Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_19C-27-2019.pdf
PDF · 74.79 KB
Case nature
Area
Subarea
19C/27/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Michalovce sudkyňou JUDr. Agátou Štefaničovou v spore žalobcu A. proti žalovanému A., o zaplatenie 600,00 Eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 600,00 Eur s 5% ročným úrokom z omeškania od 3.7.2019 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Nárok žalobcu na úroky z omeškania z obdobie od 30.6.2018 do 2.7.2019 zamieta.
III. Priznáva žalobcovi ako strane plne úspešnej v konaní náhradu trov v pomere 100 %, ktoré je povinný nahradiť žalobcovi žalovaný.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu 3.4.2019 domáhal proti žalovanému zaplatenia 600,00 Eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že v roku 2018 sa so žalovaným dohodol, že mu zabezpečí kúpu staršieho motorového vozidla, na kúpu ktorého mu poskytol zálohu v sume 850,00 Eur. K uzavretiu kúpnej zmluvy nedošlo, pretože aj keď žalovaný vozidlo od svojho zamestnávateľa odkúpil, dohodu, ktorú mali medzi sebou nedodržal a vozidlo mu nepredal, ale predal ho inej osobe. Žalovaného viackrát vyzýval, aby mu vrátil ním poskytnuté finančné plnenie, pretože tieto zadržiava bez akéhokoľvek titulu. Žalovaný sa vyhováral, že peniaze už nemá, lebo ich minul a po viacerých výzvach mu vrátil iba sumu 250,00 Eur. O vrátenie peňazí požiadal aj manželku žalovaného, ktorá tvrdila, že ona s tým nič nemá, je to dlh jej manžela a jeho dlhy nechce riešiť. Keďže je zrejmé, že žalovaný zadržiava jeho finančné prostriedky v sume 600,00 Eur a odmieta ich vrátiť, žiada, aby na ich vrátenie zaviazal žalovaného súd.
2.Žalovanému bola doručená žaloba do vlastných rúk dňa 1.7.2019. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril a nezúčastnil sa ani nariadeného termínu pojednávania.
3.Súd zo žaloby a z doplnenia skutkových tvrdení žalobcu zistil tento skutkový stav:
4.Žalobca a žalovaný sa dohodli, že mu zabezpečí kúpu staršieho motorového vozidla, na kúpu ktorého mu žalobca poskytol preddavok v sume 850,00 Eur. Preddavok na kúpu osobného motorového vozidla odovzdal žalobca žalovanému osobne v hotovosti. K uzavretiu kúpnej zmluvy napokon nedošlo, pretože žalovaný sľúbené motorové vozidlo predal tretej osobe. Žalobca viackrát vyzýval žalovaného na vrátenie preddavku, ale žalovaný na viaceré urgencie vrátil iba sumu 250,00 Eur, zvyšok preddavku žalobcovi doposiaľ nevrátil.
5.Po vykonanom dokazovaní súd vec právne posúdil takto:
Podľa § 498 Občianskeho zákonníka na to, čo dal pred uzavretím zmluvy niektorý účastník, hľadí sa ako na preddavok.
Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka je bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
6. V konaní nebolo sporné, že strany sporu prejavili vôľu uzavrieť kúpnu zmluvu, na základe ktorej by žalovaný predal žalobcovi staršie motorové vozidlo. Nebola sporná ani skutočnosť, že žalovaný poskytol žalovanému preddavok na kúpnu cenu 850,00 Eur a ani to, že žalovaný časť preddavku žalobcovi v sume 250,00 Eur vrátil.
