Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_10C-60-2015.pdf
PDF · 181.21 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/60/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Martinom Kopinom v spore žalobcu: S. N., R.. XX.X.XXXX, D. A. XXX, právne zastúpeného: JUDr. Drobňák, s.r.o., M.R.Štefánika 873/204, Vranov nad Topľou, IČO: 47 255 528, proti žalovaným: 1/ Obec Kvakovce, Kvakovce 97, IČO: 00 332 518, právne zastúpená: Mgr. Martin Timko, advokát, Prešov, Hlavná 23, IČO: 484 12 031, 2/ S. V., R.. XX.X.XXXX, D. J. XX, právne zastúpený: JUDr. Beáta Krausová, advokátka, M.R.Štefánika 137, Vranov nad Topľou, IČO: 36 151 475, o zaplatenie 10.000,- € s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný v 1/ rade je p o v i n n ý žalobcovi zaplatiť sumu 10.000,- € spolu s 8,75% ročným úrokom z omeškania z tejto sumy od 21.12.2013 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Voči žalovanému v 2/ rade súd žalobu z a m i e t a .
III. Žalobca m á voči žalovanému v 1/ rade nárok na náhradu trov konania. O výške tohto nároku rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. Žalovaný v 2/ rade n e m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu žalobca navrhol, aby súd zaviazal žalovaných v 1/ a 2/ rade, spoločne a nerozdielne, zaplatiť mu sumu 10.000,- € s príslušným úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne z tejto sumy od 21.12.2013 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že na základe uzavretej zmluvy o pôžičke dňa 20.12.2012 požičal žalovanému v 1/ rade, Obci Kvakovce, v zastúpení starostom obce, a to žalovaným v 2/ rade, sumu 10.000,- €. Táto suma bola odovzdaná žalovanému pri podpise zmluvy o pôžičke. Žalovaný v 1/ rade pri podpise citovanej zmluvy prevzal požičanú sumu a zaviazal sa ju vrátiť 20.12.2013. Neskôr žalobca písomne vyzval žalovaného v 1/ rade k úhrade dlžnej sumy. Žalovaný v 1/ rade v písomnom vyjadrení zo dňa 28.7.2015 uviedol, že nemá voči žalobcovi žiaden záväzok zo žiadnej zmluvy o pôžičke, ani z iných právnych vzťahov, s touto zmluvou súvisiacich. Do dnešného dňa od žalobcu žalovaný v 1/ rade žiadnu pôžičku neprijal.
3. Súd na návrh vydal vo veci platobný rozkaz, ktorým zaviazal žalovaných v 1/ a 2/ rade zaplatiť žalovanú sumu žalobcovi.
4. Voči vydanému platobnému rozkazu podal žalovaný v 1/ rade odpor, ktorý odôvodnil tým, že u neho, ako u jednotky územnej samosprávy, je pre účinnosť zmluvy zákonnou podmienkou (conditio
legis) zverejnenie takejto zmluvy na webovom sídle Obce Kvakovce alebo v Obchodnom vestníku, pričom táto povinnosť nebola splnená. Ak povinne zverejňovaná zmluva nebola zverejnená najneskôr do 3 mesiacov od jej uzavretia (v danom prípade zmluva mala byť uzavretá dňa 20.12.2012 a mala byť zverejnená najneskôr do 20.3.2013), potom s poukazom na §47a) ods. 4 OZ platí nevyvrátiteľná právna domnienka, že k uzatvoreniu zmluvy nedošlo. Ďalej uvádza, že predmetný právny úkon je svojím obsahom a spôsobom prijatia odporujúci Zákonu č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, a preto je podľa §39 OZ absolútne neplatným právnym úkonom nespôsobilým vyvolať právne účinky. V zmysle Zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení patrí do výhradnej kompetencie obecného zastupiteľstva, okrem iného, rozhodovať o prijatí úveru alebo pôžičky. Obecné zastupiteľstvo Obce Kvakovce nerozhodlo o prijatí tvrdenej pôžičky, zo strany žalovaného v 1/ rade, tak absentoval záväzný prejav vôle smerujúci k uzavretiu takejto zmluvy, či k prijatiu akéhokoľvek plnenia zo strany žalobcu. Starosta obce, ako štatutárny zástupca obce, tak prekročil svoje oprávnenie konať za právnickú osobu a druhá zmluvná strana vedela, že starosta koná svojvoľne, bez súhlasu zastupiteľstva, preto konanie starostu nezaväzuje obec (tu poukázal na rozsudok Vrchního soudu v Praze z 13.10.1998, sp.zn. 75/1997). Starosta Obce Kvakovce v tom čase navyše nebol oprávnený robiť úkony nad 800,- € z titulu obmedzenia uznesením obecného zastupiteľstva Obce Kvakovce platného a účinného v čase prijatia údajnej pôžičky. Rozhodnutie obecného zastupiteľstva je potrebné považovať za podmienku právneho úkonu stanovenú zákonom (conditio legis). Tu poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 3Odo/21/2002. Uviedol, že Obec Kvakovce, bez ohľadu na existenciu či platnosť zmluvy, nikdy reálne neprijala peniaze, ktoré majú tvoriť pohľadávku žalobcu. Obec, pre ktorú platia pravidlá stanovené Zákonom č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, neevidovala a neeviduje pohľadávku voči žalobcovi v účtovníctve, ani Záverečnom účte Obce Kvakovce za rok 2012, ktorý bol overený audítorom. S poukazom na vyššie uvedené, aj keby teoreticky došlo k reálnemu odovzdaniu peňazí, Obec Kvakovce nie je účastníkom tohto právneho vzťahu, ale sú ním fyzické osoby podpísané na právnom úkone. Navrhol preto žalobu voči žalovanému v 1/ rade zamietnuť.
5. Pre prípad, žeby konajúci súd z akéhokoľvek dôvodu dospel k záveru, že na strane žalovaného v 1/ rade, Obce Kvakovce, malo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu, z dôvodu právnej istoty vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku, keďže v tomto prípade uplynula subjektívna 2-ročná premlčacia doba pre uplatnenie nároku. Reálne sa majetok Obce Kvakovce nezväčšil, a teda chýba už základná zložka bezdôvodného obohatenia, a to získanie bezdôvodného obohatenia vo vzťahu k žalovanému v 1/ rade. Aj z toho dôvodu navrhol zamietnuť žalobu voči nemu. Uplatnil si trovy súdneho konania.
6. Aj žalovaný v 2/ rade voči platobnému rozkazu podal odpor. V ňom uviedol, že nie je pasívne legitimovaný na vrátenie pôžičky, týmto je len žalovaný v 1/ rade. Žalobca poskytol pôžičku žalovanému v 1/ rade, Obci Kvakovce, ktorý ju aj prevzal a z uvedenej sumy uhradil záväzky obce. Navrhol žalobu voči nemu zamietnuť, ako v celom rozsahu nedôvodnú, pretože žalovaný v 2/ rade od žalobcu nikdy žiadnu pôžičku neprevzal.
7. Neskôr sa žalovaný 2/ k žalobe vyjadril tak, že navrhol žalobu voči nemu zamietnuť ako právne a vecne nedôvodnú. Uviedol, že v tomto súdnom konaní žalovaný v 2/ rade nie je pasívne legitimovaný. So žalobcom nikdy neuzavrel Zmluvu o pôžičke a sumu 10.000,- € od žalobcu nikdy neprevzal. Konal len ako štatutárny orgán žalovaného v 1/ rade a na základe uznesenia obecného zastupiteľstva Obce Kvakovce uzavrel dňa 20.12.2012 so žalobcom, ako veriteľom, Zmluvu o pôžičke na preklenutie nepriaznivej finančnej situácie žalovaného v 1/ rade a za tohto prevzal sumu 10.000,- €. Túto pôžičku žalovaný v 1/ rade, Obec Kvakovce, použil na zaplatenie dlhov a záväzkov obce. V ostatnom rovnako odkázal na podaný odpor voči platobnému rozkazu.
8. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom bol vypočutý žalobca, za žalovaného v 1/ rade, Obec Kvakovce, súčasný starosta obce W. J.Ľ., a žalovaný v 2/ rade. Na pojednávaní bolo vykonané rozsiahle dokazovanie, bolo vypočutých viacero svedkov navrhnutých všetkými sporovými stranami. Boli vykonané listinné dôkazy.
