Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22Csp-20-2019.pdf
PDF · 101.74 KB
Case nature
Area
Subarea
22Csp/20/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Matayovou v právnej veci žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 750 09 Paríž, Francúzsko, zapísaná v Parížskom registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 902, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, 811 09 Bratislava, IČO: 47 258 713, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly, s.r.o., so sídlom Ventúrska 16, 811 01 Bratislava, IČO: 47 234 547, proti žalovanej: B. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXX, 930 41 Kvetoslavov, o zaplatenie 2.444,56 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.873,74 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.873,74 Eur od 04.05.2016 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a.
Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 53,30%.
O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 23.04.2019 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 2.444,56 Eur spolu s úrokmi z dlžnej úverovej istiny vo výške 22% ročne zo sumy 2.143,59 Eur od 04.05.2016 do zaplatenia, úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2.409,56 Eur od 04.05.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania z titulu neuhradenia zostatku poskytnutého úveru. Žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu (CETELEM Slovensko, a.s., so sídlom Panenská 7, 812 36 Bratislava, IČO: 35 787 783) uzavrel dňa 30.04.2015 so žalovanou zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej mal poskytnúť žalovanej úver vo výške 2.336,96,- Eur na financovanie kúpy spotrebného tovaru. Žalovaná sa zaviazala vrátiť poskytnutý úver vrátane celkových nákladov spojených s úverom formou 48 mesačných splátok vo výške 77,07 Eur, so splatnosťou prvej splátky 15.05.2015. Žalovaná svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnila, žalobcovi do dňa podania žaloby z poskytnutého úveru uhradila sumu 463,22 Eur. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany žalovanej žalobca vyhlásil dňa 03.05.2016 mimoriadnu splatnosť úveru. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam má žalovaná voči žalobcovi pohľadávku vo výške 2.444,56 Eur, ktorá pozostáva z úverovej istiny vo výške 2.143,59 Eur, úrokov z úveru vo výške 238,69 Eur, dlžného poistného 24,08 Eur, poplatkov za vedenie účtu vo výške 3,20 Eur a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 35,- Eur.
2. Súd doručil žalovanej žalobu spolu s prílohami a výzvou na vyjadrenie sa k žalobe dňa 17.05.2019. Žalovaná sa k podanej žalobe nevyjadrila.
3. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie na 16.09.2019, na ktoré riadne predvolal právneho zástupcu žalobcu a žalovanú. Právny zástupca žalobcu podaním doručeným súdu 12.06.2019 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Žalovaná mala doručenie predvolania vykázané dňa 10.06.2019, na pojednávanie sa nedostavila, svoju neúčasť neospravedlnila, nepožiadala o odročenie pojednávania. Súd preto prejednal vec bez prítomnosti PZ žalobcu a žalovanej podľa § 180 CSP.
4. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: výpisom z obchodného registra žalobcu, zmluvou o spotrebiteľskom úvere a zmluvou o revolvingovom úvere a vydaní kreditnej karty zo dňa 30.04.2015, tabuľkou splátok na č.l. 43, prehľadom splátok a úhrad na č.l. 44, potvrdením o odfinancovaní peňažných prostriedkov zo dňa 11.06.2019, potvrdením prijatia splátok zo dňa 11.06.2019, oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 11.05.2016 spolu s doručenkou a zistil nasledovný skutkový stav:
5. S účinnosťou ku dňu 30.06.2016 došlo k cezhraničnému zlúčeniu spoločnosti CETELEM SLOVENSKO a.s., so sídlom Panenská 7, 812 36 Bratislava, IČO: 35 787 783 (zanikajúca spoločnosť) so spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, zapísanou v parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 902 (nástupnícka spoločnosť). Spoločnosť CETELEM SLOVENSKO a.s. v dôsledku cezhraničného zlúčenia zanikla zlúčením bez likvidácie a spoločnosť BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA sa stala jej univerzálnym právnym nástupcom.
6. Právny predchodca žalobcu a žalovaná uzatvorili dňa 30.04.2015 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, podľa ktorej mal byť žalovanej poskytnutý úver vo výške 2.336,96 Eur na kúpu tovaru. Žalovaná sa zaviazala poskytnutý úver splácať v pravidelných 48 mesačných splátkach vo výške 77,07 Eur vždy k 15- temu dňu v mesiaci s dátumom prvej splátky 15.05.2015, s úrokovou sadzbou 22%, priemernou RPMN 18,34% a celkovou sumou na zaplatenie 3.534,24 Eur. Z predloženého potvrdenia o odfinancovaní peňažných prostriedkov vyplýva, že právny predchodca žalobcu poskytol dňa 30.04.2015 žalovanej úver vo výške 2.336,96 Eur. Žalovaná žalobcovi z poskytnutého úveru uhradila sumu 463,22 Eur, pričom poslednú splátku vykonala dňa 14.09.2015. V dôsledku porušenia povinností zo strany žalovanej riadne a včas splácať úver žalobca listom zo dňa 11.05.2016 žalovanej oznámil, že ku dňu 03.05.2016 sa stal splatným celý jej záväzok.
7. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
8. Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
9. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
10. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
11. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
12. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
13. Podľa § 2 písm. a/ zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania
14. Podľa § 2 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
15. Podľa § 2 písm. d/ zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom
16. Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
17. Podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
18. Podľa § 11 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. d/ zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
19. Podľa § 19 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov sa použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom zahŕňajúce aj všetky plnenia súvisiace s poskytnutým spotrebiteľským úverom nad rámec poskytnutého spotrebiteľského úveru poukazované veriteľovi alebo akejkoľvek tretej osobe s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere; náklady na vedenie platobného účtu,1) na ktorom sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, náklady na používanie platobných prostriedkov1) na platobné transakcie1) a čerpania a ostatné náklady na platobné transakcie1) sa zahrnú do celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, ak otvorenie účtu nie je dobrovoľné a náklady na účet neboli zrozumiteľne a samostatne uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo v akejkoľvek inej zmluve uzavretej so spotrebiteľom. Ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere použijú sa na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov celkové náklady spotrebiteľa podľa prvej vety s výnimkou iných skutočných nákladov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť predávajúcemu, okrem kúpnej ceny za kúpu tovaru alebo uskutočnenie služieb bez ohľadu na to, či sa operácia vykoná v hotovosti alebo na úver.
20. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka platného k prvému dňu omeškania, dlžníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
21. Podľa § 3 nariadenia č. 87/1995 Z. z. (v znení účinnom ku dňu omeškania) výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
22. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že dňa 30.04.2015 vznikol záväzkovo právny vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou, a to uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 2.336,96. Žalovaná sa zaviazala v zmluve poskytnutý úver splácať v pravidelných 48 mesačných splátkach vo výške 77,07 Eur vždy k 15- temu dňu v mesiaci s dátumom prvej splátky 15.05.2015, s úrokovou sadzbou 22%, priemernou RPMN 18,34%, RPMN 24,36% a celkovou sumou na zaplatenie 3.534,24 Eur. Z predloženého potvrdenia o odfinancovaní peňažných prostriedkov vyplýva, že právny predchodca žalobcu poskytol dňa 30.04.2015 žalovanej úver vo výške 2.336,96 Eur. Žalovaná žalobcovi z poskytnutého úveru uhradila sumu 463,22 Eur, pričom poslednú splátku vykonala dňa 14.09.2015. V dôsledku porušenia povinností zo strany žalovanej riadne a včas splácať úver žalobca listom zo dňa 11.05.2016 žalovanej oznámil, že ku dňu 03.05.2016 sa stal splatným celý jej záväzok.
23. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že účastníci uzatvorili zmluvu o úvere, ktorá spĺňa všetky znaky zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 1 ods. 2 v spojení s § 2 písm. a/, písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže žalobca poskytol žalovanej úver v rámci svojho podnikania a žalovaná pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci podnikateľskej činnosti. Vzhľadom k tomu, že išlo o spotrebiteľský úver, uzatvorená zmluva musí okrem všeobecných náležitostí spĺňať aj osobitné náležitosti ustanovené zákonom o spotrebiteľských úveroch (§9). Po preskúmaní uzatvorenej zmluvy však súd zistil, že táto neobsahuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch.
24. Z predloženej zmluvy vyplýva, že pri poskytnutom úvere vo výške 2.336,96 Eur počas doby 48 mesiacov a výške mesačnej splátky 77,07 Eur predstavuje celková čiastka, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť sumu 3.699,84 Eur a nie sumu 3.534,24 Eur ako to žalobca uvádza v zmluve. V dôsledku toho bol potom údaj o RPMN v zmluve uvedený v nesprávnej výške v neprospech žalovanej ako spotrebiteľa (§ 11 ods. 1 písm. d/ zákona o spotrebiteľských úveroch). Z dostupných internetových kalkulačiek na výpočet RPMN súd zistil, že pri výške úveru 2.336,96 Eur, ktorý mal byť splatený v 48 mesačných splátkach po 77,07 Eur celková RPMN predstavuje sumu 27,67%. Zmyslom právnej úpravy ochrany spotrebiteľa bolo, aby spotrebiteľ pri rozhodovaní medzi viacerými úverovými produktmi mal možnosť zohľadniť výhodnosť jednotlivých poskytovaných produktov, pre ktorú skutočnosť má rozhodujúci význam aj údaj o RPMN. Nakoľko žalobca uviedol spotrebiteľovi pri podpise zmluvy nesprávny údaj o RPMN, čím ho dostal do omylu, nemožno takýto postup žalobcu považovať za súladný so zákonom o spotrebiteľských úveroch. Nesprávny údaj o RPMN má za následok, ako keby zmluva o spotrebiteľskom úvere údaj o RPMN vôbec neobsahovala.
