Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_7Co-84-2019.pdf
PDF · 114.42 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/84/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Amálie Paulerovej, v právnej veci žalobcu: Ing. B. V., trvale bytom W. XXX/X, S., nar. XX.X.XXXX, právne zastúpený: JUDr. Peter Vevurka, advokát so sídlom Q. XXX/XX, XXX XX K., proti žalovanému: AFG s.r.o., so sídlom Dĺžiny 122/40, 039 01 Turčianske Teplice, IČO: 36 383 422, právne zastúpený: JUDr. Vladimír Menich, advokát so sídlom R. B. XX, XXX XX Q., o zaplatenie 9.000 € s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 21Csp/276/2017-149 zo dňa 4. decembra 2018, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 9.000 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 1.7.2015 do zaplatenia. Vyslovil, že žalobca má voči žalovanému právo na náhradu trov konania.
2. Vychádzal zo zistenia, že Zmluvou o prevzatí dlhu zo dňa 2.6.2015 žalobca preukázal, že má voči žalovanému pohľadávku zo zmluvy o pôžičke vo výške 9.000 € a túto pohľadávku žalovaný, ako aj jeho právny predchodca STS mechanizácia, s.r.o., opakovane uznali. Žalovaný uplatnenú pohľadávku vo výške 9.000 € počas súdneho sporu nepoprel a aj z tohto dôvodu ju považoval za nespornú v zmysle § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP). V Zmluve o prevzatí dlhu zo dňa 2.6.2015 sa zmluvné strany dohodli, že preberajúci dlžník, a to spoločnosť AFG s.r.o. (žalovaný) zaplatí veriteľovi, a to Ing. B. V. (žalobcovi) sumu 9.000 € v lehote do 30.6.2015. Teda nasledujúceho dňa 1.7.2015 sa žalovaný dostal do omeškania, z ktorého titulu prináleží žalobcovi oprávnene nárok na zaplatenie zákonného úroku z omeškania od 1.7.2015 v zmysle § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z..
3. Pokiaľ ide o obranu žalovaného, že žalovaná pohľadávka zanikla započítaním, ktoré vykonal dňa 28.11.2017, nakoľko táto nebola judikovaná, súd prvej inštancie jej existenciu predbežne posudzoval. Považoval za logické, aby sa posúdením pracovnoprávnej zodpovednosti za škodu (žalovaný vykonal započítanie voči žalobcovi na náhradu škody tým, že škoda mu mala vzniknúť z dôvodu, že žalobca si riadne neplnil povinnosti výkonného riaditeľa), zaoberal kauzálne mieste príslušný Okresný súd v Ružomberku. Nakoľko však žalovaný nepodal vzájomnú žalobu, ale len vykonal započítanie ako procesnú obranu, nemohol byť návrh vylúčený na samostatné konanie na náhradu škody. Tvrdená pohľadávka žalovaného z pracovnoprávnych sporov na náhradu škody je na dokazovanie zložitá vzhľadom na predložené písomné dôkazy a spor o zaplatenie 9.000 € môže neúnosne predĺžiť. Z týchto dôvodov na započítavanú pohľadávku neprihliadol. Zároveň prihliadol aj na to, že započítanie
pohľadávok z pracovnoprávnych sporov je neprípustné. Počas súdneho konania žalovaný svoju obranu zmenil a nárok na náhradu škody kvalifikoval ako nárok z obchodnoprávneho vzťahu a tvrdil, že za škodu žalobca zodpovedá podľa § 135a Obchodného zákonníka ako konateľ spoločnosti. