Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

30S/34/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Jančárovej a členov senátu JUDr. Jany Martinčekovej a JUDr. Jany Vargovej, v právnej veci žalobcu: Róbert Hollóši, s miestom podnikania Svätoplukova č. 7769/20, 960 01 Zvolen, IČO: 37 058 193, právne zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Tomáš Rosina, s.r.o., so sídlom Kukučínova č. 20, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100011575/2018 zo dňa 02.01.2018, takto

rozhodol:

Krajský súd v Žiline rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, so sídlom v Banskej Bystrici č. 100011575/2018 zo dňa 02.01.2018 z r u š u j e a v e c v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobca m á voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Daňový úrad Žilina, pobočka Martin rozhodnutím č. 1193062/2017 zo dňa 11.07.2017, ako prvostupňový správny orgán, podľa o správe daní v znení neskorších predpisov (Daňový poriadok) vyrubil daňovému subjektu - žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2008 v sume 14.279,39 €. Z odôvodnenia vyplýva, že u daňového subjektu vykonal opätovnú daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2008 až december 2008. Daňová kontrola bola začatá dňa 04.12.2012 spísaním Zápisnice o začatí daňovej kontroly č. 9514401/5/358011/2012/Cab2. Na základe vykonaného dokazovania v priebehu výkonu opätovne vykonávanej daňovej kontroly vyhotovil správca dane Protokol č. 9514401/5/3082645/2014/Maj zo dňa 26.06.2014 a Výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v Protokole č. 9514401/5/3082848/2014/Maj zo dňa 26.06.2014. Protokol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k výsledkom uvedeným v protokole bol splnomocnenému zástupcovi daňového subjektu doručený dňa 21.07.2014. Správca dane zdôraznil, že všetky dôkazy v procese opätovne vykonávanej daňovej kontroly získal v termíne od 04.12.2012 do 05.06.2014. Od 06.06.2014 mal správca dane snahu oboznámiť splnomocneného zástupcu daňového subjektu so zisteniami správcu dane počas výkonu daňovej kontroly a následne doručiť splnomocnenému zástupcovi protokol z daňovej kontroly. Dňa 06.06.2014 zaslal splnomocnenému zástupcovi daňového subjektu email, v ktorom ho požiadal o navrhnutie termínu ústneho pojednávania, predmetom ktorého malo byť oboznámenie s kontrolnými zisteniami za zdaňovacie obdobia rokov 2006, 2007 a 2008. Splnomocnený zástupca dňa 06.06.2014 oznámil správcovi dane, že do 11.06.2014 je pracovne mimo kancelárie a po návrate sa bezodkladne spojí s D. W. a správcovi dane oznámi, kedy sa môže ústne pojednávanie uskutočniť. Nakoľko splnomocnený zástupca neoznámil správcovi dane termín, kedy sa môže ústne pojednávanie uskutočniť, správca dane ho dňa 16.06.2014 telefonicky kontaktoval a chcel dohodnúť termín ústneho

pojednávania. Splnomocnený zástupca oznámil, že prostredníctvom pošty zaslal písomnosť, v ktorej je položená otázka. V prípade, keď sa táto otázka vyrieši, môže byť dohodnutý termín stretnutia. Správca dane aj napriek tejto skutočnosti trval na dohode termínu ústneho pojednávania. Nakoniec bolo so splnomocneným zástupcom dohodnuté, že správca dane ho bude opätovne kontaktovať dňa 17.06.2014 a dohodnú termín ústneho pojednávania. O obsahu telefonického rozhovoru vyhotovil správca dane Úradný záznam č. 9514401/5/2859850/2014/Maj zo dňa 18.06.2014. Dňa 17.06.2014 správca dane opakovane telefonicky kontaktoval splnomocneného zástupcu, avšak bezvýsledne. Následne dňa 17.06.2014 zaslali zamestnanci správcu dane JUDr. Tomášovi Rosinovi na e-mailovú adresu a@b.c oznámenie s výsledkom daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobia január až december 2008. Správca dane stanovil lehotu 8 dní, v ktorej sa mohol splnomocnený zástupca k zisteniam správcu dane vyjadriť. Dňa 19.06.2014 sa dostavili zamestnanci správcu dane na adresu C. K. XX, S., aby oboznámili daňový subjekt so zisteniami správcu dane počas výkonu opätovne vykonávanej daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január 2008 až december 2008. Dôvodom osobnej návštevy správcu dane v prevádzke daňového subjektu bola skutočnosť, že správcovi dane sa nepodarilo so splnomocneným zástupcom dohodnúť termín oboznámenia s výsledkami daňovej kontroly. Nakoľko splnomocnený zástupca podmieňoval účasť na ústnom pojednávaní vyriešením otázky, ktorú zaslal správcovi dane poštou, využil správca dane ust. § 9 ods. 8 Daňového poriadku, aby oboznámil samotný kontrolovaný daňový subjekt s výsledkom daňovej kontroly. Podľa § 9 ods. 8 Daňového poriadku zastupovanie daňového subjektu zástupcom nevylučuje, aby správca dane vykonal úkony v nevyhnutných prípadoch s daňovým subjektom priamo, alebo aby správca dane vyzval daňový subjekt na vykonanie niektorých úkonov. Správca dane je povinný o tomto konaní vyrozumieť zástupcu daňového subjektu. O vykonanom miestnom zisťovaní, z ktorého bol spísaný Úradný záznam č. 9514401/5/2927736/2014/Cab2 zo dňa 19.06.2014 nebol daňový subjekt na mieste zastihnutý, v dôsledku čoho správca dane ho s výsledkom daňovej kontroly neoboznámil. V dňoch 27.06.2014 až 08.07.2014 sa správca dane prostredníctvom Kriminálneho úradu finančnej správy opakovane pokúšal doručiť splnomocnenému zástupcovi daňového subjektu Výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v Protokole č. 9514401/5/3082848/2014/Maj zo dňa 26.06.2014 spolu s Protokolom č. 9514401/5/3082645/2014/Maj zo dňa 26.06.2014. Úkony, ktoré vykonal Kriminálny úrad finančnej správy v súvislosti s doručovaním predmetných písomností boli zaznamenané v Úradnom zázname č. 9007025/1/411758/2014 zo dňa 04.07.2014 a č. 9007025/1/314353/2014 zo dňa 08.07.2014. Nakoľko sa správcovi dane nepodarilo v ročnej lehote doručiť Výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole spolu s Protokolom č. 9514401/5/3082645/2014/Maj zo dňa 26.06.2014 zaslal správca dane uvedené písomnosti daňovému subjektu prostredníctvom pošty. Správca dane ďalej poukázal na rozhodnutie žalovaného správcu dane a ďalej vykonať v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom nové dokazovanie s tým, že použije aj všetky zákonne zistené skutočnosti a dôkazy získané počas kontroly. Po vykonanom dokazovaní má podľa žalovaného správca dane oboznámiť daňový subjekt so všetkými zisteniami, skutočnosťami a dôkazmi do zápisnice o ústnom pojednávaní, umožniť mu, aby mohol preukázať svoje vyjadrenia a tým si splnil dôkaznú povinnosť. Z dôvodu, že daňový subjekt prostredníctvom splnomocneného zástupcu podal dňa 28.05.2015 na Krajskom súde v Banskej Bystrici žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100308/1/176492/2015 zo dňa 27.04.2015, prerušil správca dane konanie rozhodnutím č. 1302055/2015 zo dňa 17.08.2015. Dňa 06.03.2017 doručením právoplatného uznesenia Najvyššieho súdu SR č. pominuli dôvody, pre ktoré bolo vyrubovacie konanie dane z pridanej hodnoty prerušené. Následne správca dane pokračoval vo vyrubovacom konaní a v nadväznosti na záväzný právny názor vyslovený v pôvodnom rozhodnutí žalovaného zo dňa 27.04.2015 správca dane vo vyrubovacom konaní výzvou na odstránenie nedostatkov podania zo dňa 04.06.2015, vyzval daňový subjekt prostredníctvom splnomocneného zástupcu, aby podanie zo dňa 16.06.2014 označené ako Námietka, doručené Daňovému úradu Žilina, pobočka Martin dňa 18.06.2014 prostredníctvom poskytovateľa poštových služieb doručil správcovi dane v lehote 10 dní elektronickými prostriedkami, spôsobom podľa . Vo výzve správca dane poučil daňový subjekt, že v prípade, ak výzve správcu dane v stanovenej lehote a v požadovanom rozsahu nevyhovie, bude správca dane podanie označené ako námietka považovať v súlade s za nepodané. Dňa 15.06.2015 bolo do elektronickej podateľne správcu dane doručené podanie označené ako Vyjadrenie, v ktorom sa daňový subjekt prostredníctvom splnomocneného zástupcu vyjadril k výzve tak, že výzvu na podanie námietky elektronicky bol správca dane povinný urobiť v čase podania námietky, t. j. v čase prebiehajúcej daňovej kontroly. Z dôvodu, že splnomocnený zástupca daňového subjektu na výzvu na odstránenie nedostatkov podania zo dňa 04.06.2015 nereagoval, naopak vyjadril

