Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17Co-193-2018.pdf
PDF · 107.08 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/193/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Nagypálovej a sudcov Mgr. Dušana Ďuriana a JUDr. Ľubomíra Šablu ako členov senátu, v spore žalobkyne: I. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. G., Ul. G. č. XXX/X, zast.: Mgr. Viera Kadášová - advokátka, s.r.o. so sídlom Rimavská Sobota, Ul. Železničná č. 1877, IČO: 47 247 851, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Bratislava, Ul. Štefanovičova č. 4, IČO: 00 585 441, v konaní o zaplatenie 32 613,99 Eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 13Csp/118/2017 - 178 zo dňa 10. apríla 2018 ako súdu prvej inštancie, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie v prvom výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 32 613,99 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku p o t v r d z u j e.
II. Rozsudok súdu prvej inštancie v druhom výroku o nároku strán sporu na náhradu trov konania m e n í tak, že žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy prvoinštančného konania v rozsahu 100% do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.
III. Rozsudok súdu prvej inštancie v treťom výroku o nároku znalca na náhradu trov konania (znalečného) m e n í tak, že žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť znalcovi I.. C. S., C.., s miestom výkonu činnosti R. XX, XXX XX Y. trovy prvoinštančného konania (znalečné) v rozsahu 100% do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania (znalečného).
IV. Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania v rozsahu 100% do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.
odôvodnenie:
1. Po pripustení zmeny žaloby uznesením súdu prvej inštancie sa žalobkyňa zmenenou žalobou od žalovaného domáhala zaplatenia sumy 32 613,99 Eur titulom poistného plnenia ako manželka poisteného N. G., nar. XX. XX. XXXX z dôvodu, že žalovaný, resp. jeho právny predchodca odmietol poistné plnenie vyplatiť. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobe vyhovel, t.j. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 32 613,99 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku (prvý výrok); priznal žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% (druhý výrok) a znalcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania (znalečného) v rozsahu 100% (tretí výrok).
2. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobkyňa spolu so svojím toho času už nebohým manželom N. G. zomrelým dňa 13. 08. 2016 ako dlžníci uzavreli dňa 15. 12. 2014 so G. G., a.s. ako bankou a veriteľom zmluvu o splátkovom úvere (ďalej aj „zmluva o úvere“), predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru na kúpu bytu vo výške 35 000,- Eur, ktorý sa zaviazali splácať v 288 splátkach
po 190,78 Eur mesačne, počnúc dňom 16. 01. 2015 až do 16. 12. 2038. V časti II. zmluvy o úvere pod názvom „Súhlas s poistením k úveru“ v bode 1. dlžník N. G. prejavil záujem zabezpečiť plnením z tohto poistenia pohľadávku banky, preto v bode 2. požiadal o poistenie v rozsahu „Základný súbor poistenia“. V bode 3. podpisom zmluvy o úvere dlžník N. G. vyjadril súhlas s poistením schopnosti splácať poskytnutý úver podľa poistnej zmluvy v znení neskorších zmien a dodatkov (ďalej aj „rámcová poistná zmluva“) a to v rozsahu poistenia dohodnutého podľa bodu 2. tejto časti. V bode 10. je uvedené vyhlásenie dlžníka N. G., že netrpí a ani v posledných piatich rokov netrpel chronickým dlhotrvajúcim, opakujúcim sa, nevyliečiteľným alebo závažným ochorením (srdcovocievnym ochorením - napr. ischemická choroba srdca, angína pectoris, ateroskleróza, - kôrnatenie tepien, arteriálna hypertenzia - zvýšený krvný tlak, metabolický syndróm - porucha lipidov, cholesterolu, cukrovka, astma, infarkt, mozgová príhoda, onkologické ochorenie, ochrnutie, alebo iné neurologické ochorenie, depresia alebo iné psychické ochorenie, akékoľvek ochorenie srdca, pľúc, pečene, pankreasu, obličiek, žalúdka, čriev, mozgu a iné). V bode 13. je uvedené, že dlžník týmto vyhlasuje, že všetky údaje a informácie uvedené v tomto dokumente sú pravdivé, úplné a aktuálne. Dlžník si je vedomý, že v prípade, ak sa akékoľvek z vyhlásení podľa bodu 10 ukáže nepravdivé, sú poistitelia oprávnení odstúpiť od poistenia k úveru. V prípade, ak akékoľvek z vyhlásení uvedených v bode 10. sa stane príčinou poistnej udalosti, za predpokladu nepravdivého vyhlásenia poisteného, sú poistitelia oprávnení poistné plnenie z takejto poistnej udalosti odmietnuť. V bodoch 16. a 17. je uvedené, že dlžník vyhlasuje, že sa oboznámil s rámcovou poistnou zmluvou a vyslovuje svoj súhlas s tým, že oprávnenými osobami na prijatie poistného plnenia sú osoby definované v čl. 7 rámcovej poistnej zmluvy. Podpisom úverovej zmluvy zo strany dlžníka dochádza k uzatvoreniu poistenia k úveru.
