Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_TN-29Sa-4-2023.pdf
PDF · 116.96 KB
Case nature
Area
Subarea
TN-29Sa/4/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Banskej Bystrici, pred sudkyňou JUDr. Silviou Zdráhalovou Rúfusovou, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX A. D. XXX, právne zastúpený: JUDr. Július Jánošík – advokát, so sídlom Klincová 35, 810 05 Bratislava, IČO: 17 328 284, proti žalovanej : Sociálna poisťovňa – generálny riaditeľ, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava 1, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 27. januára 2023, takto
rozhodol:
I. Súd rozhodnutie žalovanej Sociálnej poisťovne – generálny riaditeľ č. XXX XXX XXXX X zo dňa 27. januára 2023 z r u š u j e a vec vracia žalovanej na ďalšie konanie.
II. Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi dôvodne vynaložené trovy konania v rozsahu 100 %, vo výške, ktorá bude vyčíslená v uznesení vydanom po právoplatnosti tohto rozsudku, a to v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia o výške trov konania.
odôvodnenie:
Administratívne konanie
1. Žalobca žiadosťou spísanou dňa 26.09.2022 požiadal o starobný dôchodok s dátumom uplatnenia nároku od 26.09.2022.
2. O žiadosti žalobcu rozhodla Sociálna poisťovňa ústredie (orgán verejnej správy prvého stupňa) rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 03.11.2022 tak, že podľa § 65 ods. 1 a § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o sociálnom poistení“) a podľa § 21, § 14 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom zabezpečení“) zamieta žiadosť žalobcu o starobný dôchodok z 26.09.2022.
3. V odôvodnení rozhodnutia Sociálna poisťovňa poukázala na ustanovenie § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení s tým, že žalobca sa narodil v roku 1959 a dôchodkový vek podľa § 65 ods. 2 a prílohy č. 3a zákona o sociálnom poistení dosiahol dovŕšením 62 rokov a 10 kalendárnych mesiacov, t. j. 23.09.2022. Ďalej Sociálna poisťovňa poukázala na to, že inak zákon určuje dôchodkový vek postupom podľa § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 140/2015 Z. z., podľa ktorého nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú, pričom zachovanie nárokov vyplývajúcich zo zaradenia zamestnania do zvýhodnenej pracovnej kategórie spočíva aj v znížení vekovej podmienky potrebnej na nárok na starobný dôchodok. Sociálna poisťovňa uviedla, že v súlade s § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení bol posúdený dôchodkový vek žalobcu s prihliadnutím na ustanovenie § 21 a 174 zákona o sociálnom zabezpečení. Sociálna poisťovňa poukázala na ustanovenie § 21 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení a ďalej na to, že podľa
oznámenia Ministerstva vnútra SR č. SPOU-OSZ-41.226-5/2014-VZ zo dňa 18.08.2014 bol žalobcovi priznaný výsluhový dôchodok od 01.11.2007 podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov“). Sociálna poisťovňa uviedla, že na nárok na výsluhový dôchodok a na určenie jeho sumy bolo žalobcovi zhodnotené obdobie služby v počte 21 rokov a 36 dní, a to:
- obdobie základnej služby od 13.08.1978 do 12.08.1980 v I. kategórii funkcií
- obdobie príslušníka PZ od 01.10.1988 do 31.12.1999 v I. kategórii funkcií
- obdobie príslušníka PZ od 01.01.2000 do 31.10.2007 v III. pracovnej kategórií.
4. Z uvedeného Sociálna poisťovňa vyvodila, že v I. kategórii funkcií žalobca získal 13 rokov a 95 dní a v III. pracovnej kategórii 7 rokov a 306 dní. Vzhľadom na to, že v zamestnaní zaradenom do I. kategórie funkcií, ktoré je postavené na roveň zamestnania I. pracovnej kategórie, uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) zákona o sociálnom zabezpečení v znení zákona č. 235/1992 Z. z., žalobca nezískal najmenej 20 rokov (získal 13 rokov a 95 dní), nárok na starobný dôchodok mu podľa § 21 ods. 1 písm. c) zákona o sociálnom zabezpečení nevznikol.