25. Vzhľadom na absenciu podstatných náležitostí zmluvy vyžadovaných v zmysle § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch súd dospel k záveru, že úver poskytnutý žalovanej sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaná bola preto povinná vrátiť len žalobcom poskytnuté peňažné prostriedky bez úrokov a poplatkov. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaná čerpala finančné prostriedky vo výške 2.336,96,- Eur, pričom žalobcovi uhradila 463,22 Eur, súd preto žalovanú zaviazal na zaplatenie istiny vo výške 1.873,74 Eur (2.336,96 Eur - 463,22 Eur) a vo zvyšnej časti žalobu zamietol.
26. Pokiaľ ide o žalobcom uplatnené úroky vo výške 22 % z nezaplatenej istiny vo výške 2.143,59 Eur od 04.05.2016 (po zosplatnení úveru) do zaplatenia, tieto súd nepovažoval za dôvodné a v tejto časti žalobu zamietol. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 15.11.2018, č.k. 9Co 168/2017-108, podľa ktorého riadny zmluvný úrok predstavuje cenu peňazí, ktoré veriteľ poskytol dlžníkovi na základe zmluvy o úvere. Z ekonomického pohľadu ide v zásade o kompenzáciu veriteľovi za obetovanú príležitosť, kedy nemohol s istinou úveru nakladať, pretože nebola v jeho dispozícii. Na strane dlžníka ide o cenu za to, že do jeho dispozície mu boli dané finančné prostriedky, ktoré mohol používať, pričom povinnosť ich vrátiť bola odložená do budúcnosti a prípadne i rozložená na splátky. Riadny úrok veriteľovi patrí až do splatnosti úveru. V prípade, že dlžník poruší zmluvu a sú splnené zákonom a prípadne i zmluvou predpokladané podmienky, má veriteľ právo vyhlásiť predčasnú (alebo tiež mimoriadnu) splatnosť úveru, teda požadovať okamžité vrátenie úveru dlžníkom. Právnym následnom vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru je, že dlžník prichádza o výhodu odloženej splatnosti
úveru, resp. o výhodu splátok a veriteľ získava možnosť využiť všetky dostupné právne prostriedky na to, aby sa domohol dlžnej pohľadávky. Veriteľ tiež získava právo požadovať od dlžníka zákonnú sankciu v podobe úrokov z omeškania z celej dlžnej sumy, nielen z čiastky, s ktorou bol dlžník aktuálne v omeškaní; prípadne i iné sankcie vyplývajúce zo zmluvy. Odvolací súd poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co 148/2016 zo dňa 30.06.2017 v tom, že vyhlásením predčasnej splatnosti úveru dochádza k zmene obsahu záväzku. Hoci vyhlásením predčasnej splatnosti úveru veriteľ automaticky nedostáva do svojej dispozície dlžnú peňažnú sumu a dlžník ju nestráca, dlžník príde o právny dôvod, pre ktorý môže mať dlžné peňažné prostriedky vo svojej dispozícii. S tým je nevyhnutne spojený aj zánik nároku veriteľa na riadny úrok z poskytnutých peňažných prostriedkov. Zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, že by veriteľovi aj po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru patril riadny úrok z úveru. Pokiaľ by veriteľ mal naďalej až do zaplatenia dlžnej pohľadávky nárok na riadny úrok a popri tom i úrok z omeškania, prípadne iné sankcie, vznikla by hrubá nerovnováha v postavení dodávateľa (veriteľa) a spotrebiteľa (dlžníka). Veriteľ by mal naďalej všetky oprávnenia zo zmluvy a navyše i právo a možnosť domôcť sa relatívne okamžite splnenia celého záväzku, pričom dlžník by stratil akékoľvek výhody, ktoré mu zmluva o úvere garantovala. Takýto výsledok vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru by bol nielen neprijateľný pre založenie nerovnováhy v právach a povinnostiach účastníkov zmluvy, ale i v rozpore s dobrými mravmi. Odvolací súd napokon poukázal aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR č.k. IV. ÚS 476/2012-14, ktorý potvrdil ústavnú udržateľnosť tohto záveru.