9. Žalobca na pojednávaní vypovedal: „Prišiel za mnou bývalý starosta p. V., že potrebujú peniaze - nemajú na chod školy. Keď zaplatia jedno, nezostane im na druhé, tak či mu požičiam peniaze. My sme tam vyhrali súťaž na vodovod, asi 3-4 roky predtým, než prišiel ma požiadať o pôžičku. Práce sme
tam vykonali a potrebovali sme zaplatiť faktúru. Ja mám stavebnú firmu. Povedal som, že ako firma zo zákona peniaze požičať nemôžem, ale môžem požičať ako súkromná osoba. Asi v 12-tom mesiaci roku 2012 spísali zmluvu o pôžičke. Peniaze som mu dal v hotovosti. Pri tom spore mi právny zástupca JUDr. Drobňák povedal, že p. V. sumu 7.000,- € vložil na účet - malo ísť o obecný účet Obce Kvakovce, o čom je aj výpis z účtu a sumu 3.000,- € vraj dal do školy, resp. použil na činnosť obce. Pokiaľ viem, v Záverečnej správe Obce Kvakovce za rok 2012 je tam uvedené, že bolo im zaplatených 10.000,- € od súkromnej osoby, ako pôžička. Do dnešného dňa mi nevrátili nič. Môj právny zástupca písal list na Obec Kvakovce, aby nám vrátili peniaze. Dostali sme odpoveď od nového starostu s tým, že oni si od nás nič nepožičali. Na základe toho som dal pokyn právnemu zástupcovi, aby podal túto žalobu.“ Na otázky sporových strán a súdu ďalej uviedol, že prvýkrát, keď bol p. J. zvolený na starostu obce, volal mu, aby mu peniaze vrátili. Starosta mu povedal, že žiadne peniaze od neho nedostali, a ani ich neevidujú. Pri poskytnutí pôžičky nevedel, aké sú obecné zákony. V. bol v čase poskytnutia pôžičky štatutár obce. Starosta len obci pomohol a pre neho tento prípad skončil. Nevedel, a ani neskúmal, či k tomu zasadalo nejaké obecné zastupiteľstvo, ktoré by túto pôžičku za obec schválilo. K mechanizmu uzavretia zmluvy o pôžičke uviedol, že starosta k nemu chodil vtedy často, oni boli vtedy dodávatelia vodovodu. Udialo sa to v sídle firmy PLANSTAV VRANOV, spol. s r.o. na Herlianskej 1070. Starosta prišiel, ekonómka firmy spísala zmluvu o pôžičke a všetci ju podpísali, vrátane svedka, p. T.. Starostovi odovzdal peniaze, on ich prevzal a pre neho to skončilo. K otázke, či mal vedomosť o tom, že zmluva má byť povinne zverejňovaná, uviedol, že do obecných zákonov sa nerozumie, ani ich neskúma. Má stavebnú firmu, stará sa o stavebníctvo a svoje podnikanie. To, či starosta mal alebo nemal zverejňovať zmluvu, nie je jeho vec. Rovnako neskúmal existenciu uznesenia obecného zastupiteľstva o schválení tejto zmluvy o pôžičke. K otázke, či mu bolo jasné, že pôžičku poskytuje obci, ako orgánu územnej samosprávy, uviedol, že peniaze požičiaval ako súkromná osoba, nie ako firma a peniaze môže požičiavať komu chce. Bolo mu jasné, že požičiaval Obci Kvakovce, veď o tom má zmluvu. Na otázku, či on zverejňoval nejaké uznesenie obecného zastupiteľstva odpovedal, že odkiaľ má mať nejaké uznesenie a prečo by on mal niečo zverejňovať v Obchodnom vestníku. Vtedajší starosta S. V. o poskytnutie svojej vlastnej osobnej pôžičky ho nikdy nepožiadal. Nikdy mu, ako fyzickej osobe, neposkytol žiadnu pôžičku, ani nijaké iné peňažné prostriedky z iného právneho titulu.
10. Za žalovaného v 1/ rade, Obec Kvakovce, vypovedal jej súčasný starosta, W. J., ktorý k veci uviedol: „Ja ešte predtým, než som sa stal starostom obce, som spolupracoval so žalobcom. Jeho firma dodávala pre spoločnosť, v ktorej som pracoval - išlo o výstavbu plynovodu. Mal som so žalobcom vtedy veľmi korektné vzťahy; splnil všetko, na čom sme sa dohodli. Ako starosta obce mu nemám dôvod v tejto veci krivdiť. Fakt je ten, že keď som prevzal úrad starostu na obecnom úrade neboli žiadne doklady. Nastúpil som do úradu starostu nie po p. V., ale po p. T., o čom mám aj zápisnicu z notárskeho úradu, kde notárka zadokumentovala stav, v akom som preberal úrad. Ja som úrad prevzal 12.12.2014. Za obdobie 4 rokov sme mali asi 6 starostov. Pán V. odstúpil - niekedy v lete 2013 sa vzdal funkcie starostu a nastúpil po ňom p. T., niekedy v doplnkových voľbách, v januári 2014. Ja, keď som nastúpil do funkcie starostu, nemali sme žiadne doklady, kancelária bola vybrakovaná. Všetky záväzky, o ktorých sme vedeli, sme uhradili. Niekedy v lete 2015 prišla výzva od p. N., aby sme mu vrátili pôžičku. Snažil som sa preveriť, či taký záväzok obec má. Zistil som, že ho nemá zaevidovaný. Neexistuje k tomu žiadne uznesenie, žiadna zápisnica a zmluva nebola zverejnená na internete. Prostredníctvom odborne spôsobilej osoby sme zaistili komplet webový portál obce ku dňu 12.12.2014, kde dovtedy obec zverejňovala všetky dokumenty, zmluvy, faktúry. Nič sa tam nemenilo, celý modul bol nahratý a dodnes to je na našej webovej stránke. Údaje o pôžičke tam chýbajú, ani zmluva tam nie je. Zmluva nie je evidovaná ani v centrálnom registri zmlúv.“ Na otázku súdu, ako môže kategoricky tvrdiť, s istotou, že všetky náležitosti platného uzavretia Zmluvy o pôžičke zo strany obce splnené neboli, uviedol, že ako občan obce chodil na každé zastupiteľstvo obce a nahrával ho na kameru. Vedel o tom, čo sa dialo v obci a má o tom záznamy. Niektoré veci sa dávajú na daňový úrad - napr. ku každej ročnej uzávierke je správa audítora. Pri prevzatí agendy po predchádzajúcom starostovi p. T. boli zlé vzťahy. Vyzval ho doporučeným listom na odovzdanie agendy obce. T. list prevzal, ale neodpovedal. Následne za prítomnosti polície a notárky odpečatili obecný úrad a spísali, čo tam bolo. K pôžičke, ktorá je predmetom sporu, má za to, že keď bola braná, na obecnom účte bol dostatok peňazí. V období, keď bola braná, t.j. okolo 20.12.2012, boli zostatky na účtoch dosť veľké. Táto pôžička tam nesedí, nie je to v účtovníctve obce, nebolo to registrované v záväzkoch obce a nevie, na základe čoho by to mal platiť. Po nahliadnutí do dokumentu „Záverečný účet obce z roku 2012“ k strane 5, bod 3, poradové číslo 5 tohto dokumentu, označeniu „SF“ uviedol, že táto skratka „SF“ pre neho nič neznamená. Túto skratku teraz používajú ako sociálny fond. Predpokladá, že tento záverečný účet obce za rok 2012 zhotovovala ekonómka obce C. N.. Existuje
však k tomu aj správa audítora, ktorá tiež neobsahuje žiadnu zmienku o pôžičke, a toto bolo zaslané aj daňovému úradu. Nemá doklad o takomto záväzku. Ak na internete túto zmluvu nezverejnila obec, tak ju mohol zverejniť žalobca, lebo to hovorí zákon o zverejňovaní zmlúv. Ak mal žalobca záujem o vrátenie tejto pôžičky, mal ju zverejniť, pretože ináč je zmluva neplatná. Súhlasil s tým, že takúto povinnosť zverejniť zmluvu má obec, ale ak to neurobí, svoj záujem musí chrániť druhá zmluvná strana. Presné čiastky, ktoré mala mať obec na účtoch k dátumu prevzatia pôžičky, k 20.12.2012, si nepamätal. Jeho právny zástupca doplnil, že to dokladali do trestného konania a k 20.12.2012 mal byť zostatok na účte obce vo VÚB, a.s. v sume 6.174,- €. Po tom, čo mu bola doručená predžalobná výzva od žalobcu, si presne nespomínal, ale asi s p. V. o tom rozprával, lebo tam bolo viacero problémov. Poslanci obecného zastupiteľstva v trestnom konaní vypovedali, ale popreli, žeby vôbec nejaká pôžička bola. Pozeral si výpisy z účtov obce zo dňa, kedy pôžička mala byť poskytnutá. Obec mala vtedy dokopy 14 účtov. Mal za to, že na obecných účtoch bol dostatok peňazí. Neskôr všetky účty porušil, zostal už iba jeden v OTP banke. K tvrdeniu žalobcu, že malo byť zaplatených nejakých 3.000,- € do obecnej škôlky, uviedol, že po preverení týchto účtov zistil, že na účtoch obce vtedy bolo podstatne viac peňazí ako bolo potrebných tých 3.000,- € na zaplatenie nákladov za škôlku. Uvedomuje si, že náklady na chod obce sú značné, ale keď nastúpil k pánovi T., tak obrovské objemy peňazí išli cez pokladňu, napr. aj výplaty, dane, skoro všetko a chýbali k tomu doklady, preto on neskôr zrušil všetky platby v hotovosti a všetko sa snaží robiť bezhotovostne. Okolo 20.12.2012 bolo v pokladni obce cca 1.300,- €, čo pri odpečatení kancelárie prepočítala prítomná notárka. Koľko bolo v pokladni účtovne, to nevedel. Bolo to dňa 12.12.2014, kedy on prebral úrad.
