Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Ek/1272/2018

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: K.. arch. L. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XXXX/XX, XXX XX F. - L. Y., práv. zast.: AGM partners s. r. o., so sídlom Hlavné námestie 3, 811 01 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 47 258 586, proti povinnému: CLT house s. r. o., so sídlom Lesná 30, 900 44 Tomášov, IČO: 50 042 131, právne zast.: Advokátska kancelária Mišík, s. r. o., so sídlom Bajkalská 21/A, 821 01 Bratislava, IČO: 36 862 746, o vymoženie 3025 Eur s prísl., vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Lucia Adamcová, so sídlom exekútorského úradu Miletičova 21, 821 08 Bratislava, IČO: 42 256 101, pod. sp. zn. 369EX 225/2018, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 14. mája 2019, takto

rozhodol:

I. Sťažnosť povinného z a m i e t a.

II. Oprávnenému voči povinnému nárok na náhradu trov konania o sťažnosti nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 14. mája 2019 vydaným vyšším súdnym úradníkom súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol a žiadnemu z účastníkov trovy konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie nepriznal.

2. V odôvodnení uznesenia uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 27.08.2018 domáhal od povinného vymoženia 3025,- Eur s prísl. na podklade exekučného titulu - Platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 21.06.2018, sp. zn. . Súd po preskúmaní návrhu a jeho príloh vydal dňa 12.09.2018 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Lucii Adamcovej, Exekútorský úrad Bratislava, so sídlom Miletičova 21, 821 08 Bratislava, IČO: 42 256 101, ktorý exekúciu vedie pod sp. zn. 369EX 225/2018. Povinný podal v tejto veci návrh na zastavenie exekúcie bez odkladného účinku, v ktorom namietal, že v základnom konaní podal návrh na vydanie rozhodnutia o neúčinnosti elektronického doručenia platobného rozkazu zo dňa 21.06.2018, sp. zn. . Podľa jeho názoru podanie tohto návrhu zároveň odôvodňuje aj zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 61k ods. 1 písm. d) resp. § 61k ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, za predpokladu, že Okresný súd Banská Bystrica rozhodne o tom, že elektronické doručenie platobného rozkazu - exekučného titulu do elektronickej schránky povinného bolo neúčinné. Oprávnený k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uviedol, že skutočnosti, o ktoré sa povinný vo svojom návrhu opiera, nemajú oporu v zákone, či v samotnej praxi súdov pri doručovaní platobných rozkazov. Oprávnený vyjadril názor, že nie sú naplnené dôvody na zastavenie exekúcie a pokladá tento návrh za nedôvodný a zo strany povinného za účelový (oddialenie plnenia povinnosti povinného). Súd po preskúmaní návrhu povinného dospel k záveru, že povinnému bolo upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 13.09.2018 doručené do elektronickej schránky dňa 27.09.2018, čo mal súd za preukázané z doručenky, ktorú súdu predložil súdny exekútor. Povinný mal teda podľa § 61k ods.2 Exekučného poriadku pätnásťdňovú lehotu na to, aby podal návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie odoslal povinný, prostredníctvom právneho zástupcu dňa 22.10.2018 poverenému súdnemu

exekútorovi. Súd teda konštatuje, že povinný nedodržal zákonnú lehotu na podanie takéhoto návrhu, a teda návrh povinného bol podaný oneskorene a preto súd bližšie neskúmal jeho dôvodnosť a ten v zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol. Nakoľko si žiadny z účastníkov konania nárok na náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie neuplatnil, súd rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nepriznal.

