Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_17Co-67-2023.pdf
PDF · 159.99 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/67/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Šablu a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Dušana Ďuriana ako členov senátu, v spore žalobcu: MBB a.s., so sídlom ČSA č. 26, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 039 225, proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXXX/XX, XXX XX C. C., právne zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. Gabriela Klátiková, PhD., s.r.o., so sídlom Terézie Vansovej 446/8, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 53 796 306, v konaní o vypratanie nehnuteľností, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 7C/61/2022 - 207 zo dňa 17. apríla 2023 ako súdu prvej inštancie, takto
rozhodol:
I. Odvolanie žalovanej proti I. výroku rozsudku súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na prerušenie konania o d m i e t a.
II. Rozsudok súdu prvej inštancie v II. a III. výroku o vyhovení žalobe a v závislom IV. výroku o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania p o t v r d z u j e.
III. Žalovaná j e p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh žalovanej na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 13C/9/2023 (I. výrok); vyhovel žalobe žalobcu v celom rozsahu, keď uložil žalovanej povinnosť vypratať a žalobcovi odovzdať nehnuteľnosť evidovanú Okresným úradom Banská Bystrica, katastrálny odbor, na liste vlastníctva (ďalej aj „LV“) č. XXXX, pre obec C. C., katastrálne územie D., ako byt č. 1, na 1. E., vo vchode č. X bytového domu súp. č. XXXX a zároveň evidovaný žalobcom ako byt č. F. o výmere 99,04 m2, na X. nadzemnom podlaží, vo vchode č. XX bytového domu súp. č. XXXX (ďalej aj byt č. F.“) a vypratať a žalobcovi odovzdať nehnuteľnosť evidovanú Okresným úradom Banská Bystrica, katastrálny odbor, na LV č. XXXX, pre obec C. C., katastrálne územie D., ako byt č. X, na prízemí, vo vchode č. X-XX, bytového domu súp. č. XXXX, ktorý žalovaná užíva v časti evidovanej žalobcom ako nebytový priestor č. XXX o výmere 38,54 m2, na X. nadzemnom podlaží, vo vchode č. X bytového domu súp. č. XXXX na A. G. (ďalej aj nebytový priestor č. XXX“), oba v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku (II. a III. výrok) a uložil žalovanej povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100% v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky náhrady trov konania (IV. výrok).
2. Z nesporných skutkových tvrdení strán sporu a z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie vyplynulo, že žalobca ako vlastník bytu č. F. od roku 2006 na základe opakovane uzatváraných nájomných zmlúv na obdobie troch rokov, naposledy zmluvy o nájme bytu č. 750/2017 zo dňa 31.10.2017 prenajímal žalovanej tento byt naposledy na obdobie nájmu od 01.11.2017 do 31.10.2020. Následne
už k opakovanému uzatvoreniu ďalšej nájomnej zmluvy na obdobie troch rokov nedošlo z dôvodu, že žalovaná ako nájomca nezdokladovala v lehote do skončenia doby nájmu, t.j. do 31.10.2020 svoj príjem ani príjem s ňou spolužijúcich osôb, čím nepreukázala zákonnú podmienku (ďalšej) odkázanosti na nájomné sociálne bývanie podľa zákona č. 443/2010 Z.z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní, hoci si podala u žalobcu žiadosť o opakované uzatvorenie nájomnej zmluvy dňa 02.09.2020 a táto bola v daný deň žalobcom zaevidovaná pod č. 3115/2020. Ako ďalšie dôvody skončenia (nepredĺženia) nájmu žalobca uviedol stavebné úpravy bytu zo strany žalovanej (nájomcu) bez predchádzajúceho súhlasu žalobcu (prenajímateľa) a nedoplatky na nájomnom. Žalovaná v konaní nerozporovala, že užíva byt o výmere 99,04 m2 (pôvodná výmera), v ktorom vykonala úpravy a ktorý stavebne prepojila so susediacim nebytovým priestorom pôvodne slúžiacim ako sklad (s iným nebytovým priestorom ako tým, ktorý žiada žalobca vypratať) vybudovaním otvoru na dvere. Byt žalovaná užíva naďalej.
3. Žalobca kompenzoval žalovanej sumu 2 337,95 € ako náklady na opravu vady – zatekanie vody do priestorov garáže bytového domu z kúpeľne v byte č. 1., ktorú sumu rovnako ako sumu 759,27 € spočívajúcu v rozdiele nájomného za posledné tri roky za podlahovú plochu bytu 5,88 m2 (ako rozdielu medzi v nájomnej zmluve uvedenej výmere podlahovej plochy bytu a jej skutočnou výmerou po jej premeraní) odpočítal od nájomného. Investície do bytu tvrdené žalovanou až vo výške 12 000,- € neboli v konaní preukázané.
4. Z vykonaného dokazovania ďalej súd prvej inštancie zistil, že žalovaná mala nedoplatky na nájomnom ohľadne bytu aj v predchádzajúcich obdobiach nájmu, ktoré k 31.12.2018 činili spolu 6 174,20 €. Dlh žalovaná uznala a dohodla sa so žalobcom na jeho splácaní, o čom svedčí uznanie dlhu a dohoda o splátkach zo dňa 05.03.2019, dlh však riadne a včas nesplácala, splatila ho až dňa 30.06.2021.
5. Zmluvou o nájme nebytového priestoru č. 785/2018 zo dňa 31.12.2018 prenechal žalobca žalovanej do užívania nebytový priestor č. XXX od 01.01.2019 na dobu neurčitú. Žalobca zmluvu vypovedal bez uvedenia dôvodu písomnou výpoveďou doručenou žalovanej dňa 24.06.2022 v dohodnutej jednomesačnej výpovednej lehote, ktorá začala plynúť 01.07.2022 a uplynula 31.07.2022. Žalovaná naďalej nebytový priestor užíva. Investície do tohto nebytového priestoru ako aj nebytového priestoru, ktorý žalovaná prepojila s bytom taktiež neboli v konaní preukázané.