sa, že v danom štádiu nebude správcovi dane doručovať námietky spôsobom podľa zaslal správca dane splnomocnenému zástupcovi oznámenie zo dňa 24.06.2015, v ktorom mu oznámil, že nakoľko v lehote stanovenej správcom dane vo výzve na odstránenie nedostatkov zo dňa 04.06.2015 správcovi dane nevyhovel, bude na podanie označované ako námietka, doručené správcovi dane v písomnej forme dňa 18.06.2014 považovať za nepodané. Následne sledujúc záväzný právny názor žalovaného v rozhodnutí zo dňa 27.04.2015 pristúpil žalovaný k dokazovaniu vo vyrubovacom konaní výsluchom svedkov F. G. a R. L.. Označení svedkovia, ktorí boli vypočutí vo vyrubovacom konaní po odvolacom konaní neodstránili pochybnosti správcu dane o tom, že zdaniteľné obchody s medenými klampiarskymi výrobkami boli uskutočnené tak ako je uvedené na faktúrach predložených k výkonu opätovnej daňovej kontroly. Správca dane hodnotiac vykonané dokazovanie dospel k záveru, že nebola preukázaná reálna existencia fakturovaného tovaru u spoločnosti ARPÁD - HIT s.r.o., ktorá dodávala tovar spoločnosti P.P.F. No.l. s.r.o. a táto mala následne dodávať tovar kontrolovanému daňovému subjektu D. W.. Zároveň dokazovaním nebolo preukázané, v ktorej krajine došlo k spotrebe tovaru a k odvodu DPH. Faktúry vystavené spoločnosťami ARPÁD - HIT s.r.o., P.P.F. No.l. s.r.o., D. W. boli vyhotovené bez reálneho plnenia, zdaniteľné obchody uvedené na faktúrach sa neuskutočnili. Faktúry vystavované spoločnosťou P.P.F. No.1. s.r.o. z ktorých si D. W. uplatňoval nárok na odpočítanie dane nie sú faktúry za dodanie tovaru, ktoré boli vyhotovené v súlade s zákona o DPH. Tieto faktúry je možné považovať iba za doklady, na ktorých je uvedená daň. Spoločnosti P.P.F. No.1. s.r.o. nevznikla povinnosť platiť daň podľa zákona o DPH.

2. O odvolaní daňového subjektu rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 100011575/2018 zo dňa 02.01.2018, ktorým prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Postup správcu dane pri vylúčení z nároku na odpočítanie dane faktúry za dodávku tovaru - medené klampiarske výrobky od dodávateľa P.P.F. No.1, s.r.o. označil za správny, keď správca dane vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie, dostatočne zistil skutkový stav a prijal objektívny záver. Daňový subjekt nepreukázal nárok na odpočítanie DPH podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, pretože nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti pri dodaní tovaru na faktúre u deklarovaného dodávateľa, v nadväznosti na to bolo porušené ustanovenie § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. V nadväznosti na jednotlivé odvolacie námietky daňového subjektu dotýkajúce sa namietaných procesných pochybení správcu dane, žalovaný vo vzťahu k námietke žalobcu, že sa riadne a náležite ospravedlnil z dôvodu kolízie s úkonmi v trestnej veci, ktoré boli naplánované skôr a nemohol sa tak zúčastniť prerokovania výsledkov vyrubovacieho konania odvolací orgán uviedol, že z predloženého spisového materiálu mal za preukázané, že predvolania č. ), č. 935415/2017 (rok 2007) a č. 935539/2017 (rok 2008), všetky zo dňa 06.06.2017, ktorými predvolával za účelom oboznámenia s výsledkami dokazovania počas opätovne vykonávanej daňovej kontroly a výsledkami dokazovania vo vyrubovacom konaní po odvolacom konaní, boli expedované na doručenie prostredníctvom poskytovateľa poštových služieb splnomocnenému zástupcovi dňa 07.06.2017, z dôvodu neúspešného pokusu o doručenie boli predvolania uložené na pošte 09.06.2017 a splnomocnený zástupca si ich prevzal až 19.06.2017 (10 deň od uloženia). Z uvedeného vyplýva, že už dňa 19.06.2017 po prevzatí predmetných predvolaní vedel splnomocnený zástupca daňového subjektu, že mu správcom navrhovaný termín ústnych pojednávaní na deň 27.06.2017 koliduje s iným konaním, ktoré ako uvádza mal dohodnuté skôr. Ospravedlnenie neúčasti na ústnych pojednávaniach oznámil do elektronickej podateľne správcu dane až dňa 23.06.2017 (piatok) o 17,24 hod. Správca dane sa o ospravedlnení z neúčasti splnomocneného zástupcu na ústnych pojednávaniach dozvedel až dňa 26.06.2017-jeden deň pred plánovaným úkonom. Z konania splnomocneného zástupca je zrejmé, že chcel úkon oboznámenia o priebehu a výsledku dokazovania počas opätovne vykonávaných daňových kontrol ako aj o priebehu a výsledku dokazovania vo vyrubovacích konaniach po odvolacích konaniach zmariť. Splnomocnený zástupca v odvolaní uvádza, že samotný daňový subjekt nebol predvolávaný a teda ho správca dane vôbec neupovedomil o zamýšľanom úkone. Odvolací orgán uviedol, že pri doručovaní predvolaní správca dane postupoval v súlade s § 30 ods. 3 Daňového poriadku. V čase, keď správca dane vydal predvolania, nemal vedomosť o pracovnej vyťaženosti splnomocneného zástupcu a zároveň mal za to, že nakoľko splnomocnený zástupca zastupuje záujmy daňového subjektu, je s ním v úzkej súčinnosti, oznámi mu, aký úkon chce správca dane vykonať a taktiež termín úkonu. Z úkonov, ktoré boli vykonané počas opätovných daňových kontrol ako aj vo vyrubovacích konaniach po odvolacom konaní mal správca dane vedomosť, že napriek tomu, že mal daňový subjekt ustanoveného splnomocneného zástupcu, zúčastňoval sa úkonov aj on osobne. Ku skutočnosti, že účasť daňového subjektu (splnomocneného zástupcu) na úkone oboznámenia o priebehu a výsledku dokazovania počas opätovne vykonávaných daňových kontrol, ako aj o priebehu a výsledku dokazovania vo vyrubovacích konaniach po odvolacích

