Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_41Cob-143-2023.pdf
PDF · 145.4 KB
Case nature
Area
Subarea
41Cob/143/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a členiek senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a Mgr. Radoslavy Strhárskej, v právnej veci žalobcu MAKY SK s.r.o., so sídlom Fačkov 80, 013 15 Rajecká Lesná, IČO: 51 882 663, právne zastúpeného HADBÁBNY & spol., advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Prielohy 1012/1C, 010 07 Žilina, IČO: 47 249 722, proti žalovanému Constario, s.r.o., so sídlom Drozdia 2, 010 14 Žilina, IČO: 36 697 974, právne zastúpenému +ULTRA Legal s.r.o., advokátní kancelář, so sídlom Sokolovská 270/201, Vysočany, 190 00 Praha 9, Česká republika, IČO: 02 894 742, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky +ULTRA Legal s.r.o., advokátní kancelář, organizačná zložka, so sídlom Grösslingová 56, 811 09 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 255 480, o zaplatenie 13.392,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina sp. zn. 38Cb/94/2022-120 zo dňa 20. júna 2023 takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. 38Cb/94/2022-120 zo dňa 20. júna 2023 p o t v r d z u j e .
II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom prvou výrokovou vetou uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 13.392,- Eur s úrokom z omeškania 9 % ročne z tejto sumy od 28.12.2021 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Druhou výrokovou vetou uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 13.392,- Eur s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že žalovaný ako objednávateľ si dňa 20.09.2021 objednal u žalobcu ako zhotoviteľa dielo, predmetom ktorého bola výroba, montáž a osadenie kvetináčov na stavbe Green Residence, Republiky 21, 010 01 Žilina, na základe čoho obe strany vlastnoručne podpísali objednávku č. 21OB21. V objednávke bol dohodnutý druh kvetináčov, jednotková cena a fakturačné údaje. Žalobca a žalovaný sa dohodli, že žalobca vyúčtuje žalovanému cenu za dielo faktúrou po riadnom odovzdaní diela a žalovaný zaplatí cenu za dielo uvedenú na faktúre v lehote splatnosti spôsobom v nej uvedeným. Žalobca uviedol, že objednávke pripojenej k žalobe predchádzala e-mailová komunikácia so žalobcom zo dňa 01.09.2021, predmetom ktorej bola požiadavka žalovaného na dodanie ďalších kvetináčov s uvedením ich presných rozmerov, pričom časť z nich už bola skôr dohodnutá medzi stranami ústne. Predmet e-mailu žalovaného je označený ako „doplnenie o dva kvetináče“. Odpoveď žalobcu z 08.09.2021 obsahuje cenovú ponuku s konkrétnou jednotkovou cenou za každý druh kvetináča, na základe ktorej si žalovaný dňa 20.09.2021 objednal u žalobcu kvetináče v zmysle tejto cenovej ponuky, pričom konkrétny počet dodávaných
kvetináčov bol dohodnutý stranami ústne. Po zhotovení žalobca kvetináče dodal a namontoval v súlade s predloženým grafickým náčrtom, ktorý vypracoval žalovaný. Ich montáž a osadenie na stavbe nikto nenamietal, rovnako ani počet kusov. Konateľ žalovaného stavbu na mieste pravidelne kontroloval, osadenie kvetináčov na stavbe nikdy nenamietal a od prevzatia diela dňa 24.11.2021 kvetináče užíval. Dodané kvetináče sú na bytovom dome naďalej umiestnené a využívané na účel, na ktorý boli presne na mieru vyrobené. Žalobca svoje povinnosti z uzatvorenej zmluvy o dielo splnil, dielo riadne a včas zhotovil a namontoval dňa 24.11.2021, riadne ho odovzdal poverenej osobe žalovaného, ktorá prevzatie potvrdila svojím podpisom. Cenu za dielo vyúčtoval žalovanému faktúrou č. 20210047 z 24.11.2021, splatnou 24.12.2021 v sume 13.392,- Eur. Žalovaný cenu za dielo odmietol uhradiť s tým, že namontované kvetináče neobjednal, pričom uvedené žalovaný začal účelovo tvrdiť, až keď sa žalobca domáhal zaplatenia ceny za dielo. Do doručenia odpovede na výzvu právneho zástupcu dňa 25.03.2022 žalovaný žalobcu nikdy nevyzval, aby kvetináče zo stavby odmontoval.
3. Žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie žalobou uplatnený nárok žalobcu poprel s tým, že opísané dielo, predmetom ktorého bola výroba, montáž a osadenie kvetináčov v hodnote 13.392,- Eur, si od žalobcu nikdy neobjednal. Na základe zmluvy o dielo zo dňa 20.09.2021 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným si objednal u žalobcu dodanie kvetináčov z jokloviny spolu v cene 2.800,- Eur bez DPH vrátane dodania, montáže a osadenia. Podľa tvrdenia žalovaného z grafického náčrtu umiestnenia kvetináčov vyhotoveného konateľom žalovaného vyplýva, že v čase objednávky bolo medzi stranami dohodnuté dodanie a osadenie dojednaného množstva kvetináčov a že sa nejednalo o jednotkovú cenu za dodanie jedného kusu kvetináča. Aj z e-mailu žalobcu z 08.09.2021 jednoznačne vyplýva, že cena za kvetináče spolu s dovozom, montážou a osadením bola žalobcom stanovená spolu vo výške 2.800,- Eur bez DPH a uvedená cena bola stranami objednávkou č. 21OB21 zo dňa 20.09.2021 potvrdená, a to za všetky kvetináče v zmysle grafického náčrtu umiestnenia kvetináčov. Jednalo sa o pevne stanovenú cenu diela na základe cenovej ponuky následne potvrdenej objednávkou. Žalobca nedodal žalovanému stavebné práce a dielo, ktoré by žalovaný prevzal a zaviazal sa zaň uhradiť sumu 13.392,- Eur. Nikdy si neobjednal dodanie diela za cenu 13.392,- Eur. Žalovaný poukázal na zaužívanú obchodnú prax medzi žalobcom a žalovaným počas predchádzajúcej spolupráce v iných záväzkovo- právnych vzťahoch, kedy v objednávke alebo v zmluve bola vždy uvedená celková cena za jednotlivé položky v dojednanom počte kusov a celková cena za dodanie objednaného diela. Následne po podaní jednotlivých ucelených častí diela boli vystavené faktúry presne podľa dojednanej ceny na totožnú sumu uvedenú v objednávke, resp. v zmluve o dielo. Takto vystavené faktúry boli žalobcom vždy uhradené. Vychádzajúc z uvedeného a poznajúc obchodné zvyklosti v obchodno-právnych vzťahoch žalobcu a žalovaného si žalovaný objednávkou z 20.09.2021 objednal zhotovenie a dodanie objednaného diela v cene 2.800,- Eur bez DPH, a nie v cene 13.392,- Eur. Aj v ďalších prípadoch obchodných vzťahov medzi žalobcom a žalovaným nasledujúcich po potvrdení objednávky č. 21OB21 z 20.09.2021 pokračovala zaužívaná obchodná prax medzi žalobcom a žalovaným, keď v potvrdenej objednávke bola vždy uvedená celková cena za jednotlivé položky v dojednanom počte kusov a celková cena za dodanie objednaného diela a žalobcom boli vystavené faktúry presne podľa dojednanej ceny na totožnú sumu uvedenú v objednávke, resp. v zmluve o dielo.
4. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že konateľ žalovaného na pojednávaní uviedol, že so žalobcom sa k zákazke stretli dva alebo trikrát. Zadefinoval rozmery a počet kvetináčov už na začiatku. Navrhol výrobu z jokloviny s tým, že kvetináče sa oplechujú. Nebolo dohodnuté, že budú z materiálu, z ktorého boli nakoniec vyrobené. Objednávka bola podpísaná pred začatím výroby. Počas výroby žalobca navrhol zmenu materiálu, s čím nemal problém. Keby vedel, že kvetináče budú stáť takéto peniaze, nikdy by si ich neobjednal. Bral to ako celkovú cenu za súbor kvetináčov na stene a súbor kvetináčov na zemi. Ak by mala byť cena za kus, nemohla by byť jednotná za všetky kvetináče, nakoľko majú rôzne rozmery. V objednávke je chyba, pokiaľ je uvedené len kvetináč, robila ju jeho kolegyňa. Z hľadiska rozsahu dielo zodpovedá tomu, čo si objednal, ale objednal to za inú cenu.
5. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ďalej vyplýva, že žalobca v reakcii na obranu žalovaného uviedol, že v objednávkach, ktoré predkladá žalovaný v súvislosti s tvrdenou zaužívanou obchodnou praxou sa jedná o prípady, kedy sa vopred dalo určiť, koľko kusov alebo iných merných jednotiek je potrebné dodať. Uvedené však nezakladalo tvrdenú obchodnú prax medzi stranami. V prejednávanej veci ide o prípad, kedy žalovaný vopred nevedel, koľko kvetináčov bude potrebovať a vyžiadal si zaslanie cenovej ponuky na každý typ kvetináča zvlášť. Dňa 08.09.2021 žalobca zaslal žalovanému e-mailom ponuku, v ktorej bolo jasne uvedené, že jednotková cena za kvetináč položený na zemi je 1.200,- Eur/
ks bez DPH /aj s montážou/ a jednotková cena za kvetináč zavesený na fasáde je 1.600,- Eur/ks bez DPH /dovoz + osadenie/. Nie je výslovne určené, že objednávka musí vždy obsahovať presné počty objednaného tovaru/diela, ak sa vopred nevie určiť počet. Na tento účel sa bežne v objednávkach určuje minimálne jednotková cena za kus. Žalovanému muselo byť jasné, že nie je možné, aby všetky oceľové kvetináče umiestnené na stavbe v počte 9 kusov spolu s dodaním a montážou stáli len 2.800,- Eur bez DPH.
6. Súd prvej inštancie právny vzťah medzi stranami sporu posúdil ako vzťah obchodno-právny v zmysle ustanovenia § 261 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“), konkrétne ako zmluvu o dielo uzavretú podľa ustanovenia § 536 a nasl. Obchodného zákonníka, k vzniku ktorého došlo akceptáciou objednávky žalovaného z 20.09.2021 zo strany žalobcu, tak ako je táto v písomnej forme súčasťou spisového materiálu na č. l. 8 spisu, kde predmetom objednávky a plnenia žalobcu ako zhotoviteľa bola montáž a osadenie kvetináčov na stavbe Green Residence, Republiky 21, a to na základe cenovej ponuky zo dňa 08.09.2021.
7. Súd prvej inštancie vyhodnotil ako nesporné, že predmet plnenia žalobcu v zmysle zmluvy o dielo uzavretej medzi stranami tvorilo 6 kusov oceľových kvetináčov zavesených na fasáde, 3 kusy oceľových kvetináčov položených na zemi a vymedzovacie podložky 100x100x40 mm v počte 24 kusov. Predmetné kvetináče boli žalobcom zhotovené na základe objednávky žalovaného v rozmeroch a rozmiestnení vyplývajúcom z grafického náčrtu, ktorý vypracoval samotný žalovaný. Hoci konateľ žalovaného uvádzal, že zadefinoval rozmery a počet kvetináčov, pričom navrhol výrobu z jokloviny s tým, že kvetináče sa oplechujú, tak zároveň uviedol, že nakoniec súhlasil so zmenou materiálu, ktorú mu navrhol konateľ žalobcu. Ďalej súd prvej inštancie považoval za nesporné, že žalobcom vyrobené kvetináče v počte tak, ako vyplýva z faktúry č. 20210047, t. j. 6 kusov kvetináčov zavesených na fasáde a 3 kusy kvetináčov položených na zemi, žalobca namontoval v mieste plnenia, a to aj za prítomnosti konateľa žalovaného, pričom rovnako nebolo sporné, že žalovaný predmetné kvetináče po ich montáži začal užívať a tieto doposiaľ užíva. Súd prvej inštancie mal za to, že k splneniu povinnosti zhotoviteľa vykonať dielo došlo minimálne v súlade s ustanovením § 555 ods. 1 Obchodného zákonníka, kedy žalobca umožnil žalovanému po jeho montáži nakladať s predmetom diela riadne vykonaným v dojednanom mieste plnenia a konštatoval, že zhotovením diela a vykonaním jeho montáže v mieste určenia, ktoré nebolo v konaní sporné, rovnako ako nebolo sporné ani riadne, t. j. bezvadné vykonanie diela zo strany žalobcu, došlo k odovzdaniu diela, pričom odovzdaním diela v zmysle obsahu objednávky žalovaného z 20.09.2021 vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie ceny diela.
8. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že v prejednávanej veci bola sporná dojednaná výška ceny diela, kedy v obsahu písomných podaní síce žalovaný istým spôsobom zmätočne uvádzal, že žalovaný si žalobcom namontované kvetináče v čiastke 13.392,- Eur nikdy neobjednal a neprevzal, vyzýval žalobcu, aby si ich odmontoval a dodal mu kvetináče podľa objednávky v cene 2.800,- Eur bez DPH, tak z neskoršieho prednesu tak konateľa žalovaného, ako aj jeho právneho zástupcu na pojednávaní konanom dňa 20.06.2023 je zrejmé, že žalovaný nerozporuje dielo, jeho predmet resp. rozsah tak, ako bolo dodané žalobcom, ale cenu, kedy podľa tvrdenia žalovaného celková cena za žalobcom vykonané dielo mala byť 2.800,- Eur bez DPH. Sám konateľ žalovaného uviedol, že dielo zodpovedá tomu, čo si objednal, ale objednal si to za inú cenu. Bral to ako súbor kvetináčov a pokiaľ by cena mala byť za kus, nemohla by byť jednotná za všetky kvetináče, nakoľko majú rôzne rozmery a zároveň v žalovanej sume dodané kvetináče nemajú danú hodnotu pre žalovaného.
9. Na základe skutkových tvrdení strán a vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že objednávke žalovaného č. 21OB21 z 20.09.2021 predchádzala cenová ponuka žalobcu uskutočnená e-mailom z 08. 09.2021, v ktorom je uvedené: „Ahoj Janko, vypočítal som ceny za kvetináče: kvetináč zavesený na fasáde ... 1.600,- Eur/ks bez DPH (aj s montážou), kvetináč položený na zemi ... 1.200,- Eur/ks bez DPH (dovoz + osadenie)“. Podľa záverov súdu prvej inštancie je pravdou, že predmetná cenová ponuka žalobcu z 08. 09.2021 nezohľadňuje rozmery kvetináčov, ktoré nesporne pri všetkých kvetináčoch vyrobených žalobcom neboli rovnaké, resp. jednotné, avšak dohoda zmluvných strán o jednotnej cene rozlíšenej podľa toho, či ide o kvetináč zavesený na fasáde alebo o kvetináč položený na zemi bez ohľadu na rozmery konkrétnych kvetináčov, nie je vylúčená. Súd prvej inštancie vyhodnotil, že podľa obsahu cenovej ponuky žalobcu obsiahnutej v e-maile z 08. 09. 2021 nevznikajú pochybnosti o tom, že ide o uvádzané ceny za kus, a to v prípade jedného kusu kvetináča zaveseného na fasáde 1.600,- Eur bez DPH a jedného kusu kvetináča položeného na zemi 1.200,- Eur bez DPH. Na takto
koncipovanú cenovú ponuku žalobcu nadväzuje objednávka žalovaného z 20.09.2021, ktorá výslovne odkazuje na cenovú ponuku z 08.09.2021, pričom v konaní nebolo tvrdené ani preukázané, že by išlo o inú cenovú ponuku, než ktorá bola v konaní predložená žalobcom a je obsahom e-mailu žalobcu z 08.09.2021 tak, ako je tento súčasťou spisového materiálu na č. l. 43 spisu. Samotná objednávka z 20.09.2021 síce neuvádza konkrétne množstvo objednaných kvetináčov, avšak v zmysle skutkových tvrdení žalobcu, ktoré neboli zo strany žalovaného popreté, konkrétny počet dodávaných kvetináčov mal byť stranami dojednaný ústne. Žalovaný v konaní nerozporoval, že si objednal kvetináče jednotlivých druhov v takom množstve, rozložení, umiestnení, resp. rozmeroch, ako uvádzal žalobca a ako vyplýva z ním predložených listinných dôkazných prostriedkov (grafický náčrt a fotografie z miesta montáže) a že v takomto rozsahu a prevedení žalobca dielo pre žalovaného vykonal. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že pokiaľ objednávka z 20.09.2021 uvádza cenu, tak táto cena je uvedená pri položkách označených ako kvetináč zavesený na fasáde 1.600,- Eur bez DPH (aj s montážou) a kvetináč položený na zemi 1.200,- Eur bez DPH (dovoz + osadenie), čo zodpovedá cenovej ponuke žalobcu z 08.09.2021, pričom jednoznačne uvádza cenu vo vzťahu k položke označenej ako „kvetináč“ v jednotnom čísle. Súd prvej inštancie považoval za účelové tvrdenia žalovaného, ktorý na pojednávaní konanom dňa 20.06.2023 uvedené odôvodňoval chybou kolegyne, ktorá objednávku spracovala, pričom zohľadnil, že išlo o novo uvádzané skutočnosti na pojednávaní, ktoré neboli súčasťou už skoršej procesnej obrany žalovaného. Súd prvej inštancie uzavrel, že z obsahu objednávky žalovaného z 20.09.2021 nemožno nijako dovodiť, že by išlo pri sume 1.600,- Eur o celkovú cenu za súbor kvetináčov zavesených na fasáde a pri sume 1.200,- Eur o celkovú cenu za súbor kvetináčov položených na zemi. Podľa súdu prvej inštancie z obsahu objednávky z 20.09.2021 je gramatickým výkladom v nadväznosti na cenovú ponuku žalobcu, ktorá jej predchádzala a s prihliadnutím na celkové okolnosti prejednávanej veci a dojednávania zmluvného vzťahu medzi stranami, pokiaľ ide o predmet plnenia, možný jediný záver, že cena 1.600,- Eur bola dojednaná za jeden kvetináč zavesený na fasáde a cena 1.200,- Eur bola dojednaná za jeden kvetináč alebo jeden kus kvetináča položeného na zemi, a to bez ohľadu na rozmery konkrétnych kvetináčov, ktorý spôsob dojednania ceny diela nepovažuje súd za vylúčený.