3. Z rámcovej poistnej zmluvy pre poistenie k úveru uzavretej medzi G. G., a.s. ako poistníkom a C. G. G., a. s. (právny predchodca žalovaného) ako prvým poistiteľom a C. X. G., a. s. ako druhým poistiteľom vyplýva, že základný súbor poistenia zahŕňa smrť - riziko kryté prvým poistiteľom. Pre riziká kryté prvým poistiteľom je oprávnenou osobou v prvom rade na prijatie poistného plnenia - poistník, t.j. banka a to až do výšky aktuálnej pohľadávky banky a oprávnenou osobou v druhom rade - poistený v prípade poistnej udalosti plná a trvalá invalidita, inak osoby podľa ustanovenia § 817 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka. Z poistenia k úveru vznikajú tieto nároky na poistné plnenia: pri poistných rizikách krytých prvým poistiteľom sa poistná suma rovná výške pohľadávky banky aktuálnej ku dňu vzniku poistnej udalosti bez ohľadu na počet poistených osôb.
4. Dňa 13. 08. 2016 dlžník N. G. zomrel. Podľa klinického nálezu zo dňa 13. 08. 2016 je ako choroba, ktorá priamo privodila smrť uvedené náhle úmrtie a ako predchádzajúca príčina vysoký krvný tlak. Na návrh prehliadajúceho lekára bola indikovaná zdravotno - bezpečnostná pitva nebohého. Na jej základe vykonanej dňa 15. 08. 2016 bolo ako choroba, ktorá priamo privodila smrť uvedené srdcové zlyhanie. Ako predchádzajúca príčina bolo uvedené chorobne zväčšené srdce. Ako prvotná príčina bola uvedená generalizovaná ATS prevažne vencovitých tepien. Ako iné závažné chorobné stavy a zmeny boli uvedené opuch mozgu, arteriálna hypertenzia v dokumentácii. Závery zdravotno - bezpečnostnej pitvy tak nie sú totožné s príčinou smrti podľa klinického nálezu prehliadajúceho lekára. Súd prvej inštancie pri zisťovaní príčiny smrti vychádzal z pitevného protokolu teda z toho, že príčinou smrti bolo srdcové zlyhanie s predchádzajúcou príčinou - chorobne zväčšené srdce, nakoľko mal za to, že príčinu smrti nepochybne presnejšie stanovujú výsledky zdravotno - bezpečnostnej pitvy ako obhliadka mŕtveho.
5. Listom zo dňa 30. 08. 2016 právny predchodca žalovaného požiadal ošetrujúceho lekára nebohého N. G. o dodatočné dožiadanie informácií k zdravotnému stavu, konkrétne požiadal o celkové zhodnotenie zdravotného stavu nebohého ku dňu 15. 12. 2014 a ku dňu 06. 10. 2015 a požiadal o uvedenie dátumu, ku ktorému bola nebohému diagnostikovaná arteriálna hypertenzia. Z celkového zhodnotenia zdravotného stavu nebohého jeho ošetrujúcim lekárom I.. C. S. zo dňa 14. 09. 2016 vyplýva, že nebohý sa od roku 2008 liečil na hypertenziu. Iné ochorenia v minulosti nemal. Liečil sa veľmi poctivo a pravidelne, má v zdravotnej karte zdokumentovaný predpis liekov a tiež aj pravidelné kontroly u internistu. V zhodnotení zdravotného stavu ku dňu 15. 12. 2014 uviedol, že pacient sa dňa 11. 11. 2014 zastavil na predpis liekov a potom 17. 12. 2014 bol bez ťažkostí a ku dňu 06. 10. 2015 (poznámka súdu dátum uzavretia ďalšej zmluvy o úvere, ktorá nie je predmetom sporu) predpis liekov 01. 10. 2015, 04. 11. 2015, 04. 12. 2015, interné kontroly 23. 10. 2015 a 08. 03. 2016. Pri uvedených kontrolách pacient bol stabilizovaný a nedalo sa absolútne predpokladať také zhoršenie zdravotného stavu, aké nastalo.