27. Napokon k rovnakému záveru dospelo aj občianskoprávne kolégium Krajského súdu v Bratislave vo svojom stanovisku č. 1/2019, v zmysle ktorého „v prípade plnenia zo spotrebiteľského úveru, zmluvný úrok odo dňa účinkov zosplatnenia úveru veriteľovi nepatrí. Veriteľ má právo na zaplatenie zmluvných úrokov len do vyhlásenia predčasnej splatnosti s tým, že následne už právo na dohodnutý úrok z úveru nevzniká, vzniká iba právo na úrok z omeškania. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťažovaniu v podobe úrokov z úveru, ako i úrokov z omeškania, čo spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi“.
28. Na záver súd konštatuje, že v konaní nebolo preukázané, že medzi stranami došlo k dohode na (dobrovoľnom) poistení úveru. Žalobca nijako súdu nepreukázal, či skutočne došlo k dojednaniu poistenia. Z predloženej zmluvy vyplýva, že žalovaná si mala zvoliť Komplexný súbor poistenia Istota. Súd je toho názoru, že poistenie tak, ako bolo v úverovej zmluve dojednané, nezodpovedá ustanoveniam § 788 a nasl. Občianskeho zákonníka. Žalovaná ako klient svojim podpisom mala súhlasiť s poistením schopnosti splácať splátky, ktoré poistenie vzniklo na základe Rámcovej zmluvy o poistení uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a poisťovňou Cardif Slovakia, a.s. Uvedenie údajov o prijatí súboru poistenia tak, ako bolo uvedené v predmetnej zmluve bolo už súčasťou vopred pripravenej zmluvy a za takého stavu možno potom s najväčšou pravdepodobnosťou predpokladať, že žalovaná sa pre poistenie nerozhodla po uzavretí úverovej zmluvy a prípadnom zvážení istého rizika, resp. vzniku poistnej udalosti, ale že prijatie už vopred naformulovaného poistenia bolo jednou z podmienok uzatvorenia predmetnej úverovej zmluvy. Takto mala žalovanej vzniknúť povinnosť platiť v rámci príslušnej dojednanej splátky aj časť predstavujúcu poistenie. Pri tomto dojednaní mal súd za to, že ide o dojednanie spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, odporujúce dobrým mravom, a toto dojednanie tak posúdil v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka ako neplatné. Vzhľadom na uvedené súd nárok žalobcu na zaplatenie poistného vo výške 24,08 Eur nepovažoval za dôvodný a v tejto časti žalobu zamietol.
29. Napokon pokiaľ ide o nárok žalobcu na zaplatenie sumy 35,- Eur titulom nákladov spojených s uplatnením pohľadávky súd konštatuje, že ani tento nárok nepovažoval za dôvodný. Žalobca žiadnym spôsobom neodôvodnil, na akom právnom základe si nárok uplatňuje a nepreukázal ani účelnosť a napokon samotné vynaloženie týchto nákladov. Súd preto aj v tejto časti žalobu zamietol.
30. Nakoľko sa žalovaná dostala s plnením peňažného dlhu do omeškania, súd ju zaviazal v zmysle citovaného ustanovenia zákona aj k zaplateniu úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.873,74 Eur od 04.05.2016 (odo dňa nasledujúceho po vyhlásení mimoriadnej splatnosti) až do zaplatenia. Priznaná výška úrokov z omeškania je v súlade s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. - k uplatnenému dňu omeškania bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 0,00 % + 5 percentuálnych bodov.
31. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 2 CSP podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov právo. Žalobca žiadal uložiť povinnosť žalovanej zaplatiť mu sumu 2.444,56 Eur spolu s príslušenstvom. Súd priznal žalobcovi sumu 1.873,74 Eur s príslušenstvom. Úspech žalobcu v pomere k žalovanej pohľadávke teda činí 76,65 % (1.873,74 Eur z 2.444,56 Eur). Úspech žalovanej v pomere k žalovanej pohľadávke potom činí 23,35 % (570,82 Eur z 2.444,56 Eur). Odrátaním úspechu žalovanej od úspechu žalobcu vyjde čistý úspech žalobcu v pomere 53,30 %. Súd preto priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 53,30 %. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava IV, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) § 363 CSP.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 ods. 3 CSP).
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie.