Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_31Ek-614-2019.pdf
PDF · 93.04 KB
Case nature
Subarea
31Ek/614/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: M - SILNICE SK s.r.o., so sídlom Kysucká cesta 3, 010 61 Žilina, IČO: 36833380, v zast.: JUDr. Martin Olos, advokát so sídlom Karola Kašjaka 1, 013 13 Rajecké Teplice, proti povinnému: 1) Heavy Workers, s. r. o., so sídlom Slovenského raja 157/45, 053 11 Smižany, IČO: 47508175, 2) E. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. raja XXX/XX, XXX XX J., o vymoženie 18372,18 EUR s príslušenstvom, o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie o sťažnosti oprávneného voči uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica vydaného vyšším súdnym úradníkom, sp. zn. 31Ek/614/2019 zo dňa 27.05.2019, takto
rozhodol:
Súd sťažnosť oprávneného z a m i e t a .
odôvodnenie:
1/ Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným tunajšiemu súdu dňa 21.04.2019 domáhal od povinného 1/ a 2/ vymoženia sumy 18 372,18 Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves, č.k. 13Cb/58/2018-125 zo dňa 07.03.2019.
2/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 27.05.2019 rozhodnutie, ktorým návrh na vykonanie exekúcie voči povinnému 2/ zamietol, a to z dôvodu konkurzu vyhláseného na jeho majetok. Lustráciou v súdnych registroch zistil, že uznesením Okresného súdu Košice I sp. zn. 31OdK/326/2018, zverejneného v Obchodnom vestníku č. 158/2018 dňa 16.08.2018, bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka: Maroš Koval, narodený: 26.05.1986, bytom: Slovenského raja 157/45, 053 11 Smižany, podnikajúci pod obchodným menom: Maroš Koval - Stavex, s miestom podnikania: Slovenského raja 157/45,053 11 Smižany, IČO: 50273931, ktorému bol ustanovený správca Ing. Peter Duhoň, so sídlom kancelárie Učňovská č. 1, 040 15 Košice - Šaca. V uvedenom uznesení súd zároveň rozhodol o oddlžení povinného a vyzval veriteľov na prihlásenie pohľadávok v lehote 45 dní od vyhlásenia konkurzu, pričom účinky vyhlásenia konkurzu nastávajú odo dňa nasledujúceho po dni zverejnenia tohto uznesenia v Obchodnom vestníku, t. z. 17.08.2018. Na základe výzvy súdu oprávnený uviedol, že s povinnými nemal uzavretú písomnú zmluvu o dielo, na základe ktorej vznikol záväzok medzi oprávneným a povinnými. U povinného 2/ ide navyše o ručiteľský záväzok za záväzky povinného 1/. Oprávnený ďalej uviedol, že v danej veci bol vydaný právoplatný rozsudok, ktorý bol vydaný cca 7 mesiacov po oddlžení povinného 2/, ktorý v základnom konaní nenamietal oddlženie. Exekučný súd podľa neho nie je oprávnený preskúmavať vecnú správnosť exekučného titulu, tobôž posudzovať hmotnoprávne vzťahy a riešiť otázky, o ktorých už právoplatne rozhodol civilný súd v základnom konaní. Vyšší súdny úradník poukázal na ustanovenie § 167f zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZoKR“), podľa ktorého jedným z účinkov vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka, je zákaz začatia a vedenia exekučného konania a obdobného vykonávacieho konania (daňové exekučné konanie), a povinnosť rozhodnúť o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená len v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Za úplne irelevantné považoval tvrdenie oprávneného, že povinný 2/ oddlženie nenamietal už v základnom konaní. Je povinnosťou exekučného súdu ex lege skúmať v prípade
vyhlásenia oddlženia na povinného formou konkurzu, či vymáhaná pohľadávka má byť upokojená vo vyhlásenom konkurze alebo môže byť predmetom exekučného konania, tak ako to súdu ukladá ust. § 166e a 167f ZoKR. Exekučné konanie bolo vedené na podklade exekučného titulu, ktorým je Rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves č. k. 13Cb/58/2018 - 125 zo dňa 07.03.2019 a ktorým bola povinným uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 18.372,18 Eur s úrokom z omeškania 8,00% ročne zo sumy 18.372,18 Eur od 30.12.2016 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur. Na základe uvedeného mal za preukázané, že povinní sa dostali do omeškania s plnením nároku už 30.12.2016. Vymáhaná pohľadávka vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz (t. z. pred 17.08.2018), z čoho vyplýva, že uvedenú pohľadávku je možné uspokojiť voči povinnému 2/ len vo vyhlásenom konkurze, inak sa oddlžením dlžníka v rozsahu určenom súdom stáva nevymáhateľnou. Preto návrh oprávneného vo vzťahu k povinnému 2/ z dôvodu vyhlásenia konkurzu na jeho majetok podľa § 167f ZoKR v spojení s ustanovením § 53 ods. 3 písm. b) Exekučného poriadku, zamietol.