6. Listom zo dňa 30. 09. 2016 právny predchodca žalovaného oznámil žalobkyni záver šetrenia poistnej udalosti, v ktorom uviedol, že nebohý N. G. už v čase pred podpisom poistnej zmluvy mal diagnostikované a bol liečený na ochorenie arteriálna hypertenzia a dyslipoproteinémia. Uvedené predchorie bolo v priamej súvislosti s príčinou smrti. Zistené skutočnosti sú v rozpore s vyhlásením poisteného uvedeným v zmluve o úvere a ak by poistiteľ o tejto skutočnosti vedel pri podpise zmluvy, nebolo by pristúpené k uzatvoreniu poistenia. Preto v súlade s ust. § 802 ods. 2 Občianskeho zákonníka plnenie z poistnej zmluvy odmieta, teda nevzniká nárok na výplatu poistného plnenia z predmetnej poistnej udalosti. Odmietnutím plnenia poistenie zaniklo.
7. Zo znaleckého posudku č. X/XXXX vypracovaného v priebehu súdneho konania znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie kardiológia, interná medicína I.. C. S., C.., s miestom výkonu činnosti R. XX, XXX XX Y. vyplýva, že bezprostrednou príčinou smrti bolo srdcové zlyhanie na podklade univerzálnej aterosklerózy prevažne vencovitých tepien s krvácaním do plátu potencovaného arteriálnou hypertenziou. Znalec v znaleckom posudku konštatuje, že v zmysle zásady „bez príčiny niet následku“ medzi vysokým krvným tlakom ako príčinou a srdcovým zlyhaním ako následkom neexistuje priama príčinná súvislosť, čo vysvetlil tým, že existujú srdcové zlyhania bez choroby zvýšeného krvného tlaku a pacienti s vysokým krvným tlakom, u ktorých nikdy nedôjde k srdcovému zlyhaniu. Medzi vysokým krvným tlakom a srdcovým zlyhaním existuje teda nepriama príčinná súvislosť. Na základe tohto znaleckého záveru potom nemožno urobiť jednoznačný a nepochybný záver o tom, že ochorenie vysokého krvného tlaku nebohého bolo priamou príčinou jeho smrti - srdcového zlyhania. Pokiaľ ide o hodnoty krvného tlaku, zo znaleckého posudku bez pochýb vyplýva záver, že vysoké hodnoty krvného tlaku sú jedným z hlavných rizikových faktorov, ktorý v kombinácii s inými diagnózami môže viesť k vzniku cievnej mozgovej príhody, srdcového infarktu, či náhlej smrti (náhle srdcové zlyhanie). Zo znaleckého posudku tiež vyplýva, že v roku 2016 (v ktorom poistený zomrel) mal tento výrazne zvýšené hodnoty krvného tlaku oproti predchádzajúcim rokom, avšak v súvislosti s touto skutočnosťou znalec neurobil záver, že takto zvýšené hodnoty krvného tlaku u nebohého boli príčinou jeho smrti. Znalec len konštatoval, že deň pred smrťou nebohého mu pri domácom meraní vystúpil tlak nad 220/110 torr, pričom zdroj tejto informácie nie je v pitevnom protokole uvedený, ale pokiaľ by boli tieto informácie pravdivé, takto vysoké hodnoty tlaku krvi večer pred smrťou v kombinácii s vysokými hodnotami tlaku krvi od začiatku roka 2016, mohli byť v príčinnej súvislosti so zlyhaním srdca, ku ktorému došlo v ranných hodinách dňa 13. 08. 2016. Z uvedeného konštatovania znalca však nevyplýva záver, že ochorenie
- zvýšený krvný tlak v uvedených hodnotách bol priamou príčinou, resp. jednou z priamych príčin smrti poisteného a navyše pokiaľ ide o hodnotu krvného tlaku nameranú deň pred smrťou nebohého, túto súd prvej inštancie nepovažoval za preukázanú, išlo len o neoverené tvrdenie neznámeho zdroja. Taktiež zo znaleckého posudku nevyplýva záver, že by nebohý mal diagnostikované chorobne zväčšené srdce (podľa pitevného protokolu predchádzajúca príčina smrti), pretože na spoľahlivé diagnostikovanie zväčšeného srdca bolo potrebné vykonať u nebohého echokardiografické vyšetrenie, ktoré u neho vykonané nebolo. Ochorenie dyslipoproteinémia nebolo u poisteného v rozhodnom období (5 rokov pred uzavretím zmluvy o úvere, ani v čase jej uzavretia) zo zdravotnej dokumentácie zistené.