11. Žalovaný v 2/ rade vo veci vypovedal: „Ja som funkcie starostu obce Kvakovce vykonával od 5.12.2011 do 31.7.2013. Ja, keď som začínal funkciu starostu, tak mala obec Kvakovce rozbehnuté 3 investičné akcie - kanalizácia, vodovod a rekonštrukcia ciest. V roku 2012 sme boli oboznámení, kde bolo vyhovené žiadosti obce, ktorú podala na Envirofond, kde sme žiadali o finančné prostriedky na pokračovanie vodovodu. V tejto dobe obec Kvakovce s financiami nebola dobre. Bolo jej poskytnuté 200.000,- € finančné prostriedky z Envirofondu, podmienka bola tá, že Obec Kvakovce mala zaplatiť 5% spolufinancovanie, ktoré síce mala na účte, ale sme sa rozhodovali, buď to zaplatíme a budeme mať vodovod alebo ostane bez financií a obec pôjde do nútenej správy. Rozhodol som sa zvolať zastupiteľstvo - obecné zastupiteľstvo Obce Kvakovce. Na tomto zastupiteľstve som oboznámil prítomných o probléme, ktorý vznikol. Tohto jednania, výstup bol taký, že poslanci poverili mňa, aby som vybavil pôžičku a zachránil dotáciu od Envirofondu. Týmto poverením, ktoré som dostal od poslancov na obecnom zastupiteľstve, som zašiel za žalobcom S. N. a požiadal som ho, aby nám pomohol s touto vecou, či nám nepožičia, lebo máme síce financie na tých 5%, ktoré sme museli Envirofondu zaplatiť, či nám neposkytne pôžičku, aby sme mali peniaze na ďalší chod obce. Žalobca S. N. nám vyhovel a poskytol nám pôžičku bez úroku. Poskytol nám pôžičku 10.000,- €. Peniaze, resp. pôžičku nám poskytol v hotovosti tak, že ja som prišiel za ním na firmu, kde vybral peniaze z pokladne a dal mi sumu 10.000,- € do ruky. Keď mi tieto peniaze dával, podpísali sme Zmluvu o pôžičke. Po podpísaní Zmluvy a prevzatí peňazí sumy 10.000,- € som prišiel na obecný úrad, tieto peniaze som chcel uložiť do pokladne obce. Ekonómka - úradníčka obecného úradu v Kvakovciach to odmietla urobiť, prevziať do pokladne takúto veľkú sumu, preto som sa rozhodol, že 3.000,- € z pôžičky, resp. z peňazí, ktoré som priniesol na obecný úrad v Kvakovciach, dám pani K.. C. N., ktorá bola vedúca predškolského zariadenia a zvyšných 7.000,- € som vložil na účet Obce Kvakovce.“ Ďalej žalovaný v 2/ rade uviedol, že z jednania obecného zastupiteľstva vyhotovil ručný zápis a uznesenie, ktoré podpísal. Do tohto vyhotoveného zápisu dal uviesť všetkých prítomných poslancov, ktorí sa zúčastnili na tomto zasadnutí obecného zastupiteľstva.
12. Svedok U. K. vo veci vypovedal: „Ja som bol poslancom obecného zastupiteľstva od roku 2010 do roku 2014. Bolo to niekedy koncom roka 2012, okolo 26.12.2012. Zvolal nás, poslancov obecného zastupiteľstva obce Kvakovce, teda aj mňa, tu prítomný bývalý starosta obce Kvakovce - S. V.. Zvolal nás na pracovné stretnutie, kde nás oboznámil, že Obec Kvakovce nemá peniaze na účte. My sme ho poverili, ako poslanci obce Kvakovce, aby získal buď nejaký úver, alebo nejakú pôžičku. Keď hovorím o tom, že my, t.j. poslanci obecného zastupiteľstva sme poverili bývalého starostu obce Kvakovce S. V., aby zabezpečil úver alebo pôžičku, myslím tým seba; boli tam ešte prítomní: poslanec N. T., N. C. H. a mám taký dojem, že tam bol ešte aj poslanec N. A.. Z uvedeného zasadnutia sme nerobili žiaden zápis, resp. sa nerobil žiaden zápis. To už bola vec starostu, ja neviem, prečo sa nerobil zápis. My sme neuvádzali, resp. sme nedávali pokyn bývalému starostovi S. V., od koho konkrétne má zobrať úver alebo pôžičku, len sme ho poverili, aby zabezpečil peniaze na obecný účet, buď formou úveru alebo pôžičky. O sume, v akej výške má zabezpečiť pôžičku, tam reč nebola. To bolo asi všetko. Pamätám si, že v tom čase ešte
bol problém s odstupným v materskej škole pre učiteľky. Mám taký dojem, čo si pamätám, suma, ktorú bolo potrebné vyplatiť učiteľkám v materskej škole, sa pohybovala okolo 3.000,- €. Ja som sa potom neskôr dozvedel, že bývalý starosta S. V. zabezpečil pôžičku vo výške 10.000,- € od pána S. N., a to takou formou, že starosta obce S. V. nás zase zvolal, všetkých poslancov obecného zastupiteľstva, kde nás o tejto skutočnosti oboznámil. To, že nás opätovne zvolal, kde nás oboznámil o tom, že od S. N.W. požičal, resp. zabezpečil pôžičku 10.000,- €, nás bývalý starosta oboznámil na prvom stretnutí, ktoré sme mali ako poslanci na obecnom zastupiteľstve v obci Kvakovce. Na tomto zasadnutí - zastupiteľstve nás informoval, že vyplatil 3.000,- € pre materskú školu a že zvyšok vložil alebo dal na účet obce Kvakovce. To je všetko, čo by som chcel vo veci dodať.“ Ďalej na otázku súdu, aby sa vyjadril, či má vedomosť o tom, že bolo prijaté uznesenie obecného zastupiteľstva o schválení tejto pôžičky od žalobcu S. N., uviedol, že tuší, že takéto uznesenie bolo prijaté a schválené. S istotou trval na tom, že na zastupiteľstve, kde boli prítomní poslanci obecného zastupiteľstva, ich starosta oboznámil s tým, že obec nemá peniaze na účte a poslanci starostu poverili, aby zabezpečil úver alebo pôžičku. Nekonkretizovali, od koho má pôžičku alebo úver zabezpečiť, ale poverili ho, aby peniaze na účet zabezpečil. Toto zasadnutie svedok označil ako pracovné stretnutie poslancov obecného zastupiteľstva Obce Kvakovce so starostom obce. Konalo sa na obecnom úrade v Kvakovciach.
13. Svedok S. A. k veci uviedol: „Ja som v predmetnom období bol poslancom obecného zastupiteľstva obci Kvakovce, ale keď sa nejaká pôžička schvaľovala, ja som vtedy ani nebol prítomný pri tom schvaľovaní. Ja ani presne neviem, kedy sa pôžička schvaľovala, musíte sa opýtať tých, ktorí to schvaľovali a ani neviem, na aký účel sa tá pôžička schvaľovala. Poslancom obecného zastupiteľstva obce Kvakovce som bol v rokoch 2011 - 2015.“ Na otázku súdu, či má vedomosť o schválení tejto pôžičky, či teda má vedomosť, či nejaké také peniaze mali prísť do obecného rozpočtu obce Kvakovce, resp. komu tie peniaze mali prísť, kto mal z týchto peňazí profit a na aký účel sa tieto peniaze mali použiť, uviedol, že nebol prizvaný na toto jednanie, dokonca pol roka zhruba na zastupiteľstva ani nechodil, pretože mal iné názory, ako mali ostatní poslanci obecného zastupiteľstva. On túto pôžičku neschvaľoval. Na otázku súdu, či mal vedomosť o tom, žeby malo poskytnutie tejto pôžičky byť schválené obecným zastupiteľstvom obce Kvakovce, ak áno, tak kedy, uviedol, že keď je tu pojednávanie, tak asi schválená bola, ale kedy, to nevedel uviesť. Na otázku súdu, či má vedomosť o tom, či tieto peniaze v sume 10.000,- €, eventuálne nejaké iné sumy mali prísť do obecného rozpočtu obce Kvakovce, a ak áno, na aký účel sa použili, uviedol, že o tom počul, čosi sa hovorilo, ale nebol na zastupiteľstve a nevie, na čo tie peniaze prišli, na aký účel. Na otázku súdu, či videl nejakú zmluvu o pôžičke v písomnej forme o poskytnutí sumy 10.000,- € zo strany N., ako fyzickej osoby obci Kvakovce, prípadne inej osobe, uviedol, že možno ju niekde videl, ale už nie za starostovania V., ale asi niekoho iného, ale na 100% to povedať nevedel, že ju videl, alebo nevidel, skôr nie, ako áno. Na otázku súdu, že ak ju videl, tak za akých okolností kde a kto mu takúto zmluvu ukázal, uviedol, že si to nepamätá. Na otázku súdu, resp. na výzvu súdu, aby súvisle opísal, či má vedomosť o poskytnutí nejakej takej pôžičky, za akých okolností mala byť poskytnutá a čo všetko sa okolo nej dialo v čase poskytnutia, malo by sa jednať o december roku 2012, uviedol, že k tomu sa súvisle vyjadriť ani nevie, načo tá pôžička bola, kto ju žiadal, kto ju prijal a na aký účel. Ďalej uviedol, že nemal žiadnu vedomosť o finančnej situácií v obci v období decembra 2012. Poslanci sa stretávali na akýchsi pracovných stretnutiach. Párkrát sa na takýchto neformálnych stretnutiach zúčastnil aj on. Potom sa narušili jeho vzťahy s ostatnými a prestal na tieto stretnutia chodiť. Nevedel, či obecné zastupiteľstvo schválilo túto pôžičku.
