Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/4/2023

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov senátu JUDr. Karola Krochtu a JUDr. Andreja Radomského v právnej veci žalobkyne Komerční banka, a.s., Na Příkope 969/33, Praha 1, IČO: 453 170 54, právne zastúpená spoločnosťou HAVEL & PARTNERS, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Žižkova 7803/9, Bratislava, IČO: 36 856 584, proti žalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. A. XXXX/XX, D., o zaplatenie 114.742,89 Kč s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. -110 zo dňa 02.10.2017, takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok súdu prvej inštancie a vec vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol. Vyslovil, že žalovanému priznáva voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil súd prvej inštancie ustanovením článku 5 ods.1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I.), , ,, , platného na území Českej republiky v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy, teda dňa 10.04.2008, , , , , platného na území Českej republiky v čase uzavretia zmluvy, teda dňa 10.04.2008, článkom 2 bod 1, článkom 16 bod 2, článkom 24 Nariadenia Rady ES č. 44/2001.

3. Zmluvu uzavretú medzi žalobcom a žalovanými súd prvej inštancie posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú a preto na jej právne posúdenie v zmysle platného v Českej republike dopadajú nielen ustanovenia platného ku dňu uzavretia zmluvy ale aj všeobecné ustanovenia na ochranu spotrebiteľa upravené v až 57 platného v tom čase na území Českej republiky a z nich odvodeného použitia a , ktoré obsahuje priaznivejšiu právnu úpravu premlčacej doby oproti a nasl. . Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca konal pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti ako dodávateľ a žalovaný pri uzatváraní a plnení tejto zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Preto je dôvodný záver, že v právnom vzťahu medzi stranami sporu má žalovaný postavenie spotrebiteľa. Taktiež je zrejmé, že žalobca ako banka etablovaná na bankovom trhu v Českej republike zmluvu uzatvárala vo viacerých prípadoch a klient - spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom nemohol ovplyvniť. Samotná zmluva pritom odkazuje na všeobecné obchodné podmienky ako aj úverové podmienky pre fyzické osoby nepodnikateľov, ktorých obsah spotrebiteľ nemohol ovplyvniť, keďže ide o dokumenty formulárového typu. Je teda jednoznačné, že v danom prípade ide o spotrebiteľský vzťah a na predmetnú zmluvu je potrebné aplikovať nielen ustanovenia ale aj ustanovenia právnych predpisov, ktorých cieľom je vyváženie nerovnomerného postavenia účastníkov zmluvného vzťahu a jeho podstatou ochrana spotrebiteľa. Všetky režimy a opatrenia určené na ochranu spotrebiteľa tak platia

bez ohľadu na typ štandardnej formulárovej zmluvy a teda aj vo vzťahu k zmluvám o úvere ako tzv. absolútnemu obchodu.

4. Zároveň súd prvej inštancie prezentoval názor, že v prípade duplicity právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva je dôvodné aplikovať právnu úpravu o občianskych právach a nie právo podnikateľské (obdobne rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. ). Základ vnútroštátnej úpravy ochrany spotrebiteľa v ČR predstavujú ust. a nasl. , pričom použitie nevýhodnejšieho podnikateľského práva na spotrebiteľský právny vzťah, a to aj pokiaľ ide o otázku premlčania predstavuje zhoršenie právneho postavenia spotrebiteľa. Obdobný záver zaujala aj na to nadväzujúca súdna prax (pozri rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. XXXX/XX/ XXXX z 05.11.2013, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. XXXX XX/XXXX z 26.01.2016).

5. Žalovaný na nariadenom pojednávaní nenamietal tvrdenie žalobcu o poskytnutí spotrebiteľského úveru v sume 120.000,- Kč, ktorú sa tento zaviazal zaplatiť v mesačných splátkach vo výške 2.607,- Kč do 25.03.2014 ako aj to, že uvedený úver nebol plne splatený. Rovnako nebolo zo strany žalovaného spochybnené ani tvrdenie žalobcu vyplývajúce z podanej žaloby o zosplatnení celého poskytnutého úveru následkom omeškania žalovaného výzvou k okamžitému splateniu celej úverovej pohľadávky z 02.04.2009, pričom do omeškania so zaplatením celej nezaplatenej časti úveru sa v zmysle obsahu uvedenej výzvy žalovaný dostal 17.04.2009. V danom prípade je tiež zrejmé, že k uplatneniu práva žalobou došlo zo strany žalobcu až 15.04.2013. Aplikujúc na prípad výhodnejšie ustanovenie o plynutí premlčacej doby vyplývajúce z platného v období vzniku právneho vzťahu medzi stranami sporu súd dospel k záveru, že v danom prípade uplynutím 3 rokov od 17.04.2009, t.j. dňom 17.04.2012 došlo v dôsledku premlčania k oslabeniu práva žalobcu na zaplatenie ním žalovaného dlhu.

