Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_5Co-88-2023.pdf
PDF · 135.24 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/88/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a sudcov JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v spore žalobcu: SPP - distribúcia, a.s., IČO: 35 910 739, Plátennícka 19013/2, Bratislava - Ružinov, zast.: Mgr. Miroslav Hanec, IČO: 37 976 486, Dolné Rudiny 8, Žilina proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. XX/XX, C. D., zast.: Mgr. Marcel Péli, LL.M., M. R. Štefánika 157/45, Považská Bystrica, o zaplatenie 7.372,01 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza, č.k. 9C/42/2022-83 zo dňa 1. augusta 2023, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žalobca m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalovanému uložil povinnosť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi istinu 7.372,01 eur s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 7.372,01 eur od 21.05.2021 do zaplatenia. Výrokom II. žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania od žalovaného v rozsahu 100 %. 2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa od žalovaného domáhal zaplatenia sumy 7.372,01 eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tak, že právnym titulom pohľadávky voči žalovanému je neoprávnený odber zemného plynu - podľa § 82 ods. 1 písm. a) bod 2., písm. b) a písm. c) zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike (ďalej len ,,ZoE“). Z tohto dôvodu spor nie je spotrebiteľský. Plyn bol odoberaný na odbernom mieste: C. XX/XX, XXX XX C. D.. Dňa 13.04.2021 vykonali kontrolu odberného miesta, pri ktorej zistili odber plynu bez plynomeru - tento bol nahradený provizórnym prepojením hadicou (tzv. ,,krátky spoj“). Uvedené potvrdzuje vyhotovený zápis. Dňa 13.04.2021 na odbernom mieste demontovali krátky spoj. O tom svedčí zápis zo dňa 13.04.2021. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je v súlade s ustanovením § 82 ods. 2 zákona o energetike povinný uhradiť prevádzkovateľovi distribučnej siete vzniknutú škodu. Žalovaný zodpovedá žalobcovi za spôsobenú škodu ako vlastník nehnuteľnosti, v ktorej bol zistený odber nemeraného plynu - odberné miesto: C. XX/XX, XXX XX C. D.. Odber nemeraného plynu prebiehal v období 14.10.2018 - 13.04.2021. O tom svedčí výpis z listu vlastníctva zo dňa 13.04.2021. Spôsob výpočtu škody spôsobenej prevádzkovateľovi distribučnej siete za určené obdobie neoprávneným odberom plynu je stanovený vyhláškou Ministerstva hospodárstva SR č. 449/2012 Z.z.. Dňa 30.04.2021 žalobca žalovanému vyúčtoval škodu spôsobenú neoprávneným odberom zemného plynu za obdobie 14.10.2018
- 13.04.2021, určenú podľa cit. vykonávacieho predpisu vo výške 7.372,01 eur - Vyúčtovanie č. XXXXXXXXXX bolo splatné dňa 20.05.2021. Prílohou vyúčtovania je výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu zo dňa 30.04.2021. Dňa 13.04.2021 žalovaný vo výpovedi do
zápisnice na OO PZ Nitrianske Pravno uviedol, že po vyúčtovaní je ochotný uhradiť škodu, ktorá vznikla spoločnosti SPP - distribúcia, a.s. Žalovaný zodpovedá žalobcovi za spôsobenú škodu pretože uznal dlh vo výške 7.372,01 eur z titulu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, ktorý bol podľa Vyúčtovania č. XXXXXXXXXX. Uplatnil si úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., a to 5 % ročne zo sumy 7.372,01 eur od 21.05.2021 do zaplatenia. Upomínací súd vo veci vydal platobný rozkaz zo dňa 16. augusta, proti ktorému podal žalovaný odpor. Vec bola následne postúpená tunajšiemu súdu. V odpore žalovaný poprel výšku údajnej škody, ktorá sa v platobnom rozkaze uvádza, ako i tú skutočnosť, že by mal on, ako osoba zaviniť nelegálny odber plynu nachádzajúci sa na jeho nehnuteľnosti. Keď prebiehala na jeho nehnuteľnosti obhliadka, resp. kontrola plynovodu zamestnancom SPP - distribúcia, a.s., IČO: 37 976 486, kontaktoval ho policajný príslušník, aby sa dostavil k predmetnej nehnuteľnosti, za účelom vyšetrovania, že mal byť nahlásený zásah do prípojky, a pravdepodobne sa jedná o „čierny odber “. V ten istý deň, niekoľko hodín pred tým ako mu volal policajný príslušník, telefonovali jeho manželke susedia, že už pred obedom, im niekto „pobehuje“ po pozemku, prípadne v jeho okolí, a že sa pravdepodobne jedná o pracovníka SPP. Túto skutočnosť spočiatku neriešili, nakoľko to nepovažoval za dôležité. K nehnuteľnosti sa dostavil až v nadväznosti na telefonát od policajného príslušníka. Tento telefonát však prišiel niekoľko hodín po tom, čo jeho manželku kontaktovali susedia, že pravdepodobne pracovník SPP vykonáva na nehnuteľnosti nejaké úkony, o ktorých ho majiteľa nehnuteľnosti nikto neinformoval, a