3. Voči tomuto uzneseniu podal povinný sťažnosť, v ktorej sa domáhal zrušenia napadnutého uznesenia a vrátenia veci vyššiemu súdnemu úradníkovi na ďalšie konanie. Uviedol, že návrh na zastavenie exekúcie povinný odôvodnil skutočnosťou, že dňa 8.10.2018 podal na Okresný súd Banská Bystrica návrh na vydanie rozhodnutia o neúčinnosti elektronického doručenia exekučného titulu - platobného rozkazu zo dňa 21.6.2018, sp. zn. . Súd odôvodnil napadnuté rozhodnutie skutočnosťou, že návrh na zastavenie bol povinným podaný oneskorene, súd preto bližšie neskúmal jeho dôvodnosť a ten v zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol. Podľa názoru povinného súd v predmetnej veci nepostupoval správne, nakoľko opomenul ustanovenie § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého platí nasledovné: „V neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.“ V predmetnej veci podľa povinného nie je sporné, že návrh na zastavenie exekúcie podal po uplynutí 15-dňovej lehoty v zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, avšak v danom prípade išlo o podanie podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku. S poukazom na obsah citovaného ustanovenia § 61k ods. 3 Exekučného poriadku je povinný toho názoru, že súd je povinný skúmať dôvody každého návrhu na zastavenie exekúcie, aj návrhu podaného po uplynutí 15-dňovej lehoty, určenej v § 61k ods. 2 Exekučného poriadku. Na viac exekučný súd je oprávnený a zároveň povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu (uznesenie Ústavného súdu SR z 9. 12. 2010, sp. zn. -15). Poukazujúc ma podaný návrh na vydanie rozhodnutia o neúčinnosti elektronického doručenia platobného rozkazu zo dňa 21.6.2018, sp .zn. mal povinný naďalej za to, že podanie tohto návrhu zároveň odôvodňuje aj zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 61k ods. 1 písm. d), resp. § 61k ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku. V tejto veci vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. síce bolo právnemu zástupcovi povinného dňa 10.4.2019 doručené uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. zo dňa 9.4.2019, v zmysle ktorého súd zamietol návrh povinného na určenie neúčinnosti elektronického doručenia platobného rozkazu sp.zn. zo dňa 21.6.2018 s prílohami, a súd zamietol aj návrh povinného na odklad účinkov elektronického doručenia platobného rozkazu sp.zn. zo dňa 21.6.2018 s prílohami, povinný ale podal voči tomuto rozhodnutiu dňa 24.4.2019 v zmysle príslušných ustanovení (ďalej len „“) odvolanie. O odvolaní povinného v postavení žalovaného nebolo k dnešnému dňu právoplatne rozhodnuté. Povinný má naďalej za to, že sú dané dôvody, aby súd rozhodol, že elektronické doručenie exekučného titulu

- platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. zo dňa 21.6.2018 do elektronickej schránky povinného je neúčinné. Svoj názor odôvodnil tým, že platobný rozkaz nie je možné doručiť tzv. fikciou doručenia, nakoľko fikcia doručenia sa nevzťahuje na doručovanie platobných rozkazov. Ustanovenie zákona o upomínacom konaní stanovuje subsidiaritu zákona o e- Governmente, tzn. pokiaľ zákon o upomínacom konaní () v spojení s () vylučuje pri platobnom rozkaze fikciu doručenia (tzn. „zákon ustanovuje inak“), nemožno v tomto prípade postupovať podľa zákona o e-Governmente a uplatniť fikciu doručenia pri doručovaní platobného rozkazu. Preto podanie tohto návrhu zároveň odôvodňuje aj zastavenie exekúcie podľa ustanovenia , resp. Exekučného poriadku, nakoľko je dôvodné predpokladať, že príslušný súd v uvedenej veci rozhodne, že elektronické doručenie platobného rozkazu - exekučného titulu do elektronickej schránky povinného bolo neúčinné.

4. Oprávnený sa k sťažnosti povinného na výzvu súdu nevyjadril.

5. Podľa druhá veta o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

6. Podľa Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

7. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

8. V zmysle , ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

9. V zmysle § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

10. Súd (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané, proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná, po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti, preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia pojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť povinného nie je dôvodná.

11. Povinný v podanej sťažnosti namietal, že doručenie exekučného titulu - platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. zo dňa 21.6.2018 do elektronickej schránky povinného je potrebné považovať za neúčinné. Táto skutočnosť je predmetom rozhodovania Okresného súdu Banská Bystrica, ktorý uznesením sp. zn. zo dňa 09. 04. 2019 zamietol návrh žalovaného na určenie neúčinnosti elektronického doručenia platobného rozkazu. Toto rozhodnutie povinný napadol odvolaním, o ktorom doposiaľ rozhodnuté nebolo. Namietal, že súd sa v napadnutom uznesení s týmito skutočnosťami v rozpore s ust. § 61k Exekučného poriadku nevysporiadal napriek tomu, že je povinný v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania skúmať zákonnosť predloženého exekučného titulu.

