Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_5Co-41-2019.pdf
PDF · 142.04 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/41/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Janky Richterovej v právnej veci žalobcu: Združené pozemkové spoločenstvo Bačkovík, IČO: 35 555 599, so sídlom Bačkovík, zastúpené advokátskou kanceláriou Dalibor Tverďák, advokátska kancelária so sídlom: Krmanova 1, Košice proti žalovanému: Madeross s.r.o., IČO: 45 303 789, so sídlom: Košická 37, Bratislava, zastúpený advokátskou kanceláriou JUDr. Daniel Blyšťan, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom: Užhorodská 21, Košice, o určenie neplatnosti Rámcovej kúpnej zmluvy zo dňa 31.05.2012, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č.k. 17C/77/2014-416 zo dňa 11.10.2018, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žalobcovi sa p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že Rámcová kúpna zmluva zo dňa 31.05.2012 je neplatná. Žalobcovi priznal súd priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v pomere 100 %.
2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil podľa § 34, § 35 ods. 1, 2, 3, § 37 ods. 1, 2, § 447 Občianskeho zákonníka, § 266 ods. 1, § 409 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, § 20 ods. 1, 2, 3 zák.č. 181/1995 Z.z. o pozemkových spoločenstvách a vecne tým, že žalobca sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 28.03.2014 domáhal určenia neplatnosti „Rámcovej kúpnej zmluvy“ (ďalej len „zmluva“), ktorá bola dňa 31.05.2012 uzavretá medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov F.. S. P.M., F.. O. K., H. Š., F.. S. Y., znaleckým posudkom č.XX/XXXX, oboznámil sa s originálom Rámcovej kúpnej zmluvy zo dňa 31.05.2012, čestného prehlásenia zo dňa 28.12.2013, výpisu z registra pozemkových spoločenstiev, Zmluvy o založení združeného pozemkového spoločenstva v obci Bačkovík, výzvou žalovaného na plnenie zo zmluvy adresované žalobcovi zo dňa 11.02.2014, ako aj ďalším obsahom spisového materiálu a zistil nasledovné: Dňa 31.05.2012 bola uzavretá „Rámcová kúpna zmluva“ medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim podľa § 409 a nasl. Obchodného zákonníka. V článku I. bod 1 zmluvy „sa predávajúci zaviazal pravidelne kupujúcemu dodávať drevnú surovinu vo forme drevných výrezov v triedach I. tr. - V. tr. na základe jednotlivých objednávok kupujúceho, a to minimálne v rozsahu 200 m3 mesačne (vypočítaný ako priemerný mesačný odber v roku) podľa potreby kupujúceho“. V článku I. bod 2 zmluvy sa kupujúci zaväzuje ním objednanú drevnú surovinu riadne a včas prebrať, písomne potvrdiť jej prevzatie a zaplatiť predávajúcemu kúpnu cenu vo výške a za platobných podmienok dohodnutých v čl. II. zmluvy. Predávajúci sa v článku VI. zmluvy zaviazal dodávať tovar
kupujúcemu na základe prijatých objednávok v plnom rozsahu a podľa jeho požiadaviek. V prípade ak predávajúci bez objektívnych dôvodov, ktoré nemohol ovplyvniť nedodá alebo odmietne dodať tovar, považuje sa predmetná skutočnosť za podstatné porušenie zmluvy zo strany predávajúceho. Podľa článku IV. bod 8, v prípade ak bude kupujúci v omeškaní s úhradou kúpnej ceny prevyšujúcej 5000 € a ani v dodatočnej lehote 45 dní odo dňa doručenia písomnej výzvy predávajúceho na úhradu neuhradí dlžnú sumu, považuje sa predmetná skutočnosť za podstatné porušenie zmluvy zo strany kupujúceho. V článku VIII. boli dojednané zmluvné pokuty. Zmluva bola dojednaná na dobu určitú - 60 mesiacov odo dňa jej podpisu zmluvnými stranami.
4. Listom zo dňa 11.02.2014 žalovaný vyzval žalobcu na plnenie zo zmluvy zo dňa 31.05.2012 vzhľadom na skutočnosť, že do mesiaca október 2013, t.j. viac ako 16 mesiacov odo dňa podpisu zmluvy si svoje povinnosti, napriek objednávkam žalovaného, neplnil. Žalobca bol upozornený na to, že svojím konaním porušil a naďalej porušuje uzavretú zmluvu, čím vzniká žalovanému škoda z titulu ušlého zisku ako aj ďalšia súvisiaca škoda. Poukázal na ustanovenie článku VIII. zmluvy, ktorým bola v prípade porušenia zmluvných podmienok dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 30 000 €. Žalovaný žiadal žalobcu o plnenie si svojich povinností zo zmluvy, v opačnom prípade si uplatní nárok na náhradu škody a zmluvnú pokutu. Dňa 28.12.2013 spísali F.. O. K., H. Š., F.. Z. G. a F.. S. P., že Rámcovú kúpnu zmluvu zo dňa 31.05.2012 uzavretú medzi obchodnou spoločnosťou Madeross s.r.o. a Združeným pozemkovým spoločenstvom v Bačkovíku nikdy nepodpísali, nikdy nebolo výborom schválené a odhlasované uznesenie na uzavretie takejto zmluvy. Žalobca v konaní namieta absolútnu neplatnosť Rámcovej kúpnej zmluvy zo dňa 31.05.2012 z viacerých dôvodov:
- nedostatok vôle na uzavretie právneho úkonu z dôvodu, že zmluva nie je opatrená podpismi najmenej dvoch štatutárnych zástupcov,
- zmluva je v článkoch IV. bod 3, IV. bod 6, IV. bod 7, VI. bod 2, VI. bod 3, VII. bod 1 uzavretá v prospech žalovaného, je v rozpore so zásadami pocitového obchodného styku a ustanoveniami Obchodného zákonníka,
- ustanovenie článku I bod 1 označil za nezrozumiteľné, neurčité a nemožné plnenie.