teda nemal akúkoľvek vedomosť o tom, čo tam vykonáva, a to až do jeho príchodu, po telefonáte s príslušníkom polície. Na predmetnej nehnuteľnosti nikdy plyn neodoberal, odkedy sa kúpila, nakoľko plyn tu bol už v čase kúpy odpojený. Tepelná pec sa síce v nehnuteľnosti nachádzala, ešte po predchádzajúcej majiteľke, ale pri kúpe mu bolo povedané, že pec je pokazená, a plyn je odpojený, a keby to chcel zapájať, musel by kúpiť novú, a nanovo riešiť pripojenie na plyn, a tak od tejto myšlienky upustil. Predmetná nehnuteľnosť slúžila ako pohostinstvo. Už pol roka pred zisteným nelegálnym odberom plynu dal nehnuteľnosť na predaj, nakoľko počas pandémie COVID-19, niekedy pred dvomi rokmi ukončil prevádzku pohostinstva, a odvtedy bola táto nehnuteľnosť celkovo odstavená od energií, elektriku si vypínali na hodinách, a chodil tam raz za dva až tri týždne, aby skontrolovali priestor a vyvetrali. Počas prešetrovania na mieste samom niekoľko krát žiadal a vyzýval pracovníka SPP, aby mu vysvetlil, akým spôsobom dochádza k nelegálnemu odberu, ... Na otázky mu pracovník SPP odpovedal „že sa mu to nechce“, a následne na to odmontoval regulátor, so slovami, že: „aj tak je pokazený, aj tak by to nešlo preukázať“, že tu dochádza k čiernemu odberu plynu. Pracovník plynární svojou ľahkomyseľnosťou pochybil na obhliadke nehnuteľnosti. Žiadal, aby bol v konaní vypočutý prítomný policajt ako svedok, pretože vypracovával v tom čase i záznam, podľa toho, čo mu nadiktoval pracovník SPP, následne prišiel na miesto policajný technik, ktorý zabezpečoval fotografovanie a dokumentáciu. Má podozrenie, že počas doby, kedy sa pracovník SPP už nachádzal pri nehnuteľnosti a manipuloval s plynovodom, až do doby kedy mu volal policajný príslušník, že sa má dostaviť k nehnuteľnosti, mohlo byť s plynom manipulované, mohol byť pustený, ventily boli pootvárané, a následne keď sa mu problém nepodarilo vyriešiť, tak ako najjednoduchší spôsob bol zvolený ten, že škodu nahradí vlastník nehnuteľnosti. Videl, že fyzicky bol zásah do plynovej prípojky, avšak nebola nijakým spôsobom poškodená plomba, a taktiež videl, že bola napojená tenká hadica, ktorá viedla k pokazenej peci, avšak on s týmto nemal nič spoločné, nakoľko nehnuteľnosť nijako neužíval, resp. plyn na nej nikdy nepoužíval. Príslušníkovi polície povedal, že je majiteľom nehnuteľnosti, že ak je toto pravda, tak je teoreticky ochotný zaplatiť pokutu, ak by nejakú podľa priestupkového zákona mal dostať. Nemá vedomosť o akejkoľvek spôsobenej škode, ani jej výške, a teda ju nikdy nemohol uznať, ani priznať, ani sa nijako zaviazať k jej náhrade, tak ako je uvedené v žalobe. Popiera akúkoľvek výšku škody, ktorá by mala byť spôsobená, fyzicky k odberu plynu nikdy počas jeho vlastníctva nedošlo.
3. Súd určil termín pojednávania na ktorom vypočul žalovaného, oboznámil sa s listinnými dôkazmi. Pokiaľ žalovaný navrhoval vypočuť pracovníka SPP a príslušníka polície, súd tomuto návrhu nevyhovel, pretože vysvetlenia prítomných osôb vyplývali z oboznámeného uznesenia Obvodného oddelenia PZ ČVS: ORP-208/NP-PD-2021, teda skutočnosti podstatné pre rozhodnutie možno zistiť z pripojených listín. Z vyjadrenia žalovaného na pojednávaní vyplynulo, že nepopiera, že k plynovému kotlu bola pripojená hadica, ale nevie z akého titulu ani kým. Je pravda, že nehnuteľnosť kupoval od manželky, vtedy nebola jeho manželkou. Nevedel, že sa tam môže odoberať plyn, bolo to v roku 2021, keď to zistil. Odmieta výšku škody, škodu v takej výške určite
nespôsobil. Pracovník SPP určite musel hovoriť aj na polícii, že cez regulátor uniká plyn a preto ho musel zdemontovať. Hovoril, že preto vstúpili na pozemok, lebo si robili nejaké merania. Právny zástupca žalovaného poukázal, že keď boli v nehnuteľnosti, klient preukazoval, že pec je nefunkčná
- pokazená. K tomu žalovaný uviedol, že je pravda, že v elektrike bola pec zapnutá, lebo pustil elektriku, displej vypisoval Failed. Svietilo to len preto, že tam zapol elektriku. Bol pri ňom aj ten policajt. Keď zamestnanca SPP druhý krát vyzýval, potom ako odmontoval regulátor, aby skúsili zapnúť kotol, odpovedal, že aj tak by to nešlo, lebo regulátor z prípojky je vadný. Potvrdil to zamestnanec SPP, že regulátor je vadný, držal ho v ruke a zobral ho preč. Právny zástupca žalobcu sa na pojednávaní vyjadril, že nemali dôvod kontrolovať toto odberné miesto, tam bol ukončený odber, nebola tam platná zmluva už niekoľko rokov. Tieto miesta kontrolujú len vtedy, keď dostanú informácie a na základe týchto informácií chodia na prešetrenie. Zo zápisu spísaného pracovníkom SPP, zo dňa 13.04.2021, podpísaného aj žalovaným, ktorú skutočnosť nepoprel, vyplýva, že na uvedenom odbernom mieste bol