Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Csp/83/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Michaelou Sedlákovou v spore žalobkyne: R. X.Q., V.. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX, 082 12 Kapušany, právne zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom ul. Sov. Hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, o zaplatenie 1.400 eur, takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni primerané finančné zadosťučinenie vo výške 700 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalobkyňa m á nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 29.03.2019 domáhala voči žalovanému zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 1.400 eur. Svoju žalobu odôvodnila tým, že v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. sa žalobkyňa domáhala ochrany svojich spotrebiteľských práv a to v súvislosti so Zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 08.01.2015, na základe ktorej bol žalovaným ako veriteľom poskytnutý žalobkyni ako dlžníčke spotrebiteľský úver (ďalej len „zmluva o úvere“). Rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 22.08.2016, sp. zn. -32 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu Prešov zo dňa 30.10.2017, sp. zn. -59, ktoré nadobudli právoplatnosť dňa 04.12.2017, bolo rozhodnuté o určení, že úver zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 08.01.2015 je bezúročný a bez poplatkov. Poukázala na odôvodnenie týchto rozsudkov. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa sa ako spotrebiteľka voči žalovanému ako dodávateľovi úspešne domáhala svojich spotrebiteľských práv, o čom svedčia vyššie uvedené rozsudky, vzniklo jej podľa jej názoru právo na primerané finančné zadosťučinenie. Primerané finančné zadosťučinenie má mať sankčnú a odradzujúcu funkciu, aby sa dodávateľ nedopúšťal voči spotrebiteľovi recidívy. Zároveň má mať aj funkciu relutárnu. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti si žalobkyňa voči žalovanému uplatňuje právo na finančné zadosťučinenie vo výške 1 400 eur, nakoľko žalobkyňa sa úspešne domáha svojich spotrebiteľských práv a bola tým splnená hypotéza vyššie citovanej právnej normy, pričom nárok na primerané finančné zadosťučinenie vo výške ako ho žalobkyňa požaduje, podľa názoru žalobkyne zohľadňuje aj skutočnosť, že sa žalovaný na úkor žalobkyne chcel obohatiť o sumu 1 400 eur, nakoľko žalobkyňa mala nárok na schválenú pôžičku vo výške 1 600 eur, avšak žalovaný požadoval sumu 3 000 eur. Primerané finančné zadosťučinenie preto žalobkyňa požaduje vo výške 1 400 eur, čo zodpovedá sume, o ktorú by sa žalovaný na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatil, ak by sa úspešne nedomáhala určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru.

2. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil. Má za to, že ustanovenie o ochrane spotrebiteľa je potrebné vykladať reštriktívne. Pri rozhodovaní je potrebné zohľadniť nielen úspešnosť účastníka, ale aj iné okolnosti, ktoré majú vplyv na konkrétny prípad. Priznanie primeraného finančného zadosťučinenia prichádza do úvahy v tých prípadoch, ak by porušené právo nebolo možné napraviť inak. Žalovaný má vedomosť a rešpektuje rozhodnutie vydané v konaní vedenom pod sp. zn. a . Žalovaný má za to, že rozsudok Okresného súdu Prešov (určenie, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov a určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky) má dostatočný sankčný charakter v zmysle individuálnej a generálnej prevencie. Žalovaný považuje vzhľadom na okolnosti prejednávaného prípadu priznanú náhradu finančného zadosťučinenia za neprimerane prísnu a založenú na svojvoľnom a arbitrárnom výklade práva. Má za to, že nepostačuje všeobecná konštatácia funkcie primeraného finančného zadosťučinenia. Žalobca podľa neho neodôvodnil jasne a určito skutkové okolnosti týkajúce sa záväzkovo - právneho vzťahu medzi ním a žalovaným. Žalovaný je ďalej toho názoru, že žalobcovi žiadna ujma, ktorá by odôvodňovala priznanie primeraného finančného zadosťučinenia nevznikla a preto jeho priznanie by malo za následok spôsobenie hrubej nerovnováhy medzi právami a povinnosťami veriteľa a spotrebiteľa, a to bez akéhokoľvek právneho dôvodu. Navrhol preto žalobu zamietnuť.

3. Na prejednanie sporu nariadil súd pojednávanie, ktorého sa zúčastnili iba právny zástupca žalobkyne. Žalovaný svoju neúčasť na pojednávaní písomne ospravedlnil, pričom súhlasil, aby sa pojednávalo v jeho neprítomnosti. Súd preto s poukazom na konal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného.

4. Žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní uviedla, že onkologickou pacientkou. V súvislosti s predchádzajúcim konaním jej vznikla aj materiálna ujma, a to konkrétne musela dochádzať na pojednávania na súd, taktiež na porady do advokátskej kancelárie do Svidníka. Rovnako bola aj v psychickom strese, pretože konanie sa viedlo až dva roky a počas tohto konania si nebola istá, či bude musieť doplatiť aj zvyšok požadovaný od žalovaného. Žiadala prihliadnuť i na to, že je vo finančnej tiesni. Odkázala na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn , kde sa hovorí o potencionálnom bezdôvodnom obohatení, kde odradzujúco môže pôsobiť na takéhoto dodávateľa výška primeraného finančného zadosťučinenia vo výške asi 50 % takejto sumy, o ktorú sa chcel obohatiť.

5. Na nariadenom pojednávaní vykonal súd v súlade s dokazovanie listinnými dôkazmi, a to rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. , rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. , vyjadrením strán sporu, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

6. Okresný súd Prešov rozsudkom zo dňa 22.08.2016, č.k. -32 určil, že úver zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 08.01.2015 je bezúročný a bez poplatkov. Súd vychádzal zo zistenia, že dňa 08.01.2015 bola medzi stranami sporu uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni sumu 1.600 eur s odplatou a úrokom vo výške 1.400 eur. Žalobkyňa podľa jej tvrdení zaplatila žalovanému splátky vo výške 1.520 eur. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že úver jej bol poskytnutý v hotovosti. Uvedenú skutočnosť mal súd za preukázanú, nakoľko ju žalovaný žiadnym spôsobom nerozporoval. Podľa o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľský úver nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti, a preto je v zmysle ustanovenia predmetného zákona bezúročný a bez poplatkov.

7. Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 30.10.2017, č. k. -59 predmetný rozsudok potvrdil. Vo svojom rozhodnutí sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie. Poukázal na to, že v zmysle zásady rovností zbraní žalovanému bola daná možnosť na popretia skutkových tvrdení žalobkyne. Žalovaný napriek tomu túto možnosť nevyužil, uvedené tvrdenie nepoprel, či nepredložil dôkazy preukazujúce opak daného tvrdenia, a preto nemožno vyčítať súdu prvej inštancie, že uvedené tvrdenie žalobkyne o tom, že úver jej bol poskytnutý v hotovosti, mal za nesporné a preukázané. Odvolací súd konštatoval, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, správne vyhodnotil jednotlivé dôkazy, ako aj správne právne vec posúdil (ustanovenia § 11 odsek 1 písm. e/ Zákona o spotrebiteľských úveroch). So zreteľom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil.

8. Pri právnom posúdení predmetného sporu vychádzal súd z ustanovení o ochrane spotrebiteľa.

9. Podľa o ochrane spotrebiteľa, tento zákon upravuje práva spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo zriadených na ochranu spotrebiteľa (ďalej len "") a označovanie výrobkov cenami.

10. Podľa o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

11. Podľa posledná veta o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom do 09.06.2013, osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť spotrebiteľovi ujmu.

12. Podľa posledná veta o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 10.6.2013, spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

13. Vo vzťahu k vyššie citovanému ustanoveniu , či už v pôvodnom alebo terajšom znení, možno uviesť, že ide o ustanovenie s tzv. relatívne neurčitou hypotézou, ktorá neustanovuje žiadne kritéria na vymedzenie toho, čo predstavuje primerané finančné zadosťučinenie a ako treba určiť jeho výšku. Zároveň treba uviesť, že novšie znenie zákona o ochrane spotrebiteľa dokonca ešte zmiernilo podmienky poskytnutia primeraného finančného zadosťučinenia, pretože toto sa v súčasnosti poskytuje aj bez toho, aby porušenie práva alebo povinnosti spotrebiteľa ustanovené zákonom o ochrane spotrebiteľa a osobitným predpisom, bolo spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.

14. Základným o ochrane spotrebiteľa alebo podľa osobitných predpisov, ktorými sú predpisy na ochranu spotrebiteľa. Podľa názoru súdu uvedený nárok je teda daný, ak dodávateľ porušil osobitnú právnu úpravu predstavujúcu normy na ochranu spotrebiteľov, ktorými sú osobitná úprava spotrebiteľských zmlúv v až 54 , zákony o spotrebiteľských úveroch, o finančných službách na diaľku a podobne. Účelom týchto právnych noriem je zvýšená ochrana spotrebiteľa ako slabšieho účastníka zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou a citované zákonné ustanovenie má postihnúť nečestného dodávateľa, ktorý tieto osobitné právne normy nerešpektuje.