6. Na základe takto vykonaného dokazovania a s poukazom na ust. § 123, § 126 ods. 1, § 663, § 676 ods. 1 a 2, § 685 ods. 1, § 687 ods. 1, § 692 ods. 1 a 2, § 693, § 694, § 710 ods.1 – 4, § 122 ods. 1 a 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej aj „OZ“), ust. § 1, § 10, § 12, § 13 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v platnom znení (ďalej aj „zákon č. 116/1990 Zb.“), ust. § 12 ods. 1 – 4, § 22 ods. 1, 3 a 6 zákona č. 443/2010 Z.z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní (ďalej aj „zákon č. 443/2010 Z.z.“), ust. § 164, § 162 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v platnom znení (ďalej aj „CSP“) dospel súd prvej inštancie k nasledovným právnym záverom:
7. V prvom rade sa súd prvej inštancie zaoberal otázkou, či je dôvod na prerušenie konania tvrdený žalovanou v návrhu na prerušenie konania spočívajúci v tom, že v inom konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 13C/9/2023 sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie v tejto veci vedenej pod sp. zn. 7C/61/2022. Bol názoru, že tento dôvod daný nie je, pretože v konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 13C/9/2023 sa žalovaná v pozícii žalobkyne žalobou podanou dňa 08.02.2023 domáha nahradenia prejavu vôle žalobcu v pozícii žalovaného uzavrieť s ňou zmluvu o nájme bytu na dobu určitú od 01.02.2023 do 31.10.2026 a zmluvu o nájme nebytového priestoru s účinnosťou od 01.02.2023 na dobu neurčitú, pričom nahradenie prejavu vôle súdnym rozhodnutím môže smerovať zásadne do budúcnosti, nie spätne a pri rozhodovaní o žalobe na vypratanie bytu, resp. nebytového priestoru je rozhodujúce skúmanie existencie právneho (nájomného) vzťahu oprávňujúceho žalovaného užívať byt, resp. nebytový priestor v čase rozhodovania súdu. Žalobca sa v tomto konaní domáha vypratania bytu a nebytového priestoru z dôvodu zániku nájomných vzťahov k 31.10.2020, resp. 31.07.2022. Základným dôvodom neuzatvorenia ďalšej nájomnej zmluvy k bytu bolo nesplnenie zákonných podmienok podľa zák. č. 443/2010 Z.z. žalovanou v konkrétnom čase, t.j. do dňa 31.10.2020. Aj v prípade, ak bude žalovaná v konaní sp. zn. 13C/9/2023 úspešná a v čase rozhodnutia vo veci sp. zn. 13C/9/2023 bude spĺňať potrebné zákonné podmienky, neznamená to, že tieto podmienky spĺňala v októbri roku 2020. Ani v prípade vypratania nehnuteľností nie je vylúčené
v budúcnosti uzatvorenie nových nájomných zmlúv medzi žalobcom a žalovanou a to za predpokladu splnenia zákonných podmienok podľa zákona č. 443/2010 Z.z. Súd prvej inštancie preto neuznal argumentáciu žalovanej, že iba na základe rozhodnutia súdu v konaní sp. zn. 13C/9/2023, by súd mohol rozhodnúť o jej povinnosti vypratať byt a nebytový priestor. V konaní vedenom pod sp. zn. 13C/9/2020 preto nejde o vyriešenie otázky, ktorá má bezprostredný vplyv a význam pre toto konanie v zmysle § 164 CSP. Pre úplnosť súd prvej inštancie dodal, že ust. § 164 CSP upravuje dôvod fakultatívneho prerušenia konania, rozhodujúcim hľadiskom je zásada hospodárnosti a rýchlosti konania, právo sporových strán na účinnú a rýchlu ochranu ohrozených alebo porušených subjektívnych práv a právom chránených záujmov. Mal za to, že nemožno od žalobcu ako od výlučného vlastníka nehnuteľností, keď vlastnícke právo je najúplnejšie subjektívne právo k veci a je chránené celým právnym poriadkom, vrátane Ústavy SR, spravodlivo požadovať, aby strpel užívanie svojich nehnuteľností niekoľko rokov treťou osobou bez právneho dôvodu a na poskytnutie ochrany svojho vlastníckeho práva podľa § 126 Občianskeho zákonníka čakal až do právoplatného skončenia iného konania, konania o nahradenie jeho prejavu vôle, ktoré môže trvať niekoľko rokov, keď navyše prejav vôle žalobcu nemožno nahradiť spätne od 01.02.2023. Nemožno vytvoriť a právne tolerovať v súdnom konaní stav, aby nehnuteľnosti, ktorých vlastníkom je žalobca, počas tejto doby, vlastníkovi zadržovala a užívala tretia osoba, v tomto prípade žalovaná.
8. K veci samej súd prvej inštancie uviedol nasledovné:
9. Okrem skutočnosti, že žalovaná ňou tvrdené investície do bytu a nebytových priestorov nepreukázala, súd prvej inštancie (s výnimkou žalobcom uznanej kompenzácie nákladov na odstránenie závady v odpadovom potrubí a započítania rozdielu v nájomnom) nevidel dôvod na ich náhradu zo strany prenajímateľa (žalobcu) s poukazom na ust. § 693 a § 694 OZ. Tvrdenie žalovanej, že súhlas so stavebnými úpravami a odstraňovaním závad mala od predchádzajúceho predstavenstva a zamestnancov žalobcu žalobca poprel, toto sporné tvrdenie žalovaná nepreukázala.
10. Navyše súd prvej inštancie poukázal na to, že v zmluve o nájme bytu a v zmluve o nájme nebytového priestoru si zmluvné strany dojednali udelenie predchádzajúceho písomného súhlasu prenajímateľa so stavebnými úpravami, či inou podstatnou zmenou zo strany nájomcu a v prípade bytu dokonca aj to, že aj v prípade udelenia takéhoto súhlasu ich nájomca vykoná na vlastné náklady bez nároku na ich zaplatenie a to aj pre prípad zániku nájmu, pokiaľ ide o nebytový priestor povinnosť nájomcu v prípade skončenia nájmu vrátiť nebytový priestor v stave, v akom ho prevzal, s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie uzavrel, že ak žalovaná investovala do bytu či nebytového priestoru v rozpore so zmluvou a bez predchádzajúceho písomného súhlasu prenajímateľa, t.j. žalobcu finančné prostriedky, potom nie je v zmysle uzatvorenej zmluvy a ani ustanovení Občianskeho zákonníka žalobca povinný jej náklady prestavby uhradiť, nie je teda daný dôvod na ich odpočítanie od nájomného, okrem kompenzácie zo strany žalobcu. Súd prvej inštancie dodal, že uvedenú argumentáciu žalovanej pre potreby tohto konania posúdil len ako obranu proti žalobe, ktorou sa žalobca domáha vypratania nehnuteľností, nakoľko žiaden (proti)nárok z titulu investícii do majetku žalobcu si žalovaná v tomto konaní procesne prípustným spôsobom neuplatnila.
11. Súd prvej inštancie však poukázal na to, že hlavným dôvodom nepredĺženia nájomného vzťahu, neuzavretia ďalšej zmluvy o nájme bytu na ďalšie tri roky bolo nepreukázanie príjmu zo strany žalovanej. Žalovaná na svoju obranu uviedla, že žalobca ju v zákonom stanovenej lehote aspoň tri mesiace pred ukončením doby nájmu písomne neinformoval o možnosti opakovaného uzavretia nájomnej zmluvy na byt a tlačivo na preukázanie príjmu jej nedal, preto si túto povinnosť nesplnila. Svedkyňa vypočutá v konaní – zamestnankyňa žalobcu – H. I. však v konaní vypovedala, že informáciu o možnosti opakovaného uzavretia nájomnej zmluvy dostala žalovaná ústne, vypísala žiadosť o opakované uzatvorenie nájomnej zmluvy (čo žalovaná ani nepopierala), boli jej dané čisté tlačivá týkajúce sa príjmu. Podotkla, že žalovaná je s týmto postupom oboznámená, keďže sa opakuje každé tri roky a žalovaná je nájomníčkou od roku 2006. Ďalej ohľadne postupu pri opakovanom uzatváraní nájomných zmlúv vypovedala, že až keď sú im doručené podpísané žiadosti o uzatvorenie opakovanej nájomnej zmluvy, tieto zaevidujú a čakajú na doklad od mesta (Banská Bystrica) s potvrdením o príjme potenciálnych nájomcov. Až potom môžu uzatvoriť konkrétnu nájomnú zmluvu. Nikdy nie predtým, nakoľko ide o zákonnú podmienku na uzatvorenie takejto nájomnej zmluvy. Súd prvej inštancie preto konštatoval, že hoci žalovaná žiadosť o uzatvorenie nájomnej zmluvy podala dňa 02.09.2020 a táto bola v daný deň žalobcom zaevidovaná pod č. 3115/2020, svoj príjem a ani príjem spolužijúcich osôb žalobcovi
nepreukázala. Nesplnila tak zákonnú podmienku na uzatvorenie nájomnej zmluvy, čo bolo dôvodom neuzatvorenia ďalšej nájomnej zmluvy. Pokiaľ žalovaná v konaní poukazovala na nečinnosť žalovaného pri rokovaniach o jej investíciách do odstránenia vady spočívajúcej v zatekaní a o znení návrhu na uzatvorenie zmluvy, s ktorým nesúhlasila, čo pokladala za dôvod, pre ktorý k uzatvoreniu nájomnej zmluvy nedošlo, súd prvej inštancie tieto jej tvrdenia považoval za irelevantné vo vzťahu k zákonnej podmienke deklarovania výšky príjmu pred uzatvorením nájomnej zmluvy, ktorú žalovaná nesplnila. Dodal, že s poukazom na čl. V. ods. 13 zmluvy o nájme bytu zo zmluvy nevyplývala povinnosť žalobcu oznámiť žalovanej možnosť opakovaného uzatvorenia nájomnej zmluvy písomne, ani povinnosť doručiť jej tlačivo žiadosti a tlačivo na výšku príjmu. Forma preukázania príjmu dohodnutá v zmluve, ani určená v zákone nebola, žalovaná tak mohla preukázať svoj príjem a príjem spolužijúcich osôb na tlačive ako v minulosti alebo akoukoľvek inou formou (potvrdeniami o príjme, výplatnými páskami a pod.). Preto sa súd prvej inštancie nestotožnil s argumentáciou žalovanej, že žalobca porušil povinnosť vyplývajúcu mu zo zmluvy, keď jej neponúkol predĺženie nájmu, pričom nemal dôvod na to, aby s ňou neuzatvoril novú nájomnú zmluvu a neuzatvorením novej nájomnej zmluvy s ňou žalobca konal v rozpore dobrými mravmi, zásadami nájmu bytov a v rozpore s čl. V ods. 13 zmluvy o nájme bytu.
