Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7Cob-14-2023.pdf
PDF · 109.29 KB
Case nature
Area
Subarea
7Cob/14/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Valérie Kleinovej, ml., v právnej veci žalobcu: LIBETO a.s., so sídlom Liptovská Teplá 1, 034 83 Liptovská Teplá, IČO: 31 562 418, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Janči, s. r. o., so sídlom Dončova 1451/21, 034 01 Ružomberok, IČO: 36 862 304, proti žalovanému: Helske, s.r.o., so sídlom Novoveská cesta 3489, 054 01 Levoča, IČO: 47 211 253, zastúpený: Advokátska kancelária Hovan a Hospůdka, s.r.o., so sídlom M. Gorkého 8, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 47 233 419, o zaplatenie 23.100,- € s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 26Cb/45/2022-122 zo dňa 07.12.2022, takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Bratislave rozsudok súdu prvej inštancie č. k. 26Cb/45/2022-122 zo dňa 07.12.2022 potvrdzuje.
II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bratislava I, s účinnosťou od 01.06.2023 Mestský súd Bratislava III, (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 26Cb/45/2022-122 zo dňa 07.12.2022 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“) uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 23.100,- € spolu s 8% p.a. úrokom z omeškania odo dňa 01.12.2020 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,- €, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti napadnutého rozsudku. Žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%. 1.1. Po právnej stránke súd prvej inštancie vychádzal z ustanovení § 323, § 369 ods. 2, § 407 ods. 3, § 536 ods. 1, § 546 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj ,,Obchodný zákonník“) a § § 585 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj ,,Občiansky zákonník“). 1.2. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca, ako zhotoviteľ, so žalovaným, ako objednávateľom, uzatvorili dňa 15.08.2017 Zmluvu o dielo č. 01/2017 (ďalej aj „zmluva o dielo“), predmetom ktorej bolo dodanie a montáž stavebného diela na stavbe Hnedá priemyselná zóna Levoča - Juh, HELSKE PRODUCT PARK - výrobný závod. Žalobca poukázal na to, že faktúrou č. 20181147 na sumu 333.455,55 €, splatnú dňa 30.08.2018, ktorá bola zo strany žalovaného uhradená sčasti splátkami vo výške 316.782,77 € dňa 16.08.2018, a splátkami zrealizovanými po podpise Dohody o urovnaní a splácaní dlhu zo dňa 24.08.2020 (ďalej aj „dohoda o urovnaní a splácaní dlhu“ alebo aj „dohoda“) vo výške 3.575,- € dňa 08.09.2020, 3.500,- € dňa 01.10.2020, 3.575,- € dňa 04.11.2020 a 2.000,- € dňa 16.04.2021, ostal dlh voči žalobcovi vo výške 4.022,78 €. Ďalej žalobca tvrdil, že faktúrou č. 20181441 na sumu 357.343,48 € splatnú dňa 20.09.2018, bola zo strany žalovaného uhradená sčasti splátkami vo výške 143.000,- € dňa 24.05.2018, 107.250,- € dňa 12.06.2018 a 89.226,31 € dňa 24.09.2018, ostal dlh vo výške 17.867,17 €. Faktúrou č. 20181684 na sumu 24.201,- €, splatnú dňa 28.10.2018, uhradená sčasti vo výške 22.234,25
€ dňa 11.12.2018 a vzájomným započítaním na základe Dohody o vzájomnom započítaní záväzkov a pohľadávok zo dňa 03.12.2018 v rozsahu sumy 756,70 €, ostal dlh vo výške 1.210,05 €. Žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 24.08.2020 Dohodu o urovnaní a splácaní dlhu, na základe ktorej žalovaný čo do dôvodu aj výšky uznal svoj dlh z uvedených faktúr, ktoré v čase podpisu zodpovedali sume 35.750,- €. Svoj dlh sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných 10. mesačných splátkach vo výške po 3.575,- €, počnúc dňom 31.08.2020, pričom žalobcovi uhradil uvedené splátky po 3.575,- € dňa 08.09.2020, dňa 01.10.2020, dňa 04.11.2020 a 2.000,- € dňa 16.04.2021, čím zostal neuhradený dlh v sume 23.100,- €. 