6. S ohľadom na uvedené súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný nárok bol žalobcom uplatnený po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby, na ktoré premlčanie súd vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu medzi stranami prihliada ex offo, čo našlo výraz v zamietajúcom výroku súdu ohľadne uplatneného žalobného nároku v celom rozsahu.

7. Na vyhlásené rozhodnutie súdu o zamietnutí žaloby nemôže mať vplyv ani na pojednávaní žalobcom predložený rozhodcovský nález z 24.11.2010 vydaný v sídle E. F. G. H., I., E. XX, F. rozhodcom C. C. A. pod sp. zn. J., keďže uvedený nález bol vydaný na základe rozhodcovskej doložky vyplývajúcej z čl. K. k žalobe pripojených úverových podmienok pre fyzickej osoby nepodnikateľa účinných od 29.05.2007. Súd v tejto súvislosti zastal názor, že táto rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná a priznáva právomoc pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy o úvere vopred žalobcom určenému súdu (rozhodcovi), a to v obvode, v ktorom sa nachádza jeho sídlo a nie bydlisko spotrebiteľa. Podľa názoru súdu ide aj s ohľadom na obsah už notoricky známej smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách o neprijateľnú zmluvnú podmienku, keďže spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Možnosť iniciovania sporu spotrebiteľom možno považovať skôr za teoretickú, ktorá nič nemení na tom, že pokiaľ dodávateľ si vyberie rozhodcovský súd, spotrebiteľ by sa mu musel podrobiť. Súd teda dospel k záveru o neplatnosti rozhodcovskej doložky, čoho dôsledkom je nedostatok právomoci rozhodcovského súdu na prejednanie žaloby podanej voči žalovanému, čo spôsobuje materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku a jeho nezáväznosť. Právna teória takéto rozhodnutia považuje za ničotné, tzv. paakty a preto v tomto smere nemôže byť v danom prípade titulom predloženého rozhodcovského rozsudku daná ani prekážka konania veci už rozhodnutej (res iudicata).

8. Výrok o trovách konania odôvodil súd prvej inštancie ust. (ďalej ), podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalovaný bol plne úspešný súd zaviazal žalobcu na zaplatenie náhrady jeho trov konania. Zároveň súd prvej inštancie v odôvodnení konštatoval, že o výške náhrady trov konania žalovaného bude rozhodnuté samostatným uznesením postupom podľa .

9. Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalobca. Namietal nesprávne právne posúdenie veci a to konkrétne aplikáciu a o ochrane spotrebiteľa. Podľa názoru žalobcu vo veci bola daná v súlade s Nariadením Rady (ES) č. 44/2001 právomoc slovenského súdu vo veci rozhodnúť. V súlade so zmluvou a ust. článku XXXIII. Všeobecných obchodných podmienok