14. Svedok C. H. k veci uviedol: „V roku 2012 som bol poslancom obecného zastupiteľstva obce Kvakovce, koncom tohto roka sme mali nejaké finančné problémy. Bolo ukončenia roka, V tej dobe sme rušili aj materskú škôlku. Bolo to treba tam vysporiadať s učiteľkami, čiže nebolo na mzdy a na odvody a nebolo ani na bežný chod obce. Pri tej príležitosti sme sa poslanci stretli na pracovnom stretnutí, stretli sme sa na obecnom úrade a to ja, T., K. O. A.. Bolo to niekedy v decembri 2012, ale presný deň si nepamätám. Tam sme uvažovali, odkiaľ zohnať nejakú pôžičku, nejaké peniaze na chod obce, aby sme mohli poplatiť veci, kde sme mali podlžnosti, jednoducho, aby bol zabezpečený riadny chod obce. Rozmýšľali sme, odkiaľ nejakým legálnym právnym spôsobom zabezpečiť nejakú pôžičku; je to už nejaká doba, a tak sme sa rozišli.“ Na otázku súdu, aby sa vyjadril k tomu, na čo prišli, či teda zabezpečili nejakým spôsobom financie na chod obce, ako uvádza, a ak áno, tak akým spôsobom, uviedol, že obec mala problémy. Potom o tom jednali, ale už ako to ďalej dopadlo, nevedel. Vedel, že prišli nejaké peniaze, boli vyplatené aj tie učiteľky, aj dostali nejaké odstupné. Na otázku súdu, aby sa vyjadril k tomu, odkiaľ tie peniaze prišli, uviedol, že k tomu sa vyjadriť nevie. Na otázku súdu, aby sa vyjadril, koľko tých peňazí malo prísť, odkiaľ, komu a na aký účel boli použité, uviedol, že boli použité
na bežný chod obce, a potom sa dozvedel, že boli vyplatené aj tie učiteľky v materskej škole. Prišlo asi 10.000,- €. Na otázku súdu odkiaľ, uviedol, že toto nevie, nepamätá si to. Na otázku súdu svedkovi, či má vedomosť o tom, že V., ako starosta obce, mal podpísať s N. zmluvu o pôžičke 10.000,- € v decembri 2012, či má vedomosť, za akých okolností, kedy, kde takáto zmluva bola uzavretá, uviedol, že toto nevie. Dozvedel sa o tom až potom niekedy v januári, že s N. sa to podpísalo. Na otázku súdu, aby sa vyjadril k tomu, či prevzatie takejto pôžičky od N. bolo schválené v obecnom zastupiteľstve obce Kvakovce, uviedol, že obecné zastupiteľstvo k tomu nebolo. Ďalej uviedol, že o tom, že obec má finančné problémy, ich upozornil starosta. Samotnú zmluvu o pôžičke videl prvýkrát až na súdnom pojednávaní a vyjadriť sa k nej nevedel. O forme jednaní obecného zastupiteľstva uviedol, že obecné zastupiteľstvo sa vyhlasuje dopredu verejne a pracovná porada fungovala tak, že po telefóne sa iba zvolali a zúčastnili sa. Zo zastupiteľstva sa zapisovala zápisnica, z pracovného stretnutia sa nezapisovalo nič. Takýmto spôsobom sa stretávali bežne, ak potrebovali riešiť nejaký problém. Boli to jednoducho priateľské, neformálne stretnutia, keď chceli niečo doriešiť. Nepamätal si, či sa na týchto neformálnych stretnutiach bavili aj o osobe p. N., ako človeka, ktorý by mohol poskytnúť obci peniaze.
15. Svedok S. T. k veci uviedol: „Začal by som tým, že vo volebnom období, kedy som ja bol poslancom obecného zastupiteľstva, toto predmetné volebné obdobie bolo veľmi turbulentné, pretože za toto obdobie tam boli štyria starostovia. Išlo asi zhruba o obdobie rokov 2011 až 2015. Ja som bol predtým 3 volebné obdobia starostom obce, čiže od roku 1994 až do roku 2006, potom bol starosta pán J., zhruba medzi rokmi 2006-2011. Ako som uviedol, v danom období, ktoré sa týka aj predmetu tohto sporu, bolo dosť turbulentné obdobie vystriedali sa tam štyria starostovia. To obdobie bolo turbulentné z môjho pohľadu preto, že na každého starostu, ktorý tam vtedy bol, bol vyvíjaný nejaký nátlak, že je nekompetentný, že nevie a konkrétne najväčší tlak bol vyvíjaný práve zo strany momentálne starostu N. J.. Preto chcem povedať, že v tom období, aj keď sa riešili veľmi zložité finančné otázky, týkajúce sa chodu obce, tak sa hľadali alternatívy, ako zákonným spôsobom zabezpečovať riadny chod obce. A k tomu sa chcem dostať, že aj tá pôžička, ktorá je predmetom tohto súdneho konania, súvisela s tým, že sa hľadali alternatívy, ako zabezpečiť peniaze na chod obce. Spôsob, ako zabezpečiť práve tie financie na chod obce, bol otázkou obecného zastupiteľstva, ktoré jednoducho každý takýto krok muselo schváliť. Keď si pamätám, nebolo to včera, je to nejaký odstup času, ale túto s pánom V., ktorý vtedy bol vo funkcii starostu, sme riešili tie finančné problémy, ktoré obec mala a snažili sme sa z toho nájsť východisko. Keďže obecné zastupiteľstvo bolo málo početné, obec je malá, takže mala iba 5 poslancov, tak sa neriešilo to, žeby obec mala ďalší poradný orgán. Mám na mysli obecnú radu, pretože by vzhľadom na veľkosť nemala význam, tak starosta operatívnym spôsobom zvolával poslancov obecného zastupiteľstva na pracovné porady, ak niečo operatívne rýchlo potreboval riešiť. Poradiť sa ohľadom nejakých krokov atď. Pána V. poznám dlhé roky. Je to slušný a seriózny človek, myslím, žeby nikdy nič neurobil nekalé, aby nejakým spôsobom niečo zneužil, alebo vo svoj prospech atď. Takže, čo sa týka pôžičky, ktorú obec vtedy od pána N. zobrala, tak som presvedčený, že bola použitá v prospech obce, na zabezpečenie chodu obce a nikdy nie na to, aby on mal z toho nejaký osobný prospech. Práve naopak, situáciu sa snažil riešiť tak, ako najlepšie vedel. Obsah zmluvy si ja vybaviť neviem, o pôžičke ani si nepamätám.“ Na otázku súdu, aby sa vyjadril, či vôbec videl písomnú zmluvu o pôžičke, uviedol, že s odstupom času áno. Na otázku súdu, ako má rozumieť slovám „s odstupom času“, uviedol, že oni, ako poslanci obecného zastupiteľstva, sa o tej pôžičke dozvedeli s odstupom času po jej prevzatí, zhruba asi pol roka po podpísaní zmluvy o pôžičke a po poskytnutí tejto pôžičky. Na otázku súdu, či im starosta nejakým spôsobom odôvodňoval, prečo to urobil takto, a prečo tým nezverejnil, alebo nedal vedieť o tejto pôžičke skôr, uviedol, že nepamätá si. Argument, prečo to tak bolo, jednoducho si pamätal to, že reagoval, že finančné prostriedky boli použité v prospech obce, že ich použil na vyplatenie odstupného učiteľkám, alebo niečo také a ostatné boli použité v rámci rozpočtu. Presne definovať nevedel, na čo. Na otázku súdu, aby sa vyjadril k tomu, či vtedy poslanci obecného zastupiteľstva mali korektné vzťahy s terajším starostom V., či teda všetci, alebo niektorí, ak len niektorí, tak ktorí, uviedol, že každý poslanec nech povie za seba, ale „myslím si“, že tie vzťahy vtedy boli pracovné, normálne, korektné. Každý rozhodoval na základe svojho vedomia a svedomia a informácii, ktoré mal. Žiaden konflikt, alebo problém zásadne tam nebol. Na otázku súdu, nech sa vyjadrí, či v decembri 2012 prebehlo nejaké či už pracovné stretnutie poslancov obecného zastupiteľstva, alebo priamo rokovanie obecného zastupiteľstva, kde by bod programu bolo schvaľovanie pôžičky od N.Č. v sume 10.000,- € v prospech obce, uviedol, že mali často tie pracovné stretnutia, kde sa riešili rôzne veci, ktoré starosta potreboval vykonzultovať. Určite riešili záležitosť pôžičky, záležitosť dotácie, ako by sa zákonným spôsobom dali získať nejaké peniaze pre obec, aby nebola platobne nespôsobilá, ale detaily si nepamätal. Na otázku súdu, či tam padlo pri týchto rokovaniach meno N., uviedol, že nevie,
