Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Er-273-2002.pdf
PDF · 70.53 KB
Case nature
Subarea
6Er/273/2002
Uznesenie
Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., Panónska cesta 2, Bratislava - mestská časť Petržalka 851 04, IČO: 35 937 874, proti povinnému: E. R., nar. X.X.XXXX, zomr. 12. 7. 2014, naposledy bytom S. XX, o vymoženie 2.073,49 eur (62.466,- Sk) s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd p r i p ú š ť a zmenu účastníka konania na strane oprávneného tak, že do konania na miesto doterajšieho oprávneného Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., Panónska cesta 2, Bratislava
- mestská časť Petržalka 851 04, IČO: 35 937 874 vstupuje spoločnosť Slovenská konsolidačná, a.s. so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005.
II. Súd z a s t a v u j e exekúciu.
III. Súd oprávnenému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
IV. Súd súdnemu exekútorovi trovy exekúcie n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Dňa 9. 5. 2002 bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie a exekučných titulov - platobných výmerov č. 1057/2000/1 a č. 1057/2000/3 zo dňa 20. 4. 2000, vydaných Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, pobočkou Stará Ľubovňa. Exekučné tituly nadobudli právoplatnosť dňa 11. 5. 2000 a vykonateľnosť dňa 19. 5. 2000. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal proti povinnému vymoženia istiny vo výške 2.073,49 eur (62.466,- Sk) s príslušenstvom a trov exekúcie.
2. Súd vydal súdnemu exekútorovi dňa 20. 5. 2002 poverenie pod číslom 5710 005393 *.
3. V priebehu exekučného konania bol súdu zo strany súdneho exekútora dňa 12. 12. 2016 doručený návrh na pripustenie zmeny účastníka konania na strane oprávneného a na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný zomrel bez zanechania majetku. Súdny exekútor zároveň uviedol, že si trovy exekúcie neuplatňuje, nakoľko tieto mu povinný čiastkovými úhradami uhradil. Podaním zo dňa 23. 1. 2018 spoločnosť Slovenská konsolidačná, a.s. súdu oznámila, že súhlasí so vstupom do predmetného konania.
4. Podľa § 243h ods. 1 EP, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
5. Podľa § 9a EP v znení účinnom do 31. 3. 2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
6. Podľa § 37 ods. 3 EP v znení účinnom do 31. 3. 2017, proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41. Ak nastanú skutočnosti, na ktorých základe dochádza k prevodu alebo prechodu práv a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci konania povinní bez zbytočného odkladu písomne oznámiť tieto skutočnosti exekútorovi. Oznámenie musí byť doložené listinou preukazujúcou prevod alebo prechod práv alebo povinností. Návrh na pripustenie zmeny účastníkov konania je exekútor povinný súdu doručiť v lehote 14 dní odo dňa, keď sa o týchto skutočnostiach dozvedel. Súd rozhodne do 60 dní od doručenia návrhu uznesením. Rozhodnutie sa doručí exekútorovi, oprávnenému a povinnému, ktorí sú označení v exekučnom titule, a tomu účastníkovi, na ktorého právo alebo povinnosť prešla.
7. Podľa § 80 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže žalobca navrhnúť, aby do konania na jeho miesto alebo na miesto žalovaného vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli.
8. Podľa § 80 ods. 2 CSP, súd vyhovie návrhu podľa odseku 1, ak sa preukáže, že po začatí konania došlo k prevodu alebo prechodu práva alebo povinnosti, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto žalobcu. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované.
9. Podľa § 80 ods. 3 CSP, ten, kto vstupuje do konania, prijíma stav konania ku dňu jeho vstupu.
10. Prevod práva vymáhaného v tomto konaní mal súd preukázaný Zmluvami o postúpení a dohodou o započítaní č. 1/2015/MV SR zo dňa 9. 12. 2015 a 30. 12. 2015 a Výpismi z Prílohy č. 1. k uvedeným zmluvám. Pôvodný oprávnený svoju pohľadávku na spoločnosť VERITEĽ, a.s., IČO: 35 859 881, ktorá túto pohľadávku následne previedla na spoločnosť Slovenská konsolidačná, a. s. so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005. Z jej strany bol zároveň udelený súhlas s jej vstupom do konania na miesto oprávneného v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 80 ods. 2 CS, preto súd prvým výrokom pripustil zmenu účastníkov na strane oprávneného.
11. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP v znení účinnom do 31. 3. 2017, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
12. Podľa § 58 ods. 1 EP v znení účinnom do 31. 3. 2017, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
13. Keďže povinný počas exekučného konania zomrel a nezanechal po sebe žiaden majetok, v dôsledku čoho bolo dedičské konanie po nebohom povinnom zastavené, súd exekúciu zastavil, pretože jeho majetok nestačí ani na úhradu trov exekúcie v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) EP v znení účinnom do 31. 3. 2017.
14. Súd v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. mája 2011, sp. zn. 7 M Cdo 5/2011 (zverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov SR č. 3/2012). Ak došlo k zastaveniu konania o dedičstve z dôvodu, že poručiteľ nezanechal majetok, exekučný súd zastaví exekúciu nie preto, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať(§ 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku), ale preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku); v takomto prípade znáša trovy exekúcie oprávnený (§ 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku). Súd má vzhľadom na vyššie uvedené za to, že v prípade smrti nemajetného povinného nemožno exekúciu vykonať nie preto, že povinný zomrel (smrť povinného bez ďalšieho nespôsobuje neprípustnosť exekúcie a nie je osobitným dôvodom zastavenia exekúcie), ale preto, že tu nie majetok takej hodnoty, aby postačoval na úhradu trov exekúcie.
15. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
16. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
17. V sporovom konaní sa rozhodovanie o náhrade trov konania pri jeho zastavení spravuje predovšetkým zásadou procesného zavinenia zastavenia konania (§ 256 ods. 1 CSP). Výnimočne, ak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, náhradu trov konania celkom alebo sčasti neprizná, a to aj napriek tomu, že sú splnené všetky predpoklady pre priznanie náhrady trov konania voči strane, ktorá zastavenie konania procesne zavinila (§ 257 CSP). Ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanom spore neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri rozhodovaní o povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť.
18. V uvedenom prípade má súd za to, že smrť povinnej mala za následok zastavenie konania, avšak dôvodom zastavenia konania bola skutočnosť, ktorú povinná sama nezavinila ani ju nemohla nijako ovplyvniť. Z uvedeného dôvodu súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania aplikoval znenie vyššie citovaného ustanovenia § 257 CSP a oprávnenému náhradu trov konania pre existenciu dôvodu hodného osobitného zreteľa nepriznal.
19. O trovách exekúcie súd rozhodol tak, že ich súdnemu exekútorovi nepriznal, nakoľko ten výslovne uviedol, že ich priznať nežiada, nakoľko mu boli po čiastkach povinným uhradené.
Poučenie:
Proti II. a III. výroku tohto rozhodnutia je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Proti I. a IV. výroku tohto rozhodnutia odvolanie nie je prípustné.