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že takýto nárok na náhradu škody by bol zrejme neúspešný a predovšetkým by viedol k neodôvodneným prieťahom v konaní. Pokiaľ by bola podaná osobitná žaloba o náhradu škody spôsobenej konateľom, vybavoval by uvedenú vec špecializovaný sudca na obchodnoprávnu agendu. Pre úplnosť však zhrnul doterajšie výsledky dokazovania a zaujal vo veci procesnej obrany žalovaného právny názor. Pokiaľ si žalovaný na započítanie uplatnil pohľadávku voči žalobcovi ako výkonnému riaditeľovi, teda z pracovnoprávneho vzťahu, má za to, že pohľadávky z pracovnoprávnych vzťahov sa nemôžu započítať a ani proti nim nie je možné započítanie jednostranným úkonom. Teda pohľadávka, ktorá vznikla z pracovnoprávnych vzťahov, nie je možná na započítanie a v dôsledku tohto započítania žalovaná pohľadávka nezanikla. Pokiaľ neskôr zmenil svoju obranu a vykonal započítanie pohľadávky s tým, že žalobca mu mal spôsobiť škodu porušením svojej povinnosti konateľa spoločnosti, má za to, že túto pohľadávku žalovaný nepreukázal a v podrobnostiach ani netvrdil. Obsah Dodatku č. 1, ktorým sa mení jednostranné započítanie pohľadávok, je nejasné a nevyplýva z neho, či započítava svoju pohľadávku voči žalobcovi na základe zodpovednosti z pracovnoprávneho vzťahu alebo na základe jeho zodpovednosti ako konateľa spoločnosti, ktorá vyplýva z obchodného práva. Podmienky pre vznik zodpovednosti podľa Zákonníka práce sú podstatne iné, ako podmienky pre zodpovednosť konateľa za škodu vyplývajúce z Obchodného zákonníka. Za týchto okolností nepovažuje právne úkony o jednostrannom započítaní pohľadávok žalovaného na náhradu škody voči žalovanej pohľadávke za spôsobilé vyvolať zánik žalovanej pohľadávky. Jednostranné započítania pohľadávok žalovaného zo dňa 28.11.2017 a 30.12.2018 neobsahujú tvrdenia, ani špecifikáciu ohľadne uplatnených nárokov na náhradu škody, či už podľa pracovnoprávnych predpisov alebo podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Pre priznanie práva na náhradu škody je potrebné preukázať vznik škody, nielen potenciálnu možnosť vzniku škody. Zároveň je potrebné konkretizovať a preukázať aj porušenie právnej povinnosti a popísať splnenie všetkých zákonných predpokladov pre priznanie tohto nároku, či už podľa pracovnoprávnych predpisov alebo podľa predpisov obchodného práva. Pokiaľ ide o výšku škody, žalovaný predložil znalecký posudok, v ktorom znalec vyčíslil len škodu, ktorá by mohla prípadne v budúcnosti vzniknúť. Faktúrou č. 615276 vystavenou dňa 19.6.2015, žalovaný preukázal, že odpredal 94 kusov hovädzieho dobytka po 1.050 € za jeden kus. Táto skutočnosť vyplýva aj z fotokópie kúpnej zmluvy, podľa ktorej žalovaný predal 94 kusov teľných jalovíc za celkovú sumu 98.700 €. Či sa jednalo o teľné jalovice s vykonanou kontrolou úžitkovosti alebo bez nej, z týchto písomnosti nevyplýva. Pokiaľ započítaním zo dňa 30.12.2018 žalovaný uplatňoval právo na náhradu škody, ktorú mu mal žalobca spôsobiť ako konateľ spoločnosti, žalovaný len všeobecne konštatuje, že vykonávanie kontroly úžitkovosti zvierat, zodpovedá za to konateľ spoločnosti a odvolával sa pritom na znalecký posudok vyššie uvedený, ako aj na Zmluvu zo dňa 2.1.2008 s dodávateľom služieb, a to Plemenárskymi službami Slovenskej republiky, š.p., ktorou bolo zabezpečené pre žalovaného vykonávanie kontroly úžitkovosti prvého stupňa u hovädzieho dobytka v chovoch odberateľa. Či zmluvný dodávateľ svoje záväzky zo zmluvy neplnil a prečo ich neplnil, sa nevie. Keby záväzky zo zmluvy neplnil, mohol by niesť za to zodpovednosť