je to dosť možné, ale nepamätal si, či také konkrétne bolo, alebo nebolo. Na otázku súdu, nech uvedie, ako si vysvetľuje, že sa o tejto pôžičke, o zmluve o pôžičke a o jej uzavretí mali dozvedieť až zhruba pol roka po jej uzavretí, ako uviedol, keď zároveň uviedol, že poslanci mali s terajším starostom V. korektné vzťahy a vychádzali spolu normálne, pracovne, svedok uviedol, že k tomu sa nevie vyjadriť; či to nepovažoval na potrebné, alebo mal za to, že všetko je z jeho strany OK. Na otázku súdu, aby sa vyjadril k tomu, či prebehlo oficiálne rokovanie obecného zastupiteľstva, kde by táto pôžička, alebo zmluva o pôžičke bola schvaľovaná, uviedol, že z každého rokovania obecného zastupiteľstva sa robili zápisnice, takže, ak to tam bolo, tak by to tam byť malo. Ďalej na otázky uviedol, že po ňom nastupujúci starosta p. J. prevzal obecný úrad násilným spôsobom v lehote, ktorá ešte neprislúchala na odovzdanie obce a obecného úradu. On protokolárne na obci chystal celú dokumentáciu na odovzdanie, lenže ešte pred uplynutím tejto zákonnej lehoty si p. J. uzurpoval právo na odovzdanie obecného úradu, preto nemal možnosť odovzdať mu všetku agendu. Nepamätal si, či bolo uznesenie obecného zastupiteľstva o schválení predmetnej zmluvy o pôžičke od p. N.. K osobe p. V.Č. uviedol, že zrejme skončil svoju funkciu starostovania predčasne preto, že to už psychicky nezvládal. Pán V. sa mu veľmi často sťažoval, že p. J. mu robí obrovské prieky v práci, vyvíja na neho nátlak cez internet, e-maily, rôzne web stránky. Na každú jednu osobu, ktorá tam bola, bol v tom období vyvíjaný obrovský nátlak zo strany p. J., preto, ak by aj p. V. nejakým spôsobom v tej agende urobil nejakú chybu, tak určite nie úmyselne a určite nie vo svoj prospech. Pred decembrom 2012, kedy mala byť pôžička prevzatá, bolo celé volebné obdobie rozhárané, za funkčné obdobie sa tam vystriedali 4 starostovia. Nefungovala tam symbióza, koncepcia chodu obce. Bol tam obrovský deficit vo výbere daní, čo spôsobovalo finančný problém obce v danom období, pretože tam chýbala podstatná čiastka v obecnom rozpočte. Na to, aké boli zostatky na účtoch obce v danom období, si nepamätal. Robili sa neformálne pracovné stretnutia poslancov obecného zastupiteľstva. Robili sa z nich skôr len také poznámky, nie zápisnice. Ak bolo treba, tak si aj neformálne poslanci zavolali, a tak sa stretli. V roku 2012 sa určite nejaké obecné zastupiteľstvo zaoberalo zlou finančnou situáciou obce, ale nepamätal si presné dátumy. V danom období určite hľadali východisko zo zlej finančnej situácie akoukoľvek formou, či už formou pôžičky, úveru alebo medziúveru. Či padlo meno „N., si nepamätal. Nevedel povedať, prečo nebola oslovená banka na poskytnutie pôžičky, ale určite banky boli v tom čase v hre, ako jedna z alternatív. Nevedel, prečo sa neoslovila banka, ale p. N.. Asi to vtedy starosta vyhodnotil ako najvýhodnejšiu alternatívu pre obec. V tom období boli určite aj nejaké nesplatené bankové úvery zo strany obce, ale nepamätal si, v akých sumách. Pamätal si, že pred uzatvorením predmetnej zmluvy o pôžičke boli raz spolu osobne s p. V. za p. N. jednať o pomoci obci. Nepamätal si, že či to bolo na základe poverenia obecného zastupiteľstva alebo či iba s p. V., ako starostom, hľadali formu nájsť nejaké riešenie, východisko z ťaživej finančnej situácie obce. Na otázku, ako si obec mohla dovoliť realizovať veľké investičné akcie - výstavbu vodovodu a kanalizácie, keď bola v takej ťažkej finančnej situácií, uviedol, že toto bolo z dotačných finančných prostriedkov z Envirofondu.
16. Svedkyňa O. T. vo veci vypovedala: „U p. N. začala pracovať v roku 2009, ako účtovníčka. Pracovný pomer skončila v roku 2014. Pokiaľ ide o túto pôžičku, ona bola podpísaná na výdavkovom doklade a ostatné veci už riešil p. N..“ Na otázku súdu, o aký výdavkový doklad malo ísť a prečo ona bola na ňom podpísaná, svedkyňa uviedla, že išlo o sumu 10.000,- €, a to výpožičku. Kto mal komu tú sumu poskytnúť, k tomu sa vyjadriť nevedela. Na otázku súdu, či bola prítomná pri podpise tejto zmluvy, uviedla, že toto si nepamätá. Po nahliadnutí do zmluvy o pôžičke uviedla, že podpis, ako svedka na tejto zmluve, je jej. Zmluva bola podpisovaná v kancelárií p. N., v Gasmonte. Ak je na zmluve uvedený dátum 20.12.2012, tak zmluva vtedy asi aj bola podpísaná. Pán N. ju zavolal, aby to prišla podpísať ako svedok, čo aj urobila. Presné detaily si nepamätala, ale zrejme p. N. v hotovosti túto sumu p. V. odovzdal, t.j. 10.000,- €. Ona, ako účtovníčka bežne prichádzala do styku s takýmito sumami pri účtovaní pre p. N.. P. N. jej nepovedal, na aký účel peniaze p. V. dáva. Nevedela, či pôžičku schválili poslanci obecného zastupiteľstva obce Kvakovce. Zmluvu o pôžičke ona nevyhotovovala, nevedela sa vyjadriť, kto ju vyhotovil.
17. Svedkyňa C. N. k veci uviedla: „V roku 2012 som vykonávala predškolskú a školskú činnosť na školskom zariadení, a to Materská škola Kvakovce. Vrámci tejto ekonomickej činnosti v tom období, keď bol starostom p. V., obecné zastupiteľstvo rokovalo s ním o zrušení tohto zariadenia, lebo to nebolo finančne rentabilné. Vykonávala som vtedy pre Obec Kvakovce účtovníctvo pre predškolské a školské zariadenie, do ktorého spadala materská škola a jej školská jedáleň. Pán V. s poslancami rokoval o zrušení tohto zariadenia. Na obecnom zastupiteľstve som nebola, ale počula som od neho, aj poslancov obecného zastupiteľstva, že na obecnom úrade takúto otázku riešili. Následne bolo toto predškolské zariadenie, materská škola, zrušená, asi v roku 2012, niekedy koncom roka. Bolo tam cca 10-12 detí. Jedna z úloh, ktoré sa vtedy riešili, bolo aj vyplatenie odstupného zamestnancom tohto
zariadenia. Išlo asi o 4 zamestnancov - 2 učiteľky, kuchárka a ja, ako administratívny pracovník. Keď riešili problém odstupného, neboli finančné prostriedky na jeho vyplatenie. Toto zariadenie malo vlastný účet, aj vlastnú pokladňu. K zániku tohto zariadenia nebol dostatok prostriedkov na účte tohto zariadenia, aby mohlo vyplatiť odstupné všetkým zamestnancom. Pán V. riešil túto situáciu a následne mi poskytol finančnú hotovosť cca 3.000,- €. Presne si nepamätám, priamo do pokladne tohto zariadenia, ktorú sumu som zaúčtovala. Dátum si nepamätám, ale mohlo to byť koncom decembra 2012. Príjem som riadne príjmovým pokladničným dokladom zaúčtovala do pokladne a výdavkovým pokladničným dokladom som vyplatila odstupné zamestnancom.“ Na otázku k pôvodu týchto peňazí uviedla, že odkiaľ pochádzala hotovosť, to nevedela. Pán V. jej tie peniaze doniesol a odovzdal. Vedela, že p. V. I. N.. N. jednali o poskytnutí nejakých peňazí, ale nevedela potvrdiť, či peniaze pochádzali od neho. Vedela, že spolu riešili pôžičku, ale ona konkrétne pri uzatváraní akejkoľvek zmluvy nebola, ani pri odovzdávaní finančnej hotovosti. V obci robila výlučne ekonomiku predškolského zariadenia. Nevedela sa vyjadriť, či obecné zastupiteľstvo obce Kvakovce prejednávalo túto pôžičku. Sumu 3.000,- € jej p. V. osobne odovzdal, ona ich prevzala do pokladne a boli použité na vyplatenie odstupného zamestnancom predškolského a školského zariadenia Materskej školy Kvakovce, a to v plnej sume 3.000,- €.