10. S poukazom na všetky uvedené skutočnosti súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcom uplatnený nárok v tejto veci je skutkovo a právne dôvodný, preukázaný obsahom listinných dôkazných prostriedkov, ktoré boli predložené do obsahu spisového materiálu v spojení so skutočnosťami, ktoré vyšli v priebehu konania najavo a ktoré neboli medzi stranami sporné, a to v rozsahu fakturovanej ceny zmluvného plnenia 13.392,- Eur tak, ako vyplýva z faktúry č. 20210047. Žalovaný nepoprel skutkové tvrdenia žalobcu, že žalobca faktúru doručil osobne na adresu žalovaného v deň prevzatia kvetináčov stavbyvedúcim 24.11.2021, a táto sa dostala do je dispozície. Zároveň žalobca uvádzal, že doposiaľ neobdržal oficiálne oznámenie o tom, že by mu žalovaný faktúru vracal, neuznával ju alebo rozporoval. Pokiaľ aj žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že faktúru č. 20210047 žalobcovi vrátil, tak neuviedol kedy, ani akým spôsobom a toto jeho tvrdenie ostalo v konaní nepreukázané.
11. Súd prvej inštancie žalobe v celom rozsahu vyhovel, pričom okrem žalovanej istiny priznal žalobcovi aj príslušenstvom pohľadávky, a to zákonný úrok z omeškania, ktorý mu patrí odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti neuhradenej faktúry do zaplatenia, ako aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur a o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
12. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovej lehote odvolanie žalovaný, ktorý napadol rozsudok v celom rozsahu z dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 písm. d/ CSP), súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 písm. e/ CSP), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 písm. f/ CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 písm. h/ CSP).
13. Žalovaný v odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie sa vôbec nevysporiadal s obranou žalovaného a nevenoval žiadnu pozornosť zaužívanej obchodnej praxi medzi žalobcom a žalovaným počas ich predchádzajúcej spolupráce v iných obchodno-záväzkových vzťahoch, kde žalobca dodával žalovanému práce, resp. zhotovoval dielo v iných obchodných prípadoch. Zaužívaná obchodná prax bola taká, že v objednávke alebo v zmluve bola vždy uvedená celková cena za jednotlivé položky v dojednanom počte kusov a celková cena za dodanie objednaného diela. Následne po dodaní jednotlivých ucelených častí diela boli vystavené faktúry presne podľa dojednanej ceny, a to na totožnú
sumu uvedenú v objednávke, resp. v zmluve o dielo. Takto vystavené faktúry boli žalobcovi vždy uhradené, pričom postup pri predchádzajúcej spolupráci v iných obchodno-záväzkových vzťahoch žalovaný preukázal listinnými dôkazmi pripojenými k jeho vyjadreniu zo dňa 22.11.2022, a to Zmluvou o dielo zo dňa 28.08.2020, faktúrou č. 20200036, faktúrou č. 20210002 a faktúrou č. 20210008. Vychádzajúc z uvedeného a poznajúc obchodné zvyklosti v obchodnoprávnych vzťahoch žalobcu a žalovaného, si žalovaný objednávkou č. 21OB21 zo dňa 20.09.2021 objednal zhotovenie a dodanie objednaného diela z jokloviny s tým, že kvetináče sa oplechujú, v cene 2.800,- Eur bez DPH, a nie v cene 13.392,- Eur. Jednalo sa o pevne stanovenú cenu diela za všetky kvetináče v zmysle grafického náčrtu umiestnenia kvetináčov, z ktorého jasne vyplýva, že v čase objednávky bolo medzi stranami dohodnuté dodanie a osadenie dojednaného množstva kvetináčov, a že sa nejednalo o jednotkovú cenu za dodanie jedného kusu kvetináča. Žalovaný ďalej v odvolaní uviedol, že v konaní pred súdom prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že zaužívaná obchodná prax v iných obchodno-záväzkových vzťahoch medzi žalobcom a žalovaným, kde v potvrdenej objednávke bola vždy uvedená celková cena za jednotlivé položky v dojednanom počte kusov a celková cena za dodanie objednaného diela, pokračovala aj následne po potvrdení objednávky č. 21OB21 zo dňa 20.09.2021. Následne si žalovaný u žalobcu objednávkou z 22.10.2021, ako aj objednávkou z 14.12.2021 objednal diela, a aj v týchto ďalších prípadoch boli žalobcom vystavené faktúry presne podľa dojednanej ceny, a to na totožnú sumu uvedenú v objednávke, resp. v zmluve o dielo. Takto vystavené faktúry boli žalobcovi vždy uhradené, pričom ako dôkaz označil a k jeho vyjadreniu zo dňa 22.11.2022 pripojil potvrdenú objednávku č. 21OB25 zo dňa 22.10.2021, spolu s faktúrou č. 20210038 a potvrdenú objednávku č. 21OB37 zo dňa 14.12.2021, spolu s faktúrou č. 20220003. Vzhľadom na zaužívanú obchodnú prax v iných obchodno-záväzkových vzťahoch medzi žalobcom a žalovaným je jednoznačne preukázané, že žalovaný si u žalobcu na základe cenovej ponuky následne potvrdenej objednávkou objednal zhotovenie a dodanie diela, t. j. objednaného množstva kvetináčov za celkovú pevnú cenu vo výške 2.800,- EUR bez DPH. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že cena 1.600,- Eur bola dojednaná za jeden kvetináč zavesený na fasáde a cena 1.200,- Eur za jeden kvetináč alebo jeden kus kvetináča položeného na zemi a rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd po preskúmaní a prejednaní odvolania, zmenil rozsudok súdu prvej inštancie, žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
14. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že odvolacie dôvody, ako ich vymedzuje žalovaný, nie sú dané, preto odvolanie považuje za nedôvodné. Tvrdenie žalovaného, že grafický náčrt umiestnenia kvetináčov preukazuje, že cena za kvetináče bola dohodnutá pevnou sumou za všetky kvetináče, je nepravdivé a zavádzajúce. Pri pohľade na grafický náčrt musí byť každému zrejmé, že z náčrtu vyplýva len to, koľko kvetináčov je závesných, koľko položených, ich rozmery a polohové určenie na budove. Náčrt neobsahuje text, ktorý by sa zmieňoval o cene kvetináčov ani žiadny údaj, z ktorého by bolo možné tvrdenie žalovaného o dohodnutí pevnej ceny za všetky kvetináče verifikovať. Ak má náčrt ako dôkaz preukazovať tvrdenia žalovaného, mal by žalovaný uviesť konkrétne okolnosti, ktoré by bez pochybností potvrdili jeho závery. V tomto smere však akékoľvek odôvodnenie žalovaného v odvolaní absentuje, a teda jeho tvrdenie nie je preukázané. Z obsahu e-mailu zo dňa 08.09.2021, v ktorom je uvedená cenová ponuka za vyhotovenie, dodanie a montáž kvetináčov, vyplýva, že cena za kvetináč závesný bola dohodnutá v sume 1.600,- Eur/ks bez DPH a za kvetináč položený 1.200,- Eur bez DPH/ ks. Cena za kvetináče obsiahnutá v cenovej ponuke je jasne a zrozumiteľne formulovaná v jednotkových cenách, teda je jasné, že cena bola určená ako cena za kus a výsledná cena za celé dielo preto musí byť určená podľa počtu objednaných kusov kvetináčov. Podľa žalobcu by iný výklad obsahu cenovej ponuky bol zároveň v rozpore s interpretačnými pravidlami, a to nielen v rozsahu gramatického výkladu, ale aj výkladu logického. Žalovaný si bol od začiatku vedomý, že cena nie je pevne určená za všetky kvetináče spolu, pretože žalovaný vopred nevedel, koľko kvetináčov bude v skutočnosti potrebovať. Žalovaný je ten, kto dal svojim konaním dôvod, aby cenová ponuka obsahovala jednotkové ceny, pretože v čase realizácie stavby nevedel presne určiť, koľko kvetináčov bude chcieť vyrobiť. Svoje tvrdenie žalobca podoprel e-mailom žalovaného zo dňa 01.09.2021, predmetom ktorého bola požiadavka žalovaného na dodanie ďalších dvoch kvetináčov s uvedením ich presných rozmerov, z čoho je podľa žalobcu zrejmé, že žalovaný v čase dojednania podmienok nevedel presne určiť koľko kvetináčov bude potrebovať, keďže ich počet v priebehu času navýšil. Žalobca ako zhotoviteľ diela nevedel v danom čase vyčísliť pevne stanovenú cenu diela za všetky kvetináče, nakoľko nevedel, koľko kvetináčov sa má vyrobiť. V súvislosti s obranou žalovaného o zaužívanej obchodnej praxi žalobca uviedol, že právna úprava bližšie nevymedzuje pojem obchodná prax. Obchodnú prax je potrebné odlišovať od obchodných
zvyklostí. Obchodná prax predstavuje individuálne zvyklosti, ktoré sa medzi stranami ustálili pri ich dlhšie trvajúcich obchodných vzťahoch, ktoré strany medzi sebou zachovávajú a nie sú písomne vyjadrené ani v zmluvách, ani v iných dokumentoch, pričom uvedené znaky musia byť všetky kumulatívne naplnené. Podľa žalobcu z dôkazov, ktoré žalovaný v priebehu súdneho konania predložil, vyplýva, že v rokoch 2020 a 2021 bolo medzi stranami sporu uzatvorených niekoľko obchodnoprávnych vzťahov. Realizácia niekoľkých zákaziek v priebehu krátkeho obdobia nemôže byť vnímaná automaticky ako zvyklosť zachovávaná stranami. Podľa žalobcu tu nie je naplnený znak spočívajúci v trvajúcich obchodných vzťahoch. Zákazky, ktoré sa realizovali, boli čiastkové a jednorazové práce. Z ničoho nevyplýva, že by medzi žalobcom a žalovaným nastala situácia, v rámci ktorej by sa ustálili podmienky vystavovania a akceptácie objednávok konkrétnym spôsobom. Aj keby taká prax existovala, nemohla by založiť také právne posúdenie veci, ktoré by bolo celkom zjavne v rozpore s dohodnutými podmienkami pre konkrétny obchodný prípad. V závere svojho písomného vyjadrenia žalobca poukázal na to, že žalovaný nejasným spôsobom vymedzil odvolacie dôvody, keď v úvode odvolania poukazuje na odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. d), e), f) a h) CSP a v závere svojho odvolania uvádza už len dva odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h), pričom jednotlivé dôvody odvolania náležite neodôvodnil a nevymedzil. Z obsahu odvolania nie je možné identifikovať, v čom je naplnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, teda akú inú vadu, ktorá by mohla mať za následok nesprávne posúdenie veci, má napadnuté rozhodnutie obsahovať. Rovnaké stanovisko žalobca zastáva aj k odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP. Žalovaný tiež v odvolaní bližšie nekonkretizoval, ktorá súdom použitá právna norma sa na zistený skutkový stav nemala použiť, alebo ktorú správne zvolenú právnu normu súd aplikoval na zistený skutkový stav nesprávne. V odvolaní absentuje konkrétna právna argumentácia žalovaného, ktorá by bližšie vysvetlila, prečo a v čom spočíva nesprávne právne posúdenie veci v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) CSP, čo predstavuje zásadnú prekážku odvolacieho prieskumu. Jediný dôvod, ktorým sa žalovaný podľa žalobcu v odvolaní bližšie zaoberá, je dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. f) CSP, avšak tento nie je daný, preto navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %.