8. Na základe takto vykonaného dokazovania súd prvej inštancie posudzujúc nárok žalobkyne na poistné plnenie podľa §§ 793, 797, 802 ods. 2 a 817 ods. 2 Občianskeho zákonníka v platnom znení („ďalej aj O. z.“) dospel k záveru, že aj keď poistený vedome (vo význame vedel o svojom ochorení a len z prípadnej nedbanlivosti spôsobenej neprečítaním si textu zmluvy, ochorenie vo vyhlásení neuviedol) vo vyhlásení o svojom zdravotnom stave neuviedol ochorenie vysokého krvného tlaku a toto ochorenie bolo pre uzavretie poistenia k úveru podstatné, nevzniklo žalovanému, resp. jeho právnemu predchodcovi právo odmietnuť poistné plnenie, pretože nebolo bez akýchkoľvek pochybností jednoznačne preukázané, že toto ochorenie bolo príčinou smrti, resp. aspoň jednou z príčin smrti poisteného, čím teda neboli kumulatívne splnené všetky nevyhnutné zákonné predpoklady na odmietnutie poistného plnenia, a preto je právo na poistné plnenie dané.
9. Podľa názoru súdu prvej inštancie právo na plnenie poistník (G. G., Z..G..) nenadobudol, ani sa jeho priznania totiž nedomáhal, a preto toto právo v zmysle čl. 7 rámcovej poistnej zmluvy s odkazom na ust. § 817 ods. 2 O. z. nadobudla žalobkyňa ako manželka poisteného. Podľa rámcovej poistnej zmluvy výška poistnej sumy zodpovedá výške pohľadávky banky aktuálnej ku dňu vzniku poistnej udalosti bez ohľadu na počet poistených osôb. Výška žalovanej sumy, poistného plnenia nebola medzi stranami sporu v zmysle § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku sporná, preto ju nebolo potrebné dokazovať.
10. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie žalobe žalobkyne vyhovel ako dôvodnej.
11. Pre úplnosť súd prvej inštancie považoval za potrebné uviesť, že poistený súhlasil s uzavretím poistenia v dobrej viere, že v prípade vzniku poistnej udalosti zabezpečí svoju rodinu pred finančnými dôsledkami splácania úveru. Ak mal žalovaný, resp. jeho právny predchodca pochybnosti o tom, či poistený pravdivo uviedol skutočnosti ohľadne svojho zdravotného stavu, bol žalovaný ako poistiteľ podľa poistnej zmluvy poisteným splnomocnený na nahliadnutie do jeho zdravotnej dokumentácie, ktoré právo však nevyužil. Keďže v danom prípade ide o právny vzťah spadajúci do oblasti spotrebiteľského práva, akékoľvek prípadné pochybenie žalovaného, resp. nevyužitie jeho oprávnení overiť si zdravotný stav poisteného, aj keď tento vo vyhlásení neuviedol žiadne ochorenia, nemožno vykladať na ťarchu poisteného. Žalovaný si mohol pravdivosť vyhlásení poisteného o jeho zdravotnom stave (v danom prípade, že netrpí žiadnym z uvedených ochorení) overiť a mohol už pri uzatváraní poistenia k úveru mať vedomosť o tom, že poistený trpí ochorením vysokého krvného tlaku, pre ktorú skutočnosť by poistenie k úveru s ním neuzavrel. Žalovaný, resp. jeho právny predchodca mal teda v zmluve o úvere dohodnutý mechanizmus, využitím ktorého v prípade pochybností o zdravotnom stave poisteného, mohol predísť uzavretiu poistenia k úveru.