voči žalovanému. Napokon z výpisu z Obchodného registra vyplýva, že keď malo dôjsť k vzniku škody, spoločnosť zastupovali dvaja konatelia. Preto bolo žiaduce, aby sa zodpovednosť konateľov za vznik škody riadnym spôsobom špecifikovala a konkretizovala. Preto je možné zhrnúť záver, že započítacia námietka žalovaného voči žalovanej pohľadávke obsiahnutá v jednostrannom započítaní z 28.11.2018 a následne zo dňa 30.12.2018 (doručené súdu na pojednávaní dňa 4.12.2018) nebola dostatočne jasná a zrozumiteľná a nebolo jednoznačné, či žalobca žiada započítať pohľadávku žalovaného voči žalobcovi z pracovnoprávnych vzťahov, alebo z obchodnoprávneho vzťahu. Okrem tvrdenia, že žalobca je zodpovedný za nevykonanie kontroly úžitkovosti zvierat, započítacie prejavy žalovaného neobsahujú tvrdenia, ktoré by odôvodňovali vznik práva na náhradu škody. Právo na náhradu škody predajom 94 kusov hovädzieho dobytka žalobca preukázal faktúrou a kúpnou zmluvou, z ktorých však nie je jasné, či sa jedná o zvieratá s vykonanou kontrolou úžitkovosti alebo bez nej. Z týchto dôvodov k zániku žalovanej pohľadávky jednostranným započítaním pohľadávky žalovaného na náhradu škody nedošlo a žalovaná pohľadávka nezanikla.
4. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenia § 255 CSP, keď žalobca bol v konaní plne úspešný.
5. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podal odvolanie žalovaný. Nepoprel, že žalobca poskytol žalovanému jednorazovú finančnú pomoc - pôžičku tak, ako je to uvedené. Žalobca bol v rozhodnom
čase, t.j. v r. 2015 výkonným riaditeľom v spoločnosti žalovaného a súčasne aj konateľom spoločnosti. Z titulu uvedených funkcií je povinný správať sa tak, aby nedochádzalo ku škodám na majetku žalovaného, chrániť majetok žalovaného pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami žalovaného. V rámci svojich kompetencii a povinností na základe Zmluvy č. 14 509 702 11 zo dňa 2.1.2008 čl. III mal systematicky zabezpečovať úžitkovosť kráv žalovaného a poskytovať Plemenárskym službám SR, š.p. informácie a podklady k vyhodnoteniu úrovne chovu. Uvedenú zmluvu za žalovaného podpísal osobne žalobca, takže priamo a osobne poznal záväzky vyplývajúce z tejto zmluvy. Až do r. 2015 žalobca túto povinnosť skutočne plnil a bez zjavného dôvodu však žalobca záväzky vyplývajúce z tejto zmluvy v rozhodnom období nesplnil. Týmto mu preukázateľne spôsobil škodu, ktorej rozsah a výška bola predmetom odborného znaleckého posúdenia Znaleckým posudkom č. 1/2015, kde bola výška stanovená na sumu 21.500 €. Takto dostatočne preukázal vznik škody, ako i zákonné predpoklady jej uplatnenia, teda výšku škody, zavinené konanie žalobcu a príčinnú súvislosť medzi konaním žalobcu a vznikom škody. Preto vykonal jednostranný zápočet pohľadávok z 28.11.2017 a trvá na oprávnenosti a právoplatnosti svojho úkonu, ktorým vykonal jednostranný zápočet pohľadávok a v dôsledku čoho žalovaná pohľadávka v plnom rozsahu zanikla. Súd prvej inštancie bez toho, aby sa s otázkou škody žalovaného prejudiciálne vysporiadal, tento odmietol a odkázal ho s jeho nárokom na osobitné konanie. Je názoru, že súd prvej inštancie sa mal v rámci rovnosti strán v konaní, hospodárnosti konania a koncentrácie súdu vysporiadať so všetkými námietkami a argumentmi žalovaného a mal sa predovšetkým