12. Sťažnostný súd k dôvodom podanej sťažnosti na úvod konštatuje, že je nutné prisvedčiť názoru povinného, že všeobecným predpokladom pre nariadenie výkonu rozhodnutia je existencia právoplatného a vykonateľného exekučného titulu ako podkladu tohto výkonu, vydaného na to oprávneným orgánom, ktoré má potrebnú formu a obsah a ktoré ukladá určitému subjektu povinnosť niečo plniť. Počas celého priebehu exekúcie sa súd zaoberá okrem iného aj tým, či je exekučný titul z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch vykonateľné, a to ako formálne (z pohľadu právneho prepisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané) tak aj materiálne (z hľadiska obsahových náležitostí reflektujúcich určitosť, zrozumiteľnosť a presnosť v označení subjektov práv a povinností, vrátane určenia povinnosti, ktorá sa má vykonať). Vykonateľnosť (v jednote oboch jej stránok, materiálnej aj formálnej) je možné stotožniť s vlastnosťou exekučného titulu, ktorá ho robí spôsobilým na výkon exekúcie. Ak je podkladom pre výkon exekúcie rozhodnutie súdu podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučný súd pri posúdení jeho vykonateľnosti vychádza z potvrdenia o jeho právoplatnosti a vykonateľnosti, ktorým exekučný titul opatrí súd, ktorý rozhodoval ako súd prvého stupňa (§ 46 ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku). Prvostupňový súd pri tom vychádza z údajov vyznačených na doručenkách k exekučnému titulu. Konštatované potvrdenie o vykonateľnosti exekučného titulu nemá povahu rozhodnutia, ktorým by bol exekučný súd viazaný. Preto si exekučný súd môže sám posúdiť otázku právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu a vykonať potrebné šetrenia v prípade, ak vyvstanú pochybnosti o správnom vyznačení údajov na doložke právoplatnosti a vykonateľnosti viažucej sa k predloženému exekučnému titulu.

13. V exekučnom konaní má povinný viacero právnych prostriedkov obrany a ochrany svojho postavenia, ktoré môže využiť vtedy, ak v nútenom výkone súdnych a iných rozhodnutí sa vyskytnú absolútne

alebo relatívne prekážky ďalšieho postupu exekučných orgánov, ku ktorým patrí aj tvrdenie sťažovateľa, že exekúcia sa začala, aj keď nie je splnený jej materiálny predpoklad, t. j. neexistuje vykonateľné rozhodnutie, ktoré jej vykonanie pripúšťa. V reakcii na sťažnostné námietky povinného súd ďalej dodáva, že v zmysle § 61k ods. 3 Exekučného poriadku povinný môže podať relevantný návrh na zastavenie exekúcie aj po uplynutí 15-dňovej lehoty podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, pokiaľ v ňom namieta skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí tejto lehoty. V prípade, ak právna skutočnosť tvrdená v návrhu na zastavenie exekúcie nie je predložená včas, exekučný súd na ňu neprihliadne. Návrh vecne vyhodnotí tak, ako keby predmetné tvrdenie neobsahoval a procesný úkon povinného (návrh na zastavenie exekúcie) je teda v predmetnej časti neúčinný. Dôsledkom nie včasného predloženia právnej skutočnosti (dôvodu na zastavenie exekúcie) môže byť zamietnutie návrhu. To však neplatí v prípade, ak ide o dôvod, pre ktorý je potrebné zastaviť exekúciu aj bez návrhu. Súd v tejto súvislosti konštatuje, že v ustanoveniach a upravujúcich zastavenie exekúcie súdom na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy výslovne neuvádza, že súd môže exekúcie zastaviť aj z úradnej povinnosti (ex offo). Súd ale zastáva názor, že právny predpis vrátane jeho jednotlivých ustanovení je povinný vykladať v súlade s jeho zmyslom a účelom. Exekučný súd je oprávnený a zároveň povinný v priebehu celého exekučného konania skúmať, či sú splnené všetky zákonné predpoklady na vykonanie exekúcie. Ako už bolo spomenuté vyššie, základným predpokladom zákonného vedenia exekúcie je existencia vykonateľného exekučného titulu ako materiálneho predpokladu vedenia exekúcie, teda conditio sine qua non začatia a priebehu exekučného konania. Ak exekučný súd v ktoromkoľvek štádiu konania (na návrh, aj bez návrhu) zistí, že rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom, nie je vykonateľné, exekúciu musí zastaviť. Bolo teda povinnosťou exekučného súdu dôsledne sa zaoberať obranou povinného, že exekučný titul mu nebol účinne doručený, keďže prípadné preukázanie tejto skutočnosti by nutne muselo viesť k záveru o nevykonateľnosti exekučného titulu a následne k zastaveniu exekúcie (k tomu porovnaj napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 07. 08. 2018, nález Ústavního soudu ČR sp. zn. , zo dňa 27. 6. 2013).