5. Sociálna poisťovňa poukázala aj na ustanovenie § 174 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení a na ods. 2 tohto ustanovenia s tým, že žalobca v zamestnaní zaradenom do I. kategórie funkcií nezískal potrebný počet rokov, preto nespĺňa ani podmienky podľa § 174 zákona o sociálnom zabezpečení a nárok na starobný dôchodok mu nevznikol.
6. Ďalej Sociálna poisťovňa poukázala na ustanovenie § 65 ods. 1 a 2 ako aj na prílohu č. 3a zákona o sociálnom poistení s tým, že žalobca dosiahol dôchodkový vek 62 rokov a 10 kalendárnych mesiacov dňa 23.09.2022, ku ktorému získal 5 137 dní obdobia dôchodkového poistenia t. j. 14 rokov a 27 dní. Podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 334/2011 Z. z. a § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení sa za obdobie dôchodkového poistenia považuje aj obdobie výkonu služby policajta, ak toto obdobie nebolo získané v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok. Keďže žalobca získal dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, toto obdobie nemohlo byť zhodnotené na nárok na starobný dôchodok a na určenie jeho sumy.
7. Keďže žalobca dobu služby zaradenú do I. alebo II. kategórie funkcií nezískal v rozsahu zakladajúcom nárok na zníženie dôchodkového veku, na nárok na starobný dôchodok a na určenie jeho sumy bolo žalobcovi zhodnotené obdobie dôchodkového poistenia a vymeriavacie základy získané vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia. Žalobca podľa Sociálnej poisťovne nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok.
8. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodla Sociálna poisťovňa - generálny riaditeľ rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 27.01.2023 tak, že odvolanie žalobcu zamieta a prvostupňové rozhodnutie potvrdzuje.
9. V odôvodnení rozhodnutia Sociálna poisťovňa poukázala na právnu úpravu a poukázala na obsah oznámenia Ministerstva vnútra SR č. SPOU-OSZ-41.226-5/2014-VZ zo dňa 18.08.2014 s tým, že žalobcovi bol od 01.11.2007 podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov priznaný výsluhový dôchodok. Ďalej z tohto oznámenia vyvodila, že v I. kategórii funkcií získal žalobca 13 rokov a 95 dní a v III. pracovnej kategórii získal 7 rokov a 306 dní. Vzhľadom na to, že v zamestnaní zaradenom do I. kategórie funkcií, ktoré je postavené na roveň zamestnania I. pracovnej kategórie, uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) zákona o sociálnom zabezpečení v znení zákona č. 235/1992 Zb., žalobca nezískal najmenej 20 rokov (získal 13 rokov a 95 dní), nárok na starobný dôchodok podľa § 21 ods. 1 písm. c) uvedeného zákona mu nevznikol.
10. Ďalej žalovaná vyhodnotila, že žalobca získal 13 rokov a 95 dní doby služby zaradenej do I. kategórie funkcií, preto nesplnil podmienky uvedené v § 174 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení.
11. Keďže na žalobcu sa nevzťahuje ustanovenie § 21 a § 174 zákona o sociálnom zabezpečení, dôchodkový vek je potrebné posudzovať v zmysle § 65 ods. 2 a prílohy č. 3a k zákonu o sociálnom poistení. Sociálna poisťovňa aj s odkazom na ustanovenie § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení ďalej uzavrela, že žalobca získal obdobie výkonu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový
dôchodok a tento bol žalobcovi priznaný, preto dobu základnej vojenskej služby a dobu služobného pomeru nemožno hodnotiť na nárok na starobný dôchodok.