5. Na pojednávaní súdu právny zástupca žalobcu predniesol žalobu zhodne s jej písomným zdôvodnením a dodal, že dňa 19.10.2013 sa konala členská schôdza žalobcu, na ktorej došlo k výmene vedenia. Na schôdzi bol prítomný aj štatutárny zástupca žalovaného Z. G., ktorý práve tam spomenul existenciu zmluvy. Žalobca do tej doby žiadnu vedomosť o existencii zmluvy nemal, preto sa obrátil na predchádzajúcich štatutárnych zástupcov P., Š. M. K., ktorí zhodne uviedli, že o existencii takejto zmluvy vedomosť nemajú a nikdy ju nepodpísali, o čom spísali dňa 28.12.2013 čestné prehlásenie. Pri kontrole všetkých dokladov žalobca ani originál ani kópiu zmluvy nenašiel. Žalobca vyzval žalovaného na predloženie originálu zmluvy avšak bezúspešne. Následne im Z. G. odovzdal kópiu zmluvy, ktorá je opatrená celkovo tromi podpismi, originál predložený žalovaným však je opatrený štyrmi podpismi.
6. O. Č. pred súdom uviedla, že je štatutárnou zástupkyňou žalobcu od 19.10.2013, kedy sa konala schôdza z dôvodu, že pri kontrole hospodárenia bolo z účtovných dokladov zistené nehospodárne nakladanie s majetkom. Práve z toho dôvodu bola zvolaná mimoriadna členská schôdza, na ktorej sa okrem iných zúčastnil aj Z. G. ako jeden z vlastníkov časti lesov a člen združenia. Barbierik mal dlhy voči združeniu z obdobia keď figuroval v obchodnej spoločnosti DREVO-COMLEX, ktorá si neplnila svoje záväzky voči žalobcovi. Vtedy G. spomenul uvedenú Rámcovú kúpnu zmluvu. Z. S. G. pred súdom vypovedal, že ako štatutárny zástupca žalovaného odkupoval od žalobcu už v minulosti drevnú hmotu na základe ústnych dohôd a keďže obchoduje aj s inými dodávateľmi, s ktorými má uzavreté písomné zmluvy, oslovil P. a navrhol mu aby takúto písomnú zmluvu uzavreli. Všetky podmienky zmluvy prerokoval s P., ten mal k dispozícii aj návrh zmluvy. Konečnú verziu zmluvy odovzdal P. na výročnej členskej schôdzi, ktorá sa konala na Obecnom úrade v Bačkovíku. Počas prestávky v kuchynke obecného úradu bolo občerstvenie a tam bol aj celý výbor, s P. otvorene rozprávali o obsahu zmluvy, teda všetci prítomní členovia výboru museli vedieť, čo podpisujú. P. mu povedal, že zabezpečí podpisy aj ostatných členov a zmluvu si zobral. G. potom zo schôdze odišiel a zmluvu nechal P., ktorý mu ju následne doniesol už podpísanú.
7. Rozsudkom Okresného súdu Košice-okolie č.k. 5T/190/2014-460 zo dňa 07.06.2017 bol Z. S. G. uznaný za vinného za skutok, ktorého sa dopustil v období od marca 2013 do apríla 2013, v lesnom poraste majiteľom ktorého je Združené pozemkové spoločenstvo Bačkovík, v lese „Dulník“ kde
uskutočnil nedovolený výrub a odvoz 98,89 m3 dreva tým spôsobom, že pilčíkovi S. H.J. predložil súhlas na ťažbu dreva, čím majiteľovi spôsobil škodu vo výške 9 071,70 €. Za uvedený prečin krádeže mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov s podmienečným odkladom na 20 mesiacov a povinnosťou zaplatiť poškodenému škodu vo výške 9 071,70 €. Z obsahu odôvodnenia rozsudku bolo zistené, že štatutárny zástupca žalobcu Z. S. G. mal už z minulosti dlh voči spoločenstvu vo výške 14 000 €, preto si peniaze mal odrobiť vykonaním bezplatného rozvozu dreva pre podielníkov. Drevo mal ťažiť aj v iných lokalitách, kde bola ťažba dovolená ale aj tam mali byť prekročené limity. Po uvedených zisteniach bol zvolený nový výbor spoločenstva. Pred vyšetrovateľom Z. S. G. vypovedal, že v roku 2012 nemal so Združeným pozemkovým spoločenstvom Bačkovík uzavretú kúpnu zmluvu, túto uzavrel až v roku 2013 (č.l. 230).
8. Svedkovia F.. S. P., H. Š. M. F.. O. K. vypovedali po poučení o povinnosti vypovedať pravdu a následkoch krivej výpovede zhodne tak, že Rámcovú kúpnu zmluvu zo dňa 31.05.2012 nepodpísali. Potvrdili, že podpis vyzerá ako ich podpis ale vzhľadom na technické možnosti mali za to, že ich pravý podpis bol technickými prostriedkami prenesený na uvedenú zmluvu. Z ich výpovede súd ďalej zistil, že už v minulosti obchodoval žalobca s obchodnou spoločnosťou Drevo-Compex, ktorej bol G. konateľom. Táto firma sa voči žalobcovi zadlžila preto sa dohodli, že dlh si G. odpracuje tak, že bude rozvážať drevo pre podielnikov. Do roku 2013 žalobca s Maderossom s.r.o. neobchodoval, prvé drevo odobral práve v roku 2013. Návrh rámcovej zmluvy nikdy G. nepredložil. Svedok P. tvrdil, že výročná schôdza sa nekonala 31.05.2012 ale 08.05.2012 pamätá si to, lebo bol štátny sviatok. G. nepredložil na tejto schôdzi žiaden návrh zmluvy ani nežiadal aby štatutárni zástupcovia zmluvu podpísali. Keďže v konaní vyšli najavo okolnosti, ktoré spochybňujú pravosť podpisov štatutárnych zástupcov žalobcu na Rámcovej kúpnej zmluve zo dňa 31.05.2012, súd uznesením zo dňa 28.10.2015, č.k. 17C/77/2014-92 ustanovil v konaní znalca S.. K. S. K.., zapísaného v zozname znalcov Ministerstva spravodlivosti SR pre odbor písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo. Jeho úlohou bolo posúdiť originalitu podpisov na spornej zmluve zo dňa 31.05.2012, či dátumy a podpisy zmluvných strán sú vyhotovené perom alebo prostredníctvom technického zariadenia, či odtlačky pečiatok na zmluve sú vyhotovené odtlačením pravých pečiatok alebo prostredníctvom technického zariadenia, či sú všetky strany textu zmluvy vyhotovené na tom istom technickom (reprografickom) alebo inom zariadení, či došlo k neoprávnenému zásahu do textu zmluvy (doplnenie, zmena, vynechanie časti textu). V znaleckom posudku č. XX/XXXX znalec konštatoval, že podpisy na originály spornej zmluvy sú vyhotovené písacím prostriedkom, nejde o reprodukciu ani inak prekopírované zápisy. Otlačky pečiatok sú vyhotovené odtlačením pečiatky, t.j. nejde o reprodukciu ani inak prekopírované odtlačky, nebolo zistené použitie viacerých zariadení na vytlačenie jednotlivých strán zmluvy, všetky strany boli vyhotovené na druhovo zhodnom zariadení, zmluva nevykazuje žiadne znaky, ktoré by svedčili o doplnení, zmene alebo vynechaní časti textu, zmluva bola opatrená podpismi zmluvných strán až po vytlačení textu zmluvy.