18. Svedkyňa C. N. k veci uviedla: „V roku 2012 vznikla v Obci Kvakovce situácia, že táto obec bola zriaďovateľom predškolského zariadenia - materskej školy. Už tam bolo viac personálu ako detí, preto sa obecné zastupiteľstvo rozhodlo zrušiť predškolské zariadenie. Ale ešte tam bola taká situácia, že bývalý starosta p. J. robil vrámci cezhraničnej spolupráce projekt. Neurobil verejné obstarávanie. Obec mala na to náklady a malo sa jej vrátiť cca jeden milión korún do rozpočtu obce. Tieto peniaze neprišli. Tie peniaze mali byť vrátené do VUC. Bol to projekt s nejakou poľskou obcou alebo niečo podobné. Robili sa tam nejaké kultúrne akcie a na to vznikali tieto náklady. Ja som mala vtedy v obci kumulovanú funkciu - robila som tam všetko - účtovníctvo, mzdové účtovníctvo, evidencia obyvateľstva, register, došlá pošta, civilná obrana, fakturácie. Keď obec predávala pozemky, robila som zmluvy s obcou, bežný kontakt s občanmi, vybavovanie stránok, resp. všetko, čo sa robí na obci. Robila som tam od roku 1991 do roku 2014. Cez VUC peniaze neprišli, prišla len nejaká suma - cca 9,- €. VUC odmietla platiť, lebo nebolo splnené verejné obstarávanie na tieto záležitosti. Bol to jeden z dôvodov. Cez nejaký projekt sme mali zamestnaných ďalších 10 ľudí; bolo potrebné každý mesiac ich vyplatiť, odviesť za nich odvody. Peniaze sa vracali až za mesiac, dva - vždy tam bol časový nesúlad v potrebe obce uhrádzať a v prijatých platbách do obce. Na konci roka, v decembri 2012, to vyvrcholilo. Nakoľko v predškolskom zariadení bolo viac personálu ako detí, bolo to tiež potrebné dotovať, tak sa uznesením obecného zastupiteľstva rozhodlo, že sa toto zariadenie zruší. Pracovníčka povedala starostovi, že kým sú pracovníci ešte prihlásení, potrebujú dostať výplatu, odstupné. Boli tam cez projekt „chránené dielne“ 2 pracovníčky v tom predškolskom zariadení, kuchárka, 2 učiteľky a bolo im treba vyplatiť aj odstupné, nielen mzdy. Presnú sumu na tento účel si nepamätám. Tým ďalších 10 zamestnancov, ktorých som spomenula, boli zamestnaní na zádržné vodné práce, aby nedochádzalo k vyplavovaniu obce v prípade dažďov. Tým 10-tim ľuďom, podľa mojich prepočtov, presne si nepamätám, bolo treba vyplatiť cca 6.000,- € na mzdy a odvody. Keďže to tam bolo tesne po referende, vznikali tam rôzne komplikované situácie, kedy bolo treba platiť ďalšie podlžnosti obce za rôzne súdne spory. Starosta v dobre vôli bol dohodnutý s p. N., že mu požičia tých 10.000,- €. Starosta vtedajší, p. V., v dobrej viere chcel vyplatiť podlžnosti. Bol za p. N., čo bola chyba, že p. N. mu dal 10.000,- € v hotovosti. Nepamätám si, či k tomu bola aj nejaká písomná zmluva. Tie peniaze dostal p. V. v hotovosti, ale zrejme si uvedomil, že z toho môže mať problém, tak preto hneď asi v ten istý deň alebo s veľmi krátkym časovým odstupom prišiel do banky a 7.000,- € vložil na účet obce a pracovníčka, ktorá robila účtovníctvo škôlky, p. C. N. od neho prevzala zvyšných 3.000,- €, z ktorých vyplatila to, čo jej chýbalo a potom vrámci konsolidovanej účtovnej závierky medzi obcou a predškolským zariadením sa tá suma zúčtovala. Z tejto sumy, ak si dobre pamätám, jej zvýšilo cca 40,- €, ktoré previedla na účet obce. Toto bolo zúčtované a išlo to aj cez daňový úrad a muselo nám to sadnúť na jeden cent. Ja som tam vtedy viedla účtovníctvo obce, preto o tom viem. Robila som aj daňové priznania obce, resp. tú konsolidovanú uzávierku požadoval daňový úrad, čiže to sa robiť muselo. Pokiaľ ide o 7.000,- €, tie peniaze zostali na účte, kedy ich tam p. V. vložil.“ Ďalej uviedla, že pokiaľ má vedomosť, tieto peniaze p. N. vrátené neboli. K otázke právneho titulu, na základe ktorého mal p. N. poskytnúť sumu 10.000,- € obci uviedla, že to starosta urobil v dobre vôli, že vypomôže obci a dlhy obce budú vyplatené. V roku 2012, v decembri, bolo obecné zastupiteľstvo. Myslí, že toto tam schválené nebolo, ale starosta s tým problém nemal, lebo poslanci by mu to určite boli „odklepli“. Bolo tak, ako bolo, pretože ku koncu roka to bolo chaotické obdobie, dovolenky, blížili sa Vianoce a pod.. Je preto možné, že nedošlo k zasadaniu obecného zastupiteľstva, ktoré by to odsúhlasilo. Pôžička 10.000,- € bola zaúčtovaná, ale zle, pretože bola rozdelená na sumu 3.000,- € a 7.000,- €, lebo peniaze boli vybrané v hotovosti, ale v hotovosti do
pokladne nedošli. Suma 3.000,- € bola posunutá priamo škôlke. Uvedená pôžička bola zaevidovaná v Záverečnom účte Obce Kvakovce za rok 2012 v položke pod skratkou „súkromná firma“. Nevedela sa vyjadriť k tomu, či financovanie spoluúčasti projektu vodovodu v obci zo strany p. N. malo súvisieť s poskytnutím tejto pôžičky. Na otázku súdu uviedla, že žalovaný v 2/ rade, p. V. určite žiadnu časť z týchto peňazí nepoužil na súkromné účely. Všetky peniaze zostali na obci a boli použité na obecné účely.
19. Ďalej boli vykonané listinné dôkazy, a to: Zmluva o pôžičke zo dňa 20.12.2012 uzavretá medzi - N. Jozef a Obcou Kvakovce, ako dlžníkom, výzva advokátskej kancelárie JUDr. Drobňák s.r.o. adresovaná Obci Kvakovce na zaplatenie dlhu zo 14.7.2015, odpoveď Obce Kvakovce adresovaná AK JUDr. Drobňák s.r.o. z 28.7.2015, záverečný účet Obce Kvakovce za rok 2012, výkaz ziskov a strát Obecný úrad Kvakovce k 12/2012, finančný výkaz Obce Kvakovce k 12/2012, prípis z daňového úradu z 19.10.2016, správa polície z 30.8.2018, prehľad pohybov na účte od 1.12.2012 do 31.12.2012, výpis z VÚB banky Obce Kvakovce z 21.12.2012, prehľad pohybov na účte OTP banka od 1.12.2012 do 31.1.2013, prílohy - vyjadrenia právneho zástupcu žalovaného v 1/ rade zo dňa 31.1.2012, dohoda o postúpení práv, osvedčenie o zvolení K.. W. J. za starostu Obce Kvakovce z 3.12.2018, zmluva o postúpení práv, zmluva o prevode vlastníctva bytu.
20. Ďalej bol oboznámený obsah pripojeného vyšetrovacieho spisu ČVS:ORP-162/2-VYS-VT-2016, a to trestné oznámenie K.. W. J., uznesenie z 18.4.2016 o začatí trestného stíhania vo veci, zápisnica o výsluchu svedka C. N. z 24.5.2016, výpis z účtu VÚB majiteľa Obec Kvakovce zo dňa 28.12.2012 so zaúčtovaním vkladu z pokladne z 28.12.2012 - 7.000,- €, zápisnica o výsluchu C. N.V. zo 17.3.2017, uznesenie ORPZ z 23.3.2017 o zastavení trestného stíhania.
21. Po zhodnotení dôkazov jednotlivo, aj v ich vzájomnej súvislosti, súd zistil tento skutkový stav veci:
22. Na základe zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 20.12.2012 medzi veriteľom N. S., ako súkromnou osobou, a dlžníkom, Obcou Kvakovce, zastúpenou S. V., starostom, bola v ten istý deň požičaná suma 10.000,- € zo strany veriteľa dlžníkovi. Za dlžníka uvedenú sumu prevzal starosta obce S. V., z ktorej sumy následne v hotovosti odovzdal 3.000,- € C. N., pracovníčke obecného úradu Obce Kvakovce, na účel vyporiadania nárokov zo zanikajúcich pracovno-právnych pomerov predškolského zariadenia Obce Kvakovce a neskôr 7.000,- € vložil v hotovosti na účet obce. Suma 3.000,- €, odovzdaných C. N., bolo použitých na stanovený účel, to znamená, že z nich boli vyplatené pracovnoprávne nároky (odstupné, mzdové nároky atď.) pracovníkov zanikajúceho predškolského zariadenia Obce Kvakovce voči obci. Zvyšných 7.000,- € bolo použitých na obecné účely obce Kvakovce. Táto pôžička bola zaúčtovaná v Záverečnom účte Obce Kvakovce za rok 2012 v položke SF (súkromná firma). Poskytnutie pôžičky nebolo schválené obecným zastupiteľstvom obce Kvakovce, i napriek tomu, že poslanci obecného zastupiteľstva o poskytnutí tejto pôžičky obci vedeli. Rovnako, táto zmluva nebola zverejnená spôsobom predpokladaným Zákonom č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, t.j. na výveske obce, na web stránke obce a pod. Zmluvou o pôžičke bolo dohodnuté vrátenie tejto pôžičky do dňa 20.12.2013. Po nástupe W. J. za starostu obce bol tento ako starosta obce viackrát vyzvaný žalobcom na vrátenie tejto pôžičky, čo odmietol. Do dňa podania žaloby, resp. vyhlásenia rozsudku v tejto veci súdom z tejto pôžičky nebola žalobcovi vrátená ani jej časť.
23. Na zistený skutkový stav veci súd aplikoval nasledovné právne normy:
24. Podľa §47 ods. 1 Zákona č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka (OZ), Ak zákon ustanovuje, že k zmluve je potrebné rozhodnutie príslušného orgánu, je zmluva účinná týmto rozhodnutím.
25. Podľa §47 ods. 2 OZ, Ak sa do troch rokov od uzavretia zmluvy nepodal návrh na rozhodnutie podľa odseku 1, platí, že účastníci od zmluvy odstúpili.