12. Súd prvej inštancie neuznal ani obranu žalovanej, že po ukončení písomnej zmluvy o nájme bytu užívala byt a platila riadne a včas nájomné na základe ústnej nájomnej zmluvy uzavretej na dobu neurčitú v zmysle § 686 ods. 2 OZ, voči čomu žalobca nemal výhrady od roku 2020 do podania žaloby. Poukázal na to - že osobitný zákon č. 443/2010 Z.z. v ust. § 12 vyžaduje obligatórne písomnú formu a ako jednu z obligatórnych náležitostí dobu nájmu, ktorá v zásade nemôže byť dlhšia ako tri roky. Nedodržanie písomnej formy právneho úkonu, ktorú vyžaduje zákon, spôsobuje absolútnu neplatnosť takého právneho úkonu (§ 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Konkludentný vznik nájomného práva žalovanej tak v danom prípade neprichádzal už len z tohto dôvodu do úvahy. Okrem uvedenej skutočnosti bola žalovaná viackrát žalobcom vyzvaná na odovzdanie bytu v roku 2021 aj v roku 2022, preto ani z tohto dôvodu nemohla byť v dobrej viere, že je so žalobcom v nájomnom vzťahu. Pokiaľ ide o predpisovanie nájomného a úhrad spojených s užívaním bytu žalobcom a ich uhrádzanie žalovanou, súd prvej inštancie poukázal na rozsudok NS ČR sp. zn. 26Cdo/212/2005 zo dňa 30.11.2005, podľa ktorého: „Podle soudní praxe (srov. rozsudek Nejvyššího soudu ze dne 29. května 1997, sp. zn. 3 Cdon 120/96, publikovaný v příloze časopisu Soudní judikatura č. 10/1998, jakož i rozsudky Nejvyššího soudu z 21. srpna 2000, sp. zn. 26 Cdo 1654/98, z 25. října 2001, sp. zn. 26 Cdo 551/2000, z 20. listopadu 2003, sp. zn. 26 Cdo 1160/2002, z 8. června 2004, sp. zn. 26 Cdo 1158/2003 a z 1. února 2005, sp. zn. 26 Cdo 436/2004) není konkludentním projevem vůle směřujícím k uzavření smlouvy pouhé mlčení, popřípadě skutečnost, že žalovaná v bytě bydlí, žalobkyně po žalované požaduje nájemné za užívání bytu, které žalovaná hradí a žalobkyně přijímá. Uvedený termín nájemné je totiž často (byť z hlediska dikce zákona nepřesně) používán v osobním styku pronajímatelů a osob, které byty užívají, jako ekvivalent pro bezdůvodné obohacení, vzniklé užíváním bytu osobou, jež k tomu nemá právní důvod. Účinky právně závazného projevu vůle směřujícího k uzavření nájemní smlouvy, pak není způsobilá vyvolat ani okolnost, že v evidenčních listech byla žalovaná vedena jako nájemkyně bytu na dobu neurčitou (tato skutečnost mohla být jen důsledkem skutkového či právního omylu žalobkyně, respektive jejích zaměstnanců vystavujících evidenční listy), že žalobkyně podala žalobu na vyklizení až se značným časovým odstupem od doby, co jí svědčí právo hospodaření s domem, ve kterém se nachází předmětný byt, a že tak neučinil její právní předchůdce (právo na vyklizení plynutím času nezaniká).“
13. Žalobou v časti týkajúcej sa vypratania nebytového priestoru č. XXX sa súd prvej inštancie najprv zaoberal z hľadiska, či bola uplatnená včas a dospel s poukazom na ust. 676 ods. 2 OZ k záveru o včasnosti jej podania. Pre úplnosť podotkol, že touto otázkou sa nezaoberal pri žalobe v časti o vypratanie bytu, pretože v zmysle § 710 ods. 2 OZ je aplikácia ustanovenia § 676 ods. 2 OZ na nájom bytu vylúčená. Podľa § 676 ods. 2 OZ ak nájomca užíva veci aj po skončení nájmu a prenajímateľ proti tomu nepodá návrh na vydanie veci alebo na vypratanie nehnuteľnosti na súde do 30 dní, obnovuje sa nájomná zmluva za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne. Nájom dojednaný na dobu dlhšiu ako rok sa obnovuje vždy na rok, nájom dojednaný na kratšiu dobu sa obnovuje na túto dobu. Záver o včasnosti uplatnenia práva na vypratanie nebytového priestoru odôvodnil súd prvej inštancie tým, že žalobca vypovedal nájomnú zmluvu k nebytovému priestoru písomne dňa 20.06.2022, výpoveď doručil žalovanej dňa 26.04.2022 (správne 24.06.2022 – poznámka odvolacieho súdu). Súčasne vyzval žalovanú na vypratanie nebytového priestoru v prvý deň po uplynutí výpovednej lehoty. Výpovedná lehota začala plynúť dňa 01.07.2022 a uplynula dňa 31.07.2022. Žalovaná mala nebytový priestor vypratať dňa 01.08.2022. Žalovaná nebytový priestor žalobcu v dohodnutej lehote nevypratala. Žalobca
podal na súd žalobu o vypratanie nebytového priestoru s prihliadnutím na jej doplnenie týkajúce sa nebytového priestoru dňa 18.08.2022. Podal ju tak v hmotnoprávnej 30 – dňovej lehota od skončenia nájmu v zmysle § 676 ods. 2 OZ, ktorá by uplynula v zmysle § 122 ods. 1 OZ dňa 31.08.2022.