12. Ďalej Sociálna poisťovňa uviedla, že svoju aplikačnú prax zosúladila so zovšeobecneným názorom Najvyššieho súdu SR deklarovaným vo viacerých jeho rozsudkoch, ktoré sa vzťahujú na poistencov, ktorým sa podľa § 274 zákona o sociálnom poistení zachovávajú nároky zo zaradenia doby služby do I. a/alebo II. kategórie funkcií a bol im priznaný príspevok za službu, výsluhový príspevok, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok, alebo výsluhový dôchodok. Zachovávanie týchto nárokov však spočíva v určení zníženého dôchodkového veku v závislosti od rozsahu doby služby získanej v I. a/alebo II. kategórie funkcií a určení sumy starobného dôchodku. Žalobcovi bolo na nárok na starobný dôchodok zhodnotené len obdobie dôchodkového poistenia získané vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia a keďže nedosiahol požadovanú dobu dôchodkového poistenia 15 rokov ale len 14 rokov a 27 dní obdobia dôchodkového poistenia (ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok), bola žalobcova žiadosť o starobný dôchodok prvostupňovým orgánom správne zamietnutá.
Správna žaloba – žalobné body
13. Správnou žalobou, podanou v zákonnej lehote, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutí Sociálnej poisťovne. Uviedol, že sa cíti poškodený a že po skončení Gymnázia v Považskej Bystrici a po skončení základnej vojenskej služby pracoval v Stavoindustrii ako stavebný robotník. V civilnom sektore odpracoval poctivo 10 rokov. V 30. rokoch života nastúpil do služobného pomeru ako príslušník ZNB. Tu zotrval v rôznych funkciách do roku 2007 po zrušení oddelenia hraničnej polície v rámci Schengenu. Po skončení služobného pomeru sa staral o chorú matku. V roku 2010 jeho matka zomrela a po dlhotrvajúcich chorobách mu Sociálna poisťovňa uznala trvalú invaliditu od roku 2015. Od roku 2015 mu bol vydaný len preukaz ZŤP bez nároku na finančné nároky za invaliditu. Nikdy nebol evidovaný na úrade práce a nečerpal žiadne finančné výhody od štátu. Dňa 24.09.2022 splnil zákonnú lehotu 62 rokov a 10 mesiacov, aby bol uznaný ako starobný dôchodca. Po zamietnutí starobného dôchodku Sociálnou poisťovňou boli porušené osobné, pracovné, sociálne práva a demokratické práva podľa Ústavy SR. Pri prvom odvolaní sudca Krajského súdu Trenčín zrušil v plnom rozsahu rozhodnutie riaditeľa Sociálnej poisťovne a Sociálna poisťovňa sa odvolala. Po 11 a pol mesiaci prišlo z Najvyššieho súdu SR vyrozumenie, že jeho vec vracajú na prejednanie späť na Krajský súd Trenčín s tým, že sudca krajského súdu zle vyložil znenie Ústavy SR, aby pokračoval podľa toho, čo vyslovil najvyšší súd. Najvyšší súd SR ako argumentáciu uviedol: preto bolo žalobcovi zhodnotené len obdobie získané vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia t. j. 122 rokov a 323 dní, čím nesplnil podmienku potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok - spisová značka 28Sa/12/2021. Žalobca označil ako nepochopiteľnú argumentáciu o 122 rokoch a 323 dní. Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica mu bolo vystavené potvrdenie o poskytovaní peňažného príspevku na opatrovanie matky od 01.03.2010 do 06.08.2010, čo poisťovňa zamietla započítať ako dobu opatrovania.
Vyjadrenie žalovanej k správnej žalobe
14. Žalovaná vo vyjadrení k správnej žalobe uviedla argumentáciu, ktorá je obsahom preskúmavaného rozhodnutia napadnutého správnou žalobou a ktoré bolo zreprodukované v rámci popisu administratívneho konania. Ďalej uviedla, že na nárok na starobný dôchodok žalobcu boli započítané všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia a vymeriavacie základy dosiahnuté v rozhodujúcom období, a to na základe údajov uvedených v evidenčných listoch dôchodkového zabezpečenia/poistenia, v priložených dokladoch a na základe údajov nachádzajúcich sa v informačnom systéme žalovanej. Ďalšie obdobia dôchodkového poistenia, hodnotiteľné pre nárok na starobný dôchodok žalobcu, neboli preukázané. Žalovaná považovala správnou žalobou napadnuté rozhodnutie za zákonné a správne a žiadala, aby správny súd správnu žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.