26. Podľa §47a) ods. 1 OZ, Ak zákon ustanovuje povinné zverejnenie zmluvy, zmluva je účinná dňom nasledujúcim po dni jej zverejnenia.
27. Podľa §47a) ods. 2 OZ, Účastníci si môžu dohodnúť, že zmluva nadobúda účinnosť neskôr po jej zverejnení.
28. Podľa §47a) ods. 4 OZ, Ak sa do troch mesiacov od uzavretia zmluvy alebo od udelenia súhlasu, ak sa na jej platnosť vyžaduje súhlas príslušného orgánu, zmluva nezverejnila, platí, že k uzavretiu zmluvy nedošlo.
29. Podľa §107 ods. 1 OZ, Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
30. Podľa §451 ods. 1, 2 OZ, Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
31. Podľa §456 OZ, Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
32. Podľa §457 OZ, Ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
33. Podľa §7 ods. 1 Zák.č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení (ďalej len „ZoR“), v znení účinnom do 31.12.2012, t.j. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o pôžičke, Obec financuje svoje potreby predovšetkým z vlastných príjmov, dotácií zo štátneho rozpočtu a z ďalších zdrojov.
34. Podľa §11 ods. 4 písmeno b) ZoR, Obecné zastupiteľstvo rozhoduje o základných otázkach života obce, najmä je mu vyhradené a) určovať zásady hospodárenia a nakladania s majetkom obce a s majetkom štátu, ktorý užíva, schvaľovať najdôležitejšie úkony týkajúce sa tohto majetku a kontrolovať hospodárenie s ním, b) schvaľovať rozpočet obce a jeho zmeny, kontrolovať jeho čerpanie a schvaľovať záverečný účet obce, schvaľovať emisiu komunálnych dlhopisov, schvaľovať zmluvu uzavretú podľa § 20 ods. 1, rozhodovať o prijatí úveru alebo pôžičky, o prevzatí záruky za poskytnutie návratnej finančnej výpomoci zo štátneho rozpočtu; v rozsahu určenom zastupiteľstvom môže zmeny rozpočtu vykonávať starosta, c) schvaľovať územný plán obce alebo jej časti a koncepcie rozvoja jednotlivých oblastí života obce, d) rozhodovať o zavedení a zrušení miestnej dane a ukladať miestny poplatok,5a) e) určovať náležitosti miestnej dane alebo miestneho poplatku a verejnej dávky a rozhodovať o prijatí úveru alebo pôžičky, f) vyhlasovať miestne referendum o najdôležitejších otázkach života a rozvoja obce a zvolávať zhromaždenie obyvateľov obce, g) uznášať sa na nariadeniach, h) schvaľovať dohody o medzinárodnej spolupráci a členstvo obce v medzinárodnom združení podľa § 21 ods. 1, i) určiť plat starostu podľa osobitného zákona11) a určiť najneskôr 90 dní pred voľbami na celé funkčné obdobie rozsah výkonu funkcie starostu; zmeniť počas funkčného obdobia na návrh starostu rozsah výkonu jeho funkcie, j) voliť a odvolávať hlavného kontrolóra obce (ďalej len „hlavný kontrolór“), určiť rozsah výkonu funkcie hlavného kontrolóra a jeho plat, schvaľovať odmenu hlavnému kontrolórovi, k) schvaľovať štatút obce, rokovací poriadok obecného zastupiteľstva a zásady odmeňovania poslancov, l) zriaďovať, zrušovať a kontrolovať rozpočtové a príspevkové organizácie obce a na návrh starostu vymenúvať a odvolávať ich vedúcich (riaditeľov), zakladať a zrušovať obchodné spoločnosti a iné právnické osoby a schvaľovať zástupcov obce do ich štatutárnych a kontrolných orgánov, ako aj schvaľovať majetkovú účasť obce v právnickej osobe, m) schvaľovať združovanie obecných prostriedkov a činností a účasť v združeniach, ako aj zriadenie spoločného regionálneho alebo záujmového fondu, n) zriaďovať a zrušovať orgány potrebné na samosprávu obce a určovať náplň ich práce, o) udeľovať čestné občianstvo obce, obecné vyznamenania a ceny, p) ustanoviť erb obce, vlajku obce, pečať obce, prípadne znelku obce,
35. Podľa §13 ods. 4 písmeno b), c) ZoR, starosta vykonáva obecnú správu, zastupuje obec vo vzťahu k štátnym orgánom, k právnickým a fyzickým osobám.
36. Podľa §140 ods. 1 CSP, Zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa uplatňuje iné právo.
37. Podľa §140 ods. 2 CSP, Zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe.
38. Podľa §255 ods. 1 CSP, Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
39. Podľa §257 CSP, Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
40. Podľa §262 ods. 1 CSP, O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
41. Podľa §262 ods. 2 CSP, O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
42. Po aplikácií citovaných právnych noriem na zistený skutkový stav veci súd vec takto právne hodnotí:
43. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že k odovzdaniu sumy 10.000,- € zo strany žalobcu došlo a že túto sumu prevzal síce žalovaný v 2/ rade, ale ako zástupca obce, nie ako fyzická osoba. V prvom rade bolo preukázané to, že k odovzdaniu tejto sumy došlo na základe právneho titulu, ktorý predpokladá jeho odplatnosť, to znamená, že nešlo o žiaden dar, ani nič podobne bezodplatné, ale išlo o pôžičku, ktorá predpokladá vrátenie požičanej sumy. Tento záver súdu vyplýva najmä z vykonaného listinného dôkazu, a to zmluvy o pôžičke, ktorá bola predložená do konania, zo dňa 20.12.2012, ale aj výpovedí žalobcu a žalovaného v 2/ rade a svedkov, ktorí potvrdili, že obec mala na sklonku roka 2012 finančné problémy a poslanci spoločne so starostom hľadali z tejto situácie východisko, najmä snahou o získanie úveru na „prekrytie“ kritického obdobia. V týchto intenciách súd poukazuje na to, že nebola preukázaná žiadna súvislosť poskytnutia tejto pôžičky s nejakými inými prípadnými obchodnými prípadmi žalobcu, ktoré mal spolu s Obcou Kvakovce - žalovaným v 1/ rade. Nebola preukázaná žiadna súvislosť s eventuálnym spolufinancovaním žalobcom nejakého iného projektu obce, na ktorý mala byť získaná dotácia. Ak k niečomu takému došlo medzi žalobcom a obcou, išlo o samostatné obchodné prípady, ktoré nemajú súvis s týmto sporom.
44. Z vykonaných dôkazov, a to výpovedí samotného žalovaného v 2/ rade, žalobcu, predvolávaných svedkov, poslancov obecného zastupiteľstva, vtedajšej pracovníčky škôlky C. N., účtovníčky obce p. Puškášovej, bolo jednoznačne preukázané, že žalovaný v 2/ rade, S. V., ako fyzická osoba, osobne žiadne prospech z týchto požičaných 10.000,- € nemal a na žiadne svoje súkromné účely ich nepoužil. Čiže on sa bezdôvodne neobohatil na úkor žalobcu. Naopak, bolo preukázané, že tento osoh mala práve obec. Potvrdili to všetci svedkovia, potvrdzuje to záverečný účet obce z roku 2012, kde táto suma je zaúčtovaná v položke „SF“ (súkromná firma). Bolo preukázané, že 7.000,- € z tejto sumy bývalý starosta
- žalovaný v 2/ rade, automaticky buď v tej istý deň, alebo krátko po ňom vložil na účet obce. Táto skutočnosť bola preukázaná viacerými svedeckými výpoveďami (N., N.), ale predovšetkým výpisom z obecného účtu VÚB, a.s., na ktorom je vklad tejto sumy na obecný účet zaznamenaný. Zvyšných 3.000,- € bolo použitých na ďalšie výdavky obce - vyplatenie miezd a odstupného pracovníčkam škôlky. To znamená, že k obohateniu žalovaného v 2/ rade v žiadnom prípade nedošlo, ale došlo k obohateniu žalovaného v 1/ rade. Na týchto skutočnostiach a na týchto preukázaných skutkových okolnostiach prakticky nič nemení, ani nevyvracia samotné tvrdenie žalovaného v 1/ rade, starostu obce p. J., ktorý v konaní vypovedal, že nakoľko tam došlo k rôznym sporom medzi bývalým starostom a ním pri preberaní obecného úradu po nástupe do funkcie, tak mu tieto doklady neboli odovzdané. To neznamená, že tieto doklady nie sú, iba to znamená, že sa k ním nedostal. Na druhej strane nebolo preukázané ani tvrdenie žalovaného v 2/ rade, ktoré odprezentoval v záverečnej reči, že došlo k schváleniu tejto zmluvy o pôžičke obecným zastupiteľstvom a že táto zmluva, resp. uznesenie obecného zastupiteľstva bolo zverejnené.
