Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Cob/117/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v spore žalobcu MŠK Púchov s.r.o. so sídlom Ul. 1. mája 834/29, 020 01 Púchov, IČO 36 332 500, zastúpeného spoločnosťou JUDr. ANTON ŠKOLEK & PARTNERS, s.r.o. so sídlom Treskoňova 816/1, 014 01 Bytča, IČO 47 253 223 proti žalovanej Ing. H. G., nar. XX.X.XXXX, bytom K. XXXX/XX, XXX XX K., zastúpenej spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. ROJKO s.r.o. so sídlom Železničná 90/12, 017 01 Považská Bystrica, IČO 47 251 794 o zaplatenie 199 608,42 Eur s príslušenstvom na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica č.k. -541 zo dňa 18. apríla 2018 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanej sa proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie čo do zaplatenia sumy 10 000 Eur zastavil, vo zvyšku žalobu zamietol a priznal žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V rozhodnutí uviedol, že žalobca sa žalobou vedenou pod sp.zn. domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 97 067,43 Eur, úroky z omeškania a trovy konania. Žalobca dňa 17.2.2016 zobral návrh späť čo do zaplatenia súm 25 760,42 Eur, 3 983,12 Eur, 10 547,05 Eur, 6 181,81 Eur, t.j. spolu 46 472,40 Eur a zároveň zmenil žalobu tak, že od odporkyne žiadal zaplatiť aj 199 608,42 Eur (155 345,74 Eur + 17 762,68 Eur + 26 500 Eur) a „zákonné úroky z omeškania“. Súd prvej inštancie vylúčil na samostatné konanie (vedené už pod sp.zn. ) vec týkajúcu sa zaplatenia súm 155 345,74 Eur s príslušenstvom, 17 762,68 Eur s príslušenstvom a 26 500 Eur s príslušenstvom. Žalobca dňa 26.10.2016 uviedol, že dopĺňa návrh o spôsobenú škodu vo výške 11 537,45 Eur a že berie návrh v časti o zaplatenie 10 000 Eur späť, pričom predmetom konania sp.zn. ostala suma: 155 345,74 Eur a úroky z omeškania 9% ročne zo sumy 155 345,74 Eur od 27.1.2016 do zaplatenia; 17 762,68 Eur a úroky z omeškania 9% ročne zo sumy 17 762,68 Eur od 27.1.2016 do zaplatenia; 16 500 Eur a úroky z omeškania 9% ročne zo sumy 16 500 Eur od 27.1.2016 do zaplatenia; 11 537,45 Eur a úroky z omeškania 9% ročne zo sumy 11 537,45 Eur od 27.1.2016 do zaplatenia (pokiaľ ide o úroky z omeškania, žalobca tieto vyšpecifikoval v podaní na čl. 303pv). Žalobca tvrdil, že na základe výsledku kontroly NKÚ žalobca preverením súladu uzatvorených nájomných (podnájomných) zmlúv so zásadami o nájme nebytových priestorov zistil, že do nájomných zmlúv nebolo implementované ustanovenie platných zásad o nájme nebytových priestorov, čím žalovaná spôsobila žalobcovi škodu 155 345,74 Eur. Žalobca tvrdil aj to, že: NKÚ preveril zákazku „Oplotenie areálu letného kúpaliska K. - 1. etapa“,

ktorá bola realizovaná v súlade s § 9 ods. 9 zákona o verejnom obstarávaní; k uvedenému dielu sa viažu 3 znalecké posudky; prvý posudok, ktorý bol vypracovaný na objednávku žalovanej a ktorý cenu prác ohodnotil na 32 038,13 Eur bez DPH; druhý posudok, ktorý cenu prác ohodnotil na 13 616,25 Eur bez DPH; tretí posudok, ktorý bol vypracovaný na podnet S. K. a ktorý vypočítal hodnotu prác na 12 234,77 Eur. Žalobca uviedol, že žalovaná zaplatila za dielo 29 997,45 Eur bez DPH z prostriedkov získaných od S. K. vo forme dotácií, použila dodatočné prostriedky vo výške 17 762,68 Eur nehospodárne a spôsobila tým žalobcovi škodu. Žalobca tvrdil aj to, že: NKÚ zistil, že obchodná spoločnosť, v mene ktorej konala žalovaná, bola povinná pri priznaní a vyplatení odmien zamestnancom postupovať v súlade s príslušnými ustanoveniami , teda mala konať s odbornou starostlivosťou a v súlade so zásadami hospodárnosti a efektívnosti; v roku 2012 a 2013 žalobca vykázal v účtovných závierkach zisk a v roku 2014 stratu presahujúcu súčet ziskov dosiahnutých za predchádzajúce 2 obdobia o 5 370 Eur, pričom v rolku 2014 boli zamestnancom priznané najvyššie odmeny a konateľke druhé najvyššie odmeny za 3 roky; priznaním v roku 2014 dvoch polročných odmien zamestnancom a konateľke v celkovej sume 26 500 Eur pri dosiahnutí straty 46 066 Eur konateľka nekonala hospodárne a efektívne a v súlade s , podľa ktorého bola obchodná spoločnosť založená za účelom dosahovania zisku; tým, že konateľka nekonala s odbornou starostlivosťou, porušila zásady hospodárnosti a efektívnosti a v mene spoločnosti nekonala za účelom dosiahnutia zisku, spôsobila škodu vo výške 26 500 Eur.

2. Žalobca ako dôkaz označil protokol NKÚ, podnet na preskúmanie znaleckého posudku Ing. Jozefa Prekopa, odborné vyjadrenie Ing. Miloša Kovaľa č. 1/2015, znalecký posudok Ing. Jozefa Prekopa č. 7/2015, zápis z vytýčenia plynárenského zariadenia, zápis zo šetrenia znalca Ing. Kovaľa, rozhodnutie ministra spravodlivosti č. 40512/2015/15/RK, doplnok č. 1 znaleckého posudku č. 23/2015, zoznamy osôb, ktorým boli vyplatené mimoriadne odmeny, rozhodnutia konateľky o vyplatení mimoriadnych odmien, podnikateľský zámer žalobcu na rok 2014, výkaz ziskov a strát za rok 2014, protokol z kontroly vykonanej Úradom pre verejné obstarávanie (č.l. 167), zmluvy o nájme, zmluvy o dlhodobom podnájme, zmluvy o dlhodobom nájme, dodatky k zmluvám, potvrdenie o pridelení súpisného čísla, podnájomné zmluvy (č.l. 225 - 245), zásady nájmu nebytových priestorov zo 17.2.2004, zásady nájmu pozemkov zo dňa 12.2.2004, zásady nájmu pozemkov zo dňa 8.4.2010, zásady hospodárenia z februára 2004, žiadosť o prešetrenie dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní, zmluvu o dielo zo dňa 22.11.2016, podnet na preskúmanie znaleckého posudku, dohodu o urovnaní, výpočet konateľa žalobcu o rentabilite športovej haly, výkaz ziskov a strát za rok 2013, súvahu za rok 2013, účtovné závierky žalobcu za roky 2014, 2015 a 2016, zmluvy o podnájme nebytových priestorov (č.l. 459 - 471), zmluvu o nájme zo dňa 18.11.2013, prehľad dotácií poskytnutých spoločnosti VŠK K., s.r.o., pôdorys športovej haly, zmluvu o podnájme z 30.3.2012, zmluvy o nájme o nebytových priestorov (č.l. 492 - 503), dohodu o podmienkach užívania priestorov futbalového štadióna, zmluvu o nájme nebytových priestorov z 13.5.2011, zmluvu o podnájme z 1.6.2007. Žalobca ako prostriedky procesného útoku použil skutkové tvrdenia uvedené v žalobe a žiadal, aby súd ustanovil odborne spôsobilú osobu, ktorá určí výšku odvodov v roku 2014 z vyplatených odmien a výšku preddavku na daň, výsluch svedkov I., I. a H..