odvolateľa je pre riešenie sporov rozhodné české právo, t.j. Právni řád České republiky, konkrétne zákon č. 513/1991 Sb. v znení do 31.12.2013. Rozhodné právo si tak zvolili strany a v súlade so zákonom a európskymi právnymi predpismi sa vzťah medzi stranami riadi českým právnym poriadkom. Zmluva o úvere je ako absolútny obchod obchodno-záväzkový vzťah podriadená pod ust. Obchodného zákonníku a to vrátane úpravy behu premlčacej doby bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkového vzťahu. Premlčacia doba je tak v tomto prípade 4-ročná a s ohľadom na skutočnosť, že splatnosť záväzku nastala ku dňu 16.04.2009, bola žaloba podaná v riadnej 4-ročnej premlčacej dobe. Obchodní zákonník obsahuje ust. a kogentnú a ucelenú úpravu problematiky premlčania v obchodných záväzkových vzťahoch a je tak vylúčené použitie ustanovenia týkajúce sa premlčania. Úprava premlčania nie je úpravou, ktorá smeruje k ochrane spotrebiteľa. Obdobný právny názor vyslovil Najvyšší súd Českej republiky vo svojom rozhodnutí sp.zn. , keď judikoval, že ustanovenia o premlčaní nie je možné považovať za ustanovenia na ochranu spotrebiteľa v zmysle časti prvej vety za stredníkom . Ustanovenie o premlčaní je hmotnoprávneho charakteru, keď v ust. je výslovne uvedené, že námietku premlčania musí vzniesť povinná osoba, t.j. žalovaný. Odvolateľ je tak toho názoru, že žalovaný bol jediným legitimovaným účastníkom, ktorý mohol vzniesť námietku premlčania, keď súdu neprislúcha premlčanie nároku skúmať z úradnej povinnosti. Ak však dospeje odvolací súd k názoru, že je právomoc súdu v Slovenskej republike daná, odkazuje odvolateľ na skutočnosť, že na predmetný záväzkový vzťah sa vzťahuje 4-ročná premlčacia doba podľa v znení do 31.12.2013. Čo sa týka rozhodcovského a následne exekučného konania vo veci, bolo rozhodcovské konanie zahájené dňa 18.08.2010, kde rozhodol 24.11.2010 C. C. A. rozhodcovským nálezom č.j. J.. Na základe tohto rozhodcovského nálezu, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť bolo dňa 17.06.2011 zahájené exekučné konanie na L. M. N. O.. Žiadosť súdneho exekútora C. F. P. bola Okresným súdom Bardejov uznesením zo dňa 18.12.2012 č.k. XXX/XXX/XXXX-XX zamietnutá z dôvodu neplatne dojednanej rozhodcovskej doložky a z toho vyplývajúcej ničotnosti rozhodcovského nálezu, ktorý bol predložený ako exekučný titul. Odvolateľ konštatuje, že pri vymáhaní pohľadávky postupoval bez zbytočného odkladu, keď uplatnil svoju pohľadávku riadne a včas v rozhodcovskom konaní a následne v exekučnom konaní. Odvolateľ má za to, že námietka premlčania je v rozpore s dobrými mravmi, keď bola vznesená na úkor strany, ktorá prípadné márne uplynutie nezavinila a voči ktorej by zánik nároku na plnenie v dôsledku uplynutia premlčacej doby bol neprimerane tvrdým postihom v porovnaní s rozsahom a charakterom ním uplatneného práva. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Hradci Králove, pobočka Pardubice sp.zn. . Zároveň odkázal čo do plynutia premlčacej doby na rozsudok Vrchného súdu v Prahe č.j. -62 zo dňa 04.08.2014, podľa ktorého premlčacia doba prestala bežať podľa Obchodného zákonníku aj vtedy, ak veriteľ zahájil rozhodcovské konanie o splnenie svojho majetkového nároku na základe neexistujúcej rozhodcovskej doložky. Iba ak by bol rozhodcovský nález zrušený súdom a veriteľ by nepodal žalobu na súde v 30- dňovej lehote stanovenej podľa rozhodcovského konania v nadväznosti na rozhodcovského konania, by neboli zachované účinky podaných rozhodcovských žalôb a pohľadávky by boli premlčané. Podľa ďalšej judikatúry, napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. zo dňa 01.06.2016 je pri výklade ust. Obchodného zákonníku nutné prihliadať k zmyslu a účelu daného ustanovenia s prihliadnutím k zmyslu a účelu obdobného ustanovenia obsiahnutého v . Podľa premlčacia doba nebeží bez ohľadu na to, či bolo rozhodcovské konanie začaté na základe platnej alebo neplatnej rozhodcovskej doložky. Kľúčovou otázkou je, či zákonodarca zamýšľal celkom odlišné právne účinky rozhodcovského konania začatého na základe neplatnej rozhodcovskej doložky podľa , kedy by sa premlčacia doba zastavovala a podľa , kde by premlčacia doba ďalej bežala. Pre odlišný beh premlčacej doby v rozhodcovských konaniach v závislosti na tom, či sú v týchto konaniach uplatňované práva podľa Obchodného, či nie je žiadny dôvod. Pokiaľ by bol prijatý doslovný výklad ust. , teda že premlčacia doba nebeží iba vtedy, ak bolo rozhodcovské konanie zahájené na základe platnej rozhodcovskej doložky, potom by sa účastníci nachádzali v právnej neistote. Odvolateľ má za to, že premlčacia doba v čase rozhodcovského konania a exekučného konania nebežala, lebo bola prerušená podaným návrhom na vydanie rozhodcovského nálezu dňa 18.08.2010 v súlade s . Preto navrhol žalobca, aby odvolací súd rozsudok zmenil, žalobe vyhovel tak, že zaviaže žalovaného zaplatiť žalobcovi čiastku vo výške 114.742,89 Kč s úrokom z úveru vo výške 12.716,42 Kč a s úrokom z úveru vo výške 15,72 % ročne z čiastky 110.402,89 Kč od 17.07.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 30.884,59 Kč a s úrokom z omeškania z čiastky vo výške 114.742,89 Kč od 17.07.2012 do

zaplatenia vo výške repo sadzby stanovenej Českou národnou bankou zvýšenej o 7 % bodov, pričom v každom kalendárnom polroku, keď trvá omeškania dlžníka je výška úroku z omeškania závislá na výške repo sadzby stanovenej Českou národnou bankou a platnej pre prvý deň príslušného kalendárneho polroku a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v prvoinštančnom i odvolacom konaní a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