14. Súd prvej inštancie mal za to, že zmluva o nájme nebytového priestoru zo dňa 31.12.2018 uzavretá na dobu neurčitú bola ukončená platne v súlade s ust. § 10 zákona č. 116/1990 Zb. a čl. VI. ods. 1 zmluvy, v zmysle ktorých mohol žalobca (aj žalovaná) vypovedať zmluvu aj bez uvedenia dôvodu v jednomesačnej výpovednej lehote, počítanej od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede, ktorá v tomto prípade uplynula dňom 31.07.2022. Súd prvej inštancie na rozdiel od žalovanej nevidel rozpor výpovede s dobrými mravmi v tom, že žalobca vypovedal nájom nebytového priestoru z dôvodu, že predtým so žalovanou neuzavrel nájomnú zmluvu k bytu č. 1. Podľa názoru súdu prvej inštancie rozpor s dobrými mravmi nemožno v danom prípade konštatovať iba preto, že žalovaný konal a postupoval v súlade s dohodnutou zmluvou a s ustanoveniami zákona, či už ide o nájomnú zmluvu k bytu alebo k nebytovému priestoru.
15. Súd prvej inštancie preto uzavrel, že po ukončení nájomného vzťahu k bytu a nebytovému priestoru žalovaná bez právneho dôvodu užíva byt č. 1 od 01.11.2020 a nebytový priestor č. XXX od 01.08.2022, čím neoprávnene zasahuje do vlastníckeho práva žalobcu ako ich vlastníka, ten má proti nej preto v zmysle § 126 OZ právo na ochranu a je oprávnený domáhať sa proti nej vydania veci, preto súd prvej inštancie žalobe o vypratanie nehnuteľností vyhovel ako dôvodnej. Vzhľadom na charakter uloženej povinnosti žalovanej uložil (dlhšiu ako zákonom predpísanú trojdňovú) lehotu na vypratanie nehnuteľností, a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, ktorú navrhol sám žalobca.
16. Súd prvej inštancie pre úplnosť dodal, že nehnuteľnosti vo výrokovej časti popísal tak, aby bolo predovšetkým sporovým stranám zrejmé, nepochybné a jednoznačne určené, o ktoré konkrétne nehnuteľnosti v rozhodnutí súdu ide (aj keď otázka špecifikácie konkrétnych nehnuteľností v konaní medzi nimi sporná nebola), a súčasne tak, aby bolo rozhodnutie súdu vykonateľné, keďže v evidencii katastra nehnuteľností sú nehnuteľnosti evidované v rozpore s ich skutočným užívacím stavom.
17. O nároku žalobcu na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 % rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP vzhľadom na plný úspech žalobcu v konaní. Dodal, že o výške tejto náhrady bude v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
18. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu podala v zákonnej lehote prostredníctvom svojej právnej zástupkyne odvolanie žalovaná. Rozhodnutie súdu prvej inštancie označila za nesprávne z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. f), g) a h) CSP, t.j. z dôvodov, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
19. Ohľadne I. výroku o zamietnutí jej návrhu na prerušenie konania žalovaná v odvolaní trvala na tom, že v konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 13C/9/2023 sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie v prejednávanej veci, nakoľko rozhodnutie o vyprataní nehnuteľností by malo vážne následky v prípade vyhovenia návrhu žalovanej o nahradenie prejavu vôle. Poukázala na to, že súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku konštatuje, že žalovaná v konaní o nahradenie prejavu vôle uvádza zhodné skutkové tvrdenia ako v predmetnom konaní. Preto podľa žalovanej ide o otázku, ktorá má byť považovaná za predbežnú, a teda vypratanie bytu alebo nahradenie prejavu vôle. Žalovaná má za to, že rozhodnutie o vyprataní bytu a nebytového priestoru je závažnejšie pre žalovanú v aktuálnom skutkovom stave, kde sám žalobca potvrdil, že žalovaná počas užívania bytu a nebytového priestoru nájomné riadne platí a stará sa o ne. Žalovanej na rozdiel od žalobcu tak môže vzniknúť škoda, nakoľko je povinná vypratať byt a nebytový priestor, nájsť si náhradné bývanie a v prípade úspechu v konaní o nahradenie prejavu vôle sa opäť presťahovať z náhradného bývania (ktorým môže byť tiež nájomný byt – a teda ukončiť záväzkové vzťahy z neho vyplývajúce, hradiť prípadné sankcie a pod.). Žalovaná bola názoru, že súd prvej inštancie svojím rozhodnutím o zamietnutí návrhu na prerušenie konania akoby prejudikoval rozhodnutie o nahradení prejavu vôle, čo žalovaná namieta v celom rozsahu.
20. Okrem uvedeného mala žalovaná za to, že touto otázkou sa mal súd prvej inštancie zaoberať v priebehu konania, nakoľko ide o vec procesného charakteru a nie o rozhodovanie vo veci samej. Aj napriek takémuto návrhu žalovanej súd prvej inštancie bez rozhodnutia o tejto otázke pokračoval v konaní, vykonal dôkazy a rozhodol o návrhu na prerušenie konania až v rozsudku.
21. Neskôr po uplynutí lehoty na podanie odvolania na podporu svojej argumentácie ohľadne prerušenia konania žalovaná prostredníctvom svojej právne zástupkyne doručila dňa 01.08.2023 podanie, ktorého prílohou je uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 14C/51/2022 zo dňa 19.07.2023, ktorým bolo s poukazom na ust. § 164 CSP prerušené konanie vedené pod sp. zn. 14C/51/2022 (ohľadne sporu medzi žalobcom a inými žalovanými o vypratanie iného bytu v tomu istom bytovom dome pre ukončenie nájomného vzťahu uplynutím doby nájmu na základe zmluvy o nájme bytu na dobu určitú) do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 17C/5/2023 o nahradenie prejavu vôle žalovaného (žalobcu v konaní sp. zn. 14C/51/2022) uzavrieť zmluvu o nájme bytu so žalobkyňou (žalovanou 1/ v konaní sp. zn. 14C/51/2022) na dobu určitú od 01.02.2023 do 31.03.2026, nakoľko súd bol názoru, že rozhodnutie súdu v konaní sp. zn. 14C/51/2022 o vypratanie bytu závisí od posúdenia otázky existencie právneho titulu oprávňujúceho žalovaných 1/ a 2/ užívať byt v čase rozhodnutia súdu. Žalovaná 1/ sa ako žalobkyňa v konaní sp. zn. 17C/5/2023 domáha nahradenia prejavu vôle žalovaného (žalobcu v tomto konaní) uzavrieť nájomnú zmluvu týkajúcu sa bytu na dobu určitú od 01.02.2023 do 31.03.2026, teda nájomnú zmluvu, ktorá by platila v čase rozhodovania súdu o vyprataní bytu. Z uvedeného súd vyvodil, že v konaní sp. zn. 17C/5/2023 je riešená otázka existencie právneho titulu pre užívanie predmetného bytu žalovanou 1/, ktorá má význam pre rozhodnutie súdu o vyprataní bytu.
22. Ohľadne II. a III. výroku napadnutého rozsudku vo veci samej žalovaná v odvolaní trvala na svojich vyjadreniach v priebehu konania pred súdom prvej inštancie. Za nedostatočné považovala konštatovanie súdu, že bola málo aktívna. V konaní preukázala sms komunikáciou, svojim vyjadrením a výpoveďou svedka, že sa domáhala uzatvorenia novej nájomnej zmluvy na byt. Súd prvej inštancie nereflektoval na ňou preukázané skutočnosti, že žalobca si nesplnil povinnosť vyplývajúcu z čl. V. ods. 13 zmluvy o nájme bytu č. 750/2017 zo dňa 31.10.2017 informovať nájomcu o možnosti opakovaného uzavretia nájomnej zmluvy na byt minimálne tri mesiace pred dohodnutým termínom skončenia nájmu, pričom žalovaná v čase skončenia nájmu bytu podľa zmluvy opakovane žiadala žalobcu o možnosť opakovaného uzavretia nájomnej zmluvy na byt, na čo však žiadnu odpoveď nedostala a žalobca s ňou neuzatvoril ani novú zmluvu o nájme bytu. Žalovaná tiež opisovala zložitosť v komunikácii so žalobcom, neochotu, doslova odmietavosť s ňou rokovať o uzatvorení nových nájomných zmlúv, čo potvrdil aj svedok – pán J.. Súd prvej inštancie dal jednostranne za pravdu žalobcovi, ktorý bez predloženia dôkazu iba uviedol, že to tak nebolo.