prejudiciálne vysporiadať s otázkou, či boli v tomto prípade naplnené aspekty nároku na škodu, tak ako to v priebehu konania požadoval. Podľa § 19 písm. b) CSP v sporoch o náhradu škody je možné, aby tento nárok bol okrem všeobecného súdu prejednaný na súde, v obvode ktorého nastala skutočnosť, ktorá zakladá právo na náhradu škody. Rovnako sa súd prvej inštancie nevysporiadal s právom žalovaného dané mu v § 147 ods. 2 a 152 CSP. Preto má za to, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho posúdenia veci, v dôsledku čoho takéto konanie a vydanie rozhodnutia založilo zákonný dôvod podať odvolanie a sú dané zákonné dôvody na podanie odvolania podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Navrhuje zmeniť napadnutý rozsudok tak, že prizná/ uzná právoplatnosť jednostranného zápočtu pohľadávok z 28.11.2017 a žalobu žalobcu v plnom rozsahu zamietne alebo navrhuje rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie.
6. Žalobca k odvolaniu žalovaného uviedol, že súd prvej inštancie vychádza zo správneho posúdenia veci. Pridržiava všetkých doterajších ústnych prednesov ako aj písomných podaní, ktoré v tejto veci vykonal a odvolanie žalovaného považuje za nedôvodné. Od počiatku žalovaný prezentoval škodu, ktorá mu údajne mala vzniknúť, ktorá vznikla z pracovnoprávneho vzťahu medzi žalovaným ako zamestnávateľom a žalobcom ako zamestnancom a až neskôr počas konania zmenil procesnú obranu a kvalifikoval škodu, ktorá mala vzniknúť v rámci obchodných vzťahov, kde túto mal údajne spôsobiť žalobca vo funkcii riaditeľa spoločnosti a konateľa zároveň. Ani z podaného odvolania nie je zrejmé, z akého vzťahu a na základe akých predpisov žalovaný odvodzuje nárok na náhradu škody. Z listinných dôkazov predložených v spise je zrejmé, že nárok na náhradu škody sám žalovaný posudzoval podľa predpisov pracovnoprávnych. Už v podanom odpore uvádzal, že pohľadávka voči žalobcovi mu vznikla v rámci pracovnoprávneho vzťahu. Ani za tejto situácie však žalovaný nepreukázal, že by škodu, ktorú vyčíslil v zmysle znaleckého posudku žalovanému spôsobil a zodpovedal za ňu práve žalobca. Nárok žalovaného z pracovnoprávnych vzťahov nemôže zaniknúť započítaním. Žalobca neuznáva pohľadávku žalovaného voči nemu na náhradu škody vo výške 21 500 €, čo do jej dôvodu ani do jej výšky. Popiera, že by svojím zavinením, resp. protiprávnym konaním spôsobil žalovanému škodu v súvislosti s výkonom jeho pracovnej činnosti a tieto si plnil riadne a žalovanému škodu nespôsobil ani ako konateľ. Zároveň škodu, ktorú vyčíslil znalec v znaleckom posudku, nie je skutočnou škodou, ale odhadovanou škodou, ktorá mohla žalovanému vzniknúť. Záver znaleckého posudku v žiadnom prípade nevypovedá o vzniku skutočnej škody. Súd prvej inštancie nemal dôvod postupovať podľa § 147 a § 152 CSP, nakoľko žalovaný v rámci procesnej obrany neuplatnil proti nároku žalobcu žiadny nárok, ale tvrdil, že pohľadávka zanikla jednostranným započítaním. Jednostranný zápočet žalovaného považuje za neoprávnený v celom rozsahu, nakoľko pohľadávka žalovaného kvalifikovaná ako náhrada škody je fiktívna a účelová. Zápočet predložený žalovaným nebol spôsobilý na započítanie voči pohľadávke žalobcu a navrhuje napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať mu náhradu trov konania.
7. Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd podľa § 34 CSP po zistení, že odvolanie podala včas sporová strana proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnuté rozhodnutie
v intenciách ustanovenia § 379 a § 380 CSP a rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
8. Počas celého konania žalovaný poukazoval, ako aj hlavnou odvolacou námietkou žalovaného je, že nárokovaná pohľadávka žalobcu zanikla jeho jednostranným započítaním zo dňa 28.11.2017, keď si mal voči žalobcovi započítať svoju pohľadávku spočívajúcu v náhrade škody, ktorú mu mal žalobca spôsobiť porušením svojich povinností ako výkonný riaditeľ a zároveň ako aj konateľ, keď v danom čase nezabezpečil úžitkovosť kráv žalovaného, z ktorého dôvodu hodnota teľných jalovíc pochádzajúcich od dojníc, u ktorých nebola vykonaná úžitkovosť, bola nižšia. Žalobca v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s jeho právom dané mu v ustanovení § 147 ods. 2 CSP.
9. Odvolací súd pri posudzovaní opodstatnenosti tejto odvolacej námietky mal na zreteli naďalej aktuálne závery, ku ktorým dospel Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 2 Cdo 48/2002 konštatujúc, že súd rozhoduje o prejave žalovaného, ktorým uplatňuje proti žalobcovi pohľadávku na započítanie, vo výroku rozsudku len vtedy, ak je pohľadávka uplatnená žalovaným na započítanie vyššia ako pohľadávka uplatnená žalobcom. Ak žalovaný nenavrhuje, aby mu bolo prisúdené viac než uplatnil žalobca, nemožno takýto jeho prejav považovať za vzájomný návrh v zmysle § 98 Občianskeho súdneho poriadku (v súčasnosti § 147 ods. 2 CSP), ale je len obranou proti návrhu žalobcu a súd sa s ňou vyporiada len v odôvodnení rozsudku ako o otázke predurčujúcej. Podľa právneho názoru odvolacieho súdu vyššie uvedený záver najvyššieho súdu prijatý pred 30. júnom 2016 je plne opodstatnený aj za právnej úpravy platnej a účinnej po tomto dni (Civilného sporového poriadku).
10. V preskúmavanej veci žalobca uplatnil pohľadávku vo výške 9.000 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy od 1.7.2015 do zaplatenia. Úrok z omeškania z takejto sumy ku dňu vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie by predstavoval istinu 1.560,24 €. V priebehu konania žalovaný poukazoval na to, že došlo k zániku pohľadávky žalobcu, a to započítaním pohľadávky vo výške 21.500 € titulom náhrady škody. Teda započítal viac než si uplatnil žalobca, avšak nenavrhoval, aby mu bolo prisúdené viac, než si uplatnil žalobca. Zhrnúc uvedené, žalovaný si započítal pohľadávku vyššiu ako si uplatnil žalobca pohľadávku v žalobe. Nakoľko však žalovaný nenavrhol, aby mu bolo prisúdené viac než uplatnil žalobca, takýto prejav žalovaného bolo potrebné posúdiť v zmysle ustanovenia § 147 ods. 2 veta za bodkočiarkou, len ako prostriedok procesnej obrany žalovaného proti žalobe.
11. Rovnako nie je možné prisvedčiť odvolacej námietke žalovaného, že sa súd prvej inštancie nevysporiadal s jeho právom dané mu § 152 CSP. Jedná sa o hmotnoprávnu námietku žalovaného, že žalovaná istina zanikla započítaním. Tejto skutočnosti súd prvej inštancie venoval obsiahle dôvody prečo nemohol na ňu prihliadať v bodoch 7. až 9. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.