plynomer odmontovaný 11.03.2016, bola zistená hadica ktorá bola napojená na vzorkovací ventil a viedla do objektu. HUP pod RTP otvorený a aj vzorkovací ventil bol v otvorenej polohe. Preto bola privolaná hliadka PZ a RTP bol zdemontovaný, na prípojku bola osadená zátka a plomba. Podľa montážneho listu z 11.03.2016 bol na odbernom mieste C. XX/XX v C. D. A. E. odmontovaný plynomer z dôvodu ukončenia odberu. Podľa výpočtu škody bolo žalovanému vyúčtované za celkové neoprávnene odobraté množstvo plynu od 14.10.2018 do 13.04.2021 plynovým kotlom Medveď 30KLZ so spotrebou 2,1 m3 za hodinu celkové množstvo 15.338,4 m3, čo je 165.102,538 kWh, pri sadzbe 0,04382 eur za 1 kWh je to 7.234,79 eur, s nákladmi za zaistenie neoprávneného odberu v rátane dopravy 137,22 eur, spolu 7.372,01 eur. Na pripojenej fotodokumentácii z 13.04.2021 sú zábery na nehnuteľnosť D. F., na dverách je výveska „zatvorené“. Na ďalších záberoch vidno pripojenú hadicu z potrubia v plynovej prípojke, hadica je prevedená cez stenu, kade viedlo pôvodné plynové potrubie do pivnice k plynovému kotlu „Protherm Medveď 30KLZ. Žalobca predžalobnou výzvou z 01.08.2022 vyzval žalovaného na zaplatenie 7.372,01 eur. Z cenníka externých služieb SPP - distribúcia, a.s. účinných od 01.02.2021, vyplývajú ceny jednotlivých úkonov napr. - ostatné odborné práce na technologických objektoch 61,99 eur, štopľovanie 56,89 eur, úprava preloženie a odpojenie prípojky 64,85 eur, prerušenie distribúcie plynu 83,02 eur. Žalobca ako reakciu na odpor žalovaného doložil do spisu snímky z fotogalérie zhotovené zo stránky reštaurácie C. D. v novembri 2018, na ktorých sú zábery na radiátory na stene, interiér kuchyne s plynovým sporákom. Z uznesenia Obvodného oddelenia PZ Nitrianske Pravno, ČVS: ORP 208/MP- PD-2021 z 24.05.2021 vyplýva, že poverený príslušník prerušil konanie vo veci prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. f) Trestného zákona, lebo sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie proti konkrétnej osobe. Podľa odôvodnenia tohto uznesenia dňa 11.03.2016 bol na uvedenom odbernom mieste odpojený merač plynu. Nezistený páchateľ podľa zistení povereného príslušníka, kovovú zátku 5/4 na ktorej bola plomba č. M097767 porušil a odstránil a následne pripojil do siete zemného plynu, čím spôsobil škodu v nezistenej výške SPP - Distribúcia Bratislava. Za poškodeného bol vypočutý G. H., ktorý uviedol, že bol privolaný na miesto na preverenie oznamu o neoprávnenom odbere zemného plynu. Na prípojke bola zachovaná plomba, ale zo vzorkovacieho ventilu medzi regulátorom a uzáverom plynu bola napojená oranžová hadica, ktorá viedla do vnútra domu, do plynovej pece Medveď 30KLZ. Za prítomnosti a súhlasu majiteľa domu A. B. zistil, že na plynovú pec boli napojené plynové spotrebiče pec Protherm Medveď 30KLZ, s výkonom Q=20, -28,5 kW, iné spotrebiče neboli zistené. O tom spísal zápis, ktorý doložil do spisu. Komisia, ktorá rozhodovala o výške škody určila výšku škody 7.234,79 eur na základe zisťovania spätne podľa vyhlášky za 2,5 roka. Nebola použitá maximálna spotreba spotrebiča, ale minimálna. Podľa odôvodnenia bol vypočutý aj A. B., majiteľ nehnuteľnosti, ktorý uviedol že dom kúpil v roku 2016. V dome, kde mali piváreň sa už nezdržujú. V dome bola pec na tuhé palivo a plyn sa nevyužíval. V pivnici mal plynovú pec, ktorú nevyužíval, keď ju kupoval, bolo mu povedané, že je pokazená. Kúril drevom. V marci 2021 oslovil známeho, p. D., ktorý mu robil občas údržbu, aby sa mu pozrel na plynovú pec, z dôvodu predaja domu. Hadicu, ktorá viedla k peci si všimol, ale nevedel že ju napojil z prípojky, myslel si, že ju napojil na plynové bomby, ktoré má v pivnici, nevenoval tomu pozornosť. Neúmyselne odoberal plyn do jeho inštalácie domu z dôvodu kúrenia. Prípojku videl tri krát, vôbec sa tým nezaoberal. Je ochotný uhradiť škodu, ktorá tak vznikla. A. B., manželka žalovaného uviedla, že keď sa zdržiavali v nehnuteľnosti, kúrili pevným palivom a na varenie používali bomby. Uviedla, že neoprávneného odberu sa nemohol dopustiť p. D.. V roku 2020 sa rozhodli dom predať prostredníctvom realitnej kancelárie. Do pivnice chodila málo, nevšimla si neoprávnene zapojený plyn. Svedok A. D. uviedla, že jej manžel zomrel XX.XX.XXXX, bol mechanik strojov a zariadení, chodil občas do pivárne B. pomáhať, práci s plynom sa nerozumel. Aj doma si tieto práce dával robiť odborníkom. A. F. uviedla, že do decembra 2018
pracovala u A. B., ako upratovačka, nevie ako používala plyn, na prevádzke boli radiátory, ktoré boli zapojené a v budove bolo dosť horúco. Poverený príslušník uzavrel, že sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať stíhanie proti konkrétnej osobe.