3. Žalovaná navrhla žalobu zamietnuť a tvrdila, že: postup žalobcu a jeho právneho zástupcu voči nej považuje za obštrukčný a šikanózny s tým, že žalobca voči nej koná zaujate. Po jej odvolaní z funkcie konateľky ju nechal doma z dôvodu prekážok na strane zamestnávateľa. V tom čase od nej nechcel prevziať žiadne doklady a ani jej neumožnil podať vysvetlenie, zúčastniť sa kontroly alebo ku kontrole podať stanovisko, hoci sa jednalo aj o ekonomické veci a iné veci spojené s jej postavením konateľky; hoci dňa 24.3.2015, teda deň pred jej odvolaním zostavila účtovnú závierku za rok 2014, túto účtovnú závierku schválil primátor Mgr. E. dňa 25.6.2015 bez námietok, teda 3 mesiace po jej odvolaní. Ak v nej bola nejaká nesprávnosť, žalobca mal možnosť počas týchto 3 mesiacov účtovanie opraviť a podať opravné daňové priznanie. Napriek tomu voči nej boli podané trestné oznámenia, nebolo jej umožnené zaujať stanovisko k priebehu kontroly NKÚ. K tejto kontrole neboli dokladané objektívne dokumenty, a to s odôvodnením, že ich žalobca nemá k dispozícii. JUDr. I. žalovanú nútil, resp. presviedčal, aby podpísala dokumentáciu, s ktorou nesúhlasila, pričom sa jej vyhrážal, resp. oznámil jej že bude proti nej vedené trestné stíhanie a konanie o náhradu škody; zástupca žalobcu sa ju snaží dostať pod časový a psychický tlak, keď na pojednávaní dňa

17.2.2016 doručil doplnenie návrhu na začatie konania; žaloba bola podaná v rozpore so skutočným stavom, nerešpektujúc ani len dokumenty, ktoré žalobca k žalobe sám pripojil; pokiaľ ide o uplatnený nárok na 155 345,74 Eur, žaloba v tejto časti odkazuje na protokol NKÚ o porušení platných zásad o nájme nebytových priestorov. V predmetných zásadách sa však výslovne uvádza, že tieto zásady neplatia pre nájom NP v správe MŠK, a teda nemohlo dôjsť k porušenie takých zásad; žaloba v tejto časti nie je inak odôvodnená a nespĺňa tak zákonné náležitosti na preukázanie jej pasívnej legitimácie a ničím nepreukazuje, že by na strane žalobcu došlo ku škode a ničím nepreukazuje ani zodpovednosť žalovanej; NKÚ, žalobca ani jeho právny zástupca sa nezapodievajú zásadou pakta sum servanda, čo platí najmä pre čas i cenu zmluvy; zmluvy, z ktorých je vyčíslená škoda 155 345,74 Eur, podpísal PhDr. S. a nie žalovaná, pričom tieto zmluvy boli uzatvárané na čas, ktorý prekračoval jej funkčné obdobie; všetky nájomné zmluvy boli schválené mestskou radou alebo mestským zastupiteľstvom a nájomcovia zmluvné podmienky plnili; napádaná zmluva s Centrom voľného času bola aj toho času predĺžená za rovnakých podmienok, ako boli vytýkané; nájomca športovej haly vynaložil na zhodnotenie haly vyše 100 000 Eur; dané nájmy nie je možné kvalifikovať ako komerčné nájmy a vzhľadom na účel nájmu je požiadavka na nájomné na úrovni uvedenej NKÚ zjavne nikdy nedosiahnuteľnou čiastkou; žalovaná nikdy o nájomných zmluvách nerozhodovala; do žaloby je iba nekriticky prevzaté číslo, ktoré vychádza z neodôvodneného a nepodloženého názoru zástupcov NKÚ, ktorí nevyhodnotili charakter a účelové určenie daných predmetov nájmu a možnosť či nemožnosť získať akýkoľvek iný nájomný vzťah na dané objekty; pokiaľ ide o uplatnenú sumu 17 762,68 Eur súvisiacu s oplotením areálu letného kúpaliska, žalobca vychádza z názoru NKÚ, že najrelevantnejší je posudok vyhotovený na podnet S. K.. K pojmu najrelevantnejší a podstatu vystihujúci posudok oslovila kompetentné osoby z oblasti znaleckého dokazovania, pričom z ich vyjadrení vyplýva, že NKÚ nie je znalcom podľa zákona a nemá oprávnenie vykonávať znalecké skúmanie a nemá ani dostatočnú kompetenciu na posúdenie, ktorý z posudkov najrelevantnejšie vystihuje podstatu preverovaných skutočností; takéto posúdenie môže vykonať iba kontrolný znalec alebo znalecký ústav s tým, že ak NKÚ nie je zapísaný v zozname znalcov, jedná sa o prekročenie právomoci NKÚ, resp. vyjadrenie NKÚ je pre súdne konanie irelevantné; znalecký posudok Ing. H. bol zo strany NS SR vyhodnotený ako nezákonný, nakoľko nebol v celom rozsahu preskúmateľný s tým, že znalcovi bolo dokonca uložené napomenutie a peňažná pokuta 160 Eur; zo žaloby nie je zrejmé, čo predstavuje suma, ktorá je proti nej uplatňovaná a v akom rozsahu je daná jej zodpovednosť; žalovaná počas realizácie akcie priebežne informovala kompetentné osoby o tom, že pri výstavbe došlo k viacerým vyvolaným prácam ako napr. prekládke sietí; pre dôvodnosť návrhu nepostačí odčítať 2 čísla, ale sa musia preukázať zákonné náležitosti preukazujúce dôvodnosť nároku; dosiahnutie určitej ceny je otázkou ponuky a dopytu v danom čase a mieste; žalobca účelovou a povrchnou žalobou postupuje nehospodárne, spôsobuje na ňu psychický tlak a v konečnom dôsledku škodu pre žalobcu; pokiaľ ide o vyplatenie odmien zamestnancom, zo žaloby nie je zrejmé, z čoho sa má suma 26 500 Eur skladať; odmeny zamestnancom sa neviažu vždy na výsledok firmy, ale na parametre určené pre daný úsek alebo daného zamestnanca, pretože aj pri prípadnom neúspechu, resp. strate firmy môžu niektorí zamestnanci vykazovať také výsledky, ktoré sú nad rámec ich bežných povinností, resp. ktoré pre firmu môžu znamenať taký prínos, že inak by ujma mohla byť podstatne vyššia; pre posúdenie hospodárenia firmy nie je možné vychádzať iba z izolovaného časového úseku alebo izolovaného hodnotenia len niektorých parametrov, ale treba prihliadať na firmu komplexne; na hospodársky výsledok má vplyv veľa faktorov a samotná strata ešte neznamená, že firma nie je úspešná, resp. že nevynaložila také náklady, ktoré je potrebné vyhodnotiť z dlhšieho časového pohľadu, príp. mohla odstraňovať negatívne následky predošlých období; v danom čase MŠK plnilo svoje záväzky a malo plusové výsledky na účtoch a vykázalo daňový zisk; buď to niekto nechcel, alebo nevedel vyhodnotiť, keď neodlišoval jednotlivé ekonomické pojmy a ukazovatele; všetky náležitosti týkajúce sa odmien podliehali kontrole, hodnoteniu a schváleniu. Mesto ako jediný spoločník žalobcu a aj sám žalobca mali a majú dostatok kontrolných mechanizmov; na vzťah zamestnanca a žalobcu sa vzťahuje a za odmenu sa považujú všetky pôžitky poskytnuté zamestnancovi za výkon práce dohodnutý v pracovnej zmluve alebo v zmysle rozhodnutí zamestnávateľa; všetky súčasti odmeny sú rovnako zdaňované a zo všetkých sa odvádzajú rovnaké dávky poistného.Žalovaná ako prostriedky procesnej obrany použila skutkové tvrdenia uvedené vo vyjadrení k žalobe a navrhla výsluch svedkov PhDr. S., G., K., I., S., I., I., H., H. a Z. a konfrontáciu znalcov. 4. Súd prvej inštancie vykonal listinné dôkazy uvedené v rozsudku v odsekoch 7 - 10 a z týchto dôkazov aj vychádzal.

