Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12Csp-157-2017.pdf
PDF · 89.39 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-12Csp/157/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom sudkyňou JUDr. Ing. Erikou Trtalovou v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., Mýtna 48, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného: JUDr. Ján Šoltés, advokát, Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanému: X. H.Á., W.. XX.XX.XXXX, I. L. C., M. F. Y., o zaplatenie 1.053,88 Eur s príslušenstvom, t a k t o
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.053,88 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.053,88 Eur od 30.10.2014 do zaplatenia, a to všetko do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi sa priznáva právo voči žalovanému na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť k rukám právneho zástupcu žalobcu v lehote do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Právny predchodca žalobcu - spoločnosť Consumer Finance Holding a.s., sa žalobou, doručenou súdu dňa 18.08.2017, proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 1.053,88 Eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. V dôvodoch žaloby uviedol, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili dňa 20.02.2014 Zmluvu o pôžičke evid. č. XXXXXXX, na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému pôžičku vo výške 1.000,- Eur. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Všeobecné obchodné podmienky. Predmetná zmluva bola uzatváraná prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie (cez internet) bez vyhotovenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere v listinnej forme podpísanej zmluvnými stranami. Zmluve predchádzalo uzatvorenie tzv. rámcovej zmluvy, predmetom ktorej je popis spolupráce pri uzatváraní zmlúv o úvere prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie. Pokiaľ bol žalovaný žalobcom evidovaný ako klient na základe iných, skôr uzatvorených zmlúv, ani samotná rámcová zmluva neobsahuje podpis strán. Podľa zmluvy o pôžičke mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 60-tich mesačných splátkach v sume 28,45 Eur, a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 1.596,60 Eur. Doteraz z dlžnej sumy uhradil sumu 85,90 Eur. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas, t.j. v súlade so zmluvou a podmienkami, právny predchodca žalobcu dňa 27.08.2014 listom - predžalobná upomienka, vyzval žalovaného k úhrade dlžných splátok a žalovaného upozornil na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Nakoľko k úhrade dlžných splátok ani v dodatočne poskytnutej lehote nedošlo, žalobca dňa 19.10.2014 úver zosplatnil, o čom bol žalovaný informovaný listom zo dňa 29.10.2014 - Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru. Žalovaný dlžné splátky doposiaľ neuhradil. Celkový dlh ku dňu podania žalobu predstavuje sumu 1.053,88 Eur. Žalobca si zároveň uplatňuje zákonné úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru. Zmluvnú pokutu si neuplatňuje. Ku dňu podania žaloby mal žalovaný uhradiť sumu 1.139,78 Eur, ktorú tvorí súčet
predpísaných splátok do zosplatnenia dlhu a suma po zosplatnení. Ku dňu podania žaloby žalovaný uhradil 85,90 Eur, ktoré sú riadnymi splátkami poskytnutého finančného plnenia. Dlžná suma predstav uje 1.053,88 Eur (t.j. 1.139,78 Eur mínus 85,90 Eur).
2. Konajúci súd uznesením č. k.12Csp/157/2017-28 zo dňa 23.03.2018 v zmysle § 80 ods. 1,2 C.s.p. pripustil, aby na miesto doterajšieho žalobcu Consumer Finance Holding, a.s. vstúpil nový subjekt, a to Intrum Slovakia, s.r.o, IČO 35 831 154.
3. Žaloba bola žalovanému doručená postupom podľa § 116 ods. 1, ods. 2 C.s.p., teda oznámením o jej podaní na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke, po tom, čo boli neúspešné pokusy súdu potrebné na zistenie jeho skutočného pobytu. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
4. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, hoci bol naň riadne predvolaný. Predvolanie mu bolo doručené oznámením na úradnej tabuli a webovej stránke súdu. Súd podľa § 180 C.s.p. prejednal vec v neprítomnosti žalovaného, žalobcu, ale aj právneho zástupcu žalobcu, ktorý svoju neúčasť, ako aj neúčasť žalobcu ospravedlnil. Nebol dôvod na odročenie pojednávania podľa § 183 C.s.p..
5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením žaloby v spojení s písomným vyjadrením žalobcu, zmluvy o poskytnutí pôžičky, obchodných podmienok, zmluvy o využívaní klientskej zóny, predžalobnej upomienky s doručenkou, oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti, prehľadu splátok a úhrad a zistil skutkový stav veci.
6. Medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola dňa 20.02.2014 uzatvorená prostriedkami diaľkovej komunikácie zmluva o pôžičke č. XXXXXXX, ktorá napriek tomu, že jej vytlačené vyhotovenie neobsahuje podpisy zmluvných strán, vznikla v písomnej forme tak, ako to predpokladá ustanovenie § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Zmluva obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému pôžičku vo výške 1.000,- Eur, ktorú sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných 60-tich mesačných splátkach v sume 28,45 Eur. Žalovaný svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku riadne a včas v súlade so zmluvou v dohodnutých mesačných splátkach porušil, preto ho právny predchodca žalobcu listom zo dňa 27.08.2014 vyzval k úhrade dlžných splátok s tým, že ak do 05.10.2014 nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 06/2014 bude oprávnený úver zosplatniť. Listom zo dňa 29.10.2014 žalovanému oznámil, že dlh z úverovej zmluvy sa stal splatným v celom rozsahu naraz a dlžnú čiastku žiadal uhradiť po doručení oznámenia.
7. Podľa § 52 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
8. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
9. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
10. Podľa § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná vždy,
ak právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom alebo zaručenou elektronickou pečaťou.
11. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
12. Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. 13. Podľa ustanovenia § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
14. Podľa ustanovenia § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.
15. Právny vzťah medzi stranami sporu založený zmluvou o úvere s poukazom na charakter účastníkov zmluvy, je nevyhnutné posudzovať ako spotrebiteľský vzťah bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka) a na predmetný právny vzťah medzi stranami aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. Žalovaný ako fyzická osoba vystupuje v tomto právnom vzťahu ako spotrebiteľ a právny predchodca žalobcu vystupoval ako podnikateľ poskytujúci uvedenú službu. Prednostné použitie ustanovení Obchodného zákonníka na spotrebiteľské právne vzťahy, aj keď ide o vzťahy vyplývajúce zo zmluvy o úvere ako absolútneho obchodu upraveného v Obchodnom zákonníku, by znamenalo spochybnenie režimu ochrany spotrebiteľa upravené v Občianskom zákonníku a v osobitných predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa, pričom práve tieto sú voči Obchodnému zákonníku lex specialis. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 402/2013 - 10 zo dňa 19.06.2013, podľa ktorého prednostným použitím ustanovení Občianskeho zákonníka na prospech spotrebiteľa na úver ako absolútny obchod upravený v Obchodnom zákonníku nedošlo k porušeniu ústavných práv veriteľa.
16. Žalovaný si svoje povinnosti zo zmluvy neplnil riadne a včas, čím došlo k porušeniu povinností zo zmluvy. Právny predchodca žalobcu žalovaného v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka vyzval žalovaného k úhrade dlžnej splátky, avšak bezvýsledne, preto pristúpil k zosplatneniu predmetného úveru.
17. Žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie dlžnej sumy, ktorú si uplatnil v sume 1.053,88 Eur, zohľadniac úhradu vykonanú zo strany žalovaného pred podaním žaloby (zosplatnené splátky vo výške 940,63 Eur + nezaplatené splátky vo výške 199,15 Eur - prijaté úhrady vo výške 85,90 Eur).
18. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol so spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
19. Vykonávajúcim predpisom ustanovujúcim výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania je Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. 20. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, výška úrokov z omeškania je o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
21. Žalovaný sa dostal s plnením dlžnej sumy do omeškania, žalobcovi tak vznikol nárok na úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.053,88 Eur od 30.10.2014 (t.j. počnúc dňom nasledujúcim po dni okamžitej splatnosti úveru do zaplatenia.
22. Lehotu na splnenie súd určil v súlade s § 232 ods. 3 C.s.p., keďže neboli zistené dôvody pre určenie dlhšej lehoty, resp. umožnenie splnenia povinnosti v splátkach.
23. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p., v spojení s § 262 ods. 2 C.s.p., v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V danom konaní súd žalobe v celom rozsahu vyhovel, čím vzniklo žalobcovi ako strane úspešnej v spore právo na náhradu trov konania, a preto priznal súd žalobcovi právo na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %. O výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.