4. Súd na základe vykonaných dôkazov dospel k záveru, že Slovenský plynárenský priemysel - distribúcia, a.s., so sídlom v Bratislave po tom, ako zistil na odbernom mieste vedenom na žalovaného neoprávnený odber, tento riadne vyúčtoval ako oprávnené náklady spojené s distribúciou plynu a vyfakturoval žalovanému, teda SPP - distribúcia, a.s. vystavila pre odberateľa - žalovaného faktúru, ktorá nebola doteraz uhradená. Z vykonaného dokazovania nebolo sporné, že Slovenský plynárenský podnik - distribúcia, a.s. neviedol uvedené odberné miesto na žalovaného ako odberateľa, nebola s ním uzavretá zmluva o odbere plynu. Súd uviedol, že v danom prípade ide o objektívnu zodpovednosť za škodu spôsobenú neoprávneným odberom zemného plynu a súd preto neskúmal zavinenie žalovaného (t.j. či práve žalovaný odstránil plombu na meracom zariadení) a pripojil plyn. Napriek tomu súd konštatoval, že v trestnom konaní žalovaný odber plynu nepoprel, bránil sa že spojenie neurobil on sám, ale pravdepodobne p. D., ktorý mu pomáhal s údržbou. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel tiež k záveru, že žalovaný ako vlastník nehnuteľnosti zodpovedá za neoprávnený ober zemného plynu bez uzatvorenej zmluvy a bez určeného meradla prostredníctvom krátkeho spoja. Ak vlastní nehnuteľnosť, o čom svedčí výpis z katastra nehnuteľností, ktorá je odberným miestom plynu a zároveň na odbernom mieste dochádza k odberu plynu, je za ňu plne zodpovedný, musí byť teda na účely náhrady škody... považovaný za odberateľa plynu. Súd mal za preukázané aj to, že vykurovanie plynom vyplývalo z výpovede samotného žalovaného a do decembra 2018 aj svedkyne F. na polícii, ďalej z predložených fotiek stránok z novembra 2018, teda že žalovaný zemný plyn na odbernom mieste a v rozhodnom období odoberal, čím vznikla žalobcovi škoda v hodnote vyúčtovaného neoprávnene odobratého plynu. Žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že na jeho strane nedošlo k neoprávnenému odberu zemného plynu, nepredložil dôkazy, ktoré by žalovaného zbavovali zodpovednosti za neoprávnený odber zemného plynu. Súd neuveril tvrdeniam žalovaného v konaní, ktoré boli v rozpore s jeho vyjadrením v trestnom konaní. Súd mal za to, že ak prevádzkoval v uvedenom období piváreň, bez ohľadu, že mal úmysel ju predať, nemohol mať nikto tretí záujem na pripojení plynu do pece na vykurovanie ako sám vlastník nehnuteľnosti. Pokiaľ žalovaný navrhoval vypočuť pracovníka SPP a polície, súd bol toho názoru, že tieto osoby by sa neodchýlili z ich vyjadrení a záverov vyplývajúcich z vyššie uvedeného uznesenia povereného príslušníka. Žalobca v súvislosti s neoprávneným odberom plynu vyúčtoval žalovanému škodu vo výške 7.372,01 eur. Žalovaný tento jeho nárok neuznával, namietal nepreukázanie vzniku škody, poukazoval na to, že skutočnou škodou môže byť len cena plynu, ktorý bol v spornom období spotrebovaný a nameraný. Vzhľadom k tomu, že na predmetnom odbernom mieste došlo k obídeniu plomby, nemožno spoľahlivo zistiť žiadnymi objektívnymi podkladmi, v akom rozsahu žalovaný v spornom období zemný plyn odoberal. Nemožno vychádzať zo spotreby plynu v iných obdobiach, nakoľko by takto nebol zistený skutočný stav spotreby plynu v žalovanom období, išlo by len o určitý odhad. Za takéhoto stavu súd zastával názor, že nebolo možné zistiť výšku skutočne vzniknutej škody a preto bol na mieste postup žalovaného podľa ust. § 1 vyhlášky č. 449/2012 Z.z. Takýmto postupom potom výška škody predstavuje sumu 7.372,01 eur. Žalovaný sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu, preto je povinný zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania podľa § 369 ods.1 Obchodného zákona a podľa nar. vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonáva ustanovenie § 517 ods. 2 Občianskeho zákona. Podľa nariadenia č. 87/1995 Zb. v znení neskorších predpisov výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Preto súd zaviazal žalovaného aj k úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo žalovanej sumy od 21.05.2021, odo dňa nasledujúceho po tom, ako bol žalovaný vyzvaný na náhradu škody, do zaplatenia. Súd o trovách konania rozhodol podľa § 262 ods.1, 2 CSP a 263 ods.1 CSP a tieto priznal úspešnej strane sporu. Priznal žalobcovi náhradu trov konania vo výške 100 %, ktorý bol zastúpený advokátom. 5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, v ktorom uviedol, že naďalej zastáva názor, že princíp objektívnej zodpovednosti neznamená, že podmienkou vzniku zodpovednosti za škodu nie je existencia samotnej škody. Aj na vyčíslenie výšky škody podľa vyhlášky sa vyžaduje najskôr preukázanie toho, že škoda vôbec vznikla. V zmysle ustanovenia § 82 ods. 2 zákona o energetike vyplýva, že odberateľovi vznikne povinnosť uhradiť skutočne vzniknutú škodu - ak táto škoda vznikla. Zo svedeckých výpovedí bolo podľa jeho