1.3. Za preukázané mal súd prvej inštancie skutočnosť, že medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom bola uzatvorená písomná zmluva o dielo, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú aj prílohy. Mal za nesporné, že strany sporu uzatvorili dohodu o urovnaní a splácaní dlhu dňa 24.08.2020 a rovnako, že žalovaný v zmysle dohody o urovnaní vykonal čiastočnú úhradu. Súd prvej inštancie konštatoval, že spornou ostala otázka posúdenia dohody o urovnaní a splácaní dlhu, či vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie časti diela na základe vystavených daňových dokladov bez podpísaného odovzdávajúceho protokolu s odkazom na jednotlivé znenia zmluvy o dielo. 1.4. Súd prvej inštancie poukázal na to, že dohodou o urovnaní v zmysle § 585 Občianskeho zákonníka si účastníci záväzkového právneho vzťahu odstraňujú spornosť alebo pochybnosť vzájomných práv a povinností tým, že ich ruší a nahradzuje ich novými, t.j. doterajší záväzok tak zaniká a je nahradený záväzkom novým, ktorý vyplýva z urovnania. Dohoda o urovnaní je samostatným zaväzovacím dôvodom
- právnym dôvodom vzniku záväzku. Po uzavretí dohody o urovnaní sa už veriteľ nemôže domáhať plnenia z pôvodného záväzku, ale len plnenia z nového záväzku z dohody o urovnaní. Dohodu medzi stranami sporu, označenú ako dohoda o urovnaní a splácaní dlhu, súd prvej inštancie považoval podľa jej obsahu za uznanie záväzku v zmysle ustanovenia § 323 Obchodného zákonníka. Uznanie záväzku treba podľa súdu prvej inštancie kvalifikovať ako jednostranný právny úkon dlžníka, ktorý je adresovaný veriteľovi. Týmto úkonom dlžník uznáva svoj určitý záväzok, čím vlastne potvrdzuje jeho platnosť v čase uznania. Účinkom uznania záväzku (okrem toho, že odo dňa uznania začína plynúť nová premlčacia doba) je uplatnenie vyvrátiteľnej právnej domnienky o tom, že sa má za to, že v dobe uznania záväzok v uznanom rozsahu trvá, čo má za následok presun dôkazného bremena z oprávneného na povinného. Súd prvej inštancie poukázal na to, že v prípadnom spore preto žalobcovi na preukázanie oprávnenosti žalovaného nároku stačí, aby preukázal, že nárok, ktorý si žalobou od žalovaného uplatňuje, žalovaný písomne uznal s účinkami podľa § 323 Obchodného zákonníka. S ohľadom na konštrukciu vyvrátiteľnej právnej domnienky nemusí žalobca v takom prípade preukazovať vznik a predpoklady žalobného nároku a je naopak na žalovanom (v dôsledku prechodu dôkazného bremena), aby preukázal, že záväzok v dobe uznania netrval, alebo po tomto uznaní zanikol. Uznanie záväzku zachytáva stav ku dňu uznania, dôkazné bremeno ohľadom neexistencie alebo zániku uznaného záväzku (či už ku dňu uznania alebo k neskoršiemu dátumu) spočíva na dlžníkovi. 1.5. Nemožno podľa súdu prvej inštancie súhlasiť s názorom žalovaného, že žalobcovi nevznikol nárok na zaplatenie vyúčtovanej ceny diela s odkazom na znenie zmluvy o dielo, nakoľko žalovaný nepreukázal, že záväzok neexistoval, resp. zanikol po podpísaní uznania záväzku. Nárok žalobcu bol podľa súdu prvej inštancie dôvodný a pozostával z neuhradenej ceny zo zmluvy o dielo, zostatok z neuhradených faktúr : faktúra č. 20181147 vo výške 333.455,50 €, zostal neuhradený dlh v sume 16.672,78 €, faktúra č. 20181441 vo výške 357.343,48 €, zostal neuhradený dlh v sume 17.867,17 €, faktúra č. 20181684 vo výške 24.501,- €, zostal neuhradený dlh v sume 1.210,05 €, čo žalovaný nerozporoval. Súd prvej inštancie konštatoval, že výšku úroku z omeškania si strany nedohodli, a tak ho žalobcovi priznal v uplatnenej, zákonnej výške. Súd prvej inštancie náhradu trov konania priznal úspešnému žalobcovi podľa § 255 ods. 1 CSP.