9. Žalobca po vypracovaní znaleckého posudku navrhoval doplniť dokazovanie o ďalší znalecký posudok, ktorým by bolo jednoznačne zistené, či podpisy F.. P., K., F.. Š.V. na spornej zmluve sú ich pravými podpismi. Uznesením zo dňa 02.08.2016, č.k. 17C/77/2014-132 súd v konaní ustanovil znalkyňu S.. V. K., zapísanú v zozname znalcov Ministerstva spravodlivosti SR pre odbor písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo, ktorej úlohou bolo určiť pravosť podpisov F.. S. P.M., F.. O. K. M. H. Š. na Rámcovej kúpnej zmluve zo dňa 31.05.2012. Znalkyňa v znaleckom posudku č. XX/XXXX konštatovala, že všetky podpisy na zmluve sú pravé. Žalobca sa domáhal neplatnosti kúpnej zmluvy z viacerých dôvodov:
- nedostatok vôle - zmluvu nepodpísali štatutárni zástupcovia žalobcu, ich podpisy boli technickými prostriedkami prenesené na zmluvu, resp. ich podpisy na zmluve nie sú pravé. Tieto tvrdenia žalobcu boli vyvrátené vykonaným znaleckým dokazovaním, keď znaleckým posudkom č. XX/XXXX vypracovaným znalkyňou S.. V.Y. K. bolo konštatované, že všetky podpisy za predávajúceho na spornej zmluvy sú pravými podpismi a znaleckým posudkom č. XX/XXXX S.. K. S. K.. bolo zistené, že podpisy F.. Š., K. M. F.. P.M. neboli na kúpnu zmluvu prenesené žiadnymi technickými prostriedkami, nejde teda o reprografiu ale o podpisy vykonané písacím prostriedkom. Z originálu zmluvy tiež vyplynulo, že túto za žalobcu podpísal F.. S. P. M. F.. O.M. K. M. H. Š..
10. Tvrdenie žalobcu, že podpisy na zmluve nie sú pravými podpismi štatutárnych zástupcov žalobcu, resp. ich pravé podpisy boli technickými prostriedkami prenesené na zmluve, čím nebola naplnená ich vôľová zložka na uzavretie zmluvy, bolo v konaní vyvrátené znaleckým dokazovaním. Z obsahu výpisu z registra pozemkových spoločenstiev Okresného úradu Košice - okolie (č.l. 249) bolo zistené, že v období od roku 2003 do roku 2014 bol predsedom výboru žalobcu F.. O. K. a jeho tajomníkom H.
Š.. Uvedené osoby zmluvu za žalobcu podpísali a ak ju podpísal aj F.. P.Á., ktorý v tom čase nebol predsedom výboru bol jeho podpis nadbytočný a nemôže spôsobiť neplatnosť zmluvy. Zmluva bola podpísaná predsedom výboru a jeho tajomníkom, čím bola splnená podmienka hlavy VIII., článku I, bod. 2 Zmluvy o založení združeného pozemkového spoločenstva v obci Bačkovík ako i ustanovenie § 20 ods. 3 zák.č. 181/1995 Z.z. Zo žiadneho ustanovenia zmluvy o založení spoločenstva ani zo zákona nevyplýva, že by sa na platnosť zmluvy vyžadovalo prerokovanie výborom. Súd teda konštatuje, že pre nedostatok vôle zmluva nie je neplatná.
11. Neplatnosť zmluvy z dôvodu, že táto je v článkoch IV. bod 2, IV. bod 3, IV. bod 6, IV. bod 7, VI. bod 2, VI. bod 3, VII. bod 1 uzavretá v prospech žalovaného, je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a ustanoveniami Obchodného zákonníka súd uvádza nasledovné: Článok IV. bod 2 zmluvy špecifikuje minimálne údaje, ktoré musí obsahovať faktúra vystavená predávajúcim, medzi ktorými je aj IČ pre DPH predávajúceho, číslo kúpnej zmluvy a deň jej uzavretia, uvedenie kúpnej ceny s DPH a bez DPH. Žalobca namietal, že ide o nesplniteľnú podmienku zmluvy pretože žalobca nie je a nikdy ani nebol platcom DPH, preto by túto podmienku zmluvy nikdy nemohol splniť, a tiež nemohol vystaviť faktúru s uvedením ceny bez DPH a s DPH. Žalobca ako kupujúci by nikdy nemohol vystaviť faktúru so stanovenými minimálnymi náležitosťami, čím by sa kúpna cena nikdy nestala splatnou.