názoru zrejmé, že v predmetnej nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom konania, resp. v ktorej malo údajne dôjsť k nelegálnemu odberu plynu, sa plyn od roku 2016 nepoužíval a používali sa na vykurovanie len plynové bomby, ktorých prítomnosť v nehnuteľnosti potvrdili viacerí svedkovia v trestnom konaní, rovnako tak sa používalo aj tuhé palivo na vykurovanie nehnuteľnosti. Základným predpokladom vzniku nároku je existencia skutočne vzniknutej škody, a on stále počas konania tvrdil, že táto skutočnosť v konaní preukázaná nebola a preto následne žiadal, aby bola žaloba zamietnutá ako nedôvodná. Zároveň v konaní navrhoval vypočuť svedkov, konkrétne príslušníka Policajného zboru, ktorý vykonával na mieste úkony, počas toho kedy sa tam plyn kontroloval, aby potvrdil, že opakovane vyzýval pracovníka SPP, aby mu preukázal na danom spotrebiči, ako malo údajne dochádzať k nelegálnemu odberu, nakoľko sa tento plynový kotol nepoužíval a taktiež žiadal vypočuť aj samotného pracovníka SPP, ktorý sa na mieste nachádzal, aby potvrdil, resp. vyvrátil tieto skutočnosti, nakoľko tak ako uvádzal, telefonát od príslušníka Policajného zboru prišiel niekoľko hodín po tom, čo jeho manželku kontaktovali susedia, že pravdepodobne im niekto pobehuje okolo ich nehnuteľnosti, - pracovník SPP, a vykonáva priamo na ich nehnuteľnosti nejaké úkony, o ktorých ho ako majiteľa nikto neinformoval. S plynom mohlo byť manipulované aj počas tejto doby, čo už taktiež viackrát v konaní uvádzal. Napriek vyššie uvedenému, prvostupňový súd nepovažoval za potrebné vec náležite objasniť, zistiť rozhodné skutočnosti, a následne len formálne rozhodol. Poukázal na Uznesenie Ústavného súdu IV. ÚS 137/2018-15. V predmetnom náleze tak ako uvádzal, ústavný súd konštatoval, že ani princíp objektívnej zodpovednosti neznamená, že podmienkou vzniku zodpovednosti za škodu nie je existencia samotnej škody, ale iba to, že na rozdiel od zodpovednosti subjektívnej podmienkou vzniku zodpovednosti nie je zavinenie škodcu či už vo forme úmyslu, alebo nedbanlivosti. Zároveň ústavný súd zdôrazňuje, že aj vyčíslenie výšky škody podľa vyhlášky vyžaduje najskôr preukázanie toho, že škoda vôbec vznikla. Z § 82 ods. 2 zákona o energetike vyplýva, že odberateľovi vznikne povinnosť uhradiť skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla – teda základným predpokladom vzniku nároku je existencia skutočne vzniknutej škody. Čo sa týka samotného pracovníka SPP, ktorý sa na mieste nachádzal, tak už vo svojom odpore uvádzal, že, keď sa ho pýtal, resp. ho požiadal, aby mu vysvetlil, akým spôsobom dochádza k nelegálnemu odberu,... tak na túto jeho otázku mu odpovedal že: „sa mu to nechce“, a následne na to odmontoval regulátor, so slovami, „aj tak je pokazený“, „aj tak by to nešlo preukázať, že tu dochádza k čiernemu odberu.“ Všetky tieto ním uvádzané skutočnosti súd absolútne odignoroval. Podľa jeho názoru, takáto ľahkomyseľnosť zo strany pracovníka SPP, je neprípustná, a pravdepodobne k nej dochádzalo najmä z toho dôvodu, že súdy rozhodovali, tak ako rozhodovali, pred tým, ako došlo k vydaniu Uznesenia Ústavného súdu IV. ÚS 137/2018-15. Vo svojom odpore taktiež uvádzal, že počas toho, ako sa pracovník SPP nachádzal na mieste nehnuteľnosti, tak počas tejto doby mohlo byť s plynom manipulované, mohol byť plyn pustený, ventily mohli byť pootvárané, a až následne, keď sa mu daný problém nepodarilo vyriešiť, tak najjednoduchším spôsobom bolo doslova posunúť tento problém na vlastníka nehnuteľnosti, napriek tomu, že predmetný plyn bol odpojený už v čase, kedy nehnuteľnosť kupoval. Príslušný pracovník mu taktiež uviedol, že obhliadky sa robia každý rok, a nerozumie teda tomu, prečo sa tento údajný nelegálny problém, nepodarilo zistiť, už počas predchádzajúcich rokov, a jemu bola v súčasnosti vyčíslená škoda, za celé obdobie, tá škoda, ktorá do dnešného dňa nebola preukázaná. Je zrejmé, že rozhodnutie súdu, skutkový stav, a dokazovanie v takej miere v akej bolo vykonané pred súdom prvej inštancie neobstojí, resp. takéto rozhodnutie nie je správne a zákonné, nakoľko bolo nevyhnutné mať vznik skutočnej škody preukázaný, čo ako prostredníctvom odporu, ale aj následne na hlavnom pojednávaní žiadal preukázať, avšak táto skutočnosť preukázaná nebola. Súd jednoznačne dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Vzhľadom na uvedené, a vzhľadom na zjavnú nespravodlivosť žiadal odvolací súd, aby zrušil rozsudok okresného súdu a nariadil aby okresný súd vo veci opätovne konal a rozhodol, prípadne aby odvolací súd sám rozhodol tak, že žalobu ako nedôvodnú zamietne, a zaviaže žalovaného k náhrade trov konania v rozsahu 100 %.
6. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že tvrdenia žalovaného ho nezbavujú objektívnej zodpovednosti za neoprávnený odber nemeraného plynu, bez uzatvorenej zmluvy a bez určeného meradla. Žalovaný je striktne objektívne zodpovedný za neoprávnený odber nemeraného zemného plynu podľa ust. § 82 ods. 1 písm. b) zákona energetike a neoprávnený odber zemného plynu bez určeného meradla podľa ust. § 82 ods. 1 písm. c) zákona energetike a bez uzatvorenej zmluvy o dodávke plynu podľa ust. §
82 ods. 1 písm. a) bod. 2 zákona energetike. Posudzovaný neoprávnený odber naplnil súčasne niekoľko skutkových podstát podľa zákona o energetike. Žalovaný neoprávnene odoberal zemný plyn na predmetnom odbernom mieste bez uzatvorenej zmluvy a bez určeného meradla a to krátkym spojom. Takto neoprávnene odobratý zemný plyn nebol žiadnym spôsobom meraný. V danom prípade dochádza ku kumulácii troch skutkových podstát a to podľa ust. § 82 ods. 1 písm. a), b), c) zákona o energetike. Škoda v tomto prípade žalobcovi vzniká automaticky samotným odberom zemného plynu, nakoľko takýto plyn bol nemeraný a odobratý bez uzatvorenej zmluvy priamo z distribučnej siete žalobcu. Škoda vzniká žalobcovi ako prevádzkovateľovi distribučnej siete, keďže dochádza k zmenšeniu jeho majetku o hodnotu odobratého množstva zemného plynu žalovaným. Súd v napadnutom rozhodnutí riadne vyhodnotil dôkazy a podrobne sa vyporiadal zo všetkými relevantnými námietkami žalovaného. Žalovaný za vzniknutú škodu spôsobenú neoprávneným odberom zemného plynu zodpovedá ako vlastník nehnuteľnosti a ako reálny odberateľ zemného plynu na predmetnom odbernom mieste. Nehnuteľnosť, na ktorej sa odberné miesto nachádza, je vo výlučnom vlastníctve žalovaného, ktorý ju preukázateľne využíval na prevádzkovanie reštaurácie. Je nelogické, aby krátky spoj na odbernom mieste nainštaloval subjekt, ktorý by odberné miesto nevyužíval. Z inštalácie krátkeho spoja profitoval jedine žalovaný. Pritom nie je právne významné, či nainštaloval krátky spoj žalovaný alebo iná osoba. Žalovaný v konaní ani nepreukázal, že by to bola iná osoba. Žalovaný spochybňuje aj výšku škody. Žalovaný však neuviedol v čom spočíva jej údajná nesprávnosť. Aby jeho námietka bola relevantná, žalovaný musí uviesť, ktorú konkrétnu skutočnosť rozporuje. Žalobca vypočítal výšku škody na základe vyhlášky, ktorá bola zákonodarcom vytvorená pre určenie vzniknutej škody pri neoprávnenom odbere zemného plynu. Z dôvodu, že žalovaný odoberal zemný plyn bez meradla a takýto odber nebol meraný, žalobca musí postupovať v súlade s vykonávacím predpisom. keďže nepozná množstvo dobratého plynu. Žalovaný opätovne tvrdí, že plyn sa v predmetnej nehnuteľnosti nepoužíval a navrhoval vypočuť príslušníka PZ, ktorý bol prítomný počas kontroly plynu. Žalovaný tvrdí, že s plynom mohlo byť manipulované aj počas tejto doby pracovníkmi SPP. Žalobca v konaní priložil a poukázal na fotografie interiéru nehnuteľnosti z inzerátu, v ktorom boli obsiahnuté fotografie kuchyne, v ktorej sa nachádzali dva plynové sporáky, ktoré boli využívané na varenie. V inzeráte sa taktiež uvádzalo: „Celý podnik je známy výbornou kuchyňou, super chutnou a vyhľadávanou pizzou a tiež výborným chladeným pivkom.“ Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že plyn bol odoberaný aj na účely varenia na plynových sporákoch. Toto dokazuje aj stiahnutá fotografia z prehliadača Google, kde je viditeľné, že v období novembra 2018 (obdobie neoprávneného odberu) sa na plynových sporákoch varilo. Žalovaný v odvolaní opätovne navodzuje dojem, že zamestnanci žalobcu vykonávali akési úkony, ktoré mohli viesť k údajnej manipulácii s plynovodom. Tvrdí, že zamestnancom žalobcu mohol byť pustený plyn, ventil bol pootváraný a keď sa mu nepodarilo vyriešiť problém, tak má teraz škodu nahradiť vlastník. Žalobca považuje tvrdenia žalovaného o manipulácii s plynom pracovníkmi žalobcu za účelové fabulácie bez akejkoľvek logickej súvislosti a bez dôkazov. Žalobca žiadnym neoprávneným spôsobom nezasahoval do plynového zariadenia. Neoprávnený odber zemného plynu spočíval v tom, že žalovaný v rozhodnom období odoberal zemný plyn prostredníctvom neoprávnene nainštalovaného krátkeho spoja (oranžovej hadice). Tento krátky spoj viedol z plynovej prípojky do kotla v suteréne nehnuteľnosti. Žalobca nemal prístup do suterénu nehnuteľnosti. Žalobca poukazuje aj na to, že žalovaný v konaní účelovo uvádza iné, nepravdivé skutočnosti a tvrdenia, ako uviedol vo svojej výpovedi na obvodnom oddelení PZ. Výpoveď žalovaného je zaznamenaná v Uznesení Obvodného oddelenia PZ Nitrianske Pravno, ČVS: ORP-208/NP-PD-2021 zo dňa 25.05.2021. Z predmetného uznesenia jednoznačne vyplýva, že žalovaný vedome neoprávnene odoberal zemný plyn do nehnuteľnosti na predmetnom odbernom mieste. Z uznesenia vyplýva nesporne aj tá skutočnosť, že žalovaný je ochotný uhradiť vzniknutú škodu, čim predmetný dlh uznal. Súd prvej inštancie sa náležite vysporiadal aj s návrhom žalovaného na vypočutie svedkov, nakoľko nebol dôvod na ich vypočutie. K citovanému uzneseniu Ústavného súdu SR IV. ÚS 137/2018 žalobca uvádza, že nie je žiadnym spôsobom aplikovateľné na tento prípad, nakoľko ide o iné skutkové zistenia. Na rozdiel od veci vedenej na ústavnom súde pod sp. zn. IV. ÚS 137/2018 v tu preskúmavanej veci skutočnú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov nebolo možné zistiť. Zároveň poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. II. ÚS 207/2021, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Obdo/49/2018, uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 457/2021 zo dňa 30.11.2021. Žalovaný v odvolaní uvádza, že príslušný pracovník mu taktiež uviedol, že obhliadky sa robia každý rok, a nerozumie teda tomu, prečo sa tento údajný nelegálny problém, nepodarilo zistiť, už počas predchádzajúcich rokov. Kontrola predmetného odberného miesta bola vykonaná dňa 13.04.2021 na základe príkazu/zákazky, ako je uvedené aj v