Pokiaľ ide o protokol NKÚ, pri jeho hodnotení súd vychádzal z toho, že podľa NKÚ o svojich dôležitých zisteniach poskytuje informácie národnej rade, resp. príslušným orgánom a že kontrolovaným subjektom môže predkladať (iba) odporúčania. Zo zákona o NKÚ teda nevyplýva, že by NKÚ mal právomoc rozhodovať o tom, či boli alebo neboli porušené právne predpisy (to, že NKÚ nevydáva rozhodnutie, je nakoniec zrejmé aj z toho, že po spracovaní protokolu nenasleduje vydanie rozhodnutia, ale iba vyhotovenie zápisnice, v ktorej Úrad uloží povinnosť predložiť opatrenia na odstránenie a písomnú správu o stave plnenia prijatých opatrení). Protokol teda zjavne nemá povahu rozhodnutia uvedeného v 194 ods. 2 a súd teda nie je viazaný právnymi názormi vyslovenými v protokole. Pokiaľ ide o listiny vypracované Ing. H., z dôvodu prehľadnosti sú úvahy súdu týkajúce sa ich hodnotenia uvedené v odseku 21. Pokiaľ ide predložené e-maily, preberací protokol, zásady nájmu, rozhodnutia MS SR, zápisnice z trestných konaní, podnety, podnikateľský zámer, výkaz ziskov a strát, rozhodnutie ÚVO, nájomné, resp. podnájomné zmluvy, súd týmto listinným dôkazom uveril, pretože v konaní nebola spochybnená ich pravdivosť a pravosť. Súd uveril aj výsluchom svedkov, nakoľko tieto boli výsluchy boli v podstatných bodoch zhodné. 5. Súd nevykonal dôkaz - vyjadrenie odborne spôsobilej osoby za účelom zistenia výšky odvodov z vyplatených odmien. Výška priznaných odmien je totiž zrejmá z iných dôkazov - z rozhodnutí konateľky. Pokiaľ žalobca týmto dôkazom chcel zistiť výšku odvodov zamestnávateľa a následne o túto sumu prípadne zmeniť žalobu, dôkazy sa vykonávajú za účelom preukázania už tvrdených skutočností a nie za účelom, aby žalobca práve na základe dôkazu mohol tvrdiť nové skutočnosti. 6. Rozhodnutie odôvodnil , podľa ktorého konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej spoločníkov, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti, podľa ktorého konatelia, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti, sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobili. Najmä sú povinní nahradiť škodu, ktorá spoločnosti vznikla tým, že a) poskytli plnenie spoločníkom v rozpore s týmto zákonom, b) nadobudli majetok v rozpore s , , podľa ktorého konateľ nezodpovedá za škodu, ak preukáže, že postupoval pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti. Konatelia nezodpovedajú za škodu spôsobenú spoločnosti konaním, ktorým vykonávali uznesenie valného zhromaždenia; to neplatí, ak je uznesenie valného zhromaždenia v rozpore s právnymi predpismi, spoločenskou zmluvou alebo stanovami alebo ak ide o povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Ak má spoločnosť zriadenú dozornú radu, konateľov nezbavuje zodpovednosti, ak ich konanie dozorná rada schválila.

7. Z citovaných ustanovení vyplýva, že konateľ zodpovedá za škodu: ak poruší svoje povinnosti (napr. povinnosť vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosť alebo povinnosť zaobstarať si všetky dostupné informácie a rozhodnúť na ich základe) a zároveň - ak spoločnosti vznikla škoda a zároveň - ak existuje príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a škodou. Ani v prípade kumulatívneho splnenia horuevedených predpokladov by však konateľ za škodu nezodpovedal, ak by preukázal, že na jeho strane je daný liberačný dôvod (či už napr. tzv. všeobecný liberačný dôvod uvedený v alebo osobitné liberačné dôvody - t.j. ak konateľ postupoval s odbornou starostlivosťou a zároveň v dobrej viere alebo ak vykonával uznesenie VZ).

8. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania ustálil, že žalobca zmluvou zo dňa 20.12. 2006 „prenajal“ spoločnosti VŠK K. s.r.o. športovú halu (a iné) - a to na obdobie od 1.1.2007 do 30. júna 2019 (viď č.l. 234); pre úplnosť sa žiada zdôrazniť, že v tom čase za žalobcu nekonala žalovaná, ale PhDr. S. S.. Z vykonaného dokazovania je pritom zrejmé aj to, že uzatvorenie zmluvy s takýmito parametrami (určenie ďalšej zmluvnej strany, doba trvania a výška odplaty) bolo výsledkom rozhodnutí jediného spoločníka žalobcu - t.j. S. K., pričom na tomto rozhodnutí participovalo okrem primátora aj mestské zastupiteľstvo. Ak však podpísaniu zmluvy zo dňa 20.12.2006 predchádzal zložitý rozhodovací proces (a to nielen na úrovni mesta, ale zjavne aj na úrovni subjektu, ktorý mestu športoviská daroval), podľa názoru súdu je sotva mysliteľné, aby žalovaná o cca. necelého 3,5 roka (doba od uzatvorenia zmluvy