Vyjadrenie žalobcu
15. Na základe zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov, konkrétne aj z Krajského súdu v Trenčíne na Správny súd v Banskej Bystrici. Z uvedených dôvodov je konanie pôvodne vedené na Krajskom
súde v Trenčíne pod sp. zn. 29Sa/4/2023 vedené na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. TN-29Sa/4/2023.
16. Správny súd v Banskej Bystrici žalobcu vyzval výzvou zo dňa 21.06.2023 na oznámenie, či žalobca žiada o nariadenie pojednávania vo veci. Podaním zo dňa 28.07.2023 žalobca oznámil, že žiada o nariadenie pojednávania vo veci.
17. Podaním zo dňa 02.01.2024 žalobca predložil správnemu súdu splnomocnenie na zastupovanie pre právneho zástupcu. Zároveň prostredníctvom právneho zástupcu doručil správnemu súdu podanie, v ktorom uviedol, že rozhodnutia Sociálnej poisťovne sú v rozpore s platnou právnou úpravou, nakoľko žalovaná odignorovala medzinárodný dohovor, ktorým je Slovenská republika viazaná a mala použiť článok 33 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach vyhlásený v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb. (ďalej aj len „Dohovor č. 128“), a teda do doby dôchodkového poistenia mala započítať aj roky služby a následne vykonať teoretické krátenie. V podaní žalobca poukázal na závery rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sdo/20/2005 zo dňa 30.05.2006, sp. zn. 7So/138/2011 zo dňa 15.08.2011, sp. zn. 9So/214/2008 (R 55/2011) a sp. zn. 9So/127/2015 zo dňa 26.04.2017. Zároveň žalobca uviedol, že rovnaké právne názory boli vyslovené aj v rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/15/2016 zo dňa 28.02.2018, sp. zn. 9So/29/2016 dňa 28.02.2018 a sp. zn. 9So/79/2016 zo dňa 28.02.2018. Podľa žalobcu žalovaná odmieta rešpektovať ustálený právny názor Najvyššieho súdu SR pri priznávaní starobného dôchodku poberateľom výsluhového dôchodku a vôbec sa nezaoberala možnosťou použitia ustanovení Dohovoru č. 128. Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby správny súd rozhodnutie žalovanej zo dňa 27.01.2013 zrušil. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania.
18. Uvedené podanie bolo doručené žalovanej.
Posúdenie podstatných skutkových zistení a právnych argumentov správnym súdom
19. Na prejednanie veci správny súd nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP na deň 25.01.2024. Na pojednávaní sa účastníci konania vyjadrili v zhode s obsahom ich písomných prednesov.
20. Správna žaloba žalobcu je správnou žalobou fyzickej osoby v sociálnej veci, preto správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutia Sociálnej poisťovne nielen v rozsahu a z dôvodov správnej žaloby, ale v celom rozsahu (§134 a § 203 SSP). Správny súd dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu je dôvodná, preto rozhodnutie Sociálnej poisťovne zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP a podľa ods. 4 tohto ustanovenia vec vrátil Sociálnej poisťovni na ďalšie konanie. Nad rozsah správnej žaloby správny súd nezistil vady v postupe a v rozhodnutiach Sociálnej poisťovne. Správny súd bol oprávnený prihliadnuť aj na také žalobné body, ktoré boli prednesené právnym zástupcom žalobcu po uplynutí lehoty na podanie správnej žaloby, nakoľko to Správny súdny poriadok pri správnej žalobe fyzickej osoby v sociálnej veci umožňuje.
21. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP; (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
22. Podľa § 6 ods. 1 SSP; Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
23. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP; Správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.
24. Podľa § 134 SSP; (1) Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. (2) Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c) ide o veci podľa § 192, d) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba, e) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d), f) vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.
25. Podľa § 191 ods. 1 a 4 SSP; (1) Správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. (4) Ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu verejnej správy podľa odseku 3. Ak správny súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, lehota na vydanie rozhodnutia alebo opatrenia v ďalšom konaní začne orgánu verejnej správy plynúť až po doručení všetkých administratívnych spisov pripojených k prejednávanej veci.
26. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP; Sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.
27. Podľa § 203 ods. 1 a 2 SSP; (1) Rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. (2) Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.