zápise zo dňa 13.04.2021, ktorý podpísal sám žalovaný. Žalobca nemal dôvod kontrolovať predmetné miesto v minulosti, pretože tam bol ukončený odber, nebola tam platná zmluva už niekoľko rokov (bolo tam odberné miesto v minulosti ukončené). Takéto miesta žalobca kontroluje len vtedy, ak má dôvodné podozrenie alebo keď dostane informácie alebo podnety od tretích osôb a na základe týchto informácii vykonajú zamestnanci kontrolu miesta. Na základe uvedeného má za to, že v konaní preukázal, že žalovaný ako vlastník nehnuteľnosti i reálny odberateľ zodpovedá za neoprávnený odber zemného plynu bez uzatvorenej zmluvy a bez určeného meradla prostredníctvom krátkeho spoja. Nesporné je aj to, že žalovaný zemný plyn na odbernom mieste a v rozhodnom období odoberal, čím vznikla žalobcovi škoda v hodnote neoprávnene odobratého plynu. Vzhľadom k tomu, že v predmetnej veci boli preukázané všetky predpoklady zodpovednosti za škodu, a to existencia protiprávneho úkonu, škoda a príčinná súvislosť medzi existenciou protiprávneho úkonu, súd prvej inštancie vyhodnotil žalobu za dôvodnú. Súd prvej inštancie pred vydaním rozsudku vykonal rozsiahle a podrobné dokazovanie a na základe riadne vykonaných dôkazov dospel k správnym právnym záverom, ktoré rozumne a presvedčivo odôvodnil. Na základe uvedeného navrhoval, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil a priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
7. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v zmysle ust. § 379 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.
8. Súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 až § 194 CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP.
9. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie teda vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, vec po právnej stránke správne posúdil a v konečnom dôsledku aj správne vo veci rozhodol, keď žalovanému uložil povinnosť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi istinu 7.372,01 eur s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 7.372,01 eur od 21.05.2021 do zaplatenia.
10. Súd prvej inštancie teda opierajúc sa o dostatočné skutkové zistenia tieto správne vyhodnotil a vyvodil z nich i správny právny záver. Na zdôraznenie ich správnosti odvolací súd len podčiarkuje, že z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie mal aj odvolací súd za preukázané, že Slovenský plynárenský priemysel - distribúcia, a.s., so sídlom v Bratislave po tom, ako zistil na odbernom mieste vedenom na žalovaného neoprávnený odber, tento riadne vyúčtoval ako oprávnené náklady spojené s distribúciou plynu a vyfakturoval žalovanému, teda SPP - distribúcia, a.s. vystavila pre odberateľa - žalovaného faktúru, ktorá nebola doteraz uhradená. Z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie nebolo sporné, že Slovenský plynárenský podnik - distribúcia, a.s. neviedol uvedené odberné miesto na žalovaného ako odberateľa, nebola s ním uzavretá zmluva o odbere plynu. V danom prípade ide o objektívnu zodpovednosť za škodu spôsobenú neoprávneným odberom zemného plynu a súd prvej inštancie správne preto neskúmal zavinenie žalovaného (t.j. či práve žalovaný odstránil plombu na meracom zariadení) a pripojil plyn. V trestnom konaní žalovaný pritom odber plynu nepoprel, bránil sa že spojenie neurobil on sám, ale pravdepodobne p. D., ktorý mu pomáhal s údržbou. Čo sa týka námietky žalovaného, že princíp objektívnej zodpovednosti neznamená, že podmienkou vzniku zodpovednosti za škodu nie je existencia samotnej škody a aj na vyčíslenie výšky škody podľa vyhlášky sa vyžaduje najskôr preukázanie toho, že škoda vôbec vznikla, odvolací súd túto nepovažoval za opodstatnenú nakoľko žalovaný je objektívne zodpovedný za neoprávnený odber nemeraného zemného plynu podľa ust. § 82 ods. 1 písm. b) zákona energetike a neoprávnený odber zemného plynu bez určeného meradla podľa ust. § 82 ods. 1 písm. c) zákona energetike a bez uzatvorenej zmluvy o dodávke plynu podľa ust. § 82 ods. 1 písm. a) bod. 2 zákona energetike. Posudzovaný neoprávnený odber naplnil súčasne niekoľko skutkových podstát podľa zákona o energetike. Žalovaný neoprávnene odoberal zemný plyn