14. Sťažnostný súd vykonal o tejto otázke šetrenie a za týmto účelom si vyžiadal od Okresného súdu Banská Bystrica prístup k spisovému materiálu vedeného týmto súdom v elektronickej podobe pod sp. zn. , z ktorého zistil nasledovné skutočnosti.

15. Platobným rozkazom sp. zn. zo dňa 21.06.2018 súd zaviazal povinného zaplatiť oprávnenému sumu 3.025,- eur s príslušenstvom a náhradu trov konania. Platobný rozkaz spolu s prílohami súd doručoval žalovanému elektronicky do jeho elektronickej schránky do vlastných rúk.

16. Podľa údajov na elektronickej doručenke platobný rozkaz bol povinnému (žalovanému) doručený dňa 07.07.2018 o 00.19 hod.

17. Podľa potvrdenia Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 07. 08. 2018 platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 9.4.2019 nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 24. 07. 2018.

18. Z uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 9.4.2019 bolo zistené, že súd v upomínacom konaní žalobcu: Ing. arch. Silvia Brna, nar. 27.07.1981, bytom Kubániho 3642/12, 811 04 Bratislava-Staré Mesto, právne zast. AGM partners s. r. o., so sídlom Hlavné námestie 3, 811 01 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 47 258 586, proti žalovanému: CLT house, s. r. o., so sídlom Lesná 30, 900 44 Tomášov, IČO: 50 042 131, Advokátska kancelária Mišík, s. r. o., so sídlom Bajkalská 21/A, 821 01 Bratislava, IČO: 36 862 746, o zaplatenie 3.025,- eur s príslušenstvom, o návrhu žalovaného (povinného, pozn. sudcu) na určenie, že elektronické doručenie platobného rozkazu sp. zn. zo dňa 21.06.2018 s prílohami je neúčinné a o návrhu na odklad účinkov elektronického doručenia platobného rozkazu sp. zn. zo dňa 21.06.2018 s prílohami, rozhodol tak, že oba návrhy žalovaného zamietol.

19. Z včas podaného odvolania žalovaného (povinného) proti konštatovanému uzneseniu súdu vyplýva, že žalovaný sa ním domáha toho, aby odvolací súd uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. zo dňa 9.4.2019 zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Podľa názoru žalovaného boli splnené podmienky na to, aby súd rozhodol, že elektronické doručenie platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 21.6.2018 do elektronickej schránky žalovaného je neúčinné. Aj v podanom odvolaní sa povinný pridržiaval svojho názoru, že

platobný rozkaz nie je možné žalovanému doručiť tzv. fikciou doručenia, nakoľko fikcia doručenia sa nevzťahuje na doručovanie platobných rozkazov. Ustanovenie zákona o upomínacom konaní stanovuje subsidiaritu zákona o e-Governmente, tzn. pokiaľ zákon o upomínacom konaní () v spojení s () vylučuje pri platobnom rozkaze fikciu doručenia (tzn. „zákon ustanovuje inak“), nemožno v tomto prípade postupovať podľa zákona o e-Governmente a uplatniť fikciu doručenia pri doručovaní platobného rozkazu. Zmenou zákona o e-Governmente účinnou od 1. novembra 2017 (, ktorým sa mení a dopĺňa o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov - zákon o e-Governmente, v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony), ktorá spočívala vo vypustení písmena a) z ustanovenia zákona o e-Governmente, sa neodstránili výkladové problémy, kedy podľa jedného názoru osobitný predpis, v danom prípade , vylučoval len použitie náhradného doručenia podľa a a podľa druhého názoru bolo potrebné ustanovenie zákona o upomínacom konaní vykladať extenzívne, a to, že vylučuje akúkoľvek formu náhradného doručenia. Podľa názoru žalovaného vyvodzovanie účinkov doručenia zásadných úradných dokumentov tzv. fikciou doručenia do elektronickej schránky vyvoláva v právnom štáte neakceptovateľnú mieru právnej neistoty. Zároveň dochádza podľa názoru žalovaného k porušeniu práva žalovaného na súdnu ochranu, ktoré je garantované článkom 46 .