konaniach po opätovných daňových kontrolách dane z pridanej hodnoty je nevyhnutná, odvolací orgán uviedol, že podľa § 68 ods. 3 daňového poriadku, ak sa daňový subjekt nemôže zúčastniť na prerokovaní, je povinný určiť si na tento účel zástupcu. Nakoľko termín ústnych pojednávaní na deň 27.06.2017 splnomocnenému zástupcovi nevyhovoval, mohol sa ústneho pojednávania zúčastniť samotný kontrolovaný daňový subjekt, prípadne mohol udeliť splnomocnený zástupca substitučnú plnú moc. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku, spočívajúcu v tvrdení, že keď účasť na úkone v zmysle poučenia bola nevyhnutná, bol správca dane povinný vykonať nové ústne pojednávanie so stanovením nového termínu zákonným spôsobom, buď doručením novej poštovej zásielky, resp. prostredníctvom príslušníkov KUFS Žilina, žalovaný uviedol, že Daňový poriadok neukladá správcovi dane opakovane zasielať nové predvolanie so stanovením nového termínu ústneho pojednávania a toto predvolanie doručiť buď poštou alebo prostredníctvom pracovníkov dovtedy, kým to bude vyhovovať daňovému subjektu resp. splnomocnenému zástupcovi. V tejto súvislosti odvolací orgán poukázal na Úradný záznam č. 1142672/2017 zo dňa 29.06.2017, vyhotovenom pracovníkmi KUFS, z ktorého vyplýva, že pracovníci KUFS sa kontaktovali s JUDr. Rosinom telefonicky na mobilnom telefónnom čísle. Na otázku pracovníkov KUFS, či by sa mohli stretnúť sa JUDr. Rosina opýtal, o akú vec ide. Po odpovedi, že vo veci doručenia písomností, odpovedal negatívne, s tým, že je v Bratislave a nevie, kedy príde do Banskej Bystrice. Taktiež uviedol, že nemôže pracovníkom KUFS povedať ani ďalší termín možného stretnutia, vzhľadom na svoju pracovnú vyťaženosť a zaneprázdnenosť. Na záver dodal, že ak niečo potrebujú pracovníci KUFS úradne doručiť, môžu využiť služby Slovenskej pošty, a.s. a on si poštu prevezme. Z uvedeného je zrejmé, že splnomocnený zástupca daňového subjektu robil prieťahy v konaní, aby ho správca dane nemohol oboznámiť s výsledkom dokazovania vo vyrubovacom konaní po odvolacom konaní. V súvislosti s tým je jeho vyjadrenie o doručovaní písomností pracovníkmi KUFS uvedené v odvolaní neopodstatnené. Odvolací orgán nesúhlasí s tvrdením splnomocneného zástupcu uvedeným v odvolaní, kde uvádza , že pokiaľ predvolávaná osoba s navrhovaným termínom nesúhlasí (pretože to nie je jej povinnosť), správca dane je povinný určiť nový termín a predvolanie na takýto termín musí zároveň aj zákonne doručiť. Tento zákonný postup nie je možné nejakým spôsobom obísť (resp. vynechať) a v danej veci dodržaný vôbec nebol. Daňový poriadok v § 68 pojednáva o vyrubovacom konaní, do ktorého bol správca dane, vrátený odvolacím orgánom. V ods. 3 citovaného ustanovenia je uvedené ako má daňový subjekt postupovať v prípade, ak mu termín prerokovania nevyhovuje - má si určiť zástupcu. Zákon neukladá správcovi dane povinnosť stanoviť nový termín ústneho pojednávania, ako to uvádza splnomocnený zástupca v odvolaní. Znenie § 68 ods. 3 daňového poriadku má opodstatnenie z dôvodu, že ak by daňový subjekt predkladal správcovi dane nové a nové ospravedlnenia nebolo by možné vyrubovacie konanie ukončiť. V súvislosti s odvolacou námietkou o nedodržaní lehoty na vydanie rozhodnutia v lehote na vyrubovacie konanie, odvolací orgán vyhodnotil túto námietku ako nedôvodnú. Uviedol, že nedodržanie lehôt procesného charakteru samo o sebe nespôsobuje nezákonnosť rozhodnutia a nemožno ho stotožňovať s nedodržaním zákonnej lehoty na ukončenie daňovej kontroly. Uvedené vyplýva z ustálenej judikatúry súdov Slovenskej republiky. V súvislosti s námietkou, ktorou je poukazované, že rozhodnutie správcu dane o vyrubení dane je aj z dôvodu nedodržania lehoty na vyrubovacie konanie nezákonné odvolací orgán uviedol, že podľa ustanovenia § 68 ods. 1 daňového poriadku vyrubovacie konanie začína nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1 a končí dňom doručenia rozhodnutia daňovému subjektu. Ak odvolací orgán zruší rozhodnutie správcu dane a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, vráti týmto postupom správcu dane do vyrubovacieho konania, ktoré začalo dňom nasledujúcim po dni doručenia protokolu spolu s výzvou podľa § 68 ods. 1 daňového poriadku. Predmetné vyrubovacie konanie nebolo ukončené, pretože rozhodnutie správcu dane bolo zrušené. Správca dane teda pokračoval vo vyrubovacom konaní. Rozhodnutiami odvolacieho orgánu, ktorý zrušil prvostupňové rozhodnutia správcu dane po opätovnej daňovej kontrole a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie, bol správca dane vrátený späť do vyrubovacieho konania - § 68 daňového poriadku. Pre vyrubovacie konanie platí znenie § 68 daňového poriadku, na ktoré sa správca dane odvoláva. Vo vzťahu k námietke splnomocneného zástupcu daňového subjektu, že správca dane doposiaľ neprerokoval s daňovým subjektom v zmysle ustanovenia § 68 ods. 3 Daňového poriadku žiadne pripomienky, ktoré mal daňový subjekt voči zisteniam správcu dane z daňovej kontroly, správca dane uviedol, že jeho vyjadrenie nezodpovedá skutočnosti. V lehote 15 pracovných dní od doručenia výzvy č. 9514401/5/3082848/2014/Maj zo dňa 26.06.2014 na predloženie dôkazov a písomné vyjadrenie k Protokolu číslo 9514401/5/3082645/2014/Maj zo dňa 26.06.2014 boli správcovi dane cez elektronickú podateľňu doručené podania daňového subjektu, ako aj vyjadrenia splnomocneného zástupcu,