10. Odvolanie žalobcu bolo doručené žalovanému. Vyjadrenie k odvolaniu odvolaciemu súdu predložené nebolo.

11. Odvolací súd už na základe podaného odvolania žalobcom raz rozhodol, a to rozsudkom č.k. XXX/ XX/XXXX – XXX zo dňa 10.01.2019. Odvolací súd potvrdil rozsudok a vyslovil, že stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

12. Tento rozsudok odvolacieho súdu bol zrušený rozsudkom NS SR č.k. XXXX/XX/XXXX – XXX zo dňa 27.10.2022.

13. Najvyšší súd Slovenskej republiky v bode 12. odôvodnenia svojho rozhodnutia konštatoval, že z rozhodnutí súdu prvej inštancie aj odvolacieho súdu nepochybne vyplýva, že súdy v danom spore aplikovali český právny poriadok, t. j. český a český . Nie je potom zrejmé, z akého dôvodu súd prvej inštancie aplikoval na vec aj slovenského v znení účinnom od 1. mája 2014, podľa ktorého orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. S poukazom na citované ustanovenie posudzoval otázku premlčania z úradnej povinnosti, bez námietky žalovaného. Keďže dospel k záveru, že žalovaný nárok bol zo strany dovolateľky uplatnený na súde po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby, na ktorú skutočnosť prihliadol ex offo, žalobu z tohto dôvodu v celom rozsahu zamietol. Odvolací súd takýto postup súdu prvej inštancie odobril a jeho rozhodnutie potvrdil ako vecne správne podľa , . S poukazom na potrebu poskytnutia patričnej ochrany žalovanému - spotrebiteľovi v bode 24. svojho rozsudku skonštatoval, že súd prvej inštancie správne premlčanie posúdil v zmysle v znení účinnom od 1. mája 2014. Odvolací súd však tento postup náležíte nevysvetlil, a preto je jeho rozhodnutie zmätočné a nepreskúmateľné. Je tak dôvodná aj námietka dovolateľky, ktorá považuje aplikáciu rôznych noriem hmotného práva (českých aj slovenských) v súdenom spore za nesprávnu.

14. Zároveň obiter dictun dovolací súd v bode 13. odôvodnenia uviedol, že v ďalšom konaní bude potrebné aplikovať v spore český právny poriadok, pričom jeho interpretáciu vrátane interpretácie príslušnej českej judikatúry, uskutočňuje slovenský súd s prihliadnutím na názory, resp. ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít podľa .

15. So zreteľom na dôvodne namietanú vadu zmätočnosti napadnutého rozhodnutia sa dovolací súd už nezaoberal opodstatnenosťou dovolacej argumentácie vo vzťahu k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci odvolacím súdom.

16. Zároveň dovolací súd konštatoval, že ak sa vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania, a o trovách dovolacieho konania v zmysle .

17. Odvolací súd na základe podaného odvolania aj vzhľadom na zrušenie svojho rozhodnutia dovolacím súdom preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, rešpektujúc právny názor dovolacieho súdu v zmysle zásad uvedených v ust. a nasledujúcich , bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. a contrario a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

18. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal

suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

19. K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktorý objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR sp. zn. ). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje svoj nárok alebo sa bráni proti jeho uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu.

20. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. ).

21. K vyššie uvedenému odvolací súd poukazuje na záver NS SR v jeho zrušujúcom uznesení, ktorý jednoznačne uviedol, že v ďalšom konaní bude potrebné aplikovať český právny poriadok, pričom jeho interpretáciu, vrátane interpretácie príslušnej českej judikatúry, uskutočňuje slovenský súd s prihliadnutím na názory, respektíve ustálenú rozhodovaciu prac najvyšších súdnych autorít podľa článku 4 ods. 2 .

22. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle ust. zrušil, a postupom podľa vrátil vec na ďalšie konanmie a nové rozhodnutie.

23. Povinnosť súdu dostatočne odôvodniť svoje rozhodnutie vyplýva zo základného práva na súdnu ochranu zaručeného v článku 46 ods.1 . Z rozhodnutí Ústavného súdu napríklad vyplýva, že toto zákonné ustanovenie je potrebné z hľadiska práva na súdnu ochranu podľa , ktorého imanentnou súčasťou je aj právo na spravodlivé súdne konanie vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť dostatočné dôvody na základe ktorých je založené.

24. Úlohou súdu prvej inštancie bude odstrániť pochybenia vytýkané dovolacím súdom, vec opätovne prejednať, vyporiadať sa so všetkými odvolacími námietkami, a rozhodnutie náležite odôvodniť v súlade s ust. .

25. Súd prvej inštancie v novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania, i o trovách dovolacieho konania podľa ust. .

26. Toto uznesenie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).