20. Súd ďalej z obsahu spisu zistil, že podané odvolanie bolo predložené na rozhodnutie Krajskému súdu v Banskej Bystrici, ktorý vedie toto konanie pod sp. zn. . O odvolaní povinného doposiaľ rozhodnuté nebolo.

21. Aj napriek tomu, že v ustanovení a nasl. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov je upravený osobitný postup pri rozhodovaní o neúčinnosti elektronického doručenia, exekučným súd si môže sám skúmať a predbežne posúdiť otázku, či príslušné rozhodnutie bolo jeho adresátovi riadne a účinne doručené. Pokiaľ by bolo odosielajúcim súdom právoplatne rozhodnuté, že elektronické doručovanie exekučného titulu bolo v danom prípade neúčinné, exekučný súd by bol povinný z neho vychádzať. Pretože doposiaľ k tejto otázke exekučný súd nemal k dispozícii právoplatné rozhodnutie, bol povinný otázku doručenia exekučného titulu posúdiť samostatne v rámci rozhodovania o sťažnosti.

22. Podľa o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), platobný rozkaz súd odošle žalobcovi a žalovanému. Žalovanému sa odošle spolu s rovnopisom návrhu, listinami a vyhláseniami predloženými žalobcom a tlačivom na podanie odporu.

23. Podľa Zákona o upomínacom konaní, žalobcovi a žalovanému sa platobný rozkaz doručuje ako elektronický úradný dokument podľa osobitného predpisu ( v znení neskorších predpisov).

24. Podľa § 9 ods. 3 Zákona o upomínacom konaní, ak žalovanému nemožno doručovať podľa odseku 2, platobný rozkaz sa doručuje na adresu žalovaného uvedenú žalobcom. Ak sa zásielka vráti súdu z tejto adresy ako nedoručená, súd vykoná úkony na účely zistenia inej adresy žalovaného v registroch súdu alebo v registroch iných orgánov, ktoré má súd k dispozícii. Platobný rozkaz súd bez zbytočného odkladu odošle na takto zistenú adresu.

25. Podľa Zákona o upomínacom konaní, platobný rozkaz sa doručuje žalovanému do vlastných rúk; ustanovenia a sa na doručovanie platobného rozkazu žalovanému nepoužijú.

26. Podľa o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), doručením do vlastných rúk sa na účely elektronického doručovania rozumie doručenie, pri ktorom sa vyžaduje potvrdenie doručenia zo strany adresáta alebo osoby, ktorej je podľa osobitných predpisov možné doručovať namiesto adresáta (ďalej len "prijímateľ"), formou elektronickej doručenky odoslanej odosielateľovi.

27. Podľa , elektronickou doručenkou sa rozumie elektronický dokument obsahujúci údaj o dni, hodine, minúte a sekunde elektronického doručenia, identifikátor osoby prijímateľa, identifikátor osoby odosielateľa a identifikáciu elektronickej úradnej správy a elektronických dokumentov, ktoré sa elektronicky doručujú; identifikácia elektronickej úradnej správy a elektronických dokumentov musí zabezpečiť vytvorenie logickej väzby na túto správu a dokumenty, ktoré obsahuje.

28. Podľa elektronická doručenka sa zasiela do elektronickej schránky odosielateľa príslušnej elektronickej úradnej správy, ktorej doručenie elektronická doručenka potvrdzuje, a to aj, ak táto elektronická schránka nie je aktivovaná; to neplatí, ak odosielateľ nie je známy alebo ak nemá zriadenú elektronickú schránku.

29. Podľa elektronická doručenka sa vytvára a potvrdzuje pri každom elektronickom doručení, pričom ak nejde o doručenie do vlastných rúk, vytvára a potvrdzuje sa podľa odseku 2 automatizovane, keď nastane moment doručenia podľa .