12. Podľa článku IV. bod 3 zmluvy: „splatnosť kúpnej ceny - faktúr bude minimálne 45 dní odo dňa doručenia riadneho daňového dokladu - faktúry kupujúcemu“ - uvedené ustanovenie v zmluve je skutočne nezrozumiteľné a neurčité, keď sa kupujúcemu ukladá lehota na zaplatenie kúpnej ceny v lehote minimálne do 45 dní od doručenia riadnej faktúry kupujúcemu, pričom ustanovenie nevymedzuje maximálnu dobu, po ktorú je kupujúci povinný kúpnu cenu predávajúcemu za dodaný tovar zaplatiť. Uvedené ustanovenie sa potom dostáva do rozporu s článkom IV. bod 8 zmluvy, podľa ktorého: „v prípade pokiaľ je kupujúci v omeškaní s úhradou kúpnej ceny prevyšujúcej sumu 5000 € a ani v dodatočnej lehote 45 dní odo dňa doručenia písomnej výzvy predávajúceho na úhradu dlžnej sumy, neuhradí dlžnú kúpnu cenu, považuje sa predmetná skutočnosť za podstatné porušenie zmluvy zo strany kupujúceho“. Ak nie je jednoznačne stanovená lehota splatnosti kúpnej ceny, nie je potom ani možné jednoznačne stanoviť, kedy sa kupujúci dostáva so zaplatením kúpnej ceny do omeškania, a kedy je predávajúci oprávnený písomne vyzvať kupujúceho na úhradu dlžnej sumy. Pri takejto formulácii splatnosti kúpnej ceny by sa kupujúci v podstate nikdy nedostal do omeškania, keďže zmluvne nie je uvedený presný čas plnenia ale iba minimálny čas plnenia. Tento nedostatok však sám o sebe ešte nespôsobuje neplatnosť zmluvy z dôvodu, že ak by aj nebola lehota splatnosti uvedená vôbec platí, že kupujúci je povinný zaplatiť kúpnu cenu prvý deň po tom, čo ho o zaplatenie predávajúci požiada. Ak by teda kupujúci nezaplatil kúpnu cenu do 45 dní od doručenia faktúry, bol by predávajúci oprávnený vyzvať ho písomne na jej úhradu po uplynutí uvedenej lehoty 45 dní. Nasledujúci deň by sa potom kupujúci už dostal do omeškania. Ustanovenia týkajúce sa kúpnej ceny - lehota splatnosti odo dňa doručenia riadneho daňového dokladu, samé o sebe nemôžu spôsobiť neplatnosť právneho úkonu, pretože zákonným výkladom tohto nejasného a nezrozumiteľného ustanovenia môžeme zistiť končenú splatnosť kúpnej ceny. Ustanovenie článku IV. bod 3 zmluvy, obsahuje špecifikáciu minimálnych (podstatných) náležitostí daňového dokladu, ktorý je predávajúci povinný doručiť kupujúcemu, od ktorého sa ďalej odvodzuje povinnosť kupujúceho zaplatiť kúpnu cenu. Uvedené náležitosti a to konkrétne uvedenie IČ pre DPH predávajúceho, uvedenie ceny s DPH a bez DPH a označenie faktúry číslom kúpnej zmluvy sú náležitosťami, ktoré predávajúci nie je schopný do vystavenej faktúry uviesť, pretože Rámcová kúpna zmluva nie je opatrená žiadnym číslom a žalobca ako predávajúci nie je platcom DPH. Podľa názoru súdu ani uvedené ustanovenie nemôže spôsobiť absolútnu neplatnosť zmluvy. Podstatnými náležitosťami kúpnej zmluvy podľa Obchodného zákonníka sú: a) určenie zmluvných strán, b) vymedzenie predmetu kúpy, c) záväzok predávajúceho dodať predmet kúpnej zmluvy kupujúcemu a previesť na neho vlastnícke právo k tomuto predmetu, c) kúpna cena a záväzok kupujúceho ju zaplatiť. Podľa zásady neformálnosti obchodno-záväzkových vzťahov môže byť kúpna zmluva uzavretá písomne, ústne ale aj konkludentne. Z obsahového vymedzenia kúpnej zmluvy podľa § 409 ods. 1 ObZ vyplývajú jej podstatné náležitosti, ktorých absencia by mohla spôsobiť neplatnosť zmluvy. Vzhľadom na to, že označenie náležitosti faktúry nie sú podstatnou náležitosťou kúpnej zmluvy, nemôže spôsobiť nejasnosť toho ustanovenia neplatnosť celej zmluvy / Podľa článku IV. bod 6 zmluvy, „v prípade, že kupujúci nebude schopný dodržať lehotu splatnosti z dôvodu prechodnej platobnej neschopnosti, predávajúci sa zaväzuje neprerušiť dodávku predmetu plnenia“. Podľa článku IV. bod. 7 zmluvy „predávajúci sa zaväzuje nepodmieňovať dodávku predmetu plnenia kupujúcemu úhradou všetkých predošlých faktúr po lehote splatnosti“. V oboch prípadoch ide bezpochyby o ustanovenia, ktoré predstavujú značnú
výhodu výkonu práva pre kupujúceho, v úhrne s ustanovením predošlých článkov IV. bod 2 a článku IV. bod 3 právo nemôže byť vykonávané spôsobom, ktorým je bezdôvodne upierané základné právo druhému účastníkovi záväzkového vzťahu, nemôže viesť k jeho mimoriadnemu zaťaženiu, resp. k nevyváženosti vzájomných práv a povinností. Tieto ustanovenia sú v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, pretože kupujúci ako účastník právneho vzťahu pri presadzovaní svojich záujmov zneužíva svoje práva na úkor druhej strany, výkon jeho práv jednoznačne smeruje v horeuvedených ustanoveniach zmluvy k poškodeniu druhej strany s cieľom dostať ju do nepriaznivej situácie. Zmyslom ustanovenia § 265 Obchodného zákonníka je neposkytnúť právnu ochranu v prípadoch, ak sa právo vykonalo v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Uplatní sa najmä v situácii, ak sa priznanie uplatneného nároku javí vo väzbe na okolnosti prípadu ako krajne nespravodlivé. Za výkon práva odporujúceho zásadám poctivého obchodného styku súd okrem ustanovenia článku IV. bod 6 zmluvy pojednávajúce o platobnej neschopnosti kupujúceho a článku IV. bod 7 zmluvy o nepodmieňovaní dodávky predmetu plnenia úhradou všetkých predošlých faktúr kupujúcim považoval aj ustanovenie článku IV. bod 3 zmluvy- splatnosť kúpnej ceny kupujúcim. Zásada poctivého obchodného styku je výrazom konkretizácie všeobecnejších morálnych zásad a noriem vyjadrených v pojme dobré mravy. Ide o konkretizáciu noriem morálny na oblasť aplikácie konkrétnych spoločenských vzťahov, ktorými sú obchodné záväzkové vzťahy. Podľa § 265 ObZ výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku nepožíva právnu ochranu, následkom porušenia zásady poctivého obchodného styku však nie je neplatnosť právneho úkonu. Žalobca dôvodil neplatnosť zmluvy poukazujúc aj na článok I. bod 2 zmluvy, ktorý odkazuje na platobné podmienky stanovené v článku II. pričom článok II. neupravuje platobné podmienky ale čas plnenia. Platobné podmienky upravuje až článok III. zmluvy.