12. O nároku na náhradu trov konania strán sporu a znalečného súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“) vzhľadom na plný úspech žalobkyne v spore.
13. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Rozhodnutie súdu prvej inštancie označil za nesprávne z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. f) a h) C. s. p., t. j. z dôvodov, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný vychádzal zo záverov súdu prvej inštancie, že okrem toho, že vysoký krvný tlak poisteného bol v príčinnej súvislosti s jeho smrťou, mal súd prvej inštancie ostatné predpoklady odmietnutia poistného plnenia zo strany poisťovateľa uvedené v § 802 ods. 2 Občianskeho zákonníka za splnené. Žalovaný však nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že vysoký krvný tlak nebol v (priamej) príčinnej súvislosti so smrťou poisteného. Žalovaný poukázal na konštatovanie znalca v znaleckom posudku, že vo všeobecnosti medzi vysokým krvným tlakom ako príčinou a srdcovým zlyhaním ako následkom neexistuje priama príčinná súvislosť, existujú srdcové zlyhanie bez choroby vysokého krvného tlaku a naopak; zvýšené hodnoty krvného tlaku sú však závažným rizikovým faktorom možného srdcového zlyhania. V konaní bolo preukázané, že nebohý poistený N. G. bol liečený na vysoký krvný tlak III. stupňa a v roku 2016, v ktorom zomrel mal opakovane nameraný tlak vo vysokých hodnotách, napr. deň pred smrťou 220/110 torr. Znalec uviedol, že takto vysoké hodnoty mohli byť v príčinnej súvislosti so zlyhaním srdca, ku ktorému došlo v ranných hodinách dňa 13. 08. 2016, teda konštatoval možnosť, že takto zvýšený krvný tlak mohol byť v priamej príčinnej súvislosti so smrťou poisteného. Podľa žalobcu fakt, že je vysoký krvný tlak v príčinnej súvislosti (nepriamej) so srdcovým zlyhaním z pohľadu možnosti využitia ustanovenia Občianskeho zákonníka o odmietnutí poistného plnenia nie je sporný. V danom prípade deklaroval znalec aj možnosť priamej príčinnej súvislosti.
14. Žalovaný preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu zamietol. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.
15. Žalobkyňa sa vo vyjadrení k odvolaniu stotožnila so záverom súdu prvej inštancie, že medzi vysokým krvným tlakom poisteného a jeho smrťou (poistnou udalosťou) nebola preukázaná priama príčinná súvislosť vychádzajúc so záverov znaleckého dokazovania, kde bolo znalcom konštatovaná len nepriama príčinná súvislosť a len možnosť, že vysoký krvný tlak mohol byť v príčinnej súvislosti so zlyhaním srdca.
16. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobkyne nevyjadril.
17. Krajský súd ako funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalovaného podľa § 34 C. s. p. preskúmal vec len v rozsahu odvolania podľa § 379 C. s. p., z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C. s. p. a mimo nich v zmysle § 380 ods. 2 C. s. p. v rozsahu vád týkajúcich sa procesných podmienok, ktoré vady nezistil, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C. s. p. z dôvodu, že pre rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci nebolo potrebné zopakovať alebo
doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a prejednanie veci na odvolacom pojednávaní nevyžadoval dôležitý verejný záujem. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k názoru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, prvý výrok rozsudku súdu prvej inštancie vo veci samej je vecne správny a je potrebné ho podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. potvrdiť. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením prvého výroku rozsudku súdu prvej inštancie a na toto poukazuje. Na zdôraznenie vecnej správnosti tohto výroku, reagujúc na odvolacie dôvody žalobcu udáva, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil.