zaevidované pod číslom došlej pošty 6/18433776/2014 a zo dňa 01.08.2014, a 6/18509703/2014 zo dňa 08.08.2014. Všetky podania boli označené ako Vyjadrenie, žiadosť o zrušenie predbežného opatrenia. Tieto podania boli vyjadreniami k protokolu za zdaňovacie obdobia roku 2008. Podania neobsahovali žiadne dôkazy daňového subjektu a ani zo strany splnomocneného zástupcu neboli predložené žiadne nové dôkazy. Podľa § 68 ods. 3 daňového poriadku, ak daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy v lehote určenej správcom dane vo výzve podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. l daňového poriadku, dohodne so správcom dane deň prerokovania pripomienok a dôkazov ním predložených, ak sa nedohodnú, určí deň ich prerokovania správca dane. Na návrh termínu prerokovania pripomienok reagoval splnomocnený zástupca daňového subjektu podaním, doručeným do elektronickej podateľne správcu dane, zaevidované pod číslom 6/19261240/2014 dňa 02.09.2014. V podaní sa splnomocnený zástupca vyjadril, že daňový subjekt sa nebude (a ani nesmie) zúčastňovať na nezákonnom postupe správcu dane, a teda nenavrhuje (lebo ani nesmie) žiadny termín prerokovania pripomienok, pričom sa ani dňa 17.09.2014 nezúčastní prerokovania pripomienok (lebo by to bolo v rozpore so zákonom). Ďalej vo svojom podaní uvádza, že na to, aby správca dane konštatoval, že daňová kontrola ukončená nezákonným spôsobom a teda nie je možné pokračovať vo vyrubovacom konaní (a teda aj vyrubiť akúkoľvek daň) nie je potrebná účasť daňového subjektu a ani jeho právneho zástupcu. Dňa 17.09.2014, ktorý navrhol správca dane ako deň prerokovania pripomienok daňového subjektu k protokolu sa kontrolovaný daňový subjekt ani jeho splnomocnený zástupca nezúčastnil, o čom spísal správca dane Úradný záznam zo dňa 17.09.2014. Vyjadrenie splnomocneného zástupcu, že daňový úrad do dnešného dňa stále neprerokoval s daňovým subjektom v zmysle § 68 ods. 3 daňového poriadku žiadne pripomienky, ktoré mal daňový subjekt voči zisteniam z daňovej kontroly je v uvedených súvislostiach irelevantné. Všetky úkony, ktoré vykonal správca dane po doručení ospravedlnenia splnomocneného zástupcu z ústneho pojednávania, ktoré sa malo uskutočniť dňa 27.07.2017 a pri ktorom mal byť oboznámený o priebehu a výsledku dokazovania počas opätovne vykonávaných daňových kontrol, ako aj o priebehu a výsledku dokazovania vo vyrubovacích konaniach po odvolacích konaniach vystavil nové predvolania na ústne pojednávanie na 30.07.2017, ktoré splnomocnený zástupca odmietol prevziať od pracovníkov KUFS, správca dane zatelefonoval splnomocnenému zástupcovi a pokúsil sa sním dohodnúť termín ústneho pojednávania v dňoch 28.07.2017, 29.07.2017 a - v dňoch , ktoré neoznačil vo svojom ospravedlnení ako nevyhovujúce vykonal správca dane nad rámec daňového poriadku. Napriek snahe správcu dane, oboznámiť splnomocneného zástupcu o priebehu a výsledku dokazovania nebolo konanie správcu dane úspešné. Odvolací orgán má za to, že zo strany splnomocneného zástupcu daňového subjektu bolo jeho konaním znemožnené správcovi dane oboznámiť daňový subjekt so zisteniami správcu dane. Skutočnosť, ktorú uvádza splnomocnený zástupca v odvolaní, t.j., že správca dane vyhotovením nového predvolania na deň 30.06.2017 zrušil termín 27.06.2017 a nahradil ho termínom 30.06.2017 je neopodstatnené. Splnomocnenému zástupcovi daňového subjektu sa nepodarilo Predvolanie zo dňa 27.07.2017 zamestnancami KUFS doručiť, takže splnomocnený zástupca nemohol vedieť o novom predvolaní na deň 30.07.2017. Z dôvodu, že predvolanie nebolo splnomocnenému zástupcovi doručené, pretože sa odmietol stretnúť s pracovníkmi KUFS a predvolanie si prevziať, bolo predvolanie č. 1119871/2017 na deň 30.06.2017 zrušené. Splnomocnený zástupca v odvolaní uvádza, že po prvý krát dostal daňový subjekt možnosť oboznámiť sa s výsledkami dokazovania vo vyrubovacom konaní až dňa 11.07.2017 (kedy prevzal písomnosť č. 1132463/2017 zo dňa 28.06.2017), teda v čase, kedy by mu však akákoľvek reakcia na tieto zistenia (na ktorú mal v primeranej lehote právo) bola v dôsledku postupu správcu dane úplne zbytočná, pretože dňa 11.07.2017 už bolo vypracované rozhodnutie o vyrubení dane a teda aj žiadosť daňového subjektu zo dňa 14.07.2017 o určenie lehoty na vyjadrenie (t.j. poslaná bezodkladne do 3 dni) už bola absolútne (z dôvodu postupu správcu dane) bezpredmetná. K uvedenému tvrdeniu odvolací orgán uviedol, že vyjadrenia splnomocneného zástupcu nemajú opodstatnenie, nakoľko svojím konaním ( ospravedlnenie neúčasti na oboznamovaní dňa 26.06.2017, neurčenie si zástupcu na oboznámenie, neochota zúčastniť sa oboznámenia v iný deň ako 17.07.2017, neprevzatie predvolania od pracovníkov KUFS), spôsobil prieťahy v konaní, čím neumožnil správcovi dane oboznámiť daňový subjekt o priebehu a výsledku dokazovania počas opätovne vykonávaných daňových kontrol, ako aj o priebehu a výsledku dokazovania vo vyrubovacích konaniach. Taktiež za neopodstatnenú považuje odvolací orgán námietku daňového subjektu týkajúcu sa vysporiadania sa s námietkou zaujatosti, nakoľko správca dane postupoval vo vyrubovacom konaní po odvolacom konaní v súlade s právnym názorom odvolacieho orgánu, keď Výzvou na odstránenie nedostatkov podania číslo 715277/2015 zo dňa 04.06.2015, ktorá bola doručená splnomocnenému zástupcovi daňového subjektu dňa 09.06.2015, vyzval daňový subjekt aby podanie