3/ Proti rozhodnutiu bola v zákonom stanovenej lehote podaná sťažnosť oprávneného, v ktorej uviedol, že uznesenie je vecne nesprávne, zakladá sa na nesprávnom právnom posúdení vecí a nesprávnom vyhodnotení skutkového stavu. S povinným 2/ Marošom Kovalom, nar. 26.05.1986, trvale bytom Slovenského raja 157/45, 053 11 Smižany nemal uzavretú písomnú zmluvu, na základe ktorej vznikol záväzok medzi ním a povinnými 1/, 2/. U povinného 2/ ide navyše o ručiteľský záväzok za záväzky povinného 2/. Nejde o ručenie podľa Občianskeho zákonníka (ako tvrdil vyšší súdny úradník), alebo o ručenie podľa Obchodného zákonníka. S povinným 1/ taktiež nemal uzavretú písomnú zmluvu o dielo, pričom povinný 2/ prevzal ručiteľský záväzok za plnenie záväzkov povinného 1/, ktoré mohli vzniknúť až následne (v budúcnosti, pro futuro). Povinnému 2/ vznikol ako ručiteľovi záväzok až vtedy, keď tento vznikol samotnému dlžníkovi - povinnému 1/ a neuspokojil ho sám dlžník (povinný 1/). Je nesporné, že v danej veci bol vydaný právoplatný rozsudok, ktorý bol vydaný cca 7 mesiacov po oddlžení povinného 2/ (nie pred oddlžením, čo je podstatné). Súd konanie vo vzťahu k povinnému 2/ nezastavil a ani žalobu nezamietol, pričom jedine konajúci civilný súd mal právomoc rozhodnúť, či vo vzťahu k povinnému 2/ vydá rozsudok alebo nie. Povinný 2/ sa voči exekučnému titulu neodvolal, pričom ak by s ním nesúhlasil, mohol sa odvolať. Ingerencia exekučného súdu by s poukazom na konanie povinného 2/ v aktuálnej fáze exekučného konania plne nahrádzala činnosť všeobecného súdu v základnom civilnom sporovom konaní a exekučný súd by de facto konal ex offo za povinného 2/ (ktorý v súdnom konaní nenamietal oddlženie), čo je v exekučnom konaní neprípustné. V danej veci sa pritom môže povinný 2/ brániť iba skutočnosťami, ktoré nastali po vydaní exekučného titulu (nie však pred vydaním exekučného titulu) a spôsobili zánik nároku alebo zánik jeho vymáhateľnosti. Takéto skutočnosti však po vydaní exekučného titulu objektívne nenastali. Nie je však možné nerešpektovať právoplatné účinky exekučného titulu. Exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať vecnú správnosť exekučného titulu, tobôž posudzovať hmotnoprávne vzťahy a riešiť otázky, o ktorých už právoplatne rozhodol civilný súd v základnom konaní. Povinný 2/, pokiaľ žalovaný nárok bol nevymáhateľný, sa mohol v základom konaní brániť, a to už podaním odvolania alebo dovolania, čo však vôbec neučinil. Podstatné je, že všeobecný súd žalobu voči povinnému 2/ nezamietol a ani konanie voči povinnému 2/ nezastavil a vydal exekučný titul. Exekučný súd napokon nie je nadradeným súdom vo vzťahu ku všeobecnému civilnému súdu a ani mu neprislúcha právomoc akokoľvek revidovať rozsudky všeobecných súdov. Napadnuté uznesenie preto navrhol zrušiť.
4/ Pred rozhodnutím o sťažnosti bol na základe výzvy súdu predložený spis Okresného súdu Spišská Nová Ves, sp. zn. 13Cb/58/2018. Sudca nahliadnutím doň zistil, že žalobca (oprávnený v exekučnom konaní) si voči povinným z titulu zmluvy o dielo, na základe faktúr č. 10160036 zo dňa 30.09.2016 a č. 10160054 zo dňa 05.11.2016, žalobou podanou na súde dňa 09.05.2017 uplatnil pohľadávku v celkovej výške 18 372,18 Eur s príslušenstvom. Žalovaný 1/ (povinný 1/ v exekučnom konaní) bol objednávateľom, s ktorým žalobca na základe jeho objednávky č. 138/2016 zo dňa 25.08.2016 uzavrel zmluvu o dielo podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka. Žalovaný 2/ (povinný 2/ v exekučnom konaní) ako konateľ žalovaného 1/ súčasne v objednávke žalovaného 1/ č. 138/2016 písomne prevzal ručiteľský záväzok na záväzky žalovaného 1/ z titulu ceny diela. Pred podaním žaloby žalobca bezúspešne vyzval žalovaného 1/ a žalovaného 2/ (ako ručiteľa) na splnenie záväzkov.