do prijatia Zásad z 28.4.2010) začala vyvíjať aktivity, ktoré by mali viesť k zásadnej zmene parametrov vzťahu žalobca/VŠK K. s.r.o. Pokiaľ ide o „Zásady z 28.4.2010“ (č.l. 254), článok 2 týchto zásad znie „Zásady sú záväzné pre všetky subjekty vykonávajúce správu mestského majetku. Tieto zásady neplatia pre nájom NP v správe MŠK s.r.o. ...“. Mesto si totiž nepochybne uvedomovalo, že svoj majetok poskytlo nielen svojim rozpočtovým a príspevkovým organizáciám, ale že tento dalo aj do nájmu, resp. výpožičky subjektom, v ktorých malo majetkovú účasť. Pretože v konaní nebolo preukázané, že by mesto prijalo nejaký osobitný dokument upravujúci postup týchto subjektov, v ktorých malo majetkovú účasť, je racionálne vychádzať z toho, že práve „Zásady z 28.4.2010“ riešia aj problematiku subjektov, v ktorých malo majetkovú účasť - a to tak, že sa „iba“ zdôraznilo, že predmetné zásady sa na takéto subjekty neaplikujú (zjavne preto, že mesto v týchto subjektoch realizovalo svoje predstavy prostredníctvom výkonu práv spojených s jeho obchodným podielom v týchto subjektoch). Keďže pojem „správa“ použitý v Zásadách okrem správy majetku obce zahŕňa aj prenájom majetku obce alebo výpožičku majetku obce, z druhej vety článku 2 je zrejmé, že žalovaná nemala právnu povinnosť vykonať kroky smerujúce k zvýšeniu podnájomného za športovú halu. Žalovaná teda takúto neexistujúcu právnu povinnosť ani nemohla porušiť. Chýba teda základný predpoklad na vznik zodpovednosti za škodu a súd preto žalobu čo do zaplatenia sumy 147 185,94 Eur zamietol. Súd prvej inštancie zdôraznil, že k rovnakému záveru by viedol aj výklad pojmu „správa“ prezentovaný žalobcom a kontrolnou skupinou NKÚ, podľa ktorých „správou“ je iba správa vykonávaná rozpočtovými a príspevkovými organizáciami obce. V prípade takéhoto striktného výkladu by totiž už prvá veta článku 2 Zásad vylučovala záväznosť Zásad pre žalobcu. Pre úplnosť poukázal na to, že žalovanej vo vykonaní krokov smerujúcich k zvýšeniu podnájomného bránila aj zásada „ pacta sunt servanda“, ktorá vo svojom dôsledku znamená, že hoci by sa aj prípadne situácia na trhu zmenila a stúpli by ceny nájomného za športové haly, prenajímateľ takejto športovej haly sa musí počas platnosti uzatvorenej zmluvy (v danom prípade do roku 2019) uspokojiť s pôvodne dohodnutým nájomným. Táto zásada je nakoniec vyjadrená aj v článku 6.2 Zásad zo dňa 28.4.2010, v zmysle ktorého bolo možné podmienky vyplývajúce zo Zásad do zmlúv premietnuť až po skončení platnosti zmluvy. Zásadu „pacta sund servanda“ nakoniec ctil aj nový štatutárny orgán žalobcu, keď predmetnú zmluvu neukončil jednostranne, ale zmierom, ktorý však bol pre VŠK zjavne akceptovateľný iba za predpokladu, že žalobca mu vyplatí nie menej ako 20 000 Eur.

9. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobca zmluvou zo dňa 20.12.2006 dal do „nájmu“ Tenisovému klubu K. 4 tenisové dvorce vybudované na parcele KN č. 1238/20 (a iné) - a to na obdobie od 1.1.2007 do 30. júna 2020 (viď č.l. 239); zdôraznil, že v tom čase za žalobcu nekonala žalovaná, ale PhDr. S. S.. Pokiaľ ide o „Zásady z 8.4.2010“ (č.l. 260), článok 2 týchto zásad znie „Zásady platia pre orgány mesta, pracovníkov mesta a subjekty zriadené a založené mestom“. Tieto zásady sa teda vzťahovali aj na žalobcu (žalobca bol totiž zriadený práve mestom ). Z článku 5.5.2 týchto zásad však vyplýva, že nájomné stanovené týmito zásadami sa bude uplatňovať pri zmluvných vzťahoch uzatvorených po dni účinnosti zásad. Žalovanej teda z nových zásad nevyplynula povinnosť vykonať kroky smerujúce k zvýšeniu „nájomného“ za tenisové kurty (nakoľko nájomná zmluva na ne trvá až do roku 2020). Žalovaná teda takúto neexistujúcu právnu povinnosť ani nemohla porušiť. Chýba teda základný predpoklad na vznik zodpovednosti za škodu a súd preto žalobu čo do zaplatenia sumy 8 159,80 Eur zamietol. Pokiaľ ide o sumu 17 762,68 Eur, žalobca v žalobe tvrdí, že žalovaná zaplatila za „Oplotenie areálu letného kúpaliska K. - 1. etapa“ sumu 29 997,45 Eur, hoci toto dielo malo podľa znaleckého posudku hodnotu iba 12 234,77 Eur. Bolo teda dôkazným bremenom žalobcu, aby preukázal, že hodnota oplotenia bola iba 12 234,77 Eur. Za účelom preukázania tejto skutočnosti žalobca predložil „Odborné vyjadrenie č. 1/2015“ (č.l. 79) a „Doplnok č. 1 znaleckého posudku č. 23/2015“ (č.l. 106/181). Predmetné vyjadrenie a doplnok však neboli vypracované osobou, ktorú ustanovil procesný súd a nespĺňajú ani náležitosť uvedenú v a na tieto vyjadrenia je teda potrebné hľadieť nie ako na znalecké posudky, ale „iba“ ako na listinné dôkazy. Pri listinnom dôkaze pritom na jeho spochybnenie v podstate stačí, aby protistrana spochybnila pravdivosť listiny a aby uviedla, prečo listina nie je pravdivá. Žalovaná v súdenej veci skutočne poprela pravdivosť posudkov Ing. H., pričom aj navrhla dôkazy, ktoré pravdivosť listín spochybňujú. Týmito dôkazmi sú jednak výsluch svedka G., ktorý okrem iného uviedol, že pôvodné pätky boli kopané bagrom a teda mali veľký priemer - okolo 1 metra. Naproti tomu Ing. H. (ktorý však

pri búraní plota na rozdiel od svedka G. nebol) vychádzal z toho, že je nereálne, aby jedna pätka mala objem 0,5 m3 a následne preto za nereálne posúdil množstvo nakladanej, odvážanej a uskladnenej sute. Táto skutková okolnosť (t.j. aký bol objem starých pätiek) však zjavne hrala dôležitú úlohy pre stanovenie ceny. Pretože v znaleckom posudku nie sú založené podklady na posúdenie objemu týchto starých pätiek, súd tomuto listinnému dôkazu neuveril. V posudku nie sú pritom založené ani podklady o tom, za akú cenu výrobca v roku 2014 predával prefabrikované plotové dielce a súd preto nemôže preskúmať ani tvrdenie znalca, že ceny prefabrikátov sú nadsadené o 100%. V súvislosti s cenou akejkoľvek veci v podmienkach trhovej ekonomiky pritom platí, že cenu sa určuje na tej sume, kde sa stretáva konkrétny dopyt s konkrétnou ponukou. V danom prípade pritom žalovaná zisťovala, za akú cenu sú ochotní podnikatelia v stavebníctve ochotný ňou požadovaný plot postaviť a zistila, že firmy Valašsko SK, s.r.o. a K. Z. požadujú za postavenie takého istého plota ešte vyššiu sumu ako spoločnosť MONT, s.r.o. Podľa názoru súdu práve tá skutočnosť, že firmy Valašsko SK, s.r.o. a K. Z. za postavenie takého istého plota žiadali ešte viac ako 29 997,45 Eur najlepšie preukazuje, že cena plota nebola nižšia než 29 997,45 Eur. A naopak - skutočnosť, že na výzvu žalobcu sa neprihlásil nikto, kto by bol ochotný plot postaviť za 12 234,77 Eur tiež znamená, že záver Ing. H. nie je správny. Súd listinám spracovaných Ing. H. neuveril aj preto, lebo odôvodnenie týchto písomností nezodpovedá pravidlám logického myslenia v tej časti, kde znalec uvádza, že vychádzal z jednotkových cien aplikovaných v roku 1996 (viď č.l. 80). Podľa názoru súdu stavebné práce sú natoľko bežné, že znalec má mať priame vedomosti o cenách obvyklých v roku 2014 a nie je teda dôvod na to, aby tieto zisťoval nepriamo - t.j. indexáciou cien obvyklých v roku 1996 - a to naviac cien obvyklých v inom štáte. Pokiaľ žalobca predložil zmluvu o dielo zo dňa 22.11.2016, na základe ktorej Ing. I. N. mal zhotoviť betónový plot okolo bazéna za 13 989,60 Eur, žalobca nepreukázal, že ide o plot kvalitatívne porovnateľný s plotom, ktorý postavila spoločnosť MONT (na takéto porovnanie sú zjavne potrebné odborné vedomosti); ani táto zmluva teda nepreukazuje, že „Oplotenie areálu letného kúpaliska K. - 1. etapa“ malo hodnotu iba 12 234,77 Eur. Pretože žalobca nepreukázal, že mu vznikla škoda vo výške 17 762,68 Eur, chýba základný predpoklad na vznik zodpovednosti za škodu a súd preto žalobu čo do zaplatenia sumy 17 762,68 Eur zamietol.