zo dňa 16.06.2014 označené ako námietka, doručené správcovi dane 18.06.2014 prostredníctvom poskytovateľa poštových služieb, doručil správcovi dane elektronickými prostriedkami, spôsobom podľa § 13 ods. 5 daňového poriadku. Z dôvodu, že splnomocnený zástupca daňového subjektu na Výzvu na odstránenie nedostatkov nereagoval, naopak vyjadril sa, že v danom štádiu nebude správcovi dane doručovať námietky spôsobom podľa ustanovenia §13 ods. 5 daňového poriadku, zaslal správca dane splnomocnenému zástupcovi Oznámenie číslo 1015401/2015 zo dňa 24.06.2015, v ktorom mu oznámil, že nakoľko v lehote stanovenej správcom dane vo výzve správcovi dane nevyhovel, bude na podanie označené ako námietka, doručené správcovi dane v písomnej forme dňa 18.06.2014 považovať za nepodané. Vzhľadom k tomu, že opätovná daňová kontrola nebola ukončená v zákonom stanovenej lehote 1 rok od jej začatia (§ 46 ods. 10 daňového poriadku), Protokol z kontroly 9514401/5/3082645/2014/Maj zo dňa 26.06.2014 nebol podkladom pre vydanie odvolaním napadnutého rozhodnutia vo vyrubovacom konaní po odvolacom konaní, správca dane pri vydaní rozhodnutia vo vyrubovacom konaní po odvolacom konaní postupoval v súlade s Rozhodnutím odvolacieho orgánu zo dňa 27.04.2015 a pri vydávaní rozhodnutia použil všetky zákonne zistené skutočnosti a dôkazy získané počas kontroly. Skutočnosť, že protokol z daňovej kontroly neobsahuje vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu bolo v kompetencii daňového subjektu. Správca dane oboznámil daňový subjekt prostredníctvom splnomocneného zástupcu so zisteniami správcu dane počas výkonu opätovnej daňovej kontroly e- mailom dňa 17.06.2014. Nakoľko splnomocnený zástupca odmietol so správcom dane v procese ukončovania daňovej kontroly spolupracovať, neposkytoval potrebnú súčinnosť, využil správca dane na oboznámenie so zisteniami správcu dane počas opätovne daňovej kontroly e-mail. Daňová kontrola za kontrolované obdobie bola začatá 04.12.2012, pričom táto bola rozhodnutím zo dňa 24.10.2013 prerušená (dňom 30.10.2013) a dňa 05.06.2014 bolo v daňovej kontrole pokračované. Protokol z daňovej kontroly bol doručený právnemu zástupcovi až dňa 21.07.2014. Žalovaný poukázal na rozsudok Krajského súdu Bratislava č. k. -144 zo dňa 07.12.2016 a jeho závery, v zmysle ktorých pokiaľ protokol o daňovej kontrole je nezákonne získaným dôkazom, je potrebné ho z množiny dôkazných prostriedkov, ako podkladov pre rozhodnutie, vylúčiť. Z uvedeného, podľa názoru žalovaného, však nevyplýva, že by jeden alebo niekoľko nezákonne získaných dôkazov vylučovali možnosť použiť dôkazy ostatné, ktoré boli získané v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a môžu prispieť k zisteniu a objasneniu relevantných skutočností pre správne určenie dane. Znamená to, že pokiaľ podkladom na vydanie rozhodnutia boli zistenia správcu dane získané počas daňovej kontroly v takom rozsahu, ktorý je súladný s dikciou § 24 ods. 4 Daňového poriadku, takýto postup nemožno považovať za nezákonný, keďže zodpovedá požiadavkám ust. § 24 ods. 4 Daňového poriadku. Žalovaný zdôrazňuje, že je nepopierateľné, že protokol k predmetnej daňovej kontrole existuje a bol doručený spôsobom podľa § 46 ods. 8, protokol bol prerokovaný, a preto daňovú kontrolu možno považovať za ukončenú. Skutočnosť, že protokol nemohol byť správcom dane použitý ako dôkaz pre vydanie rozhodnutia vo vyrubovacom konaní, je pre posúdenie správnosti postupu podľa § 68 a nasl. Daňového poriadku irelevantná. Správca dane mal snahu so splnomocneným zástupcom dohodnúť termín úkonov na ukončenie daňovej kontroly v lehote podľa § 46 ods. 10 Daňového poriadku. Splnomocnený zástupca však tieto úkony maril.

3. V zákonnej lehote proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca správnu žalobu, v ktorej navrhol zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie. Za najzávažnejšie procesné pochybenia žalovaného považuje žalobca nedodržanie jednoročnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly a s tým súvisiaci následok v podobe nezákonného vyrubovacieho konania. Žalobca namieta, že rozhodnutie o vyrubení dane vydali zamestnanci správcu dane, voči ktorým bola žalobcom vznesená námietka zaujatosti, o ktorej sa riadne nerozhodovalo, vtedy kedy sa malo, t. j. počas trvania daňovej kontroly. Žalobca popiera, že by svojim konaním spôsoboval prieťahy. Poukazuje najmä na chronológiu vyrubovacieho konania. Právny zástupca žalobcu bol predvolaním zo 06.06.2017 predvolaný za účelom oboznámenia sa s výsledkami dokazovania počas opätovne vykonávanej daňovej kontroly, ako aj o priebehu a výsledku dokazovania vo vyrubovacom konaní po odvolacom konaní po opätovnej daňovej kontrole, pričom správca dane určil termín na deň 27.06.2017 s poučením, že osobná účasť predvolávanej osoby, t. j. právneho zástupcu žalobcu je nevyhnutná a jej neúčasť je možné ospravedlniť zo závažných dôvodov. V súlade s poučením vopred riadne a náležite ospravedlnil právny zástupca svoju neprítomnosť kolíziou s úkonmi v trestnej veci, ktoré boli skôr naplánované. Správca dane bol povinný určiť (direktívne) nový termín a predvolanie na takýto termín zároveň aj zákonne doručiť. Takýto zákonný postup však nebol dodržaný. Žalovaný v rozhodnutí poukazuje len na ust. § 68 ods. 3 Daňového poriadku, pričom