28. Podľa § 1 ods. 1 a 3 zákona o sociálnom poistení v znení platnom a účinnom do 31.10.2022; (1) Tento zákon vymedzuje sociálne poistenie, upravuje rozsah sociálneho poistenia, právne vzťahy pri vykonávaní sociálneho poistenia, organizáciu sociálneho poistenia, financovanie sociálneho poistenia, dozor štátu nad vykonávaním sociálneho poistenia, konanie vo veciach sociálneho poistenia a konanie vo veciach vymáhania pohľadávok. (3) Tento zákon sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, ozbrojených príslušníkov finančnej správy (ďalej len "policajt"), profesionálnych vojakov ozbrojených síl, vojakov mimoriadnej služby (ďalej len "profesionálny vojak"), ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným predpisom, ak tento zákon neustanovuje inak.
29. Podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení platnom a účinnom do 31.10.2022; Obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.
30. Podľa § 65 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení v znení platnom a účinnom do 31.10.2022; (1) Poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. (2) Dôchodkový vek poistenca sa určí podľa prílohy č. 3a, ak tento zákon v § 274 neustanovuje inak; ak obdobie výchovy dieťaťa nemožno zohľadniť na určenie dôchodkového veku žene, dôchodkový vek muža narodeného po roku 1956, ktorý dieťa vychoval, sa určí podľa prílohy č. 3b.
31. Podľa § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení v znení platnom a účinnom do 31.10.2022; Za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.
32. Podľa § 274 zákona o sociálnom poistení v znení platnom a účinnom do 31.10.2022; (1) Nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú. (2) Suma starobného dôchodku, pomerného starobného dôchodku a invalidného dôchodku, na ktorý vznikne nárok podľa odseku 1, nesmie byť nižšia ako suma určená podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003, a to vrátane úpravy dôchodku a zvýšenia dôchodkov prislúchajúcich podľa osobitného predpisu. To platí aj vtedy, ak sa suma dôchodkov uvedených v prvej vete určuje na účely určenia sumy vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku alebo sirotského dôchodku.
33. Podľa článku 33 Dohovoru č. 128; (1.) Ak má alebo ak by mala inak chránená osoba súčasne nárok na rôzne invalidné, starobné alebo pozostalostné dávky, môžu sa tieto dávky krátiť za určených podmienok a v určenom rozsahu; chránená osoba dostane spolu aspoň toľko, koľko sú najvýhodnejšie dávky. (2.) Ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku.
34. Medzi žalobcom a žalovanou nebolo sporné to, že žalobcovi bol priznaný výsluhový dôchodok od 01.01.2007 podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov. Na účely tohto výsluhového dôchodku mu bola zhodnotená doba služby v počte 21 rokov a 36 dní, a to obdobie základnej vojenskej služby od 13.08.1978 do 12.08.1980 v I. kategórii funkcií, obdobie príslušníka PZ od 01.10.1988 do 31.12.1999 v I. kategórii funkcií a obdobie príslušníka PZ od 01.01.2000 do 31.10.2007 v III. pracovnej kategórií. Zároveň nebolo medzi účastníkmi konania sporné to, že žalobca nespĺňa podmienky pre vznik nároku na starobný dôchodok, ktoré sú stanovené v zákone o sociálnom zabezpečení - § 21 ods. 1 v spojení s § 14 ods. 1, 2 a 4, na ktorých aplikáciu odkazuje § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, ktorý pojednáva o zachovaní nárokov vyplývajúcich zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie. Zároveň nebolo sporné to, že žalobca nesplnil podmienky stanovené v § 174 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení. Dôvodom nesplnenia týchto podmienok bolo nedosiahnutie požadovanej doby služby v I. kategórii funkcií. Zároveň nebolo sporné ani to, že žalobca dosiahol vek požadovaný pre vznik nároku na starobný dôchodok (v zmysle § 65 ods. 1 a 2 v spojení s prílohou č. 3a zákona o sociálnom poistení), a to dňa 23.09.2022 (62 rokov a 10 mesiacov).