10. Pokiaľ ide to, že žalovaná vyplatila zamestnancom v roku 2014 odmeny, hoci v tomto roku žalobca dosiahol stratu 46 066 Eur, je všeobecne známe, že primárnym motívom, prečo ľudia pracujú, je to, aby si zadovážili prostriedky na živobytie. Mzda je teda efektívny spôsob na to, aby zamestnávateľ svojich zamestnancov motivoval, aby vôbec pracovali a odmeny sú efektívny spôsob motivácie k tomu, aby zamestnanci pracovali viac a efektívnejšie. Spokojnosť zamestnanca so zárobkom pritom motivuje zamestnanca, aby ostal pracovať u svojho zamestnávateľa a nehľadal si prácu v inej firme. Z „Podnikateľského zámeru na rok 2014“ pritom okrem iného vyplýva aj to, že mzdy niektorých zamestnancov neboli upravované niekoľko rokov a že v ich mzdách nie je zohľadnená ani inflácia, ani reálna mzda v regióne, pričom mnohí zamestnanci sú zaškolení pre špeciálne stroje, zariadenia a prostriedky. Úlohou pre spoločnosť teda bolo zabezpečiť svojim zamestnancom porovnateľný príjem (viď č.l. 141). Je teda zrejmé, že bolo práve prejavom odbornej starostlivosti o záujmy spoločnosti, pokiaľ žalovaná rozhodla o vyplatení odmien zamestnancom. Žalobca pritom nepreukázal, že by existovala nejaká norma, ktorá by umožňovala žalovanej odmeny vyplácať iba v prípade účtovného zisku a súd preto dospel k záveru, že žalovaná tým, že zamestnancom vyplatila odmeny, neporušila žiadnu povinnosť. Aj v tomto smere teda chýba základný predpoklad na vznik zodpovednosti za škodu a súd preto žalobu zamietol. Pokiaľ ide o argument žalobcu, že podnikanie sa vykonáva za účelom dosiahnutia zisku (a že teda ak žalobca nemal zisk, žalovaná nemala odmeňovať pracovníkov), v prípade žalobcu zjavne nejde o spoločnosť založenú výlučne za účelom podnikania, ale žalobca má primárne iný účel (viď posledná veta ). Týmto iným účelom je to, aby v K.e bola k dispozícii infraštruktúra potrebná pre profesionálny aj amatérsky šport, a teda nie je v rozpore s týmto účelom, pokiaľ žalovaná za účelom dosiahnutia tohto cieľa (funkčnosti športovísk) dodatočne motivovala svojich zamestnancov tým, že im poskytla odmeny. Podľa názoru súdu prvej inštancie by v rozhodnutiach žalovanej o vyplatení odmien bolo snáď možné vidieť porušenie právnej povinnosti v tom prípade, ak by v dôsledku týchto jej rozhodnutí o vyplatení odmien bol prekročený objem prostriedkov vyčlenených v rozpočte na rok 2014 na „mzdové a sociálne náklady“; žalobca však nepreukázal, že v roku 2014 bolo vyplatených na tieto účely viac ako 340 778 Eur (č.l. 144).

Pokiaľ v súvislosti s odmenami priznanými v roku 2015 žalobca tvrdil, že žalovaná porušila Smernicu 3 - Mzdový poriadok zo dňa 1.1.2014, žalobca v konaní nepreukázal, že takýto mzdový poriadok existoval a najmä že obsahoval ustanovenia o výplate odmien v júli a decembri.

11. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa tak, že žalobcovi ako strane s plným úspechom priznal náhradu trov konania v rozsahu 100% trov potrebných na účelné uplatňovanie práva.

12. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca podľa , f), , pričom odvolanie sa týka nároku žalobcu vyplývajúceho z nevýhodných nájomných zmlúv, ktoré boli v rozpore so zásadami nájmu S. K.; nevýhodnej realizácie diela - oplotenie kúpaliska; odmeny vyplácané zamestnancom v čase, keď bola spoločnosť v strate a procesných pochybení súdu pri hodnotení dôkazov, nerešpektovanie Protokolu NKÚ ako Ústavu zriadeného kontrolného orgánu.

13. Pokiaľ sa týka prvého odvolacieho dôvodu, a to že nárok žalobcu vyplýva z nevýhodných nájomných zmlúv, ktoré boli v rozpore s prijatými zásadami nájmu S. K., tak uviedol, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým a právnym zisteniam v časti o náhradu škody spôsobenej uzatvorením resp. nezosúladením nájomných resp. podnájomných zmlúv s vtedy platnými zásadami nájmu a stanovenia cien nájmu pozemkov vo vlastníctve S. K. platných od 28.04.2010 a Zásadami nájmu a stanovenia cien nájmu nebytových priestorov vo vlastníctve S. K. platných od 01.05.2010, ako aj zákonom o majetku obcí. Dal do pozornosti , o majetku obcí, o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, , . V odvolaní v zmysle na vyššie uvedené citované ustanovenia nesúhlasil s výkladom súdu, ktorý v podstate nahrádzal vôľu mestského zastupiteľstva pri schvaľovaní zásad tak, že vôľou mestského zastupiteľstva bolo iba zdôrazniť, že orgán, ktorý zásady prijal slovo „správa“ chápal v čo najširšom zmysle ako činnosť, ktorej cieľom je vedenie nejakých záležitostí. Takýto výklad súdu zásad, ktoré prijalo mestské zastupiteľstvo je v príkrom rozpore so zákonom o majetku obcí a takýto výklad z uvedeného dôvodu nikdy mestské zastupiteľstvo ani mať nemohlo. V tomto smere považuje za hrubú svojvôľu súdu, ak rozhodnutia iných orgánov v tomto prípade mestského zastupiteľstva, si vykladá tak, aby v konaní mohol rozhodnúť v zmysle žalovanej. Uviedol, že účel zásad - stanovenie výšky nájmu na pozemkoch alebo nehnuteľnostiach majetku mesta bol taký, aby sa na nich vytváral zisk. Zotrval na názore, že bolo absolútnou svojvôľou žalovanej ak umožnila tretej osobe (VŠK K.) vytvárať ma mestskom majetku zisk, ktorý by inak mohla vytvárať sama. Táto tretia osoba navyše, ako bolo preukázané listinnými dôkazmi, dostávala na svoj chod dotácie z mesta. Do pozornosti odvolaciemu súdu dal jeho tvrdenie, že ak mali nehnuteľnosti slúžiť na verejný záujem, prečo žalovaná nepožiadala mestské zastupiteľstvo o výnimku z platných zásad. Žalovaná bola povinná v zmysle dať podnájomné zmluvy uzatvorené so súkromnými obchodnými spoločnosťami do súladu s Obč. zák. a ak tak neurobila, žalovaná ako vtedajšia konateľka nesie zodpovednosť. Žalobca preukázal, že žalovaná dala do podnájmu nehnuteľnosti za nízke nájomné a uvedené športoviská NP (nebytové priestory) slúžili na podnikanie (reštaurácia) s tým, že podnájomca na nich dosahoval zisk. Teda zisk dosiahol tretí subjekt.