23. Ohľadne nesplnenia preukázania výšky mesačného príjmu pri uzavieraní nájomnej zmluvy v zmysle § 12 ods. 4, § 22 ods. 3 a 6 zákona č. 443/2010 Z.z. žalovaná zopakovala svoju argumentáciu z konania pred súdom prvej inštancie, že na preukázanie príjmu žalobca poskytuje nájomcom tlačivo, ktoré žalovanej neposkytol, pričom si toto žalovaná nemohla stiahnuť ani z internetovej stránky žalobcu, nakoľko je tam uvedené tlačivo staré, neaktuálne. Vzhľadom k tomu, že sa stretnutie žalobcu so žalovanou za účelom poskytnutia tohto tlačiva, ako aj rokovania o uzatvorení nových nájomných zmlúv z dôvodov na strane žalobcu, neuskutočnilo, nemala možnosť toto vyplniť.
24. Žalovaná v odvolaní opätovne zopakovala aj argumentáciu ohľadne jej investícií do bytu a nebytových priestorov, ich opráv a údržby, odstránenia vzniknutých závad. Na opravu závady bytu (zrejme ohľadne zatekania vody z neho do garáže bytového domu – poznámka odvolacieho súdu) vyzval žalobca žalovanú dňa 15.07.2020, teda niekoľko mesiacov predtým, ako bola ukončená nájomná zmluva, žalovanú napriek ukončeniu zmluvy nechal závadu odstrániť. Práve z dôvodu vysokých nákladov na opravy mala žalovaná nedoplatky na nájomnom, tieto však vyrovnala, preto žalobca nemôže hovoriť o žalovanej ako o neplatičovi.
25. Aj ohľadne ukončenia nájmu nebytového priestoru žalovaná v odvolaní trvala na svojej obrane v konaní pred súdom prvej inštancie. Výpoveď z nájmu naďalej považovala za neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi, nakoľko mala za to, že išlo o účelové vypovedanie nájomnej zmluvy nebytových priestorov a účelovú výzvu na odovzdanie nebytového priestoru z dôvodu, že práve v tomto období došlo
aj k výzve na vypratanie a odovzdanie bytu. Opätovne zopakovala, že nebytový priestor dostala bez podlahy, kúrenia, vody, odpadov, stien, elektriky (betónový základ cca 25cm), žalobca v tom čase vyzval žalovanú na kolaudáciu na vlastne náklady, všetko bolo dokončené v roku 2021, žalovaná uhradila cca 37 000,- €. Taktiež mala za to, že nemožno odovzdať nebytový priestor č. XXX, nakoľko na základe dohody s bývalým predstavenstvom a zamestnancami žalobcu žalovaná zrekonštruovala predmetný nebytový priestor a spojila ho do bytovej jednotky s bytom, predstavenstvo žalobcu malo vedomosť aj o kolaudácii na základe iniciatívy žalovanej, aby bolo tento nebytový priestor možné prenajímať. Takto investovala žalovaná do nebytového priestoru cca 30 000,- €.
26. Žalovaná preto navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alebo aby napadnutý rozsudok zmenil, žalobu zamietol a priznal jej proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania.
27. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej nevyjadril.
28. Krajský súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalovanej podľa § 34 ods. 1 CSP po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, len v rozsahu odvolania podľa § 379 CSP, z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 CSP a mimo nich v rozsahu vád týkajúcich sa procesných podmienok, ktoré vady nezistil, dospel k názoru, že rozsudok súdu prvej inštancie je v II. a III. výroku vo veci samej, ako aj závislom IV. výroku o nároku strán sporu na náhradu trov konania vecne správny a je potrebné ho v tomto rozsahu podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.
29. Pokiaľ ide o I. výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý ma povahu procesného rozhodnutia – uznesenia, nakoľko ním bolo rozhodnuté o procesnom návrhu žalovanej na prerušenie konania, avšak v zmysle príkazu podľa ust. § 162 ods. 3 CSP súd rozhoduje o zamietnutí návrhu na prerušenie konania až spolu s rozhodnutím vo veci samej, voči rozhodnutiu (uzneseniu) o zamietnutí návrhu na prerušenie konania odvolanie v zmysle § 355 ods. 2 CSP v spojení s § 357 CSP a contrario prípustné nie je, je prípustné len proti uzneseniu, ktorým bolo návrhu na prerušenie konania vyhovené podľa § 357 písm. n) CSP. Preto odvolací súd odvolanie žalovanej proti I. výroku napadnutého rozsudku o zamietnutí návrhu na prerušenie konania odmietol podľa § 386 písm. c) CSP ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. To nevylučuje možnosť odôvodnenia odvolania proti II. a III. výroku rozsudku súdu prvej inštancie v zmysle § 365 ods. 2 CSP tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 ods. 1 CSP, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej a v prípade dôvodnosti vytýkanej vady, resp. vád možnosť odvolacieho súdu zrušiť I. výrok rozsudku súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na prerušenie konania ako svojou povahou procesné rozhodnutie predchádzajúce samotnému rozhodnutiu vo veci samej spolu so zrušením rozhodnutia vo veci samej (v tomto prípade rozsudku súdu prvej inštancie v II. a III. výroku vo veci samej) a od neho závislého IV. výroku rozsudku o nároku na náhradu trov konania postupom podľa § 389 ods. 2 CSP.