35. Spornou otázkou bolo, či žalobcovi pri dosiahnutí veku požadovaného zákonom o sociálnom poistení pre vznik nároku na starobný dôchodok a pri dosiahnutí obdobia dôchodkového poistenia vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia v rozsahu 14 rokov a 27 dní mohol vzniknúť nárok na starobný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení. Žalobca dosiahol počas výkonu základnej vojenskej služby a služby príslušníka PZ obdobie dôchodkového poistenia v osobitnom systéme dôchodkového zabezpečenia 21 rokov a 36 dní a toto obdobie bolo žalobcovi zohľadnené pre účely nároku na výsluhový dôchodok podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov.
36. Z vyššie citovanej právnej úpravy zákona o sociálnom poistení (§ 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení) vyplýva, že obdobie výkonu služby sa nemá hodnotiť „duplicitne“ aj pre účely dávky prislúchajúcej poistencovi podľa osobitného predpisu upravujúceho osobitný systém dôchodkového poistenia a aj podľa zákon o sociálnom poistení upravujúceho všeobecný systém dôchodkového poistenia. Avšak v prípade, ak poistenec získal nárok na dávku v osobitnom systéme dôchodkového poistenia (tu výsluhový dôchodok podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov) a pracoval aj v civilnom zamestnaní, v ktorom ale nedosiahol dobu dôchodkového poistenia požadovanú v § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení (15 rokov) pre vznik nároku na starobný dôchodok, došlo by k tomu, že by mu doba poistenia vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia nebola vôbec hodnotená. Touto problematikou sa v nadväznosti na Dohovor č. 128 opakovane zaberali
správne súdy aj Najvyšší súd SR. Postup, ktorý zvolila Sociálna poisťovňa vo veci žalobcu, s ohľadom aj na ustálenú judikatúru súdov, preto podľa správneho súdu neobstojí.
37. Z právnych úprav týkajúcich sa sociálneho poistenia a zabezpečenia vyplýva, že všeobecný systém sociálneho poistenia a aj osobitný systém sociálneho poistenia sú založené na základe hodnotenia dôb poistenia (zamestnania/služby) pre dávky dôchodkového poistenia. Osobitný systém poistenia príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní. Obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, prípadne výsluhových príspevkov, pre účely priznania ktorých sa hodnotí len doba služby poistenca ale nehodnotí sa doba poistenia, ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Poistenci osobitného systému sociálneho zabezpečenia sú vylúčení z pôsobnosti zákona o sociálnom poistení len v rozsahu, ktorý zodpovedá dobe poistenia v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia, ale nie v časti, ktorá upravuje nárok na starobný, predčasný starobný, invalidný, sirotský, vdovský alebo vdovecký dôchodok.
38. Po porovnaní rozsahu poistného krytia zo všeobecného systému sociálneho poistenia a rozsahu poistného krytia z osobitného systému sociálneho zabezpečenia je zrejmé, že osobitný systém sociálneho zabezpečenia obsahuje úpravu, ktorá zabezpečuje užší okruh dávok sociálneho poistenia a zohľadňuje ako dobu poistenia iba dobu výkonu služby (prípadne náhradnú dobu výkonu služby). Zákon o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov neobsahuje takú právnu úpravu starobných dôchodkov, ktorá by zohľadňovala dobu poistenia v celom rozsahu, t. j. aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov (predtým aj výsluhový príspevok), ktoré sú založené len na hodnotení doby služby poistenca a nehodnotí dobu poistenia, ktorú získali vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.
39. Z právnej vety judikovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7So/138/2011 zo dňa 15. augusta 2011 (R 83/2013) vyplýva, že priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (policajta a vojaka prípravnej služby) bolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení, ktoré je významné pre zistenie výšky dôchodku. Závery tohto rozhodnutia sú podľa správneho súdu použiteľné aj na prípad žalobcu, ktorému bol priznaný výsluhový dôchodok, hoci nesplnil podmienky pre vznik nároku na starobný dôchodok v skoršom veku preto, že nedosiahol požadovanú dobu služby vo zvýhodnenej pracovnej kategórii resp. v kategórii funkcií. U žalobcu by rovnako nastala taká situácia, že by bol diskriminovaný oproti iným poistencom, ktorí celé obdobie dôchodkového poistenia získali vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia, pretože by mu nebola vôbec zhodnotená doba poistenia získaná vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia, čo bolo v prejednávanej veci až 14 rokov a 27 (a požadovaná doba pre vznik nároku na starobný dôchodok je 15 rokov).
