulom zmluvnej pokuty aj právo na zaplatenie úrokov z omeškania v zákonom stanovenej sadzbe podľa§ 369 ods. 2 Obchodného zákonníka s použitím ust. § 1 ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z. a paušálnou náhradou nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka a ust. § 2 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z. v sume 40,- eur tak, ako vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku.
67. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
68. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
69. Mieru úspechu strán v spore súd určil vo väzbe na zistený pomer žalobcom uplatnenej a súdom priznanej pohľadávky v konaní tak, že spolu žalobcom uplatnená pohľadávka predstavuje 66.657,85 eur (spolu istina 58.236,- eur, paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky 2x40,- eur, úroky z omeškania vyčíslené ku dňu vyhlásenia rozsudku z 1. nároku v sume 5.088,42 eur, z 2. nároku v sume 3.253,43 eur) a priznaná pohľadávka 26.729,43 eur (istina 23.436,- eur, paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky 40,- eur, úroky z omeškania vyčíslené ku dňu vyhlásenia rozsudku vo výške 3.253,43 eur), čomu zodpovedá úspech žalobcu 40%, úspech žalovaného 60% a čistý úspech žalovaného 20%.
70. Súd preto priznal žalovanému nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 20%, o výške ktorých súd rozhodne súd prvej inštancie v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením vyššieho súdneho úradníka po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).