30. Pokiaľ ide o návrh žalovanej na prerušenie konania, tento aj odvolací súd považuje za nedôvodný. Opis skutkového stavu pri žalobe o vypratanie bytu a pri žalobe o nahradenie prejavu vôle jednej zmluvnej strany uzavrieť zmluvu o nájme bytu sa síce môže prekrývať, nemôže byť však úplne totožný. Pri žalobe o vypratanie bytu (pre jej úspech) musí žalobca tvrdiť a prípadne preukázať (ak protistrana jeho tvrdenia spochybňuje, popiera), že žalovaný nemá k bytu žiaden právny vzťah, ani nájomný (nielen v čase podania žaloby, ale ani v čase rozhodnutia súdu vo veci samej). Naproti tomu pri žalobe o nahradenie prejavu vôle uzatvoriť nájomnú zmluvu musí ten, kto sa nahradenia prejavu vôle domáha (žalobca v danom konaní) tvrdiť, že nájomná zmluva síce nebola uzavretá, zo zákona, alebo z iného právneho predpisu však vyplýva žalovanej strane povinnosť takúto zmluvu uzatvoriť a napriek tomu to odmieta urobiť. Nemožno teda zároveň na jednej strane v konaní o vypratanie nehnuteľností tvrdiť, že napriek neuzatvoreniu ďalšej písomnej nájomnej zmluvu k bytu nájomný vzťah trvá naďalej na základe ústnej, či konkludentnej nájomnej zmluvy, na druhej strane v konaní o nahradenie prejavu vôle tvrdiť, že nájomný vzťah netrvá v dôsledku nesplnenia povinnosti prenajímateľa opakovane uzatvoriť s nájomcom písomnú nájomnú zmluvu k bytu a na tom základe sa domáhať nahradenia prejavu vôle prenajímateľa túto zmluvu uzavrieť. Súd prvej inštancie správne poznamenal, že účinky rozhodnutia vo veci samej (rozsudku), ktorým bolo žalobe na nahradenie prejavu vôle vyhovené nastávajú až jeho právoplatnosťou, t.j. až týmto momentom je nahradený prejav vôle, až týmto momentom dochádza k uzatvoreniu zmluvy, prejav vôle nemožno nahradiť s účinkami ex tunc (spätne do minulosti), aj keď sa toho žalobca domáha (v
tomto prípade k 01.02.2023). Preto odvolací súd nepovažuje za správny názor Okresného súdu Banská Bystrica prezentovaný v uznesení sp. zn. 14C/51/2022 zo dňa 19.07.2023, vychádzajúci z predpokladu, že prejav vôle možno nahradiť spätne od momentu, ktorý sa požaduje v žalobe, čo vyplýva z jeho názoru, že v prípade nahradenia prejavu vôle by nájomná zmluva platila od 01.02.2023, t.j. aj v čase rozhodovania súdu o vyprataní bytu. Vzhľadom na uvedené odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie prezentovaným v tomto konaní, že v konaní o nahradenie prejavu vôle sa nerieši otázka, ktorá by mohla mať význam pre rozhodnutie o vyprataní nehnuteľností. Nie je teda naplnená podmienka uvedená v § 164 CSP pre fakultatívne prerušenie konania. Napokon samotná žalovaná v odvolaní nejasne uviedla, že „ide o otázku, ktorá má byť považovaná za predbežnú, a teda vypratanie bytu alebo nahradenie prejavu vôle“. Z tohto vyjadrenia nemožno zistiť, či vypratanie bytu je predbežnou otázkou pre nahradenie prejavu vôle, alebo nahradenie prejavu vôle je predbežnou otázkou pre vypratanie bytu.
31. Žalovanej možno dať za pravdu len v tom, že ak by do rozhodnutia vo veci samej došlo v dôsledku právoplatnosti rozsudku, ktorým sa nahrádza prejav vôle žalobcu uzatvoriť zmluvy o nájme bytu a nebytového priestoru k obnoveniu nájomného vzťahu (na základe novej nájomnej zmluvy), vzhľadom na to, že pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia (§ 217 ods. 1 CSP), žalovaná by opätovne získala právo nájmu oprávňujúce ju nehnuteľnosti užívať, a preto by súd nemohol žalobe o vypratanie nehnuteľnosti (aj keď v čase jej podania dôvodnej) vyhovieť. Ako však súd prvej inštancie správne poznamenal, niet právneho dôvodu vyčkávať na rozhodnutie o žalobe na nahradenie prejavu vôle pre účely rozhodovania o žalobe na vypratanie nehnuteľností, pre ktorú je podstatné len to, či v čase rozhodnutia užíva žalovaná nehnuteľnosti bez právneho dôvodu, t.j. neoprávnene zasahuje do vlastníckeho práva žalobcu v zmysle § 126 OZ, alebo nie. Súd prvej inštancie správne uviedol, že vypratanie nehnuteľností nevylučuje do budúcna uzatvorenie novej nájomnej zmluvy (za splnenia zákonných podmienok), na základe ktorej bude žalovaná opätovne oprávnená nehnuteľnosť užívať. Žalovaná opisuje len ťažkosti s tým spojené spočívajúce v potrebe na medziobdobie si nájsť iné ubytovanie, to však z hľadiska naplnenia podmienok pre fakultatívne prerušenie konania podľa § 164 CSP nie je rozhodujúce. Žalovaná pritom ignoruje možnosť, že so žalobou o nahradenie prejavu vôle neuspeje.
32. Nemožno súhlasiť ani s názorom žalovanej, že súd prvej inštancie v dôvodoch zamietnutia návrhu na prerušenie konania akoby prejudikoval rozhodnutie o nahradení prejavu vôle. Súd prvej inštancie len jasne zdôraznil, že pre rozhodnutie súdu o žalobe o vypratanie nehnuteľností je právne významná skutočnosť, či zákonné podmienky pre (opakované) uzatvorenie nájomnej zmluvy k bytu boli splnené v čase ukončenia pôvodnej nájomnej zmluvy uzavretej na dobu určitú, t.j. k 31.10.2020, resp. najneskôr ku dňu rozhodnutia súdu o žalobe, kým pre rozhodnutie o žalobe na nahradenie prejavu vôle je právne významná skutočnosť, či zákonné podmienky pre uzavretie (novej) nájomnej zmluvy budú splnené v čase rozhodnutia. Inak povedané, úspech žaloby o vypratanie nehnuteľností automaticky neznamená, že bude neúspešná žaloba o nahradenie prejavu vôle. Takéto právne posúdenie bolo nevyhnutné pre vysvetlenie, prečo sa v konaní o nahradenie prejavu vôle nerieši otázka majúca význam pre toto konanie o vypratanie nehnuteľností, teda pre rozhodnutie o návrhu na prerušenie konania podľa § 164 CSP.
33. Uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP spočívajúci v nesprávnom právnom posúdení splnenia podmienok ust. § 164 CSP na fakultatívne prerušenie konania preto vzhliadol odvolací súd ako nedôvodný.
34. Pre úplnosť odvolací súd podotýka, že z úradnej činnosti zistil, že konanie vedené na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 13C/9/2023 o nahradenie prejavu vôle bolo v dôsledku späťvzatia žaloby žalovanou (v danom konaní v pozícii žalobkyne) uznesením sp. zn. 13C/9/2023 zo dňa 15.01.2024 zastavené. Uznesenie zatiaľ nenadobudlo právoplatnosť.
35. K odvolacím námietkam žalovanej podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP vo vzťahu k veci samej odvolací súd uvádza:
36. Žalovaná v odvolacej argumentácii neuviedla nič nové, s čím by sa už nevysporiadal súd prvej inštancie. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že pre rozhodnutie vo veci samej ohľadne vypratania bytu bolo podstatné vyhodnotenie, či boli splnené zákonné podmienky pre opakované uzatvorenie nájomnej zmluvy podľa zákona č. 443/2010 Z.z., v okolnostiach tohto prípadu najmä, či bolo preukázané, že príjem žalovanej ako nájomcu a s ňou spolužijúcich osôb nepresiahol
týmto zákonom stanovenú hranicu, inak by nebola oprávnenou osobou na uzatvorenie ďalšej zmluvy o nájme (sociálneho) bytu. V konaní nebolo ani žalovanou spochybňované, že si povinnosť preukázať žalobcovi ako prenajímateľovi bytu jej príjem a prípadne príjem spolužijúcich osôb nesplnila, v konaní sa bránila len tým, že si ju nemohla splniť, pretože jej žalobca na to neposkytol potrebnú súčinnosť spočívajúcu v poskytnutí na to predpísaného tlačiva. Odvolací súd poukazuje na to, že žalobca v konaní tvrdil, že tlačivo poskytol žalovanej spolu so žiadosťou o opakované uzatvorenie nájomnej zmluvy, ktorú si žalovaná podala bez predloženia potvrdeného tlačiva o príjme zo strany mesta Banská Bystrica. Žalovaná poskytnutie tlačiva v konaní popierala. Na preukázanie spornej skutočnosti, či k odovzdaniu tlačiva žalovanej zo strany žalobcu došlo súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výsluchom svedkyne – zamestnankyne žalobcu – H. I., ktorá svojou výpoveďou potvrdila skutočnosť, že jej toto tlačivo bolo odovzdané spolu so žiadosťou o opakované uzatvorenie nájomnej zmluvy (viď bod 18. odôvodnenia napadnutého rozsudku). Vierohodnosť svedkov žalovaná v odvolaní nijako nespochybnila. Výsluch svedka (svedecká výpoveď) je v zmysle § 187 ods. 2 CSP dôkazným prostriedkom preukazujúcim tvrdenia strany sporu. Preto sa odvolací súd nestotožňuje s tvrdením žalovanej v odvolaní, že súd prvej inštancie rozhodol jednostranne v prospech žalobcu bez predloženia dôkazu. Svedok J. v konaní k tejto otázke nevypovedal, vypovedal k tomu, či závadu na odpadovom potrubí v byte spôsobila žalovaná alebo nie.