40. Zo záverov vyššie citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vyplýva, že pre posúdenie vzniku nároku žalobcu na starobný dôchodok podľa § 65 zákona o sociálnom poistení mala Sociálna poisťovňa hodnotiť celú dobu jeho dôchodkového poistenia, teda obdobie dôchodkového poistenia získané vo všeobecnom aj v osobitnom systéme, a z takto zistenej doby dôchodkového poistenia mala vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by patrila po zhodnotení celej doby dôchodkového poistenia v osobitnom aj všeobecnom systéme. Od takto určenej sumy starobného dôchodku je však potrebné odpočítať sumu starobného dôchodku, ktorá by poistencovi patrila len za obdobie dôchodkového poistenia získané výkonom služby, za ktorý mu bola poskytnutá dávka výsluhového zabezpečenia, pretože po dovŕšení dôchodkového veku plní dávka výsluhového zabezpečenia funkciu starobného dôchodku vo výške, ktorá zodpovedá už zhodnotenej dobe dôchodkového poistenia pre účely priznania výsluhovej dávky. Poistencovi potom vzniká nárok na starobný dôchodok vo výške, ktorá je zistená rozdielom súm medzi teoretickou výškou starobného dôchodku, na ktorú by poistencovi vznikol nárok v prípade, že by celé obdobie dôchodkového poistenia získal len vo všeobecnom systéme a výškou dôchodku, ktorá by zodpovedala obdobiu, ktoré bolo zohľadnené pre účely priznania výsluhovej dávky, najviac vo výške výsluhovej dávky.
41. Pokiaľ Sociálna poisťovňa vo veci postupovala tak, že pre účely rozhodnutia o nároku žalobcu na starobný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení absolútne vylúčila hodnotenie doby jeho
poistenia, ktoré získal v inom systéme sociálneho zabezpečenia, malo rozhodnutie za následok, že žalobcovi nebolo zachované jeho ústavné právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe, t. j. také, ktoré zohľadňuje celé obdobie jeho dôchodkového poistenia i zárobky dosiahnuté v rozhodujúcom období tak, ako je tomu u ktoréhokoľvek iného poistenca, ktorý dovŕšil dôchodkový vek a obdobie dôchodkového poistenia získal len vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia.
42. Je potrebné poukázať na to, že zákonodarca doteraz legislatívne neupravil osobitný spôsob výpočtu a krátenia starobného dôchodku v takýchto prípadoch ako je prípad žalobcu. Pri absencii takej úpravy je potom úlohou súdov vysporiadať sa s legislatívnou medzerou tak, aby bolo zachované ústavou garantované právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. Súvisiaca judikatúra Najvyššieho súdu SR nie je podľa správneho súdu viazaná len na prípady, kedy policajti a vojaci získali zamestnanie (dobu služby) v I. a II. pracovnej kategórii v rozsahu odôvodňujúcom zníženie dôchodkového veku. Vo všeobecnosti z nej vyplýva nárok poberateľa výsluhového dôchodku aj na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho krátenie v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, a to aj od dovŕšenia dôchodkového veku podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, pretože inak by dochádzalo k diskriminácii tejto skupiny poistencov (viď aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/5/2016 zo dňa 28.02.2018).
43. V ďalšom konaní bude úlohou Sociálnej poisťovne opätovne sa zaoberať odvolaním žalobcu a zohľadniť vyššie uvedenú argumentáciu správneho súdu.
44. Podľa § 167 ods. 1 SSP; Správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.
45. Správny súd priznal žalobcovi právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, keďže žalobca mal vo veci úspech podľa § 167 ods. 1 SSP. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku v zmysle § 175 ods. 2 SSP.
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.).
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 2 písm. b) SSP).