30. Podľa , , uložením elektronickej úradnej správy sa rozumie okamih, odkedy je elektronická úradná správa objektívne dostupná prijímateľovi v elektronickej schránke adresáta. Úložnou lehotou na účely tohto zákona je lehota, počas ktorej je uložená elektronická úradná správa považovaná za nedoručenú. Úložná lehota je 15 dní odo dňa nasledujúceho po dni uloženia elektronickej úradnej správy, ak osobitný predpis neustanovuje inú lehotu.

31. Podľa , elektronická úradná správa, vrátane všetkých elektronických dokumentov, sa považuje za doručenú, ak nie je adresátom orgán verejnej moci a doručuje sa do vlastných rúk, dňom, hodinou, minútou a sekundou uvedenými na elektronickej doručenke alebo márnym uplynutím úložnej lehoty podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel.

32. Podľa , ustanovenie odseku 5 písm. b) a c) sa nepoužije, ak a) medzi okamihom odoslania elektronickej úradnej správy a okamihom márneho uplynutia úložnej lehoty bola elektronická schránka deaktivovaná, b) orgán verejnej moci rozhodne, že elektronické doručenie je neúčinné; to neplatí, ak osobitný predpis neumožňuje vylúčiť účinky náhradného doručenia.

33. Podľa , ak osobitný predpis neustanovuje iný postup na rozhodovanie o neúčinnosti elektronického doručenia alebo ak sa podľa osobitného predpisu neúčinnosť elektronického doručenia neposudzuje ako predbežná otázka, orgán verejnej moci, ktorý koná vo veci, ktorej sa elektronické doručovanie týka, rozhodne na návrh adresáta, že elektronické doručenie je neúčinné, ak tento adresát preukáže, že a) objektívne nemohol prevziať elektronickú úradnú správu z dôvodu, ktorý nenastal na jeho strane alebo jeho pričinením, alebo b) na jeho strane nastali také dôvody, ktoré mu objektívne neznemožnili prevziať elektronickú úradnú správu, avšak takéto prevzatie by bolo spojené s nepomernými ťažkosťami, ktorých prekonanie od neho nie je spravodlivé požadovať.

34. Súd citované zákonné ustanovenia a Zákona o upomínacom konaní vykladá tak, že ak súd doručuje žalovanému platobný rozkaz spolu s prílohami ako elektronický úradný dokument určený do vlastných rúk, aj v prípade, ak sa adresát prihlási do svojej schránky a správu nepreberie, alebo sa do svojej aktivovanej schránky neprihlási vôbec, umožní, aby mu aj takéto správy boli doručené s použitím fikcie doručenia, okrem prípadu, ak je postihnutý dôvodmi, ktoré mu objektívne neumožnia prevzatie správy ( Zákona o e- Governmente). Povinný (žalovaný) existenciu žiadnych takýchto dôvodov či okolností v konaní netvrdil. Teda aj v prípade, ak je do aktivovanej elektronickej schránky adresáta doručená elektronická úradná správa určená do vlastných rúk, je možné uplatniť fikciu doručenia podľa . Fikcia doručenia je v danom prípade obdobou odopretia písomnosti určenej do vlastných rúk adresátom pri doručovaní súdnych písomností cestou poštového doručovateľa a je zosúladením týchto dvoch typov doručovania. Opačný výklad by mohol viesť k obštrukciám pri doručovaní týchto typov zásielok, kedy by stačilo majiteľom týchto schránok sa na svoj účet neprihlásiť a zmariť tak tento spôsob doručovania zásielok akcentujúc skutočnosť, že ust. Zákona o upomínacom konaní súdu priamo ukladá povinnosť doručovať žalovanému platobný rozkaz ako elektronický úradný dokument podľa osobitného predpisu. Právny poriadok Slovenskej republiky vrátane ustanovení vychádza zo zásady

„vigilantibus iura scripta sunt“, podľa ktorej „práva patria len bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. Tejto zásade nezodpovedá postup povinného, ktorý sa do svojej elektronickej schránky podľa obsahu spisu neprihlásil takmer rok a tri mesiace od jej aktivácie a následne sa bráni v konaní tvrdením, že sa s elektronickými správami neoboznámil a to bez toho, aby mu v tom bránili objektívne okolnosti. Sťažnostný súd konštatuje, že tento názor je v obsahovej zhode aj s názorom odosielajúceho orgánu (súdu v základnom konaní), ktorý uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 9.4.2019 návrh povinného na určenie neúčinnosti elektronického doručenia platobného rozkazu sp. zn. zo dňa 21.06.2018 s prílohami neprávoplatne zamietol.