37. Pokiaľ žalovaná jeho svedeckou výpoveďou preukazovala jej snahu o viacnásobné kontaktovanie žalobcu, ťažkosti v komunikácii, či odmietavý postoj žalobcu k opakovanému uzatvoreniu nájomnej zmluvy k bytu, k tomu odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie poznamenáva, že preukazovanie tejto aktivity žalovanej nebolo pre rozhodnutie vo veci samej z hľadiska splnenia zákonných podmienok pre opakované uzatvorenie nájomnej zmluvy k bytu podstatné. Zákon č. 443/2010 Z.z. ukladá prenajímateľovi povinnosť uzatvoriť s nájomcom ďalšiu nájomnú zmluvu len za splnenia zákonných podmienok. Len ak by totiž boli splnené zákonné podmienky (vrátane preukázania príjmu do maximálnej hranici uvedenej v zákone č. 443/2010 Z.z.) pre opakované uzatvorenie nájomnej zmluvy, nájomca by mal na to právo v zmysle § 12 ods. 3 zákona č. 443/2010 Z.z. a prenajímateľ tomu zodpovedajúcu povinnosť a ak by odmietol dobrovoľne (ďalšiu) nájomnú zmluvu uzatvoriť, bolo by možné domáhať sa súdnou cestou (žalobou o nahradenie prejavu vôle prenajímateľa) jej uzatvorenia.
38. Podporne sa odvolací súd stotožňuje so súdom prvej inštancie, že zákon č. 443/2010 Z.z. nepredpisuje formu preukázania príjmu, a teda ak by aj žalobca nebol poskytol žalovanej tlačivo na jeho preukázanie a potvrdenie tlačiva mestom, žalovaná mohla svoj príjem preukázať hoc aj neaktuálnym tlačivom stiahnutým z internetovej stránky žalobcu, avšak z ktorého by bolo možné zistiť jej príjem a prípadne príjem spolužijúcich osôb, prípadne aj inou formou, či kontaktovať za tým účelom priamo mesto. Žalovaná v konaní tvrdila, že žalobca jej neposkytol tlačivo, netvrdila však, že spĺňala zákonnú podmienku, že jej príjem nepresahoval zákonom stanovenú hranicu pre potreby opakovaného uzatvorenia nájomnej zmluvy k rozhodujúcemu dňu, t.j. k 31.12.2019 v zmysle § 12 ods. 4 zákona č. 443/2010 Z.z. v znení účinnom v čase, keď opakované uzatvorenie zmluvy prichádzalo do úvahy.
39. Pokiaľ žalovaná naďalej tvrdí, že žalobca si nesplnil zákonnú povinnosť informovať ju o možnosti opakovaného uzatvorenia nájomnej zmluvy k bytu, odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie poukazuje na to, že zákon č. 443/2010 Z.z. v ust. § 12 ods. 3 neukladá prenajímateľovi informovať o tom písomne. Žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie tvrdil, že jeho zamestnancom ju o tom informoval telefonicky, svedkyňa H. I. vo svojej výpovedi potvrdila, že žalovaná bola o tom informovaná ústne. Splnenie tejto povinnosti teda bolo preukázané svedeckou výpoveďou. Zákon č. 443/2010 Z.z. navyše neobsahuje ustanovenie, že ak by si prenajímateľ túto povinnosť nesplnil, nájomca má automaticky právo na opakované uzatvorenie nájomnej zmluvy k bytu bez ďalšieho (t.j. aj bez potreby preukazovania príjmu). Zmyslom a účelom danej notifikačnej povinnosti je upozorniť nájomcu na jeho právo opakovane uzatvoriť ďalšiu nájomnú zmluvu na dobu určitú, t.j. aby si (ak má záujem) podal žiadosť o opakované uzatvorenie nájomnej zmluvy v dostatočnom časovom predstihu pred skončením doby nájmu (má na to v zmysle zákona minimálne tri mesiace). Žalovaná bola nájomcom bytu dlhodobo od roku 2006, teda o tejto možnosti vedela, keďže k predĺženiu nájmu došlo medzitým niekoľkokrát a žiadosť o opakované uzatvorenie nájomnej zmluvy si podala dva mesiace pred uplynutím doby nájmu, nebola teda ukrátená na svojich právach v tom zmysle, že by si v dôsledku nesplnenia notifikačnej povinnosti zo strany žalobcu, nevedomosti o možnosti opakovaného uzatvorenia nájomnej zmluvy nepodala žiadosť o opakované uzatvorenie nájomnej zmluvy a v dôsledku toho utrpela ujmu na svojich právach.
40. Pokiaľ žalovaná poukazuje na investície do stavebných úprav, opráv, či údržby bytu a nebytových priestorov, či poskytnutú súčinnosť z jej strany pri ich kolaudácii, z ustanovení zákona č. 443/2010 Z.z., ani ustanovení OZ nevyplýva nemožnosť skončenia nájomného vzťahu v takom prípade. Byt a nebytové priestory sú vlastníctvom žalobcu a prípadné investície nájomcu do jeho majetku sú investíciou do majetku cudzieho, nepatriaceho nájomcovi. S tým Občiansky zákonník síce spája rôzne nároky v závislosti od toho, za akých okolností k vynaloženiu investícií došlo, z hľadiska splnenia zákonných podmienok pre skončenie nájmu, resp. jeho nepredĺženie to však nie je rozhodujúce, právne významné. Ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, skončí sa uplynutím tejto doby a to nezávisle od vôle prenajímateľa či nájomcu. Predĺžiť dobu určitú trvania nájmu bytu možno iba dohodou prenajímateľa a nájomcu. Odvolací súd preto opätovne zdôrazňuje, že k ukončeniu nájmu bytu došlo v zmysle § 710 ods. 2 OZ uplynutím času, na ktorý bol dohodnutý zmluvou o nájme bytu zo dňa 31.10.2017 uzavretou na dobu určitú. Vo vzťahu k zániku nájmu bytu sa neuplatňuje ustanovenie o konkludentnom obnovení nájmu podľa všeobecnej zákonnej úpravy nájomnej zmluvy (§ 676 ods. 2 OZ) a po uplynutí dojednanej doby nájmu sa nájom bytu nepredlžuje ani v prípade, ak prenajímateľ nepodá žalobu o vypratanie bytu v lehote 30 dní od skončenia nájmu. Preto nie je pre tento spor rozhodujúce, či a koľko peňažných prostriedkov žalovaná investovala do bytu, či mala právo na ich započítanie do nájomného, či mala nedoplatok na nájomnom. Nedoplatky na nájomnom by boli relevantné v prípade skúmania skončenia nájomnej zmluvy výpoveďou z dôvodu podľa § 711 ods. d) OZ, nie v prípade, keď nájom zanikol uplynutím času, na ktorý bol dohodnutý.