účelovo cituje len jeho druhú vetu a nie celé ustanovenie z tohto odseku. Správca dane v súvislosti s ústnym pojednávaním týkajúceho sa oboznámenia so závermi daňovej kontroly a vyrubovacieho konania poukazuje na ustanovenia Daňového poriadku týkajúce sa len prerokovania pripomienok a následného postupu za účelom vykonania dokazovania, teda úplne iného štádia vyrubovacieho konania ako je tomu pri oboznámení sa so závermi daňovej kontroly, resp. vyrubovacieho konania. Žalovaný sa stotožnil so záverom správcu dane, že za deň „prerokovania“ pripomienok a dôkazov považuje deň 27.06.2017, tak ako je uvedené v predvolaní č. 935415/2017 zo 06.06.2017. Ide podľa názoru žalobcu o ďalší dôkaz toho, že správca dane koná vo veci absolútne svojvoľne a porušuje základné práva daňového subjektu, keď žalobca vychádza z konštatovania správcu dane v rozhodnutí, že vyhotovil (v dôsledku ospravedlnenia sa právneho zástupcu na deň 27.06.2017) nové predvolanie č. 1119798/2017, ktorým predvolal právneho zástupcu na deň 30.06.2017, z čoho je zrejmé, že správca dane zrušil termín 27.06.2017 a nahradil ho úplne novým termínom 30.06.2017. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že doručovanie, ktoré zvolil správca dane na tento nový termín, bolo neúspešné. Správca dane sa tak už nemohol vrátiť späť k pôvodnému (t. j. starému, resp. zrušenému) termínu 27.06.2017, pretože tento už bol z jeho strany nahradený novým. K prerokovaniu pripomienok dňa 27.06.2017 nemohlo dôjsť z dôvodu ospravedlnenej a správcom dane akceptovanej neúčasti právneho zástupcu daňového subjektu. Po prvýkrát dostal žalobca možnosť sa oboznámiť s výsledkami dokazovania vo vyrubovacom konaní až 11.07.2017, teda v čase, kedy by mu však akákoľvek reakcia na tieto zistenia (na ktorú mal v primeranej lehote právo) bola v dôsledku postupu správcu dane úplne zbytočná, pretože 11.07.2017 už bolo vypracované aj samotné rozhodnutie o vyrubení dane, a teda aj žiadosť žalobcu z 14.07.2017 o určenie lehoty na vyjadrenie poslaná bezodkladne do troch dní už bola absolútne bezpredmetná. Správca dane na jednej strane zasa len formálne poučuje, dáva možnosť na zaujatie stanoviska, pričom v ten istý čas, kedy tak žalobca ako daňový subjekt vôbec môže po prvýkrát urobiť, správca dane už aj rozhodne (t. j. dňa 11.07.2017). Žalobca po celý čas daňovej kontroly vychádzal správcovi dane v ústrety a všetkých jeho úkonoch sa vždy riadne zúčastňoval. Žalobca namieta snahu správcu dane o oboznamovanie v jeden deň naraz, výsledky zistenia daňovej kontroly s výsledkami vyrubovacieho konania, ako sa o to pokúsil správca dane. Až po oboznámení sa s výsledkami daňovej kontroly možno po prvýkrát relevantným spôsobom zaujať stanovisko ku konkrétnym zisteniam a až na základe takéhoto jeho stanoviska môže správca dane ďalej vo veci konať a až následne môže dospieť k zisteniam vo vyrubovacom konaní. To, že žalobca využil v priebehu daňovej kontroly právo na nahliadnutie do spisového materiálu, nenahrádza povinnosť správcu dane na priebežné oboznamovanie so zisteniami. Žalobca zdôrazňuje, že k prekročeniu ročnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly došlo nie v dôsledku nesúčinnosti žalobcu, ale laxným a nezákonným postupom správcu dane. Naviac správca dane daňový subjekt nikdy neupozorňoval na to, že mu žalobca neposkytuje potrebnú súčinnosť, a to napríklad aj v zmysle ust. § 46 ods. 5 zákona o správe daní. V ostatnej časti žaloby žalobca namieta závery žalovaného vo vzťahu k meritórnemu posúdeniu veci.

4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 11.07.2018 navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Stotožnil s so skutkovými a právnymi dôvodmi žalobou napadnutého rozhodnutia, ktoré v podrobnostiach vo vyjadrení obsiahol (v podrobnostiach tak ako sú uvedené 2. tohto rozsudku). Podľa žalovaného žalobca nepreukázal nárok na odpočítanie DPH podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, pretože nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti pri dodaní tovaru na faktúre u deklarovaného dodávateľa. V nadväznosti na uvedené došlo k porušeniu ustanovenia § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, podľa ktorého si platiteľ môže odpočítať daň z dodania tovaru voči nemu uplatnenej dodávateľom uvedeným na faktúre.

5. Žalobca v replike zo dňa 20.08.2018 k vyjadreniu žalovaného zotrval na skutkovom a právnom zdôvodnení žaloby. Žalovaný dupliku k replike žalobcu nepodal.

6. Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa a nasl. (, ) v medziach žalobných bodov ( , ), pričom zistil, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné, a preto je potrebné ho zrušiť podľa z nasledovných dôvodov:

7. Z pripojeného administratívneho spisu mal správny súd preukázané, že správca dane v poradí prvým rozhodnutím č. 9514401/5/4419998/2014/Maj zo dňa 29.09.2014 podľa vyrubil žalobcovi rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie marec 2008 vo výške 14.279,39 Eur. Žalovaný

rozhodnutím č. 1100308/1/176492/2015 zo dňa 27.04.2015 zrušil rozhodnutie správcu dane a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie dôvodiac porušením procesných predpisov správcu dane, keď mal preukázané, že dňa 18.06.2014 bolo správcovi dane v listinnej forme doručené podanie - námietka zaujatosti voči zamestnancom správcu dane, a ďalším pracovníkom daňového úradu. Žalovaný uviedol, že správca dane mal v predmetnom prípade postupovať v súlade s ustanovením § 13 ods. 9 Daňového poriadku a z dôvodu, že podanie - námietka nebolo zaslané elektronicky, mal vyzvať daňový subjekt na odstránenie nedostatkov podania v určenej lehote. V danom prípade však daňový úrad nevyzval daňový subjekt na odstránenie nedostatkov podania, ani neurčil lehotu na vykonanie tohto úkonu, a teda neboli splnené podmienky pre vyhodnotenie podania ako nepodaného. Žalovaný ďalej konštatoval, že opätovná daňová kontrola za kontrolované zdaňovacie obdobia roku 2007 nebola vykonaná v súlade so zákonom - Daňovým poriadkom. Protokol z nej má povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, keďže bol doručený po uplynutí zákonnej lehoty na ukončenie daňovej kontroly. V ďalšom konaní uložil správcovi dane vyhodnotiť obsah podania daňového subjektu - námietky na vylúčenie zamestnancov správcu dane, t. j. v prípade doplnenia na základe výzvy nebude podanie považovať za nepodané a v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom vykoná nové dokazovanie, pričom použije aj všetky zákonne zistené skutočnosti a dôkazy získané počas kontroly. Po vykonanom dokazovaní správca dane oboznámi daňový subjekt so všetkými zisteniami, skutočnosťami a dôkazmi do zápisnice o ústnom pojednávaní, umožní mu, aby mohol preukázať svoje vyjadrenia a tvrdenia k nim a tým si splnil svoju dôkaznú povinnosť. Správca dane po doplnení dokazovania vo vyrubovacom konaní výsluchom svedkov F. G. a R. L. opätovne vo veci rozhodol rozhodnutím č. 1193062/2017 zo dňa 11.07.2017 (v podrobnostiach, tak ako je uvedené v bode 1. tohto rozsudku), ktoré bolo potvrdené napadnutým rozhodnutím žalovaného č. 100011575/2018 zo dňa 02.01.2018 (v podrobnostiach, tak ako je uvedené v bode 2. tohto rozsudku) tvoriacim predmet tohto správneho súdneho prieskumu. Z pripojeného administratívneho spisu správny súd ďalej zistil, že opätovná daňová kontrola (vykonávaná na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní - OR PZ Zvolen, odbor kriminálnej polície, číslo žiadosti: ČVS:ORP-215/OEK-ZV-2012 zo dňa 22.10.2012) dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až december 2008 začala dňa 04.12.2012. Rozhodnutím o prerušení daňovej kontroly správcu dane č. 9514401/5/4782821/2013/Maj zo dňa 24.10.2013 bola prerušená dňom 30.10.2013 z dôvodu zaslania žiadosti o medzinárodnú výmenu daňových informácií správcom dane s poukazom na ustanovenie § 61 ods. 1 Daňového poriadku, a to do doby doručenia odpovede na medzinárodnú výmenu daňových informácií. Posledná odpoveď na zaslanú žiadosť o medzinárodnú výmenu daňových informácií bola správcovi dane doručená dňa 05.06.2014. Správca dane následne vyhotovil z opätovnej daňovej kontroly Protokol č. 9514401/5/3082645/2014/Maj zo dňa 26.06.2014, ktorý bol doručený splnomocnenému zástupcovi žalobcu dňa 21.07.2014 spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, t. j. po uplynutí zákonnej jednoročnej lehoty na ukončenie daňovej kontroly. Ročná lehota na ukončenie daňovej kontroly uplynula dňom 08.07.2014.