12. Započítanie je spôsobom zániku vzájomne sa kryjúcich pohľadávok veriteľa a dlžníka. Zánik nastáva okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie a boli splnené všetky podmienky na to potrebné (vzájomnosť pohľadávok, rovnaký druh plnenia, spôsobilosť pohľadávok k započítaniu). K započítaniu podľa § 580 Občianskeho zákonníka je potrebné, aby jeden z účastníkov urobil prejav k započítaniu adresovaný druhému účastníkovi, pretože k započítaniu nedochádza automaticky, len čo sa pohľadávky stretli. Z jeho obsahu musí byť zrejmé, aká pohľadávka a v akej výške sa uplatní k započítaniu proti pohľadávke veriteľa. Prejav k započítaniu možno urobiť aj v priebehu súdneho konania ako obrana proti žalobe.
13. Odvolací súd sa nestotožňuje s argumentáciou súdu prvej inštancie, že pokiaľ si žalovaný uplatnil pohľadávku na započítanie z pracovnoprávneho vzťahu, o tejto môže rozhodnúť len kauzálne príslušný Okresný súd Ružomberok a pokiaľ si uplatnil pohľadávku na započítanie z obchodnoprávneho vzťahu, o tejto by rozhodoval špecializovaný sudca na obchodnú agendu. Avšak následne v bodoch 8. a nasledujúce odôvodnenia rozsudku sa námietkou započítania zaoberal po vecnej stránke.
14. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že žalovaný uplatnil jednostranným hmotnoprávnym úkonom započítanie svojej pohľadávky, a to titulom náhrady škody listom zo dňa 28.11.2017, v ktorom liste špecifikuje, že žalobca mu mal spôsobiť škodu ako výkonný riaditeľ v roku 2015 tým, že nezabezpečil pre veriteľa, teda žalovaného, kontrolu úžitkovosti hospodárskych zvierat v chove napriek tomu, že ho k tejto povinnosti zaväzovala platná legislatíva. Následne na pojednávaní konanom dňa 4.12.2018
predložil súdu Dodatok č. 1 k jednostrannému započítaniu vzájomných pohľadávok zo dňa 28.11.2017, v ktorom sa menia a dopĺňajú ustanovenia pôvodného započítania tak, že veriteľ má voči dlžníkovi pohľadávku vo výške 20.800 € bez DPH z titulu škody spôsobenej zavineným konaním dlžníka voči veriteľovi, ktorú spôsobil dlžník ako konateľ spoločnosti veriteľa a súčasne i výkonný riaditeľ v roku 2015 tým, že nezabezpečil pre veriteľa kontrolu úžitkovosti hospodárskych zvierat v chove napriek tomu, že ho k tejto povinnosti zaväzovala platná legislatíva. Z takéhoto započítania nie je zrejmé, akým titulom sa domáha žalovaný náhrady škody voči žalobcovi, či teda malo dôjsť k porušeniu povinnosti z pracovnoprávneho vzťahu alebo k porušeniu povinnosti z obchodnoprávneho vzťahu. Aby mohol súd prihliadnúť na obranu žalovaného (započítací prejav) táto musí byť jednoznačná a určitá, aby bolo z nej zrejmé z akého titulu pohľadávka žalovaného vznikla, teda že pohľadávka existuje a kedy sa stretla s pohľadávkou žalobcu uplatnenou v tomto konaní. Na posúdenie existencie pohľadávky musí byť konkretizované či sa jedná o pracovnoprávny vzťah alebo o obchodnoprávny vzťah, aby druhá strana sa mohla voči tomuto započítaniu náležite brániť. Každý takýto vzťah vyžaduje splnenie iných podmienok, sú stanovené rozdielne lehoty na premlčanie a pod. Pokiaľ žalovaný pôvodne vykonal započítanie pohľadávky z náhrady škody titulom porušenia pracovnoprávnych predpisov, žalobca sa tomuto bránil aj námietkou premlčania. Nakoľko však započítanie nebolo vykonané jednoznačne, súd sa týmto započítacím prejavom nezaoberal a z tohto dôvodu ani neskúmal, či započítavaná pohľadávka bola premlčaná. Teda nie je možné prihliadať na procesnú obranu žalovaného, ktorá sa týka započítania jeho pohľadávky proti pohľadávke žalobcu a to z dôvodu, že základnou podmienkou pre započítanie je, že takáto pohľadávka musí reálne existovať, musí byť spôsobilá na započítanie, čo okrem iného znamená, že musí byť nesporná. Žalovaný nepreukázal nespornosť svojej pohľadávky voči žalobcovi, pretože o tejto nebolo doteraz právoplatne rozhodnuté a jej existenciu žalobca popiera. V tomto štádiu konania považuje odvolací súd jednostranný započítací prejav žalovaného za neúčinný.
15. Súd prvej inštancie rovnako správne neprihliadol na započítací prejav aj z dôvodu, že žalovaný nepreukázal jednu z kumulatívnych podmienok pri nároku na náhradu škody, a to výšku škody, ktorá mu mala vzniknúť tvrdeným konaním žalobcu. Z predloženého znaleckého posudku vyplýva, že aká bola hodnota teľnej jalovice so známou úžitkovosťou matky a aká bola hodnota teľnej jalovice bez známej úžitkovosti matky. Znalec v znaleckom posudku konštatoval, že v čase podania znaleckého posudku žalovaný mohol odpredať 174 kusov teľných jalovíc tak, aby nedošlo k zníženiu stavov dojníc. Vedenie spoločnosti sa však rozhodlo s predajom 110 kusov teľných jalovíc a z toho už 15 kusov predal. V priebehu mesiaca júl 2015 odpredá ďalších 95 kusov vysoko teľných jalovíc. Z týchto 95 kusov vysoko teľných jalovíc, ktoré mal žalovaný predať v priebehu mesiaca júl 2015, bolo 52 kusov teľných jalovíc so známou úžitkovosťou každá v hodnote 1.500 € a 43 kusov teľných jalovíc bez známej úžitkovosti matky, každá v hodnote 1.000 €. Žalovaný následne predložil Kúpnu zmluvu zo dňa 2.6.2015, v zmysle ktorej predal 15 kusov teľných jalovíc, každá v hodnote 1.000 €, teda spolu v hodnote 15.000 €. Na uvedenej kúpnej zmluve je poznámka, že splatnosť faktúry je do 5.6.2015. V tejto kúpnej zmluve sú aj označené čísla jalovíc, ktoré mali byť predané. Odvolací súd porovnaním týchto čísiel so zoznamom, ktorý sa nachádza v znaleckom posudku predloženým žalovaným, zistil, že v tomto zozname boli jalovice označené číslom 801465786, 801465910, 801465959, 801465782, 801465850, teda 5 jalovíc a ostatné označené jalovice v tejto kúpnej zmluve sa nenachádzajú v zozname priloženom k znaleckému posudku. Oboznámením sa so zoznamom jalovíc pripojených k znaleckému posudku vyplýva, že z 5 jalovíc, ktoré sú na predmetnej kúpnej zmluve iba 1 jalovica s číslom 801465959 nebola so známou úžitkovosťou matky. Napriek tomu z kúpnej zmluvy vyplýva, že všetkých 15 kusov jalovíc bolo predaných po 1.000 €. Ďalšou Kúpnou zmluvou zo dňa 5.6.2015, pričom nákladka bola 7.7. - 10.7.2015 a splatnosť faktúry bola na 7.7.2015 vyplýva, že bolo predaných 94 kusov teľných jalovíc s jednotkovou cenou 1.050 €, teda spolu 98.700 €. Jednalo sa o predaj teľných jalovíc, ktoré znalec vo svojom znaleckom posudku popisuje, že v priebehu mesiaca júl 2015 má byť odpredaných ďalších 95 kusov vysoko teľných jalovíc, keď štatutárny zástupca na pojednávaní pred súdom uviedol, že v medziobdobí 1 jalovica potratila, preto došlo k predaju iba 94 kusov. V tejto kúpnej zmluve nie je označené číselne, o ktoré jalovice sa malo jednať, teda nie je z toho zrejmé, koľko malo byť jalovíc teľných so známou úžitkovosťou matky a teľných jalovíc bez známej úžitkovosti matky a tiež nie je zrejmá, aká bola dohodnutá kúpna cena na jalovice so známou