Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/189/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Nagypálovej a sudcov Mgr. Dušana Ďuriana a JUDr. Ľubomíra Šablu ako členov senátu, v spore žalobcu: E. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. XXX, XXX XX Z. H., zastúpený Združením na ochranu práv občana

- AVES, so sídlom Jána Poničana 9, 841 07 Bratislava, IČO: 50 252 151, proti žalovanému: Intrum Justitia Debt Finance AG, so sídlom Alpenstrasse 2, CH - 6300 Zug, Švajčiarska konfederácia, IČO: CHE-100.023.266, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, v konaní o určenie vlastníckeho práva a iné, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. - 53 zo dňa 30. apríla 2018 ako súdu prvej inštancie, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v I. výroku o určení vlastníckeho práva a v II. výroku o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 1 852,20 Eur p o t v r d z u j e.

II. Rozsudok súdu prvej inštancie vo IV. výroku o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania m e n í tak, že žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy prvoinštančného konania v rozsahu 11,50 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

III. Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

odôvodnenie:

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že vlastníkom osobného motorového vozidla značky Opel Astra 1,4 16V Comfort, VIN: Q je žalobca (I. výrok), uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1 852,20 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku (II. výrok); zamietol žalobu v prevyšujúcej časti, ktorou sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 2 333,21 Eur a určenia, že nemá voči žalovanému žiadne povinnosti a žalovaný nemá voči nemu žiadne práva z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 28. 07. 2011 (III. výrok) a žiadnej zo strán sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania (IV. výrok).

2. Z vykonaného dokazovania v konaní pred súdom prvej inštancie vyplynulo, že žalobca uzavrel s právnym predchodcom žalovaného - spoločnosťou T. SK s.r.o., so sídlom W. na H. X/A, XXX XX Y., M.: XX XXX XXX dňa 28. 07. 2011 zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej aj „úverová zmluva“), v ktorej je uvedené, že úver je účelovo viazaný na nákup jazdeného osobného motorového vozidla zn. Opel Astra (G) - 1,4 16V Comfort (ďalej aj „MV“), ktoré tvorí predmet financovania, kúpna cena vozidla je 4 049,- Eur, pričom priama platba žalobcu na kúpnu cenu je 405,- Eur, výška poskytnutého úveru činí 4 972,97 Eur, ročná úroková sadzba činí 21,50%, RPMN 23,75 %, celková čiastka, ktorú musí klient zaplatiť činí 8 890,56,- Eur, pričom úver mal byť splácaný v 72 mesačných splátkach po 123,48 Eur. V

časti I. úverovej zmluvy sa uvádza, že výška poskytnutého úveru predstavuje doplatok kúpnej ceny MV vo výške 3 644,- Eur a náklady spojené s poskytnutím úveru vo výške 1 328,97 Eur.

3. Právny predchodca žalovaného mal postúpiť pohľadávku s príslušenstvom zo zmluvy o úvere na žalovaného, pričom postúpenie oznámil žalobcovi písomne dňa 28. 02. 2013.

4. Žalobca zaplatil právnemu predchodcovi žalovaného, resp. žalovanému v období od 15. 08. 2011 do 16. 01. 2017 spolu sumu 7 829,41 Eur.