2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, nestotožňujúc sa s jeho záverom a žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie a priznať mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Mal za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, čím je daný odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP a že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP). 2.1. Žalovaný poukázal na to, že neoddeliteľnou prílohou a podstatnou náležitosťou faktúr mali byť súpisy vykonaných prác a dodávok potvrdené oprávneným zástupcom objednávateľa a písomný protokol o odovzdaní a prevzatí bezvadnej časti diela alebo diela ako celku v súlade s článkom XIV. zmluvy o dielo. V zmysle zmluvy o dielo si podľa žalovaného zmluvné strany dohodli podmienky, na základe ktorých bude uhradená cena za dielo, pričom jednou z podmienok je vystavenie daňového dokladu - faktúry so
stanovením neoddeliteľných a podstatných náležitostí tohto daňového dokladu a druhou podmienkou je preukázanie súpisu dodávok a prác. 2.2. Mal za to, že žalobca v rozpore s ustanoveniami zmluvy o dielo vystavil faktúry a dožaduje sa úhrady ceny za dielo, pričom mu nárok na ich vystavenie a nárok na zaplatenie ceny diela, jeho časti, nevznikol. Poukázal na to, že žalobca neodovzdal žalovanému dielo - časť diela, ktorá tvorí podstatu žalovaných faktúr žalobcu a rovnako ho žalobca nevyzval na prevzatie časti diela, túto časť mu ani neodovzdal a nebol spísaný protokol o odovzdaní predmetných častí diela. 2.3. Žalovaný konštatoval, že podmienky uvedené v zmluve o dielo a v prílohe, žalobca ako zhotoviteľ nesplnil, resp. tieto nenastali, a teda žalovanému nevznikla povinnosť hradiť žalobcovi ním požadovanú cenu za dielo. Namietal, že nesplnenie podmienok stanovených v zmluve o dielo nie je možné klásť za vinu žalovanému, nakoľko žalobca ako zhotoviteľ nikdy žalovaného ako objednávateľa nevyzval na prevzatie časti diela v zmysle ustanovenia čl. XIV. bod 5 zmluvy o dielo. Žalovaný poukázal na to, že mu nie je možné klásť za vinu opomenutie konania, na ktoré nebol nikdy zo strany žalobcu vyzvaný, teda žalovaný nezmaril svojím nekonaním splnenie podmienky stanovenej v zmluve o dielo. 2.4. Podľa žalovaného jeho záväzok - dlh, uplatnený žalobcom v žalobe, v čase uzatvorenia dohody o urovnaní a splácaní dlhu neexistoval, nakoľko mu žalobca neodovzdal dielo, resp. jeho časť, a teda žalobcovi nevznikol nárok na plnenie z jeho strany a jeho povinnosť plniť žalobcovi. Týmto mal žalovaný za to, že je vyvrátená domnienka o existencii dlhu žalovaného vo vzťahu k žalobcovi.