18. Otázka, či nepriama príčinná súvislosť medzi ochorením - vysokým krvným tlakom poisteného a smrťou ako poistnou udalosťou postačuje na aplikáciu ust. § 802 ods. 2 O. z., t.j. či na vznik práva odmietnuť poistné plnenie postačuje aj existencia tejto nepriamej príčinnej súvislosti, je otázkou právnou, vecou právneho posúdenia, nie otázkou skutkovou. Preto nemá význam posudzovať jej spornosť medzi stranami sporu v zmysle § 151 C. s. p. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že nepriama príčinná súvislosť, resp. len možnosť existencie príčinnej súvislosti medzi vysokým krvným tlakom a poistnou udalosťou (smrťou poisteného) nepostačuje na uplatnenie práva poisťovateľa na odmietnutie poistného plnenia podľa § 802 ods. 2 Občianskeho zákonníka, vyžaduje sa preukázanie, nielen možnosť, či pravdepodobnosť priamej príčinnej súvislosti medzi ochorením poisteného a jeho smrťou v dôsledku srdcového zlyhania. Odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR publikované pod č. R 21/1992, z ktorého aj keď v inej súvislosti - posudzovania príčinnej súvislosti pri žalobe poškodeného na náhradu škody, vyplýva, že príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním toho, kto za škodu zodpovedá a vznikom škody musí byť bezpečne preukázaná, nestačí tu iba pravdepodobnosť, čo možno analogicky aplikovať aj na podmienku príčinnej súvislosti medzi príčinou smrti a smrťou poisteného (poistnou udalosťou). Podľa znalca dokonca ani príčina smrti uvedená v pitevnej správe - chorobne zväčšené srdce, nebola spoľahlivo preukázaná, pretože na takéto zistenie bolo potrebné vykonať vyšetrenie, ktoré realizované nebolo.
19. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie (bod 16.3 odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie) konštatuje, že žalovaný, resp. jeho právny predchodca si mohol overiť pravdivosť vyhlásení poisteného o jeho zdravotnom stave, nakoľko bol poisteným splnomocnený nahliadať do jeho zdravotnej dokumentácie, a teda mohol už pri dojednávaní poistenia k úveru napriek nepravdivému vyhláseniu poisteného získať vedomosť o vysokom krvnom tlaku poisteného a poistenie neuzavrieť. Že tak neučinil, nemôže byť na ťarchu poisteného.
20. Odvolací súd v zmysle § 379 písm. a) C. s. p. preskúmal aj závislý druhý a tretí výrok rozsudku súdu prvej inštancie o nárokoch strán sporu a znalca na náhradu trov konania. Súd prvej inštancie rozhodol v rozsudku o nároku strán sporu na náhradu trov prvoinštančného konania správne podľa pomeru ich úspechu vo veci (§ 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C. s. p.), keďže žalobkyňa mala vzhľadom na vyhovenie žalobe plný úspech vo veci. Rozhodol však nevykonateľným výrokom, v ktorom neuviedol povinnosť a lehotu na plnenie náhrady trov konania. Vo vzťahu ku znalcovi súd prvej inštancie neuviedol ani jeho identifikačné údaje, ktoré na rozdiel od strán sporu zo záhlavia rozsudku nevyplývajú. Vyšší súdny úradník rozhoduje v zmysle § 262 ods. 2 C. s. p. len o výške a prijímateľovi náhrady trov konania, neukladá povinnosť ani neurčuje lehotu na plnenie. Zmena výroku rozhodnutia súdu prvej inštancie vo výrokoch o trovách konania teda súvisí s nesprávne formulovanými výrokmi, v ktorých absentovali tieto údaje. Preto odvolací súd uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobkyni a znalcovi trovy prvoinštančného konania v plnom rozsahu. Obsahovo ide o totožné rozhodnutie opierajúce sa o ustanovenie § 255 C. s. p. V druhom a treťom výroku bol preto rozsudok súdu prvej inštancie zmenený podľa § 388 C. s. p.
21. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že žalobkyni priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, pretože v odvolacom konaní bola taktiež plne úspešná žalobkyňa, keďže odvolaniu žalovaného nebolo vyhovené. Odvolací súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, dokazovanie neopakoval ani nedoplnil, nakoľko na to neboli dané dôvody, závery znaleckého posudku žalovaný nespochybňoval, iba ich inak interpretoval, teda nebol v odvolacom konaní dôvod na výsluch znalca, a preto rozhodovanie o jeho trovách v odvolacom konaní ani neprichádzalo do úvahy.
22. Ako už odvolací súd uviedol vyššie, o výške a prijímateľovi náhrady trov prvoinštančného a odvolacieho konania rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 C. s. p. súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Z tohto dôvodu určil odvolací súd začiatok lehoty na plnenie podľa § 232 ods. 2 C. s. p. od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.
23. Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.);
Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C .s p.)
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).