45. Právny zástupca žalovaného v 1/ rade sa pokúšal upriamiť pozornosť súdu na §47a) OZ, na účinnosť povinne zverejňovaných zmlúv, teda, že nakoľko sporná zmluva o pôžičke podľa ZoR nebola zverejnená, tak podľa §47a) ods. 4 OZ platí, že k uzavretiu zmluvy nedošlo. Súd ale platnosť či neplatnosť spornej zmluvy o pôžičke a nadobudnutie jej právnych účinkov hodnotí podľa §47 ods. 1, 2 OZ, t.j.
viazanosť účinnosti zmluvy na rozhodnutie príslušného orgánu a to podľa § 11 ods. 4, písm. b) ZoR schválenie obecného zastupiteľstva. Súd sa stotožňuje s právnym názorom žalovaných, že k platnosti zmluvy bolo treba uznesenie obecného zastupiteľstva, ktorým by schválil zmluvu, resp. prevzatie pôžičky obcou a následne aj zverejnenie zmluvy. K ničomu z toho nedošlo, čo bolo preukázané z vykonaného dokazovania. I napriek tomu, že poslanci vedomosť o takomto zdroji financovania mali, vedeli, že starosta jedná s p. N., ale k formálnemu schváleniu takéhoto úkonu nedošlo. § 11 ods. 4 písmeno b) ZoR nutne nepredpokladá, že o prijatí úveru alebo pôžičky obcou musí obecné zastupiteľstvo rozhodnúť pred podpisom takéhoto právneho úkonu štatutárnym a výkonným orgánom obce - starostom, ale je možné o tom rozhodovať aj po takomto podpise.
46. Tieto okolnosti sú dôležité pre otázku premlčania, resp. posúdenie vznesenej námietky premlčania, ale aj pre určenie pasívnej legitimácie žalovaných v spore. V súlade s §47 ods. 2 OZ, keďže do 3 rokov od podpísania zmluvy nebol podaný návrh na rozhodnutie obecného zastupiteľstva, platí, že účastníci od zmluvy odstúpili. V kontexte §48 ods. 2 OZ to znamená, že k zrušeniu zmluvy došlo od začiatku, t.j. k dátumu 20.12.2012. To znamená, že žalovaní, (resp. niektorý z nich) nie sú (nie je) povinní vracať prijaté plnenie z titulu záväzkovo-právneho vzťahu - zmluvy o pôžičke, ale z titulu prijatého plnenia z právneho dôvodu, ktorý odpadol, t.j. bezdôvodného obohatenia (§451 ods. 2 CSP).
47. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
- žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou súdneho konania (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. 6. 2010, sp. zn. 2Cdo 205/2009).
48. K námietke premlčania vznesenej žalovaným v 1/ rade Obcou Kvakovce, ako aj k otázke pasívnej legitimácie žalovaných v 1/ a 2/ rade súd uvádza, že námietka premlčania je nedôvodná a žaloba nebola podaná po uplynutí premlčacej doby z nasledovných dôvodov:
49. Podľa citovaného paragrafu 107 ods. 1 OZ sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
50. K námietke premlčania nároku v subjektívnej premlčacej dobe, vznesenej žalovaným v 1/ rade, súd uvádza, že ani jedna z uvedených hmotno-právnych podmienok pre premlčanie tohto nároku splnená nebola. Jednak k otázke, kedy sa oprávnený mal dozvedieť, že došlo k bezdôvodnému obohateniu, súd uvádza, že v zmysle citovaného paragrafu 47 ods. 2 OZ bola možnosť až do 3 rokov od uzavretia zmluvy dať návrh na rozhodnutie obecného zastupiteľstva k schváleniu tejto zmluvy. Tento návrh na schválenie právneho úkonu v tejto lehote podaný nebol. Až po uplynutí tejto 3-ročnej doby by začala plynúť 2-ročná subjektívna doba, do akej by sa žalobca mohol dozvedieť, že k bezdôvodnému obohateniu na jeho úkor došlo. Ďalšou hmotno-právnou podmienkou pre subjektívne premlčanie nároku je to, že oprávnený sa musí dozvedieť aj kto sa na jeho úkor obohatil. Až z dokazovania v tomto konaní vyplynulo a preukázalo sa, kto sa na úkor žalobcu obohatil. Žalobca skôr ani nemal možnosť zistiť, kto sa obohatil. Peniaze v hotovosti odovzdal žalovanému v 2/ rade, ale nevedel, čo sa s nimi ďalej dialo a na aký účel boli použité, či ich použil žalovaný v 2/ rade na svoje súkromné účely, alebo žalovaný v 1/ rade na obecné účely. V zásade až posledný dôkaz vykonaný na pojednávaní, na ktorom došlo k vyhláseniu rozsudku, a to výpoveď svedkyne N., ktorá bola účtovníčkou obce, jednoznačne preukázal, že naozaj všetky požičané peniaze do posledného centa boli použité v prospech žalovaného v 1/rade, a nie v prospech žalovaného v 2/ rade. Týmto zároveň bolo v konaní preukázané, že žalovaný v 2/ rade nie je pasívne legitimovaný na vydanie bezdôvodného obohatenia v tomto konaní, ale pasívne legitimovaným v spore je výlučne žalovaný v 1/ rade.
51. Pokiaľ ide o objektívnu 3-ročnú premlčaciu dobu na vydanie bezdôvodného obohatenia, podľa §47 ods. 2 OZ, v spojení s §48 ods. 2 OZ, platí, že podľa zákonnej fikcie odstúpenia od zmluvy účastníkov konania došlo k zrušeniu tejto zmluvy od začiatku, t.j. od 20.12.2012. K jej premlčaniu by došlo 20.12.2015. Žaloba bola podaná 23.10.2015, čiže pred uplynutím premlčacej doby, preto súd námietku premlčania v objektívnej premlčacej dobe považuje za nedôvodnú a nárok z titulu bezdôvodného obohatenia po preukázaní, že len žalovaný v 1/ rade mal obohatenie a prospech v celej sume 10.000,-
€ z tohto ex tunc zrušeného právneho úkonu priznal tento nárok voči žalovanému v 1/ rade. Zároveň voči žalovanému v 2/ rade, ako pasívne nelegitimovanému v tomto spore, tento nárok zamietol.
52. Žalobca v konaní zmenil pôvodne v žalobe navrhované právne odôvodnenie uplatneného nároku z pôvodne uplatneného nároku zo záväzkového vzťahu (vrátenie peňazí zo zmluvy o pôžičke) na nárok vyplývajúci z titulu vydania bezdôvodného obohatenia. Žalovaný v 1/ rade, ako aj žalovaný v 2/ rade navrhol súdu podľa §140 ods. 1, 2 CSP vykladať takúto zmenu právneho hodnotenia zo strany žalobcu ako zmenu žaloby a túto zmenu žaloby nepripustiť.
53. Podľa §140 ods. 1 CSP sa za zmenu žaloby považuje okrem iného aj uplatnenie iného práva, čím žalovaní odôvodňovali tento svoj návrh. Zmena v právnom zdôvodnení uplatneného nároku pri nezmenenom petite žaloby nie je uplatnením iného práva. Je zrejmé, že zákonodarca použitím pojmu „iné právo“ chcel použiť širší pojem ako „nárok“ tak, aby sa vzťahoval aj na iné druhy žalôb, než sú žaloby na plnenie (§137 písmeno b) - d) CSP). Posúdenie a právne hodnotenie veci je vecou súdu. To, či súd rozhodne na základe právneho posúdenia zo záväzkového vzťahu alebo z titulu bezdôvodného obohatenia, nie je uplatnením iného práva. Rovnako zmena právnej argumentácie zo strany žalobcu pri posúdení toho istého nároku nie je ani podstatnou zmenou alebo doplnením rozhodujúcich skutočnosti tvrdených v žalobe podľa §140 ods. 2 CSP, pretože rovnako z jeho strany nedošlo k zmene skutkových tvrdení (k tomu porovnaj napr. R33/2010). Z uvedených dôvodov súd o zmene žaloby podľa §140 CSP nerozhodoval.
54. Výroky III. a IV. o náhrade trov konania súd zdôvodňuje nasledovne:
55. Ako bolo vyššie uvedené, žalobca nevedel, ani nemohol vedieť, voči komu má uplatniť nárok, t.j. kto zo žalovaných je pasívne legitimovaný. Na začiatku tohto sporu alebo pred ním sa naozaj žalobcovi mohlo javiť, že pasívne legitimovaným môžu byť obaja. Mohla sa čiastočne obohatiť obec a čiastočne osobne žalovaný, mohol sa v plnom rozsahu obohatiť žalovaný v 1/ rade, alebo v plnom rozsahu žalovaný v 2/ rade. Všetky tieto skutočnosti vyplynuli až z dokazovania v tomto konaní, v ktorom sa preukázalo, že výlučne pasívne legitimovaným je žalovaný v 1/ rade a žalovaný v 2/ rade pasívne legitimovaným nie je, preto je možné konštatovať, že žalobca je plne úspešný vo vzťahu k žalovanému v 1/ rade a súd mu voči nemu priznal náhradu trov konania. Pokiaľ ide o žalovaného v 2/ rade, voči ktorému súd žalobu zamietol, súd o trovách rozhodol s poukazom na §257 CSP z dôvodov hodných osobitného zreteľa a za tieto dôvody súd považuje práve tú skutočnosť, že na začiatku tohto podania žalobca nemohol vedieť, kto je pasívne legitimovaný a z opatrnosti žaloval oboch. Ak by tak nespravil a v konaní po vykonaní dokazovania by sa preukázala pasívna legitimácia výlučne žalovaného v 2/ rade, v takom prípade by nárok mohol byť voči nemu premlčaný. Z uvedených dôvodov žalovanému v 2/ rade nepriznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.
56. Podľa §262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania, ktorá bude patriť žalobcovi voči žalovanému v 1/ rade, rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Vranov nad Topľou, písomne, v potrebnom počte vyhotovení.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.