13. V tejto súvislosti súd konštatuje, že nemožno uvažovať o nejasnosti zmluvy ale o chybu, ku ktorej došlo v jej písaní, keď namiesto článku III. (cena predmetu zmluvy) bol uvedený odkaz na článok II (čas plnenia). Podľa názoru súdu ide oba o chybu v písaní, ktorá nevyvoláva neplatnosť právneho úkonu, pretože význam (obsah) prejavu vôle je nepochybný (odkaz na ustanovenie zmluvy pojednávajúceho o cene tovaru). K chybe došlo iba pri písomnom vyhotovovaní právneho úkonu, pravdepodobne nepozornosťou, bez vplyvu na slobodu, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť prejavu vôle a bez pôsobenia omylu. Toto pochybenie nemôže spôsobiť čiastočnú ani absolútnu neplatnosť právneho úkonu.
14. Za dôvod absolútnej neplatnosti zmluvy súd považoval ustanovenie článku I bod 1 podľa ktorého: „predávajúci sa na základe tejto zmluvy zaväzuje pravidelne dodávať kupujúcemu drevnú surovinu vo forme drevných výrezov v triedach I. tr. - V. tr. (ďalej len predmet zmluvy) na základe jednotlivých objednávok kupujúceho, a to minimálne v rozsahu 200 m3 mesačne (vypočítaný ako priemerný mesačný odber v roku) podľa potreby kupujúceho“. Uvedené ustanovenie súd považoval za neurčité a nezrozumiteľné s nemožným predmetom plnenia. Ak by žalovaný požadoval mesačne dodať i len minimálne množstvo 200 m3 drevnej hmoty mesačne, predstavoval by ročný objem 2 400 m3 čo je nemožné plnenie, pretože by sa ním zásadným spôsobom prekročil rozsah nielen obvyklej ale aj povolenej ťažby dreva. Navyše stanovením minimálneho množstva bez toho aby bolo stanovené maximálne množstvo by mohlo dôjsť k situácii, že by kupujúci požadoval od predávajúceho neobmedzené množstvá drevnej hmoty a v prípade jej nedodania by voči žalobcovi mohol uplatňovať zmluvné sankcie. Žalobca v zmysle stanov sústreďuje svoju činnosť na uspokojovanie potrieb svojich členov, ktorých zásobuje palivovým drevom, jeho prioritou nie je predaj dreva tretím subjektom. Žalovaný považoval námietky žalobcu v tejto súvislosti za špekulatívne, s cieľom ex post ospravedlniť skutočnosť, že žalovanému podľa zmluvy drevná hmota nikdy dodaná nebola. Zmluvu považoval za platnú, poukázal na zmluvnú voľnosť v Obchodnoprávnych vzťahoch.
15. Svedok F.. S. Y. má so žalobcom uzavretú zmluvu o poskytovaní služieb odborného lesného hospodára. Vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že na 10 ročné obdobie sa vypracováva program starostlivosti o lesy, v predchádzajúcom období to bolo na roky 2003 - 2012, kedy bola stanovená ročná ťažba cca do 12 500 m3, z čoho sa vyťažilo 48 %. Z týchto 48 % išlo 50 % na palivo pre členov združenia. Uvedený les má 180 ha, z čoho väčšina porastov tvorí buk a dub. Keďže životnosť jedného stromu je asi 100 rokov, výrub sa realizuje tak, aby bola ťažba nižšia ako je stanovený plán, pretože v opačnom prípade by za 20 rokov nemali vlastníci čo rúbať. Ak program starostlivosti o lesy stanovuje ročný limit ťažby na 12 500 m3, potom rozhoduje členská schôdza každoročne koncom zimy aké množstvo bude ten-ktorý konkrétny rok vyťažené. Lesný hospodár im v tomto smere dáva odporúčania, v ktorých porastoch je možné ťažiť a spolu idú potom do lesa vyznačiť konkrétne porasty určené na výrub. Množstvo určené
na výrub je závislé od budúcich kupujúcich, od ceny dreva na trhu, v roku 2014 sa z dôvodu veternej kalamity znížila cena dreva, preto sa neťažilo skoro vôbec. Ak by sa vlastníci rozhodli za jeden rok vyťažiť 10 000 m3 drevnej hmoty bol by takýto postup v rozpore so zákonom o lesoch, ktorý hovorí presne o maximálnej ploche, ktorú je možné v jednom roku vyťažiť a ďalšiu plochu k nej priradiť až potom, keď na pôvodnej ploche dosiahli nové porasty určitú výšku. V období od roku 2013 do roku 2022 bola určená ročná ťažba cca 15 000 m3. K Rámcovej kúpnej zmluve svedok uviedol, že ak v nej bolo dohodnuté množstvo dreva minimálne v objeme 200 m3 mesačne, čo ročne predstavuje minimálne 2 400 m3 ide o nereálny údaj, takéto množstvo dreva sa v tom období nedalo vyťažiť bez toho, aby nebol porušený zákon. Les vtedy nebol ešte natoľko omladený, aby bolo možné vyťažiť také množstvo pre jedného odberateľa. Svedok si nepamätal, že by v roku 2012 bol prítomný na členskej schôdzi, na ktorej sa rozhodovalo o množstve výrubu drevnej hmoty a on ako hospodár by takéto množstvo neodsúhlasil. Uviedol, že aj keď v období od roku 2012 bol stanovený plán ťažby 12 500 m3 na rok, bolo takéto množstvo možné vyťažiť iba teoreticky, prakticky však nie z dôvodu, že les nebol pripravený na ďalší výrub. Ak by došlo k holorubu, boli by s tým spojené ďalšie náklady na výsadbu mladých stromov, starostlivosť o ne, vyžínanie a pod.