15. V prejednávanej veci je zrejmé, že žalobkyňa úspešne uplatnila porušenie jej práva ustanoveného osobitným predpisom v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. , pretože rozsudkom v predmetnej veci bolo právoplatne konštatované, že úver zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 806301929 uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 08.01.2015 je bezúročný a bez poplatkov. Bolo preukázané, že žalovaný porušil ustanovenie , ak poskytol žalobkyni ako spotrebiteľke spotrebiteľský úver finančnými prostriedkami v hotovosti, v dôsledku čoho sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca by mal preto nárok len na vrátenie poskytnutej istiny bez úrokov a poplatkov, t.j. sumy 1.600 eur, a nie sumy 3.000 eur, ktorú požadoval ako celkovú čiastku.

16. V prejednávanom prípade možno teda konštatovať, že zo strany žalovaného došlo k takému porušeniu spotrebiteľského práva, ktoré bolo bez ďalšieho spôsobilé privodiť ujmu žalobkyni ako spotrebiteľovi spočívajúcu v nezákonnom preplatení úveru, a teda v potencionálnej strate finančných prostriedkov až vo výške 1.400 eur.

17. Výška priznaného finančného zadosťučinenia závisí od úvahy súdu. Súd pri určovaní zohľadňuje rôzne kritéria, a to intenzitu, časové trvanie závadného konania, satisfakčnú a sankčnú funkciu a podobne.

18. Súd je toho názoru, že čo sa týka výšky primeraného finančného zadosťučinenia, bude pre žalobkyňu primerané finančné zadosťučinenie vo výške 700 eur. Túto sumu považoval súd za primeranú s ohľadom na intenzitu zásahu žalovaného do práva žalobkyne ako spotrebiteľa. Žalovaný totiž pri kontrahovaní úverovej zmluvy využil tieseň žalobkyne a jej odkázanosť na čerpanie finančných prostriedkov prostredníctvom úveru a preukázateľne poskytol žalobkyni úver za takých podmienok, ktoré zákon neumožňoval. Žalobkyňa sa teda musela brániť podaním žaloby o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, aby nebola v konečnom dôsledku povinná hradiť žalovanému aj finančné prostriedky, na ktoré s poukazom na porušenie nemal nárok. Žalobkyni naviac v súvislosti s predchádzajúcim konaním vznikla aj materiálna ujma, keď mala výdavky na dochádzanie na pojednávanie na súd v súvislosti s konaním sp. zn. , taktiež na porady do advokátskej kancelárie do Svidníka. Rovnako bola aj v psychickom strese, pretože konanie sa viedlo až takmer dva roky a počas tohto konania si nebola istá, či bude musieť doplatiť aj zvyšok požadovaný od žalovaného. Na druhej strane je však súd toho názoru, že primerané finančné zadosťučinenie nemôže predstavovať neprimerané obohacovanie spotrebiteľov. V danom prípade bolo preto prihliadnuté tiež na tú skutočnosť, že žalobkyňa neuhradila ani istinu úveru (žalovanému zaplatila splátky v celkovej výške 1.520 eur) a aj keď táto skutočnosť nevedie k zániku jej nároku na finančné zadosťučinenie, nepochybne má vplyv na posúdenie jeho výšky, keďže súd ho ustaľuje na základe svojej voľnej úvahy. Priznané finančné zadosťučinenie vo výške 700 eur je tak podľa názoru vyrovnaním ujmy žalobkyne, ktorá jej vznikla konaním žalovaného, je určitou satisfakciou za stav, ktorý musel v dôsledku konania žalovaného trpieť a je aj sankciou postihujúcou žalovaného, ktorý ako dodávateľ finančnej služby závadne konal. Spotrebiteľka, teda žalobkyňa, nie je povinný preukázať ujmu, ktorá jej vznikla, pretože zákon o ochrane spotrebiteľa nepriznáva právo na finančné zadosťučinenie v prípade vzniku ujmy, ale už vtedy, keď mu ujma v nadväznosti na porušenie práv spotrebiteľa vzniknúť mohla, pričom sa úspešne domáhala ochrany svojich práv. Vychádzajúc z vyššie uvedených okolností tohto prípadu považoval súd za primerané finančné zadosťučinenie vo výške 700 eur, v prevyšujúcej časti preto žalobu o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia zamietol.

19. Podľa , , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

20. Podľa výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

21. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

22. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa v spojení s nezistiac dôvody pre aplikáciu . Podľa tohto ustanovenia môže súd priznať náhradu trov konania v plnej výške aj v prípade, ak súd priznal nárok úspešnej strane, avšak nie v žiadanej výške (porovnaj ). Ide o prípady, ak výška nároku závisí od úvahy súdu, čo je prípad prejednávanej veci. Úvaha súdu sa teda týkala skutkových okolností, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie o výške priznaného plnenia, nie čo do základu uplatneného nároku. Procesne úspešná žalobkyňa má teda nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 % s tým, že podľa v spojení s a sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.