8. Správca dane uviedol, že všetky dôkazy v procese opätovne vykonávanej daňovej kontroly získal od 04.12.2012 do 05.06.2014, t. j. v zákonom stanovenej ročnej lehote. Od 06.06.2014 do konca lehoty na vykonanie daňovej kontroly jeho úsilie bolo vedené snahou správcu dane na ústnom pojednávaní oboznámiť splnomocneného zástupcu so zisteniami správcu dane z opakovanej daňovej kontroly. E-mailom zo dňa 06.06.2014 požiadal splnomocneného zástupcu o navrhnutie termínu ústneho pojednávania a pretože mu splnomocnený zástupca neoznámil termín, kedy sa môže uskutočniť ústne pojednávanie, telefonicky ho dňa 16.06.2014 kontaktoval, ten však oznámenie termínu viazal na vyriešenie otázky v súvislosti s námietkami zaujatosti. Dňa 17.06.2014 ho správca dane opätovne kontaktoval, ale bezvýsledne, následne dňa 17.06.2014 správca dane zaslal splnomocnenému zástupcovi oznámenie s výsledkom daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobie január až december 2008 na e-mailovú adresu. Správca dane sa pokúsil osobne zastihnúť daňový subjekt pri miestnom zisťovaní dňa 19.06.2014, avšak nebol správcom dane zastihnutý. Následne v dňoch 27.06. až 08.07.2014 správca dane doručoval protokol prostredníctvom kriminálneho úradu finančnej správy, tiež bezvýsledne. Ďalší pokus o doručenie bol vykonaný kriminálnym úradom finančnej správy do advokátskej kancelárie JUDr. Tomáša Rosinu so sídlom v Q. Q., avšak ho nebolo možné ani v kancelárii a ani v mieste trvalého bydliska zastihnúť. Správny súd mal z administratívneho spisu preukázané, že prostredníctvom pošty bol protokol a výzva na vyjadrenie sa k protokolu z opätovnej daňovej kontroly doručený dňa 21.07.2014.

9. Podľa správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa (Daňový poriadok) v znení účinnom k 25.01.2018 (právoplatnosť napadnutého rozhodnutia) daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Ak z dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich dní od doručenia oznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia o daňovej kontrole.

Podľa § 46 ods. 8 citovaného zákona zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b) a c). Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov 1)zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, 1)zašle správca dane spolu s protokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 15 pracovných dní od jej doručenia, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov 1)zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov 1)nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu. 36a)

Podľa § 46 ods. 9 písm. a) citovaného zákona daňová kontrola je ukončená dňom doručenia protokolu podľa odseku 8.

Podľa § 46 ods. 10 citovaného zákona lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa osobitného predpisu, 36b) druhostupňový orgán môže lehotu podľa prvej vety pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o 12 mesiacov. 36b) v znení

Podľa § 68 ods. 1 citovaného zákona ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, vyrubovacie konanie začína nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1 a končí dňom doručenia rozhodnutia daňovému subjektu; vyrubovacie konanie nezačne, ak sa výzva podľa § 46 ods. 8 nezasiela. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý začal daňovú kontrolu. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa § 49 ods. 1 vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý doručil daňovému subjektu oznámenie podľa § 48 ods. 2. Ak daňovú kontrolu vykonalo finančné riaditeľstvo, vyrubovacie konanie vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá miestne príslušný správca dane.

10. S poukazom na vyššie uvedené správny súd musel základnú žalobnú námietku, podľa ktorej napadnuté rozhodnutie aj prvostupňové rozhodnutie je nezákonné z dôvodu, že daňová kontrola nebola ukončená v zákonnej lehote a že protokol z nej je nezákonne získaným dôkazným prostriedkom, vyhodnotiť ako dôvodnú. Napokon ani nebolo sporné, že protokol z vykonanej daňovej kontroly bol doručený po zákonnej lehote stanovenej v § 46 ods. 10 Daňového poriadku, a že z toho dôvodu ide o nezákonný dôkazný prostriedok. Žalovaný a správca dane ale mali za to, že hoci tento dôkazný prostriedok použiť nemohli (a ani ho nepoužili) mohli vychádzať z dôkazov získaných v časovom úseku jedného roka od začatia daňovej kontroly a doplnenia dokazovania v rámci vyrubovacieho konania, s

tým, že vyrubovacie konanie začalo doručením nezákonného protokolu a pre vydanie rozhodnutia vo vyrubovacom konaní zákonný protokol nebol potrebný. S týmto právnym názorom však správny súd nesúhlasí a nepovažuje ho za správny.

11. Lehota stanovená v § 46 ods. 10 Daňového poriadku je lehotou zákonnou a je pre správcu dane vykonávajúceho daňovú kontrolu záväzným limitom determinujúcim zákonnosť uskutočňovanej daňovej kontroly. Cieľ daňovej kontroly nie je možné dosiahnuť na úkor práv a právom chránených záujmov daňového subjektu. Aj v daňovom konaní sa uplatňuje požiadavka primeranosti (proporcionality) zásahov správcu dane smerujúcich proti daňovému subjektu. Ak teda správca dane nerešpektoval maximálnu dĺžku trvania daňovej kontroly, porušil tým jednak ustanovenie § 46 ods. 10 Daňového poriadku ale aj zásady primeranosti a zákonnosti v daňovom konaní. Daňová kontrola potom nebola vykonaná v súlade so zákonom a protokol z nej nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemožno použiť (rovnako nález Ústavného súdu SR č. k. zo dňa 29.06.2010). Pretože samotná daňová kontrola nebola vykonaná v súlade so zákonom, žiaden dôkaz, ktorý bol vykonaný v rámci daňovej kontroly, nie je možné použiť ako podklad pre vydanie rozhodnutia vo vyrubovacom konaní (rovnako rozsudku Najvyššieho súdu SR č. k. zo dňa 05.11.2018). Správny súd sa preto nestotožnil s názorom, že je možné použiť dôkazy, ktoré boli vykonané v rámci jednoročnej zákonnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly.

12. Vzhľadom na to, že daňová kontrola bola ukončená uplynutím zákonnej lehoty s následným zánikom oprávnení správcu dane pokračovať v daňovej kontrole a vykonávať na to nadväzujúce úkony daňového konania podľa Štvrtej časti Daňového poriadku, konkrétne vyrubovacie konanie, správny súd musí konštatovať, že nie je daný procesný priestor na vykonávanie dokazovania. Preto nie je ani možné žiaden dôkaz, ktorý bol vykonaný v rámci zákonnej lehoty pre daňovú kontrolu, použiť ako podklad pre vydanie rozhodnutia vo vyrubovacom konaní voči žalobcovi.