na predmetnom odbernom mieste bez uzatvorenej zmluvy a bez určeného meradla a to krátkym spojom. Takto neoprávnene odobratý zemný plyn nebol žiadnym spôsobom meraný. V danom prípade teda dochádza ku kumulácii troch skutkových podstát a to podľa ust. § 82 ods. 1 písm. a), b), c) zákona o energetike. Škoda v tomto prípade žalobcovi vzniká automaticky samotným odberom zemného plynu, nakoľko takýto plyn bol nemeraný a odobratý bez uzatvorenej zmluvy priamo z distribučnej siete žalobcu. Škoda vzniká žalobcovi ako prevádzkovateľovi distribučnej siete, keďže dochádza k zmenšeniu jeho majetku o hodnotu odobratého množstva zemného plynu žalovaným. Žalovaný ako vlastník nehnuteľnosti zodpovedá za neoprávnený ober zemného plynu bez uzatvorenej zmluvy a bez určeného meradla prostredníctvom krátkeho spoja. Ak vlastní nehnuteľnosť, o čom svedčí výpis z katastra nehnuteľností, ktorá je odberným miestom plynu a zároveň na odbernom mieste dochádza k odberu plynu, je za ňu plne zodpovedný, musí byť teda na účely náhrady škody považovaný za odberateľa plynu. Vykonaným dokazovaním pred súdom prvej inštancie bolo preukázané aj to, že vykurovanie plynom vyplývalo z výpovede samotného žalovaného a do decembra 2018 aj svedkyne F. na polícii, ďalej z predložených fotiek stránok z novembra 2018, teda že žalovaný zemný plyn na odbernom mieste a v rozhodnom období odoberal, čím vznikla žalobcovi škoda v hodnote vyúčtovaného neoprávnene odobratého plynu. Žalovaný pred súdom prvej inštancie pritom žiadnym spôsobom nepreukázal, že na jeho strane nedošlo k neoprávnenému odberu zemného plynu, nepredložil dôkazy, ktoré by žalovaného zbavovali zodpovednosti za neoprávnený odber zemného plynu. Súd prvej inštancie správne neuveril tvrdeniam žalovaného v konaní, ktoré boli v rozpore s jeho vyjadrením v trestnom konaní. Ak žalovaný prevádzkoval v uvedenom období piváreň, bez ohľadu na to, že mal úmysel ju predať, nemohol mať ani podľa odvolacieho súdu nikto tretí záujem na pripojení plynu do pece na vykurovanie ako sám vlastník nehnuteľnosti. Je nelogické teda, aby krátky spoj na odbernom mieste nainštaloval subjekt, ktorý by odberné miesto nevyužíval a z inštalácie krátkeho spoja mohol profitovať jedine žalovaný. Pritom nie je právne významné, či nainštaloval krátky spoj žalovaný alebo iná osoba, žalovaný pritom pred súdom prvej inštancie ani nepreukázal, že by to bola iná osoba. Pokiaľ žalovaný pred súdom prvej inštancie navrhoval vypočuť pracovníka SPP a polície, súd prvej inštancie bol správne názoru, že tieto osoby by sa neodchýlili z ich vyjadrení a záverov vyplývajúcich z uznesenia povereného príslušníka PZ a preto správne návrh na vykonanie dôkazov vykonaním ich výsluchov ako nedôvodný zamietol. Žalobca v súvislosti s neoprávneným odberom plynu vyúčtoval žalovanému škodu vo výške 7.372,01 eur. Žalovaný tento jeho nárok tak pred súdom prvej inštancie ako i v podanom odvolaní neuznával, namietal nepreukázanie vzniku škody, poukazoval na to, že skutočnou škodou môže byť len cena plynu, ktorý bol v spornom období spotrebovaný a nameraný. Odvolací súd rovnako ani tieto námietky žalovaného nepovažoval za opodstatnené, nakoľko žalobca vypočítal výšku škody na základe vyhlášky, ktorá bola zákonodarcom vytvorená pre určenie vzniknutej škody pri neoprávnenom odbere zemného plynu. Z dôvodu, že žalovaný odoberal zemný plyn bez meradla a takýto odber nebol meraný, žalobca musel postupovať v súlade s vykonávacím predpisom keďže nepoznal množstvo odobratého plynu. Teda vzhľadom k tomu, že na predmetnom odbernom mieste došlo k obídeniu plomby, nemožno spoľahlivo zistiť žiadnymi objektívnymi podkladmi, v akom rozsahu žalovaný v spornom období zemný plyn odoberal. Nemožno vychádzať zo spotreby plynu v iných obdobiach, nakoľko by takto nebol zistený skutočný stav spotreby plynu v žalovanom období, išlo by len o určitý odhad. Za takéhoto stavu súd prvej inštancie správne zastával názor, že nebolo možné zistiť výšku skutočne vzniknutej škody a preto bol na mieste postup žalobcu podľa vyhlášky č. 449/2012 Z.z. Takýmto postupom potom výška škody predstavuje sumu 7.372,01 eur, na ktorú súd prvej inštancie správne zaviazal žalovaného aj s príslušenstvom. Čo sa týka Uznesenia Ústavného súdu SR IV. ÚS 137/2018, na ktoré poukazoval žalovaný v podanom odvolaní, odvolací súd uvádza, že v prejednávanej veci je skutkový stav odlišný od skutkového stavu, z ktorého vychádzal ústavný súd v uznesení zo 14. februára 2018, sp. zn. IV. ÚS 137/2018, pričom predmetom odvolacieho prieskumu v prejednávanej veci nie je otázka určenia doby neoprávneného odberu plynu a na rozdiel od veci vedenej na ústavnom súde v tu preskúmavanej veci skutočnú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov nebolo možné zistiť. Z tohto dôvodu nie je možné vychádzať zo záverov vyslovených v Uznesení Ústavného súdu SR, na ktoré odkazoval odvolateľ.
11. Vzhľadom na vyššie uvedené teda súd prvej inštancie v predmetnej veci z výsledkov dokazovania vyvodil správny skutkový záver, na ktorý aplikoval správnu právnu úpravu, preto odvolací súd nepovažoval námietky žalovaného za opodstatnené a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.
12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1
v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči žalovanému, ktorý úspech v odvolacom konaní nemal a preto mu odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).