5. Na základe takto vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za to, že zmluva o úvere je neurčitá, nakoľko sa v nej nachádzajú rozdielne údaje týkajúce sa povinných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa a (správne písm. g) a j) - poznámka odvolacieho súdu) o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy (ďalej aj „“), s ktorých absenciou (v širšom slova zmysle aj nesprávnym, resp. zmätočným uvedením) zákon spája bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Na jednej strane úverová zmluva obsahuje údaj o výške poskytnutého úveru v sume 3 644,- Eur (rozdiel medzi kúpnou cenou MV 4 049,- Eur a priamou platbou žalobcu na kúpnu cenu 405,- Eur), na druhej strane zároveň obsahuje ďalší údaj o výške (poskytnutého) úveru v sume 4 972,97 Eur. Ďalej úverová zmluva obsahuje údaj o celkových nákladoch spojených s poskytnutím úveru vo výške 1 328,97 Eur, avšak z rozdielu medzi údajom o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť vo výške 8 890,56 Eur a údajmi o výške úveru v sume 4 972,97 Eur, resp. 3 644,- Eur vyplýva, že celkové náklady činia sumu 3 917,59 Eur, resp. 5 246,56 Eur. Podľa súd prvej inštancie uvádzanie rôznych údajov veriteľom v úverovej zmluve, z ktorých vyplýva odlišná výška poskytnutého úveru a celkových nákladov spojených s poskytnutím úveru, je spôsobilé vyvolať u priemerného spotrebiteľa pochybnosti o správnosti týchto údajov, ako aj neistotu a zmätok v tom, koľko vlastne je povinný veriteľovi celkovo zaplatiť titulom poskytnutého úveru. Ide pritom o povinné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré musia byť v zmluve uvedené dostatočne jasne (jednoznačne), spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o ich správnosti. Preto súd prvej inštancie dospel k záveru, že úverová zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle (ďalej aj „O. z.“) z dôvodu jej neurčitosti a nevyvolala právne následky ňou zamýšľané. V zmysle O. z. sú preto účastníci neplatnej zmluvy povinní vrátiť si navzájom všetko, čo podľa nej dostali. Jedná sa o bezdôvodné obohatenie na úkor druhého účastníka získané plnením z neplatného právneho úkonu, resp. bez právneho dôvodu v zmysle O. z. Keďže z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaný v skutočnosti poskytol žalobcovi len sumu 3 644,- Eur a žalobca uhradil žalovanému celkovo sumu 7 829,41 Eur, rozdiel - suma 4 185,41 Eur činí bezdôvodné obohatenie žalovaného na úkor žalobcu, ktoré žalobca žiadal žalobou vydať. Súd prvej inštancie však prihliadnuc na námietku premlčania vznesenú žalovaným vo vyjadrení k žalobe priznal žalobcovi len nepremlčanú časť bezdôvodného obohatenia vo výške 1 852,20 Eur vychádzajúc z toho, že ohľadne časti bezdôvodného obohatenia vo výške 2 333,21 Eur zaplateného v období od 15. 08. 2011 do 24. 11. 2015 uplynula subjektívna dvojročná premlčacia doba na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia na súde podľa O. z., nakoľko žaloba bola podaná dňa 24. 11. 2017. Preto súd prvej inštancie žalobu v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 2 333,21 Eur zamietol ako nedôvodnú.

6. Ďalej žalobu zamietol aj v časti, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že nemá voči žalovanému žiadne povinnosti a žalovaný nemá voči nemu žiadne práva z úverovej zmluvy vzhľadom na neplatnosť úverovej zmluvy vrátane všetkých jej ustanovení upravujúcich práva a povinnosti zmluvných strán, čím chcel súd prvej inštancie zrejme povedať, že na negatívnom určení, t.j. na určení neexistencie práv (a im zodpovedajúcich povinností druhého účastníka zmluvy) z úverovej zmluvy vzhľadom na jej neplatnosť nie je daný naliehavý právny záujem, čo je dôvod na zamietnutie žaloby v zmysle .

7. Naproti tomu mal súd prvej inštancie za to, že žalobca má naliehavý právny záujem na určení jeho vlastníckeho práva k MV, pretože určovacou žalobou a tejto žalobe vyhovujúcim rozsudkom súdu sa mohol domôcť zmeny zápisu v evidencii vlastníka MV, a tým zosúladenia evidované stavu so stavom právnym, nakoľko podľa evidencie príslušného okresného dopravného inšpektorátu PZ a na jej základe vydaného osvedčenia o evidencii MV č. PB XXXXXX je ako vlastník MV zapísaný žalovaný. Vzhľadom na predchádzajúci záver o absolútnej neplatnosti úverovej zmluvy je neplatný aj na ňu nadväzujúci, plnenia z nej zabezpečujúci právny úkon - zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k MV

v prospech právneho predchodcu žalovaného a na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 28. 02. 2013 v prospech žalovaného. Preto súd prvej inštancie žalobe v časti o určenie vlastníckeho práva žalobcu k MV vyhovel.