5/ Sudca nahliadnutím do Obchodného vestníka č. 230/2018 zo dňa 29.11.2018 ďalej zistil, že v ňom bol zverejnený oznam správcu o zrušení konkurzu vedeného pod sp. zn. 31OdK/326/2018 z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu (§ 167t ods. 1 ZoKR). Oznámením v obchodnom
vestníku sa konkurz na majetok povinného zrušil, čím zároveň zanikla funkcia správcu a zástupcu veriteľov.
6/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok (ďalej len „Exekučný poriadok“) sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
7/ Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
8/ Podľa § 239 ods. 1, 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
9/ Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
10/ Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
11/ Podľa § 53 ods. 3 písm. b/ Exekučného poriadku súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak sú tu dôvody, pre ktoré by exekúcia musela byť zastavená alebo do vydania poverenia na vykonanie exekúcie vzniknú dôvody na zastavenie exekučného konania, okrem späťvzatia návrhu na vykonanie exekúcie.
12/ Podľa § 53 ods. 4 prvá veta Exekučného poriadku súd z dôvodov podľa odseku 3 návrh zamietne celkom alebo sčasti.
13/ Podľa § 61k ods. 1 písm. d/ Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
14/ Podľa § 166a ZoKR ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a 166c), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky: a) pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len "rozhodujúci deň"), b) budúca pohľadávka ručiteľa, spoludlžníka alebo inej osoby, ktorej vznikne pohľadávka voči dlžníkovi, ak bude za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred rozhodujúcim dňom, c) pohľadávka, ktorá vznikne v súvislosti s vypovedaním zmluvy alebo odstúpením od zmluvy (§ 167d), ak ide o zmluvu uzatvorenú pred vyhlásením konkurzu.
15/ Podľa § 166e ods. 1, 2 ZoKR o oddlžení rozhodne súd v uznesení o vyhlásení konkurzu alebo v uznesení o určení splátkového kalendára tak, že dlžníka zbavuje všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a) v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze alebo splátkovým kalendárom. V uznesení súd uvedie znenia zákonných ustanovení, ktoré upravujú, o ktoré dlhy ide. Oddlžením sa pohľadávky, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a), bez ohľadu na to, či boli alebo neboli prihlásené, stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné v rozsahu, v ktorom ho súd zbavil dlhov.
16/ Podľa § 166e ods. 4 ZoKR na nevymáhateľnosť pohľadávky voči dlžníkovi súd prihliadne aj bez námietky dlžníka. Orgán verejnej moci je povinný hľadieť na dlžníka vo vzťahu k pohľadávke, ktorá sa stala nevymáhateľná (§166b), ako by na neho hľadel, keby rozhodol o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky.
17/ Po preskúmaní sťažnosti voči uzneseniu vyššieho súdneho úradníka sudca konštatoval, že bola podaná včas, no nie je dôvodná, nakoľko vyšší súdny úradník vydal vecne správne rozhodnutie.
18/ Exekučný súd už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov na poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa zaoberá tým, či rozhodnutie (iný titul) uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom, ktorý na to mal právomoc, či je vykonateľné po stránke formálnej a materiálnej, či oprávnený a povinný sú vecne legitimovaní, či je exekúcia navrhovaná v takom rozsahu, ktorý stačí k uspokojeniu oprávneného a či vymáhané právo nie je prekludované. Exekučný súd je povinný návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť, ak už pri postupe podľa § 53 ods. 1 Exekučného
poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný. Medzi dôvody, pre ktoré súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne podľa § 53 ods. 3 písm. b/ Exekučného poriadku patria dôvody, pre ktoré by exekúcia musela byť zastavená, pričom dôvody zastavenia exekúcie sú ďalej upravené v § 61k ods. 1 a § 61n Exekučného poriadku. Podľa § 61 ods. 1 písm. d/ Exekučného poriadku sú dôvodom zastavenia exekúcie skutočnosti brániace vymáhateľnosti exekučného titulu. Exekučný súd pri skúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a jeho príloh neposudzoval vecnú správnosť rozsudku a jeho postup nesmeroval k „zrušeniu“ tohto rozhodnutia; exekučný súd si ani neosvojoval postavenie odvolacieho súdu.