7.Podľa ustálenej súdnej praxe platí, že na to, čo poskytol niektorý z účastníkov zmluvy pred jej uzavretím, je potrebné hľadieť ako na preddavok. Znamená to, že pokiaľ pred uzavretím zmluvy poskytne jedna strana niečo, čo má byť predmetom jej budúceho záväzku zo zmluvy, je stanovená vyvrátiteľná právna domnienka, že v pochybnostiach sa plnenie poskytnuté medzi účastníkmi pred uzatvorením zmluvy, z ktorej má záväzok na plnenie ešte len vzniknúť, považuje za preddavok (za splátku na dohodnuté budúce plnenie). Podstatné je, že plnenie bolo poskytnuté predtým, než malo dôjsť k uzatvoreniu kúpnej zmluvy a že bolo poskytnuté a druhou stranou prijaté v súvislosti so zamýšľanou kúpou. Pokiaľ nedôjde k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, má ten, kto preddavok poskytol, právo na jeho vrátenie, inak by sa druhá strana bezdôvodne obohatila, lebo právny dôvod, na základe ktorého bola záloha na budúcu kúpu prijatá, odpadol (4 Cdo 256/2010).
8.V súdenej veci nie je sporné, že strany mali v úmysle uzavrieť kúpnu zmluvu na kúpu motorového vozidla. Nie je sporné ani to, že žalovanému bol poskytnutý preddavok na kúpnu cenu. K uzavretiu kúpnej zmluvy napokon nedošlo, preto odpadol právny dôvod, ktorý oprávňoval žalovaného ponechať si poskytnutý preddavok na kúpnu cenu. Keďže žalovaný preddavok doposiaľ nevrátil a právny dôvod na preddavok odpadol, zadržiavaním preddavku sa žalovaný na úkor žalobcu obohacuje do výšky nevráteného preddavku, teda do sumy 600,00 Eur (§451 ods. 2). Bezdôvodné obohatenie je povinný žalovaný žalobcovi vydať (§451 ods. 1). Keďže tak do rozhodnutia súdu neurobil, súd žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia žalobcovi v sume 600,00 Eur zaviazal.
9. Žalobca požaloval aj úroky z omeškania vo výške 5% ročne od 30.6.2018 do zaplatenie dlžnej sumy. Aj keď tvrdil, že žalovaného opakovane vyzýval na vrátenie sumy 600,00 Eur, toto skutkové tvrdenie žalobcu však nebolo ničím preukázané. Aj v prípade nároku na bezdôvodné obohatenie je potrebné preukázať, že povinná osoba bola na vydanie bezdôvodného obohatenia vyzvaná a aká jej bola určená lehota na plnenie, prípadne je potrebné vychádzať z ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka. Žalobca nepreukázal, že pred podaním žaloby vyzval žalovaného na plnenie a v akej lehote. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas plnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom,ako ho o plnenie veriteľ požiadal. V zmysle ustálenej judikatúry, ak dlžník nebol vyzvaný na plnenie pred začatím súdneho konania, za výzvu v zmysle ustanovenia § 563 sa považuje doručenie žaloby. Na druhý deň po prevzatí výzvy je dlžník povinný plniť. Žalovaný prevzal žalobu 1.7.2019, preto bol 2.júl dňom plnenia. Keďže v tento deň žalobcovi neplnil, je od 3.7.2019 v omeškaní. Požadovaná výška úrokov z omeškania 5% je v súlade s ustanovením § 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z., pretože ku dňu 3.7.2019 predstavovala 5% (0 + 5 percentuálnych bodov).Keďže žalovaný je v omeškaní s plnením peňažného záväzku, súd priznal žalobcovi úroky z omeškania z priznanej sumy 600 eur vo výške 5% ročne od 3.7.2019 do zaplatenia a vo zvyšku bol návrh na úroky z omeškania zamietnutý.
10. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že ich priznal žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech. Súd vychádzal z toho, že žalobca mal neúspech len v nepatrnej časti, a to v časti zamietnutých úrokov z omeškania a z toho, že trovy konania tvorí iba zaplatený súdny poplatok, ktorého výška bola určená iba z istiny 600,00 Eur. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením vyšší súdny úradník podľa § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 CSP uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Ak povinnosť uložená v tomto rozhodnutí nebude splnená, môže sa oprávnená osoba svojho nároku domáhať návrhom na vykonanie exekúcie.
Podľa § 127 ods. 1 CSP ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.
Podľa § 127 ods. 2 CSP ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.