8. O nepriznaní nároku na náhradu trov konania žiadnej zo strán sporu súd prvej inštancie rozhodol v zmysle a a (ďalej len „“) podľa pomeru úspechu strán sporu v konaní, nakoľko mal za to, že žalobca bol v konaní plne úspešný ohľadne nároku na určenie vlastníckeho práva, plne neúspešný ohľadne nároku na určenie, že strany nemajú voči sebe zmluvné práva a povinnosti a čiastočne úspešný ohľadne nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia.

9. Proti I. výroku rozsudku súdu prvej inštancie o určení vlastníckeho práva, II. výroku o uložení povinnosti vydať nepremlčanú časť bezdôvodného obohatenia a proti závislému IV. výroku o nepriznaní nároku na náhradu trov konania žiadnej zo strán sporu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Rozhodnutie súdu prvej inštancie označil za nesprávne z dôvodov uvedených v a , t. j. z dôvodov, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný mal za to, že úverová zmluva je platná. Nesúhlasil so skutkovým zistením súdu prvej inštancie o zmätočnosti a neurčitosti údajov o výške poskytnutého úveru a celkových nákladoch spojených s poskytnutím úveru v úverovej zmluve. Poukázal na to, že už v procesnej obrane proti žalobe pred súdom prvej inštancie uviedol, že výška poskytnutého úveru činí 4 972,97 Eur, nie 3 644,- Eur. Suma 3 644,- Eur je len doplatok kúpnej ceny predmetu financovania (MV) a zvyšná suma 1 328,97 Eur sú náklady spojené s poskytnutím úveru, čo bolo uvedené aj v zmluve, nejedná sa o celkové náklady spojené s úverom podľa Tieto celkové náklady činili spolu 3 917,59 Eur a celková čiastka, ktorú sa spotrebiteľ zaviazal zaplatiť činila 8 890,56 Eur, čo predstavuje dohodnutých 72 splátok po 123,48 Eur. Takto sú uvedené údaje jasne v orámovanej časti zmluvy označenej ako „ÚVER“. Na základe nesprávne zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie následne dospel k nesprávnemu právnemu záveru o neplatnosti úverovej zmluvy pre jej neurčitosť a v dôsledku toho aj o neplatnosti akcesorického záväzkového vzťahu - zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k MV. Keďže žalobca si svoje platobné povinnosti zo zmluvy o úvere nesplnil, naďalej trvá aj zabezpečenie záväzku a vlastníkom MV je preto žalovaný ako právny nástupca pôvodného veriteľa. Žalovaný v odvolaní poukázal taktiež na nález ÚS SR sp. zn. z 01. 04. 2015 o preferencii (uprednostnení) výkladu zmluvy v prospech jej platnosti v prípade pochybností. Súd prvej inštancie sa touto zásadou podľa neho neriadil.

10. Žalovaný preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmenil a žalobu zamietol. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.

11. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu potvrdiť. Uviedol, že žalovaný v odvolaní nenamietal, že doplatok kúpnej ceny MV činil 3 644,- Eur. Zvyšná časť istiny poskytnutého úveru 1 328,97 Eur podľa žalobcu činí províziu za sprostredkovanie uzavretia zmluvy o úveru veriteľovi. Z úverovej zmluvy totiž vyplýva, že za veriteľa konal pri uzatváraní zmluvy samotný predajca MV - spoločnosť AUTOCENTRUM AAA AUTO, a.s. Právny vzťah medzi veriteľom a uvedenou spoločnosťou nie je žalobcovi bližšie známy, nech by sa však jednalo o mandátnu, príkaznú zmluvu, zmluvu o sprostredkovaní, či o obchodnom zastúpení, počítajú s odplatnosťou. Odplatu však platí príkazca, mandant a pod., t.j. v tomto prípade veriteľ a žalobca nevidí dôvod, prečo by ju mal znášať, pretože pre dlžníka je irelevantné, od akého veriteľa je mu poskytnutý úver, dôležité sú pre neho podmienky poskytnutia úveru. Predajca pre žalobcu ako dlžníka osobitne nevyhľadával vopred určené vozidlo s určeným typom financovania ani akúkoľvek inú činnosť, za ktorú by mohol žiadať od žalobcu províziu. Uvádzanie provízie ako celkových nákladov zahrnutých do istiny poskytnutého úveru považuje súdna prax za nekalú obchodnú praktiku. Nanajvyš by mohol veriteľ uvedené náklady zahrnúť do celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytnutím úveru podľa , inak veriteľ obchádza zákon v snahe ponížiť celkové náklady oproti skutočnosti a tým dosiahnuť uvedenie nižšieho údaju o RPMN.

12. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu nevyjadril.

13. Krajský súd ako funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalovaného podľa preskúmal vec len v rozsahu odvolania podľa , z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa

a mimo nich v zmysle v rozsahu vád týkajúcich sa procesných podmienok, ktoré vady nezistil, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa z dôvodu, že pre rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a prejednanie veci na odvolacom pojednávaní nevyžadoval dôležitý verejný záujem. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k názoru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej je v I. a II. výroku vecne správny a je potrebné ho v týchto výrokoch podľa potvrdiť.

14. V prvom rade však odvolací súd uvádza, že sa nestotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie o absolútnej neplatnosti úverovej zmluvy ako celku z nasledovných dôvodov:

15. Podstatnými náležitosťami zmluvy o úvere sú v zmysle v platnom znení (ďalej aj „“): označenie zmluvných strán, dojednanie záväzku veriteľa, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dojednanie záväzku dlžníka poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Aj pri pripustení výkladu, že úverová zmluva neobsahuje určitý údaj o výške úroku možno vo všeobecnosti hovoriť len o čiastočnej neplatnosti právneho úkonu - zmluvy o úvere z dôvodu jej neurčitosti v časti výšky odplaty zahŕňajúcej aj úrok. Dojednanie záväzku platiť úrok a o jeho výške sú síce podstatnou náležitosťou zmluvy o úvere podľa , avšak neplatným sa stáva len dojednanie o výške úroku, pričom ust. rieši situácie, ak dôjde síce k dojednaniu záväzku platiť úroky, avšak nedôjde k (platnému) dojednaniu výšky úrokov, kedy stanovuje vlastný spôsob určenia výšky úrokov. Dojednanie o výške úrokov možno oddeliť od ostatného obsahu zmluvy, preto v zmysle je neplatnou len táto časť. To platí o zmluve o úvere podľa ObchZ všeobecne. Pri zmluvách o spotrebiteľských úveroch však platí osobitná právna úprava - , ktorý s neurčitosťou a v dôsledku toho s absenciou, ako aj s neurčitosťou, či absenciou ďalších náležitostí, na ktoré poukazuje súd prvej inštancie, nespája neplatnosť právneho úkonu, ale iný právny následok, a to že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov ().

16. Odvolací súd sa preto stotožňuje s podporným odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie pokiaľ nepriamo prijal záver o tom, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, nakoľko síce výslovne necitoval ust. , avšak ho aplikoval, keďže skúmal náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyžadované ust. a , na absenciu ktorých viaže právny následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov a na toto odôvodnenie odvolací súd poukazuje. Odvolací súd k tomu dopĺňa, že zahŕňanie prípadnej provízie do istiny poskytnutého úveru je v rozpore s ust. , aj suma 1 328,97 Eur mala byť zarátaná do celkových nákladov spojených so spotrebiteľským úverom, a keďže nebola, spotrebiteľ (žalobca) bol uvedený do omylu, že celkové náklady činia len 3 917,59 Eur (8 890,56 Eur - 4972,97 Eur), hoci v skutočnosti činili 5 246,56 Eur (3 917,59 Eur + 1 328,97 Eur). Už samotné označenie sumy 1 328,97 Eur ako nákladov spojených s poskytnutím úveru nápadne pripomína terminológiu , ktorý v hovorí o celkových nákladov spojených so spotrebiteľským úverom, preto následné začlenenie tejto sumy do istiny úveru môže pôsobiť na priemerného spotrebiteľa zmätočne.