úžitkovosťou matky a na jalovice bez známej úžitkovosti matky. V zmluve sa iba konštatuje jednotková cena 1.095 €. Z takto predložených dôkazov nie je možné jednoznačne ustáliť, či hodnota jalovíc bola znížená z dôvodu toho, že u časti jalovíc nebola známa úžitkovosť matky. Možno uzavrieť, že znalec v znaleckom posudku posudzoval iba, aká bola v danom čase a v danom mieste hodnota teľných jalovíc, avšak z uvedeného dôkazu nevyplýva, ako došlo k dohodnutiu kúpnej ceny so záujemcom o kúpu týchto teľných jalovíc a z akého dôvodu boli predané za cenu uvedenú v kúpnej zmluve.
16. Pod ušlým ziskom v zmysle ustanovenia § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka rozumieme taký dôsledok škodnej udalosti v majetkovej sfére poškodeného, ktorého dôsledkom je, že nedôjde k zväčšeniu majetku poškodeného, ku ktorému by došlo nebyť škodnej udalosti. Za ušlý zisk je však možné považovať iba reálne (nie fiktívne) určenie ušlého zisku. V danom prípade ušlý majetkový prínos by bol daný rozdielom medzi dohodnutou kúpnou cenou teľnej jalovice bez známej úžitkovosti matky a hodnotou teľnej jalovice so známou úžitkovosťou matky stanovenou znalcom. Žalovaný však nepreukázal, že pri uzatváraní kúpnej zmluvy bola dohodnutá rozdielná (a v akej výške) kúpna cena jalovice bez známej úžitkovosti matky a kúpna cena jalovice so známou úžitkovosťou matky. Predloženým znaleckým posudkom iba preukázal predpokladanú výšku škody na ušlom zisku, a nie skutočne ušlý zisk.
17. O zodpovednosť za vznik škody pôjde len vtedy, ak sú kumulatívne naplnené predpoklady, a to vznik škody, protiprávnosť konania, zavinenie škodcu a príčinná súvislosť medzi škodou a konaním. Tieto predpoklady musia byť splnené kumulatívne a v prípade nesplnenia jednej z nich, nevzniká nárok na náhradu škody. Teda okrem skutočnosti, že žalovaný nejednoznačne uplatnil pohľadávku z titulu náhrady škody (pracovnoprávny vzťah alebo obchodnoprávny vzťah) nepreukázal ani jednu z kumulatívnych podmienok, a to výšku vzniknutej škody.
18. Odvolací súd teda záverom môže náležite konštatovať, že započítacia námietka žalovaného nebola jednoznačne vykonaná, nepreukázal, že má existujúcu pohľadávku voči žalobcovi, ktorú si môže jednostranným hmotnoprávnym úkonom započítať voči žalovanej pohľadávke žalobcu.
19. Vychádzajúc z konštatovaného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil, ako aj závislý výrok o trovách konania, keď súd prvej inštancie náležite uplatnil zásadu úspechu v konaní.
20. O trovách odvolacieho konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 396 ods. 1 CSP aplikujúc ustanovenie § 255 ods. 1 CSP, keď žalobca mal v odvolacom konaní plný úspech, preto mu proti odvolateľovi - žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP).
21. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)