15. Žalovaný v písomnom vyjadrení doručenom okresnému súdu dňa 23.10.2023 zotrval na svojich predchádzajúcich tvrdeniach a odvolacích dôvodoch majúc za to, že všetky v odvolaní uplatnené odvolacie dôvody boli v odvolaní vymedzené riadne a z obsahu odvolania jednoznačne vyplýva z akých dôvodov nesúhlasí s rozhodnutím súdu prvej inštancie, z akých dôvodov rozhodnutie napadol a v akom rozsahu má byť napadnutý rozsudok podrobený prieskumu odvolacím súdom. Podľa jeho názoru všetky vymedzené odvolacie dôvody boli naplnené. Žalovaný doplnil, že pri zisťovaní obsahu zmluvy sa rešpektuje, že zmluva môže okrem výslovne dojednaných podmienok obsahovať aj priamo nevyjadrené podmienky, ktoré môžu vyplývať tak z vôle strán, povahy a účelu zmluvy, zaužívanej praxe a zvyklostí, ale aj rozumnosti, dobrej viery a poctivého konania. K žalobcom spochybňovanej existencii zaužívanej obchodnej praxe medzi stranami sporu žalovaný uviedol, že existenciu zaužívanej obchodnej praxe ako takej, t. j. z pohľadu naplnenia jej znakov, žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie nespochybňoval. S novými tvrdeniami o nenaplnení predpokladov jej existencie, a teda s novou procesnou obranou, prišiel až v odvolacom konaní. Pred súdom prvej inštancie „len“ tvrdil, že ani zo žalovaným predložených listinných dôkazov nevyplýva, že by si u žalobcu objednal dodanie diela za žalovaným uvádzanú cenu, nespochybňoval existenciu zaužívanej obchodnej praxe medzi stranami sporu ako takej. Žalovaný mal za to, že predloženými listinnými dôkazmi preukázal, že medzi stranami existovali individuálne zvyklosti, ktoré sa medzi stranami ustálili pri ich dlhšie trvajúcich obchodných vzťahoch, ktoré strany medzi sebou v rozhodnom čase zachovávali a nie sú písomne vyjadrené ani v zmluvách, ani v iných dokumentoch. V konaní bolo preukázané kumulatívne naplnenie všetkých znakov zaužívanej obchodnej praxe medzi stranami sporu.
16. Žalobca v písomnom vyjadrení doručenom okresnému súdu dňa 23.10.2023 zopakoval svoje predchádzajúce tvrdenia a doplnil, že žalovaný v súdnom konaní predložil objednávky, v ktorých sú rozpísané jednotlivé položky s určením celkovej ceny. Ide však o prípady, kedy sa vopred dalo určiť, koľko kusov, resp. iných merných jednotiek, je potrebné dodať. Nie vždy sa fakturovali položky vo výmere, ako boli uvedené v objednávke. Objednané diela sa vždy dodávali a preberali podľa požiadavky žalovaného a reálneho stavu priamo na stavbe. Až na základe podpísaného preberacieho protokolu, potvrdeného stavbyvedúcim žalovaného, sa zo strany žalobcu vystavila faktúra. Realizácia niekoľkých zákaziek v priebehu krátkeho obdobia nemôže byť vnímaná ako ustálená obchodná prax medzi sporovými stranami, obzvlášť v prípade, ak sa týkala obsahovo inak vymedzených obchodov realizovaných za odlišných podmienok. Žalobca ďalej uviedol, že obchodná prax sa používa predovšetkým, keď nie
sú písomné dohodnuté niektoré podmienky. Obchodná prax (ako nepísané pravidlo zaužívané medzi obchodnými partnermi) nemôže meniť obsah právneho úkonu, ktorý je vyjadrený v písomnej forme, napr. vo forme cenovej ponuky. Ak by aj žalovaný preukázal vznik obchodnej praxe medzi sporovými stranami, na veci nič nemení, že obchodná prax (ako nepísané pravidlo) nemôže sama o sebe bez ďalších relevantných skutočností meniť obsah právneho úkonu vyjadreného v písomnej forme. S ohľadom na zásadu právnej istoty právnych vzťahov písomná forma právneho úkonu má a musí mať prednosť pred nepísanou formou právneho úkonu. Ak žalobca predložil žalovanému cenovú ponuku, z ktorej nepochybne vyplýva, že ide o cenu za jeden kus (a teda nejde o určenie „paušálnej“ ceny), pričom ide o situáciu, v ktorej nie je zrejmé, aké má byť celkové výsledné plnenie, nemôže sa obchodný partner na strane druhej domnievať ani spoliehať, že vzhľadom na údajnú obchodnú prax je cena určená v celkovej výslednej výške. S ohľadom na vyššie uvedené mal žalobca za to, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď žalobe vyhovel v celom rozsahu.
17. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa ustanovenia § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie v rozsahu danom § 379 CSP, rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania, pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané pred súdom prvej inštancie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), pričom dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
18. Predmetom odvolacieho konania bolo preskúmanie vecnej správnosti napadnutého výroku I. rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 13.392,- Eur s príslušenstvom a výroku II., ktorým uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi voči trovy konania v rozsahu 100 %. Základnou odvolacou námietkou žalovaného bolo tvrdenie, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní nevzal do úvahy zaužívanú obchodnú prax, ktorú strany medzi sebou zaviedli, na ktorú žalovaný poukazoval už v konaní pred súdom prvej inštancie a v tejto súvislosti súd prvej inštancie nevykonal žalovaným navrhnuté dôkazy.
19. Odvolací súd s poukazom na ustanovenia § 383 CSP vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, kde súd prvej inštancie konštatoval existenciu zmluvy o dielo, k uzavretiu ktorej došlo zo strany žalobcu akceptáciou objednávky žalovaného č. 21OB21 z 20.09.2021, a to na základe cenovej ponuky žalobcu zo dňa 08.09.2021, kde predmet plnenia žalobcu v zmysle zmluvy o dielo tvorili práce a dodanie 6 kusov oceľových kvetináčov zavesených na fasáde a 3 kusy oceľových kvetináčov položených na zemi, cena za ktoré bola zo strany žalobcu žalovanému vyúčtovaná faktúrou č. 20210047 zo dňa 24.11.2021 v sume 1.600,- Eur bez DPH za jeden kvetináč zavesený na fasáde a v sume 1.200,- Eur bez DPH za jeden kvetináč položený na zemi. Zároveň bolo predmetom plnenia aj dodanie 24 kusov vymedzovacích podložiek 100x100x40 mm, ktorých cenu vyúčtovanú faktúrou č. 20210047 zo dňa 24.11.2021 v celkovej sume 192,- Eur žalovaný nerozporoval.
20. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že žalovaný v konaní pred súdom inštancie na preukázanie tvrdenej praxe medzi sporovými stranami predložil súdu Zmluvu o dielo zo dňa 28.08.2020, faktúru č. 20200036, faktúru č. 20210002, faktúru č. 20210008, ako aj potvrdenú objednávku č. 21OB25 zo dňa 22.10.2021, spolu s faktúrou č. 20210038 a potvrdenú objednávku č. 21OB37 zo dňa 14.12.2021, spolu s faktúrou č. 20220003, skutočnosť ktorú konštatoval aj súd prvej inštancie v 9. odseku napadnutého rozhodnutia.
21. Podľa § 536 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.
22. Podľa § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela.
23. Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie dospel k svojim záverom na základe riadne vykonaného dokazovania a dostatočne zisteného skutkového stavu, pričom svoje
rozhodnutie riadne odôvodnil. Náležite vysvetlil, prečo po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 13.392,- Eur s príslušenstvom a podrobne opísal, akými úvahami sa pri posudzovaní oprávnenosti nároku žalobcu riadil.
24. Pokiaľ žalovaný namietal, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní neprihliadol na argumentáciu žalovaného a nevysporiadal sa so žalovaným tvrdenou obchodnou praxou, ktorú strany medzi sebou zaviedli, odvolací súd v tomto kontexte uvádza, že pri posudzovaní vzájomných práv a povinností vyplývajúcich zmluvným stranám z obchodnoprávnych vzťahov je možné vychádzať aj z obchodných zvyklostí, pričom ich existenciu musí preukázať ten, kto sa ich dovoláva. V obchodných záväzkových vzťahoch sa prihliada na obchodné zvyklosti zachovávané všeobecne v príslušnom obchodnom odvetví, avšak len vtedy, ak nie sú v rozpore s obsahom zmluvy alebo so zákonom (§ 264 ods. 1 ObZ). Strany sporu môžu pri uzatváraní zmluvy aj priamo odkázať na použitia obchodných zvyklostí, kedy obchodné zvyklosti majú prednosť pred ustanoveniami Obchodného zákonníka nemajúcimi donucovaciu povahu, čo však nie je tento prípad, nakoľko z predloženej objednávky žalovaného ani zo žiadnych iných predložených dôkazov takýto priamy odkaz na obchodné zvyklosti nevyplýva.
25. Odvolací súd zároveň zastáva názor, že z obchodnej praxe zavedenej medzi stranami sporu v iných ich vzájomných záväzkových vzťahoch nemožno vychádzať automaticky. Pokiaľ si strany individuálne upravili zmluvné podmienky a z nich vychádzajúce zmluvné povinnosti odlišne od zaužívanej obchodnej praxe, dohodnuté zmluvné podmienky majú pri dodržiavaní práv a povinností vyplývajúcich zo zmluvy prednosť pred obchodnou praxou medzi nimi zavedenou. Z uvedeného vyplýva, že ak by aj v iných obchodných vzťahoch medzi stranami sporu bola cena za dielo určená už v čase zadávania objednávky alebo pri uzatváraní zmluvy pevnou sumou za všetky objednané časti diela tak, ako to tvrdí žalovaný, neznamená to, že v tomto konkrétnom prípade, kde predmetom zmluvy o dielo bolo dodanie, montáž a osadenie viacerých kusov kvetináčov, sa zmluvné strany nemohli od ich zaužívanej obchodnej praxe odkloniť a vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu si zmluvné podmienky upraviť odlišne.
26. Odvolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že v tomto prípade žalobca zaslal žalovanému cenovú ponuku po tom, čo žalovaný pred zadaním objednávky predložil žalobcovi grafický náčrt zobrazujúci umiestnenie kvetináčov na fasáde stavby a v jej okolí a doručil žalobcovi e-mail zo dňa 01.09.2021, ktorým navýšil počet kvetináčov o ďalšie dva kusy. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že cenová ponuka vyjadrená v nasledujúcom e-maile žalobcu zo dňa 08.09.2021 obsahuje jasný a zrozumiteľný údaj o cene kvetináča zaveseného na fasáde vo výške 1.600,- Eur za jeden kus a údaj o cene jedného kvetináča položeného na zemi vo výške 1.200,- Eur. Rovnako, ako súd prvej inštancie, aj odvolací súd vyhodnotil, že žalovaný adresoval žalobcovi objednávku, v ktorej odkazoval na cenovú ponuku zo dňa 08.09.2021, pričom inú cenovú ponuku, ako tú, ktorá bola obsiahnutá v e-maile žalobcu zo dňa 08.09.2021, súdu nepredložil, na základe čoho dospel súd prvej inštancie k správnemu záveru, že žalobcom uvedená cena v objednávke zodpovedá jednotkovej cene. Súd prvej inštancie sa dostatočne podrobne zaoberal analýzou textu objednávky a cenovej ponuky a podľa názoru odvolacieho súdu správnym spôsobom vyhodnotil vykonané dôkazy, keď dospel k záveru, že zo samotnej objednávky ani z iných žalovaným predložených dôkazov nevyplýva, že predmetom objednávky mala byť výroba, montáž a osadenie kompletného súboru kvetináčov zavesených na fasáde v celkovej sume 1.600,- Eur bez DPH a kompletného súboru kvetináčov položených na zemi v celkovej sume 1.200,- Eur bez DPH. Aj podľa názoru odvolacieho súdu zo žiadneho dôkazu týkajúceho sa tohto zmluvného vzťahu nemožno vyvodiť, že žalovaný požadoval dodanie a montáž všetkých kvetináčov za cenu 2.800,- Eur bez DPH, keďže jeho objednávka odkazovala na jasnú a zrozumiteľnú cenovú ponuku zo dňa 08.09.2021 uvádzajúcu cenu kvetináčov za jeden kus.
27. V súvislosti s obranou žalovaného, ktorý sa odvolával sa zaužívanú obchodnú prax, kde cena tak, ako bola uvedená v objednávke, mala byť podľa žalovaného následne po dodaní ucelenej časti diela uvedená aj v žalobcom vystavenej faktúre, odvolací súd konštatuje, že žalovaný nepreukázal, že by v tomto konkrétnom prípade, si strany už pri uzatváraní zmluvy dojednali zmluvné podmienky s odkazom na obvyklú prax, pričom vzhľadom na uvedené správne zistenie skutkového stavu súdom prvej inštancie je zrejmé, že v tomto konkrétnom prípade išlo o individuálne dojednané zmluvné podmienky, na základe ktorých žalovanému vznikla povinnosť po riadnom vykonané diela zo strany žalobcu v zmysle zmluvy zaplatiť žalobcovi cenu diela tak, ako ju žalobca predmetnou faktúrou vyúčtoval žalovanému.