19/ Dôvodom zamietnutia návrhu na vykonanie exekúcie voči povinnému 2/ bol konkurz vyhlásený na jeho majetok uznesením Okresného súdu Košice I, sp. zn. 31OdK/326/2018, ktoré uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestník č. 158/2018 dňa 16.08.2018. Konkurz však bol ešte v novembri 2018 oznámením správcu zrušený (OV č. 230/2018 z 29.11.2018). Toto zrušenie konkurzu sa ale nedotýkalo oddlženia dlžníka (povinného 2). Veriteľ, ktorý bol dotknutý oddlžením sa môže domáhať zrušenia oddlženia dlžníka, ak preukáže nepoctivosť zámeru dlžníka pri oddlžení. Vyhlásenie konkurzu, ktoré je jednou z foriem oddlženia dlžníka podľa ZoKR predstavuje zákonnú prekážku vymáhania niektorých typov pohľadávok oprávneného v exekučnom konaní. ZoKR ďalej upravuje v ustanovení § 166e ods. 2, že v prípade oddlženia dlžníka (povinného) konkurzom sa pohľadávky, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze bez ohľadu na to, či boli alebo neboli prihlásené, stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné v rozsahu, v ktorom ho súd zbavil dlhov. Na nevymáhateľnosť prihliada súd ex offo (§ 166e ods. 4 ZoKR) .
20/ Oprávnený sa bránil tvrdením, že má voči povinnému 2/ pohľadávku priznanú súdom a i napriek oddlženiu povinného 2/ sa táto môže v exekúcii vymáhať. S jeho názorom sa sudca nestotožnil z ďalej uvedených dôvodov.
21/ Oprávnený tvrdil, že pohľadávka, ktorú má voči povinnému 2/ vznikla z titulu ručenia v súvislosti so zmluvou o dielo, pričom však nejde o ručenie ani podľa Obchodného ani podľa Občianskeho zákonníka. Oprávnený však nekonkretizoval o aké ručenie by sa potom malo jednať (pričom všeobecnými predpismi súkromného práva upravujúcimi ručenie sú Obchodný a Občiansky zákonník), a nevyplývalo to ani z exekučného titulu, nakoľko ide o kontumačný rozsudok, ktorý bližšie odôvodnenie neobsahuje. Preto po nahliadnutí do predloženého spisu Okresného súdu Spišská Nová Ves, sp. zn. 13Cb/58/2018, sudca konštatoval, že medzi oprávneným a povinnými sa jednalo o obchodnoprávny vzťah, a to vzhľadom na povahu subjektov podľa § 261 ods. 1 a ods. 7 § Obchodného zákonníka.
22/ Pohľadávka je obsahom záväzkového práva a prislúcha veriteľovi. V prípade, že ide o pohľadávku splatnú, nazýva sa nárokom (uplatniteľným na súde). Zákonnému pojmu „vymáhateľná pohľadávka“ zodpovedá taká pohľadávka, ktorú možno úspešne vymáhať pred súdom v základnom konaní (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 23.12.1999, sp. zn. 3Cdo 102/99, R 44/2001). Pohľadávka oprávneného vznikla na základe zmluvy o dielo, ktorú uzavrel s povinným 1/ a za ktorú ručil povinný 2/. Pohľadávku si oprávnený v základnom konaní uplatnil z titulu ceny diela, ktorú povinnému 1/ (žalovanému 1/ v základnom konaní) vyfakturoval faktúrou č. 10160036 zo dňa 30.09.2016, splatnou dňa 09.11.2016 a faktúrou č. 10160054 zo dňa 05.11.2016, splatnou 29.12.2016. Nakoľko pohľadávku žalovaný 1/ neuhradil, na jej úhradu vyzval ešte pred začatím základného konania aj ručiteľa (žalovaný 2/ v základnom konaní). V čase podania žaloby (09.05.2017) tak voči žalovanému 1/, ale aj žalovanému 2/ musel mať žalobca (splatnú) pohľadávku a táto bola aj vymáhateľná, keďže k oddlženiu došlo až v priebehu základného konania. Bez existencie takej pohľadávky voči žalovaným 1/ a 2/ by sa potom nemohol v základnom konaní úspešne domáhať svojho nároku. Pohľadávka sa právoplatnosťou rozhodnutia stáva tzv. judikovanou pohľadávkou, pričom však v tomto momente pohľadávka nevzniká, súd ju vo svojom rozhodnutí nekonštituuje, ale deklaruje. Obdobný právny názor vyslovil aj Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 1Obdo V 13/2005 z 27.04.2006, v zmysle ktorého nemožno súhlasiť s názorom, že sporná pohľadávka sa stane pohľadávkou až rozhodnutím súdu. Pohľadávka nepochybne môže existovať aj bez ohľadu na to, či to deklaruje nejaké rozhodnutie súdu alebo iného orgánu, ako aj bez ohľadu na to, či to dlžník uznáva alebo nie. Predsa záväzok (záväzkový vzťah spravidla) nevzniká na základe rozhodnutia súdu, ale právo a plnenie (pohľadávka) vzniká spravidla z právnych úkonov (§ 488, § 489 Občianskeho zákonníka), a to objektívne a súdne rozhodnutie až následne deklaruje existenciu (ale nezakladá vznik) príslušného právneho úkonu a deklaruje už existujúcu povinnosť (napr. povinnosť zaplatiť) plniť, a to aj s príslušenstvom (úroky sa prisudzujú nie odo dňa vydania súdneho rozhodnutia, ale odo dňa, keď je dlžník v omeškaní).