35. Exekučný titul tak bol podľa zistení sťažnostného súdu povinnému doručený v súlade so zákonom. Údaje na doručenke k exekučnému titulu, ktorá je v zmysle verejnou listinou, exekučný súd považuje za pravdivé, keďže v konaní nebol preukázaný opak, keď sa sťažnostný súd nestotožnil s právnym názorom povinného, že platobný rozkaz nie je možné žalovanému doručiť tzv. fikciou doručenia podľa Zákona o e-Governmnete a ani žiadne iné skutkové zistenia dôkaz o opaku pri údajoch vyznačených na elektronickej doručenke nepriniesli. Predložený exekučný titul je tak podľa názoru sťažnostného súdu spôsobilým podkladom pre vedenie exekúcie proti povinnému. Pre úplnosť súd dodáva, že pokiaľ Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 9.4.2019 vedeným pod sp. zn. dospeje k inému záveru, povinný môže opätovne podať návrh na zastavenie exekúcie.

36. Z uvedených dôvodov súd námietku neexistencie vykonateľného exekučného titulu ako základného predpokladu vedenia exekúcie vznesenú zo strany povinného posúdil ako nedôvodnú a preto z pohľadu sťažnostného súdu nebol daný dôvod na zrušenie ani zmenu napadnutého uznesenia, keďže toto je potrebné považovať za vecne správne. Rozhodovacia činnosť súdu v danom prípade spočívala v právnom posúdení veci a súd rozhodoval výhradne na základe tvrdení účastníkov konania a obsahu spisu, ktoré poskytli kompletný a ucelený podklad pre spravodlivé rozhodnutie, pričom povinný netvrdil žiadne také skutočnosti, ktoré by vyžadovali doplnenie skutkových zistení a dôkazných návrhov zo strany účastníkov konania a so všetkými skutočnosťami a listinnými dôkaznými prostriedkami mali účastníci možnosť sa oboznámiť, aj sa k nim vyjadriť. Súd preto o podanej sťažnosti rozhodol bez nariadenia pojednávania tak, že túto pre jej nedôvodnosť podľa zamietol.

37. Podľa § 61l ods. 3 veta prvá Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.

38. Podľa § 195 Exekučného poriadku, trovami exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov exekučného konania a trovy štátu.

39. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

40. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

41. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

42. V ustanovení v spojení s Exekučného poriadku sa ako kritérium priznania náhrady trov exekučného konania premieta zásada úspechu vo veci (zásada zodpovednosti za výsledok sporu), a to tak, že neúspešná strana je povinná nahradiť úspešnej strane preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené trovy, ktoré táto strana vynaložila v súvislosti s uplatnením alebo bránením svojho práva. Oprávnený bol v tomto konaní úspešný (súd sťažnosť povinného zamietol), voči povinnému mu tak vznikol nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so sťažnostným konaním

( Exekučného poriadku). Oprávnený si nárok na náhradu trov konania o sťažnosti voči povinnému neuplatnil a ani mu žiadne preukázateľné trovy konania nevznikli. ani výslovne neriešia situáciu, ak účastník konania, ktorý na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov neprejavil záujem a ani mu žiadne nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris). Sťažnostný súd preto s použitím základných princípov aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o sťažnosti princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov exekučného konania oprávneného rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si účastník náhradu trov konania neuplatní a v konaní mu ani žiadne trovy konania nevznikli, je na mieste rozhodnúť tak, že sa mu nárok na náhradu trov daného konania nepriznáva. Z uvedených dôvodov súd oprávnenému voči povinnému nárok na náhradu trov konania o sťažnosti nepriznal.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu súdu o sťažnosti (výrok I.) a proti rozhodnutiu súdu o trovách konania vrátane ich výšky (výrok II.) odvolanie nie je prípustné ( Exekučného poriadku, ).

Proti rozhodnutiu súdu o sťažnosti (výrok I.) a proti rozhodnutiu súdu o trovách konania vrátane ich výšky (výrok II.) dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).