17. Súd prvej inštancie preto rozhodol vecne správne, keď správne poukázal na to, že zmluva o úvere v dôsledku začlenenia sumy 1 328,97 Eur do istiny poskytnutého úveru a tým navýšenia istiny a poníženia celkových nákladov spojených s úverom o túto sumu, neobsahuje správny údaj o výške poskytnutého úveru a o predpokladoch použitých na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov ( a ). Odvolací súd k tomu dopĺňa, že v dôsledku toho je v zmluve uvedená nesprávne aj RPMN v neprospech spotrebiteľa, t.j. v nižšej (23,75 %) než skutočnej výške (42,23 %), čo v zmysle a má taktiež za následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

18. Nakoľko z vykonaného dokazovania v konaní pred súdom prvej inštancie vyplýva, že žalobca uhradil na úver celkovo sumu 7 829,41 Eur, t.j. zaplatil celú istinu úveru, splnením záväzku vrátiť istinu poskytnutého úveru, ktorý sa považuje za bezúročný a bez poplatkov zanikla aj akcesorická zmluva o zabezpečovacom prevode práva zabezpečujúca zostávajúci hlavný záväzok zo zmluvy o úvere -

záväzok dlžníka vrátiť istinu, pretože zabezpečovací prevod práva má v prípade splnenia hlavného záväzku len dočasný charakter. Preto je žalobca opätovne vlastníkom MV.

19. V dôsledku preplatenia úveru nad rámec istiny o sumu 4 185,41 Eur vzniklo žalobcovi právo na vydanie bezdôvodného obohatenia ako majetkového prospechu žalovaného získaného plnením žalobcu bez právneho dôvodu. Vzhľadom na prihliadnutie na námietku premlčania časti tohto práva vo výške 2 333,21 Eur vznesenú žalovaným súd prvej inštancie rozhodol vecnej správne, keď žalobcovi priznal už len nepremlčanú časť bezdôvodného obohatenia vo výške 1 852,20 Eur. Odvolací súd pre úplnosť uvádza, že súc viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania sa nezaoberal vyhodnotením námietky premlčania zo strany súdu prvej inštancie ako dôvodnej.

20. Odvolací súd v zmysle preskúmal aj závislý IV. výrok o trovách konania pred súdom prvej inštancie a tento zmenil v zmysle z nasledovných dôvodov:

21. Žalobca mal úspech (a teda žalovaný neúspech) v konaní v časti o určenie vlastníckeho práva k MV a neúspech v časti o určenie, že žalobca nemá voči žalovanému žiadne povinnosti a žalovaný voči žalobcovi žiadne práva z úverovej zmluvy. Úspech a neúspech strán sporu je v týchto častiach rovnaký.

22. Pokiaľ však ide o konanie v časti splnenia peňažnej povinnosti, tu mal žalobca úspech 44,25% (zo sumy 4 185,41 Eur mu bola priznaná len suma 1 852,20 Eur) a úspech žalovaného činí 55,75% (4 185,41 Eur - 2 333,21 Eur). Po započítaní úspechu žalobcu do úspechu žalovaného činí rozdiel (čistý úspech žalovaného v konaní) 11,50%. Nakoľko tento rozdiel je vyšší ako 10%, úspech strán sporu nie je v konaní približne rovnaký, a preto nemal súd prvej inštancie vysloviť, že žiadnej zo strán nepriznáva náhradu trov prvoinštančného konania, ale mal priznať žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 11,50%.

23. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, pretože v odvolacom konaní bol žalobca plne úspešný, keďže odvolaniu žalovaného vo veci samej nebolo vyhovené.

24. O výške a prijímateľovi náhrady trov prvoinštančného a odvolacieho konania rozhodne v zmysle súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Z tohto dôvodu určil odvolací súd začiatok lehoty na plnenie podľa od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

25. Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( );

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C .s p.)

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).