41. Pokiaľ žalovaná vidí konanie žalobcu v rozpore s dobrými mravmi v tom, že vypovedal zmluvu o nájme nebytového priestoru č. XXX bez uvedenia dôvodu krátko potom, ako ju vyzval na vypratanie bytu a v tom, že do nebytového priestoru investovala nemalé finančné prostriedky, odvolací súd k tomu uvádza, že zmluva o nájme nebytového priestoru nie je zmluvou závislou od zmluvy o nájme bytu. Obe zmluvy sa spravujú rozdielnymi právnymi úpravami – zmluva o nájme nebytového priestoru zákonom č. 116/1990 Zb., kým zmluva o nájme bytu zákonom č. 443/2010 Z.z. a podporne OZ. Ani zo znenia týchto zmlúv ich vzájomná previazanosť nevyplýva. To znamená, že zmluva o nájme bytu mohla byť a aj bola uzavretá bez ohľadu na uzavretie zmluvy o nájme nebytového priestoru č. XXX, ktorá bola uzavretá viac ako rok po uzavretí zmluvy o nájme bytu č. F.. Preto nemožno vidieť dôvody rozporu právneho úkonu výpovede zo strany prenajímateľa s dobrými mravmi v tom, že krátko predtým došlo k skončeniu nájmu bytu. Je len logické, že prenajímateľ ukončí aj nájom nebytového priestoru v bytovom dome, ak už nedôjde k predĺženiu nájomného vzťahu s nájomcom k bytu v bytovom dome. Ohľadne prípadných investícií nájomcu do nebytového priestoru prenajímateľa a ich vplyvu na nájomný vzťah, resp. jeho ukončenie odvolací súd analogicky odkazuje na svoje závery ohľadne investícii do bytu prenajímateľa uvedené v bode 40. odôvodnenia tohto rozhodnutia.
42. Odvolací súd len pre úplnosť uvádza, že v tomto rozhodnutí uviedol, že potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie v II. a III. výroku vo veci samej ako vecne správny len podľa § 387 ods. 1 CSP, neuviedol v zmysle § 387 ods. 2 CSP že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a na toto poukazuje len z dôvodu, že sa nestotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, že pre vec samu bolo relevantné skúmať, či žaloba v časti o vypratanie nebytového priestoru bola podaná v lehote 30 dní od skončenia nájmu v zmysle § 676 ods. 2 OZ, teda či nedošlo ku konkludentnému predĺženiu nájmu nebytového priestoru. Ustanovenie odseku 2 § 676 OZ totiž nadväzuje na ustanovenie odseku 1 § 676, ktorý ustanovuje, že nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal, ak sa prenajímateľ nedohodne s nájomcom inak. Za ustanovením § 676 nasleduje ustanovenie § 677 upravujúci možnosť skončenia nájomnej zmluvy dojednanej na dobu neurčitú dohodou alebo výpoveďou. Zo systematického zaradenia § 676 ods. 2 OZ teda vyplýva, že sa týka len nájmu dojednaného na dobu určitú. Vyplýva to napokon aj zo samotného znenia § 676 ods. 2 OZ, ktorý predpokladá predĺženie nájmu, ktorý bol pôvodne dojednaný na dobu dlhšiu ako rok (teda na dobu určitú) vždy na rok a nájmu, ktorý bol dojednaný na kratšiu dobu (teda tiež na dobu určitú) na túto dobu. Nájom nebytového priestoru bol však dojednaný na dobu neurčitú a skončil sa výpoveďou, resp. uplynutím výpovednej lehoty, nie uplynutím dojednanej doby nájmu, preto nemôže dôjsť k jeho konkludentnému predĺženiu v zmysle § 676 ods. 2 OZ. Uvedený záver odvolací súd uvádza len pre vysvetlenie, z akého dôvodu neuviedol, že sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku v celom rozsahu, tento záver však nemá vplyv na výsledok sporu.
43. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené uzatvára, že žalovanou uplatnené odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP neboli ani vo vzťahu k II. a III. výroku rozsudku súdu prvej inštancie
vo veci samej uplatnené dôvodne. Súd prvej inštancie vykonal všetky dôkazy relevantné pre rozhodnutie vo veci, dostatočne (dokonca až nad potrebný rámec) zistil skutkový stav potrebný pre rozhodnutie vo veci a vec zároveň správne právne posúdil.
44. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že žalovaná v podanom odvolaní síce označila aj odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. g) CSP, tento však v obsahu odvolania žiadnym spôsobom nešpecifikovala, neuviedla konkrétne okolnosti, v ktorých má tento odvolací dôvod spočívať, neuviedla, aké prostriedky procesného útoku, či obrany neboli v konaní pred súdom prvej inštancie uplatnené a z akého dôvodu sú prípustné v odvolacom konaní, o ktorý prípad novoty v odvolacom konaní podľa § 366 CSP sa jedná. V odvolaní v podstate len zopakovala svoju argumentáciu z konania pred súdom prvej inštancie. Tým, že v lehote na podanie odvolania nekonkretizovala tento odvolací dôvod, vlastne ho neuviedla. Rovnaký názor zastávajú aj autori Veľkého komentára k Civilnému sporovému poriadku: „Odvolanie musí byť niektorou (prípadne viacerými) z uvedených vád odôvodnené (§ 363), čo znamená, že nestačí formálne citovať v zákone uvedený dôvod, ale je potrebné ho identifikovať, t.j. v akom konkrétnom pochybení (vade, skutočnosti) odvolateľ vidí naplnenie odvolacieho dôvodu.“ (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, strana 1237). Taktiež v zmysle uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 90/2019 z 05.11.2019 iba uvedenie všeobecných odvolacích dôvodov v odvolaní nie je postačujúce na to, aby odvolací súd mohol o odvolaní rozhodnúť vecným preskúmaním správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov.
45. Odvolací súd v zmysle § 379 písm. a) CSP preskúmal aj od II. a III. výroku vo veci samej závislý IV. výrok rozsudku súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania. Súd prvej inštancie rozhodol v rozsudku o nároku strán sporu na náhradu trov konania podľa pomeru ich úspechu vo veci (§ 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP) vykonateľným výrokom, v ktorom uložil žalovanej povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania a uviedol, v akej lehote si ju má splniť. Preto odvolací súd aj tento výrok rozsudku súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
46. O nároku žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a ako plne úspešnému v odvolacom konaní mu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v rozsahu 100 %. Z dôvodu vykonateľnosti rozhodnutia o trovách konania formuloval odvolací súd výrok o nároku na náhradu trov odvolacieho konania do povinnosti ich náhrady (porovnaj napr. uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/222/2016 zo dňa 23.03.2017, sp. zn. 6Cdo/57/2017 zo dňa 30.05.2017, sp. zn. 6Cdo/196/2016 zo dňa 22.06.2017 a sp. zn. 7Cdo/123/2016 zo dňa 04.04.2017). Aj o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
47. Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 CSP).
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
Strany sporu majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Ak neboli splnené podmienky podľa § 429 CSP, resp. dovolanie má vady podľa § 429 CSP napriek riadnemu poučeniu dovolateľa o povinnosti podľa § 429 CSP v odvolacom konaní, resp. napriek výzve súdu prvej inštancie adresovanej dovolateľovi na odstránenie vád a jeho poučení o následkoch neodstránenia vád dovolania, dovolací súd dovolanie odmietne (§ 447 písm. e) CSP v spojení s § 436 ods. 1 CSP).