16. Z obsahu zápisníc z výročných členských schôdzí žalobcu súd zistil, že v roku 2011 bolo vyťažených 522,75 m3 dreva, v roku 2014 bola odsúhlasená ťažba dreva v množstve 300 m3, v roku 2015 bola odsúhlasená ťažba dreva na palivo aj na predaj v rozsahu 500 - 600 m3, v roku 2016 - 750 m3, v roku 2017 - 800 m3. Z ročnej evidencie výkonov v lesných porastoch za rok 2013 bolo zistené, že vyťažených bolo 1 243 m3 dreva z toho náhodná ťažba 742 m3, v roku 2014 bolo vyťažených 791 m3 drevnej hmoty, v roku 2015 - 827 m3 dreva, v roku 2016 - 716 m3 dreva, v roku 2017 - 692 m3 dreva.
17. Štatutárny zástupca žalovaného s výpoveďou svedka nesúhlasil, mal za to, že svedok ju prispôsobuje tak, aby vyznela v prospechu žalobcu. Sám je vlastníkom časti uvedeného lesa a poberal väčšinu palivového dreva keď on už nemal záujem o palivové drevo ťažili ostatní vlastníci. Bývalý predseda združenia v roku 2012 bol oboznámený s lesným hospodárskym plánom, odsúhlasil uzavretie zmluvy, v ďalšom 10 ročnom období, od roku 2013 bolo možné vyťažiť 15 400 m3, preto tvrdil, že toto množstvo bolo možné vyťažiť aj prakticky nie len teoreticky. Nesúhlasil ani s obsahom zápisníc z výročných členských schôdzí žalobcu ohľadom odsúhlaseného množstva ročnej ťažby dreva, ktoré boli takto stanovené nie z dôvodu, že by nebolo možné vyššie množstvo vyťažiť ale z dôvodu, že vyššie množstvo vyťažiť nechceli práve z dôvodu, že považovali zmluvu za neplatnú. Okrem toho zo zmluvy nevyplýva, že by žalobca musel dodať drevnú hmotu z výrubu drevného porastu alebo z iného zdroja. Nemožno teda hovoriť o nemožnosti plnenia. Žalovaný sa mohol domáhať dodatočnej nemožnosti plnenia zo zmluvy, ktorá ním nebola tvrdená ani zistená, pričom samotná nemožnosť plnenia nespôsobuje dodatočnú neplatnosť zmluvy. Právny zástupca žalovaného poukázal na ustanovenie § 325 ObZ podľa ktorého, ak strany majú vzájomné záväzky, môže sa splnenia záväzku druhou stranou domáhať len tá strana, ktorá svoj záväzok už splnila alebo je pripravená a schopná ho splniť súčasne s druhou stranou, ibaže zo zmluvy, zo zákona alebo z povahy niektorého záväzku vyplýva niečo iné (zánik záväzku splnením) a § 427 ObZ o povinnosti kupujúceho prezrieť si tovar.
18. Žalobca k námietke žalobcu, že plniť mohol aj z iného zdroja ako výrubom lesného porastu uviedol, že nikdy nekupoval drevnú hmotu od iného dodávateľa, svoju činnosť vykonáva podľa § 3 ods. 1 zák.č. 181/1995 Z.z., podnikateľskú činnosť podľa Obchodného zákonníka nevykonáva.
19. Právny úkon sa musí urobiť zrozumiteľne a vážne. Tieto náležitosti prejavu sa musia skúmať so zreteľom na právny význam, ktorý sa prikladá zrozumiteľnosti a určitosti, s prihliadnutím na to, že zrozumiteľnosť a určitosť súvisí so schopnosťou zrozumiteľne najmä písať a určitým spôsobom používať vyjadrovacie prostriedky. Právny úkon je určitý len vtedy, keď nie je vnútorne rozporný jeho obsah alebo keď prípadný rozpor možno odstrániť výkladom (výklad však nemôže dopĺňať právny úkon) alebo použitím dispozitívnych ustanovení zákona namiesto neurčitých častí prejavu vôle. Zrozumiteľnosť prejavu však sama osebe neznamená aj určitosť právneho úkonu. Možnosť predmetu plnenia je vyjadrením možnosti predmetu právneho úkonu. Možnosť plnenia sa posudzuje zásadne objektívne a skúma sa k okamihu urobenia právneho úkonu (počiatočná nemožnosť plnenia). Neskoršia nemožnosť plnenia má iné právne dôsledky než neplatnosť (zánik práv a povinností v zmysle § 575). V praxi možno uvažovať predovšetkým o faktickej nemožnosti plnenia. Právna nemožnosť predstavuje nedovolenosť a vyvoláva skôr následky predvídané v § 39. Faktická nemožnosť plnenia predmetu neznamená len úplnú nemožnosť splniť. Možno ju stotožniť aj s takou obtiažnosťou plnenia, ktorá bráni tomu, aby sa plnenie
od povinného účastníka úkonu vôbec požadovalo (aspekt spravodlivosti), resp. je zrejmé, že zaviazaný subjekt by nedokázal prekonať prekážky brániace splneniu.