14. Žalobca podal odvolanie aj v časti uplatneného nároku vo výške 17 762,68 Eur titulom náhrady škody za oplotenie areálu letného kúpaliska K. - prvá etapa, za ktoré žalovaná zaplatila 29 997,45 Eur napriek skutočnosti, že reálna cena tohto oplotenia bola iba 12 234,77 Eur. Výšku náhrady škody žalobca v konaní preukázal vypracovaným znaleckým posudkom, ktorý spĺňal náležitosti podľa . V tejto súvislosti poukázal na záver kontroly NKÚ, v ktorom sa konštatuje, že prostriedky vynaložené na oplotenie boli vynaložené nehospodárne. Žalovaná nepreukázala ako stanovila predpokladanú hodnotu zákazky, ktorej cenu stanovila tak, že sa takmer zhodovala s vysúťaženou cenou zákazky. Toto zjavné pochybenie žalovanej je v rozpore s keď neodborným spôsobom stanovila predpokladanú hodnotu zákazky.

15. Pri odvolacom dôvode týkajúceho sa vyplatenia odmien zamestnancom v čase, keď bola spoločnosť v strate žalobca poukázal na to, že konanie žalovanej je v rozpore s jej povinnosťou konať s odbornou starostlivosťou a spravovať majetok hospodárne a efektívne. Vyplácanými odmenami žalovaná zvyšovala stratu, čo mesto ako jediný spoločník muselo opäť formou dotácie do spoločnosti vložiť. Je zrejmé, že žalovaná z dotácií mesta platila iné výdavky a na vyplatenie odmien jej ostali

akoby vlastné príjmy. Toto považuje žalobca za nesprávne a zavádzajúce údaje účtovania. Žalovaná mala v prvom rade hospodáriť tak, aby všetky svoje náklady pokryla z vlastných zdrojov. Keby konala hospodárne a majetok spoločnosti ako haly, kurty, ihriská by prenajala podľa trhových cien, dosahovala by zisk, z ktorých by logicky bola oprávnená vyplácať aj odmeny. Žalovanej sa ľahko dávali odmeny zamestnancom pretože ich vykazovala ako stratu a túto stratu zaplatilo mesto ako jediný spoločník. Poukázal na to, že žalobca pod vedením žalovanej pri osobných nákladoch 304 000 Eur aj s odvodmi dosahoval stratu 42 000 Eur. Celkové náklady podľa výkazu ziskov a strát MŠK K. dosahovalo 1 087 000 Eur. Tržby z predaja služieb boli vo výške 240 000 Eur, tržby z predaja tovaru vo výške 2 000 Eur teda spolu žalobca dosiahol 242 000 Eur ako všetky vlastné príjmy. Osobné náklady boli v čiastke 304 000 Eur, čo znamená, že na tieto náklady (mzdy a odmeny) žalobcovi pod vedením žalovanej nestačili ani všetky vlastné príjmy. Z toho vyplýva, že žalovaná vyplácala aj mzdy vrátane odmien z dodatočných peňazí mesta a preto žalovaná nesprávne tvrdí, že ich vyplácala z vlastných príjmov. Súd prvej inštancie tejto argumentácii uveril bez toho, aby sa oboznámilo s predloženým dokladom - výkazom ziskov a strát a aby sa zaoberal argumentáciou NKÚ. Pokiaľ žalovaná v konaní viac krát argumentovala, že aj súčasný konateľ vyplatil odmeny a bol pritom v strate, tak odvolávanie sa na konanie iného konateľa nevylučuje jej zodpovednosť za svoje konanie, navyše keď odmeny, ktoré uvádza nie sú predmetom tohto konania. Žalobca je názoru, že žalovaná zodpovedá za škodu podľa .

16. Žalobca v odvolaní namieta procesné pochybenie súdu prvej inštancie jednak namieta odôvodnenie rozhodnutia, ktoré podľa jeho názoru je povrchné a rozporuplné a nezodpovedná právnej úprave posudzovaných vzťahov. Vytýka súdu prvej inštancie, že pri hodnotení dôkazov nevychádzal z ust. . Rozhodnutie považuje za arbitrárne, keď má za to, že ide o extrémny nesúlad právnych záverov s vykonaným dokazovaním, skutkovými a právnymi zisteniami, interpretácia je v extrémnom nesúlade s obsahom právnej praxe. V rozhodnutí neboli rešpektované kogentné normy, hodnotenie dôkazov bolo vykonané bez akéhokoľvek akceptovania racionálneho základu s tým, že žalovaná nepreukázala liberačné dôvody. V závere odvolania zdôraznil, že rozhodnutie súdu neposkytuje obraz o vykonaných dôkazoch, o zásadných tvrdeniach svedkov, o prednesoch sporových strán a nezainteresovanému čitateľovi rozhodnutie neposkytuje reálny a pravdivý obraz o jeho priebehu. Navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

17. K odvolaniu sa písomne vyjadrila žalovaná, ktorá navrhla odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a priznal žalovanej náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Podľa žalovanej odvolanie nie je dôvodné a nie je ani procesne správne, pretože žalobca v odvolaní neuviedol, voči ktorému výroku rozsudku prvej inštancie odvolanie smeruje. Žalobca formalisticky bez odôvodnenia odvolacie dôvody odôvodňuje na ust. , , , , neuviedol v podstate žiadne odôvodnenie, žiadnu argumentáciu pre preukázanie naplnenia takýchto odvolacích dôvodov. Žalovaná uviedla, že odvolací dôvod podľa zakladá odvolací dôvod pre prípad nesprávneho procesného postupu súdu a znemožnenie strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Poukázala na to, že žalobca bol v konaní zastúpený právnym zástupcom, podával ústne a písomné vyjadrenia, označoval dôkazy, mal možnosť predniesť záverečný návrh a z konania pred súdom prvej inštancie nedošlo k nesprávnemu procesnému postupu a je názoru, že práva žalobcu neboli porušené. Ustanovenie zakladá odvolací dôvod v prípade, ak súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Poukázala na to, že vyhodnotenie dôkazov resp. prípustnosť alebo neprípustnosť dôkazu je vo výlučnej právomoci súdu. Odvolací dôvod podľa je daný vtedy, ak súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalobca odvolaní nešpecifikoval v čom spočíval daný odvolací dôvod o nesprávnych skutkových zisteniach. Poukázala na to, že žalobca svoju skutkovú a právnu argumentáciu obracia voči Mestu K., nezaoberá sa skutočnosťami, ktoré sú predmetom konania, najmä si žalobca osvojuje právomoc súdu na výklad právnych predpisov. Uviedla, že súd prvej inštancie c žiadnom prípade nenahrádzal vôľu zastupiteľstva iba z dokazovania zo zmyslu a účelu Zásad nájmu vyvodil, že Mesto K. v danom čase skutočne nemienilo pre majetok, ktorý spravovalo MŠK K. s.r.o. a mestské organizácie určiť iný právny režim než vyplývalo zo Zásad uzatvárania zmlúv pre tretie subjekty.