3. Žalobca k podanému odvolaniu vo vyjadrení uviedol, že napadnutý rozsudok spĺňa všetky predpísané náležitosti, je zrozumiteľný, podrobne odôvodnený a plne reaguje na skutočnosti, ktoré vyšli najavo v priebehu konania. 3.1. Dohoda o urovnaní a splácaní dlhu podľa žalobcu potvrdila, že dojednaním uvedeným v jej čl. III dochádza k urovnaniu medzi ním a žalovaným, a tak dovtedajšie záväzky medzi ním a žalovaným boli nahradené záväzkom, ktorý vyplýva z tohto urovnania, teda záväzkom uhradenia sumy 35.750,- €, neuspokojená časť ktorého sa uplatňuje v tomto spore. Žalobca mal za to, že z týchto dôvodov sú akékoľvek argumenty žalovaného poukazujúce na predchádzajúce právne vzťahy medzi ním a žalovaným právne irelevantné. V danom prípade podľa žalobcu došlo k uzatvoreniu dohody o urovnaní so súčasným uznaním dlhu, z čoho je zrejmé, že uplatnený nárok žalobcu je plne dôvodný a argumentácia žalovaného je v celom rozsahu neopodstatnená. Žiadal tak napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny a uhradiť mu trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
4. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 CSP prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave (ďalej aj „odvolací súd“) dňa 16.01.2024. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a s dôvodmi odvolania žalovaného, vyjadrením žalobcu, dospel odvolací súd k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.
5. Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti (ods. 2).
6. Podľa § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka, že objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom stanovených v zmluva.
7. Podľa 323 Obchodného zákonníka, ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná. (ods. 1). Za uznanie nepremlčaného záväzku sa považujú aj právne úkony uvedené v § 407 ods. 2 a 3. uznanie záväzku (ods. 2).
8. Podľa § 323 Obchodného zákonníka, ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná. (ods. 1). Za uznanie nepremlčaného záväzku sa považujú aj právne úkony uvedené v § 407 ods. 2 a 3. (ods. 2).
9. Podľa § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.
10. Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
11. Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. Nariadením vlády SR č. 21/2013 § 2 paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky bola stanovená vo výške 40,- eur.
12. Podľa § 585 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dohodou o urovnaní môžu účastníci upraviť práva medzi nimi sporné alebo pochybné. Dohoda, ktorou majú byť medzi účastníkmi upravené všetky práva, sa netýka práv, na ktoré účastník nemohol pomýšľať.
13. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
14. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
15. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa v spore náležite zaoberal vyjadreniami strán sporu prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozsudku, s odôvodnením ktorého sa stotožňuje a odkazuje naň. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku dopĺňa, že po preskúmaní obsahu spisu v rozsahu podaného odvolania konštatuje, že nezistil pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli mať za následok zrušenie alebo zmenu napadnutého rozsudku.
16. Z vyjadrení strán počas súdneho sporu a predložených listinných dôkazov bolo zistené, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá dňa 15.08.2017 zmluva o dielo, predmetom ktorej bolo dodanie a montáž stavebného diela na stavbe Hnedá priemyselná zóna Levoča - Juh, HELSKE PRODUCT PARK
- výrobný závod. Rovnako bolo zistené a nesporné, že žalobca a žalovaný dňa 24.08.2020 uzatvorili dohodu o urovnaní a splácaní dlhu, na základe ktorej žalovaný uznal čo do dôvodu a výšky svoj dlh z faktúr č. 20181147, č. 20181441 a č. 20181684 voči žalobcovi, ktorý v čase podpisu tejto dohody zodpovedal sume 35.750,- €, ktorý sa žalovaný zaviazal žalobcovi splácať v pravidelných 10. mesačných splátkach vo výške po 3.575,- € mesačne, počnúc dňom 31.08.2020, končiac dňom 31.05.2021. Žalovaný v zmysle tejto dohody uhradil žalobcovi len sumu vo výške 3.575,- € dňa 08.09.2020, sumu vo výške 3.500,- € dňa 01.10.2020, sumu vo výške 3.575,- € dňa 04.11.2020 a sumu vo výške 2.000,- € dňa 16.04.2021. Žalovaný tak v zmysle dohody neuhradil riadne a včas dohodnuté splátky. Neuhradená časť uznaného dlhu zodpovedá sume 23.100,- €. Spornou ostala otázka posúdenia dohody o urovnaní a splácaní dlhu, či vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie časti diela na základe vystavených daňových dokladov bez podpísaného odovzdávajúceho protokolu s odkazom na jednotlivé znenia zmluvy.