23/ Vyšší súdny úradník správne vyhodnotil ako nedôvodnú námietku oprávneného, že exekučný súd nemohol opätovne preskúmať pohľadávku voči povinnému 2/, ktorá mu bola priznaná exekučným titulom. V exekučnom konaní súd neskúmal pohľadávku oprávneného ako takú, ale skutočnosti, či na základe oddlženia povinného 2/ ju možno v exekúcii vymáhať. Pokiaľ súd už v základnom konaní neprihliadal na vyhlásený konkurz a oddlženie žalovaného 2/ (v spise Okresného súdu Spišská Nová Ves sa nenachádzala konkurzná lustrácia na žalovaného 2/), neznamená to, že na ne nemá prihliadať exekučný súd. Otázka vymáhateľnosti pohľadávky v prípade, že bol dlžník oddlžený rozhodnutím konkurzného súdu, nie je hmotnoprávnou otázkou, ktorú je oprávnený posúdiť súd iba v základnom konaní. Na nevymáhateľnosť sa v zmysle § 166e ods. 4 ZoKR prihliada aj bez námietky v každom type súdneho konania, vrátane exekučného. Nevymáhateľnosť nastáva ex lege, a preto citácia príslušného ustanovenia zákona plní len poučovaciu povinnosť. Ak si veriteľ v konkurze neprihlási niektorú z pohľadávok uvedenú v § 166a, táto sa stáva v celom rozsahu nevymáhateľná. Nevymáhateľné pohľadávky môže dlžník splniť, ale veriteľ ich nemôže voči dlžníkovi vymáhať.
24/ Na základe uvedeného tak možno uzavrieť, že pohľadávka oprávneného vznikla ešte v roku 2016, pred vznikom exekučného titulu ako i pred rozhodujúcim dňom v zmysle § 166a písm. a/ ZoKR, keďže účinky vyhlásenia konkurzu nastali dňa 17.08.2018 (dňom nasledujúcim po zverejnení rozhodnutia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku). Okresný súd Košice I, ako konkurzný súd, dlžníka (povinného v exekučnom konaní) uznesením zo dňa 16.08.2018, sp. zn. 31OdK/326/2018, zbavil všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v tomto konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze. Pohľadávka oprávneného voči dlžníkovi (povinnému 2/ v exekúcii) pritom spadala do kategórie pohľadávok, ktoré sa môžu uspokojiť len v konkurze a nepatrila medzi pohľadávky, ktoré sú oddlžením nedotknuté (§ 166c ZoKR). Preto rozhodnutím o oddlžení dlžníka sa v zmysle § 166e ods. 2 ZoKR stala nevymáhateľnou a na nevymáhateľnosť bol súd povinný prihliadať z úradnej moci, a to bez ohľadu na to, či bola priznaná (súdnym) rozhodnutím, v dôsledku čoho na ňu nemožno viesť exekúciu. Preto vyšší súdny úradník správne návrh oprávneného na vykonanie exekúcie voči povinnému 2/ podľa ustanovenia § 53 ods. 3 písm. b/ Exekučného poriadku zamietol.
25/ Na základe uvedeného sudca sťažnosť oprávneného voči uzneseniu vydaného vyšším súdnym úradníkom, sp. zn. 31Ek/614/2019 zo dňa 27.05.2019, ako nedôvodnú podľa ustanovenia § 250 ods. 1 CSP zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustné odvolanie.