Odvolací dôvod podľa spočíva v tom, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca protokol NKÚ povýšil nad rámec jeho právnej sily a žalovaná odmieta tvrdenia, že súd sa neoboznámil s protokolom NKÚ. Je názoru, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil dôkaznú silu protokolu NKÚ. Dala do pozornosti odvolaciemu súdu, že o predmetné konanie sa zaujímali aj poslanci MsZ K., a to nielen o výsledok sporu, ale aj ďalší postup. Hlavne k vyjadreniu právneho zástupcu, ktorý sa vyjadril k trovám konania tak: .. že ak nebude žalobca úspešný v spore, tak v zmysle toto zaplatí Najvyšší kontrolný úrad. Šéfredaktor K.ských listov vykonal dotaz na NKÚ a poskytol reakciu hovorkyne NKÚ, ktorá uviedla, že „závery a zistenia kontrolórov majú pre kontrolované subjekty odporúčací charakter. NKÚ SR nikdy nevstupoval a ani nebude vstupovať ako intervenient do súkromných sporov iných subjektov. Považujeme za bezpredmetné reagovať na tvrdenia, osobné pocity právneho zástupcu MŚK K. s.r.o., nakoľko nemajú žiadnu oporu v platnej legislatíve.“ V závere vyjadrenia k odvolaniu žalovaná poukázala na to, že právny zástupca žalobcu v priebehu konania nevzniesol žiadnu námietku k procesnému postupu súdu prvej inštancie a odvolacie dôvody uvedené v zmysle pís. b) e), , sú opakovanými tvrdeniami žalobcu, hlavne skutkového charakteru, ktoré buď boli predmetom hodnotenia zo strany súdu alebo sa netýkali predmetu konania, či nedôvodného akceptovania protokolu NKÚ.

18. Vyjadrenie žalovanej k odvolaniu bolo doručené žalobcovi, tento sa k vyjadreniu písomne vyjadril podaním zo dňa 19.07.2018 a uviedol, že súčasťou vyjadrenia žalovanej je i stanovisko šéfredaktora K.ských listov a vyjadrenie hovorkyne NKÚ a k tejto časti uvádza, že o trovách konania rozhoduje súd a vzhľadom k tomu, že predmetom sporu nie je určenie výšky trov konania, tak tento dôkaz nielenže nemá relevanciu v konaní, ale nemôže byť ako dôkaz použitý, nakoľko bolo konanie skončené a táto listina nespĺňa zákonné predpoklady podľa - novotyp v odvolacom konaní. Vyjadrenie hovorkyne NKÚ žalobca považuje za irelevantné. Vo vyjadrení žalobca zdôraznil, že odvolacie dôvody dostatočne špecifikoval v odvolaní, rozdelil ich do 4 špecifických oblastí a v každej časti (a, b, c, d) sa venoval takým pochybeniam v konaní, ktoré zakladajú nárok podľa , , . h) . V závere vyjadrenia žalobca uviedol, že zhrnul tie veci, s ktorými sa súd prvej inštancie nevysporiadal: s námietkou zaujatosti svedkov, s aplikáciou ust. , s protokolom NKÚ, s objektívnym hodnotením dôkazov strán sporu. Pokiaľ žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu poukázala na to, že právny zástupca žalobcu uviedol, že pridelený sudca sa považuje za osobu známu svojim neovplyvniteľným postojom je v rozpore s naším tvrdením v odvolaní. Žaloba je presvedčený, že súd rozhodol na základe svojvôle, pričom ale výra (pravdepodobne mal žalobca na mysli miera) svojvôľa nemožno spájať s výrazmi ovplyvniteľný, neovplyvniteľný. Navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

19. Žalovaná podala k vyjadreniu žalobcu zo dňa 19.07.2018 stanovisko zo dňa 26. júla 2018, v ktorom zotrvala na písomnom vyjadrení k odvolaniu a zotrváva na tom, že žalobca bližšie neodôvodnil dôvody odvolania, ktoré oprel o ust. , , h) , keď neodôvodnil čím súd prvej inštancie nesprávnym postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, ktoré dôkazy súd prvej inštancie nevykonal na zistenie rozhodujúcich skutočností, v čom dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a v čom má spočívať nesprávne právne posúdenie veci, pretože žalobca iba opakuje okruh svojich nárokov, ktoré v konaní uplatňoval. Poukázala na to, že okruh odvolacích dôvodov je prísne stanovený právnym predpisom, a to ods,. 1 , kde sa doslovne hovorí, že „odvolanie možno odôvodniť len tým, že: .... „ preto by samotné odvolanie resp. jeho odôvodnenie malo byť subsumovamné pod odvolacie dôvody, ktorých sa žalobca domáha, pričom, takéto odvolacie dôvody nie je možné nahradiť iba odkazom na okruh uplatnených nárokov alebo konštatovaní žalobcu bez bližšieho doplnenia dôvodov. Navrhol odvolaciemu súdy, aby rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil, priznal žalovanej náhradu trov konania, pretože nie sú tu dôvody pre zrušenie napadnutého rozhodnutia.

20. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť (ďalej len ), ktorým bol zrušený v znení neskorších predpisov.

21. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa a ,

že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu aj náležitosti podľa s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.

22. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa a , a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa , keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

23. Podľa ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti.

24. Podľa právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

25. Odvolací súd, ktorý pristúpil k rozhodovaniu v tejto veci po 1.7.2016, postupoval v odvolacom konaní v súlade s prechodným ustanovením podľa tohto zákona, pričom v súlade s posudzoval procesné podmienky úkonov vykonaných do 30.6.2016 za platnosti a účinnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len ). Odvolací súd tak rešpektuje základné princípy o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov a naplnenie princípu právnej istoty odvolacieho konania, ktoré začalo za platnosti a účinnosti skoršej úpravy procesného práva (, 2 ).

26. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, zaoberal sa tvrdeniami a dôkazmi strán v spore, dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami podľa a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď konanie o zaplatenie sumy 10 000 Eur zastavil, vo zvyšku žalobu zamietol a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V súlade s prvá veta odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie sa vysporiadal s podstatnými vyjadreniami strán sporu a preto postup odvolacieho súdu podľa tohto ustanovenia neprichádza do úvahy.

27. Za aplikácie posudzoval odvolací súd z úradnej povinnosti, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré prechádzalo rozhodnutiu vo veci, a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa a .

28. V rámci postupu podľa preskúmal odvolací súd odvolacie dôvody žalobcu podľa , , , , podľa ktorých súd prvej inštancie znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; podľa ktorých súd prvej inštancie nevykonal navrhované dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, podľa ktorých súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a pri rozhodovaní vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci a zo súdneho spisu odvolací súd zistil, že v konaní neboli porušené procesné ustanovenia uvedené podľa , , , . Z ust. vyplýva, že ide o prístup k zákonnému sudcovi, právo na prejednanie sporu, právo na poučenie, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, predniesť záverečnú reč, podávať opravné prostriedky. Z obsahu spisu odvolací súd nezistil, že by vyššie uvedený procesný postup bol porušený resp. že by súd prvej inštancie znemožnil žalobcovi uskutočňovať jemu patriace práva tak, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Žalobca bol v konaní zastúpený advokátom, ktorý pred súdom prvej inštancie nevzniesol žiadne námietky k citovanému ustanoveniu .

Pokiaľ žalobca vytýkal, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností podľa tak odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie vykonal rozsiahle dokazovanie a subjektívny názor žalobcu na dôkaz - hodnotenie dôkazu súdom prvej inštancie nezakladá stav nevykonania navrhovaného dôkazu tak, ako to má na mysli citované ustanovenie. Žalobca v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia ( ). S týmto tvrdením sa odvolací súd nestotožňuje a uvádza že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania správne ustálil, že žaloba bola podaná nedôvodne a pokiaľ žalobca tvrdil, že súd vec nesprávne právne posúdil, tak odvolací súd uvádza že samotná nespokojnosť s rozhodnutím súdu nie je dôvod na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia.