28. Skutočnosť, že v objednávke nebol uvedený celkový počet kvetináčov nie je v tomto prípade rozhodujúca, nakoľko žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie nepoprel, že všetky kvetináče mu boli dodané v kvalite a v množstve riadne tak, ako požadoval, keď rozporoval len ich cenu. Z uvedeného je zrejmé, že celkový počet kvetináčov bol dohodnutý medzi stranami sporu ústne mimo písomného zadania objednávky. O ústnych jednaniach a dopĺňaní údajov v súvislosti s touto zmluvou o dielo svedčí aj ten fakt, že predmetom fakturácie boli aj ďalšie súvisiace položky, a to 24 kusov vymedzovacích podložiek, ktoré v objednávke obsiahnuté nie sú. Neobstojí preto tvrdenie žalovaného, že podľa zaužívanej obchodnej praxe v spornej faktúre mala byť uvedená celková cena 2.800,- Eur bez DPH tak, ako je uvedené v objednávke, keďže celková fakturovaná cena zahŕňala aj ďalšie komponenty a medzi stranami nebolo sporné, že žalobca dodal žalovanému celkom 9 kusov kvetináčov a 24 vymedzovacích podložiek aj s montážou. Ako už bolo konštatované zo žiadnych dôkazov týkajúcich sa tohto zmluvného vzťahu nevyplýva, že žalovaný mienil objednávkou č. 21OB21 zo dňa 20.09.2021 objednať celý súbor kvetináčov len za 2.800,- Eur bez DPH, keďže žalovaný, odvolávajúc sa na chybu kolegyne pri písaní objednávky, nenavrhol v priebehu konania vykonať jej výsluch ani žiadny iný dôkaz na preukázanie tvrdeného chybného zadania v predmetnej objednávke.
29. Pre úplnosť odvolací súd dopĺňa, že zásadný význam pre posúdenie veci nemá ani skutočnosť, že v danom prípade až po zadaní objednávky v štádiu začatia výroby kvetináčov žalobca kontaktoval žalovaného a navrhol použitie iného materiálu, nakoľko táto zmena nemala vplyv na vopred dohodnutú cenu diela. Žiadna zo strán v konaní netvrdila, že v dôsledku tejto zmeny použitého materiálnu, t. j. ocele namiesto jokloviny, došlo k navýšeniu dohodnutej ceny diela, keď aj samotný žalobca požaduje cenu diela v žalovanej výške odvolávajúc na objednávku, ktorá predchádzala dohode o zmene použitého materiálu.
30. Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že otázka obchodnej praxe zaužívanej pri iných vzťahoch medzi stranami sporu, nebola pre tento prípad natoľko relevantná, že by mohla mať vplyv na zmenu skutkového a právneho záveru, ku ktorému po vykonaní dokazovania dospel súd prvej inštancie, pretože tvrdená zaužívaná prax nezodpovedala individuálne dojednaným zmluvným podmienkam, ktorých dodržiavanie má prednosť pred obvyklou obchodnou praxou sporových strán.
31. Odvolací súd k námietke žalovaného, že súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní žiadnym spôsobom nezaoberal tvrdenou obchodnou praxou, uvádza, že postup súdu prvej inštancie, ktorý na túto skutočnosť neprihliadal, nemožno charakterizovať ako postup porušujúci právo odvolateľa na spravodlivý súdny proces. Z práva na spravodlivé súdne konanie síce vyplýva povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentami a dôkaznými návrhmi, avšak s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie. Odvolací súd dopĺňa, že aj z ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR vyplýva, že súd nemusí odpovedať na každú námietku alebo argument, ale iba na tie, ktoré majú význam pre rozhodnutie a zostali sporné (napr. Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/95 zo dňa 16.03.2005).
32. Neobstojí ani námietka žalovaného, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z neprávneho právneho posúdenia. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že právnym posúdením veci je činnosť súdu spočívajúca v podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky (questio iuris). Ich riešeniu predchádza riešenie skutkových otázok (questio facti), teda zistenie skutkového stavu. Právne posúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo správne určenú právnu normu nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. Nesprávnosť právneho posúdenia veci preto nemožno vymedziť nesprávnym či nedostatočným zistením skutkového stavu, ale len argumentáciou spochybňujúcou použitie právnej normy súdom na daný prípad, jej interpretáciu alebo jej aplikáciu súdom na zistený skutkový stav. Takáto argumentácia ale v odvolaní žalovaného absentuje.
33. Odvolací súd po preskúmaní veci uzavrel, že námietky žalovaného uvedené v odvolaní nie sú dôvodné. Súd prvej inštancie sa dostatočne vysporiadal so všetkými aspektmi zisteného skutkového stavu a podrobne svoje rozhodnutie odôvodnil. Odôvodnenie napadnutého uznesenia poskytuje dostatočný podklad pre prijatie takéhoto rozhodnutia, ktoré je zrozumiteľné a presvedčivé. Súd prvej inštancie sa v ňom logickým spôsobom vysporiadal so všetkými relevantnými skutkovými, ako aj právnymi otázkami dôležitými pre správne posúdenie súdenej veci, a teda spĺňa základné kritéria
odôvodnenia rozsudku obsiahnuté v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd nezistil ani inú vadu konania, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Rozhodnutie súdu prvej inštancie poskytuje primeranú odpoveď aj na žalovaným uvádzané dôvody odvolania, keďže žalovaný v podanom odvolaní v podstatnej miere zotrval na svojej argumentácii prednesenej v priebehu konania.
34. Vzhľadom na vyššie konštatované skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o veci samej, ako aj v závislom výroku o náhrade trov konania je vecne správny, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
35. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení v § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí podľa § 262 ods. 2 CSP.
36. Rozhodnutie bolo prijaté členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).