17. Su´d prvej inštancie hodnotil do^kazy podlˇa svojej u´vahy, kazˇdy´ do^kaz jednotlivo a vsˇetky do^kazy v ich vza´jomny´ch su´vislostiach tak, ako to prikazuje § 191 CSP. Dal odpovedˇ len na tie ota´zky sporovy´ch stra´n, ktore´ maju´ pre vec podstatny´ vy´znam, pri´padne dostatocˇne objasnˇuju ´ skutkovy´ a pra´vny za´klad rozhodnutia. Zistenia su´du prvej inštancie maju´ vecne´ a logicke ´ zakotvenie vo vykonany´ch do^kazoch, a prijate´ skutkove´ a pra´vne za´very su´ odo^vodnene´ zrozumitelˇne a v su´lade s usta´lenou su´dnou praxou, pri su´cˇasnom zohlˇadneni´ ochrany subjekti ´vneho pra´va oboch sporovy´ch stra´n, ich rovnosti v uplatneni´ pra´va, ochrany ich opra´vnenej do^very v pra´vo, ako i predvi´datelˇnosti su´dneho rozhodnutia. Preto odvolaci´ su´d prebera´ v celom rozsahu su´dom zisteny´ skutkovy´ stav, ktory´ vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, vy´sledky dokazovania spra´vne vyhodnotil a dospel k spra´vnym skutkovy´m za´verom. Dokazovanie je cˇastˇ obcˇianskeho su´dneho konania, v ra´mci ktorej si su´d vytva´ra poznatky, potrebne´ na rozhodnutie vo veci (§ 187 ods. 1, 2 CSP). Pra´vomoc konatˇ o veci, ktorej sa na´vrh ty´ka, v sebe obsahuje i pra´vomoc posu´ditˇ to, cˇi a ake´ do^kazy na zistenie skutkove´ho stavu su´ potrebne
´ a aky´m spo^sobom sa zabezpecˇi´ do^kaz na jeho vykonanie (I. U´S 52/03). Su´d v obcˇianskom su ´dnom konani´ nie je viazany´ na´vrhmi strán sporu na vykonanie dokazovania a nie je povinny´ vykonatˇ vsˇetky navrhovane´ do^kazy. Posu´denie na´vrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktore´ z nich budu´ v ra´mci dokazovania vykonane´, je vzˇdy vecou su´du (§ 185 CSP) a nie strán sporu.
18. K uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, t. j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov sporových strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov sporových strán, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 192 a § 193 CSP. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený. Napadnutému rozsudku vo vzťahu k odvolaním napadnutým výrokom nemožno vytknúť, že by súd prvej inštancie vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov sporových strán nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovenia § 192 a §193 CSP, alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.
19. K námietke žalovaného, že napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci § 365 ods. 1 písm. h) CSP treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade, v ktorom zo správnych skutkových záverov vyvodil súd prvej inštancie správne právne závery a aplikoval správny právny predpis, namietaná vada konania nebola odvolacím súdom zistená.
20. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany sporu v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jej úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať. Strany sporu majú povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana sporu, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu sporu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany sporu. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany sporu nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, je pre stranu sporu nepriaznivé rozhodnutie. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane tej - ktorej strany sporu treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti.
21. Civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a im zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z prejednacej zásady
potom následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana je povinná dokazovať skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha. Strana domáhajúca sa týchto právnych následkov ponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non liquet (neobjasneného určitého skutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti), teda procesných následkov toho, ako keby bolo zistené, že k naplneniu skutkových predpokladov hypotézy právnej normy, ktorej účinkov sa domáhala, nedošlo. (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 24/2019 zo dňa 09.06.2020 uverejnený v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky pod č. 20/2020).
22. Uznanie záväzku je jednostranný právny úkon dlžníka, adresovaný veriteľovi, ktorým dlžník uznáva svoj určitý záväzok, čím potvrdzuje jeho platnosť v čase uznania. Účinkom uznania záväzku je uplatnenie vyvrátiteľnej právnej domnienky o tom, že sa má za to, že v dobe uznania, záväzok v uznanom rozsahu trvá, čo má za následok presun dôkazného bremena z oprávneného na povinného. Žalobcovi tak v takomto prípade pre úspech v spore a na preukázanie oprávnenosti žalovaného nároku stačí preukázať, že nárok, ktorý si žalobou od žalovaného uplatňuje, žalovaný písomne uznal s účinkami podľa § 323 Obchodného zákonníka. Nemusí preukazovať vznik a predpoklady žalobného nároku. V dôsledku prechodu dôkazného bremena je tak na žalovanom, aby preukázal, že záväzok v dobe uznania netrval, alebo po tomto uznaní zanikol.
23. Podľa čl. III ods. 2 dohody bolo dohodnuté, že v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky v lehote splatnosti, dlžník stráca možnosť plnenia v splátkach a celý nesplatený dlh sa stáva splatným. Žalovaný podpisom dohody o urovnaní súčasne uznal, že mu žalobca ako veriteľ poskytol plnenie uvedené vo vyššie uvedených faktúrach. Povinnosťou súdu prvej inštancie bolo posúdiť otázku (ne)spornosti pohľadávky z hľadiska všetkých aspektov potrebných na vyhodnotenie, či pohľadávka existuje alebo nie. Odvolací súd poukazuje na to, že žalovaný čo do dôvodu a výšky uznal v celom rozsahu svoj dlh voči žalobcovi, ktorý je uplatňovaný v tomto spore. Námietky uplatňované žalovaným v odvolaní, že žalobca ako zhotoviteľ nikdy žalovaného, ako objednávateľa, nevyzval na prevzatie časti diela v zmysle ustanovenia čl. XIV. bod 5 zmluvy o dielo, že dielo žalovanému neodovzdal, čo bolo podľa žalovaného aj podmienkou pre zaplatenie ceny za dielo, sú irelevantné vo vzťahu k prejednávanému sporu, nakoľko žalovaný uznal dohodou svoj dlh. Žalovaný, ktorého zaťažovalo dôkazné bremeno ohľadom preukázania tej skutočnosti, že záväzok v dobe uznania netrval, nespochybnil platnosť dohody o uznaní dlhu, v tomto smere ani nenavrhol vykonať žiadny dôkaz, a tento ani neoznačil. Správne vychádzal súd prvej inštancie zo skutočnosti, že žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie vyúčtovanej ceny diela s odkazom na znenie zmluvy o dielo, ktorý pozostáva z neuhradenej ceny zo zmluvy o dielo, zostatok z neuhradených faktúr, a to faktúra č. 20181147 vo výške 333.455,50 € - zostal neuhradený dlh v sume 16.672,78 €, faktúra č. 20181441 vo výške 357.343,48 € - zostal neuhradený dlh v sume 17.867,17 €, faktúra č. 20181684 vo výške 24.501,- € - zostal neuhradený dlh v sume 1.210,05 €. Súd prvej inštancie správne priznal žalobcovi uplatnenú sumu spolu s úrokom z omeškania a paušálnou náhradou nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka.
24. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu, a to predovšetkým s obsahom napadnutého rozsudku, s obsahom odvolania žalovaného a vyjadrením žalobcu, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.
25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní priznal úspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).