29. Primárne odvolací súd uvádza, že základom jeho rozhodnutia vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalobcu je aplikácia ustanovenia , pretože sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku súdom prvej inštancie. Na zdôraznenie správnosti tak skutkových ako aj právnych záverov vyjadrených v napadnutom rozsudku uvádza, že napadnutý rozsudok má všetky náležitosti riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Súd prvej inštancie sa jasným, zrozumiteľným spôsobom vyjadril k uplatnenému žalobcovmu nároku, ako aj k použitej obrane žalovaného. Súd prvej inštancie podrobne zdôvodnil uplatnený nárok žalobcu k obrane žalovaného ku každému tvrdeniu zaujal jasné stanovisko. Z titulu aplikácie ustanovenia k odvolacím dôvodom žalobcu odvolací súd uvádza, že pri takomto postupe, t.j. pri aplikácii , odvolací súd nie je povinný vo vzťahu k odvolacím dôvodom opätovne zopakovať tie skutkové a právne závery, ktoré už vyjadril v napadnutom rozhodnutí súd prvej inštancie a s ktorými sa odvolací súd stotožňuje, keď je postačujúce na ne len odkázať (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. , rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. ). Odôvodnenie napadnutého rozsudku má náležitosti vyžadované v ust. . V súlade aj s ustálenou judikatúrou Ústavného súdu SR, súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku dal odpoveď na všetky podstatné a právne významné okolnosti dané v sporovej veci. Rovnako aj vo vzťahu ku konaniu odvolacím súdom a k odôvodneniu jeho rozsudku sa poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. z 3. júla 2003, z ktorého vyplýva, že ani odvolací súd nemusí dať odpoveď na každý odvolací dôvod, len na ten, ktorý má pre vec podstatný význam. Podľa Nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 16. marca 2005, „ ... odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní“.

30. Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu aj odvolací súd tak ako súd prvej inštancie je názoru, že žaloba je nedôvodná. K odvolacej námietke žalobcu, že nájomné zmluvy, ktoré uzatvoril žalobca, boli v rozpore so Zásadami S. K. a preto uplatnený nárok v žalobe je dôvodný, odvolací súd uvádza, že táto odvolacia námietka je nedôvodná. Je treba zdôrazniť, že prevažná časť príslušných zmlúv, ktoré sú predmetom konania nepodpisovala žalovaná, ale tieto boli podpísané predošlým konateľom MŠK K. s.r.o. PhDr. S.. Zmluvami, ktoré sú predmetom konania bola žalovaná viazaná. Zmluvy boli pripravované a uzatvárané bez účasti žalovanej na úrovni S. K. a MŠK K. s.r.o., pričom vychádzali z účelového určenia predmetu nájmu. Preukázateľne nešlo o prejav vôle žalovanej, a preto porušenie ust. neprichádza v úvahu. Odvolací súd dáva do pozornosti Zásady S. K. o nájme nebytových priestorov, konkrétne čl. 2, v ktorom sa uvádza, že „zásady neplatia pre nájom nebytových priestorov v správe MŠK a pre nájom nebytových priestorov mesta určený pre organizácie zriadené mestom resp. s majetkovou účasťou mesta.“ V čl. 5 Zásad S. K. sú uvedené podmienky nájmu, uzatváranie zmluvných vzťahov a cena nájmu, pričom, v týchto článkoch sa uvádza postavenie prenajímateľa, postavenie nájomcu, ceny nájmu, lokality pre nájom, zľavy na nájomnom. Z obsahu spisu nevyplýva, že by Mesto K. malo výhrady voči žalovanej v čase keď pôsobila u žalobcu. Pokiaľ sa týka protokolu NKÚ a vytýkaným nedostatkom, tak tieto bez ďalšieho nemôžu byť na ťarchu žalovanej, týkajú sa predovšetkým S. K.. Žalobca postavil svoju žalobu na tom, že Zásady S. K. týkajúce sa nájmu a stanovených cien nájmu nebytových priestorov vo vlastníctve S. K. sa na MŠK K. s.r.o. vzťahujú (vychádzal z Protokolu NKÚ), ale z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie správne ustálil, že Zásady S. K. sa nevzťahujú na subjekt MŠK K. s.r.o. (konkrétne čl. 2), a s týmto názorom sa odvolací súd plne stotožňuje.

Pokiaľ sa týka odvolacieho dôvodu nevýhodnej realizácie diela oplotenie kúpaliska, tak súd prvej inštancie správne žalobu zamietol, pretože žalovaná sa nedopustila žiadneho konania, ktorým by porušila povinnosti a ktorými by spôsobila ujmu žalobcovi alebo Mestu K.. Znalecký posudok č. 7/2015 znalca Ing. Z. K. nebol ničím spochybnený. Žalobca nepreukázal, že došlo k ujme a k poškodeniu žalobcu alebo S. K.. Žalobca nepreukázal, že predmet plnenia - oplotenie kúpaliska nebol vykonaný riadne. Samotné porovnanie znaleckých posudkov nestačí k tomu, aby bola žalovaná zaviazaná zaplatiť 17 762,68 eur titulom náhrady škody. Pokiaľ sa týka vyplatenia odmien zamestnancom žalobcu, tak žalobca nepreukázal, že sa žalovaná dopustila pochybenia alebo že by porušila svoje povinnosti. Žalobca nepreukázal, že odmeny zamestnancov boli závislé na celkových výsledkoch žalobcu, alebo že by boli neprimerané, nedôvodné. Práve naopak, žalovaná v konaní predložila dôkazy o tom, že v období kedy súd prvej inštancie rozhodoval, boli vyplácané zamestnancom odmeny. Ani na odvolací dôvod týkajúci sa procesného pochybenia súdu pri hodnotení dôkazov, a to nerešpektovanie Protokolu NKÚ ako zriadeného kontrolného orgánu, nie je dôvodný. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na predchádzajúce odôvodnenie rozhodnutia týkajúce sa uvádzaného procesného pochybenia žalobcom podľa , , , , a to sa týka aj hodnotenia Protokolu NKÚ. Odvolací súd uvádza, že závery a zistenia NKÚ majú odporúčací charakter a bez ďalšieho samé o sebe nemôžu byť rozhodujúce pre rozhodnutie v danej veci. Ak by chcel byť žaloba úspešný, musel by preukázať porušenie povinnosti žalovanou a vznik škody. V sporovom konaní ako je spor medzi žalobcom a žalovanou majú strany sporu povinnosť tvrdenia, na ktorú nadväzuje a s ktorou súvisí dôkazná povinnosť podľa . Nesplnenie povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti má za následok procesný neúspech v spore. V sporovom konaní zaťažuje povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť predovšetkým žalobcu a napriek tomu, že žalobca v konaní tvrdil určité skutočnosti, tieto v konaní nepreukázal. Žalobca podal odvolanie proti celému rozsudku aj proti zastavujúcej časti o zaplatenie 10 000 eur, avšak tento výrok neodôvodnil, preto odvolací súd výrok súdu prvej inštancie, ktorým konanie zastavil čo do zaplatenia sumy 10 000 eur potvrdil. Súd prvej inštancie sa riadne v odôvodnení rozhodnutia vysporiadal so skutočnosťami a tvrdeniami strán sporu. Odvolacie dôvody nie sú také, aby mohli privodiť zmenu konajúcim súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu alebo jeho právneho posúdenia. Ako vyplýva z vyššie uvedeného na podstatné odvolacie dôvody odvolací súd nemohol prihliadnuť, pretože ich vyhodnotil ako nedôvodné.

31. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku o náhrade trov konania, o ktorých rozhodol súd prvej inštancie za aplikácie vychádzajúc zo zásady zodpovednosti za výsledok a miery úspechu. Úspešnej žalovanej súd prvej inštancie priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

32. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a a žalovanej ako úspešnej strane sporu priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník za dodržania zásad podľa .

33. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) :

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( )

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( )

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( )

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, )

- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, )

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa ). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).