20. Poukazujúc na vykonané dokazovanie súd konštatuje absolútnu neplatnosť Rámcovej kúpnej zmluvy pre neurčitosť, nezrozumiteľnosť podstatnej náležitosti kúpnej zmluvy - predmetu plnenia zakotveného v článku I. bod 1 zmluvy a s tým spojenú nemožnosť plnenia od počiatku. Občiansky zákonník je vo vzťahu k Obchodnému zákonníku lex generalis, čo znamená, že aj pre platnosť právnych úkonov urobených podľa Obchodného zákonníka musia byť dodržané základné náležitosti právnych úkonov, ktoré obsahuje len Občiansky zákonník. Základnou podmienkou pre platnosť právneho úkonu je jeho určitosť a zrozumiteľnosť, pričom Občiansky zákonní v ustanovení § 37 ods. 1 jej nedostatok sankcionuje neplatnosťou takéhoto právneho úkonu. Z textácie článku I. bod 1 zmluvy nie je možné ani výkladom zistiť ani určiť skutočné množstvo drevnej hmoty, ktoré by bol povinný žalobca žalovanému dodať, zmluva je koncipovaná tak, že žalobca by bol povinný dodať žalovanému ľubovoľné - neobmedzené množstvo drevnej hmoty, čo nezodpovedá jeho činnosti, ktorú vykonáva v zmysle zákona č. 181/1995 Z.z. a nie podľa Obchodného zákonníka. Žalobca by plnenie nemohol realizovať ani za sťažených podmienok, s väčšími nákladmi, alebo v obmedzenom rozsahu (minimálne 200 m3 mesačne), čo vyplynulo zo svedeckej výpovede F.. S. Y., LHP a zápisníc z výročných členských schôdzí. Žalobca by v opačnom prípade konal v rozpore s ustanovením § 23 ods. 1 Zák.č. 326/2005 Z.z. o lesoch. Plnenie nemohol vykonať ani pomocou inej osoby, keďže nie je podnikateľom v právnom zmysle. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka preto súd vyslovil absolútnu neplatnosť sporného právneho úkonu.
21. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP a priznal úspešnému žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania proti neúspešnému žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
22. Proti predmetnému rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný, ktorý žiada odvolací súd, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alebo žalobu v celom rozsahu zamietol. Svoje odvolanie žalovaný odôvodnil podľa § 365 ods. 1 písm. b/, f/, h/ C.s.p. a ďalej tým, že podmienky § 37 Obč. zákona boli a sú v rámcovej zmluve splnené a teda dôvod neplatnosti uvedenej zmluvy nie je daný. Ustanovenie čl. I bodu 1 RKZ nie je možné považovať za nezrozumiteľné, uvedený ustanovenie je napísané v štátnom jazyku, jeho gramatický význam je nepochybný, obe strany s týmto znením článku vyslovili súhlas. Cena je v RKZ jasne stanovená a ani súd nekonštatoval jej nedostatky, pričom je zrejmé, že cena závisí od predmetu kúpy, ktorý bude dodaný (predmet bol v zmluve zrozumiteľne vymedzený). Predmetné ustanovenie nie je neurčité ani vo vzťahu k predmetu kúpy ani k cene. Predmetom je záväzok predávajúceho dodávať kupujúcemu drevnú surovinu vo forme drevných výrezov v triedach I. tr. - V. tr. podľa objednávok kupujúceho, čo nie je neurčité ustanovenie a cena je dohodnutá v závislosti od dodanej suroviny a je teda rovnako určité. RKZ jasne uvádza, že predmet kúpy bude dodávaný na základe jednotlivých objednávok kupujúceho. Teda strany si dohodli, že predmet kúpnych zmlúv bude konkretizovaný a teda sa stane určitým aj z hľadiska konkrétneho množstva a ceny na základe jednotlivých objednávok. V tomto bode je nutné uviesť, že súd nesprávne právne aj skutkovo posúdil daný prípad a najmä RKZ tým, že nebral do úvahy skutočnosť, že sporové strany uzavreli rámcovú kúpnu zmluvu a nie konkrétnu kúpnu zmluvu
- rámcová kúpna zmluva je absolútne bežnou obchodnou zmluvou, v ktorej predmet kúpy je vymedzený druhovo ( ako jeden druh tovaru alebo viacero druhov tovaru napr. odkazom na cenník či ponukový list predávajúceho ), ale kde nie je ešte presne uvedený konkrétny rozsah resp. množstvo predmetu kúpy - tento závisí od ďalšieho úkonu strán, ktorým je najčastejšie objednávka, ktorá bližšie vymedzí už predmet jednotlivej kúpnej zmluvy, uzavretej na základe jednotlivej objednávky. Účelom rámcovej kúpnej zmluvy je stanoviť práva a povinnosti zmluvných strán, ktoré sa následne budú aplikovať pri ich obchodnom vzťahu - dodávaní tovaru - jednotlivých kúpnych zmluvách, na ktorých uzavretie sa následne vyžaduje ďalší úkon - objednávka tovaru. A to bol aj tento prípad - obe strany si jasne dohodli, že predmet jednotlivých kúpnych zmlúv sa stanoví na základe jednotlivých objednávok kupujúceho. Ale stále to bude drevná hmota teda predmet kúpy bol určitý a zrozumiteľný už v RKZ. vo vzťahu k budúcim objednávkam kupujúceho, ktoré mali vymedzovať predmet jednotlivých dodávok a teda kúpnych zmlúv
- si strany dohodli obmedzenie resp. podmienky, že tieto objednávky budú cit.: „... minimálne v rozsahu 200m3 mesačne ( vypočítaný ako priemerný mesačný odber v roku ) podľa potreby kupujúceho“. Toto ale nie je predmet kúpnej zmluvy a teda jej podstatná náležitosť - to sú len práva a povinnosti strán vo vzťahu k objednávkam. Aj keby toto v tejto RKZ úplne absentovalo, tak by ostali podstatné náležitosti
zmluvy - predmet a cena. Úvahy súdu o hypotetickom možnom požadovaní neobmedzeného množstva tovaru sú irelevantné, veď aj keby kupujúci v objednávke skutočne žiadal dodanie aj miliardy kubíkov drevnej hmoty ( čo sa ale nestalo a nebolo to ani preukázané ) či celú drevnú hmotu celého sveta - tak práve vtedy, by táto konkrétna objednávka na miliardy kubíkov bola posudzovaná ako objednávka na plnenie, ktoré je objektívne nemožné a posudzovala by sa v zmysle ust. § 575 ObZ s následkom zániku záväzku predávajúceho plniť v rozsahu nemožného plnenia. Plnenie, ktoré si strany dohodli v RKZ nie je nemožné - išlo o dodávanie drevnej hmoty, ktorú už predtým žalobca žalovanému dodával, nakoľko to bola a je jeho činnosť - hospodáriť v lese a drevnú hmotu odpredať alebo poskytnúť podielnikom. Dodávanie drevnej hmoty tak nie je plnením nemožným ani nedovoleným - toto nebolo ani nemohlo byť preukázané. Je úplne jasné, že 200m3 či dokonca aj 2000m3 by žalobca mohol dodať - veď v konaní bolo preukázané ( a súd to strane 10 v rozsudku aj uvádza v bode 26 ), že a Program starostlivosti o lesy (resp. lesný hospodárky plán - LHP ) na roky 2003 - 2012 stanovil ročnú ťažbu na 12.500m3 a vyťažilo sa len 48% - teda ak by sa vyťažilo na 100% - čo plán umožňoval, veď je to v ňom výslovne uvedené - tak len do r. 2014 by mohol žalobca dodať z takejto legálnej ťažby viac ako 6500m3 dreva, nehovoriac o tom, že na roky 2013 až 2022 ( opäť uvedené súdom na strane 11 rozsudku ) bola určená ročná ťažba cca 15.000m3. Až komicky tak vyznievajú vyjadrenia svedka F.. S. Y., ktorý napriek týmto číslam zachyteným v LHP tvrdí, že ani 200m3 mesačne nebolo možné vyťažiť - k tomu podotýkame že RKZ bola uzavretá len na dobu určitú a to na 60 mesiacov. Celá výpoveď svedka F.. S. Y. je tak nedôveryhodná, rozporná a zjavne zaujatá. Uvedené skutočnosti ale nijako nepotvrdzujú to, že by predmet plnenia resp. plnenie dohodnuté v RKZ malo byť nemožné - to je nesprávny skutkový aj právny záver súdu nemajúci ani oporu vo vykonaných dôkazoch.
23. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý zotrváva v celom rozsahu na svojich predchádzajúcich ústnych a písomných vyjadreniach a stanoviskách, pričom rozsudok považuje za vecne správny. Rozsudok vychádza z náležite zisteného skutkového stavu a súd prvej inštancie vec správne právne posúdil. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení svojho Rozsudku náležite, jasne a presvedčivo vysporiadal so všetkými podstatnými skutkovými zisteniami a zároveň aj právnymi argumentmi sporových strán, uviedol, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkaz označil, resp. predložil, aké prostriedky procesného útoku použil, zároveň ako sa vo veci vyjadril žalovaný, a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil a ako vec právne posúdil. V súvislosti s čl. I bodu 1 RKZ žalovaný uvádza, že V danom ustanovení sa kvantifikuje (aj keď nejasne a neurčito) len minimálny mesačný odber a úplne absentuje vymedzenie maximálneho odberu, čo má za následok, že neexistuje vymedzenie rámca tejto zmluvy ako základnej náležitosti Rámcovej kúpnej zmluvy. Žalobca ďalej uvádza, že na pojednávaní konanom dňa 31.03.2015, všetky osoby, ktoré mali danú zmluvu podpisovať za žalobcu popreli, že by túto zmluvu vedome podpísali. ďalej má žalobca za to, že vecný obsah Rámcovej kúpnej zmluvy je neurčitý, pričom túto neurčitosť nie je možné odstrániť ani použitím výkladových pravidiel a ani aplikáciou dispozitívnych ustanovení zákona. V tejto súvislosti poukazuje na Rozsudok Najvyššieho súd Slovenskej republiky 1Cdo 191/2009 zo dňa 31. januára 2011. Údajný záväzok žalobcu na dodanie drevných výrezov v objeme 200 m3/mesačne, t.j. 2.400 m3/ročne je preukázateľne nemožným plnením, keďže by sa tým zásadným spôsobom prekročil rozsah nielen obvyklej, ale aj povolenej ťažby. Navyše prvoradým cieľom žalobcu je uspokojovanie potrieb (týkajúcich sa palivového dreva) jeho členov a nie jeho predaj tretím subjektom.
24. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach a z dôvodov podaného odvolania podľa § 380 zák. č. 160/2015 Z.z., C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 C.s.p. a podľa § 378 ods. 1 C.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
25. Súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods. 1, 2, 3 C. s. p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 C. s. p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite, jasne a výstižne odôvodnil (§ 220 ods. 1, 2 C. s. p.).
26. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho
rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvej inštancie v zmysle ust. § 387 ods. 2 C.s.p.
27. Na doplnenie odvolací súd poukazuje na to, že rámcová kúpna zmluva trpí vadou nezrozumiteľnosti a neurčitosti predmetu plnenia, v dôsledku čoho je jej plnenie od začiatku nemožné a teda v súlade s § 37 Občianskeho zákonníka vnímaná, ako neplatný právny úkon. Z obsahu čl. I bod 1 zmluvy je zrejmé, že uvedené plnenie nie je dostatočne zrozumiteľné a určité „predávajúci sa na základe tejto zmluvy zaväzuje pravidelne dodávať kupujúcemu drevnú surovinu vo forme drevných výrezov v triedach I. tr. - V. tr. (ďalej len predmet zmluvy) na základe jednotlivých objednávok kupujúceho, a to minimálne v rozsahu 200 m3 mesačne (vypočítaný ako priemerný mesačný odber v roku) podľa potreby kupujúceho“ Podľa naformulovania daného článku, nie je zrejmé zistiť, presne akého množstva drevnej hmoty sa žalobca zaväzuje dodávať žalovanému a to ani pri výklade s ostatnými ustanoveniami danej zmluvy. Záväzok dodania ľubovolného množstva drevnej hmoty nie je možné brať, ako v súlade s požiadavkou zrozumiteľnosti a určitosti právneho úkonu. Ako už súd prvej inštancie sám uviedol vo svojom odôvodnení, dodávanie neobmedzeného množstva drevnej hmoty nie je ani činnosť, ktorú žalobca podľa zákona č. 181/1995 Z.z. vykonáva. Pokiaľ by žalobca plnil žalovanému v rozsahu minimálne 200 m3 mesačne, dopustil by sa tým protizákonného konania porušenia § 23 ods. 1 zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch.
28. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 C.s.p.).
29. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p.. V odvolacom konaní úspešnému žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania priznal v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením ( § 262 ods. 2 CSP).
30. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p., § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).