13. Ak správca dane začal a pokračoval vo vyrubovacom konaní po prekročení zákonnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly a následne vydal rozhodnutie o vyrubení dane, konal v rozpore so zákonom a spôsobil tým nezákonnosť prvostupňového a napadnutého rozhodnutia.

14. Správny súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaného, že vyrubovacie konanie môže začať bez toho, aby bol doručený zákonný protokol z daňovej kontroly. Existencia zákonného protokolu z daňovej kontroly je podmienkou začatia vyrubovacieho konania podľa Daňového poriadku, keď vyrubovacie konanie začína nasledujúci deň po dni doručenia protokolu. Teleologickým výkladom tohto ustanovenia je možné dôjsť k jednoznačnému záveru, že zákonodarca pri doručovaní protokolu mal na mysli len protokol zákonný. Daňový poriadok nepočíta so situáciou, kedy bude vydané rozhodnutie vo vyrubovacom konaní bez existencie platného a zákonného protokolu o daňovej kontrole. Ust. § 68 ods. 2, 3 citovaného zákona explicitne stanovuje jednotlivé situácie, kedy správca dane vydá rozhodnutie vo vyrubovacom konaní, pričom však vždy podmienkou pre vydanie takéhoto rozhodnutia je samotný protokol o daňovej kontrole. Podľa názoru súdu uvedené znamená, že pokiaľ v danom prípade nie je splnená podmienka existencie zákonného protokolu o daňovej kontrole, nie je možné vydať rozhodnutie vo vyrubovacom konaní.

15. Pokiaľ ide o tvrdenie správcu dane, že v období od 06.06.2014 až do márneho uplynutia zákonnej lehoty pre skončenie daňovej kontroly všetko úsilie správcu dane bolo vedené už len snahou správcu dane oboznámiť daňový subjekt s kontrolnými zisteniami na ústnom pojednávaní, správny súd poznamenáva, že bolo povinnosťou správcu dane rozložiť jednotlivé úkony v rámci vykonávanej daňovej kontroly tak, aby bol časový priestor aj pre splnenie povinnosti správcu dane podľa § 46 ods. 8 Daňového poriadku. Povinnosť prerokovať protokol správcom dane na ústnom pojednávaní z ustanovenia § 46 ods. 8 Daňového poriadku nevyplýva a teda pokiaľ správca dane, pri blížiacom sa konci zákonnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly, zotrvával na snahe takouto formou oboznámiť daňový subjekt s kontrolnými zisteniami, ktorú evidentne splnomocnený zástupca neakceptoval, čo vyplýva z opísanej komunikácie medzi správcom dane a splnomocneným zástupcom v bode 7 tohto rozsudku, potom takýto postup viedol k nedodržaniu zákonnej lehoty na výkon daňovej kontroly podľa § 46 ods. 10 Daňového poriadku. Je potrebné zdôrazniť, že § 46 ods. 8 veta druhá Daňového poriadku pritom výslovne uvádza, že protokol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole (za predpokladu zistenia rozdielu v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov), zašle správca dane daňovému subjektu, čo predpokladá zaslanie elektronickými prostriedkami (§ 30 ods. 1 v spojení s §

32 Daňového poriadku) alebo prostredníctvom poskytovateľa poštových služieb (§ 30 ods. 2 písm. a) Daňového poriadku). Zo skutočnosti, že sa správcovi dane nepodarilo dohodnúť so splnomocneným zástupcom termín ústneho pojednávania za účelom oboznámenia s kontrolnými zisteniami (keď ako tvrdí žalovaný sa splnomocnený zástupca nechcel zúčastniť ústneho pojednávania, resp. podmieňoval účasť na pojednávaní vyriešením námietky zaujatosti, pričom daňový subjekt sa pri miestnom zisťovaní dňa 19.06.2014 správcovi dane vyhýbal), nemožno usudzovať, že uvedeným konaním bolo zmarené včasné splnenie povinnosti správcom dane plynúcej z ust. § 46 ods. 8 veta druhá Daňového poriadku, ktorej splnenie v lehote 1 roka od začatia daňovej kontroly je zákonným predpokladom pre včasné ukončenie daňovej kontroly v zmysle § 46 ods. 10 Daňového poriadku. T.j. samotné neakceptovanie termínu ústneho pojednávania (z akéhokoľvek dôvodu) samo osebe nie je úkonom nesúčinnosti, pretože za dodržania zákonných podmienok - pri zaslaní protokolu aj výzvy na vyjadrenie sa k protokolu poštou resp. elektronickými prostriedkami - by konanie splnomocneného zástupcu žalobcu nijako nebrzdilo priebeh (ukončenie) daňovej kontroly.

16. Podľa názoru správneho súdu Daňový poriadok umožňuje vydať rozhodnutie vo vyrubovacom konaní len v prípade, ak predtým bol vydaný protokol o výsledku daňovej kontroly. Podľa správneho súdu sa javí ako obchádzanie zákona právny názor žalovaného, že vyrubovacie konanie začína doručením akéhokoľvek (teda i nezákonného) protokolu. Pokiaľ by totiž daňová kontrola nebola ukončená v zákonnej lehote, a preto by bol protokol nezákonný, postačovalo by, keby správca dane vyhotovil oboznámenie sa s priebehom a výsledkami dokazovania, ktoré by nahrádzalo samotný protokol, z ktorého by však správca dane vychádzal ako z protokolu, hoci by naň zákonné požiadavky ako na protokol kladené neboli. Týmto spôsobom by dochádzalo k obchádzaniu Daňového poriadku, ktorý ako podmienku vydania rozhodnutia vo vyrubovacom konaní (a aj samotného začatia vyrubovacieho konania) vyžaduje vyhotovenie zákonného protokolu o výsledku daňovej kontroly t.j. protokolu doručeného daňovému subjektu v zákonnej lehote (rovnako rozsudok NS SR č. k. zo dňa 05.11.2018). Preto podľa názoru správneho súdu je doručenie protokolu po zákonom stanovenej lehote v zmysle § 46 ods. 10 Daňového poriadku právne neúčinné a nemôže mať za následok začatie vyrubovacieho konania.

17. Podstatná je skutočnosť, že protokol bol označený ako nezákonný dôkaz, a preto treba konštatovať, že chýba výsledok daňovej kontroly vrátane hodnotenia dôkazov, ktorý nie je možné nahradiť iným dôkazom vyhotoveným správcom dane.

18. Správny súd sa s poukazom na vyššie uvedené ďalšími žalobnými námietkami týkajúcimi sa procesných pochybení správcu dane v rámci vyrubovacieho konania a meritórneho posúdenia uznania, či neuznania práva na odpočet dane z pridanej hodnoty nezaoberal a nezaoberal sa ani vyjadrením žalovaného, ktoré reaguje na tieto žalobné námietky, a to vzhľadom na dôvodnosť prvej žalobnej námietky, ktorá bola zásadného charakteru. V ďalšom konaní, s poukazom na ustanovenie bude žalovaný viazaný právnym názorom správneho súdu, že daňová kontrola a protokol v nej sú nezákonné a opätovne posúdi podmienky na vedenie vyrubovacieho konania.

19. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa . Správny súd priznal žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, pretože žalobca mal vo veci úspech.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (439, 440 ) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.